Rozhodnutí Rady (EU) 2019/1754 ze dne 7. října 2019 o přistoupení Evropské unie k Ženevskému aktu Lisabonské dohody o označeních původu a zeměpisných označeních

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

Pristúpenie Európskej únie k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (ďalej len Ženevský akt) sa týmto v mene Únie schvaľuje.

Text Ženevského aktu je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2017 , Komisia/Rada, C-389/15, ECLI:EU:C:2017:798.

(1) Lisabonskou dohodou o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu z 31. októbra 1958 (ďalej len Lisabonská dohoda) sa vytvorila osobitná únia (ďalej len Osobitná únia) v rámci Únie na ochranu priemyslového vlastníctva, ktorá bola zriadená Dohovorom na ochranu priemyslového vlastníctva podpísaným v Paríži 20. marca 1883 (ďalej len Parížsky dohovor). Podľa ustanovení Lisabonskej dohody sa zmluvné strany zaväzujú chrániť označenia pôvodu výrobkov iných krajín na svojich územiach v rámci Osobitnej únie, ktoré sú ako také uznávané a chránené v krajine pôvodu a ktoré sú zapísané na Medzinárodnom úrade Svetovej organizácie duševného vlastníctva (ďalej len WIPO), pokiaľ tieto strany do jedného roka od doručenia oznámenia o takomto zápise nevyhlásia, že takúto ochranu nie sú schopné zabezpečiť.

(2) Zmluvnými stranami Lisabonskej dohody je sedem členských štátov, a to Bulharsko (od roku 1975), Česká republika (od roku 1993), Francúzsko (od roku 1966), Taliansko (od roku 1968), Maďarsko (od roku 1967), Portugalsko (od roku 1966) a Slovensko (od roku 1993). Tri ďalšie členské štáty Lisabonskú dohodu podpísali, ale neratifikovali, a to Grécko, Španielsko a Rumunsko. Únia samotná nie je stranou Lisabonskej dohody, keďže v dohode sa stanovuje, že k nej môžu pristúpiť len krajiny.

(3) Dňa 20. mája 2015 bol prijatý Ženevský akt Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (ďalej len Ženevský akt), ktorým sa revidovala Lisabonská dohoda. Ženevským aktom sa najmä rozširuje rozsah pôsobnosti Osobitnej únie s cieľom rozšíriť ochranu označení pôvodu výrobkov na všetky zemepisné označenia v zmysle Dohody Svetovej obchodnej organizácie o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva. Ženevský akt je zlučiteľný s uvedenou dohodou a s príslušným právom Únie o ochrane označení pôvodu a zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov a umožňuje medzivládnym organizáciám stať sa zmluvnými stranami.

(4) Únia má výlučnú právomoc v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje Ženevský akt. Toto potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2017 vo veci C-389/15Rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2017 , Komisia/Rada, C-389/15, ECLI:EU:C:2017:798. , v ktorom sa objasnilo, že návrh revidovanej Lisabonskej dohody, ktorý bol následne prijatý ako Ženevský akt, má v zásade za cieľ uľahčiť a spravovať obchod medzi Úniou a tretími štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Lisabonskej dohody a má priamy a bezprostredný vplyv na tento obchod. Rokovanie o Ženevskom akte preto patrilo do výlučnej právomoci Únie priznanej v článku 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ, keďže sa týkalo oblasti spoločnej obchodnej politiky uvedenej v článku 207 ods. 1 ZFEÚ, najmä pokiaľ ide o obchodné aspekty duševného vlastníctva.

(5) Pokiaľ ide o určité poľnohospodárske výrobky, Únia zaviedla jednotné a komplexné systémy na ochranu zemepisných označení pre vína (1970), liehoviny (1989), aromatizované vína (1991) a ďalšie poľnohospodárske výrobky a potraviny (1992). Na základe výlučnej právomoci Únie podľa článku 3 ZFEÚ by členské štáty nemali mať vnútroštátne systémy ochrany na ochranu poľnohospodárskych označení pôvodu a zemepisných označení tretích členských krajín Osobitnej únie. Keďže však Únia nie je zmluvnou stranou Ženevského aktu, nemôže v zmysle jeho ustanovení predložiť poľnohospodárske označenia pôvodu a zemepisné označenia zapísané na úrovni Únie na ochranu v rámci Osobitnej únie, ani ho nemôže chrániť označenia pôvodu a zemepisné označenia tretích členských krajín prostredníctvom systémov ochrany zriadených Úniou.

(6) V záujme toho, aby Únia mohla riadne uplatňovať svoju výlučnú právomoc v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje Ženevský akt, a svoje funkcie v kontexte svojich výlučných systémov ochrany poľnohospodárskych označení pôvodu a zemepisných označení, by Únia mala pristúpiť k Ženevskému aktu a stať jeho zmluvnou stranou.

(7) Pristúpenie Únie k Ženevskému aktu je v súlade s článkom 17 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, v ktorom sa stanovuje ochrana duševného vlastníctva.

(8) Únia by sa mala usilovať o regularizáciu otázky svojich hlasovacích práv v Zhromaždení Osobitnej únie Ženevského aktu s cieľom zaistiť svoju účinnú účasť na rozhodovacích procesoch vzhľadom na článok 22 ods. 4 písm. b) bod ii) Ženevského aktu. Je preto žiaduce, aby sa členským štátom, ktoré si to želajú, povolilo v záujme Únie ratifikovať Ženevský akt alebo k nemu pristúpiť popri Únii.

(9) Zároveň sa tým umožní zaistiť kontinuitu práv vyplývajúcich z existujúceho členstva siedmich členských štátov v Osobitnej únii.

(10) Pri ratifikácii alebo pristúpení členských štátov by sa však mala v plnej miere rešpektovať výlučná právomoc Únie, a Únia by naďalej mala niesť hlavnú zodpovednosť za zaistenie výkonu práv a plnenie povinností Únie a členských štátov podľa Ženevského aktu.

(11) V Osobitnej únii bude Úniu a členské štáty, ktoré Ženevský akt ratifikovali alebo k nemu pristúpili, v súlade s článkom 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len Zmluva o EÚ) zastupovať Komisia,

Predseda Rady určí osobu splnomocnenú uložiť v mene Únie listinu o pristúpení uvedenú v článku 28 ods. 2 bodu ii) Ženevského aktu s cieľom vyjadriť súhlas Únie s tým, že bude Ženevským aktom viazaná, a vydať vyhlásenia a oznámenia pripojené k listine o pristúpení podľa článku 5 tohto rozhodnutia.

Článok 1 Článok 1

Článok 2 Článok 2

Článok 3 Článok 3

Článok 4 Článok 4 1.V Osobitnej únii zastupuje Úniu a členské štáty, ktoré Ženevský akt ratifikujú alebo k nemu pristúpia podľa článku 3 tohto rozhodnutia, v súlade s článkom 17 ods. 1 Zmluvy o EÚ Komisia. Únia zodpovedá za zaistenie výkonu práv a plnenie povinností Únie a členských štátov, ktoré Ženevský akt ratifikujú alebo k nemu pristúpia podľa článku 3 tohto rozhodnutia. Komisia podá v mene Únie a uvedených členských štátov všetky oznámenia potrebné podľa Ženevského aktu. Komisia sa predovšetkým určuje za príslušný orgán uvedený v článku 3 Ženevského aktu, ktorý je zodpovedný za správu Ženevského aktu na území Únie a za komunikáciu s Medzinárodným úradom WIPO podľa Ženevského aktu a vykonávacieho predpisu k Lisabonskej dohode a Ženevskému aktu Lisabonskej dohody (ďalej len vykonávací predpis). 2.V Zhromaždení Osobitnej únie hlasuje Únia a členské štáty, ktoré Ženevský akt ratifikujú alebo k nemu pristúpia, svoje hlasovacie právo nevykonávajú.

Článok 5 Článok 5

Článok 6 Článok 6

Týmto sa členským štátom, ktoré si to želajú, povoľuje v záujme Únie ratifikovať Ženevský akt alebo pristúpiť k nemu popri Únii, a to v plnom súlade s jej výlučnou právomocou.

V Osobitnej únii zastupuje Úniu a členské štáty, ktoré Ženevský akt ratifikujú alebo k nemu pristúpia podľa článku 3 tohto rozhodnutia, v súlade s článkom 17 ods. 1 Zmluvy o EÚ Komisia. Únia zodpovedá za zaistenie výkonu práv a plnenie povinností Únie a členských štátov, ktoré Ženevský akt ratifikujú alebo k nemu pristúpia podľa článku 3 tohto rozhodnutia.

Komisia podá v mene Únie a uvedených členských štátov všetky oznámenia potrebné podľa Ženevského aktu.

Komisia sa predovšetkým určuje za príslušný orgán uvedený v článku 3 Ženevského aktu, ktorý je zodpovedný za správu Ženevského aktu na území Únie a za komunikáciu s Medzinárodným úradom WIPO podľa Ženevského aktu a vykonávacieho predpisu k Lisabonskej dohode a Ženevskému aktu Lisabonskej dohody (ďalej len vykonávací predpis).

V Zhromaždení Osobitnej únie hlasuje Únia a členské štáty, ktoré Ženevský akt ratifikujú alebo k nemu pristúpia, svoje hlasovacie právo nevykonávajú.

V súlade s článkom 29 ods. 4 Ženevského aktu sa vo vyhlásení pripojenom k listine o pristúpení uvádza predĺženie lehoty uvedenej v článku 15 ods. 1 Ženevského aktu o jeden rok, ako aj lehôt uvedených v článku 17 Ženevského aktu, a to v súlade s postupmi stanovenými vo vykonávacom predpise.

V súlade s článkom 5 ods. 3 písm. a) vykonávacieho predpisu sa v oznámení generálnemu riaditeľovi WIPO, ktoré je pripojené k listine o pristúpení, spresní požiadavka, že v prípade ochrany zapísaného označenia pôvodu alebo zemepisného označenia na území Únie musí žiadosť okrem povinného obsahu uvedeného v pravidle 5 ods. 2 vykonávacieho predpisu obsahovať v prípade označenia pôvodu aj údaje o kvalite alebo vlastnostiach tovaru a o jeho prepojení so zemepisným prostredím zemepisnej oblasti výroby a v prípade zemepisného označenia aj údaje o kvalite, dobrej povesti alebo inej vlastnosti tovaru a o jeho prepojení so zemepisnou oblasťou pôvodu.

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE: