Zpráva Nejvyššího soudu ČSR ze dne 23.05.1985, sp. zn. Pls 1/85, ECLI:CZ:NS:1985:PLS.1.1985.1

K niektorým otázkam rozhodovania sporov medzi vlastníkmi susediacich pozemkov a stavieb.

Zákonom č. 131/1982 Zb., ktorým bol zmenený a doplnený Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb. /1/) a upravili sa niektoré ďalšie majetkové vzťahy, došlo k podrobnejšej úprave susedských vzťahov. Vymedzili sa jednotlivé práva a povinnosti občanov i socialistických organizácií (prípadne štátu) ako subjektov občianskoprávnych vzťahov, a to aj pokiaľ ide o práva a povinnosti vlastníkov alebo užívateľov susediacich pozemkov a stavieb.

Táto právna úprava sa v rozhodovaní súdov uplatňuje od 1. 4. 1983. Najvyšší súd SSR preto zaradil do plánu hlavných úloh na II. polrok 1984 vypracovanie správy o úrovni rozhodovania súdov v Slovenskej socialistickej republike o susedských sporoch v záujme zvýšenia kvality rozhodovania v týchto veciach. Správa sa zamerala na to, či súdy poskytujú dostatočnú ochranu práv a oprávnených záujmov vlastníkom (užívateľom) a či tiež zabraňujú zneužívaniu vlastníckych (užívacích) práv na úkor iných vlastníkov (užívateľov) alebo na úkor spoločnosti. A. Zásahy do susedských práv

1. dôsledne skúmali už v rámci prípravy pojednávania, či návrhy majú potrebné náležitosti, či sú dostatočne konkretizované a predložené potrebnými listinnými dôkazmi a vhodným poučovaním účastníkov dbali na včasné odstránenie nedostatkov návrhov;

Ak nemá návrh potrebné náležitosti, je povinnosťou súdu poskytnúť navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 5 O. s. p. potrebné poučenie a viesť ho k takej formulácii návrhu, ktorá by zodpovedala právnym predpisom a záujmom, o ochranu ktorých navrhovateľ žiada. Táto požiadavka je osobitne dôležitá v susedských sporoch.

Napr. na doplnenie žaloby vo veci sp. zn. 9 C 363/83 Okresného súdu v Rimavskej Sobote písomne vyzval žalobcu, aby navrhol, aká konkrétna povinnosť má byť žalovanému uložená. Zároveň žalobcu poučil o možnosti zastavenia konania v prípade, že žaloba takto doplnená nebude.

Ustanovenie § 114 ods. 1 O. s. p. ukladá súdom povinnosť pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jednom pojednávaní. Účelom tohto zákonného ustanovenia je dosiahnuť včasnú nápravu narušeného právneho vzťahu tak, aby v prejednávanej veci nedošlo k zbytečným prieťahom. Nemožno však presadzovať rýchlosť konania na úkor zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia. V rámci prípravy pojednávania má súd nadviazať kontakt s účastníkmi konania, odstraňovať nedostatky žalôb a zabezpečiť vykonanie potrebných dôkazov. Nedostatky v príprave pojednávania sa odrazia najmä prieťahmi vo veci a často aj v kvalite rozhodnutia.

Väčšina súdov venuje pozornosť príprave pojednávania. Žaloby sa doručujú žalovaným s výzvou na vyjadrenie k ich obsahu, v určenej lehote sa zadovažujú listiny alebo spisy, na ktoré sa účastníci odvolávajú, ako aj vyjadrenia či stanoviská národných výborov. Vyskytli sa však aj niektoré pochybenia v príprave pojednávania (napr. žalovanému sa doporučuje s vytýčením termínu iba žaloba a stanovisko žalovaného sa zisťuje až na pojednávaní, nevenuje sa potrebná pozornosť príprave pojednávania, čo má za následok odročovanie pojednávaní a pod.).

Vo väčšine prípadov súdy zisťujú náležite skutočný stav veci ( § 6 a § 120 ods. 1 O. s. p.), a to okrem iného predovšetkým výsluchom účastníkov konania ( § 131 O. s. p.). Dôkaz výsluchom účastníkov pri pomerne častom nedostatku iných dôkazov tu má veľký význam. Súdy správne využívajú vypočutie účastníkov ako dôkazný prostriedok, avšak v niektorých prípadoch sú výsluchy účastníkov povrchné, nedôsledné a nesprávne zamerané, v dôsledku čoho potom nemôžu byť súdu dostatočným podkladom pre skutkové a právne posúdenie veci.

Okrem výsluchu účastníkov súdy vykonávajú aj iné dôkazy (napr. výsluch svedkov, ohliadku na mieste, vyjadrenie miestneho národného výboru, zadováženie iných spisov, znalecké posudky atď.).

Niektoré súdy však náležite nezisťujú skutočný stav veci, čo má spravidla za následok zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní.

Vo veci sp. zn. 6 C 257/83 Okresného súdu v Žiline (o odstránenie závadného stavu, odstránenie šopy a zamedzenie odtoku vody) súd zameral dokazovanie len na okolnosť, či žalovaný postavením šopy porušil hranicu medzi susediacimi nehnuteľnosťami. Keď vykonaným znaleckým dokazovaním zistil, že k porušeniu hranice nedošlo, žalobu v plnom rozsahu zamietol, pričom pre rozhodnutie o ďalších nárokoch skutkový stav nezistil.

Vo veci sp. zn. 13 C 501/83 toho istého súdu bolo rozhodnuté o zrušení vecného bremena priechodu na prvom pojednávaní po veľmi stručnom výsluchu účastníkov, zachytenom v zápisnici u každého z účastníkov dvoma-troma vetami.

Nedostatočne bol zistený skutkový stav aj vo veci sp. zn. 5 C 211/81 Okresného súdu v Žiari nad Hronom, v dôsledku čoho bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený, skutkový stav však nebol zistený ani v ďalšom konaní a tak odvolací súd v záujme konečného rozhodnutia doplnil dokazovanie a rozsudok súdu prvého stupňa zmenil.

2. venovali v priebehu celého konania pozornosť predovšetkým tomu, aby sa spor vyriešil zmierom a aby konanie pôsobilo výchovne;

Možno preto považovať za správny postup Okresného súdu v Rimavskej Sobote vo veci sp. zn. 6 C 57/83, keď zamietol protižalobu žalovanej, dožadujúcej sa zriadenia vecného bremena, ktorému malo zodpovedať právo priechodu cez pozemok žalobcu. Žalovaná návrh odôvodňovala tým, že účastníci tohto konania sa stali výlučnými vlastníkmi susediacich nehnuteľností na základe predchádzajúceho rozhodnutia súdu v rámci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva; súd však v tomto konaní o vecnom bremene nerozhodol. Súd prvého stupňa správne v odôvodnení svojho rozsudku v ďalšej veci preto poukázal na to, že ak vecné bremeno nezriadil súd už v spojitosti s rozhodovaním o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov, nemožno tak urobiť dodatočne, v inom osobitnom konaní.

Naproti tomu nemožno považovať za správny postup Okresného súdu v Trnave vo veci sp. zn. 12 C 1448/83, v ktorej sa žalobcovia dožadovali, aby na pozemku, ktorý je v správe Okresného bytového podniku v T., súd zriadil vecné bremeno, ktorému by zodpovedalo ich právo predchádzať cez tento pozemok (dvorový priestor) motorovým vozidlom z garáže, postavenej vo dvore ich rodinného domčeka, na verejnú cestu. Súd žalobe vyhovel, pričom v rozsudku popri vecnom odôvodnení poukázal iba na všeobecné ustanovenia § 135b a § 135c O. z. (nešlo o konanie podľa ustanovenia § 142 O. z., ani podľa ustanovenia § 221 O. z.).

Podobne nesprávne postupoval aj Okresný súd Bratislava-vidiek vo veci sp. zn. 3 C 259/82, keď vyhovel žalobe, v ktorej sa žalobca dožadoval zriadenia vecného bremena na pozemku žalovanej, ktorému by zodpovedalo jeho právo prechádzať cez jej pozemok. Ani v tomto prípade nešlo o konanie podľa ustanovenia § 142 O. z. Súd prvého stupňa zriadenie vecného bremena odôvodnil tým, že žalobca nemá inú možnosť priechodu na svoju nehnuteľnosť. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 12 Co 361/83 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, avšak iba čo do rozsahu zriadeného vecného bremena, pričom aj on vychádzal z nesprávneho názoru o nutnosti zriadiť tu vecné bremeno.

Vo veci sp. zn. 12 C 1997/83 Okresného súdu v Banskej Bystrici požiadal žalobca pred podaním žaloby príslušný národný výbor, aby uložil žalovanému susedovi odstrániť vešiak na bielizeň. Národný výbor však nezistil neoprávnené zasahovanie do práva žalobcu ako osobného užívateľa pozemku, a preto nevydal rozhodnutie v zmysle žiadosti žalobcu. Žalobca sa potom obrátil na súd.

Vo veci sp. zn. 5 C 422/83 Okresného súdu v Dolnom Kubíne sa žalobcovia domáhali ochrany na Miestnom národnom výbore v K., lebo žalovaní namiesto prízemnej stavby stavali poschodovú stavbu, čím zamedzovali prístupu svetla k ich rodinnému domčeku. Národný výbor zakázal pokračovať v stavbe. Nakoľko realizácia rozhodnutia národného výboru sa odďaľovala, žalobcovia sa dožadovali ochrany svojich práv na súde.

3. formulovali výroky rozhodnutí v súlade s uplatneným nárokom a s príslušným zákonným ustanovením;

Napr. vo veci sp. zn. 9 C 363/83 Okresného súdu v Rimavskej Sobote výrok rozsudku znel správne tak, že „súd zamieta návrh navrhovateľa, v ktorom žiadal uložiť odporcovi odstrániť jamu (žumpu)“.

Vo veci sp. zn. 7 C 148/83 toho istého súdu takisto správne znel výrok rozsudku „súd zamieta návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhajú zrušenia práva odporcov čerpať vodu z vodovodnej prípojky, prechádzajúcej cez nehnuteľnosti navrhovateľov (parc. č. 778 a 779/2 v Č.)“.

V niektorých veciach dochádza k pochybeniu v tom, že súd prvého stupňa rozhodne nad rámec uplatneného návrhu, nezaoberá sa jeho zmenou, prípadne protiobžalobou žalovaných, a výrok rozsudku je nesprávny, prípadne nevhodný.

Vo veci sp. zn. 7 C 743/83 Okresného súdu v Žiline (o odstránenie betónových základov a opatrenie strechy zachytávačmi snehu a o vybudovanie kanalizácie na odvod odpadových vôd) žalovaní sa protižalobou domáhali odstránenia drôteného plotu na železných stĺpikoch, letnej kuchyne a chlievika. Súd schválil v tejto veci zmier, ktorým sa nesprávne riešila otázka hranice medzi nehnuteľnosťami účastníkov a zmier sa netýkal predmetov žaloby a protižaloby.

Nevhodne bol formulovaný výrok rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. 3 C 92/84 „súd zrušuje vecné bremeno práva priechodu cez pozemok žalobcu až na prístup k studni“, pričom takýto výrok nebol ani v súlade so žalobou, ktorou žiadali žalobcovia „uložiť žalovaným strpieť, aby si žalobca oplotil svoj pozemok a zakázať žalovaným chodiť cez dvor žalobcu bez jeho dovolenia“.

Okresný súd v Nových Zámkoch vo veci sp. zn. 6 C 733/81 prekročil návrh, keď v zmysle znaleckého posudku uložil žalovaným povinnosť odstrániť aj ďalšie príslušenstvo k stavbe, čo v žalobnom návrhu uplatnené nebolo.

4. vyžadovali si stanovisko národných výborov pri objasňovaní skutkových okolností z hľadiska miestnych pomerov;

Niektoré odôvodnenia súdnych rozhodnutí sú veľmi stručné, najmä v prípadoch schválenia zmieru. Aj v odôvodnení rozsudkov bývajú len skutkové zistenia bez toho, aby sa z nich vyvodili právne závery. Súdy niekedy citujú príslušné zákonné ustanovenia, ale bez bližšieho záveru. V odôvodnení rozsudku pri právnom posúdení veci musí súd konkrétne poukázať na právny predpis, z ktorého svoje právne posúdenie odvodzuje. Nestačí sa však obmedziť na citáciu zákonných ustanovení, ale treba aspoň stručne vyložiť právny predpis v súvislosti s riešením prípadu v tom zmysle, aby bolo možné pochopiť vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením a prečo bolo použité uvedené zákonné ustanovenie.

Len medzi uvádzanými subjektmi môže teda dôjsť k vzniku vecného bremena a (pokiaľ tento právny návrh trvá) aj k jeho obmedzeniu či k zrušeniu (zániku).

Možno preto považovať za správny záver Krajského súdu v Banskej Bystrici, keď vo veci sp. zn. 13 C 501/83 Okresného súdu v Žiline o zrušenie práva priechodu zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, žalobu zamietol a vyslovil, že účastník konania, ktorý sa dožaduje zrušenia vecného bremena, zaťažujúceho jeho pozemok musí preukázať hodnoverným spôsobom, že je vlastníkom (osobným užívateľom) pozemku.

Pokiaľ sa účastníci konania stali spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá bola zaťažená vecným bremenom, ako aj nehnuteľnosti, v prospech ktorej sa vecné bremeno vykonávalo, vecné bremeno zanikne okamihom, keď došlo k splynutiu z neho vyplývajúcich práv a povinností. To vyplýva z povahy vecného bremena ako občianskoprávneho vzťahu. Prípadné nezhody medzi spoluvlastníkmi treba posudzovať podľa ustanovenia § 139 O. z.

5. dôsledne zisťovali, či v sporoch z tzv. imisií ide o podstatné zásahy do práv suseda alebo len o také zásahy, ktoré zodpovedajú miere primeranej pomerom a sú nevyhnutne spojené s obvyklým užívaním nehnuteľných, prípadne hnuteľných vecí;

Ochrana práv zodpovedajúcich vecnému bremenu, vykonávaných oprávnenými držiteľmi, je obdobná ako u vlastníkov a osobných užívateľov nehnuteľností ( § 132a ods. 2 O. z.).

Stavebný zákon (zákon č. 50/1976 Zb.) bližšie neuvádza, čo je stavba. Pojem stavby sa nepriamo vymedzuje len vo vykonávacích predpisoch ( § 1 až § 4 vyhlášky č. 85/1976 Zb. v znení vyhlášky č. 155/1980 Zb.). Stavby, ich zmeny a udržovacie práce na nich možno uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebného úradu ( § 54 zákona č. 50/1976 Zb.).

Vo veci sp. zn. 7 C 911/83 Okresného súdu v Rožňave, sa žalobca domáhal ochrany bez určitého návrhu, s tým, že žalovaný bez ohlásenia drobnej stavby postavil na susednom vyššie položenom pozemku betónový múr, ktorý na úseku medzi hospodárskymi budovami žalobcu bol porušený. Vytvorenou medzerou v čase väčších zrážok nahromadená povrchová voda pretekala na pozemok žalobcu a podmáčala hospodárske budovy. Súd konanie ukončil schválením súdneho zmieru ( § 99 O. s. p.), podľa ktorého sa žalovaný zaviazal do 14 dní vyplniť medzeru v betónovom múre, čím sa odstráni zatekanie. Súd však mal v odôvodnení rozhodnutia uviesť, o ktoré zákonné ustanovenia sa opieral nárok žalobcu.

6. pred rozhodnutím o tom, či vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť, vyžadovali si stanovisko príslušného národného výboru. V prípade záporného stanoviska musia v rámci hodnotenia dôkazov zvažovať, či aj za tohto stavu uložila povinnosť pozemok oplotiť;

Napr. vo veci sp. zn. 6 C 693/83 si Okresný súd v Považskej Bystrici vyžiadal stanovisko od odboru výstavby MsNV v P. k otázke, či by bola možnosť zabezpečiť odvádzanie vody z dvora žalovaných na mestskú komunikáciu, pričom uviedol obsah návrhu i znaleckého posudku. Mestský národný výbor po ohliadke miesta na dopyt odpovedal tak, že uvažovaný spôsob odvádzania povrchovej vody nie je možný, čo aj prijateľne zdôvodnil. Zrejme v dôsledku toho došlo potom medzi účastníkmi k zmieru, ktorý súd schválil.

Naproti tomu Okresný súd v Komárne vo veciach sp. zn. 4 C 108/83 a 5 C 128/83 si nevyžiadal stanovisko národného výboru, i keď žalobcovia poukazovali na konanie, ktoré na národnom výbore predchádzalo.

Podobne Okresný súd v Dunajskej Strede vo veci sp. zn. 3 C 550/82 si nevyžiadal stanovisko národného výboru aj napriek skutočnosti, že žalobkyňa sa pred podaním návrhu obrátila na MNV. Závery:

V záujme ďalšieho skvalitnenia rozhodovania súdov o vzťahoch medzi vlastníkmi susediacich pozemkov a stavieb treba, aby súdy v týchto sporoch predovšetkým:

Vo veci sp. zn. 13 C 124/83 Okresného súdu v Nitre sa žalobca domáhal, aby žalovaný odstránil zo svojho pozemku 4 agáty a orech, lebo mu značne znehodnocujú poľnohospodárske plodiny, ktoré pestuje vo fóliovníkoch. Súd zaviazal žalovaného do konca októbra toho roku odstrániť zo záhrady pri domy 4 agáty; vec posúdil podľa ustanovenia § 130a O. z.

Uvedené rozhodnutie nemožno považovať za správne, pretože z ustanovenia § 130a ods. 1 O. z. vyplýva iba to, že sa vlastník musí zdržať konania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Vo výroku rozsudku vydaného len na základe citovaného ustanovenia nemožno určiť, aké konkrétne opatrenie má žalovaný vykonať. Či sú opatrenia urobené povinným dostačujúce, možno riešiť až v konaní o súdny výkon rozhodnutia. Rozsudok ukladajúci povinnosť niečoho sa zdržať má ten význam, že vlastník môže proti každému rušeniu toho istého druhu navrhnúť súdny výkon rozhodnutia na základe toho istého rozsudku podľa ustanovenia § 351 O. s. p. Ak však v uvedenom prípade išlo o vážnu hrozbu vzniku škody aj v budúcnosti, ohrozený mal právo domáhať sa vhodného a primeraného opatrenia na odvrátenie hroziacej škody podľa ustanovenia § 417 ods. 2 O. z.

Rušenie hlukom môže byť tiež predmetom nezhôd medzi susedmi. Pri posudzovaní miery primeranej pomerom treba v týchto prípadoch vziať do úvahy popri miestnych pomeroch aj intenzitu hluku, ako aj to, či ide o rušenie jednorázové, opakované, úmyselné a pod.

Vo veci sp. zn. 3 C 550/82 Okresného súdu v Dunajskej Strede sa žalobkyňa domáhala opatrenia na odstránenie hluku spôsobovaného pravidelným používaním šijacieho stroja žalovanou susedou. Súd žalobe vyhovel a uložil žalovanej zdržať sa obťažovania žalobkyne hlukom spôsobovaným prevádzkou šijacieho stroja poháňaného elektrickým motorčekom. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že pri prevádzke šijacieho stroja sa zistila hladina hluku 42 dBA), pričom najvyššia prípustná hladina hluku je 32 dBA), takže hygienická norma bola značne prekročená. Súd správne posúdil uplatnený nárok podľa ustanovenia § 130a ods. 1 O. z.

Medzi typické prípady nezhôd susedských vzťahov patrí obťažovanie pachom.

Vo veci sp. zn. 6 C 420/83 Okresného súdu v Dolnom Kubíne sa žalobcovia domáhali odstránenia pachu vychádzajúceho z odpadového kanála. Súd po vypočutí účastníkov, po vykonaní ohliadky na mieste samom a na základe znaleckého posudku rozhodol tak, že žalovaného zaviazal „odstrániť závadný stav, odpadový kanál prikryť betónovými válcami a vyfugovať špáry po celej dĺžke kanála“.

Na odvolanie žalobcov odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil; uvádzal, že na odstránenie pachu stačí úprava kanalizácie podľa znaleckého posudku, zodpovedajúca hygienickým predpisom, takže nebol dôvod na zmenu rozhodnutia. V tomto prípade súdy rozhodli v rozpore s ustanovením § 130a O. z.

7. pri rozhodovaní o zriadení vecného bremena, prípadne jeho zrušení, prihliadali vždy na to, že spôsoby vzniku a zániku vecných bremien sú ustanovené Občianskym zákonníkom;

Oplotenie, ktoré si vlastník (užívateľ) postaví na vlastnom (užívanom) pozemku, stáva sa jeho vlastníctvom. Vlastník (užívateľ) susediacich nehnuteľností je preto povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by do vlastníckeho práva k oploteniu zasahoval. Vlastník oplotenia je však povinný udržiavať oplotenie v riadnom stave. Pokiaľ bude treba pre opravu oplotenia nevyhnutný vstup na pozemok suseda, je sused povinný tento vstup umožniť.

Problematika sporov súvisiacich s oplotením je v rozhodovaní súdov zložitá, lebo je upravená ustanoveniami občianskeho práva a tiež ustanoveniami správneho práva. Súd je oprávnený posúdiť povinnosť oplotenia z občianskoprávnych hľadísk (či oplotenie je potrebné na zabezpečenie ochrany občianskoprávneho subjektu, či nebude zabraňovať účelnému využitiu susediacich pozemkov, či stavebník má k pozemku vlastníctve, prípadné iné právo opravňujúce ho pozemok oplotiť); stavebný úrad však posúdi možnosť oplotenia z administratívnoprávneho hľadiska. Súd pri rozhodovaní o oplotení je povinný vyžiadať si stanovisko národného výboru, ktorý je stavebným úradom. Tu treba zdôrazniť, že ide len o stanovisko štátneho orgánu a nie o jeho správanie rozhodnutie. Týmto stanoviskom nie je súd viazaný, musí si ho však zadovážiť a prihliadať naň. V prípade záporného stanoviska súd zváži, či aj napriek tomu uloží povinnosť pozemok oplotiť.

Napr. vo veci sp. zn. 5 C 1076/82 Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi príčinou sporu bolo oplotenie, pretože lopty zo susediaceho futbalového ihriska padali do dvora žalobcov a obmedzovali ich v užívaní rodinného domčeka. Súd rozsudkom zaviazal žalovaných „oplotiť ihrisko po celej dĺžke od začiatku plota po vráta susediace s rodinným domčekom žalobcov do výšky 4 m najneskôr do polroka“. V odôvodnení rozsudku sa uvádzalo, že pri loptových hrách chovancov detského výchovného ústavu sú žalobcovia nielen obmedzovaní vo vlastníckych právach (v užívaní rodinného domčeka), ale vzniká im aj škoda. Súd pochybil, keď si pred rozhodnutím nevyžiadal stanovisko príslušného národného výboru podľa ustanovenia § 130a ods. 2 O. z.

8. v sporoch týkajúcich sa vecných bremien rozlišovali z hľadiska aktívnej legitimácie medzi návrhmi o určenie vecného bremena, jeho zriadenie, obmedzenie a zrušenie a medzi návrhmi na ochranu práv zodpovedajúcich vecnému bremenu, ktorú zákon okrem subjektov vecného bremena poskytuje aj iným osobám, pokiaľ toto právo odvodzujú od práva vlastníka, prípadne osobného užívateľa veci. ________________________

1) Úplné znenie tohto zákona so zmenami a doplnkami bolo vyhlásené pod č. 70/1983 Zb.

2) Úplné znenie tohto zákona so zmenami a doplnkami bolo vyhlásené pre Slovenskú socialistickú republiku pod č. 35/1983 Zb. a pre Českú socialistickú republiku pod č. 31/1983 Zb.

3) Porov. napr. vládne nariadenie č. 47/1955 o opatreniach v odbore hospodárskotechnických úprav pozemkov, zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, zákon č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby alebo zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch.

4) zákona č. 109/1964 Zb. (ktorého úplné znenie so zmenami a doplnkami bolo vyhlásené pod č. 45/1983 Zb.)

5) Porov. napr. rozhodnutia a stanoviská uverejnené pod č. 1/1965 a č. 110/1967 Zbierky rozhodnutí a oznámení súdov ČSSR a pod č. 65/1972 [najmä str. 240 a 247] a č. 27/1978 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk.

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 131/1982 Zb. umožňuje uplatnenie inštitútu vecných bremien v občianskoprávnych vzťahoch so zreteľom na praktické potreby občanov. Vymedzuje pojem vecných bremien aj so zreteľom na existenciu inštitútu osobného užívania pozemkov a umožňuje, aby práva zodpovedajúce vecným bremenám mohli patriť aj určitej osobe ( § 135b ods. 1 O. z.); upravuje aj spôsob ich vzniku a zániku ( § 135c ods. 1, 2, 4 až 7 O. z.).