Nařízení Evropského parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 ze dne 13. července 2009 o kodexu Společenství o vízech (vízový kodex)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 62 ods. 2 písm. a) a písm. b) bod ii),

so zreteľom na návrh Komisie,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvyStanovisko Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 25. júna 2009 . ,

Článok 13 Článok 13 Údaje, ktoré sa dopĺňajú pri zrušenom alebo odvolanom víze 1.Ak sa prijme rozhodnutie o zrušení alebo odvolaní víza, vízový orgán, ktorý prijal takéto rozhodnutie, doplní do súboru so žiadosťou tieto údaje: a) informáciu uvádzajúcu, že vízum bolo zrušené alebo odvolané;b) orgán, ktorý vízum zrušil alebo odvolal, vrátane jeho sídla;c) miesto a dátum vydania rozhodnutia. 2.V súbore so žiadosťou sa tiež uvedie dôvod(-y) zrušenia alebo odvolania, ktorými sú: a) jeden alebo niekoľko dôvodov uvedených v článku 12 ods. 2;b) žiadosť držiteľa víza o odvolanie víza.;

Týmto nariadením sa ustanovujú postupy a podmienky udeľovania víz na tranzit cez územie členských štátov alebo plánované pobyty na ich území, ktorých dĺžka počas ľubovoľného šesťmesačného obdobia nepresahuje tri mesiace.

Ustanovenia tohto nariadenia sa vzťahujú na všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí podliehajú vízovej povinnosti pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnostiÚ. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1 . , a to bez toho, aby boli dotknuté:

a) práva na voľný pohyb, ktoré požívajú štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občanov Európskej únie;

b) akékoľvek rovnocenné práva, ktoré požívajú štátni príslušníci tretích krajín a ich rodinní príslušníci, ktorí na základe dohôd uzatvorených medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a týmito tretími krajinami na druhej strane požívajú právo na voľný pohyb rovnocenné s právom občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov.

V tomto nariadení sa uvádzajú aj tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci musia mať letiskové tranzitné víza ako výnimka zo zásady voľného tranzitu ustanovenej v prílohe 9 k Chicagskému dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, a ustanovujú sa v ňom postupy a podmienky udeľovania víz na účely tranzitu cez medzinárodné tranzitné priestory letísk členských štátov.

Stanovisko Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 25. júna 2009 .

(1) V súlade s článkom 61 zmluvy by malo byť vytvorenie priestoru voľného pohybu osôb spojené s prijatím opatrení týkajúcich sa kontroly vonkajších hraníc, azylu a prisťahovalectva.

(2) Podľa článku 62 ods. 2 zmluvy sa opatreniami o prekročení vonkajších hraníc členských štátov ustanovia vízové predpisy pre predpokladané pobyty s dĺžkou najviac tri mesiace vrátane postupov a podmienok udeľovania víz členskými štátmi.

(3) Pokiaľ ide o vízovú politiku, vytvorenie spoločného súboru právnych predpisov, najmä prostredníctvom konsolidácie a rozvoja acquis (príslušné ustanovenia Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19 . a Spoločných konzulárnych pokynovÚ. v. EÚ C 326, 22.12.2005, s. 1 . ), je jednou zo základných zložiek ďalšieho rozvoja spoločnej vízovej politiky ako súčasti viacvrstvového systému, ktorého cieľom je uľahčovanie legitímneho cestovania a riešenie nelegálneho prisťahovalectva prostredníctvom ďalšej harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov a postupov pri vybavovaniach na miestnych konzulárnych úradoch, ako sa uvádza v Haagskom programe: posilňovanie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej úniiÚ. v. EÚ C 53, 3.3.2005, s. 1 . .

(4) Členské štáty by na vízové účely mali byť prítomné alebo zastúpené vo všetkých tretích krajinách, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti. Členské štáty, ktoré v danej tretej krajine alebo v určitej časti danej tretej krajiny nemajú svoj vlastný konzulárny úrad, by sa mali snažiť uzavrieť dohody o zastúpení s cieľom zamedziť tomu, aby žiadatelia o víza museli na prístup ku konzulárnym úradom vyvíjať neprimerané úsilie.

(5) V rámci boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu je preto potrebné stanoviť normy pre tranzit v medzinárodných priestoroch letísk. Preto by sa od štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sa nachádzajú na spoločnom zozname, mali vyžadovať letiskové tranzitné víza. Napriek tomu by ale členské štáty mali mať v naliehavých situáciách hromadného prílevu nelegálnych prisťahovalcov možnosť uložiť rovnaké podmienky aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktoré sa nenachádzajú na spoločnom zozname. Jednotlivé rozhodnutia členských štátov by sa mali každoročne preskúmať.

(6) V rámci postupov prijímania žiadostí by sa mala náležitým spôsobom rešpektovať ľudská dôstojnosť. Spracúvanie žiadostí o víza by sa malo uskutočňovať profesionálnym a úctivým spôsobom a malo by byť primerané sledovaným cieľom.

(7) Členské štáty by mali zabezpečiť vysokú kvalitu služieb ponúkaných verejnosti a postupovať v súlade s náležitými administratívnymi postupmi. Mali by vyčleniť primeraný počet kvalifikovaných pracovníkov, ako aj dostatočné finančné prostriedky s cieľom čo najviac uľahčiť postup podávania žiadosti o víza. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa na všetkých žiadateľov uplatňovala zásada jediného kontaktného bodu.

(8) Pri splnení určitých podmienok by sa mali udeľovať víza na viac vstupov s cieľom znižovať administratívne zaťaženie konzulárnych úradov členských štátov a umožňovať jednoduché cestovanie častým alebo pravidelným cestujúcim. Zjednodušený postup by mal byť v maximálnej možnej miere prístupný žiadateľom, ktorých bezúhonnosť a spoľahlivosť je konzulárnemu úradu známa.

(9) Vzhľadom na registráciu biometrických identifikátorov vo vízovom informačnom systéme (VIS) vytvorenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 z 9. júla 2008 o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi (nariadenie o VIS)Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 60 . by minimálne pri podaní prvej žiadosti o vízum mala byť osobná prítomnosť žiadateľa jednou zo základných požiadaviek pre podávanie žiadostí o vízum.

(10) S cieľom uľahčiť postup pri každej nasledujúcej žiadosti o vízum by v období 59 mesiacov malo byť možné skopírovať odtlačky prstov z prvého zápisu do VIS. V prípade uplynutia tohto obdobia by sa mali odtlačky prstov opätovne odobrať.

(11) Každý dokument, údaj alebo biometrický identifikátor, ktorý získal členský štát v rámci postupu spracúvania žiadosti o vízum, sa považuje za konzulárny dokument v zmysle Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch z 24. apríla 1963 a podľa toho sa s ním má zaobchádzať.

(12) V súvislosti so spracúvaním osobných údajov podľa tohto nariadenia sa na členské štáty vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajovÚ. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31 . .

(13) S cieľom uľahčiť postup by sa malo zaviesť niekoľko foriem spolupráce, ako napríklad obmedzené zastúpenie, spoločné užívanie priestorov, spoločné centrá pre podávanie žiadostí, využívanie honorárnych konzulov a spolupráca s externými poskytovateľmi služieb, pri zohľadnení konkrétnych požiadaviek na ochranu údajov ustanovených v smernici 95/46/ES. Členské štáty by mali v súlade s podmienkami stanovenými v tomto nariadení určiť, ktorý druh organizačnej štruktúry budú používať v jednotlivých tretích krajinách.

(14) Je potrebné prijať ustanovenia týkajúce sa situácií, v ktorých členský štát na účely zhromažďovania žiadostí zvolí spoluprácu s externým poskytovateľom služieb. Takéto rozhodnutie sa môže prijať, ak za osobitných okolností alebo z dôvodov, ktoré súvisia s miestnymi podmienkami, spolupráca s inými členskými štátmi vo forme zastúpenia, obmedzeného zastúpenia, spoločného užívania priestorov alebo spoločného centra pre podávanie žiadostí nie je pre dotknutý členský štát vhodná. Takéto opatrenia by sa mali prijímať v súlade so všeobecnými zásadami udeľovania víz a požiadavkami na ochranu údajov ustanovenými v smernici 95/46/ES. Okrem toho by sa pri vytváraní a uplatňovaní takýchto opatrení malo zohľadniť, že je potrebné zabrániť tzv. visa shoppingu.

(15) Ak sa členský štát rozhodol spolupracovať s externým poskytovateľom služieb, mal by naďalej umožňovať, aby všetci žiadatelia mohli podávať žiadosti priamo na jeho diplomatických misiách alebo konzulárnych úradoch.

(16) Členský štát by mal spolupracovať s externým poskytovateľom služieb na základe právneho nástroja, v ktorom by sa mala upravovať zodpovednosť poskytovateľa služieb, priamy a úplný prístup k budovám, informácie pre žiadateľov, dôvernosť údajov a okolnosti, podmienky a postupy prerušenia alebo ukončenia spolupráce.

(17) Toto nariadenie umožňuje členským štátom, aby pri zavádzaní zásady jedného kontaktného bodu na podávanie žiadostí spolupracovali na účely zhromažďovania žiadostí s externými poskytovateľmi služieb, a vytvára tak odchýlku od všeobecného pravidla osobnej prítomnosti žiadateľa na diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade. Tým nie je dotknutá možnosť predvolať žiadateľa na osobný pohovor.

(18) Miestna schengenská spolupráca je rozhodujúca pre harmonizované uplatňovanie spoločnej vízovej politiky a správne posúdenie migračného a/alebo bezpečnostného rizika. Vzhľadom na rozdiely miestnych podmienok by diplomatické misie a konzulárne úrady členských štátov v jednotlivých lokalitách mali vyhodnotiť uplatňovanie konkrétnych ustanovení právnych predpisov v praxi s cieľom zabezpečiť harmonizované uplatňovanie ustanovení právnych predpisov a zabrániť tzv. visa shoppingu, ako aj nerovnakému zaobchádzaniu so žiadateľmi o víza.

(19) Štatistické údaje sú významné pre monitorovanie migračných pohybov a môžu slúžiť ako účinný riadiaci nástroj. Preto by mali byť pravidelne uchovávané v spoločnom formáte.

(20) Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999 , ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na KomisiuÚ. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23 . .

(21) Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prijatie zmien a doplnení príloh k tomuto nariadeniu. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(22) S cieľom zabezpečiť harmonizované uplatňovanie tohto nariadenia v praxi by sa mali vypracovať pokyny týkajúce sa praxe a postupov, ktoré majú členské štáty dodržiavať pri spracúvaní žiadostí o víza.

(23) S cieľom zvýšiť viditeľnosť a jednotnosť predstavy o spoločnej vízovej politike by sa mala zriadiť spoločná internetová stránka o schengenských vízach. Takáto stránka bude slúžiť ako prostriedok, ktorým sa budú verejnosti poskytovať príslušné informácie v súvislosti so žiadosťami o víza.

(24) Mali by sa prijať primerané opatrenia na monitorovanie a hodnotenie tohto nariadenia.

(25) Nariadenie o VIS a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006 , ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc)Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1 . by sa mali zmeniť a doplniť, aby zohľadnili ustanovenia tohto nariadenia.

(26) Dvojstranné dohody uzatvorené medzi Spoločenstvom a tretími krajinami, ktorých cieľom je zjednodušenie postupu pri spracúvaní žiadostí o víza, sa môžu odchyľovať od ustanovení tohto nariadenia.

(27) Ak sa v členskom štáte konajú olympijské alebo paralympijské hry, mal by platiť osobitný režim na uľahčovanie udeľovania víz členom olympijskej rodiny.

(28) Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zavedenie postupov a stanovenie podmienok pre udeľovanie víz na tranzit alebo plánovaný pobyt na území členských štátov, ktorého dĺžka počas ľubovoľného šesťmesačného obdobia nepresahuje tri mesiace, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(29) V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady zakotvené konkrétne v Dohovore Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Charte základných práv Európskej únie.

(30) Podmienky upravujúce vstup na územie členských štátov alebo udeľovanie víz nemajú vplyv na pravidlá, ktorými sa v súčasnosti riadi uznávanie platnosti cestovných dokladov.

(31) V súlade s článkami 1 a 2 protokolu o pozícii Dánska, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje prijatia tohto nariadenia, nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis podľa ustanovení hlavy IV časti tri Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko v súlade s článkom 5 uvedeného protokolu do šiestich mesiacov po prijatí tohto nariadenia rozhodne, či ho bude vykonávať vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch.

(32) Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36 . , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bod B rozhodnutia Rady 1999/437/ESÚ. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31 . o určitých vykonávacích predpisoch k tejto dohode.

(33) Mali by sa prijať opatrenia, ktorými sa zástupcom Islandu a Nórska umožní zúčastňovať sa na práci výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí podľa tohto nariadenia. Problematika týchto opatrení bola aj predmetom výmeny listov medzi Radou Európskej únie a Islandom a Nórskom s ohľadom na výbory, ktoré pomáhajú Európskej Komisii pri vykonávaní jej vykonávacích právomocíÚ. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 53 . , a ktoré sú pripojené k vyššie uvedenej dohode. Komisia predložila Rade návrh odporúčania na dojednanie týchto opatrení.

(34) Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52 . , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bod B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ESÚ. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1 . o uzavretí uvedeného dohovoru.

(35) Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu podpísaného medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bod B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/261/ESÚ. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 3 . o podpise uvedeného protokolu.

(36) Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis , na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000 , ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43 . . Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(37) Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis , na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20 . . Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(38) Toto nariadenie okrem článku 3 predstavuje akt založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003 a v zmysle článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005,

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19 .

Článok 1 Článok 1 Cieľ a rozsah pôsobnosti 1.Týmto nariadením sa ustanovujú postupy a podmienky udeľovania víz na tranzit cez územie členských štátov alebo plánované pobyty na ich území, ktorých dĺžka počas ľubovoľného šesťmesačného obdobia nepresahuje tri mesiace. 2.Ustanovenia tohto nariadenia sa vzťahujú na všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí podliehajú vízovej povinnosti pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnostiÚ. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1 . , a to bez toho, aby boli dotknuté: a) práva na voľný pohyb, ktoré požívajú štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občanov Európskej únie;b) akékoľvek rovnocenné práva, ktoré požívajú štátni príslušníci tretích krajín a ich rodinní príslušníci, ktorí na základe dohôd uzatvorených medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a týmito tretími krajinami na druhej strane požívajú právo na voľný pohyb rovnocenné s právom občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov. 3.V tomto nariadení sa uvádzajú aj tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci musia mať letiskové tranzitné víza ako výnimka zo zásady voľného tranzitu ustanovenej v prílohe 9 k Chicagskému dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, a ustanovujú sa v ňom postupy a podmienky udeľovania víz na účely tranzitu cez medzinárodné tranzitné priestory letísk členských štátov.

Článok 2 Článok 2 Vymedzenie pojmov

Článok 3 Článok 3 Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí musia mať letiskové tranzitné vízum 1.Štátni príslušníci tretích krajín, ktoré sú uvedené na zozname v prílohe IV, musia mať pri prechode cez medzinárodný tranzitný priestor letísk, ktoré sa nachádzajú na území členských štátov, letiskové tranzitné víza. 2.Jednotlivé členské štáty môžu v naliehavých situáciách hromadného prílevu nelegálnych prisťahovalcov vyžadovať, aby mali štátni príslušníci tretích krajín iných ako sú uvedené v odseku 1 pri prechode cez medzinárodné tranzitné priestory letísk, ktoré sa nachádzajú na ich území, letiskové tranzitné víza. Členské štáty oznámia Komisii takéto rozhodnutia predtým, ako nadobudnú účinnosť a oznámia jej aj zrušenie požiadavky mať takéto letiskové tranzitné víza. 3.V rámci výboru uvedeného v článku 52 ods. 1 sa oznámenia každoročne preskúmavajú na účely presunu dotknutej tretej krajiny na zoznam uvedený v prílohe IV. 4.Ak nie je tretia krajina presunutá na zoznam uvedený v prílohe IV, dotknutý členský štát si v prípade, že budú splnené podmienky uvedené v odseku 2, môže zachovať alebo zrušiť požiadavku na letiskové tranzitné víza. 5.Od požiadavky na letiskové tranzitné víza podľa odsekov 1 a 2 sú oslobodené tieto kategórie osôb: a) držitelia platných jednotných víz, národných víz na dlhodobý pobyt alebo povolení na pobyt vydaných členským štátom;b) štátni príslušníci tretích krajín uvedených v prílohe V, ktorí sú držiteľmi platných povolení na pobyt vydaných Andorrou, Kanadou, Japonskom, San Marínom alebo Spojenými štátmi americkými, ktoré zaručujú ich bezpodmienečnú readmisiu,c) štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú platné vízum pre členský štát alebo pre štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 , Kanadu, Japonsko alebo Spojené štáty americké, alebo ktorí sa po použití víza z uvedených krajín vracajú,d) rodinní príslušníci občanov Európskej únie uvedení v článku 1 ods. 2 písm. a),e) držitelia diplomatických pasov,f) členovia posádky lietadla, ktorí sú štátnymi príslušníkmi zmluvnej strany Chicagského dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve.

Článok 4 Článok 4 Orgány, ktoré sú oprávnené podieľať sa na postupoch týkajúcich sa žiadostí 1.Žiadosti skúmajú a rozhodujú o nich konzulárne úrady. 2.Odchylne od odseku 1 môžu na vonkajších hraniciach členských štátov žiadosti skúmať a rozhodovať o nich orgány zodpovedné za kontroly osôb v súlade s článkami 35 a 36. 3.Na mimoeurópskych zámorských územiach členských štátov môžu žiadosti skúmať a rozhodovať o nich orgány určené príslušným členským štátom. 4.Členský štát môže požadovať, aby sa do skúmania žiadostí a do rozhodovania o nich zapojili aj iné orgány než sú orgány uvedené v odsekoch 1 a 2. 5.Členský štát môže požadovať, aby sa s ním iný členský štát radil alebo aby ho iný členský štát informoval v súlade s článkami 22 a 31.

Článok 5 Článok 5 Členský štát, ktorý je oprávnený skúmať žiadosť a rozhodovať o nej 1.Členským štátom, ktorý je oprávnený skúmať žiadosť o jednotné vízum a rozhodovať o nej, je: a) ten členský štát, ktorého územie predstavuje jedinú destináciu návštevy(návštev);b) ak návšteva zahŕňa viac ako jednu destináciu, ten členský štát, ktorého územie predstavuje hlavnú destináciu návštevy(návštev) vzhľadom na dĺžku alebo účel pobytu, aleboc) ak nemožno jasne určiť hlavnú destináciu, ten členský štát, ktorého vonkajšie hranice má žiadateľ v úmysle prekročiť, aby vstúpil na územie členských štátov. 2.Členským štátom, ktorý je oprávnený skúmať žiadosť o jednotné vízum na účely tranzitu a rozhodovať o nej, je: a) v prípade tranzitu cez územie iba jedného členského štátu dotknutý členský štát alebob) v prípade tranzitu cez územie niekoľkých členských štátov ten členský štát, ktorého vonkajšie hranice má žiadateľ v úmysle prekročiť pri tranzite ako prvé. 3.Členským štátom, ktorý je oprávnený skúmať žiadosť o letiskové tranzitné vízum a rozhodovať o nej, je: a) v prípade jedného leteckého tranzitu členský štát, na ktorého území sa tranzitné letisko nachádza, alebob) v prípade dvojnásobného alebo viacnásobného leteckého tranzitu členský štát, na ktorého území sa nachádza prvé letisko tranzitu. 4.Členské štáty navzájom spolupracujú, aby zabránili situácii, že niektorú žiadosť nebude možné preskúmať a rozhodnúť o nej, lebo členský štát, ktorý je na to v súlade s odsekmi 1 až 3 oprávnený, nie je v tretej krajine, v ktorej žiadateľ podá v súlade s článkom 6 žiadosť, ani prítomný ani zastúpený.

Článok 6 Článok 6 Územná pôsobnosť konzulárneho úradu 1.Žiadosť preskúma a rozhodne o nej konzulárny úrad príslušného členského štátu, v ktorého jurisdikcii sa žiadateľ oprávnene zdržiava. 2.Konzulárny úrad príslušného členského štátu preskúma a rozhodne o žiadosti podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorý sa legálne zdržiava, ale nemá pobyt v jeho jurisdikcii, a to v prípade, ak žiadateľ odôvodnil podanie žiadosti na tomto konzulárnom úrade.

Článok 7 Článok 7 Právomoc udeľovať víza štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa legálne zdržiavajú na území členského štátu

Článok 8 Článok 8 Dohody o zastúpení 1.Členský štát môže súhlasiť, že bude zastupovať iný členský štát, ktorý je oprávnený podľa článku 5, na účely skúmania žiadostí a udeľovania víz v mene tohto členského štátu. Členský štát môže tiež v obmedzenej forme zastupovať iný členský štát výhradne na účely zhromažďovania žiadostí a registrácie biometrických identifikátorov. 2.Ak konzulárny úrad zastupujúceho členského štátu plánuje žiadosť o vízum zamietnuť, predloží ju príslušným orgánom zastúpeného členského štátu, aby o nej prijali konečné rozhodnutie v lehote stanovenej v článku 23 ods. 1, 2 alebo 3. 3.Pri zhromažďovaní a prenose spisov a údajov zastúpenému členskému štátu sa dodržiavajú príslušné predpisy o ochrane a bezpečnosti údajov. 4.Medzi zastupujúcim členským štátom a zastúpeným členským štátom sa uzavrie dvojstranná dohoda, ktorá obsahuje tieto náležitosti: a) dobu trvania takého zastúpenia v prípade, že je len dočasné, a postupy týkajúce sa jeho ukončenia;b) môže stanoviť predovšetkým v prípade, že zastúpený členský štát má konzulárny úrad v príslušnej tretej krajine, poskytovanie priestorov, pracovníkov a platieb zo strany zastúpeného členského štátu;c) môže ustanoviť, že zastupujúci členský štát postúpi žiadosti určitých kategórií štátnych príslušníkov tretích krajín ústredným orgánom zastúpeného členského štátu na účely predchádzajúcej konzultácie, ako sa ustanovuje v článku 22;d) odchylne od odseku 2 môže splnomocniť konzulárny úrad zastupujúceho členského štátu oprávniť, aby po preskúmaní žiadosti udelenie víza zamietol. 5.Členské štáty, ktoré nemajú svoj vlastný konzulárny úrad v tretej krajine, sa snažia o uzavretie dohôd o zastúpení s členskými štátmi, ktoré v tejto tretej krajine konzulárny úrad majú. 6.Aby sa zabezpečilo, že slabá dopravná infraštruktúra alebo dlhé vzdialenosti v určitých regiónoch alebo geografických oblastiach si od žiadateľov nevyžiadajú neprimeranú námahu o získanie prístupu ku konzulárnemu úradu, členské štáty, ktoré nemajú svoj konzulárny úrad v tomto regióne alebo v tejto oblasti, sa usilujú o uzavretie dohôd o zastúpení s inými členskými štátmi, ktorých konzulárny úrad sa v tomto regióne alebo v tejto oblasti nachádza. 7.Zastúpený členský štát informuje Komisiu o dohodách o zastúpení alebo o ukončení takýchto dohôd pred nadobudnutím alebo ukončením ich platnosti. 8.Konzulárny úrad zastupujúceho členského štátu zároveň informuje konzulárny úrad ostatných členských štátov a delegáciu Komisie v dotknutej jurisdikcii o dohodách o zastúpení alebo o ich ukončení, a to pred nadobudnutím ich platnosti alebo ich ukončením. 9.Ak sa konzulárny úrad zastupujúceho členského štátu rozhodne spolupracovať s externým poskytovateľom služieb v súlade s článkom 43 alebo s akreditovanými sprostredkovateľskými subjektmi stanovenými v článku 45, takáto spolupráca sa vzťahuje aj na žiadosti, na ktoré sa vzťahujú dohody o zastúpení. Ústredné orgány zastúpeného členského štátu budú vopred informované o podmienkach takejto spolupráce.

Článok 9 Článok 9 Praktické aspekty podávania žiadosti 1.Žiadosti sa podávajú najskôr tri mesiace pred začiatkom plánovanej návštevy. Držitelia víza na viac vstupov môžu podať žiadosť pred uplynutím platnosti víza ak je ešte platné počas obdobia najmenej šiestich mesiacov. 2.Od žiadateľov možno požadovať, aby si na podanie žiadosti vybavili stretnutie. Stretnutie sa uskutoční spravidla do dvoch týždňov od dátumu, kedy bola oznámená požiadavka na stretnutie. 3.V odôvodnených a naliehavých prípadoch môže konzulárny úrad žiadateľom umožniť podanie žiadosti buď bez stretnutia alebo sa stretnutie uskutoční bezodkladne. 4.Žiadosti môže na konzulárne úrady podávať žiadateľ alebo akreditované sprostredkovateľské subjekty podľa ustanovení článku 45 ods. 1 a bez toho, aby bol dotknutý článok 13, alebo v súlade s článkami 42 alebo 43.

1. štátny príslušník tretej krajiny je každá osoba, ktorá nie je občanom Európskej únie v zmysle článku 17 ods. 1 zmluvy;

Článok 10 Článok 10 Všeobecné pravidlá podávania žiadosti 1.Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 13, 42, 43 a 45, sa žiadatelia na účely podania žiadosti dostavia osobne. 2.Konzulárne úrady môžu upustiť od požiadavky uvedenej v odseku 1, ak je im žiadateľ známy svojou bezúhonnosťou a spoľahlivosťou. 3.Žiadateľ pri podávaní žiadosti: a) predloží formulár žiadosti v súlade s článkom 11;b) predloží cestovný doklad v súlade s článkom 12;c) predloží fotografiu v súlade s normami ustanovenými v nariadení (ES) č. 1683/95 alebo v prípade, že je VIS v prevádzke podľa článku 48 nariadenia o VIS, v súlade s normami ustanovenými v článku 13 tohto nariadenia;d) v prípade potreby umožní odobratie svojich odtlačkov prstov v súlade s článkom 13;e) zaplatí vízový poplatok v súlade s článkom 16;f) poskytne sprievodné doklady v súlade s článkom 14 a prílohou II;g) podľa potreby predloží dôkaz o primeranom a platnom cestovnom zdravotnom poistení v súlade s článkom 15.

Článok 11 Článok 11 Formulár žiadosti 1.Všetci žiadatelia predložia vyplnený a podpísaný formulár žiadosti uvedený v prílohe I. Osoby uvedené v cestovnom doklade žiadateľa predložia samostatné formuláre žiadosti. Maloleté osoby predložia formulár žiadosti podpísaný osobou, ktorá trvalo alebo dočasne vykonáva rodičovské práva a povinnosti alebo zákonné poručníctvo. 2.Konzulárne úrady zabezpečia, aby bol formulár žiadosti žiadateľom bezplatne dostupný a ľahko prístupný. 3.Formulár je k dispozícii v týchto jazykoch: a) v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, o ktorého vízum sa žiada;b) v úradnom jazyku alebo jazykoch hostiteľskej krajiny;c) v úradnom jazyku alebo jazykoch hostiteľskej krajiny a v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, o ktorého vízum sa žiada, alebod) v prípade zastupovania, v úradnom jazyku alebo jazykoch zastupujúceho členského štátu. Okrem jazykov uvedených v písmene a) môže byť formulár k dispozícii aj v ďalšom úradnom jazyku inštitúcií Európskej únie. 4.Ak formulár žiadosti nie je k dispozícii v úradnom jazyku alebo jazykoch hostiteľskej krajiny, poskytne sa žiadateľom preklad formulára do úradného jazyka alebo jazykov. 5.Preklad formulára žiadosti do úradného jazyka alebo jazykov hostiteľskej krajiny sa vyhotoví v rámci miestnej schengenskej spolupráce stanovenej v článku 48. 6.Konzulárny úrad informuje žiadateľov o tom, ktorý jazyk alebo jazyky môžu použiť pri vypĺňaní formulára žiadosti.

Článok 12 Článok 12 Cestovný doklad

Článok 13 Článok 13 Biometrické identifikátory 1.Členské štáty zbierajú biometrické identifikátory žiadateľa, ktoré pozostávajú z jeho fotografie a z odtlačkov jeho desiatich prstov v súlade so zárukami stanovenými v Dohovore Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v Charte základných práv Európskej únie a v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa. 2.Žiadateľ, ktorý podáva svoju prvú žiadosť, je povinný predložiť ju osobne. Pri tejto príležitosti sa zbierajú tieto biometrické identifikátory žiadateľa: fotografia, zoskenovaná alebo urobená v čase podania žiadosti a plošne odobraté a digitálne zozbierané odtlačky jeho desiatich prstov. 3.Ak sa odtlačky prstov, ktoré sa žiadateľovi odobrali pri predchádzajúcej žiadosti, po prvýkrát vložili do VIS najskôr 59 mesiacov pred dňom podania novej žiadosti, skopírujú sa do následnej žiadosti. V prípade opodstatnených pochybností o totožnosti žiadateľa však konzulárny úrad odoberie odtlačky prstov aj počas doby uvedenej v prvom pododseku. Okrem toho, ak v čase podania žiadosti nie je možné okamžite potvrdiť, že odtlačky prstov boli odobrané v rámci doby uvedenej v prvom pododseku, žiadateľ môže požiadať, aby sa mu odtlačky prstov odobrali. 4.Fotografia pripojená ku každej žiadosti sa v súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia o VIS vloží do VIS. Žiadateľ sa na tento účel nemusí dostaviť osobne. Technické požiadavky na fotografie musia byť v súlade s medzinárodnými normami ustanovenými v 6. vydaní Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) v dokumente 9303 časti 1. 5.Odtlačky prstov sa odoberajú v súlade s normami ICAO a rozhodnutím Komisie 2006/648/ES z 22. septembra 2006 , ktorým sa ustanovujú technické špecifikácie noriem pre biometrické identifikátory súvisiace s vývojom vízového informačného systémuÚ. v. EÚ L 267, 27.9.2006, s. 41 . . 6.Biometrické identifikátory zbierajú kvalifikovaní a riadne oprávnení zamestnanci príslušných orgánov podľa článku 4 ods. 1, 2 a 3. Pod dohľadom konzulárnych úradov môžu biometrické identifikátory zbierať aj kvalifikovaní a riadne oprávnení zamestnanci honorárneho konzula uvedeného v článku 42 alebo externého poskytovateľa služieb uvedeného v článku 43. Dotknuté členské štáty v prípade pochybností umožnia na konzulárnom úrade overenie odtlačkov prstov, ktoré odobral externý poskytovateľ služieb. 7.Od povinnosti odoberania odtlačkov prstov sú oslobodené: a) deti mladšie ako 12 rokov;b) osoby, ktorým je fyzicky nemožné odobrať odtlačky prstov. Ak je možné odobrať odtlačky menej ako desiatich prstov, odoberie sa maximálny počet odtlačkov. Ak by však išlo len o dočasnú nemožnosť odobratia odtlačkov prstov, od žiadateľa sa požaduje, aby odtlačky prstov poskytol pri nasledujúcej žiadosti. Orgány príslušné podľa článku 4 ods. 1, 2 a 3 majú v prípade dočasnej nemožnosti poskytnúť odtlačky prstov právo žiadať o ďalšie objasnenie dôvodov. Členské štáty zabezpečia v prípade ťažkostí pri registrácii uplatňovanie vhodných postupov, ktoré zaručia dôstojnosť žiadateľa;c) hlavy štátov alebo predsedovia vlád a členovia národných vlád sprevádzaní manželkami alebo manželmi, a členovia ich oficiálnej delegácie, ak sú na oficiálny účel pozvaní vládou členského štátu alebo medzinárodnými organizáciami;d) panovníci a iní vyššie postavení členovia kráľovskej rodiny, ak sú na oficiálny účel pozvaní vládou členského štátu alebo medzinárodnými organizáciami. 8.V prípadoch uvedených v odseku 7 sa do VIS vloží údaj neuplatňuje sa v súlade s článkom 8 ods. 5 nariadenia o VIS.

Článok 14 Článok 14 Sprievodné doklady 1.Žiadateľ o jednotné vízum predkladá: a) doklady preukazujúce účel cesty;b) doklady týkajúce sa ubytovania alebo dôkaz o tom, že má dostatočné prostriedky na jeho úhradu;c) doklady preukazujúce, že žiadateľ má k dispozícii dostatočné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom, vzhľadom na predpokladanú dĺžku pobytu a na návrat do krajiny pôvodu alebo pobytu alebo na tranzit do tretej krajiny, ktorá ho určite prijme, alebo že je schopný nadobudnúť také prostriedky zákonným spôsobom, a to v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. c) a článkom 5 ods. 3 Kódexu schengenských hraníc;d) informácie umožňujúce posúdiť úmysel žiadateľa opustiť územie členských štátov pred skončením platnosti víza, o ktoré žiada. 2.Žiadateľ o letiskové tranzitné vízum predkladá: a) doklady týkajúce sa ďalšej cesty do cieľovej destinácie po zamýšľanom letiskovom tranzite;b) informácie umožňujúce posúdiť úmysel žiadateľa nevstúpiť na územie členských štátov. 3.Demonštratívny zoznam sprievodných dokladov, ktoré môže konzulárny úrad žiadať od žiadateľa, aby overil splnenie podmienok uvedených v odsekoch 1 a 2, sa nachádza v prílohe II. 4.Členské štáty môžu od žiadateľov vyžadovať, aby vyplnením formulára vypracovaného každým členským štátom podali dôkaz o finančnej podpore a/alebo súkromnom ubytovaní. Vo formulári sa predovšetkým uvádza: a) či je jeho účelom preukázať finančnú podporu a/alebo ubytovanie;b) či je hostiteľom jednotlivec, spoločnosť alebo organizácia;c) totožnosť hostiteľa a jeho kontaktné údaje;d) pozvaný žiadateľ/pozvaní žiadatelia;e) adresa ubytovania;f) dĺžka a účel pobytu;g) možné rodinné väzby s hostiteľom. Formulár má byť okrem úradného jazyka alebo jazykov členského štátu vypracovaný aspoň v jednom ďalšom úradnom jazyku inštitúcií Európskej únie. Vo formulári sa osobe, ktorá ho podpisuje, poskytnú informácie požadované podľa článku 37 ods. 1 nariadenia o VIS. Vzor tohto formulára sa oznámi Komisii. 5.V rámci miestnej schengenskej spolupráce sa posúdi potreba doplniť a harmonizovať zoznamy sprievodných dokladov v rámci každej jurisdikcie, aby sa zohľadnili miestne pomery. 6.Konzulárne úrady môžu upustiť od jednej alebo viacerých požiadaviek odseku 1 v prípade žiadateľa, ktorý je im známy svojou bezúhonnosťou a spoľahlivosťou, a najmä zákonným využívaním predchádzajúcich víz, ak neexistuje pochybnosť, že v čase prekročenia vonkajších hraníc členských štátov spĺňa požiadavky článku 5 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc.

Článok 15 Článok 15 Cestovné zdravotné poistenie 1.Žiadatelia o jednotné vízum na jeden alebo dva vstupy preukážu, že majú primerané a platné cestovné zdravotné poistenie, ktoré pokryje všetky výdavky, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s repatriáciou zo zdravotných dôvodov, z dôvodov naliehavého lekárskeho ošetrenia a/alebo naliehavej nemocničnej liečby alebo úmrtia počas pobytu na území členských štátov. 2.Žiadatelia, ktorí žiadajú o jednotné víza na viac než dva vstupy (viac vstupov), preukážu, že majú primerané a platné cestovné zdravotné poistenie na dobu prvej zamýšľanej návštevy. Títo žiadatelia okrem toho podpisujú vyhlásenie vo formulári žiadosti, ktorým potvrdzujú, že sú si vedomí potreby cestovného zdravotného poistenia na nasledujúce pobyty. 3.Poistenie musí byť platné na celom území členských štátov a musí sa vzťahovať na celú dobu plánovaného pobytu alebo tranzitu. Minimálne poistné krytie je 30000 EUR. Ak sa udelí vízum s obmedzenou územnou platnosťou platné na území viac než jedného členského štátu, poistné krytie musí byť platné aspoň v dotknutých členských štátoch. 4.Žiadatelia uzatvárajú poistenie v zásade v krajine svojho pobytu. Ak to nie je možné, snažia sa uzatvoriť poistenie v inej krajine. Ak v mene žiadateľa uzatvára poistenie iná osoba, uplatňujú sa ustanovenia odseku 3. 5.Pri posudzovaní primeranosti poistného krytia sa konzulárne úrady uistia, či by nároky na plnenie vznesené voči poisťovni boli vynútiteľné v členskom štáte. 6.Podmienku uzatvorenia poistenia možno považovať za splnenú, ak je preukázané, že existenciu primeraného poistenia možno predpokladať vzhľadom na pracovné pomery žiadateľa. Výnimka z povinnosti predložiť doklad o cestovnom zdravotnom poistení sa môže týkať určitých profesijných skupín, ako sú napríklad námorníci, na ktoré sa cestovné zdravotné poistenie vzťahuje už v dôsledku ich profesijných činností. 7.Držitelia diplomatických pasov sú oslobodení od povinnosti mať cestovné zdravotné poistenie.

Článok 16 Článok 16 Vízový poplatok 1.Žiadatelia zaplatia vízový poplatok vo výške 60 EUR. 2.Deti vo veku od šiestich rokov až do dovŕšenia 12 rokov zaplatia vízový poplatok vo výške 35 EUR. 3.Vízový poplatok sa pravidelne reviduje s cieľom zohľadňovať administratívne náklady. 4.Od vízového poplatku sú oslobodení žiadatelia, ktorí patria do jednej z nasledujúcich kategórií: a) deti mladšie ako šesť rokov;b) žiaci, študenti, študenti postgraduálneho štúdia a ich sprevádzajúci učitelia, ktorí sa zúčastňujú pobytov na účely štúdia alebo vzdelávacích školení;c) výskumní pracovníci z tretích krajín, ktorí cestujú na účely uskutočňovania vedeckého výskumu podľa odporúčania Európskeho parlamentu a Rady 2005/761/ES z 28. septembra 2005 o uľahčení vydávania jednotných krátkodobých víz členskými štátmi výskumným pracovníkom z tretích krajín, ktorí sa pohybujú v Spoločenstve s cieľom uskutočňovať vedecký výskumÚ. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 23 . ;d) zástupcovia neziskových organizácií do veku 25 rokov vrátane zúčastňujúci sa na seminároch, konferenciách, športových, kultúrnych, alebo vzdelávacích podujatiach, ktoré organizujú neziskové organizácie. 5.Od vízového poplatku môžu byť oslobodení: a) deti vo veku od šiestich do dvanástich rokov;b) držitelia diplomatických a služobných pasov;c) osoby do veku 25 rokov vrátane zúčastňujúce sa na seminároch, konferenciách, športových, kultúrnych, alebo vzdelávacích podujatiach, ktoré organizujú neziskové organizácie. Cieľom členských štátov je v rámci miestnej schengenskej spolupráce harmonizácia uplatňovania týchto výnimiek. 6.V jednotlivých prípadoch sa môže vízový poplatok odpustiť alebo znížiť, ak to slúži na podporu kultúrnych alebo športových záujmov, záujmov v oblasti zahraničnej politiky, politiky rozvoja a ostatných oblastí zásadného verejného záujmu alebo z humanitárnych dôvodov. 7.Vízový poplatok sa vyberá v eurách, v národnej mene tretej krajiny alebo v mene bežne používanej v tretej krajine, v ktorej sa žiadosť podáva, a je nevratný, okrem prípadov uvedených v článku 18 ods. 2 a článku 19 ods. 3. Ak sa poplatok vyberá v inej mene ako v eurách, jeho výška v danej mene sa určuje a pravidelne reviduje na základe výmenného referenčného kurzu eura, ktorý stanovuje Európska centrálna banka. Vyberaná suma sa môže zaokrúhliť, pričom konzulárne úrady na základe dohôd miestnej schengenskej spolupráce zabezpečia, aby boli tieto sumy podobné. 8.Žiadateľovi sa odovzdá potvrdenie o zaplatenom vízovom poplatku.

Článok 17 Článok 17 Poplatok za služby 1.Poskytovateľ externých služieb uvedený v článku 43 môže vyberať dodatočný poplatok za služby. Poplatok za služby je primeraný nákladom, ktoré externému poskytovateľovi služieb vznikli pri vykonávaní jednej alebo viacerých úloh uvedených v článku 43 ods. 6. 2.Poplatok za služby sa stanoví v právnom nástroji uvedenom v článku 43 ods. 2. 3.Členské štáty v rámci miestnej schengenskej spolupráce zabezpečia, aby poplatok za služby účtovaný žiadateľovi riadne zohľadňoval služby, ktoré ponúka externý poskytovateľ služieb, a aby bol prispôsobený miestnym podmienkam. Okrem toho bude ich cieľom harmonizácia uplatneného poplatku za služby. 4.Poplatok za služby nesmie byť vyšší ako polovica vízového poplatku stanoveného v článku 16 ods. 1 bez ohľadu na možné zľavy alebo výnimky z vízového poplatku ustanovené v článku 16 ods. 2, 4, 5 a 6. 5.Dotknuté členské štáty zachovajú možnosť, aby všetci žiadatelia mohli podávať žiadosti priamo na ich konzulárnych úradoch.

Článok 18 Článok 18 Overenie oprávnenia konzulárneho úradu 1.Konzulárny úrad pri každej podanej žiadosti overí, či je oprávnený preskúmať ju a rozhodovať o nej v súlade s ustanoveniami článkov 5 a 6. 2.Ak tento konzulárny úrad oprávnený nie je, bezodkladne vráti formulár žiadosti a všetky dokumenty, ktoré predložil žiadateľ, vráti vízový poplatok a uvedie, ktorý konzulárny úrad je oprávnený.

Článok 19 Článok 19 Prípustnosť 1.Oprávnený konzulárny úrad overí, či: sa žiadosť podala v lehote uvedenej v článku 9 ods. 1, žiadosť obsahuje náležitosti uvedené v článku 10 ods. 3 písm. a) až c), sa zobrali biometrické údaje žiadateľa a či sa vybral vízový poplatok. 2.Ak oprávnený konzulárny úrad zistí, že sa splnili podmienky uvedené v odseku 1, žiadosť je prípustná a konzulárny úrad: koná podľa postupov uvedených v článku 8 nariadenia o VIS a ďalej skúma žiadosť. Údaje do VIS vkladajú len riadne oprávnení pracovníci konzulárneho úradu v súlade s článkom 6 ods. 1, článkom 7 a článkom 9 ods. 5 a 6 nariadenia o VIS. 3.Ak oprávnený konzulárny úrad zistí, že sa podmienky uvedené v odseku 1 nesplnili, žiadosť je neprípustná a konzulárny úrad bezodkladne: vráti formulár žiadosti a všetky dokumenty, ktoré predložil žiadateľ, zničí zozbierané biometrické údaje, vráti vízový poplatok a žiadosť nepreskúma. 4.Odchylne od predchádzajúcich ustanovení sa môže žiadosť, ktorá nespĺňa požiadavky uvedené v odseku 1, považovať za prípustnú z humanitárnych dôvodov alebo z dôvodov národného záujmu.

2. vízum je povolenie udelené členským štátom na:a) tranzit cez územie členských štátov alebo plánovaný pobyt na ich území, ktorého dĺžka počas ľubovoľného šesťmesačného obdobia odo dňa prvého vstupu na územie členských štátov nepresahuje tri mesiace;b) tranzit cez medzinárodné tranzitné priestory letísk členských štátov;

a) tranzit cez územie členských štátov alebo plánovaný pobyt na ich území, ktorého dĺžka počas ľubovoľného šesťmesačného obdobia odo dňa prvého vstupu na územie členských štátov nepresahuje tri mesiace;

b) tranzit cez medzinárodné tranzitné priestory letísk členských štátov;

Článok 20 Článok 20 Pečiatka označujúca prípustnosť žiadosti 1.Ak je žiadosť prípustná, oprávnený konzulárny úrad označí cestovný doklad žiadateľa pečiatkou. Vzor pečiatky je uvedený v prílohe III a pečiatka sa umiestni v súlade s ustanoveniami uvedenej prílohy. 2.Diplomatické, služobné/úradné a špeciálne pasy sa nepečiatkujú. 3.Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú na konzulárne úrady členských štátov do dňa úplného sprevádzkovania VIS vo všetkých regiónoch v súlade s článkom 48 nariadenia o VIS.

Článok 21 Článok 21 Overenie podmienok vstupu a posúdenie rizika 1.Pri posudzovaní žiadosti o jednotné vízum sa zistí, či žiadateľ spĺňa podmienky na vstup ustanovené v článku 5 ods. 1 písm. a), c), d) a e) Kódexu schengenských hraníc a osobitná pozornosť sa venuje posúdeniu toho, či žiadateľ predstavuje riziko z hľadiska nelegálneho prisťahovalectva alebo bezpečnostné riziko pre členské štáty a či má v úmysle opustiť územie členských štátov pred uplynutím platnosti víza, o ktoré žiada. 2.Pri každej žiadosti sa preverujú záznamy vo VIS v súlade s článkom 8 ods. 2 a článkom 15 nariadenia o VIS. Členské štáty zabezpečia plné využívanie všetkých kritérií vyhľadávania podľa článku 15 nariadenia o VIS s cieľom zabrániť chybnému zamietnutiu a chybným identifikáciám. 3.Pri kontrole toho, či žiadateľ spĺňa požiadavky na vstup, konzulárny úrad overí: a) či predložený cestovný doklad nie je falošný alebo pozmenený;b) odôvodnenie účelu a podmienok zamýšlaného pobytu zo strany žiadateľa a skutočnosť, či má žiadateľ dostatočné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom vzhľadom na dĺžku zamýšlaného pobytu, ako aj na jeho návrat do krajiny pôvodu alebo pobytu, alebo tranzit do tretej krajiny, ktorá ho určite prijme, alebo či je žiadateľ schopný nadobudnúť také prostriedky zákonným spôsobom;c) či žiadateľ nie je osobou, v súvislosti s ktorou sa v Schengenskom informačnom systéme (SIS) vytvoril zápis na účely odoprenia vstupu;d) či sa žiadateľ nepovažuje za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť či verejné zdravie, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 19 Kódexu schengenských hraníc, alebo pre medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu, najmä ak v súvislosti s ním nebol z takéhoto dôvodu vo vnútroštátnych registroch členských štátov vytvorený zápis na účely odoprenia vstupu;e) prípadne či má žiadateľ primerané a platné cestovné zdravotné poistenie. 4.Konzulárny úrad v prípade potreby overí dĺžku predchádzajúcich a plánovaných pobytov, aby sa uistil, že žiadateľ neprekročil maximálnu dĺžku povoleného pobytu na území členských štátov, bez ohľadu na možné pobyty oprávnené na základe národných víz na dlhodobý pobyt alebo povolenia na pobyt, ktoré vydal iný členský štát. 5.Prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom počas plánovaného pobytu sa hodnotia v súlade s dĺžkou a účelom pobytu a na základe porovnania s priemernými cenami ubytovania a stravovania v ubytovacích zariadeniach nižšej cenovej kategórie v dotknutých členských štátoch, ktoré sa vynásobia počtom dní pobytu, a to na základe referenčných súm stanovených členskými štátmi v súlade s článkom 34 ods. 1 písm. c) Kódexu schengenských hraníc. Dôkaz o dostatočných prostriedkoch na pokrytie nákladov spojených s pobytom môže predstavovať aj potvrdenie o finančnej podpore a/alebo súkromnom ubytovaní. 6.Pri skúmaní žiadosti o letiskové tranzitné víza konzulárny úrad overí najmä: a) či predložený cestovný doklad nie je falošný alebo pozmenený;b) miesto odchodu a destináciu dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny a súlad plánovaného harmonogramu a letiskového tranzitu;c) dôkaz o ďalšej ceste do cieľovej destinácie. 7.Preskúmanie žiadosti vychádza najmä z pravosti a spoľahlivosti predložených dokladov a z vierohodnosti a spoľahlivosti vyhlásení žiadateľa. 8.Počas skúmania žiadosti môžu konzulárne úrady v odôvodnených prípadoch pozvať žiadateľa na rozhovor a žiadať o dodatočné doklady. 9.Predchádzajúce zamietnutie žiadosti o vízum nesmie automaticky viesť k zamietnutiu novej žiadosti. Nová žiadosť sa posúdi na základe všetkých dostupných informácií.

Článok 22 Článok 22 Predchádzajúce konzultácie s ústrednými orgánmi iných členských štátov 1.Členský štát môže vyžadovať, aby ústredné orgány iných členských štátov konzultovali jeho ústredné orgány počas skúmania žiadostí podaných štátnymi príslušníkmi určitých tretích krajín alebo určitými kategóriami takýchto štátnych príslušníkov. Takéto konzultácie sa neuplatňujú pri žiadostiach o letiskové tranzitné víza. 2.Konzultované ústredné orgány poskytnú odpoveď s konečnou platnosťou do siedmich kalendárnych dní od uskutočnenia konzultácie. Ak konzultované orgány neposkytnú odpoveď v uvedenej lehote, znamená to, že nemajú žiadne dôvody, aby namietali proti udeleniu víza. 3.Členské štáty oznámia Komisii zavedenie alebo zrušenie požiadavky o predchádzajúcu konzultáciu pred nadobudnutím jej účinnosti. Táto informácia sa poskytne aj v rámci miestnej schengenskej spolupráce v dotknutej jurisdikcii. 4.Komisia informuje o takýchto oznámeniach členské štáty. 5.Odo dňa nahradenia schengenskej konzultačnej siete, ako sa uvádza v článku 46 nariadenia o VIS, sa predchádzajúce konzultácie uskutočňujú podľa článku 16 ods. 2 uvedeného nariadenia.

Článok 23 Článok 23 Rozhodnutie o žiadosti 1.O žiadostiach, ktoré sú prípustné v súlade s článkom 19, sa rozhodne do 15 kalendárnych dní odo dňa ich podania. 2.Túto lehotu možno v jednotlivých prípadoch predĺžiť najviac na 30 kalendárnych dní, najmä ak je potrebné ďalšie posúdenie žiadosti alebo v prípade zastupovania, v ktorom sa vedú konzultácie s orgánmi zastúpeného členského štátu. 3.Výnimočne, ak sa v osobitných prípadoch vyžadujú dodatočné doklady, je možné túto lehotu predĺžiť najviac na 60 kalendárnych dní. 4.Pokiaľ nebola žiadosť vzatá späť, prijme sa rozhodnutie o: a) udelení jednotného víza podľa článku 24;b) udelení víza s obmedzenou územnou platnosťou podľa článku 25;c) zamietnutí víza podľa článku 32 alebod) prerušení posudzovania žiadosti a jej postúpení príslušným orgánom zastúpeného členského štátu v súlade s článkom 8 ods. 2. Skutočnosť, že fyzicky nemožno odobrať odtlačky prstov v súlade s článkom 13 ods. 7 písm. b) neovplyvní udelenie alebo zamietnutie víza.

Článok 24 Článok 24 Udeľovanie jednotného víza 1.Doba platnosti víza a dĺžka povoleného pobytu sa zakladajú na preskúmaní vykonanom podľa článku 21. Vízum sa môže udeliť na jeden, dva alebo viac vstupov. Doba platnosti nepresiahne päť rokov. V prípade tranzitu zodpovedá dĺžka povoleného pobytu času potrebnému na účely tranzitu. Bez toho, aby bol dotknutý článok 12 písm. a), doba platnosti víza zahŕňa dodatočnú tolerančnú dobu 15 dní. Členské štáty môžu z dôvodov, ktoré sa týkajú verejného poriadku alebo medzinárodných vzťahov niektorého z členských štátov, rozhodnúť o neudelení takejto tolerančnej doby. 2.Bez toho, aby bol dotknutý článok 12 písm. a), sa vízum na viac vstupov udeľuje s dobou platnosti medzi šiestimi mesiacmi a piatimi rokmi, ak sú splnené tieto podmienky: a) žiadateľ preukáže potrebu alebo odôvodní zámer cestovať často a/alebo pravidelne, a to najmä v dôsledku svojho pracovného postavenia alebo rodinnej situácie, ak ide napríklad o podnikateľov, štátnych úradníkov, ktorí sú zapojení do pravidelných oficiálnych kontaktov s členskými štátmi a inštitúciami Európskej únie, zástupcov organizácií občianskej spoločnosti, ktorí cestujú na účely vzdelávacích školení, seminárov a konferencií, rodinných príslušníkov občanov Európskej únie, rodinných príslušníkov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území členských štátov a námorníkov, ab) žiadateľ preukáže svoju bezúhonnosť a spoľahlivosť, najmä zákonné využitie predchádzajúcich jednotných víz alebo víz s obmedzenou územnou platnosťou, svoju hospodársku situáciu v krajine pôvodu a skutočný úmysel opustiť územie členských štátov pred skončením platnosti víz, o ktoré žiada. 3.Údaje uvedené v článku 10 ods. 1 nariadenia o VIS sa do VIS vkladajú po prijatí rozhodnutia o udelení takého víza.

Článok 25 Článok 25 Udeľovanie víza s obmedzenou územnou platnosťou 1.Vízum s obmedzenou územnou platnosťou sa výnimočne udeľuje v týchto prípadoch: a) ak z humanitárnych dôvodov, z dôvodov štátneho záujmu alebo medzinárodných záväzkov dotknutý členský štát považuje za potrebné:i) udeliť výnimku zo zásady, podľa ktorej musia byť splnené podmienky vstupu ustanovené v článku 5 ods. 1 písm. a), c), d) a e) Kódexu schengenských hraníc;ii) udeliť vízum napriek tomu, že členský štát, s ktorým sa v súlade s článkom 22 viedli konzultácie, namieta proti udeleniu jednotného víza, aleboiii) udeliť vízum z naliehavých dôvodov, hoci sa predchádzajúce konzultácie podľa článku 22 neuskutočnili, alebo b) ak sa z dôvodov, ktoré konzulárny úrad považuje za opodstatnené, nové vízum udelí na pobyt počas tej istej šesťmesačnej doby žiadateľovi, ktorý v priebehu tejto šesťmesačnej doby už využil jednotné vízum alebo vízum s obmedzenou územnou platnosťou umožňujúce pobyt v dĺžke troch mesiacov. 2.Vízum s obmedzenou územnou platnosťou je platné na území členského štátu, ktorý vízum udelil. Výnimočne môže byť platné na územiach viacerých členských štátov, ak s tým každý z týchto členských štátov súhlasí. 3.Ak je žiadateľ držiteľom cestovného dokladu, ktorý nie je uznaný jedným alebo viacerými, nie však všetkými členskými štátmi, udelí sa vízum platné len na území členských štátov, ktoré tento cestovný doklad uznávajú. Ak udeľujúci členský štát neuznáva cestovný doklad žiadateľa, udelené vízum je platné len na území tohto členského štátu. 4.Ak sa vízum s obmedzenou územnou platnosťou udelilo v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a), ústredné orgány členského štátu, ktorý vízum udelil, bezodkladne odovzdajú príslušné informácie prostredníctvom postupu uvedeného v článku 16 ods. 3 nariadenia o VIS ústredným orgánom ostatných členských štátov. 5.Údaje uvedené v článku 10 ods. 1 nariadenia o VIS sa do VIS vkladajú po prijatí rozhodnutia o udelení takého víza.

Článok 26 Článok 26 Udeľovanie letiskového tranzitného víza 1.Na účely tranzitu cez medzinárodný tranzitný priestor letísk, ktoré sa nachádzajú na území členských štátov, platí letiskové tranzitné vízum. 2.Bez toho, aby bol dotknutý článok 12 písm. a), doba platnosti víza zahŕňa dodatočnú tolerančnú dobu 15 dní. Členské štáty môžu z dôvodov, ktoré sa týkajú verejného poriadku alebo medzinárodných vzťahov niektorého z členských štátov, rozhodnúť o neudelení takejto tolerančnej doby. 3.Bez toho, aby bol dotknutý článok 12 písm. a), sa viacnásobné letiskové tranzitné víza môžu udeliť s platnosťou najviac na šesť mesiacov. 4.Pri rozhodovaní o udelení viacnásobných letiskových tranzitných víz sa za rozhodujúce považujú najmä tieto kritériá: a) potreba žiadateľa cestovať často a/alebo pravidelne ab) bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa, najmä zákonné využitie predchádzajúcich jednotných víz, víz s obmedzenou územnou platnosťou alebo letiskových tranzitných víz, jeho ekonomická situácia v krajine pôvodu a skutočný úmysel pokračovať vo svojej ďalšej ceste. 5.Ak žiadateľ musí mať podľa ustanovení článku 3 ods. 2 letiskové tranzitné vízum, letiskové tranzitné vízum ja platné iba pri tranzite cez medzinárodné tranzitné priestory letísk, ktoré sa nachádzajú na území dotknutých členských štátov. 6.Údaje uvedené v článku 10 ods. 1 nariadenia o VIS sa do VIS vkladajú po prijatí rozhodnutia o udelení takého víza.

Článok 27 Článok 27 Vyplnenie vízovej nálepky 1.Ak sa vyplňuje vízová nálepka, uvedú sa povinné údaje podľa prílohy VII a vyplní sa strojovo snímateľná zóna podľa dokumentu ICAO 9303 časti 2. 2.Členské štáty môžu vpisovať vnútroštátne záznamy do vízovej nálepky v časti Poznámky, pričom by nemali opakovať povinné údaje uvedené v prílohe VII. 3.Všetky záznamy na vízovej nálepke sú vytlačené a na vízovej nálepke s vytlačenými záznamami sa rukou nesmú robiť žiadne zmeny. 4.Vízová nálepka sa môže vyplniť rukou len pri technických problémoch z dôvodu vyššej moci. Na vízovej nálepke vyplnenej rukou sa nesmú robiť žiadne zmeny. 5.Ak sa vízová nálepka podľa odseku 4 tohto článku vyplnila rukou, táto informácia sa v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. k) nariadenia o VIS vloží do VIS.

Článok 28 Článok 28 Zrušenie platnosti vyplnenej vízovej nálepky 1.Ak sa na vízovej nálepke, ktorá ešte nebola vlepená do cestovného dokladu, zistí chyba, platnosť vízovej nálepky sa zruší. 2.Ak sa chyba zistí na vízovej nálepke, ktorá je už vlepená do cestovného dokladu, platnosť vízovej nálepky sa zruší tým, že cez vízovú nálepku sa nezmazateľným atramentom urobí kríž, a nová vízová nálepka sa vlepí na inú stranu. 3.Ak sa chyba zistí po vložení príslušných údajov do VIS v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia o VIS, opraví sa v súlade s článkom 24 ods. 1 uvedeného nariadenia.

Článok 29 Článok 29 Vlepenie vízovej nálepky 1.Vízová nálepka, ktorá obsahuje údaje ustanovené v článku 27 a prílohe VII sa vlepí do cestovného dokladu v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe VIII. 2.Ak členský štát, ktorý udeľuje vízum, neuznáva cestovný doklad žiadateľa, použije sa osobitný list na vlepenie víza. 3.Ak sa vízová nálepka vlepila na osobitný list na vlepenie víza, táto informácia sa v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. j) nariadenia o VIS vloží do VIS. 4.Individuálne víza, ktoré sa udeľujú osobám zapísaným v cestovnom doklade žiadateľa, sa vlepia do tohto cestovného dokladu. 5.Ak členský štát, ktorý udeľuje vízum, neuznáva cestovný doklad, v ktorom sú zapísané takéto osoby, individuálna vízová nálepka sa vlepí na osobitné listy na vlepenie víza.

3. jednotné vízum je vízum platné na celom území členských štátov;

Článok 30 Článok 30 Práva z udeleného víza

Článok 31 Článok 31 Informovanie ústredných orgánov iných členských štátov 1.Členský štát môže vyžadovať, aby jeho ústredné orgány boli informované o vízach, ktoré konzulárne úrady iných členských štátov udelili štátnym príslušníkom konkrétnych tretích krajín alebo konkrétnym kategóriám týchto štátnych príslušníkov, s výnimkou letiskových tranzitných víz. 2.Členské štáty oznámia Komisii zavedenie alebo zrušenie požiadavky o takúto informáciu pred nadobudnutím jej účinnosti. Táto informácia sa poskytne aj v rámci miestnej schengenskej spolupráce v dotknutej jurisdikcii. 3.Komisia informuje o takýchto oznámeniach členské štáty. 4.Odo dňa uvedeného v článku 46 nariadenia o VIS sa informácie zasielajú v súlade s článkom 16 ods. 3 uvedeného nariadenia.

Článok 32 Článok 32 Zamietnutie udelenia víza 1.Bez toho, aby bol dotknutý článok 25 ods. 1, udelenie víza sa zamietne: a) ak žiadateľ:i) predloží falošný alebo pozmenený cestovný doklad;ii) neodôvodní účel a podmienky plánovaného pobytu;iii) neposkytne doklady preukazujúce, že má k dispozícii dostatočné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom vzhľadom na dĺžku plánovaného pobytu, ako aj na návrat do krajiny pôvodu alebo pobytu alebo tranzit do tretej krajiny, ktorá ho určite prijme, alebo ak nie je schopný nadobudnúť také prostriedky zákonným spôsobom;iv) sa na území členských štátov na základe jednotného víza alebo víza s obmedzenou územnou platnosťou už zdržiaval tri mesiace počas ľubovoľného šesťmesačného obdobia;v) je osobou, o ktorej sa vytvoril záznam v SIS na účely odoprenia vstupu;vi) sa považuje za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť či verejné zdravie, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 19 Kódexu schengenských hraníc, alebo pre medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu, a to najmä ak v súvislosti s ním bol z takéhoto dôvodu v národných registroch členských štátov vytvorený zápis na účely odoprenia vstupu alebovii) v prípade potreby neposkytne doklad o primeranom a platnom cestovnom zdravotnom poistení; alebo b) ak existujú odôvodnené pochybnosti o pravosti sprievodných dokladov, ktoré predložil žiadateľ, alebo o vierohodnosti ich obsahu, o spoľahlivosti jeho tvrdení alebo jeho zámere opustiť územie členských štátov pred skončením platnosti víza, o ktoré žiada. 2.Rozhodnutie o zamietnutí a dôvody, na ktorom sa zakladá, sa žiadateľovi oznámia prostredníctvom štandardného formulára uvedeného v prílohe VI. 3.Žiadatelia, ktorým bolo udelenie víza zamietnuté, majú právo na odvolanie. Odvolanie sa podáva proti členskému štátu, ktorý prijal konečné rozhodnutie o žiadosti, a v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu. Členské štáty poskytujú žiadateľovi informácie týkajúce sa postupu, ktorý sa má dodržiavať v prípade odvolania, ako sa uvádza v prílohe VI. 4.V prípadoch uvedených v článku 8 ods. 2 informuje konzulárny úrad zastupujúceho členského štátu žiadateľa o rozhodnutí, ktoré prijal zastúpený členský štát. 5.Informácie o zamietnutých udeleniach víz sa vložia do VIS v súlade s článkom 12 nariadenia o VIS.

Článok 33 Článok 33 Predĺženie 1.Doba platnosti udeleného víza a/alebo v ňom stanovená dĺžka pobytu sa predĺži, ak príslušný orgán členského štátu dospel k názoru, že držiteľ víza preukázal zásah vyššej moci alebo humanitárne dôvody, ktoré mu bránia v opustení územia členského štátu pred skončením platnosti víza, alebo dĺžky pobytu povolenej vo víze. Takéto predĺženie sa udelí bezplatne. 2.Doba platnosti udeleného víza a/alebo v ňom stanovená dĺžka pobytu sa môže predĺžiť, ak držiteľ víza preukáže závažné osobné dôvody, ktoré opodstatňujú predĺženie platnosti víza alebo dĺžky pobytu. Za takéto predĺženie sa vyberá poplatok 30 EUR. 3.Pokiaľ orgán, ktorý predlžuje víza nerozhodne inak, územná platnosť predĺženého víza zostane rovnaká ako územná platnosť pôvodného víza. 4.Orgány oprávnené na predĺženie víza sú orgány toho členského štátu, na ktorého území sa štátny príslušník tretej krajiny nachádza v čase predloženia žiadosti o predĺženie. 5.Členské štáty oznámia Komisii orgány príslušné pre rozhodovanie o predĺžení víz. 6.Predĺženie víz má podobu vízovej nálepky. 7.Informácie o predĺžení platnosti víza sa vložia do VIS v súlade s článkom 14 nariadenia o VIS.

Článok 34 Článok 34 Zrušenie a odvolanie víza 1.Vízum sa zruší, ak sa preukáže, že v čase udelenia víza neboli splnené podmienky na jeho udelenie, a predovšetkým ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že vízum bolo získané podvodom. Vízum zrušia v zásade príslušné orgány členského štátu, ktoré vízum udelili. Zrušiť ho môžu aj príslušné orgány iného členského štátu, pričom v tomto prípade sa o takomto zrušení informujú orgány členského štátu, ktoré vízum udelili. 2.Vízum sa odvolá, ak sa preukáže, že podmienky na jeho udelenie už nie sú splnené. Vízum odvolávajú v zásade príslušné orgány členského štátu, ktoré vízum udelili. Odvolať ho môžu aj príslušné orgány iného členského štátu, pričom v tomto prípade sa o takomto odvolaní informujú orgány členského štátu, ktoré vízum udelili. 3.Vízum sa môže odvolať na žiadosť jeho držiteľa. O takomto odvolaní víza je potrebné informovať príslušné orgány členských štátov, ktoré ho udelili. 4.Ak držiteľ víza na hranici nepredloží jeden alebo viacero sprievodných dokladov uvedených v článku 14 ods. 3, neznamená to automatické prijatie rozhodnutia o zrušení alebo odvolaní víza. 5.Ak dôjde k zrušeniu alebo odvolaniu víza, označí sa pečiatkou s textom ZRUŠENÉ alebo ODVOLANÉ a optická variabilnosť vízovej nálepky, bezpečnostný efekt skrytého obrázka a nápis vízum sa znehodnotia preškrtnutím. 6.Rozhodnutie o zrušení alebo odvolaní víza a dôvody, na ktorom sa zakladá, sa žiadateľovi oznámia prostredníctvom štandardného formulára uvedeného v prílohe VI. 7.Držiteľ víza, ktorého vízum bolo zrušené alebo odvolané, má právo na odvolanie, pokiaľ vízum nebolo odvolané na jeho žiadosť podľa odseku 3. Odvolanie sa podáva proti členskému štátu, ktorý prijal rozhodnutie o zrušení alebo odvolaní víza, a v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu. Členské štáty poskytujú žiadateľovi informácie týkajúce sa postupu, ktorý sa má dodržiavať v prípade odvolania, ako sa uvádza v prílohe VI. 8.Informácie o víze, ktoré bolo zrušené alebo odvolané, sa vložia do VIS v súlade s článkom 13 nariadenia o VIS.

Článok 35 Článok 35 Žiadosti o víza na vonkajšej hranici 1.Víza sa môžu vo výnimočných prípadoch udeliť na hraničných priechodoch v prípade, ak sú splnené tieto podmienky: a) žiadateľ spĺňa podmienky stanovené v článku 5 ods. 1 písm. a), c), d) a e) Kódexu schengenských hraníc;b) žiadateľ nemohol požiadať o vízum vopred a na požiadanie predloží sprievodné doklady, ktoré preukazujú nepredvídateľné a naliehavé dôvody na vstup, ac) návrat žiadateľa do krajiny jeho pôvodu alebo pobytu či tranzitu cez iné štáty, ako členské štáty, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, sa považuje za istý. 2.Ak sa o vízum požiada na vonkajšej hranici, žiadateľ môže byť od povinnosti mať cestovné zdravotné poistenie oslobodený z humanitárnych dôvodov, alebo ak na hraničnom prechode nie je možné takéto cestovné zdravotné poistenie získať. 3.Vízum udelené na vonkajšej hranici je jednotné vízum, ktoré v závislosti od účelu a podmienok plánovaného pobytu oprávňuje držiteľa na pobyt v trvaní najviac 15 dní. V prípade tranzitu zodpovedá dĺžka povoleného pobytu času potrebnému na účely tranzitu. 4.Ak nie sú splnené podmienky ustanovené v článku 5 ods. 1 písm. a), c), d) a e) Kódexu schengenských hraníc, orgány zodpovedné za udeľovanie víza na vonkajšej hranici môžu udeliť vízum s obmedzenou územnou platnosťou v súlade s článkom 25 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia len pre územie členského štátu, ktorý vízum udelil. 5.Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny patriacemu do kategórie osôb, pri ktorých sa vyžaduje predchádzajúca konzultácia podľa článku 22, sa v zásade vízum na vonkajšej hranici neudeľuje. Vo výnimočných prípadoch sa však v súlade s článkom 25 ods. 1 písm. a) takým osobám môže na vonkajšej hranici udeliť vízum s obmedzenou územnou platnosťou pre územie udeľujúceho členského štátu. 6.Okrem dôvodov na zamietnutie víza uvedených v článku 32 ods. 1 sa vízum na hraničnom priechode zamietne aj vtedy, ak nie sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. b) tohto článku. 7.Uplatnia sa ustanovenia o odôvodnení a oznámení zamietnutia a o práve na odvolanie ustanovené v článku 32 ods. 3 a prílohe VI.

Článok 36 Článok 36 Víza udeľované na vonkajšej hranici námorníkom na ceste 1.Námorníkovi, od ktorého sa pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov vyžaduje vízum, sa na hranici môže udeliť vízum na účely tranzitu, ak: a) spĺňa podmienky stanovené v článku 35 ods. 1 ab) prekračuje príslušnú hranicu s cieľom nastúpiť na plavidlo, na ktorom bude pracovať, prestúpiť alebo vystúpiť z plavidla, na ktorom pracoval ako námorník. 2.Pred udelením víza na hranici námorníkovi na ceste sa príslušné vnútroštátne orgány riadia pravidlami stanovenými v prílohe IX časť 1 a uistia sa, že výmena potrebných informácií o námorníkovi sa uskutočnila prostredníctvom riadne vyplneného formulára pre námorníkov na ceste podľa prílohy IX časti 2. 3.Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 35 ods. 3, 4 a 5.

Článok 37 Článok 37 Organizácia vízových oddelení 1.Za organizáciu vízových oddelení svojich konzulárnych úradov zodpovedajú členské štáty. S cieľom predísť zníženiu úrovne pozornosti a na účely ochrany pracovníkov pred tlakom na miestnej úrovni sa v prípade potreby zavedie plán striedania pracovníkov, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu so žiadateľmi. Osobitná pozornosť sa venuje prehľadnej štruktúre práce a jasnému prideleniu/rozdeleniu povinností, pokiaľ ide o prijímanie konečných rozhodnutí o žiadostiach. Prístup k údajom vo VIS a SIS a k iným dôverným informáciám sa vyhradí obmedzenému počtu náležite oprávnených pracovníkov. Na zamedzenie neoprávneného prístupu k týmto databázam sa prijmú potrebné opatrenia. 2.Skladovanie vízových nálepiek a zaobchádzanie s nimi podlieha primeraným bezpečnostným opatreniam, aby sa predišlo podvodom alebo stratám. Každý konzulárny úrad vedie záznam o svojej zásobe vízových nálepiek a zaznamenáva účel použitia každej vízovej nálepky. 3.Konzulárne úrady členských štátov vedú archív žiadostí. Každý spis obsahuje formulár žiadosti, kópie príslušných sprievodných dokladov, záznam o vykonaných kontrolách a referenčné číslo udeleného víza, aby pracovníci mohli v prípade potreby zrekonštruovať súvislosti, na základe ktorých bolo prijaté rozhodnutie o žiadosti. Jednotlivé spisy žiadostí sa uchovávajú najmenej dva roky odo dňa vydania rozhodnutia o žiadosti, ako sa uvádza v článku 23 ods. 1.

Článok 38 Článok 38 Zdroje na skúmanie žiadostí a monitorovanie konzulárnych úradov 1.Členské štáty vyčlenia potrebný počet pracovníkov na vykonávanie úloh spojených so skúmaním žiadostí, aby zabezpečili dostatočnú a harmonizovanú kvalitu služieb pre verejnosť. 2.Priestory musia spĺňať príslušné prevádzkové požiadavky a umožňovať prijatie vhodných bezpečnostných opatrení. 3.Ústredné orgány členských štátov zabezpečia primeranú odbornú prípravu vyslaných pracovníkov a miestnych pracovníkov a sú zodpovedné za to, aby sa im poskytovali úplné, presné a aktualizované informácie o relevantnom vnútroštátnom práve a práve Spoločenstva. 4.Ústredné orgány členských štátov zabezpečia časté a primerané monitorovanie postupov pri skúmaní žiadostí a prijmú nápravné opatrenia, ak sa zistia odchýlky od ustanovení tohto nariadenia.

Článok 39 Článok 39 Pravidlá správania sa pracovníkov 1.Konzulárne úrady členských štátov zabezpečia, aby sa so žiadateľmi zaobchádzalo úctivo. 2.Pracovníci konzulárnych úradov pri vykonávaní svojich povinností v plnej miere rešpektujú ľudskú dôstojnosť. Všetky prijaté opatrenia musia byť primerané cieľom, ktoré sa nimi sledujú. 3.Pracovníci konzulárnych úradov vykonávajú svoje povinnosti tak, aby nedochádzalo k diskriminácii na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

4. vízum s obmedzenou územnou platnosťou je vízum, ktoré je platné na území jedného členského štátu alebo niekoľkých, ale nie všetkých členských štátov;

Článok 40 Článok 40 Formy spolupráce 1.Každý členský štát je zodpovedný za organizovanie postupov týkajúcich sa žiadostí. Žiadosti sa v zásade podávajú na konzulárnom úrade členského štátu. 2.Členské štáty: a) vybavia svoje konzulárne úrady a orgány zodpovedné za udeľovanie víz na hraniciach materiálom potrebným na zbieranie biometrických identifikátorov, ako aj úrady svojich honorárnych konzulov vždy, keď ich použijú na zbieranie biometrických identifikátorov v súlade s článkom 42, a/alebob) spolupracujú v rámci miestnej schengenskej spolupráce alebo prostredníctvom iných vhodných kontaktov s jedným alebo viacerými členskými štátmi vo forme obmedzeného zastúpenia, spoločného užívania priestorov alebo spoločného centra pre podávanie žiadostí v súlade s článkom 41. 3.Za osobitných okolností alebo z dôvodov, ktoré súvisia s miestnymi podmienkami, a to ak: a) vysoký počet žiadateľov neumožňuje zorganizovať zhromažďovanie žiadostí a údajov tak, aby bolo včasné a uskutočňovalo sa za slušných podmienok, alebob) nie je možné žiadnym iným spôsobom zabezpečiť dobré územné pokrytie dotknutej tretej krajiny,a ak sa zistí, že formy spolupráce uvedené v odseku 2 písm. b) nie sú pre dotknutý členský štát vhodné, členský štát môže ako posledné riešenie využiť spoluprácu s externým poskytovateľom služieb v súlade s článkom 43. 4.Bez toho, aby bolo dotknuté právo predvolať žiadateľa na osobný pohovor, ako sa ustanovuje v článku 21 ods. 8, výber spôsobu organizácie nemá mať za následok to, aby sa žiadateľ na účely podania žiadosti musel osobne dostaviť na viac ako jedno miesto. 5.Členské štáty oznámia Komisii, akým spôsobom plánujú organizovať postupy týkajúce sa žiadostí na každom konzulárnom úrade.

Článok 41 Článok 41 Spolupráca členských štátov 1.V prípade spoločného užívania priestorov pracovníci konzulárnych úradov jedného alebo viacerých členských štátov vykonávajú postupy týkajúce sa žiadostí (vrátane zbierania biometrických identifikátorov), ktoré sú im predkladané, v priestoroch konzulárneho úradu iného členského štátu, o ktorého vybavenie sa delia. Dotknuté členské štáty sa dohodnú na dobe trvania a podmienkach ukončenia spoločného užívania priestorov, ako aj na časti vízových poplatkov, ktoré sa vyplatia členskému štátu, ktorého konzulárny úrad sa využíva. 2.V prípade zriadenia spoločných centier pre podávanie žiadostí pracujú pracovníci konzulárnych úradov dvoch alebo viacerých členských štátov v jednej budove, v ktorej žiadatelia podávajú žiadosti (ako aj biometrické identifikátory). Žiadatelia sú poučení o tom, ktorý členský štát je príslušný pre preskúmanie žiadosti a rozhodnutie o nej. Členské štáty sa dohodnú na dobe trvania a podmienkach ukončenia tejto formy spolupráce, ako aj na rozdelení nákladov medzi zúčastnené členské štáty. Za zmluvy, ktoré sa týkajú logistiky a diplomatických vzťahov s hostiteľskou krajinou, zodpovedá iba jeden členský štát. 3.V prípade ukončenia spolupráce s inými členskými štátmi, členské štáty zabezpečia, aby nedošlo k prerušeniu poskytovania služby v plnom rozsahu.

Článok 42 Článok 42 Využitie honorárnych konzulov 1.Vykonávaním niektorých alebo všetkých úloh uvedených v článku 43 ods. 6 sa môžu poveriť aj honorárni konzuli. Na zaručenie bezpečnosti a ochrany údajov sa vykonajú vhodné opatrenia. 2.V prípade, že honorárny konzul nie je štátnym zamestnancom členského štátu, vykonávanie týchto úloh musí spĺňať požiadavky uvedené v prílohe X s výnimkou ustanovení bodu D písm. c) uvedenej prílohy. 3.V prípade, že honorárny konzul je štátnym zamestnancom členského štátu, dotknutý členský štát zabezpečí, aby sa uplatňovali požiadavky, ktoré sú porovnateľné s tými, ktoré by sa uplatňovali pri vykonávaní týchto úloh prostredníctvom jeho konzulárneho úradu.

Článok 43 Článok 43 Spolupráca s externými poskytovateľmi služieb 1.Členské štáty sa usilujú o spoluprácu s externým poskytovateľom služieb spoločne s jedným alebo viacerými členskými štátmi bez toho, aby boli dotknuté pravidlá verejného obstarávania a hospodárskej súťaže. 2.Spolupráca s externým poskytovateľom služieb sa zakladá na právnom nástroji, ktorý je v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe X. 3.Členské štáty si v rámci miestnej schengenskej spolupráce vymieňajú informácie o výbere externých poskytovateľov služieb a o ustanovení podmienok ich príslušných právnych nástrojov. 4.Preskúmanie žiadostí, prípadné pohovory a rozhodovanie o žiadostiach a tlačenie a vlepovanie vízových nálepiek uskutočňuje výhradne konzulárny úrad. 5.Externí poskytovatelia služieb nemajú za žiadnych okolností prístup do VIS. Prístup do VIS je vyhradený výlučne riadne oprávneným zamestnancom konzulárnych úradov. 6.Externý poskytovateľ služieb môže byť poverený vykonávať jednu alebo viacero z týchto úloh: a) poskytovať všeobecné informácie o vízových požiadavkách a formulároch žiadosti;b) informovať žiadateľa o sprievodných dokladoch, ktoré sa požadujú na základe kontrolného zoznamu;c) zbierať údaje a žiadosti (vrátane zbierania biometrických identifikátorov) a postúpiť žiadosť konzulárnemu úradu;d) vyberať vízový poplatok;e) riadiť udeľovanie termínov na osobný pohovor na konzulárnom úrade alebo s externým poskytovateľom služieb;f) vyzdvihnúť cestovné doklady (vrátane prípadného oznámenia o zamietnutí) z konzulárneho úradu a vrátiť ich žiadateľovi. 7.Pri výbere externého poskytovateľa služieb dotknuté členské štáty preskúmavajú solventnosť a spoľahlivosť spoločnosti (vrátane potrebných povolení, výpisu z obchodného registra, stanov spoločnosti, bankových zmlúv) a zabezpečujú, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov. 8.Dotknuté členské štáty zabezpečia, aby vybraný externý poskytovateľ služieb dodržiaval podmienky, ktoré mu boli určené právnym nástrojom uvedeným v odseku 2. 9.Dotknuté členské štáty zostávajú zodpovedné za dodržiavanie predpisov o ochrane údajov pri ich spracúvaní a podliehajú dohľadu v súlade s článkom 28 smernice 95/46/ES. Spolupráca s externým poskytovateľom služieb neobmedzuje ani nevylučuje žiadnu zodpovednosť vyplývajúcu z vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov za porušenie povinností, pokiaľ ide o osobné údaje žiadateľov a výkon jednej alebo viacerých úloh uvedených v odseku 6. Týmto ustanovením nie je dotknutá možnosť začať konanie priamo proti externému poskytovateľovi služieb podľa vnútroštátneho práva dotknutej tretej krajiny. 10.Dotknuté členské štáty zabezpečia pre externého poskytovateľa služieb odbornú prípravu, ktorá zodpovedá úrovni znalostí potrebných na poskytovanie primeraných služieb a dostatočných informácií žiadateľom. 11.Dotknuté členské štáty pozorne monitorujú vykonávanie právneho nástroja uvedeného v odseku 2 vrátane: a) všeobecných informácií o vízových požiadavkách a formulároch žiadostí, ktoré žiadateľom poskytuje externý poskytovateľ služieb;b) všetkých technických a organizačných bezpečnostných opatrení potrebných na ochranu osobných údajov pred náhodným alebo nezákonným zničením alebo náhodnou stratou, zmenou, nedovolených sprístupnením alebo prístupom, najmä v prípade, keď spolupráca zahŕňa postupovanie spisov a údajov konzulárnym úradom dotknutých členských štátov, a tiež na ochranu pred akoukoľvek inou formou nezákonného spracovania osobných údajov;c) zbierania a prenosu biometrických identifikátorov;d) opatrení na zabezpečenie súladu s predpismi na ochranu údajov. Na tento účel konzulárne úrady dotknutých členských štátov pravidelne vykonávajú kontroly na mieste a to v priestoroch externého poskytovateľa služieb. 12.Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade ukončenia spolupráce s akýmkoľvek externým poskytovateľom služieb v plnej miere pokračovalo v poskytovaní služieb. 13.Členské štáty poskytnú Komisii kópiu právneho nástroja uvedeného v odseku 2.

Článok 44 Článok 44 Šifrovanie a bezpečný prenos údajov 1.V prípade dohôd o zastúpení medzi členskými štátmi a spolupráce členských štátov s externým poskytovateľom služieb a pri využití honorárnych konzulov zabezpečia zastúpené členské štáty alebo dotknuté členské štáty, aby údaje, ktoré sa od orgánov zastupujúceho členského štátu prenášajú k orgánom zastúpeného členského štátu alebo od externého poskytovateľa služieb alebo honorárneho konzula k orgánom dotknutých členských štátov, či už elektronicky alebo fyzicky na elektronickom pamäťovom médiu, boli plne šifrované. 2.V tretích krajinách, ktoré zakazujú šifrovanie údajov, ktoré sa majú od orgánov zastupujúceho členského štátu elektronicky prenášať k orgánom zastúpeného členského štátu alebo od externého poskytovateľa služieb alebo honorárneho konzula k orgánom dotknutých členských štátov, zastúpené členské štáty alebo dotknuté členské štáty nedovolia zastupujúcemu členskému štátu alebo externému poskytovateľovi služieb alebo honorárnemu konzulovi tieto údaje prenášať elektronicky. V takom prípade zastúpené členské štáty alebo dotknuté členské štáty zabezpečia, aby sa elektronické údaje od orgánov zastupujúceho členského štátu k orgánom zastúpených členských štátov alebo od externého poskytovateľa služieb alebo od honorárneho konzula k orgánom dotknutých členských štátov prenášali fyzicky v plne zašifrovanej forme na elektronickom pamäťovom médiu prostredníctvom konzulárneho úradníka členského štátu alebo, ak by si takýto prenos vyžadoval prijatie neprimeraných alebo neopodstatnených opatrení, iným bezpečným spôsobom, napríklad prostredníctvom uznávaného prevádzkovateľa, ktorý má v dotknutej tretej krajine skúsenosti v oblasti prenosu citlivých dokumentov a údajov. 3.Vo všetkých prípadoch sa úroveň bezpečnosti prenosu prispôsobí citlivosti údajov. 4.Členské štáty alebo Spoločenstvo sa budú usilovať o dosiahnutie dohody s dotknutými tretími krajinami s cieľom zrušiť zákaz šifrovania údajov, ktoré sa majú elektronicky prenášať od orgánov zastupujúceho členského štátu k orgánom zastúpených členských štátov alebo od externého poskytovateľa služieb alebo od honorárneho konzula k orgánom dotknutých členských štátov.

Článok 45 Článok 45 Spolupráca členských štátov so sprostredkovateľskými subjektmi 1.Členské štáty môžu spolupracovať so sprostredkovateľskými subjektmi na účely podávania žiadostí, s výnimkou zbierania biometrických identifikátorov. 2.Takáto spolupráca sa uskutočňuje na základe udelenia akreditácie zo strany príslušných orgánov členských štátov. Akreditácia sa zakladá najmä na overení týchto aspektov: a) aktuálny stav sprostredkovateľského subjektu: platná licencia, obchodný register, zmluvy s bankami;b) existujúce zmluvy s obchodnými partnermi so sídlom v členských štátoch, ktorí ponúkajú ubytovanie a iné služby spojené so zájazdom;c) zmluvy s dopravnými spoločnosťami, ktoré musia zahŕňať cestu na miesto určenia, ako aj zaručený a pevne určený termín návratu. 3.Činnosť akreditovaných sprostredkovateľských subjektov sa pravidelne monitoruje vykonávaním kontrol na mieste, ktoré zahŕňajú osobné alebo telefonické rozhovory so žiadateľmi, preverovanie ciest a ubytovania, preverovanie cestovného zdravotného poistenia a toho, či je postačujúce a či sa vzťahuje na jednotlivých cestujúcich, a všade tam, kde sa to považuje za potrebné, aj preverovanie dokladov, ktoré sa týkajú návratu skupiny. 4.V rámci miestnej schengenskej spolupráce sa uskutočňuje výmena informácií o práci akreditovaných sprostredkovateľských subjektov o zistených nezrovnalostiach, zamietnutých žiadostiach podaných sprostredkovateľskými subjektmi a o zistených formách podvodov s cestovnými dokladmi a neuskutočnených plánovaných cestách. 5.V rámci miestnej schengenskej spolupráce sa uskutočňuje výmena zoznamov sprostredkovateľských subjektov, ktorým jednotlivé konzulárne úrady udelili akreditáciu, alebo ktorých akreditáciu zrušili, spolu s dôvodmi zrušenia. Každý konzulárny úrad zabezpečí zverejnenie zoznamu akreditovaných sprostredkovateľských subjektov, s ktorými spolupracuje.

Článok 46 Článok 46 Zostavovanie štatistík

Článok 47 Článok 47 Informovanie verejnosti 1.Ústredné orgány a konzulárne úrady členských štátov poskytujú verejnosti všetky potrebné informácie týkajúce sa žiadostí o víza, a to najmä informácie o: a) kritériách, podmienkach a postupoch pri predkladaní žiadostí;b) prípadných možnostiach dohodnutia stretnutia;c) mieste, kde je možné žiadosť podať (príslušný konzulárny úrad, spoločné centrum na predkladanie žiadostí alebo externý poskytovateľ služieb);d) akreditovaných sprostredkovateľských subjektoch;e) skutočnosti, že podľa článku 20 nemá pečiatka právne účinky;f) lehotách na posúdenie žiadostí ustanovených v článku 23 ods. 1, 2 a 3;g) tretích krajinách, ktorých štátni príslušníci alebo určité kategórie štátnych príslušníkov podliehajú predchádzajúcej konzultácii alebo informácii;h) tom, že rozhodnutia o zamietnutí žiadostí sa musia oznamovať žiadateľom, že sa v nich musia udávať dôvody zamietnutia a že žiadatelia majú právo sa voči nim odvolať, a musia obsahovať informácie týkajúce sa postupu, ktorý sa má dodržiavať v prípade podania odvolania vrátane príslušného orgánu a lehoty na podanie odvolania;i) tom, že samotným udelením víza nevzniká automaticky nárok na vstup a že od držiteľov víz sa na vonkajšej hranici žiada, aby preukázali, že spĺňajú podmienky vstupu stanovené v článku 5 Kódexu schengenských hraníc. 2.Zastupujúci a zastúpený členský štát informujú verejnosť o dohodách o zastúpení uvedených v článku 8 pred nadobudnutím ich platnosti.

Článok 48 Článok 48 Miestna schengenská spolupráca konzulárnych úradov členských štátov 1.Aby sa zabezpečilo harmonizované uplatňovanie spoločnej vízovej politiky a prípadné prispôsobenie postupov miestnym pomerom, konzulárne úrady členských štátov a Komisia spolupracujú v rámci každého štátu, pričom posúdia najmä potrebu vypracovania: a) harmonizovaného zoznamu sprievodných dokladov, ktoré majú žiadatelia predkladať, a to pri zohľadnení článku 14 a prílohy II;b) spoločných kritérií pre posudzovanie žiadostí v súvislosti s výnimkami z vízového poplatku v súlade s článkom 16 ods. 5 a záležitosťami týkajúcimi sa prekladu formulára žiadosti v súlade s článkom 11 ods. 5;c) úplného zoznamu cestovných dokladov vydaných hostiteľskou krajinou, ktorý sa pravidelne aktualizuje. Ak sa v rámci miestnej schengenskej spolupráce preukáže, že vzhľadom na jedno alebo viac písmen a) až c) je potrebný harmonizovaný prístup na miestnej úrovni, opatrenia na účely tohto prístupu sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 52 ods. 2. 2.V rámci miestnej schengenskej spolupráce sa zostaví spoločný informačný formulár o jednotných vízach a vízach s obmedzenou územnou platnosťou a letiskových tranzitných vízach, a to o právach, ktoré z nich vyplývajú, a podmienkach pre žiadateľov o víza vrátane, v prípade potreby, zoznamu sprievodných dokladov uvedených v odseku 1 písm. a). 3.V rámci miestnej schengenskej spolupráce sa uskutočňuje výmena týchto informácií: a) mesačné štatistické údaje o jednotných vízach, vízach s obmedzenou územnou platnosťou a letiskových tranzitných vízach, ako aj o počte zamietnutých víz;b) v súvislosti s posúdením migračného a/alebo bezpečnostného rizika, informácií o:i) socio-ekonomickej štruktúre hostiteľskej krajiny;ii) zdrojoch informácií na miestnej úrovni, vrátane sociálneho zabezpečenia, zdravotného poistenia, daňových registrov a registrácii vstupu a vycestovania;iii) používaní falošných a pozmenených dokladov;v) trasách nelegálneho prisťahovalectva;v) zamietnutiach; c) informácie o spolupráca s dopravnými spoločnosťami;d) informácie o poisťovniach poskytujúcich primerané cestovné zdravotné poistenie vrátane overenia druhu poistného krytia a možného prekročenia sumy. 4.V rámci miestnej schengenskej spolupráce sa pravidelne organizujú stretnutia členských štátov a Komisie, zamerané najmä na praktické aspekty uplatňovania spoločnej vízovej politiky. Tieto stretnutia zvoláva v rámci svojej právomoci Komisia, pokiaľ sa na žiadosť Komisie nedohodne inak. V rámci miestnej schengenskej spolupráce sa na účely štúdia konkrétnych otázok môžu organizovať tematické stretnutia a vytvárať podskupiny. 5.Zo stretnutí v rámci miestnej schengenskej spolupráce sa systematicky vypracúvajú súhrnné správy, ktoré sú k dispozícii na miestnej úrovni. Komisia môže poveriť vypracúvaním správ niektorý členský štát. Konzulárne úrady jednotlivých členských štátov zasielajú tieto správy svojim ústredným orgánom. Na základe týchto správ Komisia zostaví výročnú správu pre každý štát a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade. 6.Zástupcovia konzulárnych úradov členských štátov, ktoré neuplatňujú acquis Spoločenstva v oblasti vízovej politiky, alebo zástupcovia tretích krajín sa môžu ad hoc prizvať na tieto stretnutia na účely výmeny informácií o otázkach týkajúcich sa víz.

Článok 49 Článok 49 Ustanovenia o výnimkách vo vzťahu k olympijským hrám a paralympijským hrám

5. letiskové tranzitné vízum je vízum platné na tranzit cez medzinárodné tranzitné priestory jedného alebo viacerých letísk členských štátov;

Článok 50 Článok 50 Zmeny a doplnenia príloh

Článok 51 Článok 51 Pokyny na praktické uplatňovanie vízového kódexu

Článok 52 Článok 52 Výbor 1.Komisii pomáha výbor (ďalej len výbor pre víza). 2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8 a za predpokladu, že vykonávacími opatreniami prijatými v súlade s týmto postupom sa nemenia základné ustanovenia tohto nariadenia. Lehota stanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace. 3.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 53 Článok 53 Oznamovanie 1.Členské štáty oznámia Komisii: a) dohody o zastúpení uvedené v článku 8;b) tretie krajiny, od ktorých štátnych príslušníkov jednotlivé členské štáty vyžadujú, aby mali pri prechode cez medzinárodné tranzitné priestory letísk, ktoré sa nachádzajú na ich území, letiskové tranzitné vízum, ako sa uvádza v článku 3;c) prípadne vnútroštátny formulár, ktorý slúži ako doklad o finančnej podpore a/alebo súkromnom ubytovaní, ako je uvedené v článku 14 ods. 4;d) zoznam tretích krajín, pri ktorých sa vyžaduje predchádzajúca konzultácia podľa článku 22 ods. 1;e) zoznam tretích krajín, pri ktorých sa vyžadujú informácie uvedené v článku 31 ods. 1;f) dodatočné vnútroštátne záznamy na vízovej nálepke v časti Poznámky, ako je uvedené v článku 27 ods. 2;g) orgány príslušné na rozhodnutie o predĺžení víz, ako je uvedené v článku 33 ods. 5;h) formy zvolenej spolupráce uvedenej v článku 40;,i) štatistiky zostavené v súlade s článkom 46 a prílohou XII. 2.Komisia elektronickou cestou sprístupní členských štátom a verejnosti aktualizované informácie oznámené podľa odseku 1.

Článok 55 Článok 55 Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 562/2006

Článok 56 Článok 56 Zrušujúce ustanovenia 1.Články 9 až 17 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 , sa zrušujú. 2.Zrušujú sa: a) rozhodnutie Schengenského výkonného výboru z 28. apríla 1999 o konečnej verzii Spoločnej príručky a Spoločných konzulárnych pokynov [SCH/Com-ex (99) 13] (Spoločné konzulárne pokyny vrátane príloh);b) rozhodnutie Schengenského výkonného výboru zo 14. decembra 1993 o predĺžení jednotných víz [SCH/Com-ex (93) 21] a o spoločných zásadách pre zrušenie, odvolanie alebo skrátenie dĺžky platnosti jednotných víz, [SCH/Com-ex (93)24], rozhodnutie Schengenského výkonného výboru z 22. decembra 1994 o výmene štatistických informácií o udeľovaní jednotných víz [SCH/Com-ex (94) 25], rozhodnutie Schengenského výkonného výboru z 21. apríla 1998 o výmene štatistík o udelených vízach [SCH/Com-ex (98)12] a rozhodnutie Schengenského výkonného výboru zo 16. decembra 1998 o zavedení harmonizovanej formy preukazujúcej pozvanie, sponzorstvo a ubytovanie [SCH/Com-ex (98)57];c) jednotná akcia 96/197/SVV zo 4. marca 1996 o opatreniach týkajúcich sa tranzitných režimov letískÚ. v. ES L 63, 13.3.1996, s. 8 . ;d) nariadenie Rady (ES) č. 789/2001 z 24. apríla 2001 , ktorým sa Rade vyhradzujú vykonávacie právomoci vo vzťahu k určitým podrobným ustanoveniam a praktickým postupom pri preverovaní žiadostí o vízaÚ. v. ES L 116, 26.4.2001, s. 2 . ;e) nariadenie Rady (ES) č. 1091/2001 z 28. mája 2001 o voľnom pohybe s vízami na dlhodobý pobytÚ. v. ES L 150, 6.6.2001, s. 4 . ;f) nariadenie Rady (ES) č. 415/2003 z 27. februára 2003 o udeľovaní víz na hraniciach vrátane udeľovania týchto víz námorníkom na cesteÚ. v. EÚ L 64, 7.3.2003, s. 1 . ;g) článok 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 390/2009 z 23. apríla 2009 , ktorým sa menia a dopĺňajú Spoločné konzulárne pokyny týkajúce sa víz pre diplomatické misie a konzulárne úrady, pokiaľ ide o zavedenie biometrických identifikátorov vrátane ustanovení o organizácii prijímania a spracúvania žiadostí o vízaÚ. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 1 . . 3.Odkazy na zrušené akty sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody v prílohe XIII.

Článok 57 Článok 57 Monitorovanie a hodnotenie 1.Dva roky po tom, ako sa začali uplatňovať všetky ustanovenia tohto nariadenia, vykoná Komisia hodnotenie jeho uplatňovania. Toto celkové hodnotenie zahŕňa preskúmanie dosiahnutých výsledkov v porovnaní s cieľmi, ako aj preskúmanie vykonávania ustanovení tohto nariadenia bez toho, aby boli dotknuté správy uvedené v odseku 3. 2.Komisia posiela hodnotenie uvedené v odseku 1 Európskemu parlamentu a Rade. Komisia na základe tohto hodnotenia predloží podľa potreby vhodné návrhy na zmenu tohto nariadenia. 3.Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade tri roky po uvedení VIS do prevádzky a potom každé štyri roky správu o vykonávaní článkov 13, 17, 40 až 44 tohto nariadenia vrátane vykonávania zbierania a používania biometrických identifikátorov, o vhodnosti zvolenej normy ICAO, dodržiavaní predpisov o ochrane údajov, skúsenostiach s externými poskytovateľmi služieb predovšetkým v súvislosti so zbieraním biometrických údajov, uplatňovaním 59-mesačného pravidla na odobratie odtlačkov prstov a organizáciou postupov týkajúcich sa žiadostí. Správa musí na základe článku 17 ods. 12, 13 a 14 a článku 50 ods. 4 nariadenia o VIS zahŕňať aj počet prípadov, v ktorých odtlačky prstov skutočne nebolo možné poskytnúť alebo v ktorých sa zo zákonných dôvodov ich poskytnutie nepožadovalo, v porovnaní s počtom prípadov, v ktorých sa odtlačky prstov odobrali. Správa musí obsahovať informácie o prípadoch, v ktorých sa udelenie víza zamietlo osobe, ktorá skutočne nemohla poskytnúť odtlačky prstov. Správa bude v prípade potreby doplnená o vhodné návrhy na zmenu tohto nariadenia. 4.Prvá zo správ uvedených v odseku 3 tiež rieši na základe výsledkov štúdie vypracovanej pod vedením Komisie otázku dostatočnej spoľahlivosti v súvislosti s identifikáciou a overovaním odtlačkov prstov detí do 12 rokov, a to najmä otázku, ako sa odtlačky prstov menia s vekom.

Článok 58 Článok 58 Nadobudnutie účinnosti 1.Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie . 2.Uplatňuje sa od 5. apríla 2010 . 3.Článok 52 a článok 53 ods. 1 písm. a) až h) a ods. 2) sa uplatňujú od 5. októbra 2009 . 4.Pokiaľ ide o dokument Schengenská konzultačná sieť (technické špecifikácie), článok 56 ods. 2 písm. d) sa uplatňuje od dátumu uvedeného v článku 46 nariadenia o VIS. 5.Článok 32 ods. 2 a 3, článok 34 ods. 6 a 7 a článok 35 ods. 7 sa uplatňujú od 5. apríla 2011 .

6. vízová nálepka je jednotný formát víz, ktorý je vymedzený v nariadení Rady (ES) č. 1683/95 z 29. mája 1995 stanovujúcom jednotný formát vízÚ. v. ES L 164, 14.7.1995, s. 1 . ;

7. uznaný cestovný doklad je cestovný doklad, ktorý uznal jeden alebo viacero členských štátov na účely vlepenia víz;

8. osobitný list na vlepenie víza je jednotný formát formulárov na vlepenie víza udeleného členskými štátmi osobám, ktoré sú držiteľmi nimi neuznávaných cestovných dokladov, ako sa vymedzuje v nariadení Rady (ES) č. 333/2002 z 18. februára 2002 o jednotnom formáte formulárov na pripojenie víza vydaného členskými štátmi osobám, ktoré sú držiteľmi cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané štátom zostavujúcim formulárÚ. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 4 . ;

9. konzulárny úrad je diplomatická misia alebo konzulárny úrad členského štátu, ktoré môžu udelovať víza a ktoré vedie kariérny konzulárny úradník, ako je vymedzené vo Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch z 24. apríla 1963 ;

10. žiadosť je žiadosť o vízum;

Štátni príslušníci tretích krajín, ktoré sú uvedené na zozname v prílohe IV, musia mať pri prechode cez medzinárodný tranzitný priestor letísk, ktoré sa nachádzajú na území členských štátov, letiskové tranzitné víza.

Jednotlivé členské štáty môžu v naliehavých situáciách hromadného prílevu nelegálnych prisťahovalcov vyžadovať, aby mali štátni príslušníci tretích krajín iných ako sú uvedené v odseku 1 pri prechode cez medzinárodné tranzitné priestory letísk, ktoré sa nachádzajú na ich území, letiskové tranzitné víza. Členské štáty oznámia Komisii takéto rozhodnutia predtým, ako nadobudnú účinnosť a oznámia jej aj zrušenie požiadavky mať takéto letiskové tranzitné víza.

V rámci výboru uvedeného v článku 52 ods. 1 sa oznámenia každoročne preskúmavajú na účely presunu dotknutej tretej krajiny na zoznam uvedený v prílohe IV.

Ak nie je tretia krajina presunutá na zoznam uvedený v prílohe IV, dotknutý členský štát si v prípade, že budú splnené podmienky uvedené v odseku 2, môže zachovať alebo zrušiť požiadavku na letiskové tranzitné víza.

Od požiadavky na letiskové tranzitné víza podľa odsekov 1 a 2 sú oslobodené tieto kategórie osôb:

a) držitelia platných jednotných víz, národných víz na dlhodobý pobyt alebo povolení na pobyt vydaných členským štátom;

b) štátni príslušníci tretích krajín uvedených v prílohe V, ktorí sú držiteľmi platných povolení na pobyt vydaných Andorrou, Kanadou, Japonskom, San Marínom alebo Spojenými štátmi americkými, ktoré zaručujú ich bezpodmienečnú readmisiu,

c) štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú platné vízum pre členský štát alebo pre štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 , Kanadu, Japonsko alebo Spojené štáty americké, alebo ktorí sa po použití víza z uvedených krajín vracajú,

d) rodinní príslušníci občanov Európskej únie uvedení v článku 1 ods. 2 písm. a),

e) držitelia diplomatických pasov,

f) členovia posádky lietadla, ktorí sú štátnymi príslušníkmi zmluvnej strany Chicagského dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve.

Ú. v. EÚ C 326, 22.12.2005, s. 1 .

11. sprostredkovateľský subjekt je súkromná agentúra, ktorá poskytuje služby administratívneho charakteru, dopravná spoločnosť alebo cestovná kancelária (cestovná agentúra alebo maloobchodník).

Žiadosti skúmajú a rozhodujú o nich konzulárne úrady.

Odchylne od odseku 1 môžu na vonkajších hraniciach členských štátov žiadosti skúmať a rozhodovať o nich orgány zodpovedné za kontroly osôb v súlade s článkami 35 a 36.

Na mimoeurópskych zámorských územiach členských štátov môžu žiadosti skúmať a rozhodovať o nich orgány určené príslušným členským štátom.

Členský štát môže požadovať, aby sa do skúmania žiadostí a do rozhodovania o nich zapojili aj iné orgány než sú orgány uvedené v odsekoch 1 a 2.

Členský štát môže požadovať, aby sa s ním iný členský štát radil alebo aby ho iný členský štát informoval v súlade s článkami 22 a 31.

Ú. v. EÚ C 53, 3.3.2005, s. 1 .

Členským štátom, ktorý je oprávnený skúmať žiadosť o jednotné vízum a rozhodovať o nej, je:

a) ten členský štát, ktorého územie predstavuje jedinú destináciu návštevy(návštev);

b) ak návšteva zahŕňa viac ako jednu destináciu, ten členský štát, ktorého územie predstavuje hlavnú destináciu návštevy(návštev) vzhľadom na dĺžku alebo účel pobytu, alebo

c) ak nemožno jasne určiť hlavnú destináciu, ten členský štát, ktorého vonkajšie hranice má žiadateľ v úmysle prekročiť, aby vstúpil na územie členských štátov.

Členským štátom, ktorý je oprávnený skúmať žiadosť o jednotné vízum na účely tranzitu a rozhodovať o nej, je:

a) v prípade tranzitu cez územie iba jedného členského štátu dotknutý členský štát alebo

b) v prípade tranzitu cez územie niekoľkých členských štátov ten členský štát, ktorého vonkajšie hranice má žiadateľ v úmysle prekročiť pri tranzite ako prvé.

Členským štátom, ktorý je oprávnený skúmať žiadosť o letiskové tranzitné vízum a rozhodovať o nej, je:

a) v prípade jedného leteckého tranzitu členský štát, na ktorého území sa tranzitné letisko nachádza, alebo

b) v prípade dvojnásobného alebo viacnásobného leteckého tranzitu členský štát, na ktorého území sa nachádza prvé letisko tranzitu.

Členské štáty navzájom spolupracujú, aby zabránili situácii, že niektorú žiadosť nebude možné preskúmať a rozhodnúť o nej, lebo členský štát, ktorý je na to v súlade s odsekmi 1 až 3 oprávnený, nie je v tretej krajine, v ktorej žiadateľ podá v súlade s článkom 6 žiadosť, ani prítomný ani zastúpený.

Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 60 .

Žiadosť preskúma a rozhodne o nej konzulárny úrad príslušného členského štátu, v ktorého jurisdikcii sa žiadateľ oprávnene zdržiava.

Konzulárny úrad príslušného členského štátu preskúma a rozhodne o žiadosti podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorý sa legálne zdržiava, ale nemá pobyt v jeho jurisdikcii, a to v prípade, ak žiadateľ odôvodnil podanie žiadosti na tomto konzulárnom úrade.

Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31 .

Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa legálne zdržiavajú na území členského štátu a ktorí majú povinnosť mať vízum na vstup na územie jedného alebo viacerých členských štátov, žiadajú o vízum na konzulárnom úrade členského štátu oprávneného podľa článku 5 ods. 1 alebo 2.

Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23 .

Členský štát môže súhlasiť, že bude zastupovať iný členský štát, ktorý je oprávnený podľa článku 5, na účely skúmania žiadostí a udeľovania víz v mene tohto členského štátu. Členský štát môže tiež v obmedzenej forme zastupovať iný členský štát výhradne na účely zhromažďovania žiadostí a registrácie biometrických identifikátorov.

Ak konzulárny úrad zastupujúceho členského štátu plánuje žiadosť o vízum zamietnuť, predloží ju príslušným orgánom zastúpeného členského štátu, aby o nej prijali konečné rozhodnutie v lehote stanovenej v článku 23 ods. 1, 2 alebo 3.

Pri zhromažďovaní a prenose spisov a údajov zastúpenému členskému štátu sa dodržiavajú príslušné predpisy o ochrane a bezpečnosti údajov.

Medzi zastupujúcim členským štátom a zastúpeným členským štátom sa uzavrie dvojstranná dohoda, ktorá obsahuje tieto náležitosti:

a) dobu trvania takého zastúpenia v prípade, že je len dočasné, a postupy týkajúce sa jeho ukončenia;

b) môže stanoviť predovšetkým v prípade, že zastúpený členský štát má konzulárny úrad v príslušnej tretej krajine, poskytovanie priestorov, pracovníkov a platieb zo strany zastúpeného členského štátu;

c) môže ustanoviť, že zastupujúci členský štát postúpi žiadosti určitých kategórií štátnych príslušníkov tretích krajín ústredným orgánom zastúpeného členského štátu na účely predchádzajúcej konzultácie, ako sa ustanovuje v článku 22;

d) odchylne od odseku 2 môže splnomocniť konzulárny úrad zastupujúceho členského štátu oprávniť, aby po preskúmaní žiadosti udelenie víza zamietol.

Členské štáty, ktoré nemajú svoj vlastný konzulárny úrad v tretej krajine, sa snažia o uzavretie dohôd o zastúpení s členskými štátmi, ktoré v tejto tretej krajine konzulárny úrad majú.

Aby sa zabezpečilo, že slabá dopravná infraštruktúra alebo dlhé vzdialenosti v určitých regiónoch alebo geografických oblastiach si od žiadateľov nevyžiadajú neprimeranú námahu o získanie prístupu ku konzulárnemu úradu, členské štáty, ktoré nemajú svoj konzulárny úrad v tomto regióne alebo v tejto oblasti, sa usilujú o uzavretie dohôd o zastúpení s inými členskými štátmi, ktorých konzulárny úrad sa v tomto regióne alebo v tejto oblasti nachádza.

Zastúpený členský štát informuje Komisiu o dohodách o zastúpení alebo o ukončení takýchto dohôd pred nadobudnutím alebo ukončením ich platnosti.

Konzulárny úrad zastupujúceho členského štátu zároveň informuje konzulárny úrad ostatných členských štátov a delegáciu Komisie v dotknutej jurisdikcii o dohodách o zastúpení alebo o ich ukončení, a to pred nadobudnutím ich platnosti alebo ich ukončením.

Ak sa konzulárny úrad zastupujúceho členského štátu rozhodne spolupracovať s externým poskytovateľom služieb v súlade s článkom 43 alebo s akreditovanými sprostredkovateľskými subjektmi stanovenými v článku 45, takáto spolupráca sa vzťahuje aj na žiadosti, na ktoré sa vzťahujú dohody o zastúpení. Ústredné orgány zastúpeného členského štátu budú vopred informované o podmienkach takejto spolupráce.

Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1 .

Žiadosti sa podávajú najskôr tri mesiace pred začiatkom plánovanej návštevy. Držitelia víza na viac vstupov môžu podať žiadosť pred uplynutím platnosti víza ak je ešte platné počas obdobia najmenej šiestich mesiacov.

Od žiadateľov možno požadovať, aby si na podanie žiadosti vybavili stretnutie. Stretnutie sa uskutoční spravidla do dvoch týždňov od dátumu, kedy bola oznámená požiadavka na stretnutie.

V odôvodnených a naliehavých prípadoch môže konzulárny úrad žiadateľom umožniť podanie žiadosti buď bez stretnutia alebo sa stretnutie uskutoční bezodkladne.

Žiadosti môže na konzulárne úrady podávať žiadateľ alebo akreditované sprostredkovateľské subjekty podľa ustanovení článku 45 ods. 1 a bez toho, aby bol dotknutý článok 13, alebo v súlade s článkami 42 alebo 43.

Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36 .

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 13, 42, 43 a 45, sa žiadatelia na účely podania žiadosti dostavia osobne.

Konzulárne úrady môžu upustiť od požiadavky uvedenej v odseku 1, ak je im žiadateľ známy svojou bezúhonnosťou a spoľahlivosťou.

Žiadateľ pri podávaní žiadosti:

a) predloží formulár žiadosti v súlade s článkom 11;

b) predloží cestovný doklad v súlade s článkom 12;

c) predloží fotografiu v súlade s normami ustanovenými v nariadení (ES) č. 1683/95 alebo v prípade, že je VIS v prevádzke podľa článku 48 nariadenia o VIS, v súlade s normami ustanovenými v článku 13 tohto nariadenia;

d) v prípade potreby umožní odobratie svojich odtlačkov prstov v súlade s článkom 13;

e) zaplatí vízový poplatok v súlade s článkom 16;

f) poskytne sprievodné doklady v súlade s článkom 14 a prílohou II;

g) podľa potreby predloží dôkaz o primeranom a platnom cestovnom zdravotnom poistení v súlade s článkom 15.

Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31 .

Všetci žiadatelia predložia vyplnený a podpísaný formulár žiadosti uvedený v prílohe I. Osoby uvedené v cestovnom doklade žiadateľa predložia samostatné formuláre žiadosti. Maloleté osoby predložia formulár žiadosti podpísaný osobou, ktorá trvalo alebo dočasne vykonáva rodičovské práva a povinnosti alebo zákonné poručníctvo.

Konzulárne úrady zabezpečia, aby bol formulár žiadosti žiadateľom bezplatne dostupný a ľahko prístupný.

Formulár je k dispozícii v týchto jazykoch:

a) v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, o ktorého vízum sa žiada;

b) v úradnom jazyku alebo jazykoch hostiteľskej krajiny;

c) v úradnom jazyku alebo jazykoch hostiteľskej krajiny a v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, o ktorého vízum sa žiada, alebo

d) v prípade zastupovania, v úradnom jazyku alebo jazykoch zastupujúceho členského štátu.

Okrem jazykov uvedených v písmene a) môže byť formulár k dispozícii aj v ďalšom úradnom jazyku inštitúcií Európskej únie.

Ak formulár žiadosti nie je k dispozícii v úradnom jazyku alebo jazykoch hostiteľskej krajiny, poskytne sa žiadateľom preklad formulára do úradného jazyka alebo jazykov.

Preklad formulára žiadosti do úradného jazyka alebo jazykov hostiteľskej krajiny sa vyhotoví v rámci miestnej schengenskej spolupráce stanovenej v článku 48.

Konzulárny úrad informuje žiadateľov o tom, ktorý jazyk alebo jazyky môžu použiť pri vypĺňaní formulára žiadosti.

Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 53 .

Žiadateľ predloží platný cestovný doklad, ktorý spĺňa tieto kritériá:

a) jeho platnosť musí byť najmenej o tri mesiace dlhšia ako je zamýšľaný dátum odchodu z územia členských štátov, alebo v prípade viacerých návštev musí byť dlhšia ako je posledný zamýšľaný dátum odchodu z územia členských štátov; v odôvodnenom a núdzovom prípade sa však od tejto podmienky môže upustiť;

b) musí obsahovať aspoň dve prázdne strany;

c) musí byť vydaný počas predchádzajúcich desiatich rokov.

Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52 .

Členské štáty zbierajú biometrické identifikátory žiadateľa, ktoré pozostávajú z jeho fotografie a z odtlačkov jeho desiatich prstov v súlade so zárukami stanovenými v Dohovore Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v Charte základných práv Európskej únie a v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa.

Žiadateľ, ktorý podáva svoju prvú žiadosť, je povinný predložiť ju osobne. Pri tejto príležitosti sa zbierajú tieto biometrické identifikátory žiadateľa:

Ak sa odtlačky prstov, ktoré sa žiadateľovi odobrali pri predchádzajúcej žiadosti, po prvýkrát vložili do VIS najskôr 59 mesiacov pred dňom podania novej žiadosti, skopírujú sa do následnej žiadosti.

V prípade opodstatnených pochybností o totožnosti žiadateľa však konzulárny úrad odoberie odtlačky prstov aj počas doby uvedenej v prvom pododseku.

Okrem toho, ak v čase podania žiadosti nie je možné okamžite potvrdiť, že odtlačky prstov boli odobrané v rámci doby uvedenej v prvom pododseku, žiadateľ môže požiadať, aby sa mu odtlačky prstov odobrali.

Fotografia pripojená ku každej žiadosti sa v súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia o VIS vloží do VIS. Žiadateľ sa na tento účel nemusí dostaviť osobne.

Technické požiadavky na fotografie musia byť v súlade s medzinárodnými normami ustanovenými v 6. vydaní Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) v dokumente 9303 časti 1.

Odtlačky prstov sa odoberajú v súlade s normami ICAO a rozhodnutím Komisie 2006/648/ES z 22. septembra 2006 , ktorým sa ustanovujú technické špecifikácie noriem pre biometrické identifikátory súvisiace s vývojom vízového informačného systémuÚ. v. EÚ L 267, 27.9.2006, s. 41 . .

Biometrické identifikátory zbierajú kvalifikovaní a riadne oprávnení zamestnanci príslušných orgánov podľa článku 4 ods. 1, 2 a 3. Pod dohľadom konzulárnych úradov môžu biometrické identifikátory zbierať aj kvalifikovaní a riadne oprávnení zamestnanci honorárneho konzula uvedeného v článku 42 alebo externého poskytovateľa služieb uvedeného v článku 43. Dotknuté členské štáty v prípade pochybností umožnia na konzulárnom úrade overenie odtlačkov prstov, ktoré odobral externý poskytovateľ služieb.

Od povinnosti odoberania odtlačkov prstov sú oslobodené:

a) deti mladšie ako 12 rokov;

b) osoby, ktorým je fyzicky nemožné odobrať odtlačky prstov. Ak je možné odobrať odtlačky menej ako desiatich prstov, odoberie sa maximálny počet odtlačkov. Ak by však išlo len o dočasnú nemožnosť odobratia odtlačkov prstov, od žiadateľa sa požaduje, aby odtlačky prstov poskytol pri nasledujúcej žiadosti. Orgány príslušné podľa článku 4 ods. 1, 2 a 3 majú v prípade dočasnej nemožnosti poskytnúť odtlačky prstov právo žiadať o ďalšie objasnenie dôvodov. Členské štáty zabezpečia v prípade ťažkostí pri registrácii uplatňovanie vhodných postupov, ktoré zaručia dôstojnosť žiadateľa;

c) hlavy štátov alebo predsedovia vlád a členovia národných vlád sprevádzaní manželkami alebo manželmi, a členovia ich oficiálnej delegácie, ak sú na oficiálny účel pozvaní vládou členského štátu alebo medzinárodnými organizáciami;

d) panovníci a iní vyššie postavení členovia kráľovskej rodiny, ak sú na oficiálny účel pozvaní vládou členského štátu alebo medzinárodnými organizáciami.

V prípadoch uvedených v odseku 7 sa do VIS vloží údaj neuplatňuje sa v súlade s článkom 8 ods. 5 nariadenia o VIS.

Ak sa prijme rozhodnutie o zrušení alebo odvolaní víza, vízový orgán, ktorý prijal takéto rozhodnutie, doplní do súboru so žiadosťou tieto údaje:

a) informáciu uvádzajúcu, že vízum bolo zrušené alebo odvolané;

b) orgán, ktorý vízum zrušil alebo odvolal, vrátane jeho sídla;

c) miesto a dátum vydania rozhodnutia.

V súbore so žiadosťou sa tiež uvedie dôvod(-y) zrušenia alebo odvolania, ktorými sú:

a) jeden alebo niekoľko dôvodov uvedených v článku 12 ods. 2;

b) žiadosť držiteľa víza o odvolanie víza.;

Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1 .

fotografia, zoskenovaná alebo urobená v čase podania žiadosti a

plošne odobraté a digitálne zozbierané odtlačky jeho desiatich prstov.

Žiadateľ o jednotné vízum predkladá:

a) doklady preukazujúce účel cesty;

b) doklady týkajúce sa ubytovania alebo dôkaz o tom, že má dostatočné prostriedky na jeho úhradu;

c) doklady preukazujúce, že žiadateľ má k dispozícii dostatočné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom, vzhľadom na predpokladanú dĺžku pobytu a na návrat do krajiny pôvodu alebo pobytu alebo na tranzit do tretej krajiny, ktorá ho určite prijme, alebo že je schopný nadobudnúť také prostriedky zákonným spôsobom, a to v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. c) a článkom 5 ods. 3 Kódexu schengenských hraníc;

d) informácie umožňujúce posúdiť úmysel žiadateľa opustiť územie členských štátov pred skončením platnosti víza, o ktoré žiada.

Žiadateľ o letiskové tranzitné vízum predkladá:

a) doklady týkajúce sa ďalšej cesty do cieľovej destinácie po zamýšľanom letiskovom tranzite;

b) informácie umožňujúce posúdiť úmysel žiadateľa nevstúpiť na územie členských štátov.

Demonštratívny zoznam sprievodných dokladov, ktoré môže konzulárny úrad žiadať od žiadateľa, aby overil splnenie podmienok uvedených v odsekoch 1 a 2, sa nachádza v prílohe II.

Členské štáty môžu od žiadateľov vyžadovať, aby vyplnením formulára vypracovaného každým členským štátom podali dôkaz o finančnej podpore a/alebo súkromnom ubytovaní. Vo formulári sa predovšetkým uvádza:

a) či je jeho účelom preukázať finančnú podporu a/alebo ubytovanie;

b) či je hostiteľom jednotlivec, spoločnosť alebo organizácia;

c) totožnosť hostiteľa a jeho kontaktné údaje;

d) pozvaný žiadateľ/pozvaní žiadatelia;

e) adresa ubytovania;

f) dĺžka a účel pobytu;

g) možné rodinné väzby s hostiteľom.

Formulár má byť okrem úradného jazyka alebo jazykov členského štátu vypracovaný aspoň v jednom ďalšom úradnom jazyku inštitúcií Európskej únie. Vo formulári sa osobe, ktorá ho podpisuje, poskytnú informácie požadované podľa článku 37 ods. 1 nariadenia o VIS. Vzor tohto formulára sa oznámi Komisii.

V rámci miestnej schengenskej spolupráce sa posúdi potreba doplniť a harmonizovať zoznamy sprievodných dokladov v rámci každej jurisdikcie, aby sa zohľadnili miestne pomery.

Konzulárne úrady môžu upustiť od jednej alebo viacerých požiadaviek odseku 1 v prípade žiadateľa, ktorý je im známy svojou bezúhonnosťou a spoľahlivosťou, a najmä zákonným využívaním predchádzajúcich víz, ak neexistuje pochybnosť, že v čase prekročenia vonkajších hraníc členských štátov spĺňa požiadavky článku 5 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc.

Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 3 .

Žiadatelia o jednotné vízum na jeden alebo dva vstupy preukážu, že majú primerané a platné cestovné zdravotné poistenie, ktoré pokryje všetky výdavky, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s repatriáciou zo zdravotných dôvodov, z dôvodov naliehavého lekárskeho ošetrenia a/alebo naliehavej nemocničnej liečby alebo úmrtia počas pobytu na území členských štátov.

Žiadatelia, ktorí žiadajú o jednotné víza na viac než dva vstupy (viac vstupov), preukážu, že majú primerané a platné cestovné zdravotné poistenie na dobu prvej zamýšľanej návštevy.

Títo žiadatelia okrem toho podpisujú vyhlásenie vo formulári žiadosti, ktorým potvrdzujú, že sú si vedomí potreby cestovného zdravotného poistenia na nasledujúce pobyty.

Poistenie musí byť platné na celom území členských štátov a musí sa vzťahovať na celú dobu plánovaného pobytu alebo tranzitu. Minimálne poistné krytie je 30000 EUR.

Ak sa udelí vízum s obmedzenou územnou platnosťou platné na území viac než jedného členského štátu, poistné krytie musí byť platné aspoň v dotknutých členských štátoch.

Žiadatelia uzatvárajú poistenie v zásade v krajine svojho pobytu. Ak to nie je možné, snažia sa uzatvoriť poistenie v inej krajine.

Ak v mene žiadateľa uzatvára poistenie iná osoba, uplatňujú sa ustanovenia odseku 3.

Pri posudzovaní primeranosti poistného krytia sa konzulárne úrady uistia, či by nároky na plnenie vznesené voči poisťovni boli vynútiteľné v členskom štáte.

Podmienku uzatvorenia poistenia možno považovať za splnenú, ak je preukázané, že existenciu primeraného poistenia možno predpokladať vzhľadom na pracovné pomery žiadateľa. Výnimka z povinnosti predložiť doklad o cestovnom zdravotnom poistení sa môže týkať určitých profesijných skupín, ako sú napríklad námorníci, na ktoré sa cestovné zdravotné poistenie vzťahuje už v dôsledku ich profesijných činností.

Držitelia diplomatických pasov sú oslobodení od povinnosti mať cestovné zdravotné poistenie.

Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43 .

Žiadatelia zaplatia vízový poplatok vo výške 60 EUR.

Deti vo veku od šiestich rokov až do dovŕšenia 12 rokov zaplatia vízový poplatok vo výške 35 EUR.

Vízový poplatok sa pravidelne reviduje s cieľom zohľadňovať administratívne náklady.

Od vízového poplatku sú oslobodení žiadatelia, ktorí patria do jednej z nasledujúcich kategórií:

a) deti mladšie ako šesť rokov;

b) žiaci, študenti, študenti postgraduálneho štúdia a ich sprevádzajúci učitelia, ktorí sa zúčastňujú pobytov na účely štúdia alebo vzdelávacích školení;

c) výskumní pracovníci z tretích krajín, ktorí cestujú na účely uskutočňovania vedeckého výskumu podľa odporúčania Európskeho parlamentu a Rady 2005/761/ES z 28. septembra 2005 o uľahčení vydávania jednotných krátkodobých víz členskými štátmi výskumným pracovníkom z tretích krajín, ktorí sa pohybujú v Spoločenstve s cieľom uskutočňovať vedecký výskumÚ. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 23 . ;

d) zástupcovia neziskových organizácií do veku 25 rokov vrátane zúčastňujúci sa na seminároch, konferenciách, športových, kultúrnych, alebo vzdelávacích podujatiach, ktoré organizujú neziskové organizácie.

Od vízového poplatku môžu byť oslobodení:

a) deti vo veku od šiestich do dvanástich rokov;

b) držitelia diplomatických a služobných pasov;

c) osoby do veku 25 rokov vrátane zúčastňujúce sa na seminároch, konferenciách, športových, kultúrnych, alebo vzdelávacích podujatiach, ktoré organizujú neziskové organizácie.

Cieľom členských štátov je v rámci miestnej schengenskej spolupráce harmonizácia uplatňovania týchto výnimiek.

V jednotlivých prípadoch sa môže vízový poplatok odpustiť alebo znížiť, ak to slúži na podporu kultúrnych alebo športových záujmov, záujmov v oblasti zahraničnej politiky, politiky rozvoja a ostatných oblastí zásadného verejného záujmu alebo z humanitárnych dôvodov.

Vízový poplatok sa vyberá v eurách, v národnej mene tretej krajiny alebo v mene bežne používanej v tretej krajine, v ktorej sa žiadosť podáva, a je nevratný, okrem prípadov uvedených v článku 18 ods. 2 a článku 19 ods. 3.

Ak sa poplatok vyberá v inej mene ako v eurách, jeho výška v danej mene sa určuje a pravidelne reviduje na základe výmenného referenčného kurzu eura, ktorý stanovuje Európska centrálna banka. Vyberaná suma sa môže zaokrúhliť, pričom konzulárne úrady na základe dohôd miestnej schengenskej spolupráce zabezpečia, aby boli tieto sumy podobné.

Žiadateľovi sa odovzdá potvrdenie o zaplatenom vízovom poplatku.

Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20 .

Poskytovateľ externých služieb uvedený v článku 43 môže vyberať dodatočný poplatok za služby. Poplatok za služby je primeraný nákladom, ktoré externému poskytovateľovi služieb vznikli pri vykonávaní jednej alebo viacerých úloh uvedených v článku 43 ods. 6.

Poplatok za služby sa stanoví v právnom nástroji uvedenom v článku 43 ods. 2.

Členské štáty v rámci miestnej schengenskej spolupráce zabezpečia, aby poplatok za služby účtovaný žiadateľovi riadne zohľadňoval služby, ktoré ponúka externý poskytovateľ služieb, a aby bol prispôsobený miestnym podmienkam. Okrem toho bude ich cieľom harmonizácia uplatneného poplatku za služby.

Poplatok za služby nesmie byť vyšší ako polovica vízového poplatku stanoveného v článku 16 ods. 1 bez ohľadu na možné zľavy alebo výnimky z vízového poplatku ustanovené v článku 16 ods. 2, 4, 5 a 6.

Dotknuté členské štáty zachovajú možnosť, aby všetci žiadatelia mohli podávať žiadosti priamo na ich konzulárnych úradoch.

Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1 .

Konzulárny úrad pri každej podanej žiadosti overí, či je oprávnený preskúmať ju a rozhodovať o nej v súlade s ustanoveniami článkov 5 a 6.

Ak tento konzulárny úrad oprávnený nie je, bezodkladne vráti formulár žiadosti a všetky dokumenty, ktoré predložil žiadateľ, vráti vízový poplatok a uvedie, ktorý konzulárny úrad je oprávnený.

Ú. v. ES L 164, 14.7.1995, s. 1 .

Oprávnený konzulárny úrad overí, či:

Ak oprávnený konzulárny úrad zistí, že sa splnili podmienky uvedené v odseku 1, žiadosť je prípustná a konzulárny úrad:

Údaje do VIS vkladajú len riadne oprávnení pracovníci konzulárneho úradu v súlade s článkom 6 ods. 1, článkom 7 a článkom 9 ods. 5 a 6 nariadenia o VIS.

Ak oprávnený konzulárny úrad zistí, že sa podmienky uvedené v odseku 1 nesplnili, žiadosť je neprípustná a konzulárny úrad bezodkladne:

Odchylne od predchádzajúcich ustanovení sa môže žiadosť, ktorá nespĺňa požiadavky uvedené v odseku 1, považovať za prípustnú z humanitárnych dôvodov alebo z dôvodov národného záujmu.

Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 4 .

sa žiadosť podala v lehote uvedenej v článku 9 ods. 1,

koná podľa postupov uvedených v článku 8 nariadenia o VIS a

vráti formulár žiadosti a všetky dokumenty, ktoré predložil žiadateľ,

žiadosť obsahuje náležitosti uvedené v článku 10 ods. 3 písm. a) až c),

ďalej skúma žiadosť.

zničí zozbierané biometrické údaje,

sa zobrali biometrické údaje žiadateľa a

vráti vízový poplatok a

či sa vybral vízový poplatok.

žiadosť nepreskúma.

Ak je žiadosť prípustná, oprávnený konzulárny úrad označí cestovný doklad žiadateľa pečiatkou. Vzor pečiatky je uvedený v prílohe III a pečiatka sa umiestni v súlade s ustanoveniami uvedenej prílohy.

Diplomatické, služobné/úradné a špeciálne pasy sa nepečiatkujú.

Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú na konzulárne úrady členských štátov do dňa úplného sprevádzkovania VIS vo všetkých regiónoch v súlade s článkom 48 nariadenia o VIS.

Ú. v. EÚ L 267, 27.9.2006, s. 41 .

Pri posudzovaní žiadosti o jednotné vízum sa zistí, či žiadateľ spĺňa podmienky na vstup ustanovené v článku 5 ods. 1 písm. a), c), d) a e) Kódexu schengenských hraníc a osobitná pozornosť sa venuje posúdeniu toho, či žiadateľ predstavuje riziko z hľadiska nelegálneho prisťahovalectva alebo bezpečnostné riziko pre členské štáty a či má v úmysle opustiť územie členských štátov pred uplynutím platnosti víza, o ktoré žiada.

Pri každej žiadosti sa preverujú záznamy vo VIS v súlade s článkom 8 ods. 2 a článkom 15 nariadenia o VIS. Členské štáty zabezpečia plné využívanie všetkých kritérií vyhľadávania podľa článku 15 nariadenia o VIS s cieľom zabrániť chybnému zamietnutiu a chybným identifikáciám.

Pri kontrole toho, či žiadateľ spĺňa požiadavky na vstup, konzulárny úrad overí:

a) či predložený cestovný doklad nie je falošný alebo pozmenený;

b) odôvodnenie účelu a podmienok zamýšlaného pobytu zo strany žiadateľa a skutočnosť, či má žiadateľ dostatočné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom vzhľadom na dĺžku zamýšlaného pobytu, ako aj na jeho návrat do krajiny pôvodu alebo pobytu, alebo tranzit do tretej krajiny, ktorá ho určite prijme, alebo či je žiadateľ schopný nadobudnúť také prostriedky zákonným spôsobom;

c) či žiadateľ nie je osobou, v súvislosti s ktorou sa v Schengenskom informačnom systéme (SIS) vytvoril zápis na účely odoprenia vstupu;

d) či sa žiadateľ nepovažuje za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť či verejné zdravie, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 19 Kódexu schengenských hraníc, alebo pre medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu, najmä ak v súvislosti s ním nebol z takéhoto dôvodu vo vnútroštátnych registroch členských štátov vytvorený zápis na účely odoprenia vstupu;

e) prípadne či má žiadateľ primerané a platné cestovné zdravotné poistenie.

Konzulárny úrad v prípade potreby overí dĺžku predchádzajúcich a plánovaných pobytov, aby sa uistil, že žiadateľ neprekročil maximálnu dĺžku povoleného pobytu na území členských štátov, bez ohľadu na možné pobyty oprávnené na základe národných víz na dlhodobý pobyt alebo povolenia na pobyt, ktoré vydal iný členský štát.

Prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom počas plánovaného pobytu sa hodnotia v súlade s dĺžkou a účelom pobytu a na základe porovnania s priemernými cenami ubytovania a stravovania v ubytovacích zariadeniach nižšej cenovej kategórie v dotknutých členských štátoch, ktoré sa vynásobia počtom dní pobytu, a to na základe referenčných súm stanovených členskými štátmi v súlade s článkom 34 ods. 1 písm. c) Kódexu schengenských hraníc. Dôkaz o dostatočných prostriedkoch na pokrytie nákladov spojených s pobytom môže predstavovať aj potvrdenie o finančnej podpore a/alebo súkromnom ubytovaní.

Pri skúmaní žiadosti o letiskové tranzitné víza konzulárny úrad overí najmä:

a) či predložený cestovný doklad nie je falošný alebo pozmenený;

b) miesto odchodu a destináciu dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny a súlad plánovaného harmonogramu a letiskového tranzitu;

c) dôkaz o ďalšej ceste do cieľovej destinácie.

Preskúmanie žiadosti vychádza najmä z pravosti a spoľahlivosti predložených dokladov a z vierohodnosti a spoľahlivosti vyhlásení žiadateľa.

Počas skúmania žiadosti môžu konzulárne úrady v odôvodnených prípadoch pozvať žiadateľa na rozhovor a žiadať o dodatočné doklady.

Predchádzajúce zamietnutie žiadosti o vízum nesmie automaticky viesť k zamietnutiu novej žiadosti. Nová žiadosť sa posúdi na základe všetkých dostupných informácií.

Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 23 .

Členský štát môže vyžadovať, aby ústredné orgány iných členských štátov konzultovali jeho ústredné orgány počas skúmania žiadostí podaných štátnymi príslušníkmi určitých tretích krajín alebo určitými kategóriami takýchto štátnych príslušníkov. Takéto konzultácie sa neuplatňujú pri žiadostiach o letiskové tranzitné víza.

Konzultované ústredné orgány poskytnú odpoveď s konečnou platnosťou do siedmich kalendárnych dní od uskutočnenia konzultácie. Ak konzultované orgány neposkytnú odpoveď v uvedenej lehote, znamená to, že nemajú žiadne dôvody, aby namietali proti udeleniu víza.

Členské štáty oznámia Komisii zavedenie alebo zrušenie požiadavky o predchádzajúcu konzultáciu pred nadobudnutím jej účinnosti. Táto informácia sa poskytne aj v rámci miestnej schengenskej spolupráce v dotknutej jurisdikcii.

Komisia informuje o takýchto oznámeniach členské štáty.

Odo dňa nahradenia schengenskej konzultačnej siete, ako sa uvádza v článku 46 nariadenia o VIS, sa predchádzajúce konzultácie uskutočňujú podľa článku 16 ods. 2 uvedeného nariadenia.

Ú. v. ES L 63, 13.3.1996, s. 8 .

O žiadostiach, ktoré sú prípustné v súlade s článkom 19, sa rozhodne do 15 kalendárnych dní odo dňa ich podania.

Túto lehotu možno v jednotlivých prípadoch predĺžiť najviac na 30 kalendárnych dní, najmä ak je potrebné ďalšie posúdenie žiadosti alebo v prípade zastupovania, v ktorom sa vedú konzultácie s orgánmi zastúpeného členského štátu.

Výnimočne, ak sa v osobitných prípadoch vyžadujú dodatočné doklady, je možné túto lehotu predĺžiť najviac na 60 kalendárnych dní.

Pokiaľ nebola žiadosť vzatá späť, prijme sa rozhodnutie o:

a) udelení jednotného víza podľa článku 24;

b) udelení víza s obmedzenou územnou platnosťou podľa článku 25;

c) zamietnutí víza podľa článku 32 alebo

d) prerušení posudzovania žiadosti a jej postúpení príslušným orgánom zastúpeného členského štátu v súlade s článkom 8 ods. 2.

Skutočnosť, že fyzicky nemožno odobrať odtlačky prstov v súlade s článkom 13 ods. 7 písm. b) neovplyvní udelenie alebo zamietnutie víza.

Ú. v. ES L 116, 26.4.2001, s. 2 .

Doba platnosti víza a dĺžka povoleného pobytu sa zakladajú na preskúmaní vykonanom podľa článku 21.

Vízum sa môže udeliť na jeden, dva alebo viac vstupov. Doba platnosti nepresiahne päť rokov.

V prípade tranzitu zodpovedá dĺžka povoleného pobytu času potrebnému na účely tranzitu.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 12 písm. a), doba platnosti víza zahŕňa dodatočnú tolerančnú dobu 15 dní.

Členské štáty môžu z dôvodov, ktoré sa týkajú verejného poriadku alebo medzinárodných vzťahov niektorého z členských štátov, rozhodnúť o neudelení takejto tolerančnej doby.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 12 písm. a), sa vízum na viac vstupov udeľuje s dobou platnosti medzi šiestimi mesiacmi a piatimi rokmi, ak sú splnené tieto podmienky:

a) žiadateľ preukáže potrebu alebo odôvodní zámer cestovať často a/alebo pravidelne, a to najmä v dôsledku svojho pracovného postavenia alebo rodinnej situácie, ak ide napríklad o podnikateľov, štátnych úradníkov, ktorí sú zapojení do pravidelných oficiálnych kontaktov s členskými štátmi a inštitúciami Európskej únie, zástupcov organizácií občianskej spoločnosti, ktorí cestujú na účely vzdelávacích školení, seminárov a konferencií, rodinných príslušníkov občanov Európskej únie, rodinných príslušníkov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území členských štátov a námorníkov, a

b) žiadateľ preukáže svoju bezúhonnosť a spoľahlivosť, najmä zákonné využitie predchádzajúcich jednotných víz alebo víz s obmedzenou územnou platnosťou, svoju hospodársku situáciu v krajine pôvodu a skutočný úmysel opustiť územie členských štátov pred skončením platnosti víz, o ktoré žiada.

Údaje uvedené v článku 10 ods. 1 nariadenia o VIS sa do VIS vkladajú po prijatí rozhodnutia o udelení takého víza.

Ú. v. ES L 150, 6.6.2001, s. 4 .

Vízum s obmedzenou územnou platnosťou sa výnimočne udeľuje v týchto prípadoch:

a) ak z humanitárnych dôvodov, z dôvodov štátneho záujmu alebo medzinárodných záväzkov dotknutý členský štát považuje za potrebné:i) udeliť výnimku zo zásady, podľa ktorej musia byť splnené podmienky vstupu ustanovené v článku 5 ods. 1 písm. a), c), d) a e) Kódexu schengenských hraníc;ii) udeliť vízum napriek tomu, že členský štát, s ktorým sa v súlade s článkom 22 viedli konzultácie, namieta proti udeleniu jednotného víza, aleboiii) udeliť vízum z naliehavých dôvodov, hoci sa predchádzajúce konzultácie podľa článku 22 neuskutočnili, alebo

i) udeliť výnimku zo zásady, podľa ktorej musia byť splnené podmienky vstupu ustanovené v článku 5 ods. 1 písm. a), c), d) a e) Kódexu schengenských hraníc;

ii) udeliť vízum napriek tomu, že členský štát, s ktorým sa v súlade s článkom 22 viedli konzultácie, namieta proti udeleniu jednotného víza, alebo

iii) udeliť vízum z naliehavých dôvodov, hoci sa predchádzajúce konzultácie podľa článku 22 neuskutočnili,

b) ak sa z dôvodov, ktoré konzulárny úrad považuje za opodstatnené, nové vízum udelí na pobyt počas tej istej šesťmesačnej doby žiadateľovi, ktorý v priebehu tejto šesťmesačnej doby už využil jednotné vízum alebo vízum s obmedzenou územnou platnosťou umožňujúce pobyt v dĺžke troch mesiacov.

Vízum s obmedzenou územnou platnosťou je platné na území členského štátu, ktorý vízum udelil. Výnimočne môže byť platné na územiach viacerých členských štátov, ak s tým každý z týchto členských štátov súhlasí.

Ak je žiadateľ držiteľom cestovného dokladu, ktorý nie je uznaný jedným alebo viacerými, nie však všetkými členskými štátmi, udelí sa vízum platné len na území členských štátov, ktoré tento cestovný doklad uznávajú. Ak udeľujúci členský štát neuznáva cestovný doklad žiadateľa, udelené vízum je platné len na území tohto členského štátu.

Ak sa vízum s obmedzenou územnou platnosťou udelilo v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a), ústredné orgány členského štátu, ktorý vízum udelil, bezodkladne odovzdajú príslušné informácie prostredníctvom postupu uvedeného v článku 16 ods. 3 nariadenia o VIS ústredným orgánom ostatných členských štátov.

Údaje uvedené v článku 10 ods. 1 nariadenia o VIS sa do VIS vkladajú po prijatí rozhodnutia o udelení takého víza.

Ú. v. EÚ L 64, 7.3.2003, s. 1 .

Na účely tranzitu cez medzinárodný tranzitný priestor letísk, ktoré sa nachádzajú na území členských štátov, platí letiskové tranzitné vízum.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 12 písm. a), doba platnosti víza zahŕňa dodatočnú tolerančnú dobu 15 dní.

Členské štáty môžu z dôvodov, ktoré sa týkajú verejného poriadku alebo medzinárodných vzťahov niektorého z členských štátov, rozhodnúť o neudelení takejto tolerančnej doby.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 12 písm. a), sa viacnásobné letiskové tranzitné víza môžu udeliť s platnosťou najviac na šesť mesiacov.

Pri rozhodovaní o udelení viacnásobných letiskových tranzitných víz sa za rozhodujúce považujú najmä tieto kritériá:

a) potreba žiadateľa cestovať často a/alebo pravidelne a

b) bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa, najmä zákonné využitie predchádzajúcich jednotných víz, víz s obmedzenou územnou platnosťou alebo letiskových tranzitných víz, jeho ekonomická situácia v krajine pôvodu a skutočný úmysel pokračovať vo svojej ďalšej ceste.

Ak žiadateľ musí mať podľa ustanovení článku 3 ods. 2 letiskové tranzitné vízum, letiskové tranzitné vízum ja platné iba pri tranzite cez medzinárodné tranzitné priestory letísk, ktoré sa nachádzajú na území dotknutých členských štátov.

Údaje uvedené v článku 10 ods. 1 nariadenia o VIS sa do VIS vkladajú po prijatí rozhodnutia o udelení takého víza.

Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 1 .

Ak sa vyplňuje vízová nálepka, uvedú sa povinné údaje podľa prílohy VII a vyplní sa strojovo snímateľná zóna podľa dokumentu ICAO 9303 časti 2.

Členské štáty môžu vpisovať vnútroštátne záznamy do vízovej nálepky v časti Poznámky, pričom by nemali opakovať povinné údaje uvedené v prílohe VII.

Všetky záznamy na vízovej nálepke sú vytlačené a na vízovej nálepke s vytlačenými záznamami sa rukou nesmú robiť žiadne zmeny.

Vízová nálepka sa môže vyplniť rukou len pri technických problémoch z dôvodu vyššej moci. Na vízovej nálepke vyplnenej rukou sa nesmú robiť žiadne zmeny.

Ak sa vízová nálepka podľa odseku 4 tohto článku vyplnila rukou, táto informácia sa v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. k) nariadenia o VIS vloží do VIS.

Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1 ;

Ak sa na vízovej nálepke, ktorá ešte nebola vlepená do cestovného dokladu, zistí chyba, platnosť vízovej nálepky sa zruší.

Ak sa chyba zistí na vízovej nálepke, ktorá je už vlepená do cestovného dokladu, platnosť vízovej nálepky sa zruší tým, že cez vízovú nálepku sa nezmazateľným atramentom urobí kríž, a nová vízová nálepka sa vlepí na inú stranu.

Ak sa chyba zistí po vložení príslušných údajov do VIS v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia o VIS, opraví sa v súlade s článkom 24 ods. 1 uvedeného nariadenia.

Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1 .;

Vízová nálepka, ktorá obsahuje údaje ustanovené v článku 27 a prílohe VII sa vlepí do cestovného dokladu v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe VIII.

Ak členský štát, ktorý udeľuje vízum, neuznáva cestovný doklad žiadateľa, použije sa osobitný list na vlepenie víza.

Ak sa vízová nálepka vlepila na osobitný list na vlepenie víza, táto informácia sa v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. j) nariadenia o VIS vloží do VIS.

Individuálne víza, ktoré sa udeľujú osobám zapísaným v cestovnom doklade žiadateľa, sa vlepia do tohto cestovného dokladu.

Ak členský štát, ktorý udeľuje vízum, neuznáva cestovný doklad, v ktorom sú zapísané takéto osoby, individuálna vízová nálepka sa vlepí na osobitné listy na vlepenie víza.

Samotným udelením jednotného víza alebo víza s obmedzenou územnou platnosťou nevzniká automaticky právo na vstup.

Členský štát môže vyžadovať, aby jeho ústredné orgány boli informované o vízach, ktoré konzulárne úrady iných členských štátov udelili štátnym príslušníkom konkrétnych tretích krajín alebo konkrétnym kategóriám týchto štátnych príslušníkov, s výnimkou letiskových tranzitných víz.

Členské štáty oznámia Komisii zavedenie alebo zrušenie požiadavky o takúto informáciu pred nadobudnutím jej účinnosti. Táto informácia sa poskytne aj v rámci miestnej schengenskej spolupráce v dotknutej jurisdikcii.

Komisia informuje o takýchto oznámeniach členské štáty.

Odo dňa uvedeného v článku 46 nariadenia o VIS sa informácie zasielajú v súlade s článkom 16 ods. 3 uvedeného nariadenia.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 25 ods. 1, udelenie víza sa zamietne:

a) ak žiadateľ:i) predloží falošný alebo pozmenený cestovný doklad;ii) neodôvodní účel a podmienky plánovaného pobytu;iii) neposkytne doklady preukazujúce, že má k dispozícii dostatočné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom vzhľadom na dĺžku plánovaného pobytu, ako aj na návrat do krajiny pôvodu alebo pobytu alebo tranzit do tretej krajiny, ktorá ho určite prijme, alebo ak nie je schopný nadobudnúť také prostriedky zákonným spôsobom;iv) sa na území členských štátov na základe jednotného víza alebo víza s obmedzenou územnou platnosťou už zdržiaval tri mesiace počas ľubovoľného šesťmesačného obdobia;v) je osobou, o ktorej sa vytvoril záznam v SIS na účely odoprenia vstupu;vi) sa považuje za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť či verejné zdravie, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 19 Kódexu schengenských hraníc, alebo pre medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu, a to najmä ak v súvislosti s ním bol z takéhoto dôvodu v národných registroch členských štátov vytvorený zápis na účely odoprenia vstupu alebovii) v prípade potreby neposkytne doklad o primeranom a platnom cestovnom zdravotnom poistení; alebo

i) predloží falošný alebo pozmenený cestovný doklad;

ii) neodôvodní účel a podmienky plánovaného pobytu;

iii) neposkytne doklady preukazujúce, že má k dispozícii dostatočné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom vzhľadom na dĺžku plánovaného pobytu, ako aj na návrat do krajiny pôvodu alebo pobytu alebo tranzit do tretej krajiny, ktorá ho určite prijme, alebo ak nie je schopný nadobudnúť také prostriedky zákonným spôsobom;

iv) sa na území členských štátov na základe jednotného víza alebo víza s obmedzenou územnou platnosťou už zdržiaval tri mesiace počas ľubovoľného šesťmesačného obdobia;

v) je osobou, o ktorej sa vytvoril záznam v SIS na účely odoprenia vstupu;

vi) sa považuje za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť či verejné zdravie, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 19 Kódexu schengenských hraníc, alebo pre medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu, a to najmä ak v súvislosti s ním bol z takéhoto dôvodu v národných registroch členských štátov vytvorený zápis na účely odoprenia vstupu alebo

vii) v prípade potreby neposkytne doklad o primeranom a platnom cestovnom zdravotnom poistení;

b) ak existujú odôvodnené pochybnosti o pravosti sprievodných dokladov, ktoré predložil žiadateľ, alebo o vierohodnosti ich obsahu, o spoľahlivosti jeho tvrdení alebo jeho zámere opustiť územie členských štátov pred skončením platnosti víza, o ktoré žiada.

Rozhodnutie o zamietnutí a dôvody, na ktorom sa zakladá, sa žiadateľovi oznámia prostredníctvom štandardného formulára uvedeného v prílohe VI.

Žiadatelia, ktorým bolo udelenie víza zamietnuté, majú právo na odvolanie. Odvolanie sa podáva proti členskému štátu, ktorý prijal konečné rozhodnutie o žiadosti, a v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu. Členské štáty poskytujú žiadateľovi informácie týkajúce sa postupu, ktorý sa má dodržiavať v prípade odvolania, ako sa uvádza v prílohe VI.

V prípadoch uvedených v článku 8 ods. 2 informuje konzulárny úrad zastupujúceho členského štátu žiadateľa o rozhodnutí, ktoré prijal zastúpený členský štát.

Informácie o zamietnutých udeleniach víz sa vložia do VIS v súlade s článkom 12 nariadenia o VIS.

Doba platnosti udeleného víza a/alebo v ňom stanovená dĺžka pobytu sa predĺži, ak príslušný orgán členského štátu dospel k názoru, že držiteľ víza preukázal zásah vyššej moci alebo humanitárne dôvody, ktoré mu bránia v opustení územia členského štátu pred skončením platnosti víza, alebo dĺžky pobytu povolenej vo víze. Takéto predĺženie sa udelí bezplatne.

Doba platnosti udeleného víza a/alebo v ňom stanovená dĺžka pobytu sa môže predĺžiť, ak držiteľ víza preukáže závažné osobné dôvody, ktoré opodstatňujú predĺženie platnosti víza alebo dĺžky pobytu. Za takéto predĺženie sa vyberá poplatok 30 EUR.

Pokiaľ orgán, ktorý predlžuje víza nerozhodne inak, územná platnosť predĺženého víza zostane rovnaká ako územná platnosť pôvodného víza.

Orgány oprávnené na predĺženie víza sú orgány toho členského štátu, na ktorého území sa štátny príslušník tretej krajiny nachádza v čase predloženia žiadosti o predĺženie.

Členské štáty oznámia Komisii orgány príslušné pre rozhodovanie o predĺžení víz.

Predĺženie víz má podobu vízovej nálepky.

Informácie o predĺžení platnosti víza sa vložia do VIS v súlade s článkom 14 nariadenia o VIS.

Vízum sa zruší, ak sa preukáže, že v čase udelenia víza neboli splnené podmienky na jeho udelenie, a predovšetkým ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že vízum bolo získané podvodom. Vízum zrušia v zásade príslušné orgány členského štátu, ktoré vízum udelili. Zrušiť ho môžu aj príslušné orgány iného členského štátu, pričom v tomto prípade sa o takomto zrušení informujú orgány členského štátu, ktoré vízum udelili.

Vízum sa odvolá, ak sa preukáže, že podmienky na jeho udelenie už nie sú splnené. Vízum odvolávajú v zásade príslušné orgány členského štátu, ktoré vízum udelili. Odvolať ho môžu aj príslušné orgány iného členského štátu, pričom v tomto prípade sa o takomto odvolaní informujú orgány členského štátu, ktoré vízum udelili.

Vízum sa môže odvolať na žiadosť jeho držiteľa. O takomto odvolaní víza je potrebné informovať príslušné orgány členských štátov, ktoré ho udelili.

Ak držiteľ víza na hranici nepredloží jeden alebo viacero sprievodných dokladov uvedených v článku 14 ods. 3, neznamená to automatické prijatie rozhodnutia o zrušení alebo odvolaní víza.

Ak dôjde k zrušeniu alebo odvolaniu víza, označí sa pečiatkou s textom ZRUŠENÉ alebo ODVOLANÉ a optická variabilnosť vízovej nálepky, bezpečnostný efekt skrytého obrázka a nápis vízum sa znehodnotia preškrtnutím.

Rozhodnutie o zrušení alebo odvolaní víza a dôvody, na ktorom sa zakladá, sa žiadateľovi oznámia prostredníctvom štandardného formulára uvedeného v prílohe VI.

Držiteľ víza, ktorého vízum bolo zrušené alebo odvolané, má právo na odvolanie, pokiaľ vízum nebolo odvolané na jeho žiadosť podľa odseku 3. Odvolanie sa podáva proti členskému štátu, ktorý prijal rozhodnutie o zrušení alebo odvolaní víza, a v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu. Členské štáty poskytujú žiadateľovi informácie týkajúce sa postupu, ktorý sa má dodržiavať v prípade odvolania, ako sa uvádza v prílohe VI.

Informácie o víze, ktoré bolo zrušené alebo odvolané, sa vložia do VIS v súlade s článkom 13 nariadenia o VIS.

Víza sa môžu vo výnimočných prípadoch udeliť na hraničných priechodoch v prípade, ak sú splnené tieto podmienky:

a) žiadateľ spĺňa podmienky stanovené v článku 5 ods. 1 písm. a), c), d) a e) Kódexu schengenských hraníc;

b) žiadateľ nemohol požiadať o vízum vopred a na požiadanie predloží sprievodné doklady, ktoré preukazujú nepredvídateľné a naliehavé dôvody na vstup, a

c) návrat žiadateľa do krajiny jeho pôvodu alebo pobytu či tranzitu cez iné štáty, ako členské štáty, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, sa považuje za istý.

Ak sa o vízum požiada na vonkajšej hranici, žiadateľ môže byť od povinnosti mať cestovné zdravotné poistenie oslobodený z humanitárnych dôvodov, alebo ak na hraničnom prechode nie je možné takéto cestovné zdravotné poistenie získať.

Vízum udelené na vonkajšej hranici je jednotné vízum, ktoré v závislosti od účelu a podmienok plánovaného pobytu oprávňuje držiteľa na pobyt v trvaní najviac 15 dní. V prípade tranzitu zodpovedá dĺžka povoleného pobytu času potrebnému na účely tranzitu.

Ak nie sú splnené podmienky ustanovené v článku 5 ods. 1 písm. a), c), d) a e) Kódexu schengenských hraníc, orgány zodpovedné za udeľovanie víza na vonkajšej hranici môžu udeliť vízum s obmedzenou územnou platnosťou v súlade s článkom 25 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia len pre územie členského štátu, ktorý vízum udelil.

Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny patriacemu do kategórie osôb, pri ktorých sa vyžaduje predchádzajúca konzultácia podľa článku 22, sa v zásade vízum na vonkajšej hranici neudeľuje.

Vo výnimočných prípadoch sa však v súlade s článkom 25 ods. 1 písm. a) takým osobám môže na vonkajšej hranici udeliť vízum s obmedzenou územnou platnosťou pre územie udeľujúceho členského štátu.

Okrem dôvodov na zamietnutie víza uvedených v článku 32 ods. 1 sa vízum na hraničnom priechode zamietne aj vtedy, ak nie sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. b) tohto článku.

Uplatnia sa ustanovenia o odôvodnení a oznámení zamietnutia a o práve na odvolanie ustanovené v článku 32 ods. 3 a prílohe VI.

Námorníkovi, od ktorého sa pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov vyžaduje vízum, sa na hranici môže udeliť vízum na účely tranzitu, ak:

a) spĺňa podmienky stanovené v článku 35 ods. 1 a

b) prekračuje príslušnú hranicu s cieľom nastúpiť na plavidlo, na ktorom bude pracovať, prestúpiť alebo vystúpiť z plavidla, na ktorom pracoval ako námorník.

Pred udelením víza na hranici námorníkovi na ceste sa príslušné vnútroštátne orgány riadia pravidlami stanovenými v prílohe IX časť 1 a uistia sa, že výmena potrebných informácií o námorníkovi sa uskutočnila prostredníctvom riadne vyplneného formulára pre námorníkov na ceste podľa prílohy IX časti 2.

Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 35 ods. 3, 4 a 5.

Za organizáciu vízových oddelení svojich konzulárnych úradov zodpovedajú členské štáty.

S cieľom predísť zníženiu úrovne pozornosti a na účely ochrany pracovníkov pred tlakom na miestnej úrovni sa v prípade potreby zavedie plán striedania pracovníkov, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu so žiadateľmi. Osobitná pozornosť sa venuje prehľadnej štruktúre práce a jasnému prideleniu/rozdeleniu povinností, pokiaľ ide o prijímanie konečných rozhodnutí o žiadostiach. Prístup k údajom vo VIS a SIS a k iným dôverným informáciám sa vyhradí obmedzenému počtu náležite oprávnených pracovníkov. Na zamedzenie neoprávneného prístupu k týmto databázam sa prijmú potrebné opatrenia.

Skladovanie vízových nálepiek a zaobchádzanie s nimi podlieha primeraným bezpečnostným opatreniam, aby sa predišlo podvodom alebo stratám. Každý konzulárny úrad vedie záznam o svojej zásobe vízových nálepiek a zaznamenáva účel použitia každej vízovej nálepky.

Konzulárne úrady členských štátov vedú archív žiadostí. Každý spis obsahuje formulár žiadosti, kópie príslušných sprievodných dokladov, záznam o vykonaných kontrolách a referenčné číslo udeleného víza, aby pracovníci mohli v prípade potreby zrekonštruovať súvislosti, na základe ktorých bolo prijaté rozhodnutie o žiadosti.

Jednotlivé spisy žiadostí sa uchovávajú najmenej dva roky odo dňa vydania rozhodnutia o žiadosti, ako sa uvádza v článku 23 ods. 1.

Členské štáty vyčlenia potrebný počet pracovníkov na vykonávanie úloh spojených so skúmaním žiadostí, aby zabezpečili dostatočnú a harmonizovanú kvalitu služieb pre verejnosť.

Priestory musia spĺňať príslušné prevádzkové požiadavky a umožňovať prijatie vhodných bezpečnostných opatrení.

Ústredné orgány členských štátov zabezpečia primeranú odbornú prípravu vyslaných pracovníkov a miestnych pracovníkov a sú zodpovedné za to, aby sa im poskytovali úplné, presné a aktualizované informácie o relevantnom vnútroštátnom práve a práve Spoločenstva.

Ústredné orgány členských štátov zabezpečia časté a primerané monitorovanie postupov pri skúmaní žiadostí a prijmú nápravné opatrenia, ak sa zistia odchýlky od ustanovení tohto nariadenia.

Konzulárne úrady členských štátov zabezpečia, aby sa so žiadateľmi zaobchádzalo úctivo.

Pracovníci konzulárnych úradov pri vykonávaní svojich povinností v plnej miere rešpektujú ľudskú dôstojnosť. Všetky prijaté opatrenia musia byť primerané cieľom, ktoré sa nimi sledujú.

Pracovníci konzulárnych úradov vykonávajú svoje povinnosti tak, aby nedochádzalo k diskriminácii na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

Každý členský štát je zodpovedný za organizovanie postupov týkajúcich sa žiadostí. Žiadosti sa v zásade podávajú na konzulárnom úrade členského štátu.

Členské štáty:

a) vybavia svoje konzulárne úrady a orgány zodpovedné za udeľovanie víz na hraniciach materiálom potrebným na zbieranie biometrických identifikátorov, ako aj úrady svojich honorárnych konzulov vždy, keď ich použijú na zbieranie biometrických identifikátorov v súlade s článkom 42, a/alebo

b) spolupracujú v rámci miestnej schengenskej spolupráce alebo prostredníctvom iných vhodných kontaktov s jedným alebo viacerými členskými štátmi vo forme obmedzeného zastúpenia, spoločného užívania priestorov alebo spoločného centra pre podávanie žiadostí v súlade s článkom 41.

Za osobitných okolností alebo z dôvodov, ktoré súvisia s miestnymi podmienkami, a to ak: a ak sa zistí, že formy spolupráce uvedené v odseku 2 písm. b) nie sú pre dotknutý členský štát vhodné, členský štát môže ako posledné riešenie využiť spoluprácu s externým poskytovateľom služieb v súlade s článkom 43.

a) vysoký počet žiadateľov neumožňuje zorganizovať zhromažďovanie žiadostí a údajov tak, aby bolo včasné a uskutočňovalo sa za slušných podmienok, alebo

b) nie je možné žiadnym iným spôsobom zabezpečiť dobré územné pokrytie dotknutej tretej krajiny,

Bez toho, aby bolo dotknuté právo predvolať žiadateľa na osobný pohovor, ako sa ustanovuje v článku 21 ods. 8, výber spôsobu organizácie nemá mať za následok to, aby sa žiadateľ na účely podania žiadosti musel osobne dostaviť na viac ako jedno miesto.

Členské štáty oznámia Komisii, akým spôsobom plánujú organizovať postupy týkajúce sa žiadostí na každom konzulárnom úrade.

V prípade spoločného užívania priestorov pracovníci konzulárnych úradov jedného alebo viacerých členských štátov vykonávajú postupy týkajúce sa žiadostí (vrátane zbierania biometrických identifikátorov), ktoré sú im predkladané, v priestoroch konzulárneho úradu iného členského štátu, o ktorého vybavenie sa delia. Dotknuté členské štáty sa dohodnú na dobe trvania a podmienkach ukončenia spoločného užívania priestorov, ako aj na časti vízových poplatkov, ktoré sa vyplatia členskému štátu, ktorého konzulárny úrad sa využíva.

V prípade zriadenia spoločných centier pre podávanie žiadostí pracujú pracovníci konzulárnych úradov dvoch alebo viacerých členských štátov v jednej budove, v ktorej žiadatelia podávajú žiadosti (ako aj biometrické identifikátory). Žiadatelia sú poučení o tom, ktorý členský štát je príslušný pre preskúmanie žiadosti a rozhodnutie o nej. Členské štáty sa dohodnú na dobe trvania a podmienkach ukončenia tejto formy spolupráce, ako aj na rozdelení nákladov medzi zúčastnené členské štáty. Za zmluvy, ktoré sa týkajú logistiky a diplomatických vzťahov s hostiteľskou krajinou, zodpovedá iba jeden členský štát.

V prípade ukončenia spolupráce s inými členskými štátmi, členské štáty zabezpečia, aby nedošlo k prerušeniu poskytovania služby v plnom rozsahu.

Vykonávaním niektorých alebo všetkých úloh uvedených v článku 43 ods. 6 sa môžu poveriť aj honorárni konzuli. Na zaručenie bezpečnosti a ochrany údajov sa vykonajú vhodné opatrenia.

V prípade, že honorárny konzul nie je štátnym zamestnancom členského štátu, vykonávanie týchto úloh musí spĺňať požiadavky uvedené v prílohe X s výnimkou ustanovení bodu D písm. c) uvedenej prílohy.

V prípade, že honorárny konzul je štátnym zamestnancom členského štátu, dotknutý členský štát zabezpečí, aby sa uplatňovali požiadavky, ktoré sú porovnateľné s tými, ktoré by sa uplatňovali pri vykonávaní týchto úloh prostredníctvom jeho konzulárneho úradu.

Členské štáty sa usilujú o spoluprácu s externým poskytovateľom služieb spoločne s jedným alebo viacerými členskými štátmi bez toho, aby boli dotknuté pravidlá verejného obstarávania a hospodárskej súťaže.

Spolupráca s externým poskytovateľom služieb sa zakladá na právnom nástroji, ktorý je v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe X.

Členské štáty si v rámci miestnej schengenskej spolupráce vymieňajú informácie o výbere externých poskytovateľov služieb a o ustanovení podmienok ich príslušných právnych nástrojov.

Preskúmanie žiadostí, prípadné pohovory a rozhodovanie o žiadostiach a tlačenie a vlepovanie vízových nálepiek uskutočňuje výhradne konzulárny úrad.

Externí poskytovatelia služieb nemajú za žiadnych okolností prístup do VIS. Prístup do VIS je vyhradený výlučne riadne oprávneným zamestnancom konzulárnych úradov.

Externý poskytovateľ služieb môže byť poverený vykonávať jednu alebo viacero z týchto úloh:

a) poskytovať všeobecné informácie o vízových požiadavkách a formulároch žiadosti;

b) informovať žiadateľa o sprievodných dokladoch, ktoré sa požadujú na základe kontrolného zoznamu;

c) zbierať údaje a žiadosti (vrátane zbierania biometrických identifikátorov) a postúpiť žiadosť konzulárnemu úradu;

d) vyberať vízový poplatok;

e) riadiť udeľovanie termínov na osobný pohovor na konzulárnom úrade alebo s externým poskytovateľom služieb;

f) vyzdvihnúť cestovné doklady (vrátane prípadného oznámenia o zamietnutí) z konzulárneho úradu a vrátiť ich žiadateľovi.

Pri výbere externého poskytovateľa služieb dotknuté členské štáty preskúmavajú solventnosť a spoľahlivosť spoločnosti (vrátane potrebných povolení, výpisu z obchodného registra, stanov spoločnosti, bankových zmlúv) a zabezpečujú, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov.

Dotknuté členské štáty zabezpečia, aby vybraný externý poskytovateľ služieb dodržiaval podmienky, ktoré mu boli určené právnym nástrojom uvedeným v odseku 2.

Dotknuté členské štáty zostávajú zodpovedné za dodržiavanie predpisov o ochrane údajov pri ich spracúvaní a podliehajú dohľadu v súlade s článkom 28 smernice 95/46/ES.

Spolupráca s externým poskytovateľom služieb neobmedzuje ani nevylučuje žiadnu zodpovednosť vyplývajúcu z vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov za porušenie povinností, pokiaľ ide o osobné údaje žiadateľov a výkon jednej alebo viacerých úloh uvedených v odseku 6. Týmto ustanovením nie je dotknutá možnosť začať konanie priamo proti externému poskytovateľovi služieb podľa vnútroštátneho práva dotknutej tretej krajiny.

Dotknuté členské štáty zabezpečia pre externého poskytovateľa služieb odbornú prípravu, ktorá zodpovedá úrovni znalostí potrebných na poskytovanie primeraných služieb a dostatočných informácií žiadateľom.

Dotknuté členské štáty pozorne monitorujú vykonávanie právneho nástroja uvedeného v odseku 2 vrátane:

a) všeobecných informácií o vízových požiadavkách a formulároch žiadostí, ktoré žiadateľom poskytuje externý poskytovateľ služieb;

b) všetkých technických a organizačných bezpečnostných opatrení potrebných na ochranu osobných údajov pred náhodným alebo nezákonným zničením alebo náhodnou stratou, zmenou, nedovolených sprístupnením alebo prístupom, najmä v prípade, keď spolupráca zahŕňa postupovanie spisov a údajov konzulárnym úradom dotknutých členských štátov, a tiež na ochranu pred akoukoľvek inou formou nezákonného spracovania osobných údajov;

c) zbierania a prenosu biometrických identifikátorov;

d) opatrení na zabezpečenie súladu s predpismi na ochranu údajov.

Na tento účel konzulárne úrady dotknutých členských štátov pravidelne vykonávajú kontroly na mieste a to v priestoroch externého poskytovateľa služieb.

Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade ukončenia spolupráce s akýmkoľvek externým poskytovateľom služieb v plnej miere pokračovalo v poskytovaní služieb.

Členské štáty poskytnú Komisii kópiu právneho nástroja uvedeného v odseku 2.

V prípade dohôd o zastúpení medzi členskými štátmi a spolupráce členských štátov s externým poskytovateľom služieb a pri využití honorárnych konzulov zabezpečia zastúpené členské štáty alebo dotknuté členské štáty, aby údaje, ktoré sa od orgánov zastupujúceho členského štátu prenášajú k orgánom zastúpeného členského štátu alebo od externého poskytovateľa služieb alebo honorárneho konzula k orgánom dotknutých členských štátov, či už elektronicky alebo fyzicky na elektronickom pamäťovom médiu, boli plne šifrované.

V tretích krajinách, ktoré zakazujú šifrovanie údajov, ktoré sa majú od orgánov zastupujúceho členského štátu elektronicky prenášať k orgánom zastúpeného členského štátu alebo od externého poskytovateľa služieb alebo honorárneho konzula k orgánom dotknutých členských štátov, zastúpené členské štáty alebo dotknuté členské štáty nedovolia zastupujúcemu členskému štátu alebo externému poskytovateľovi služieb alebo honorárnemu konzulovi tieto údaje prenášať elektronicky.

V takom prípade zastúpené členské štáty alebo dotknuté členské štáty zabezpečia, aby sa elektronické údaje od orgánov zastupujúceho členského štátu k orgánom zastúpených členských štátov alebo od externého poskytovateľa služieb alebo od honorárneho konzula k orgánom dotknutých členských štátov prenášali fyzicky v plne zašifrovanej forme na elektronickom pamäťovom médiu prostredníctvom konzulárneho úradníka členského štátu alebo, ak by si takýto prenos vyžadoval prijatie neprimeraných alebo neopodstatnených opatrení, iným bezpečným spôsobom, napríklad prostredníctvom uznávaného prevádzkovateľa, ktorý má v dotknutej tretej krajine skúsenosti v oblasti prenosu citlivých dokumentov a údajov.

Vo všetkých prípadoch sa úroveň bezpečnosti prenosu prispôsobí citlivosti údajov.

Členské štáty alebo Spoločenstvo sa budú usilovať o dosiahnutie dohody s dotknutými tretími krajinami s cieľom zrušiť zákaz šifrovania údajov, ktoré sa majú elektronicky prenášať od orgánov zastupujúceho členského štátu k orgánom zastúpených členských štátov alebo od externého poskytovateľa služieb alebo od honorárneho konzula k orgánom dotknutých členských štátov.

Členské štáty môžu spolupracovať so sprostredkovateľskými subjektmi na účely podávania žiadostí, s výnimkou zbierania biometrických identifikátorov.

Takáto spolupráca sa uskutočňuje na základe udelenia akreditácie zo strany príslušných orgánov členských štátov. Akreditácia sa zakladá najmä na overení týchto aspektov:

a) aktuálny stav sprostredkovateľského subjektu: platná licencia, obchodný register, zmluvy s bankami;

b) existujúce zmluvy s obchodnými partnermi so sídlom v členských štátoch, ktorí ponúkajú ubytovanie a iné služby spojené so zájazdom;

c) zmluvy s dopravnými spoločnosťami, ktoré musia zahŕňať cestu na miesto určenia, ako aj zaručený a pevne určený termín návratu.

Činnosť akreditovaných sprostredkovateľských subjektov sa pravidelne monitoruje vykonávaním kontrol na mieste, ktoré zahŕňajú osobné alebo telefonické rozhovory so žiadateľmi, preverovanie ciest a ubytovania, preverovanie cestovného zdravotného poistenia a toho, či je postačujúce a či sa vzťahuje na jednotlivých cestujúcich, a všade tam, kde sa to považuje za potrebné, aj preverovanie dokladov, ktoré sa týkajú návratu skupiny.

V rámci miestnej schengenskej spolupráce sa uskutočňuje výmena informácií o práci akreditovaných sprostredkovateľských subjektov o zistených nezrovnalostiach, zamietnutých žiadostiach podaných sprostredkovateľskými subjektmi a o zistených formách podvodov s cestovnými dokladmi a neuskutočnených plánovaných cestách.

V rámci miestnej schengenskej spolupráce sa uskutočňuje výmena zoznamov sprostredkovateľských subjektov, ktorým jednotlivé konzulárne úrady udelili akreditáciu, alebo ktorých akreditáciu zrušili, spolu s dôvodmi zrušenia.

Každý konzulárny úrad zabezpečí zverejnenie zoznamu akreditovaných sprostredkovateľských subjektov, s ktorými spolupracuje.

Členské štáty zostavujú podľa tabuľky uvedenej v prílohe XII ročné štatistiky o vízach. Tieto štatistiky predložia za každý predchádzajúci kalendárny rok do 1. marca.

Ústredné orgány a konzulárne úrady členských štátov poskytujú verejnosti všetky potrebné informácie týkajúce sa žiadostí o víza, a to najmä informácie o:

a) kritériách, podmienkach a postupoch pri predkladaní žiadostí;

b) prípadných možnostiach dohodnutia stretnutia;

c) mieste, kde je možné žiadosť podať (príslušný konzulárny úrad, spoločné centrum na predkladanie žiadostí alebo externý poskytovateľ služieb);

d) akreditovaných sprostredkovateľských subjektoch;

e) skutočnosti, že podľa článku 20 nemá pečiatka právne účinky;

f) lehotách na posúdenie žiadostí ustanovených v článku 23 ods. 1, 2 a 3;

g) tretích krajinách, ktorých štátni príslušníci alebo určité kategórie štátnych príslušníkov podliehajú predchádzajúcej konzultácii alebo informácii;

h) tom, že rozhodnutia o zamietnutí žiadostí sa musia oznamovať žiadateľom, že sa v nich musia udávať dôvody zamietnutia a že žiadatelia majú právo sa voči nim odvolať, a musia obsahovať informácie týkajúce sa postupu, ktorý sa má dodržiavať v prípade podania odvolania vrátane príslušného orgánu a lehoty na podanie odvolania;

i) tom, že samotným udelením víza nevzniká automaticky nárok na vstup a že od držiteľov víz sa na vonkajšej hranici žiada, aby preukázali, že spĺňajú podmienky vstupu stanovené v článku 5 Kódexu schengenských hraníc.

Zastupujúci a zastúpený členský štát informujú verejnosť o dohodách o zastúpení uvedených v článku 8 pred nadobudnutím ich platnosti.

Aby sa zabezpečilo harmonizované uplatňovanie spoločnej vízovej politiky a prípadné prispôsobenie postupov miestnym pomerom, konzulárne úrady členských štátov a Komisia spolupracujú v rámci každého štátu, pričom posúdia najmä potrebu vypracovania:

a) harmonizovaného zoznamu sprievodných dokladov, ktoré majú žiadatelia predkladať, a to pri zohľadnení článku 14 a prílohy II;

b) spoločných kritérií pre posudzovanie žiadostí v súvislosti s výnimkami z vízového poplatku v súlade s článkom 16 ods. 5 a záležitosťami týkajúcimi sa prekladu formulára žiadosti v súlade s článkom 11 ods. 5;

c) úplného zoznamu cestovných dokladov vydaných hostiteľskou krajinou, ktorý sa pravidelne aktualizuje.

Ak sa v rámci miestnej schengenskej spolupráce preukáže, že vzhľadom na jedno alebo viac písmen a) až c) je potrebný harmonizovaný prístup na miestnej úrovni, opatrenia na účely tohto prístupu sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 52 ods. 2.

V rámci miestnej schengenskej spolupráce sa zostaví spoločný informačný formulár o jednotných vízach a vízach s obmedzenou územnou platnosťou a letiskových tranzitných vízach, a to o právach, ktoré z nich vyplývajú, a podmienkach pre žiadateľov o víza vrátane, v prípade potreby, zoznamu sprievodných dokladov uvedených v odseku 1 písm. a).

V rámci miestnej schengenskej spolupráce sa uskutočňuje výmena týchto informácií:

a) mesačné štatistické údaje o jednotných vízach, vízach s obmedzenou územnou platnosťou a letiskových tranzitných vízach, ako aj o počte zamietnutých víz;

b) v súvislosti s posúdením migračného a/alebo bezpečnostného rizika, informácií o:i) socio-ekonomickej štruktúre hostiteľskej krajiny;ii) zdrojoch informácií na miestnej úrovni, vrátane sociálneho zabezpečenia, zdravotného poistenia, daňových registrov a registrácii vstupu a vycestovania;iii) používaní falošných a pozmenených dokladov;v) trasách nelegálneho prisťahovalectva;v) zamietnutiach;

i) socio-ekonomickej štruktúre hostiteľskej krajiny;

ii) zdrojoch informácií na miestnej úrovni, vrátane sociálneho zabezpečenia, zdravotného poistenia, daňových registrov a registrácii vstupu a vycestovania;

iii) používaní falošných a pozmenených dokladov;

v) trasách nelegálneho prisťahovalectva;

v) zamietnutiach;

c) informácie o spolupráca s dopravnými spoločnosťami;

d) informácie o poisťovniach poskytujúcich primerané cestovné zdravotné poistenie vrátane overenia druhu poistného krytia a možného prekročenia sumy.

V rámci miestnej schengenskej spolupráce sa pravidelne organizujú stretnutia členských štátov a Komisie, zamerané najmä na praktické aspekty uplatňovania spoločnej vízovej politiky. Tieto stretnutia zvoláva v rámci svojej právomoci Komisia, pokiaľ sa na žiadosť Komisie nedohodne inak.

V rámci miestnej schengenskej spolupráce sa na účely štúdia konkrétnych otázok môžu organizovať tematické stretnutia a vytvárať podskupiny.

Zo stretnutí v rámci miestnej schengenskej spolupráce sa systematicky vypracúvajú súhrnné správy, ktoré sú k dispozícii na miestnej úrovni. Komisia môže poveriť vypracúvaním správ niektorý členský štát. Konzulárne úrady jednotlivých členských štátov zasielajú tieto správy svojim ústredným orgánom.

Na základe týchto správ Komisia zostaví výročnú správu pre každý štát a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade.

Zástupcovia konzulárnych úradov členských štátov, ktoré neuplatňujú acquis Spoločenstva v oblasti vízovej politiky, alebo zástupcovia tretích krajín sa môžu ad hoc prizvať na tieto stretnutia na účely výmeny informácií o otázkach týkajúcich sa víz.

Členské štáty, ktoré organizujú olympijské a paralympijské hry, uplatňujú osobitné postupy a podmienky na uľahčenie udeľovania víz ustanovené v prílohe XI.

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, ktoré menia prílohy I, II, III, IV, V, VI, VII, VIII a XII, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 52 ods. 3.

Praktické pokyny na praktické uplatňovanie ustanovení tohto nariadenia sa vypracujú v súlade s postupom ustanoveným v článku 52 ods. 2.

Komisii pomáha výbor (ďalej len výbor pre víza).

Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8 a za predpokladu, že vykonávacími opatreniami prijatými v súlade s týmto postupom sa nemenia základné ustanovenia tohto nariadenia.

Lehota stanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Členské štáty oznámia Komisii:

a) dohody o zastúpení uvedené v článku 8;

b) tretie krajiny, od ktorých štátnych príslušníkov jednotlivé členské štáty vyžadujú, aby mali pri prechode cez medzinárodné tranzitné priestory letísk, ktoré sa nachádzajú na ich území, letiskové tranzitné vízum, ako sa uvádza v článku 3;

c) prípadne vnútroštátny formulár, ktorý slúži ako doklad o finančnej podpore a/alebo súkromnom ubytovaní, ako je uvedené v článku 14 ods. 4;

d) zoznam tretích krajín, pri ktorých sa vyžaduje predchádzajúca konzultácia podľa článku 22 ods. 1;

e) zoznam tretích krajín, pri ktorých sa vyžadujú informácie uvedené v článku 31 ods. 1;

f) dodatočné vnútroštátne záznamy na vízovej nálepke v časti Poznámky, ako je uvedené v článku 27 ods. 2;

g) orgány príslušné na rozhodnutie o predĺžení víz, ako je uvedené v článku 33 ods. 5;

h) formy zvolenej spolupráce uvedenej v článku 40;,

i) štatistiky zostavené v súlade s článkom 46 a prílohou XII.

Komisia elektronickou cestou sprístupní členských štátom a verejnosti aktualizované informácie oznámené podľa odseku 1.

Príloha V časť A nariadenia (ES) č. 562/2006 sa týmto mení a dopĺňa takto:

a) v bode 1 sa písmeno c) nahrádza takto:c) zrušiť alebo odvolať víza podľa potreby, v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 34 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009 , ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex)Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1 .; ;

c) zrušiť alebo odvolať víza podľa potreby, v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 34 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009 , ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex)Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1 .; ;

b) bod 2 sa vypúšťa.

Články 9 až 17 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 , sa zrušujú.

Zrušujú sa:

a) rozhodnutie Schengenského výkonného výboru z 28. apríla 1999 o konečnej verzii Spoločnej príručky a Spoločných konzulárnych pokynov [SCH/Com-ex (99) 13] (Spoločné konzulárne pokyny vrátane príloh);

b) rozhodnutie Schengenského výkonného výboru zo 14. decembra 1993 o predĺžení jednotných víz [SCH/Com-ex (93) 21] a o spoločných zásadách pre zrušenie, odvolanie alebo skrátenie dĺžky platnosti jednotných víz, [SCH/Com-ex (93)24], rozhodnutie Schengenského výkonného výboru z 22. decembra 1994 o výmene štatistických informácií o udeľovaní jednotných víz [SCH/Com-ex (94) 25], rozhodnutie Schengenského výkonného výboru z 21. apríla 1998 o výmene štatistík o udelených vízach [SCH/Com-ex (98)12] a rozhodnutie Schengenského výkonného výboru zo 16. decembra 1998 o zavedení harmonizovanej formy preukazujúcej pozvanie, sponzorstvo a ubytovanie [SCH/Com-ex (98)57];

c) jednotná akcia 96/197/SVV zo 4. marca 1996 o opatreniach týkajúcich sa tranzitných režimov letískÚ. v. ES L 63, 13.3.1996, s. 8 . ;

d) nariadenie Rady (ES) č. 789/2001 z 24. apríla 2001 , ktorým sa Rade vyhradzujú vykonávacie právomoci vo vzťahu k určitým podrobným ustanoveniam a praktickým postupom pri preverovaní žiadostí o vízaÚ. v. ES L 116, 26.4.2001, s. 2 . ;

e) nariadenie Rady (ES) č. 1091/2001 z 28. mája 2001 o voľnom pohybe s vízami na dlhodobý pobytÚ. v. ES L 150, 6.6.2001, s. 4 . ;

f) nariadenie Rady (ES) č. 415/2003 z 27. februára 2003 o udeľovaní víz na hraniciach vrátane udeľovania týchto víz námorníkom na cesteÚ. v. EÚ L 64, 7.3.2003, s. 1 . ;

g) článok 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 390/2009 z 23. apríla 2009 , ktorým sa menia a dopĺňajú Spoločné konzulárne pokyny týkajúce sa víz pre diplomatické misie a konzulárne úrady, pokiaľ ide o zavedenie biometrických identifikátorov vrátane ustanovení o organizácii prijímania a spracúvania žiadostí o vízaÚ. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 1 . .

Odkazy na zrušené akty sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody v prílohe XIII.

Dva roky po tom, ako sa začali uplatňovať všetky ustanovenia tohto nariadenia, vykoná Komisia hodnotenie jeho uplatňovania. Toto celkové hodnotenie zahŕňa preskúmanie dosiahnutých výsledkov v porovnaní s cieľmi, ako aj preskúmanie vykonávania ustanovení tohto nariadenia bez toho, aby boli dotknuté správy uvedené v odseku 3.

Komisia posiela hodnotenie uvedené v odseku 1 Európskemu parlamentu a Rade. Komisia na základe tohto hodnotenia predloží podľa potreby vhodné návrhy na zmenu tohto nariadenia.

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade tri roky po uvedení VIS do prevádzky a potom každé štyri roky správu o vykonávaní článkov 13, 17, 40 až 44 tohto nariadenia vrátane vykonávania zbierania a používania biometrických identifikátorov, o vhodnosti zvolenej normy ICAO, dodržiavaní predpisov o ochrane údajov, skúsenostiach s externými poskytovateľmi služieb predovšetkým v súvislosti so zbieraním biometrických údajov, uplatňovaním 59-mesačného pravidla na odobratie odtlačkov prstov a organizáciou postupov týkajúcich sa žiadostí. Správa musí na základe článku 17 ods. 12, 13 a 14 a článku 50 ods. 4 nariadenia o VIS zahŕňať aj počet prípadov, v ktorých odtlačky prstov skutočne nebolo možné poskytnúť alebo v ktorých sa zo zákonných dôvodov ich poskytnutie nepožadovalo, v porovnaní s počtom prípadov, v ktorých sa odtlačky prstov odobrali. Správa musí obsahovať informácie o prípadoch, v ktorých sa udelenie víza zamietlo osobe, ktorá skutočne nemohla poskytnúť odtlačky prstov. Správa bude v prípade potreby doplnená o vhodné návrhy na zmenu tohto nariadenia.

Prvá zo správ uvedených v odseku 3 tiež rieši na základe výsledkov štúdie vypracovanej pod vedením Komisie otázku dostatočnej spoľahlivosti v súvislosti s identifikáciou a overovaním odtlačkov prstov detí do 12 rokov, a to najmä otázku, ako sa odtlačky prstov menia s vekom.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Uplatňuje sa od 5. apríla 2010 .

Článok 52 a článok 53 ods. 1 písm. a) až h) a ods. 2) sa uplatňujú od 5. októbra 2009 .

Pokiaľ ide o dokument Schengenská konzultačná sieť (technické špecifikácie), článok 56 ods. 2 písm. d) sa uplatňuje od dátumu uvedeného v článku 46 nariadenia o VIS.

Článok 32 ods. 2 a 3, článok 34 ods. 6 a 7 a článok 35 ods. 7 sa uplatňujú od 5. apríla 2011 .

PRIJALI TOTO NARIADENIE: