YJ e Instituto Nacional de la Seguridad Social (INSS)

Rozsudok z 12. 5. 2021 – Vec C‑130/20 INSS (Príspevok k dôchodku matkám – II)

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 12. mája 2021 Jazyk konania: španielčina.

YJ proti Instituto Nacional de la Seguridad Social (INSS)

SÚDNY DVOR (šiesta komora), v zložení: predseda šiestej komory L. Bay Larsen, sudcovia C. Toader a M. Safjan (spravodajca), generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: A. Calot Escobar, so zreteľom na písomnú časť konania, so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili: YJ, v zastúpení: L. Ripoll Sans, abogada, Instituto Nacional de la Seguridad Social (INSS), v zastúpení: A. R. Trillo García a P. García Perea, splnomocnení zástupcovia, španielska vláda, v zastúpení: M. J. Ruiz Sánchez, splnomocnená zástupkyňa, Európska komisia, v zastúpení: C. Valero a I. Galindo Martín, splnomocnené zástupkyne, so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov, vyhlásil tento

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 1 smernice Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením ( Ú. v. ES L 6, 1979, s. 24 ; Mim. vyd. 05/001, s. 215).

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi YJ a Instituto Nacional de la Seguridad Social (Národný inštitút sociálneho zabezpečenia, Španielsko) (ďalej len INSS ) týkajúceho sa toho, že INSS odmietol priznať YJ v rámci jej predčasného dôchodku príspevok z dôvodu materstva.

Prvé a druhé odôvodnenie smernice 79/7 stanovujú: keďže článok 1 odsek 2 smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornému vzdelávaniu a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky [( Ú. v. ES L 39, 1976, s. 40 ; Mim. vyd. 05/001, s. 187)] ustanovuje, že na zabezpečenie postupného vykonávania zásady rovnakého zaobchádzania vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením Rada prijme na návrh Komisie [Európskych spoločenstiev] opatrenia, ktoré vymedzia jej podstatu, rozsah a spôsoby jej uplatňovania; keďže zmluva [EHS] neposkytuje nijaké špecifické právomoci potrebné na tento účel; keďže zásada rovnakého zaobchádzania vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením by sa mala vykonávať predovšetkým v zákonných systémoch, ktoré poskytujú ochranu pred rizikom choroby, invalidity, staroby, pracovných úrazov, chorôb z povolania a nezamestnanosti, a v sociálnej pomoci, pokiaľ jej cieľom je doplniť alebo nahradiť vyššie uvedené systémy.

Článok 1 tejto smernice stanovuje: Účelom tejto smernice je postupné vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením, ďalej len zásada rovnakého zaobchádzania , v oblasti sociálneho zabezpečenia a v ďalších súčastiach sociálnej ochrany uvedených v článku 3.

Článok 4 uvedenej smernice znie takto: 1. Zásadou rovnakého zaobchádzania sa rozumie, že neexistuje žiadna priama či nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia, najmä s odvolaním sa na manželský alebo rodinný stav, predovšetkým pokiaľ ide o: rozsah jednotlivých systémov a podmienky prístupu k nim, povinnosť platiť príspevky a výpočet výšky príspevkov, výpočet dávok vrátane ich zvýšenia s ohľadom na manžela/manželku a závislé osoby, a podmienky určujúce trvanie a zachovanie nároku na dávky. 2. Zásada rovnakého zaobchádzania sa nedotýka ustanovení o ochrane žien z dôvodu materstva.

Podľa článku 7 ods. 1 tej istej smernice: Táto smernica sa nedotýka práva členských štátov vylúčiť z jej pôsobnosti: a) určovanie veku odchodu do dôchodku na účely poskytovania starobného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov a jeho možné dôsledky na iné dávky; b) výhody súvisiace so systémami starobných dôchodkov poskytovaných osobám, ktoré vychovali deti; nadobudnutie nároku na dávky po dobách prerušenia zamestnania z dôvodu výchovy detí; …

Článok 60 Ley General de la Seguridad Social (všeobecný zákon o sociálnom zabezpečení) v konsolidovanom znení schválenom Real Decreto Legislativo 8/2015 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General de la Seguridad Social (kráľovský legislatívny dekrét č. 8/2015, ktorým sa schvaľuje revidované znenie všeobecného zákona o sociálnom zabezpečení) z 30. októbra 2015 (BOE č. 261 z 31. októbra 2015 , s. 103291) (ďalej len LGSS ), nazvaný Príspevok z dôvodu materstva k príspevkovým dôchodkom zo systému sociálneho zabezpečenia , znie: 1. Príspevok k dôchodku sa priznáva ženám, ktoré majú biologické alebo osvojené deti a sú poberateľkami starobného dôchodku, vdovského dôchodku alebo trvalého invalidného dôchodku príspevkového typu z akéhokoľvek systému sociálneho zabezpečenia, za ich demografický prínos do systému sociálneho zabezpečenia. Tento príspevok, ktorý bude mať na všetky účely právnu povahu príspevkového verejného dôchodku, pozostáva zo sumy vyplývajúcej z uplatnenia určitej percentuálnej hodnoty na počiatočnú výšku uvedených dôchodkov, ktorá bude závisieť od počtu detí podľa nasledujúcej stupnice: a) v prípade dvoch detí: 5 %; b) v prípade troch detí: 10 %; c) v prípade štyroch alebo viac detí: 15 %. Na účely určenia nároku na príspevok a jeho výšky sa počítajú len deti narodené alebo osvojené pred vznikom nároku na príslušný dôchodok. 2. V prípade, ak výška pôvodne priznaného dôchodku bez uplatnenia príspevku prekročí hranicu stanovenú v článku 57, súčet dôchodku a príspevku nemôže prekročiť uvedenú hranicu zvýšenú o 50 % priznaného príspevku. Obdobne platí, že ak výška priznaného dôchodku dosiahne len po čiastočnom uplatnení príspevku hranicu stanovenú v článku 57, dotknutá osoba má navyše tiež nárok na 50 % časti príspevku, ktorá prekračuje hornú hranicu platnú v danom období. V prípadoch, keď na základe zákonov alebo iných právnych predpisov môže byť horná hranica prekročená z iných dôvodov, sa príspevok vypočíta v súlade s týmto odsekom, pričom sa ako počiatočná výška dôchodku zohľadní horná hranice platná v danom období. Ak nárok na príspevok k dôchodku vznikne v dôsledku pomerného sčítania dôb poistenia na základe medzinárodných predpisov, príspevok sa vypočíta z teoretického určeného dôchodku a na získaný výsledok sa uplatní príslušná pomerná sadzba. … 4. Príspevok k dôchodku sa neuplatní v prípadoch dobrovoľného odchodu dotknutej osoby do predčasného dôchodku ani v prípadoch čiastočného odchodu do dôchodku, ktoré sú uvedené v článkoch 208 a 215. Príslušný príspevok k dôchodku sa však prizná, ak po čiastočnom odchode do dôchodku dôjde k úplnému odchodu do dôchodku po dosiahnutí požadovaného veku. …

Článok 208 LGSS s názvom Dobrovoľný odchod dotknutej osoby do predčasného dôchodku stanovuje: 1. Dobrovoľný odchod dotknutej osoby do predčasného dôchodku podlieha týmto podmienkam: a) Do dosiahnutia dôchodkového veku, ktorý sa uplatní v každom prípade podľa článku 205 ods. 1 písm. a), jej chýbajú najviac dva roky, pričom opravné koeficienty, na ktoré odkazuje článok 206, sa na tento účel neuplatnia. b) Preukázanie minimálnej doby skutočného poistenia v dĺžke 35 rokov bez zohľadnenia pomernej časti na takéto účely z dôvodu mimoriadnych odmien. Výlučne na tieto účely sa zohľadní len doba povinnej vojenskej služby alebo náhradnej sociálnej služby v maximálnej dĺžke jedného roka. c) Po preukázaní splnenia všeobecných a osobitných podmienok uvedeného systému starobného dôchodku, musí byť výška dôchodku, ktorý sa má poberať, vyššia než výška minimálneho dôchodku, ktorý by dotknutej osobe prináležal z dôvodu jej rodinnej situácie po dovŕšení veku 65 rokov. V opačnom prípade nie je možné odísť do tohto druhu predčasného dôchodku. …

Na základe svojej žiadosti dosiahla YJ rozhodnutím INSS z 11. decembra 2017 to, že môže odísť do predčasného starobného dôchodku a poberať dôchodok s účinnosťou od 4. decembra 2017 . YJ podala proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť, v ktorej uviedla, že INSS jej mal priznať príspevok k dôchodku z dôvodu materstva stanovený v článku 60 LGSS, keďže mala tri deti.

Keďže INSS túto sťažnosť zamietol rozhodnutím z 9. mája 2018 z dôvodu, že tento príspevok k dôchodku z dôvodu materstva sa neuplatňuje v prípade, keď sa dotknutá osoba rozhodne odísť do predčasného dôchodku, YJ podala žalobu na Juzgado de lo Social n o 3 de Barcelona (Pracovný súd č. 3 Barcelona, Španielsko). Pred vnútroštátnym súdom v podstate tvrdí, že článok 60 LGSS vedie k diskriminácii žien, ktoré z dôvodu, že si zvolili odchod do predčasného dôchodku, nemôžu poberať uvedený príspevok k dôchodku z dôvodu materstva.

Vnútroštátny súd pripomína, že v rozsudku z 12. decembra 2019 , Instituto Nacional de la Seguridad Social (Príspevok k dôchodku matkám) ( C‑450/18 , EU:C:2019:1075 ), Súdny dvor konštatoval, že článok 60 LGSS, na ktorý sa nevzťahuje výnimka stanovená v článku 4 ods. 2 smernice 79/7, ani výnimka stanovená v článku 7 ods. 1 písm. b) tejto smernice, predstavuje priamu diskrimináciu na základe pohlavia, ktorú uvedená smernica zakazuje.

Vnútroštátny súd dodáva, že neexistuje nijaký dôvod neuplatniť mutatis mutandis odôvodnenie Súdneho dvora v tomto rozsudku vo vzťahu ku všetkým ženám, ktoré sa nachádzajú v rovnakej situácii, bez ohľadu na formu a dátum prístupu k dôchodkovému systému, a teda majú nárok na ten istý príspevok k dôchodku z dôvodu materstva.

Vnútroštátny súd sa teda pýta, či systém stanovený v článku 60 LGSS, podľa ktorého ženy, ktoré sa podobne ako YJ rozhodnú pre odchod do predčasného dôchodku, sú vylúčené z nároku na príspevok k dôchodku z dôvodu materstva stanoveného v tomto článku – na rozdiel od tých žien, ktoré odídu do dôchodku vo veku stanovenom v zákone alebo ktoré odchádzajú do predčasného dôchodku z dôvodu činnosti vykonávanej počas ich pracovného života, z dôvodu zdravotného postihnutia alebo v nadväznosti na ukončenie činnosti počas obdobia, ktoré bezprostredne predchádza odchodu do dôchodku z dôvodov, ktoré im nie je možné pripísať – je v súlade so zásadou práva Únie, ktorá zaručuje rovnaké zaobchádzanie v širokom zmysle, to znamená medzi mužmi a ženami, ale tiež medzi ženami, a či tak tento systém nepredstavuje priamu diskrimináciu v zmysle smernice 79/7.

Za týchto podmienok Juzgado de lo Social n o 3 de Barcelona (Pracovný súd č. 3 Barcelona) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: Možno ustanovenie, akým je článok 60 ods. 4 [LGSS], podľa ktorého ženy, ktoré dobrovoľne odídu do predčasného dôchodku, nemajú nárok na príspevok k dôchodku z dôvodu materstva – na rozdiel od žien, ktoré odídu do dôchodku dobrovoľne vo veku stanovenom v zákone alebo ktoré odídu do predčasného dôchodku, avšak z dôvodu činnosti vykonávanej počas svojho pracovného života, zdravotného postihnutia alebo preto, že prestali pracovať pred vznikom nároku na dôchodok z dôvodu, ktorý im nie je možné pripísať – považovať za priamu diskrimináciu v zmysle smernice 79/7?

Na úvod treba uviesť, že vnútroštátny súd sa vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo všeobecnosti zameriava na smernicu 79/7 bez toho, aby uviedol ustanovenia tejto smernice, o ktorých výklad žiada.

Z formulácie položenej otázky, ako aj z vysvetlení poskytnutých vnútroštátnym súdom v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že táto otázka sa v skutočnosti týka určenia existencie priamej diskriminácie na základe pohlavia v zmysle smernice 79/7, ktorá je zakázaná článkom 4 ods. 1 tejto smernice, ktorý stanovuje, že zásada rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením znamená, že neexistuje žiadna priama či nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia, najmä s odvolaním sa na manželský alebo rodinný stav dotknutej osoby.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdnemu dvoru v rámci postupu spolupráce s vnútroštátnymi súdmi zakotveného v článku 267 ZFEÚ prislúcha dať vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor, a z tohto pohľadu je úlohou Súdneho dvora prípadne preformulovať otázky, ktoré sú mu predložené (rozsudok z 3. marca 2020 , Gómez del Moral Guasch , C‑125/18 , EU:C:2020:138 , bod 27 a citovaná judikatúra).

Preto na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu treba položenú otázku chápať tak, že jej cieľom je v podstate určiť, či sa má článok 4 ods. 1 smernice 79/7 vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje v prospech žien, ktoré mali aspoň dve biologické alebo osvojené deti, príspevok k dôchodku z dôvodu materstva v prípade odchodu do dôchodku vo veku stanovenom v zákone alebo odchodu do predčasného dôchodku z určitých dôvodov stanovených v zákone, nie však v prípade dobrovoľného odchodu dotknutej osoby do predčasného dôchodku.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pojem priama diskriminácia na základe pohlavia uvedený v článku 4 ods. 1 smernice 79/7 sa má chápať tak, že zahŕňa každú situáciu, v ktorej sa s jednou osobou zaobchádza menej priaznivo z dôvodu jej pohlavia, než sa zaobchádza, sa zaobchádzalo alebo by sa zaobchádzalo s inou osobou v porovnateľnej situácii [rozsudok z 26. júna 2018 , MB (Zmena pohlavia a starobný dôchodok) , C‑451/16 , EU:C:2018:492 , bod 34 ]. Z toho vyplýva, že na to, aby sa mohla priama diskriminácia zakladať na pohlaví , je potrebné, aby sa s určitou osobou zaobchádzalo nepriaznivo z dôvodu jej príslušnosti k mužskému alebo ženskému pohlaviu.

Okrem toho treba zdôrazniť, že smernica 79/7 má podľa svojho názvu, ako aj svojho článku 1 v spojení s jej prvým a druhým odôvodnením za cieľ postupné vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením. Okrem toho legislatívna skratka definovaná v článku 1 tejto smernice potvrdzuje, že výraz zásada rovnakého zaobchádzania použitý vo zvyšku uvedenej smernice treba chápať tak, že odkazuje skrátene na zásadu rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením .

V dôsledku toho sa pojem diskriminácia na základe pohlavia uvedený v článku 4 ods. 1 smernice 79/7 môže týkať iba prípadov diskriminácie medzi pracovníkmi mužského pohlavia na jednej strane a pracovníkmi ženského pohlavia na druhej strane.

Za týchto podmienok nemožno článok 4 ods. 1 smernice 79/7 chápať ako ustanovenie práva Únie, ktoré zaručuje rovnosť zaobchádzania v širokom zmysle, teda aj s osobami patriacimi k rovnakému pohlaviu. Pojem priama diskriminácia na základe pohlavia uvedený v tomto ustanovení naopak zahŕňa situáciu, v ktorej sa s pracovníkmi zaobchádza menej priaznivo z dôvodu ich príslušnosti k mužskému alebo ženskému pohlaviu v porovnaní s inými pracovníkmi opačného pohlavia v porovnateľnej situácii.

V prejednávanej veci sa situácia, o ktorú ide vo veci samej, týka ženy, ktorá z dôvodu, že sa rozhodla odísť do predčasného dôchodku, nemôže poberať príspevok k dôchodku z dôvodu materstva a domnieva sa, že sa s ňou zaobchádza menej priaznivo ako so ženami, ktoré vzhľadom na to, že odišli do dôchodku vo veku stanovenom v zákone alebo odišli do predčasného dôchodku z určitých dôvodov stanovených zákonom, môžu poberať tento príspevok k dôchodku.

Smernica 79/7 sa však nemôže uplatniť na takúto situáciu, keďže kritérium, na základe ktorého je priznanie dotknutého príspevku k dôchodku z dôvodu materstva zamietnuté ženám, ktoré dobrovoľne odchádzajú do predčasného dôchodku, sa netýka pohlavia dotknutého pracovníka, ale podmienok jeho prístupu k dôchodku, teda údajné diskriminačné zaobchádzanie nie je založené na pohlaví . Predmetná situácia sa navyše netýka diskriminácie medzi pracovníkmi mužského pohlavia na jednej strane a pracovníkmi ženského pohlavia na strane druhej, ale údajného narušenia rovnosti zaobchádzania medzi pracovníkmi ženského pohlavia.

Tento záver nie je spochybnený rozsudkom z 12. decembra 2019 , Instituto Nacional de la Seguridad Social (Príspevok k dôchodku matkám) ( C‑450/18 , EU:C:2019:1075 ), aj keď sa vec, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, týkala tej istej vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej. V tejto veci bol totiž žalobca vo veci samej pracovníkom mužského pohlavia, ktorý sa domnieval, že sa s ním zaobchádzalo menej priaznivo ako s pracovníkmi ženského pohlavia, keďže mu bol dotknutý príspevok k dôchodku z dôvodu materstva zamietnutý z dôvodu, že patrí k mužskému pohlaviu. V uvedenom rozsudku tak Súdny dvor mohol založiť svoje odôvodnenie na smernici 79/7 v rozsahu, v akom sa údajné narušenie rovnosti zaobchádzania týkalo pracovníkov mužského pohlavia v porovnaní s pracovníkmi ženského pohlavia, a teda bolo založené na pohlaví dotknutého pracovníka, k čomu v prejednávanej veci nedochádza.

Za týchto podmienok treba konštatovať, že situácia, o ktorú ide vo veci samej, nepatrí do pôsobnosti smernice 79/7.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že smernica 79/7 sa neuplatňuje na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá stanovuje v prospech žien, ktoré mali aspoň dve biologické alebo osvojené deti, príspevok k dôchodku z dôvodu materstva v prípade odchodu do dôchodku vo veku stanovenom v zákone alebo odchodu do predčasného dôchodku z určitých dôvodov stanovených v zákone, nie však v prípade dobrovoľného odchodu dotknutej osoby do predčasného dôchodku.

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto: Smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením sa neuplatňuje na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá stanovuje v prospech žien, ktoré mali aspoň dve biologické alebo osvojené deti, príspevok k dôchodku z dôvodu materstva v prípade odchodu do dôchodku vo veku stanovenom v zákone alebo odchodu do predčasného dôchodku z určitých dôvodov stanovených v zákone, nie však v prípade dobrovoľného odchodu dotknutej osoby do predčasného dôchodku.

Podpisy