Rozhodnutí Rady ze dne 12. prosince 2011 o přistoupení Evropské unie k Protokolu z roku 2002 k Athénské úmluvě o přepravě cestujících a jejich zavazadel po moři z roku 1974 s výjimkou jeho článků 10 a 11 (2012/22/EU)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2 v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a) a článkom 218 ods. 8 prvým pododsekom,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

Týmto sa v mene Európskej únie schvaľuje pristúpenie Európskej únie k protokolu z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 (ďalej len Aténsky protokol), pokiaľ ide o záležitosti, ktoré patria do výlučnej právomoci Únie, s výnimkou jeho článkov 10 a 11.

Text protokolu sa s výnimkou článkov 10 a 11 nachádza v prílohe.

Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 24 .

(1) Protokolom z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 (ďalej len Aténsky protokol) sa výrazne vylepšuje režim, ktorý sa týka zodpovednosti prepravcov a odškodnenia cestujúcich po mori. Stanovuje sa v ňom najmä prísna zodpovednosť prepravcu, vrátane povinného poistenia, s právom na priamu žalobu proti poisťovateľom až do určenej sumy, ako aj pravidlá o súdnej právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov. Aténsky protokol je preto v súlade s cieľom Únie zlepšiť právny režim týkajúci sa zodpovednosti prepravcov.

(2) Aténskym protokolom sa upravuje Aténsky dohovor o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 (ďalej len Aténsky dohovor), pričom v jeho článku 15 sa ustanovuje, že zmluvné strany Aténskeho protokolu tieto dva nástroje chápu a vykladajú spolu ako jeden jediný dokument.

(3) Väčšina pravidiel Aténskeho protokolu sa začlenila do právnych predpisov Únie prostredníctvom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 392/2009 z 23. apríla 2009 o zodpovednosti osobných prepravcov v preprave po mori v prípade nehôdÚ. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 24 . . Únia teda uplatnila svoju právomoc, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré sa upravujú uvedeným nariadením. Členské štáty si však ponechávajú svoju právomoc, pokiaľ ide o niekoľko ustanovení Aténskeho protokolu, ako napríklad doložku o neuplatňovaní (opt-out), podľa ktorej môžu stanoviť vyššie limity zodpovednosti ako tie, ktoré sú stanovené v Aténskom protokole. Záležitosti, ktoré patria do právomoci členských štátov podľa Aténskeho protokolu sú prepojené so záležitosťami, ktoré patria do výlučnej právomoci Únie. Z tohto dôvodu by preto členské štáty v záležitostiach patriacich do ich právomoci podľa Aténskeho protokolu mali konať koordinovaným spôsobom so zreteľom na zásadu lojálnej spolupráce.

(4) Aténsky protokol môžu ratifikovať, prijať, schváliť alebo k nemu pristúpiť štáty a organizácie regionálnej ekonomickej integrácie tvorené zvrchovanými štátmi, ktoré na tieto organizácie preniesli právomoc v určitých záležitostiach, ktoré upravuje Aténsky protokol.

(5) Podľa článku 17 ods. 2 písm. b) a článku 19 Aténskeho protokolu môžu Aténsky protokol uzavrieť organizácie regionálnej ekonomickej integrácie.

(6) Právny výbor Medzinárodnej námornej organizácie prijal v októbri 2006 výhradu a usmernenia na vykonávanie Aténskeho dohovoru (ďalej len usmernenia IMO), aby sa v rámci Aténskeho dohovoru riešili niektoré otázky, najmä náhrada škody, ktorá vznikla v súvislosti s terorizmom.

(7) V prílohách k nariadeniu (ES) č. 392/2009 sa uvádzajú príslušné ustanovenia konsolidovanej verzie Aténskeho dohovoru zmeneného a doplneného Aténskym protokolom a usmerneniami IMO.

(8) V zmysle článku 19 Aténskeho protokolu musí organizácia regionálnej ekonomickej integrácie v čase podpísania, ratifikácie, prijatia, schválenia alebo pristúpenia vydať vyhlásenie o rozsahu svojej právomoci vzhľadom na záležitosti, ktoré upravuje tento Aténsky protokol.

(9) Z toho dôvodu by Únia mala pristúpiť k Aténskemu protokolu, pričom by mala vzniesť výhradu uvedenú v usmerneniach IMO. Táto výhrada by sa nemala vykladať ako zmena súčasného rozdelenia právomocí medzi Úniou a členskými štátmi v oblasti osvedčovania a kontrol štátnymi orgánmi.

(10) Niektoré ustanovenia Aténskeho protokolu upravujú justičnú spoluprácu v občianskych veciach, a preto patria do rozsahu pôsobnosti časti III hlavy V Zmluvy o fungovaní EÚ. V súvislosti s uvedenými ustanoveniami sa prijme osobitné rozhodnutie paralelne s týmto rozhodnutím.

(11) Členské štáty, ktoré majú Aténsky protokol ratifikovať alebo k nemu pristúpiť, by tak mali podľa možnosti urobiť súčasne. Členské štáty by si preto mali vymieňať informácie o stave svojich procesov ratifikácie alebo pristúpenia s cieľom pripraviť, pokiaľ je to možné, súčasné uloženie listín o ratifikácii alebo pristúpení. Členské štáty by pri ratifikácii Aténskeho protokolu alebo pristúpení k nemu mali vzniesť výhradu uvedenú v usmerneniach IMO,

Týmto sa predseda Rady oprávňuje určiť osobu alebo osoby splnomocnenú(-é) na uloženie listiny o pristúpení Únie k Aténskemu protokolu v súlade s článkom 17 ods. 2 písm. c), článkom 17 ods. 3 a článkom 19 uvedeného protokolu.

Únia v čase uloženia listiny o pristúpení vydá toto vyhlásenie o právomoci: 1. V článku 19 Aténskeho protokolu z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 sa ustanovuje, že organizácie regionálnej ekonomickej integrácie tvorené zvrchovanými štátmi, ktoré preniesli právomoci týkajúce sa určitých záležitostí upravovaných uvedeným protokolom na uvedené organizácie, môžu podpísať uvedený protokol pod podmienkou, že vydajú vyhlásenie podľa uvedeného článku. Únia sa rozhodla pristúpiť k Aténskemu protokolu, a preto vydáva toto vyhlásenie.2. V súčasnosti sú členskými štátmi Európskej únie Belgické kráľovstvo, Bulharská republika, Česká republika, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Írsko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Talianska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarská republika, Malta, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Poľská republika, Portugalská republika, Rumunsko, Slovinská republika, Slovenská republika, Fínska republika, Švédske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.3. Toto vyhlásenie sa neuplatňuje na územia členských štátov Európskej únie, v ktorých sa neuplatňuje Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a nie sú ním dotknuté akty alebo pozície, ktoré môžu v rámci protokolu prijať dotknuté členské štáty v mene a v záujme týchto území.4. Členské štáty Európskej únie preniesli výlučnú právomoc na Úniu, pokiaľ ide o opatrenia prijaté na základe článku 100 ZFEÚ. Takéto opatrenia boli prijaté v súvislosti s článkami 1 a 1a, článkom 2 ods. 2, článkami 3 až 16 a článkami 18, 20 a 21 Aténskeho dohovoru zmeneného a doplneného Aténskym protokolom a ustanoveniami usmernení IMO, prostredníctvom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 392/2009 z 23. apríla 2009 o zodpovednosti osobných prepravcov v preprave po mori v prípade nehôd.5. Výkon právomoci, ktorú na Európsku úniu členské štáty previedli podľa ZFEÚ, podlieha z hľadiska svojej podstaty neustálemu vývoju. V rámci ZFEÚ môžu príslušné inštitúcie prijímať rozhodnutia, ktorými sa určuje rozsah právomoci Európskej únie. Európska únia si preto vyhradzuje právo toto vyhlásenie zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť, čo však nie je nevyhnutnou podmienkou pre výkon jej právomoci v záležitostiach upravených Aténskym protokolom. Európsky únia oznámi zmenu a doplnenie tohto vyhlásenia generálnemu tajomníkovi Medzinárodnej námornej organizácie..

Osoba alebo osoby určená(-é) podľa odseku 1 tohto článku vznesie(-ú) pri ukladaní listiny o pristúpení Únie k Aténskemu protokolu výhradu uvedenú v usmerneniach IMO.

Článok 1 Článok 1

Článok 2 Článok 2 1.Týmto sa predseda Rady oprávňuje určiť osobu alebo osoby splnomocnenú(-é) na uloženie listiny o pristúpení Únie k Aténskemu protokolu v súlade s článkom 17 ods. 2 písm. c), článkom 17 ods. 3 a článkom 19 uvedeného protokolu. 2.Únia v čase uloženia listiny o pristúpení vydá toto vyhlásenie o právomoci: 1. V článku 19 Aténskeho protokolu z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 sa ustanovuje, že organizácie regionálnej ekonomickej integrácie tvorené zvrchovanými štátmi, ktoré preniesli právomoci týkajúce sa určitých záležitostí upravovaných uvedeným protokolom na uvedené organizácie, môžu podpísať uvedený protokol pod podmienkou, že vydajú vyhlásenie podľa uvedeného článku. Únia sa rozhodla pristúpiť k Aténskemu protokolu, a preto vydáva toto vyhlásenie.2. V súčasnosti sú členskými štátmi Európskej únie Belgické kráľovstvo, Bulharská republika, Česká republika, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Írsko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Talianska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarská republika, Malta, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Poľská republika, Portugalská republika, Rumunsko, Slovinská republika, Slovenská republika, Fínska republika, Švédske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.3. Toto vyhlásenie sa neuplatňuje na územia členských štátov Európskej únie, v ktorých sa neuplatňuje Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a nie sú ním dotknuté akty alebo pozície, ktoré môžu v rámci protokolu prijať dotknuté členské štáty v mene a v záujme týchto území.4. Členské štáty Európskej únie preniesli výlučnú právomoc na Úniu, pokiaľ ide o opatrenia prijaté na základe článku 100 ZFEÚ. Takéto opatrenia boli prijaté v súvislosti s článkami 1 a 1a, článkom 2 ods. 2, článkami 3 až 16 a článkami 18, 20 a 21 Aténskeho dohovoru zmeneného a doplneného Aténskym protokolom a ustanoveniami usmernení IMO, prostredníctvom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 392/2009 z 23. apríla 2009 o zodpovednosti osobných prepravcov v preprave po mori v prípade nehôd.5. Výkon právomoci, ktorú na Európsku úniu členské štáty previedli podľa ZFEÚ, podlieha z hľadiska svojej podstaty neustálemu vývoju. V rámci ZFEÚ môžu príslušné inštitúcie prijímať rozhodnutia, ktorými sa určuje rozsah právomoci Európskej únie. Európska únia si preto vyhradzuje právo toto vyhlásenie zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť, čo však nie je nevyhnutnou podmienkou pre výkon jej právomoci v záležitostiach upravených Aténskym protokolom. Európsky únia oznámi zmenu a doplnenie tohto vyhlásenia generálnemu tajomníkovi Medzinárodnej námornej organizácie.. 3.Osoba alebo osoby určená(-é) podľa odseku 1 tohto článku vznesie(-ú) pri ukladaní listiny o pristúpení Únie k Aténskemu protokolu výhradu uvedenú v usmerneniach IMO.

Článok 3 Článok 3

Článok 4 Článok 4 1.Členské štáty podniknú kroky potrebné na uloženie listiny o ratifikácii Aténskeho protokolu alebo o pristúpení k nemu v primeranej lehote a pokiaľ možno do 31. decembra 2011 . 2.Členské štáty vznesú pri ukladaní svojich listín o ratifikácii Aténskeho protokolu alebo o pristúpení k nemu výhradu uvedenú v usmerneniach IMO.

Únia uloží svoju listinu o pristúpení k Aténskemu protokolu do 31. decembra 2011 .

Členské štáty podniknú kroky potrebné na uloženie listiny o ratifikácii Aténskeho protokolu alebo o pristúpení k nemu v primeranej lehote a pokiaľ možno do 31. decembra 2011 .

Členské štáty vznesú pri ukladaní svojich listín o ratifikácii Aténskeho protokolu alebo o pristúpení k nemu výhradu uvedenú v usmerneniach IMO.

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE: