Nařízení Komise v přenesené pravomoci (EU) 2019/331 ze dne 19. prosince 2018, kterým se stanoví přechodná pravidla harmonizovaného přidělování bezplatných povolenek na emise platná v celé Unii podle článku 10a směrnice Evropského parlamentu a Rady 2003/87/ES (Text s významem pro EHP.)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ESÚ. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32 . , a najmä na jej článok 10a ods. 1,

Toto nariadenie sa vzťahuje na bezodplatné prideľovanie emisných kvót podľa kapitoly III (stacionárne zariadenia) smernice 2003/87/ES, pokiaľ ide o obdobia pridelenia od roku 2021, s výnimkou prechodného bezodplatného prideľovania emisných kvót na modernizáciu výroby elektrickej energie podľa článku 10c smernice 2003/87/ES.

Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32 .

(1) V smernici 2003/87/ES sa stanovujú pravidlá uskutočňovania prechodného bezodplatného prideľovania emisných kvót v období rokov 2021 až 2030.

(2) V rozhodnutí 2011/278/EÚRozhodnutie Komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011 , ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2011, s. 1 ). Komisia stanovila prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice 2003/87/ES, platné v celej Únii. Keďže smernica 2003/87/ES bola podstatne zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018 , ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 (Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 3 ). a keďže je potrebné zabezpečiť zrozumiteľnosť pravidiel platných v období rokov 2021 až 2030, rozhodnutie 2011/278/EÚ by sa malo zrušiť a nahradiť.

(3) V súlade s článkom 10a ods. 1 smernice 2003/87/ES sa majú prechodnými, úplne harmonizovanými opatreniami na bezodplatné prideľovanie emisných kvót, platnými v celej Únii, v možnom rozsahu určovať referenčné úrovne ex ante , aby sa zabezpečilo, že sa bezodplatné prideľovanie emisných kvót uskutoční spôsobom, ktorý bude poskytovať stimuly na znižovanie emisií skleníkových plynov a energeticky účinné technologické postupy, pričom sa zohľadnia najúčinnejšie technologické postupy, náhrady, alternatívne výrobné procesy, vysokoúčinná kogenerácia, účinné získavanie energie z odpadových plynov, využívanie biomasy a zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého, ak sú takéto možnosti k dispozícii. Uvedenými opatreniami sa zároveň nesmú poskytovať stimuly na zvyšovanie emisií. S cieľom obmedziť stimuly na spaľovanie odpadových plynov na iné účely ako bezpečnostné spaľovanie by sa malo znížiť množstvo emisných kvót bezodplatne prideľovaných príslušným podzariadeniam, a to o historické emisie zo spaľovania odpadových plynov s výnimkou bezpečnostného spaľovania, ktoré sa nevyužili na účely výroby merateľného tepla, nemerateľného tepla alebo elektriny. Vzhľadom na osobitné zaobchádzanie podľa článku 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES a s cieľom zabezpečiť postupný prechod by sa však toto zníženie malo uplatňovať až od roku 2026.

(4) Na účely získavania údajov, ktoré majú predstavovať základ na prijatie 54 referenčných úrovní na bezodplatné prideľovanie emisných kvót v období rokov 2021 až 2030 prostredníctvom vykonávacích aktov, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES, je potrebné okrem určitých zlepšení právnej zrozumiteľnosti a jazykových zlepšení naďalej poskytovať vymedzenia referenčných úrovní vrátane produktov a súvisiacich procesov identických s tými, ktoré sú stanovené v prílohe I k rozhodnutiu 2011/278/EÚ. V článku 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES sa stanovuje, že vykonávacie akty týkajúce sa 54 referenčných úrovní na bezodplatné prideľovanie emisných kvót v období rokov 2021 až 2030 by sa mali určiť pomocou východiskových bodov na určovanie ročnej miery zníženia pre aktualizáciu referenčnej hodnoty, ktoré boli uvedené v rozhodnutí Komisie 2011/278/EÚ prijatom 27. apríla 2011 . Z dôvodov zrozumiteľnosti by sa mali uvedené východiskové body uvádzať aj v prílohe k tomuto nariadeniu.

(5) Získavanie údajov vykonané pred obdobiami pridelenia slúži na určenie úrovne bezodplatného prideľovania emisných kvót na úrovni zariadenia, ako aj na poskytnutie údajov na účely vykonávacích aktov, v ktorých sa určí 54 referenčných úrovní platných v období rokov 2021 až 2030. Je potrebné získavať podrobné údaje na úrovni podzariadenia, ako sa ustanovuje v článku 11 ods. 1 smernice 2003/87/ES.

(6) Vzhľadom na hospodársky význam prechodného bezodplatného prideľovania emisných kvót a potrebu rovnakého zaobchádzania s prevádzkovateľmi je dôležité, aby boli údaje získavané od prevádzkovateľov, na základe ktorých sa prijímajú rozhodnutia o prideľovaní emisných kvót a vykonávacie akty, v ktorých sa určuje 54 referenčných úrovní na bezodplatné prideľovanie emisných kvót v období rokov 2021 až 2030, úplné a konzistentné a vyjadrovali najvyššiu dosiahnuteľnú presnosť. Overovanie nezávislými overovateľmi predstavuje dôležité opatrenie na tento účel.

(7) Požiadavka na zabezpečenie získavania vysokokvalitných údajov a konzistentnosti s monitorovaním a nahlasovaním emisií v rozsahu smernice 2003/87/ES je spoločnou zodpovednosťou prevádzkovateľov a členských štátov. Na tento účel by sa mali na základe riadneho zohľadnenia príslušných ustanovení nariadenia Komisie (EÚ) č. 601/2012Nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012 z 21. júna 2012 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 181, 12.7.2012, s. 30 ). ustanoviť osobitné pravidlá monitorovania a nahlasovania úrovní činnosti, energetických tokov a emisií na úrovni podzariadenia. Údaje poskytované priemyselným odvetvím a získavané v súlade s týmito pravidlami by mali byť čo najpresnejšie a najkvalitnejšie, pričom by sa mali týkať skutočnej prevádzky zariadení a mali by sa náležite zohľadňovať pri bezodplatnom prideľovaní emisných kvót.

(8) Prevádzkovateľ zariadenia by mal začať monitorovať údaje požadované v súlade s prílohou IV ihneď po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, čím sa zabezpečí získavanie údajov za rok 2019 v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

(9) Na účely zjednodušenia pravidiel monitorovania a nahlasovania úrovní činnosti, energetických tokov a emisií na úrovni podzariadenia nie je vhodné uplatňovať viacúrovňový prístup.

(10) Na zabezpečenie porovnateľných údajov pre vykonávacie akty, v ktorých sa určia referenčné úrovne platné pre bezodplatné prideľovanie emisných kvót v období rokov 2021 až 2030, je potrebné stanoviť podrobné pravidlá na priraďovanie úrovní činnosti, energetických tokov a emisií podzariadeniam, ktoré budú konzistentné s usmerňovacími dokumentmi vypracovanými na účely získavania údajov o referenčných úrovniach na obdobie rokov 2013 až 2020.

(11) Plán metodiky monitorovania by mal obsahovať logický a jednoduchý opis pokynov pre prevádzkovateľa, aby sa predišlo duplicite úsilia a aby sa zohľadnili existujúce systémy zavedené v zariadení. Plán metodiky monitorovania by sa mal týkať monitorovania úrovní činnosti, energetických tokov a emisií na úrovni podzariadenia a mal by slúžiť ako základ pre správy o základných údajoch, ako aj pre ročné nahlasovanie úrovní činnosti, ktoré je potrebné na účely úpravy prechodného bezodplatného prideľovania emisných kvót v súlade s článkom 10a ods. 20 smernice 2003/87/ES. Ak je to možné, prevádzkovateľ by mal využiť synergie s plánom monitorovania v súlade s nariadením (EÚ) č. 601/2012.

(12) Plán metodiky monitorovania by si mal vyžadovať schválenie zo strany príslušného orgánu, aby sa zabezpečila konzistentnosť s pravidlami monitorovania. Vzhľadom na časové obmedzenia by sa nemalo vyžadovať schválenie zo strany príslušného orgánu v súvislosti so správou o základných údajoch, ktorá má byť predložená v roku 2019. V tomto prípade by mali overovatelia posúdiť súlad plánu metodiky monitorovania s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení. Aby sa zmiernilo administratívne zaťaženie, schválenie zo strany príslušného orgánu by sa malo vyžadovať iba v prípade významných zmien plánu metodiky monitorovania.

(13) Na zabezpečenie konzistentnosti medzi overovaním ročných správ o emisiách, ktoré sa vyžaduje podľa smernice 2003/87/ES, a overovaním správ, ktoré sa predkladajú na účely žiadostí o bezodplatné prideľovanie emisných kvót, ako aj na účely využívania synergií, je vhodné využiť právny rámec stanovený opatreniami prijatými podľa článku 15 smernice 2003/87/ES.

(14) Na uľahčenie získavania údajov od prevádzkovateľov a na výpočet emisných kvót, ktoré majú členské štáty prideliť, by sa podzariadeniam mali priradiť vstupy, výstupy a emisie každého zariadenia. Prevádzkovatelia by mali zabezpečiť správne priradenie úrovní činnosti, energetických tokov a emisií príslušným podzariadeniam tak, aby sa pritom dodržala hierarchia a vzájomná výlučnosť podzariadení a aby medzi podzariadeniami neexistovalo prekrývanie. V prípade potreby by sa pri tomto rozdelení mala zohľadniť výroba produktov v odvetviach, ktoré sa považujú za odvetvia vystavené riziku úniku uhlíka, ako je to stanovené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES.

(15) Členské štáty by mali Komisii predložiť vnútroštátne vykonávacie opatrenia do 30. septembra 2019 . Aby sa podporilo rovnaké zaobchádzanie so zariadeniami a zabránilo narušeniam hospodárskej súťaže, tieto podania by sa mali týkať všetkých zariadení, ktoré budú začlenené do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (EU ETS) podľa článku 24 smernice 2003/87/ES, a to najmä vtedy, keď už boli takýmto zariadeniam pridelené emisné kvóty v súvislosti s teplom počas obdobia rokov 2013 až 2020.

(16) S cieľom zabrániť akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže a zabezpečiť riadne fungovanie trhu s uhlíkom by prevádzkovatelia mali zabezpečiť, aby pri určovaní prideľovaných emisných kvót jednotlivým zariadeniam nenastalo dvojité započítanie materiálu ani energetických tokov, ani dvojité pridelenie emisných kvót. V súvislosti s tým by mali prevádzkovatelia venovať osobitnú pozornosť prípadom, v ktorých sa referenčný produkt vyrába vo viac ako jednom zariadení, v ktorých sa viac ako jeden referenčný produkt vyrába v tom istom zariadení a v ktorých sa medziprodukty vymieňajú medzi hranicami zariadenia. Členské štáty by mali v tejto súvislosti žiadosti kontrolovať.

(17) V článku 10a ods. 4 smernice 2003/87/ES sa ustanovuje bezodplatné prideľovanie emisných kvót pre systémy diaľkového vykurovania teplom a vysokoúčinnú kogeneráciu. V súlade s článkom 10b ods. 4 uvedenej smernice má faktor úniku uhlíka uplatňovaný na podzariadenia, ktoré nie sú vystavené riziku úniku uhlíka, na základe preskúmania podľa článku 30 smernice lineárne klesať z 30 % v roku 2026 na 0 % v roku 2030 s výnimkou systémov diaľkového vykurovania. Z dôvodu zavedenia tohto rozlišovania medzi diaľkovým vykurovaním a všetkými ostatnými formami tepla oprávnenými v rámci podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla je potrebné zaviesť samostatné podzariadenie spojené so štandardom tepla pre systémy diaľkového vykurovania, aby sa zabezpečil zrozumiteľný prístup, pokiaľ ide o požiadavky na vzorce a vzory základných údajov. Do systémov diaľkového vykurovania by malo byť začlenené merateľné teplo na účely vykurovania priestorov a chladenia budov alebo miest, ktoré nepatria do systému EU ETS, alebo na účely ohrievania vody v domácnosti.

(18) Je vhodné, aby sa v referenčných produktoch zohľadňovalo účinné energetické zhodnocovanie odpadových plynov a emisií spojených s ich používaním. Na daný účel by sa mal pri stanovovaní referenčných úrovní pre produkty, pri výrobe ktorých sa vytvárajú odpadové plyny, do veľkej miery zohľadniť obsah uhlíka v týchto odpadových plynoch. Ak sa odpadové plyny vyvážajú z výrobného procesu za systémové hranice príslušného referenčného produktu a spaľujú sa na účel výroby tepla za systémovými hranicami vymedzeného referenčného procesu, súvisiace emisie by sa mali zohľadniť pridelením dodatočných emisných kvót na základe referenčného štandardu tepla alebo referenčného štandardu paliva. Z hľadiska všeobecnej zásady, že pri výrobe elektrickej energie by sa nemali bezodplatne prideľovať žiadne emisné kvóty, aby sa zabránilo akémukoľvek neoprávnenému narušeniu hospodárskej súťaže na trhoch s elektrickou energiou dodávanou priemyselným zariadeniam, a vzhľadom na cenu uhlíka obsiahnutú v elektrickej energii je vhodné, aby sa v prípade, že sa odpadové plyny vyvážajú z výrobného procesu za systémové hranice príslušného referenčného produktu a spaľujú sa na výrobu elektrickej energie, nepridelili žiadne dodatočné emisné kvóty nad podiel obsahu uhlíka v odpadovom plyne, ktorý je započítaný v príslušnom referenčnom produkte.

(19) S cieľom zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže a stimulovať využívanie odpadových plynov v prípade chýbajúcich informácií o zložení príslušných prúdov plynu by sa mali emisie CO2 , vyskytujúce sa za systémovými hranicami podzariadenia spojeného s referenčným produktom a vyplývajúce z redukcie oxidov kovov alebo podobných procesov, priraďovať k podzariadeniam spojeným s emisiami z procesov iba čiastočne, ak sa neemitujú v dôsledku využívania energie z odpadových plynov.

(20) V rozhodnutí 2011/278/EÚ sa uvažovalo určovaní určitých referenčných úrovní pomocou nepriamych emisií súvisiacich s výrobou elektrickej energie, pretože priame emisie a nepriame emisie z výroby elektrickej energie sú do určitej miery zameniteľné. V prípade, že platia uvedené referenčné hodnoty, nepriame emisie zariadenia by sa mali naďalej odpočítavať pomocou štandardného emisného faktora, ktorý sa používa aj na posudzovanie rizika vystavenia odvetví možným únikom uhlíka, ako je to určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES. Príslušné ustanovenia by sa mali sledovať okrem iného s cieľom posilniť rovnaké zaobchádzanie s činnosťami výroby rovnakého produktu a s cieľom aktualizovať referenčný rok 2015 na základe prechodného bezodplatného prideľovania emisných kvót v období rokov 2026 až 2030.

(21) Ak sa merateľné teplo vymieňa medzi dvoma alebo viacerými zariadeniami, bezodplatné prideľovanie emisných kvót by malo vychádzať zo spotreby tepla zariadenia a v prípade potreby by malo zohľadňovať riziko úniku uhlíka. Na zabezpečenie nezávislosti množstva bezodplatných emisných kvót, ktoré sa majú prideliť, od štruktúry ponuky tepla, by sa preto emisné kvóty mali prideľovať spotrebiteľovi tepla.

(22) Množstvo emisných kvót, ktoré sa má bezodplatne prideliť existujúcim zariadeniam, by malo vychádzať z historických údajov o činnosti. Historické úrovne činnosti by mali vychádzať z aritmetického priemeru činnosti počas základných období. Základné obdobia sú dostatočne dlhé na to, aby mohli byť považované za reprezentatívne obdobia pridelenia, ktoré takisto trvajú päť kalendárnych rokov. V prípade nových účastníkov, vymedzených v článku 3 bode h) smernice 2003/87/ES, by malo určenie úrovní činnosti vychádzať z úrovne činnosti prvého kalendárneho roka prevádzky po roku, v ktorom sa začala bežná prevádzka, keďže úroveň

(23) Na zabezpečenie toho, aby sa systémom EU ETS dlhodobo dosahovalo znižovanie emisií, sa v smernici 2003/87/ES stanovuje lineárne znižovanie množstva emisných kvót pre celú Úniu. Pokiaľ ide o výrobcov elektrickej energie, podľa článku 10a ods. 4 uvedenej smernice sa uplatňuje lineárny koeficient zníženia s použitím roku 2013 ako referenčného roku, ak neplatí jednotný medziodvetvový korekčný faktor. Hodnota koeficientu lineárneho zníženia sa od roku 2021 zvyšuje o 2,2 % ročne.

(24) V prípade nových účastníkov sa koeficient lineárneho zníženia uplatňuje s prvým rokom príslušného obdobia pridelenia ako referenčným rokom.

(25) Jednotný medziodvetvový korekčný faktor, ktorý je uplatniteľný v každom roku obdobia rokov 2021 až 2025 a 2026 až 2030 na zariadenia, ktoré nie sú identifikované ako výrobcovia elektrickej energie a nie sú novými účastníkmi podľa článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES, by sa mal určiť na základe predbežného ročného množstva bezodplatne pridelených emisných kvót za každé obdobie pridelenia, vypočítaného za tieto zariadenia podľa tohto nariadenia, s výnimkou zariadení, ktoré členské štáty vylúčili zo systému EU ETS v súlade s článkom 27 alebo 27a uvedenej smernice. Výsledné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených v každom roku uvedených dvoch období by sa malo porovnať s ročným množstvom emisných kvót, ktoré je vypočítané v súlade s článkom 10a ods. 5 a článkom 10a ods. 5a smernice 2003/87/ES pre zariadenia, pričom sa zohľadní príslušný podiel na celkovom ročnom množstve pre celú Úniu určenom podľa článku 9 uvedenej smernice a príslušné množstvo emisií, ktoré sú do systému EU ETS začlenené až od obdobia rokov 2021 až 2025, pripadne 2026 až 2030.

(26) Keďže prevádzkovatelia podávajú žiadosti o bezodplatné pridelenie emisných kvót, mali by mať možnosť, aby sa kedykoľvek počas príslušného obdobia pridelenia celkovo alebo čiastočne vzdali pridelenia na základe predloženia žiadosti príslušnému orgánu. S cieľom zachovať istotu a predvídateľnosť by prevádzkovatelia nemali mať právo stiahnuť takúto žiadosť za to isté obdobie pridelenia. Prevádzkovatelia, ktorí sa vzdali svojho pridelenia, by mali naďalej monitorovať a nahlasovať potrebné údaje, aby mohli požiadať o bezodplatné pridelenie v nasledujúcom období pridelenia. Takisto by sa mali naďalej by mali takisto každoročne monitorovať a nahlasovať emisie a odovzdávať príslušné množstvo emisných kvót.

(27) Na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania so zariadeniami je vhodné stanoviť pravidlá zlučovania a rozdeľovania zariadení.

(28) Pokiaľ ide o nových účastníkov, na uľahčenie získavania údajov od prevádzkovateľov a na výpočet emisných kvót, ktoré majú členské štáty prideliť, je vhodné stanoviť pravidlá, ktoré sa majú uplatňovať na takéto zariadenia.

(29) Na zabezpečenie toho, aby sa bezodplatne nepridelili emisné kvóty zariadeniu, ktorého prevádzka bola ukončená, je potrebné stanoviť podmienky, v prípade ktorých sa bude zariadenie považovať za zariadenie, ktorého prevádzka bola ukončená.

(30) V článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa vyžaduje, aby environmentálna politika Únie bola založená na zásade, že platiť by mal znečisťovateľ, a na tomto základe sa v smernici 2003/87/ES stanovuje postupný prechod na obchodovanie s emisiami výlučne formou aukcie. Potreba zabrániť úniku uhlíka odôvodňuje dočasný odklad obchodovania výlučne formou aukcie a cielené bezodplatné prideľovanie emisných kvót priemyselným odvetviam je opodstatnené v záujme riešenia skutočného rizika zvyšovania objemu emisií skleníkových plynov v tretích krajinách, v ktorých sa na priemysel nevzťahujú porovnateľné obmedzenia v oblasti uhlíka, kým porovnateľné politiky v oblasti klímy nezavedú aj iné významné hospodárstva. Pravidlá bezodplatného prideľovania emisných kvót by mali okrem toho stimulovať znižovanie emisií v súlade so záväzkom Únie znížiť do roku 2030 celkový objem emisií skleníkových plynov na úroveň aspoň o 40 % nižšiu ako v roku 1990. Mali by sa posilniť stimuly na znižovanie emisií v prípade činností, ktorých výsledkom je rovnaký produkt.

(31) V súlade s praxou Komisie viesť počas prípravy delegovaných aktov konzultácie s odborníkmi sa uskutočnili konzultácie so skupinou odborníkov Komisie pre politiku v oblasti zmeny klímy, pozostávajúcou z odborníkov z členských štátov, priemyselných subjektov a ďalších príslušných organizácií vrátane občianskej spoločnosti, ktoré sa týkali dokumentov a poskytnutých pripomienok a návrhov k rôznym prvkom návrhu; táto skupina zasadla trikrát v období od mája do júla 2018.

(32) Toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr, keďže od prevádzkovateľov sa vyžaduje, aby od apríla alebo mája 2019 dodržiavali jeho pravidlá týkajúce sa nahlasovania základných údajov podľa článku 10a ods. 1 smernice 2003/87/ES.

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

Rozhodnutie Komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011 , ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2011, s. 1 ).

Článok 1 Článok 1 Rozsah pôsobnosti

Článok 2 Článok 2 Vymedzenie pojmov

Článok 3 Článok 3 Vnútroštátne správne opatrenia

Článok 4 Článok 4 Žiadosť prevádzkovateľov existujúcich zariadení o bezodplatné pridelenie emisných kvót 1.Prevádzkovateľ zariadenia oprávneného na bezodplatné pridelenie emisných kvót podľa článku 10a smernice 2003/87/ES môže príslušnému orgánu podať žiadosť o bezodplatné pridelenie emisných kvót na obdobie pridelenia. Žiadosť na prvé obdobie pridelenia sa podáva do 30. mája 2019 a potom každých päť rokov. Členské štáty môžu stanoviť alternatívnu lehotu na podávanie takýchto žiadostí, ktorá však nesmie byť dlhšia ako jeden mesiac pred lehotou alebo po lehote stanovenej v prvom pododseku. 2.K žiadosti o bezodplatné pridelenie emisných kvót podanej podľa odseku 1 sa priložia tieto náležitosti: a) správa o základných údajoch, ktorá bola overená ako vyhovujúca v súlade s opatreniami prijatými podľa článku 15 smernice 2003/87/ES a ktorá obsahuje údaje o zariadení a jeho podzariadeniach, ako je uvedené v článku 10 a prílohách I a II k tomuto nariadeniu, pričom na účely výpočtu historických úrovní činnosti za osobitné referenčné produkty sa zohľadňuje príloha III k tomuto nariadeniu, ktorá obsahuje všetky parametre uvedené v prílohe IV k tomuto nariadeniu a vzťahuje sa na základné obdobie v súvislosti s obdobím pridelenia, ktorého sa žiadosť týka;b) plán metodiky monitorovania, ktorý tvoril základ správy o základných údajoch a správy o overovaní, v súlade s prílohou VI;c) správa o overovaní vydaná v súlade s opatreniami prijatými podľa článku 15 smernice 2003/87/ES o správe o základných údajoch a pláne metodiky monitorovania, ak ešte nebol schválený príslušným orgánom.

Článok 5 Článok 5 Žiadosť nových účastníkov o bezodplatné pridelenie emisných kvót 1.Na základe žiadosti nového účastníka dotknutý členský štát určí na základe tohto nariadenia množstvo emisných kvót, ktoré sa má bezodplatne prideliť zariadeniu daného prevádzkovateľa, po tom, ako príslušné zariadenie začne bežnú prevádzku. 2.Prevádzkovateľ rozdelí dotknuté zariadenie na podzariadenia v súlade s článkom 10. Prevádzkovateľ predloží príslušnému orgánu na podporu žiadosti uvedenej v odseku 1 za každé podzariadenie samostatne všetky príslušné informácie a správu o údajoch nového účastníka, ktorá obsahuje všetky parametre uvedené v oddieloch 1 a 2 prílohy IV, a to za prvý kalendárny rok po začiatku bežnej prevádzky, spoločne s plánom metodiky monitorovania uvedeným v článku 8 a správou o overovaní vydanou v súlade s opatreniami prijatými podľa článku 15 smernice 2003/87/ES, a oznámi príslušnému orgánu dátum začiatku bežnej prevádzky. 3.Ak žiadosť nového účastníka spĺňa všetky podmienky stanovené v odseku 2 a je v súlade s pravidlami prideľovania stanovenými v článkoch 17 až 22, príslušný orgán schváli žiadosť, ako aj uvedený dátum začiatku bežnej prevádzky. 4.Príslušné orgány prijmú len údaje predložené podľa tohto článku, ktoré boli overovateľom overené ako vyhovujúce v súlade s požiadavkami stanovenými v opatreniach prijatých podľa článku 15 smernice 2003/87/ES.

Článok 6 Článok 6 Všeobecná povinnosť monitorovania

Článok 7 Článok 7 Zásady monitorovania 1.Prevádzkovatelia určia úplné a konzistentné údaje a zabezpečia, aby medzi podzariadeniami neexistovalo prekrývanie ani dvojité započítanie. Prevádzkovatelia uplatnia metódy určovania stanovené v prílohe VII, uplatnia povinnú starostlivosť a využijú zdroje údajov, ktoré vyjadrujú najvyššiu dosiahnuteľnú presnosť podľa oddielu 4 prílohy VII. 2.Odchylne od odseku 1 môže prevádzkovateľ využiť iné zdroje údajov v súlade s oddielmi 4.4 až 4.6 prílohy VII, ak je splnená niektorá z týchto podmienok: a) použitie najpresnejších zdrojov údajov podľa oddielu 4 prílohy VII nie je technicky realizovateľné;b) použitie najpresnejších zdrojov údajov podľa oddielu 4 prílohy VII by viedlo k neprimeraným nákladom;c) na základe zjednodušeného posúdenia neistoty, pri ktorom sa zistia hlavné zdroje a odhadnú súvisiace úrovne neistoty, prevádzkovateľ na spokojnosť príslušného orgánu preukáže, že súvisiaca úroveň presnosti zdroja údajov navrhnutého prevádzkovateľom je ekvivalentná úrovni presnosti najpresnejších zdrojov údajov podľa oddielu 4 prílohy VII alebo vyššia. 3.Prevádzkovatelia vedú aspoň 10 rokov od dátumu podania žiadosti o bezodplatné pridelenie emisných kvót úplné a transparentné záznamy o všetkých údajoch uvedených v prílohe IV a sprievodných dokumentoch. Prevádzkovateľ dané údaje a dokumenty na základe žiadosti sprístupní príslušnému orgánu a overovateľovi.

Článok 8 Článok 8 Obsah plánu metodiky monitorovania a jeho predkladanie 1.Prevádzkovateľ zariadenia žiadajúci o bezodplatné pridelenie emisných kvót podľa článku 4 ods. 2 písm. b) a článku 5 ods. 2 vypracuje plán metodiky monitorovania, ktorý obsahuje najmä opis zariadenia a jeho podzariadení, ako aj výrobných procesov, a podrobný opis metodík monitorovania a zdrojov údajov. Plán metodiky monitorovania pozostáva z podrobnej, úplnej a transparentnej dokumentácie o všetkých príslušných krokoch získavania údajov, a obsahuje prinajmenšom prvky stanovené v prílohe VI. 2.Pre každý parameter uvedený v prílohe IV vyberie prevádzkovateľ metódu monitorovania na základe zásad stanovených v článku 7 a metodických požiadaviek stanovených v prílohe VII. Pri výbere metód monitorovania prevádzkovateľ na základe posúdenia rizika v súlade s článkom 11 ods. 1 a postupov kontroly uvedených v článku 11 ods. 2 uprednostní metódy monitorovania, ktoré poskytujú najspoľahlivejšie výsledky, minimalizujú riziko chýbajúcich údajov a sú najmenej náchylné na inherentné riziká vrátane kontrolných rizík. V pláne metodiky monitorovania sa zdokumentuje vybraná metóda. 3.V prípade, že sa v prílohe VI uvádza postup, ako aj na účely článku 12 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 601/2012, prevádzkovateľ tento postup zavedie, zdokumentuje, vykonáva a zachováva oddelene od plánu metodiky monitorovania. Prevádzkovateľ všetku písomnú dokumentáciu o postupoch na požiadanie sprístupní príslušnému orgánu. 4.Prevádzkovateľ predloží plán metodiky monitorovania príslušnému orgánu na schválenie do dátumu stanoveného v článku 4 ods. 1 Členské štáty môžu stanoviť skoršiu lehotu na predloženie plánu metodiky monitorovania a môžu žiadať, aby plán metodiky monitorovania schválil príslušný orgán pred podaním žiadosti o bezodplatné pridelenie emisných kvót. 5.Ak prevádzkovateľ žiada o bezodplatné pridelenie emisných kvót, ale v predchádzajúcom období pridelenia sa ho vzdal, predloží plán metodiky monitorovania na schválenie najneskôr šesť mesiacov pred lehotou na podanie žiadosti podľa článku 4 ods. 1

Článok 9 Článok 9 Zmeny plánu metodiky monitorovania 1.Prevádzkovateľ pravidelne kontroluje, či plán metodiky monitorovania zodpovedá povahe a fungovaniu zariadenia a či ho možno zlepšiť. Na tento účel prevádzkovateľ zohľadní všetky odporúčania na zlepšenia uvedené v príslušnej správe o overovaní. 2.Prevádzkovateľ vykoná zmeny plánu metodiky monitorovania, ak nastane niektorá z týchto situácií: a) v dôsledku nových vykonávaných činností alebo použitia nových palív alebo materiálov sa vyskytnú nové emisie alebo úrovne činnosti, ktoré ešte nie sú uvedené v pláne metodiky monitorovania;b) použitie nových druhov meracích prístrojov, nových metód odberu vzoriek alebo analýz alebo nových zdrojov údajov, či iné faktory, zabezpečujú vyššiu presnosť pri určovaní nahlasovaných údajov;c) zistilo sa, že údaje získané pomocou predchádzajúcej metodiky monitorovania boli nesprávne;d) plán metodiky monitorovania nie je alebo už nie je v súlade s požiadavkami tohto nariadenia;e) je potrebné vykonať odporúčania na zlepšenie plánu metodiky monitorovania uvedené v správe o overovaní. 3.Prevádzkovateľ bezodkladne oznámi všetky zamýšľané zmeny plánu metodiky monitorovania príslušnému orgánu. Členský štát však môže prevádzkovateľovi povoliť, aby oznámil zamýšľané zmeny plánu metodiky monitorovania, ktoré nie sú významné v zmysle odseku 5, a to do 31. decembra toho istého roka alebo do iného dátumu, ktorý členský štát stanoví. 4.Každú významnú zmenu plánu metodiky monitorovania v zmysle odseku 5 musí schváliť príslušný orgán. Ak sa príslušný orgán domnieva, že zmena oznámená prevádzkovateľom ako významná nie je významná, informuje o tom prevádzkovateľa. 5.Za významné sa považujú tieto zmeny plánu metodiky monitorovania zariadenia: a) zmeny vyplývajúce zo zmien zariadenia, najmä nové podzariadenia, zmeny hraníc existujúcich podzariadení alebo uzavretia podzariadení;b) prechod z metodiky monitorovania stanovenej v oddieloch 4.4. až 4.6 prílohy VII na inú metodiku stanovenú v uvedených oddieloch;c) zmena predvolenej hodnoty alebo metódy odhadu stanovenej v pláne metodiky monitorovania;d) zmeny požadované príslušným orgánom na zabezpečenie súladu plánu metodiky monitorovania s požiadavkami tohto nariadenia. 6.Prevádzkovateľ vedie záznamy o všetkých zmenách plánu metodiky monitorovania. V každom zázname sa uvádza: a) transparentný opis zmeny;b) odôvodnenie zmeny;c) dátum oznámenia zamýšľanej zmeny príslušnému orgánu;d) dátum potvrdenia prijatia oznámenia podľa odseku 3 príslušným orgánom (ak je k dispozícii) a dátum schválenia alebo poskytnutia informácií podľa odseku 4;e) dátum, odkedy sa vykonáva zmenený plán metodiky monitorovania.

1. existujúce zariadenie je každé zariadenie vykonávajúce jednu alebo viaceré činnosti uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES alebo činnosť začlenenú do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (ďalej len EU ETS) prvý raz v súlade s článkom 24 uvedenej smernice, ktoré získalo povolenie na emisie skleníkových plynov pred dátumom alebo k dátumu:a) 30. júna 2019 na obdobie rokov 2021 – 2025,b) 30. júna 2024 na obdobie rokov 2026 – 2030;

a) 30. júna 2019 na obdobie rokov 2021 – 2025,

b) 30. júna 2024 na obdobie rokov 2026 – 2030;

Článok 10 Článok 10 Rozdelenie na podzariadenia 1.Prevádzkovateľ na účely nahlasovania údajov a monitorovania rozdelí každé zariadenie oprávnené na bezodplatné prideľovanie emisných kvót podľa článku 10a smernice 2003/87/ES na podzariadenia. Na tento účel sa k jednému alebo viacerým podzariadeniam pridelia vstupy, výstupy a emisie zariadenia, v prípade potreby na základe stanovenia metódy kvantifikovania konkrétnych pomerných častí príslušných vstupov, výstupov alebo emisií, ktoré sa majú prideliť jednotlivým podzariadeniam. 2.Pri priraďovaní vstupov, výstupov a emisií zariadenia k podzariadeniam vykoná prevádzkovateľ tieto kroky v zostupnom poradí: a) ak sa v zariadení vyrábajú ktorékoľvek z produktov uvedených ako referenčné produkty v prílohe I, prevádzkovateľ priradí podľa potreby súvisiace vstupy, výstupy a emisie podzariadeniam spojeným s referenčným produktom na základe pravidiel stanovených v prílohe VII;b) ak sú pre zariadenie relevantné vstupy, výstupy a emisie, ktoré sa týkajú podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla alebo podzariadení spojených s diaľkovým vykurovaním, pričom sa netýkajú žiadneho z podzariadení uvedených v písmene a), prevádzkovateľ ich priradí podľa potreby podzariadeniam spojeným s referenčným štandardom tepla alebo podzariadeniam spojeným s diaľkovým vykurovaním na základe pravidiel stanovených v prílohe VII;c) ak sú pre zariadenie relevantné vstupy, výstupy a emisie, ktoré sa týkajú podzariadení spojených s referenčným štandardom paliva, pričom sa netýkajú žiadneho z podzariadení uvedených v písmene a) alebo b), prevádzkovateľ ich priradí podľa potreby podzariadeniam spojeným s referenčným štandardom paliva na základe pravidiel stanovených v prílohe VII;d) ak sú pre zariadenie relevantné vstupy, výstupy a emisie, ktoré sa týkajú podzariadení spojených s emisiami z procesov, pričom sa netýkajú žiadneho z podzariadení uvedených v písmenách a), b) alebo c), prevádzkovateľ ich priradí podľa potreby podzariadeniam spojeným s emisiami z procesov na základe pravidiel stanovených v prílohe VII. 3.V prípade podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla, podzariadení spojených s referenčným štandardom paliva a podzariadení spojených s emisiami z procesov musí prevádzkovateľ jednoznačne rozlišovať na základe kódov NACE a PRODCOM bez ohľadu na to, či príslušný proces slúži alebo neslúži pre odvetvie alebo pododvetvie, ktoré sa považuje za odvetvie alebo pododvetvie vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ako je to určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES. Okrem toho prevádzkovateľ rozlišuje množstvo merateľného tepla vyvážaného na účely diaľkového vykurovania od merateľného tepla, ktoré neslúži pre odvetvie alebo pododvetvie, ktoré sa považuje za odvetvie alebo pododvetvie vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ako je to určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES. Ak aspoň 95 % úrovne činnosti podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla, podzariadení spojených s referenčným štandardom paliva alebo podzariadení spojených s emisiami z procesov slúži pre odvetvia alebo pododvetvia, ktoré sa považujú za odvetvia a pododvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ako sú určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES, alebo ak aspoň 95 % úrovne činnosti podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla, podzariadení spojených s referenčným štandardom paliva alebo podzariadení spojených s emisiami z procesov slúži pre odvetvia alebo pododvetvia, ktoré sa nepovažujú za odvetvia a pododvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, prevádzkovateľ je oslobodený od poskytovania údajov umožňujúcich rozlíšenie, pokiaľ ide o riziko úniku uhlíka. Ak sa aspoň 95 % úrovne činnosti podzariadení spojených s diaľkovým vykurovaním alebo podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla dá priradiť niektorému z týchto podzariadení, prevádzkovateľ môže priradiť celkovú úroveň činnosti týchto podzariadení podzariadeniu s najvyššou úrovňou činnosti. 4.Ak zariadenie začlenené do systému EU ETS vyrobilo a vyviezlo merateľné teplo do zariadenia alebo iného subjektu nezačleného do systému EU ETS, prevádzkovateľ berie do úvahy skutočnosť, že príslušný proces podzariadenia spojeného s referenčným štandardom tepla v prípade tohto tepla neslúži pre odvetvie alebo pododvetvie, ktoré sa považuje za odvetvie alebo pododvetvie vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ako je určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES, okrem prípadu, keď prevádzkovateľ poskytne príslušnému orgánu dôkaz, ktorým sa preukáže, že spotrebiteľ merateľného tepla patrí do odvetvia alebo pododvetvia, ktoré sa považuje za odvetvie alebo pododvetvie vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ako je určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES. Na rozlíšenie merateľného tepla, ktoré je možné priradiť k podzariadeniu spojenému s diaľkovým vykurovaním, poskytne prevádzkovateľ na spokojnosť príslušného orgánu dôkaz, ktorým sa preukáže, že merateľné teplo sa vyváža na účely diaľkového vykurovania. 5.Po vykonaní rozdelenia v súlade s odsekom 1 a odsekom 2 prevádzkovateľ zabezpečí, aby: a) boli všetky fyzické produkty zariadenia priradené jednému podzariadeniu bez vynechania alebo dvojitého započítania;b) bolo 100 % množstvo všetkých zdrojových prúdov a emisií zariadenia, ktoré sa uvádzajú v pláne monitorovania zariadenia schválenom v súlade s nariadením (EÚ) č. 601/2012, priradené podzariadeniam bez vynechania alebo dvojitého započítania, s výnimkou tých, ktoré sa vzťahujú na akýkoľvek proces, ktorý nie je oprávnený na bezodplatné pridelenie emisných kvót, ako je výroba elektrickej energie v zariadení, iné ako bezpečnostné spaľovanie, ktoré nepatrí do rámca podzariadenia spojeného s referenčným produktom, alebo výroba merateľného tepla vyvážaného do iných zariadení v rámci systému EU ETS;c) bolo 100 % množstvo čistého merateľného tepla, ktoré je oprávnené na bezodplatné pridelenie emisných kvót a ktoré bolo vyrobené v danom zariadení alebo dovezené či vyvezené v rámci daného zariadenia, ako aj množstvo prenesené medzi podzariadeniami, priradené podzariadeniam bez vynechania alebo dvojitého započítania;d) sa v prípade všetkého merateľného tepla, ktoré bolo vyrobené, dovezené alebo vyvezené v rámci podzariadení, zdokumentovalo, či bolo dané merateľné teplo vyrobené procesom spaľovania v rámci zariadenia patriaceho do systému EU ETS, dovezené z iných procesov výroby tepla alebo zo subjektov nepatriacich do systému EU ETS;e) boli množstvá vyrobené v podzariadeniach spojených s referenčným produktom, ak sa v zariadení vyrába elektrická energia, priradené týmto podzariadeniam bez vynechania alebo dvojitého započítania;f) bolo v prípade každého podzariadenia spojeného s referenčným produktom, pre ktoré je relevantná zameniteľnosť paliva a elektrickej energie v súlade s oddielom 2 prílohy I, príslušné množstvo spotrebovanej elektrickej energie zistené a priradené samostatne;g) boli v prípade, ak sú výstupmi podzariadenia materiály obsahujúce uhlík vo forme vyvážaných palív, produktov, vedľajších produktov, surovín pre iné podzariadenia alebo zariadenia alebo odpadových plynov, dané výstupy priradené podzariadeniam bez vynechania alebo dvojitého započítania, ak sa na ne nevzťahuje písmeno b);h) boli emisie CO2 , ktoré sa vyskytujú za systémovými hranicami podzariadenia spojeného s referenčným produktom a ktoré vyplývajú z procesov uvedených v článku 2 ods. 10 písm. a) až f), priradené k podzariadeniu spojenému s emisiami z procesov, ak je možné preukázať na spokojnosť príslušného orgánu, že tieto emisie sú priamym a bezprostredným dôsledkom niektorého z procesov uvedených v článku 2 ods. 10 a že nie sú dôsledkom následnej oxidácie neúplne oxidovaného uhlíka v plynnom skupenstve za štandardných podmienok;i) sa v prípade, že sa za systémovými hranicami podzariadenia spojeného s referenčným produktom vyskytujú v dôsledku procesov uvedených v článku 2 ods. 10 písm. a) až f) emisie CO2 zo spaľovania odpadového plynu, ktoré neslúžia na výrobu merateľného tepla, nemerateľného tepla alebo elektrickej energie, 75 % uhlíka obsiahnutého v odpadovom plyne považovalo za zmenené na CO2 , a priradilo k podzariadeniu spojenému s emisiami z procesov;j) sa s cieľom zabrániť dvojitému započítaniu produkty výrobného procesu vrátené do toho istého výrobného procesu odpočítali od ročných úrovní činnosti, v prípade potreby v súlade s vymedzeniami produktov stanovenými v prílohe I;k) sa na účely zabránenia dvojitému započítaniu v prípade rekuperácie merateľného tepla z procesov uskutočňovaných podzariadením spojeným s referenčným štandardom paliva odpočítalo príslušné množstvo čistého merateľného tepla vydelené referenčnou účinnosťou vo výške 90 % od paliva na vstupe. V prípade rekuperácie tepla z procesov uskutočňovaných podzariadením spojeným s emisiami z procesov sa postupuje rovnako.

Článok 11 Článok 11 Systém kontroly 1.Prevádzkovateľ identifikuje zdroje rizík chýb v toku údajov od primárnych ku konečným údajom v správe o základných údajoch a vypracuje, zdokumentuje, vykonáva a udržiava účinný systém kontroly, ktorým sa zabezpečí, aby správy vyplývajúce z činností súvisiacich s tokom údajov neobsahovali skreslené údaje a boli v súlade s plánom metodiky monitorovania, ako aj s týmto nariadením. Prevádzkovateľ na požiadanie sprístupní posúdenie rizika podľa prvého pododseku príslušnému orgánu. Prevádzkovateľ ho sprístupní aj na účely overovania. 2.Na účely odseku 1 prvého pododseku prevádzkovateľ vypracuje, zdokumentuje, vykonáva a udržiava písomné postupy pre činnosti súvisiace s tokom údajov, ako aj pre kontrolné činnosti, a odkazy na dané postupy začlení do plánu metodiky monitorovania v súlade s článkom 8 ods. 3 3.Kontrolné činnosti uvedené v odseku 2 zahŕňajú v prípade potreby: a) zabezpečenie kvality príslušného meracieho zariadenia;b) zabezpečenie kvality systémov informačných technológií, pričom sa zaistí, aby boli príslušné systémy navrhnuté, zdokumentované, odskúšané, vykonávané, kontrolované a udržiavané spôsobom, ktorým sa zabezpečí spracovanie spoľahlivých, presných a včasných údajov v súlade s rizikami identifikovanými podľa odseku 1;c) oddelenie úloh v rámci činností súvisiacich s tokom údajov a kontrolných činností, ako aj riadenie nevyhnutne potrebných spôsobilostí;d) interné preskúmania a validáciu údajov;e) opravy a nápravné opatrenia;f) kontrolu externe zabezpečovaných procesov;g) vedenie záznamov a dokumentácie vrátane riadenia verzií dokumentov. 4.Na účely odseku 3 písm. a) prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa všetky príslušné meracie zariadenia v pravidelných intervaloch kalibrovali, opravovali a kontrolovali, a to aj pred ich použitím, a aby sa kontrolovali porovnaním podľa príslušných noriem na meranie vychádzajúcich z medzinárodných noriem v oblasti merania, ak sú k dispozícii, a aby boli primerané zisteným rizikám. Ak sa zložky systémov merania nedajú kalibrovať, prevádzkovateľ ich uvedie v pláne metodiky monitorovania a navrhne alternatívne kontrolné činnosti. Ak sa zistí, že prístroj nie je v súlade s požadovaným výkonom, prevádzkovateľ bezodkladne prijme potrebné nápravné opatrenia. 5.Na účely odseku 3 písm. d) prevádzkovateľ preskúma a validuje údaje vyplývajúce z činností súvisiacich s tokom údajov uvedených v odseku 2. Takéto preskúmanie a validácia údajov pozostávajú z týchto krokov: a) kontrola úplnosti údajov;b) porovnanie údajov, ktoré prevádzkovateľ určil za predchádzajúce základné obdobie, a najmä kontroly konzistentnosti na základe časového sledu účinnosti emisií skleníkových plynov v rámci každého podzariadenia;c) porovnanie údajov a hodnôt vyplývajúcich z rôznych systémov získavania prevádzkových údajov, najmä v prípade výrobných protokolov, údajov o predaji a údajov o zásobách produktov, s ktorými súvisia referenčné produkty;d) porovnania a kontroly úplnosti údajov na úrovni zariadenia a podzariadenia, ktorými sa zabezpečí splnenie požiadaviek stanovených v článku 10 ods. 5 6.Na účely odseku 3 písm. e) prevádzkovateľ zabezpečí, že v prípade zistenia neúčinného fungovania činností súvisiacich s tokom údajov alebo kontrolných činností, alebo nedodržania pravidiel stanovených v dokumentácii postupov pre tieto činnosti, sa prijmú nápravné opatrenia a dotknuté údaje sa bezodkladne opravia. 7.Ak prevádzkovateľ externe zabezpečuje jednu alebo viacero činností súvisiacich s tokom údajov alebo kontrolných činností uvedených v odseku 1, na účely odseku 3 písm. f) uskutoční všetky tieto činnosti: a) overí kvalitu externe zabezpečených činností súvisiacich s tokom údajov a kontrolných činností v súlade s týmto nariadením;b) určí primerané požiadavky na výstupy externe zabezpečovaných procesov a na metódy použité v daných procesoch;c) overí kvalitu výstupov a metód uvedených v písmene b) tohto odseku;d) zaistí, aby sa externe zabezpečované činnosti vykonávali tak, aby zodpovedali inherentným rizikám a kontrolným rizikám zisteným v rámci posúdenia rizík uvedeného v odseku 1. 8.Prevádzkovateľ monitoruje účinnosť kontrolného systému, a to aj vykonávaním interných preskúmaní a zohľadňovaním zistení overovateľa počas overovania správ na účely článku 4 ods. 2 V prípade, že prevádzkovateľ zistí, že kontrolný systém nie je účinný alebo nezodpovedá zisteným rizikám, zabezpečí zlepšenie kontrolného systému a aktualizáciu plánu metodiky monitorovania alebo príslušných písomných postupov pre činnosti súvisiace s tokom údajov, posúdenie rizík a kontrolné činnosti (podľa potreby).

Článok 12 Článok 12 Chýbajúce údaje 1.V prípade, že z technických príčin dočasne nie je možné uplatňovať plán metodiky monitorovania schválený príslušným orgánom, až kým sa neobnovia podmienky na uplatňovanie schváleného plánu metodiky monitorovania, prevádzkovateľ uplatňuje metódu založenú na alternatívnych zdrojoch údajov uvedenú v pláne metodiky monitorovania na účely vykonávania potvrdzujúcich kontrol v súlade s článkom 10 ods. 5, alebo ak sa v pláne metodiky monitorovania takáto alternatíva neuvádza, alternatívnu metódu, ktorou sa zabezpečí najvyššia dosiahnuteľná presnosť v súlade so všeobecnými zdrojmi údajov a ich hierarchiou, ako sa stanovuje v oddiele 4 prílohy VII, alebo prístup konzervatívneho odhadu. Prevádzkovateľ prijme všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie rýchleho uplatňovania schváleného plánu metodiky monitorovania. 2.Ak chýbajú údaje relevantné pre správu o základných údajoch, v prípade ktorých sa v pláne metodiky monitorovania neuvádzajú žiadne alternatívne metódy monitorovania ani alternatívne zdroje údajov na potvrdenie údajov alebo na doplnenie chýbajúcich údajov, prevádzkovateľ použije na určenie konzervatívnych náhradných údajov pre príslušné časové obdobie a predovšetkým pre chýbajúci parameter primeranú metódu odhadu, a to takú, ktorá je založená na najlepších postupoch odvetvia a najnovších vedeckých a technických poznatkoch, a v prílohe k správe o základných údajoch riadne odôvodní chýbajúce údaje a použitie uvedených metód. 3.Ak sa vyskytne dočasná odchýlka od schváleného plánu metodiky monitorovania v súlade s odsekom 1 alebo sa zistí, že chýbajú údaje relevantné pre správu, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 2 písm. a) alebo článku 5 ods. 2, prevádzkovateľ bezodkladne vypracuje písomný postup na účely toho, aby v budúcnosti k tomuto druhu chýbajúcich údajov nedochádzalo, a upraví plán metodiky monitorovania v súlade s článkom 9 ods. 3 Prevádzkovateľ okrem toho posúdi, či a ako je potrebné aktualizovať kontrolné činnosti uvedené v článku 11 ods. 3, a podľa potreby upraví dané kontrolné činnosti a príslušné písomné postupy.

Článok 13 Článok 13 Používanie elektronických vzorov

Článok 14 Článok 14 Vnútroštátne vykonávacie opatrenia 1.Zoznam podľa článku 11 ods. 1 smernice 2003/87/ES sa predkladá Komisii pomocou elektronického vzoru, ktorý poskytla Komisia, a identifikujú sa v ňom všetci výrobcovia elektrickej energie, všetky malé zariadenia, ktoré môžu byť vylúčené zo systému EU ETS podľa článkov 27 a 27a smernice 2003/87/ES, a všetky zariadenia, ktoré budú začlenené do systému EU ETS podľa článku 24 uvedenej smernice. 2.Zoznam, na ktorý sa odkazuje v odseku 1, obsahuje v prípade každého existujúceho zariadenia, pre ktoré sa žiada o bezodplatné pridelenie emisných kvót, tieto informácie: a) identifikáciu zariadenia a jeho hraníc s použitím identifikačného kódu zariadenia v protokole transakcií Európskej únie (EUTL);b) informácie o činnosti a informácie o oprávnenosti na bezodplatné pridelenie emisných kvót;c) identifikáciu každého podzariadenia v rámci zariadenia;d) v prípade každého podzariadenia informácie o ročných úrovniach činnosti a ročných emisiách za každý rok príslušného základného obdobia;e) v prípade každého podzariadenia informácie, či patrí alebo nepatrí k odvetviu alebo pododvetviu, ktoré sa považuje za odvetvie alebo pododvetvie vystavené významnému riziku úniku uhlíka, ako je určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES, a v prípade potreby aj kódy PRODCOM vyrábaných produktov;f) v prípade každého podzariadenia údaje nahlasované v súlade s prílohou IV. 3.Komisia po doručení zoznamu uvedeného v odseku 1 posúdi zahrnutie každého zariadenia do zoznamu a súvisiace údaje predložené v súlade s odsekom 2. 4.Ak Komisia nezamietne zaradenie zariadenia na uvedený zoznam, údaje sa použijú na výpočet revidovaných referenčných hodnôt podľa článku 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES. 5.Členské štáty určia a oznámia predbežné bezodplatne pridelené ročné emisné kvóty na zariadenie pomocou revidovaných referenčných hodnôt za príslušné obdobie pridelenia, stanovené v súlade s článkom 16 ods. 2 až 7 a článkami 19 až 22. 6.Po oznámení predbežných bezodplatne pridelených ročných emisných kvót za príslušné obdobie pridelenia Komisia určí každý faktor stanovený podľa článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES porovnaním výšky predbežných ročných bezodplatne pridelených emisných kvót zariadeniam za každý rok príslušného obdobia pridelenia pri uplatnení faktorov určených v prílohe V k tomuto nariadeniu s ročným množstvom emisných kvót, ktoré sa vypočíta v súlade s článkom 10a ods. 5 a 5a smernice 2003/87/ES pre zariadenia, pričom sa zohľadní príslušný podiel na celkovom ročnom množstve pre celú Úniu, určený podľa článku 10 ods. 1 a článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES. Pri určovaní sa zohľadnia prípadné začlenenia podľa článku 24 a vylúčenia podľa článku 27 a článku 27a smernice 2003/87/ES. 7.Po určení faktora stanoveného podľa článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES členské štáty v súlade s článkom 16 ods. 8 určia a predložia Komisii konečné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót za každý rok počas príslušného obdobia pridelenia. 8.Každý členský štát na požiadanie sprístupní Komisii správy prijaté na základe článku 4 ods. 2

Článok 15 Článok 15 Historická úroveň činnosti existujúcich zariadení 1.Na účely zabezpečenia súladu s požiadavkami tohto nariadenia členské štáty posúdia správy o základných údajoch a správy o overovaní predložené v súlade s článkom 4 ods. 2 V prípade potreby príslušný orgán požiada prevádzkovateľov o vykonanie opráv všetkých nezrovnalostí alebo chýb, ktoré ovplyvňujú určovanie historických úrovní činnosti. Príslušný orgán môže požiadať prevádzkovateľov o predloženie ďalších údajov okrem informácií a dokumentov, ktoré sa majú predložiť v súlade s článkom 4 ods. 2 2.Na základe posúdených správ o základných údajoch a správ o overovaní členské štáty určia historické úrovne činnosti pre každé podzariadenie a zariadenie za príslušné základné obdobie. Členské štáty môžu rozhodnúť o určení historických úrovní činnosti až po overení údajov týkajúcich sa zariadenia ako vyhovujúcich alebo ak sa uistili, že chýbajúce údaje vedúce k stanovisku overovateľa sa vyskytli v dôsledku výnimočných a nepredvídateľných okolností, ktorým nebolo možné zabrániť, ani keby sa vynaložila všetka náležitá starostlivosť. 3.Historická úroveň činnosti v súvislosti s produktom pri každom produkte, pre ktorý bol určený referenčný produkt podľa prílohy I, predstavuje aritmetický priemer ročnej historickej výroby daného produktu v dotknutom zariadení počas základného obdobia. 4.Historická úroveň činnosti v súvislosti s teplom predstavuje aritmetický priemer ročného historického dovozu zo zariadenia, ktoré je zahrnuté do systému EU ETS, výroby alebo oboch, počas základného obdobia, čistého merateľného tepla spotrebovaného v rámci hraníc zariadenia na výrobu produktov, na výrobu mechanickej energie inej ako používanej na výrobu elektrickej energie, na vykurovanie alebo chladenie, s výnimkou spotreby na výrobu elektrickej energie, alebo vyvezeného do zariadení alebo iného subjektu, ktorý nie je zahrnutý do systému EU ETS, s výnimkou vývozu na výrobu elektrickej energie, a vyjadruje sa v terajouloch za rok. Historická úroveň činnosti v súvislosti s diaľkovým vykurovaním predstavuje aritmetický priemer ročného historického dovozu zo zariadenia, ktoré je zahrnuté do systému EU ETS, výroby alebo oboch, počas základného obdobia, merateľného tepla vyvážaného na účely diaľkového vykurovania, a vyjadruje sa v terajouloch za rok. 5.Historická úroveň činnosti v súvislosti s palivom predstavuje aritmetický priemer ročnej historickej spotreby palív použitých na výrobu nemerateľného tepla spotrebovaného na výrobu produktov, výrobu mechanickej energie inej ako používanej na výrobu elektrickej energie, na vykurovanie alebo chladenie s výnimkou spotreby na výrobu elektrickej energie vrátane bezpečnostného spaľovania, počas základného obdobia, a vyjadruje sa v terajouloch za rok. 6.V prípade emisií z procesov, ktoré nastali v súvislosti s výrobou produktov v dotknutom zariadení počas základného obdobia, historická úroveň činnosti v súvislosti s procesmi predstavuje aritmetický priemer ročných historických emisií z procesov, a vyjadruje sa v tonách ekvivalentu oxidu uhličitého. 7.Na účely určenia hodnôt aritmetického priemeru podľa odsekov 3 až 6 sa zohľadňujú len kalendárne roky, počas ktorých bolo zariadenie prevádzkované aspoň jeden deň. Ak bolo podzariadenie počas príslušného základného obdobia v prevádzke kratšie ako dva kalendárne roky, historické úrovne činnosti sú úrovňami činnosti za prvý kalendárny rok prevádzky po začiatku bežnej prevádzky tohto podzariadenia. Ak podzariadenie nebolo počas základného obdobia v prevádzke jeden kalendárny rok po začatí bežnej prevádzky, historická úroveň činnosti sa určí po predložení správy o úrovni činnosti po uplynutí prvého kalendárneho roka prevádzky. 8.Odchylne od odseku 3 členské štáty určia historickú úroveň činnosti v súvislosti s produktom za produkty, na ktoré sa vzťahujú referenčné produkty podľa prílohy III, na základe aritmetického priemeru ročnej historickej produkcie podľa vzorcov stanovených v uvedenej prílohe.

Článok 16 Článok 16 Prideľovanie kvót na úrovni zariadenia v prípade existujúcich zariadení 1.Keď prevádzkovateľ existujúceho zariadenia predloží platnú žiadosť o bezodplatné pridelenie emisných kvót v súlade s článkom 4, dotknutý členský štát na základe údajov získaných v súlade s článkom 14 vypočíta za každý rok pre dané zariadenie množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót od roku 2021. 2.Na účely výpočtu uvedeného v odseku 1 členské štáty najprv určia predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót samostatne pre každé podzariadenie, a to takto: a) v prípade podzariadení spojených s referenčným produktom zodpovedá predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na daný rok úrovni referenčného produktu za príslušné obdobie pridelenia, prijatej v súlade s článkom 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES a vynásobenej príslušnou historickou úrovňou činnosti v súvislosti s produktom;b) v prípade podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla zodpovedá predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na daný rok referenčnej úrovni referenčného štandardu tepla pre merateľné teplo za príslušné obdobie pridelenia, prijatej v súlade s článkom 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES a vynásobenej historickou úrovňou činnosti v súvislosti s teplom za spotrebu alebo vývoz merateľného tepla iného ako na diaľkové vykurovanie do zariadení, ktoré nepatria do systému EU ETS, alebo iných subjektov;c) v prípade podzariadení spojených s diaľkovým vykurovaním zodpovedá predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na daný rok úrovni referenčného štandardu tepla pre merateľné teplo za príslušné obdobie pridelenia, prijatej v súlade s článkom 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES a vynásobenej príslušnou historickou úrovňou činnosti v súvislosti s diaľkovým vykurovaním;d) v prípade podzariadení spojených s referenčným štandardom paliva zodpovedá predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na daný rok úrovni referenčného štandardu paliva za príslušné päťročné obdobie, prijatej v súlade s článkom 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES a vynásobenej príslušnou historickou úrovňou činnosti v súvislosti s palivom za spotrebované palivo;e) v prípade podzariadení spojených s emisiami z procesov zodpovedá predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na daný rok historickej úrovni činnosti v súvislosti s procesmi, vynásobenej faktorom 0,97. Ak bolo podzariadenie počas základného obdobia v prevádzke kratšie ako jeden kalendárny rok po začatí bežnej prevádzky, predbežné emisné kvóty za príslušné obdobie prideľovania sa určia po nahlásení historickej úrovne činnosti. 3.Na účely článku 10b ods. 4 smernice 2003/87/ES sa faktory uvedené v prílohe V k tomuto nariadeniu uplatňujú na predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót určené pre každé podzariadenie podľa odseku 2 tohto článku na dotknutý rok, ak procesy v daných podzariadeniach slúžia pre odvetvia alebo pododvetvia, ktoré sa nepovažujú za odvetvia alebo pododvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ako sú určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES. Odchylne od prvého pododseku sa v prípade podzariadení spojených s diaľkovým vykurovaním uplatní faktor 0,3. 4.Ak procesy v podzariadeniach uvedených v odseku 2 slúžia pre odvetvia alebo pododvetvia, ktoré sa považujú za odvetvia alebo pododvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ako sú určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES, uplatní sa faktor 1. 5.Predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót pre podzariadenia, ktoré dostali merateľné teplo od podzariadení vyrábajúcich produkty, ktoré sú zahrnuté v referenčnom produkte kyselina dusičná, sa zníži o ročnú historickú spotrebu uvedeného tepla počas príslušných základných období, vynásobenú úrovňou referenčného štandardu tepla pre toto merateľné teplo za príslušné obdobie pridelenia a prijatú v súlade s článkom 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES. Od roku 2026 sa predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót pre podzariadenia spojené s referenčným produktom za príslušné obdobie pridelenia zníži o ročné historické množstvo emisií vyplývajúcich zo spaľovaných odpadových plynov s výnimkou bezpečnostného spaľovania, a nepoužívaných na účely výroby merateľného tepla, nemerateľného tepla alebo elektrickej energie. 6.Predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na každé zariadenie predstavuje súčet predbežných ročných množstiev bezodplatne pridelených emisných kvót všetkých podzariadení vypočítaných v súlade s odsekmi 2 až 5. Ak zariadenie zahŕňa podzariadenia vyrábajúce buničinu (sulfátovú buničinu s krátkymi vláknami, sulfátovú buničinu s dlhými vláknami, termomechanickú buničinu a mechanickú buničinu, sulfitovú buničinu alebo inú buničinu, ktorá nie je zahrnutá v referenčnom produkte), ktoré vyvážajú merateľné teplo do iných technicky prepojených podzariadení, predbežné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót zohľadňuje, bez toho, aby boli dotknuté predbežné ročné množstvá emisných kvót bezodplatne pridelených pre iné podzariadenia príslušného zariadenia, iba predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót, len ak sa výrobky z buničiny vyrábané týmto podzariadením umiestňujú na trh a nie sú spracúvané na papier v tých istých alebo iných technicky prepojených zariadeniach. 7.Pri určovaní predbežného ročného množstva emisných kvót bezodplatne pridelených na každé zariadenie členské štáty a prevádzkovatelia zabezpečia, aby sa emisie alebo úrovne činností nezapočítavali dvakrát a aby prídel nebol záporný. Najmä v prípade, že zariadenie dovezie medziprodukt, ktorý je podľa vymedzenia príslušných systémových hraníc uvedených v prílohe I zahrnutý v referenčnom produkte, emisie sa pri určovaní predbežného ročného množstva bezodplatne pridelených emisných kvót nezapočítajú dvakrát pre obe príslušné zariadenia. 8.Konečné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na každé existujúce zariadenie okrem zariadení, na ktoré sa vzťahuje článok 10a ods. 3 smernice 2003/87/ES, je predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na každé zariadenie, určené v súlade s odsekom 6 tohto článku, vynásobené faktorom určeným v súlade s článkom 14 ods. 6 tohto nariadenia. V prípade zariadení, na ktoré sa vzťahuje článok 10a ods. 3 smernice 2003/87/ES a ktoré sú oprávnené na bezodplatné prideľovanie emisných kvót, konečné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót zodpovedá predbežnému ročnému množstvu bezodplatne pridelených emisných kvót každému zariadeniu, určenému podľa odseku 6 tohto článku, ročne upravenému lineárnym koeficientom uvedeným v článku 9 smernice 2003/87/ES, s použitím predbežného ročného množstva bezodplatne pridelených emisných kvót príslušnému zariadeniu s použitím roka 2013 ako referenčného roka, s výnimkou každého roka, v ktorom sa tieto emisné kvóty jednotne upravia podľa článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES. Odchylne od druhého pododseku za každý rok, za ktorý je faktor určený v súlade s článkom 14 ods. 6 nižší ako 100 %, pri zariadeniach, na ktoré sa vzťahuje článok 10a ods. 3 smernice 2003/87/ES a ktoré sú oprávnené na bezodplatné prideľovanie emisných kvót, konečné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót zodpovedá predbežnému ročnému množstvu bezodplatne pridelených emisných kvót každému zariadeniu určenému v súlade s odsekom 6 tohto článku, ročne upravenému faktorom určeným v súlade s článkom 14 ods. 6 tohto nariadenia. 9.Na účely výpočtov uvedených v odsekoch 1 až 8 sa množstvo emisných kvót pre podzariadenia a zariadenia vyjadruje ako najbližšie celé číslo.

Článok 17 Článok 17 Historická úroveň činnosti nových účastníkov

Článok 18 Článok 18 Prideľovanie kvót novým účastníkom 1.Na účely bezodplatného prideľovania emisných kvót novým účastníkom členské štáty vypočítajú predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót od začiatku bežnej prevádzky zariadenia samostatne pre každé podzariadenie takto: a) v prípade každého podzariadenia spojeného s referenčným produktom, podzariadenia spojeného s referenčným štandardom tepla a podzariadenia spojeného s referenčným štandardom paliva zodpovedá predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót na daný rok uvedenej referenčnej úrovni na príslušné obdobie, vynásobenej historickou úrovňou činnosti;b) v prípade každého podzariadenia spojeného s emisiami z procesov zodpovedá predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót na daný rok historickej úrovni činnosti v súvislosti s procesmi, vynásobenej faktorom 0,97. Na výpočet predbežného ročného množstva bezodplatne pridelených emisných kvót novým účastníkom sa mutatis mutandis uplatňuje článok 16 ods. 3, 4, 5 a 7. 2.Predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót na kalendárny rok, ak sa už začala bežná prevádzka, zodpovedá úrovni uplatniteľnej referenčnej úrovne za každé podzariadenie, vynásobenej úrovňou činnosti za daný rok. 3.Predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na každé zariadenie predstavuje súčet predbežných ročných množstiev bezodplatne pridelených emisných kvót všetkých podzariadení vypočítaných v súlade s odsekmi 1 a 2. Uplatňuje sa článok 16 ods. 6 druhý pododsek. 4.Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii ročné množstvo emisných kvót na zariadenie, bezodplatne pridelených novým účastníkom. Emisné kvóty z rezervy pre nových účastníkov, vytvorené podľa článku 10a ods. 7 smernice 2003/87/ES, prideľuje Komisia od doručenia oznámenia na základe zásady kto prv príde, ten prv berie. Komisia môže zamietnuť predbežné ročné množstvo kvót bezodplatne pridelených emisných konkrétnemu zariadeniu. 5.Konečné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót zodpovedá predbežnému ročnému množstvu bezodplatne pridelených emisných kvót každému zariadeniu, určenému v súlade s odsekmi 1 až 4, ročne upravenému lineárnym koeficientom uvedeným v článku 9 smernice 2003/87/ES, pričom sa ako referenčné množstvo použije predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na dotknuté zariadenie za prvý rok príslušného obdobia pridelenia. 6.Na účely výpočtov uvedených v odsekoch 1 až 5 sa množstvo emisných kvót pre podzariadenia a zariadenia vyjadruje ako najbližšie celé číslo.

Článok 19 Článok 19 Prideľovanie kvót v súvislosti s parným krakovaním

2. podzariadenie spojené s referenčným produktom sú vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie súvisiace s výrobou produktu, pre ktorý je v prílohe I stanovený referenčný produkt;

Článok 20 Článok 20 Prideľovanie kvót v súvislosti s monomérom vinylchloridu

Článok 21 Článok 21 Toky tepla medzi zariadeniami

Článok 22 Článok 22 Zameniteľnosť paliva a elektrickej energie 1.V prípade každého podzariadenia spojeného s referenčným produktom zodpovedajúcim referenčnému produktu vymedzenému v oddiele 2 prílohy I so zohľadnením zameniteľnosti paliva a elektrickej energie zodpovedá predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót referenčnej úrovni príslušného referenčného produktu za príslušné obdobie pridelenia, vynásobenej historickou úrovňou činnosti v súvislosti s produktom a vynásobenej podielom celkových priamych emisií vrátane emisií z čistého dovezeného tepla počas základného obdobia uvedeného v článku 15 ods. 2 alebo prípadne počas prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky podľa článku 17 písm. a), vypočítaných v súlade s odsekom 2 a vyjadrených v tonách ekvivalentu oxidu uhličitého, a súčtu týchto celkových priamych emisií a príslušných nepriamych emisií počas základného obdobia uvedeného v článku 15 ods. 2 alebo prípadne počas prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky podľa v článku 17 písm. a), vypočítaných v súlade s odsekom 3. 2.Na účely výpočtu emisií z čistého dovezeného tepla sa množstvo merateľného tepla na výrobu príslušného produktu dovezeného zo zariadení, ktoré sú zahrnuté do systému EU ETS, počas základného obdobia uvedeného v článku 15 ods. 2 alebo prípadne počas prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky podľa článku 17 písm. a), vynásobí referenčnou úrovňou referenčného štandardu tepla za príslušné obdobie pridelenia. 3.Na účely výpočtu nepriamych emisií predstavujú príslušné nepriame emisie príslušnú spotrebu elektrickej energie, stanovenú vo vymedzení procesov a emisií zahrnutých v prílohe I, počas základného obdobia uvedeného v článku 15 ods. 2 alebo prípadne počas prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky podľa článku 17 písm. a), vyjadrenú v megawatthodinách na výrobu príslušného produktu krát 0 376 tony oxidu uhličitého na megawatthodinu a vyjadrenú v tonách oxidu uhličitého.

Článok 23 Článok 23 Zmeny v prideľovaní emisných kvót zariadeniu 1.Prevádzkovatelia informujú príslušný orgán o každej zmene v súvislosti s prevádzkou zariadenia, ktorá má vplyv na emisné kvóty zariadenia. Členské štáty môžu na toto oznámenie stanoviť lehotu a môžu vyžadovať použitie elektronických vzorov alebo konkrétnych formátov súborov. 2.Po posúdení príslušných informácií príslušný orgán predloží Komisii všetky príslušné informácie vrátane revidovaného konečného ročného množstva emisných kvót bezodplatne pridelených príslušnému zariadeniu. Príslušný orgán predloží príslušné informácie podľa prvého pododseku pomocou elektronického systému prevádzkovaného Komisiou. 3.Komisia môže zamietnuť revidované konečné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených príslušnému zariadeniu. 4.Komisia prijme na základe prijatého oznámenia rozhodnutie, informuje príslušný orgán a v prípade potreby zaznamená zmeny do registra Únie zriadeného podľa článku 19 smernice 2003/87/ES a do EUTL podľa článku 20 uvedenej smernice.

Článok 24 Článok 24 Vzdanie sa bezodplatného pridelenia emisných kvót 1.Prevádzkovateľ, ktorému boli bezodplatne pridelené emisné kvóty, sa môže tohto pridelenia kedykoľvek počas príslušného obdobia pridelenia vzdať v súvislosti so všetkými alebo určitými podzariadeniami na základe žiadosti, ktorú podá príslušnému orgánu. 2.Po posúdení príslušných informácií príslušný orgán predloží Komisii revidované konečné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených dotknutému zariadeniu podľa článku 23 ods. 2 Revidované emisné kvóty sa týkajú kalendárnych rokov nasledujúcich po roku žiadosti uvedenej v odseku 1. 3.Komisia prijme rozhodnutie týkajúce sa vzdania sa kvót a bude konať v súlade s postupom uvedeným v článku 23 ods. 4 4.Prevádzkovateľ nemá právo stiahnuť svoju žiadosť uvedenú v odseku 1 v tom istom období pridelenia.

Článok 25 Článok 25 Zlúčenia a rozdelenia 1.Prevádzkovatelia nových zariadení, ktoré sú výsledkom zlúčenia alebo rozdelenia, poskytnú podľa potreby príslušnému orgánu túto dokumentáciu: a) mená, adresy a kontaktné údaje prevádzkovateľov predtým samostatných alebo jednotlivých zariadení;b) mená, adresy a kontaktné údaje prevádzkovateľov novovytvoreného zariadenia;c) podrobný opis hraníc dotknutých častí zariadenia, ak je to uplatniteľné;d) identifikátor povolenia a identifikačný kód novovytvoreného zariadenia (zariadení) v registri Únie. 2.Zariadenia, ktoré sú výsledkom zlúčenia alebo rozdelenia, predkladajú príslušnému orgánu správy podľa článku 4 ods. 2 Ak boli zariadenia pred zlúčením alebo rozdelením novými účastníkmi, prevádzkovatelia nahlasujú príslušnému orgánu údaje od začiatku bežnej prevádzky. 3.Zlúčenia alebo rozdelenia zariadení vrátane rozdelení v rámci tej istej skupiny podnikov posudzuje príslušný orgán. Príslušný orgán oznamuje Komisii zmenu prevádzkovateľov. Na základe údajov prijatých podľa odseku 2 určí príslušný orgán historické úrovne činnosti v základnom období pre každé podzariadenie každého novovytvoreného zariadenia po zlúčení alebo rozdelení. Ak je podzariadenie rozdelené na dve alebo viacero podzariadení, historická úroveň činnosti a emisné kvóty pre podzariadenia po rozdelení vychádzajú z historických úrovní činnosti príslušných technických jednotiek zariadenia pred rozdelením v základnom období. 4.Na základe historických úrovní činnosti po zlúčeniach alebo rozdeleniach zodpovedajú bezodplatne pridelené emisné kvóty zariadení po zlúčeniach alebo rozdeleniach konečnému množstvu bezodplatne pridelených emisných kvót pred zlúčeniami alebo rozdeleniami. 5.Komisia preskúma každé pridelenie emisných kvót zariadení po zlúčeniach alebo rozdeleniach a výsledky tohto posúdenia oznámi príslušnému orgánu.

Článok 26 Článok 26 Ukončenie prevádzky zariadenia 1.Prevádzka zariadenia sa považuje za ukončenú, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok: a) príslušné povolenie na emisie skleníkových plynov bolo odňaté, a to aj v prípade, ak už zariadenie nespĺňa prahové hodnoty činností uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES;b) zariadenie už nie je v prevádzke a je technicky nemožné obnoviť prevádzku. 2.Ak sa ukončila prevádzka zariadenia, dotknutý členský štát nevydá emisné kvóty tomuto zariadeniu od roka nasledujúceho po ukončení prevádzky. 3.Členské štáty môžu pozastaviť vydanie emisných kvót zariadeniam, ktorých prevádzka bola pozastavená, kým sa nepreukáže, či sa ich prevádzka obnoví.

Článok 27 Článok 27 Zrušenie rozhodnutia 2011/278/EÚ

Článok 28 Článok 28 Nadobudnutie účinnosti

3. podzariadenie spojené s referenčným štandardom tepla sú vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie, ktoré nepatria do rámca podzariadenia spojeného s referenčným produktom a ktoré súvisia s výrobou inou ako výrobou elektrickej energie alebo dovozom zo zariadenia patriaceho do systému EU ETS, alebo obomi, merateľného tepla:a) ktoré sa spotrebuje v rámci hraníc zariadenia na výrobu produktov, na výrobu mechanickej energie inej ako používanej na výrobu elektrickej energie, na vykurovanie alebo chladenie, s výnimkou spotreby na výrobu elektrickej energie, alebob) ktoré sa vyvezie do zariadenia alebo iného subjektu, ktorý nepatrí do systému EU ETS, iného ako diaľkové vykurovanie, okrem vývozu na výrobu elektrickej energie;

a) ktoré sa spotrebuje v rámci hraníc zariadenia na výrobu produktov, na výrobu mechanickej energie inej ako používanej na výrobu elektrickej energie, na vykurovanie alebo chladenie, s výnimkou spotreby na výrobu elektrickej energie, alebo

b) ktoré sa vyvezie do zariadenia alebo iného subjektu, ktorý nepatrí do systému EU ETS, iného ako diaľkové vykurovanie, okrem vývozu na výrobu elektrickej energie;

4. diaľkové vykurovanie je distribúcia merateľného tepla na účely vykurovania alebo ochladzovania priestorov alebo ohrievania vody v domácnosti prostredníctvom siete do budov alebo miest, ktoré nepatria do systému EU ETS, s výnimkou merateľného tepla používaného na výrobu produktov a na súvisiace činnosti alebo výrobu elektrickej energie;

5. podzariadenie spojené s diaľkovým vykurovaním sú vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie, ktoré nepatria do rámca podzariadenia spojeného s referenčným produktom a ktoré súvisia s výrobou alebo dovozom zo zariadenia zahrnutého do systému EU ETS, alebo obomi, merateľného tepla, ktoré sa vyváža na účely diaľkového vykurovania;

6. podzariadenie spojené s referenčným štandardom paliva sú vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie, ktoré nepatria do rámca podzariadenia spojeného s referenčným produktom a ktoré súvisia s výrobou nemerateľného tepla spaľovaním paliva spotrebovaného na výrobu produktov, na produkciu mechanickej energie inej ako používanej na výrobu elektrickej energie, na vykurovanie alebo chladenie, s výnimkou spotreby na výrobu elektrickej energie vrátane bezpečnostného spaľovania;

7. merateľné teplo je čistý tok tepla prepravovaný cez identifikovateľné potrubie alebo rúry s použitím média na prenos tepla, akým je najmä para, horúci vzduch, voda, olej, tekuté kovy a soli, pre ktoré je alebo by mohol byť nainštalovaný merač tepla;

8. merač tepla je meradlo na meranie tepelnej energie (MI-004) v zmysle prílohy VI k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/32/EÚSmernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/32/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia meradiel na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 149 ). alebo akékoľvek iné zariadenie na meranie a zaznamenávanie množstva vyrobenej tepelnej energie na základe objemov tokov a teplôt;

9. nemerateľné teplo je všetko iné teplo ako merateľné teplo;

10. podzariadenie spojené s emisiami z procesov sú emisie skleníkových plynov uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES, iné ako oxid uhličitý, ku ktorým dochádza za systémovými hranicami referenčného produktu uvedeného v prílohe I k tomuto nariadeniu, alebo emisie oxidu uhličitého, ku ktorým dochádza za systémovými hranicami referenčného produktu uvedeného v prílohe I k tomuto nariadeniu ako k priamemu a bezprostrednému dôsledku ktoréhokoľvek z nasledujúcich procesov a emisií, ktoré vyplývajú zo spaľovania odpadových plynov na účely výroby merateľného tepla, nemerateľného tepla alebo elektrickej energie za predpokladu, že sa odrátajú emisie, ktoré by nastali zo spálenia množstva zemného plynu rovnajúceho sa technicky využiteľnému energetickému obsahu spáleného neúplne oxidovaného uhlíka:a) chemická, elektrolytická alebo pyrometalurgická redukcia zlúčenín kovu v rudách, koncentrátoch a druhotných materiáloch na iný hlavný účel ako na výrobu tepla,b) odstraňovanie nečistôt z kovov a zlúčenín kovu na iný hlavný účel ako na výrobu tepla,c) rozklad uhličitanov okrem uhličitanov pri praní dymových plynov na iný hlavný účel ako na výrobu tepla,d) chemická syntéza produktov a medziproduktov, pri ktorej je v reakcii prítomný materiál obsahujúci uhlík, na iný hlavný účel ako na výrobu tepla,e) použitie prídavných látok alebo surovín obsahujúcich uhlík na iný hlavný účel ako na výrobu tepla,f) chemická alebo elektrolytická redukcia metaloidných oxidov alebo nekovových oxidov, ako sú oxidy kremíka a fosfáty, na iný hlavný účel ako na výrobu tepla;

a) chemická, elektrolytická alebo pyrometalurgická redukcia zlúčenín kovu v rudách, koncentrátoch a druhotných materiáloch na iný hlavný účel ako na výrobu tepla,

b) odstraňovanie nečistôt z kovov a zlúčenín kovu na iný hlavný účel ako na výrobu tepla,

c) rozklad uhličitanov okrem uhličitanov pri praní dymových plynov na iný hlavný účel ako na výrobu tepla,

d) chemická syntéza produktov a medziproduktov, pri ktorej je v reakcii prítomný materiál obsahujúci uhlík, na iný hlavný účel ako na výrobu tepla,

e) použitie prídavných látok alebo surovín obsahujúcich uhlík na iný hlavný účel ako na výrobu tepla,

f) chemická alebo elektrolytická redukcia metaloidných oxidov alebo nekovových oxidov, ako sú oxidy kremíka a fosfáty, na iný hlavný účel ako na výrobu tepla;

Okrem určenia príslušného orgánu alebo orgánov v súlade s článkom 18 smernice 2003/87/ES členské štáty prijmú príslušné správne opatrenia na vykonávanie pravidiel tohto nariadenia.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018 , ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 (Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 3 ).

11. odpadový plyn je plyn obsahujúci neúplne oxidovaný uhlík v plynnom skupenstve za štandardných podmienok, ktorý je výsledkom ktoréhokoľvek z procesov uvedených v bode 10, pričom štandardné podmienky sú teplota 273,15 K a tlak 101325 Pa, ktorými sa vymedzujú bežné metre kubické (Nm3 ) podľa článku 3 ods. 50 nariadenia (EÚ) č. 601/2012;

12. začiatok bežnej prevádzky je prvý deň prevádzky;

13. bezpečnostné spaľovanie je spaľovanie pomocných palív a vysoko kolísavých množstiev plynov z priemyselných procesov alebo zvyškových plynov v jednotke otvorenej atmosférickým poruchám, ktoré sa výslovne vyžaduje z bezpečnostných dôvodov v príslušných povoleniach na zariadenie;

14. základné obdobie je obdobie piatich kalendárnych rokov pred lehotou na predloženie údajov Komisii podľa článku 11 ods. 1 smernice 2003/87/ES;

15. obdobie pridelenia je obdobie piatich rokov začínajúce od 1. januára 2021 a každé ďalšie obdobie piatich rokov;

16. neistota je parameter súvisiaci s výsledkom určovania množstva, ktorý charakterizuje rozptyl hodnôt reálne prisúditeľných konkrétnemu množstvu vrátane vplyvu systematických aj náhodných faktorov, ktorý je vyjadrený v percentách a ktorý opisuje interval spoľahlivosti okolo priemernej hodnoty predstavujúcej 95 % odvodených hodnôt, pričom sa zohľadňuje každá asymetria rozloženia hodnôt;

17. zlúčenie je spojenie dvoch alebo viacerých zariadení, ktoré už majú povolenie na emisie skleníkových plynov, za predpokladu, že sú technicky prepojené, prevádzkované na rovnakom mieste a na výsledné zariadenie sa vzťahuje jedno povolenie na emisie skleníkových plynov;

18. rozdelenie je rozdelenie zariadenia na dve alebo viaceré zariadenia, na ktoré sa vzťahujú samostatné povolenia na emisie skleníkových plynov a ktoré prevádzkujú rôzni prevádzkovatelia.

Prevádzkovateľ zariadenia oprávneného na bezodplatné pridelenie emisných kvót podľa článku 10a smernice 2003/87/ES môže príslušnému orgánu podať žiadosť o bezodplatné pridelenie emisných kvót na obdobie pridelenia. Žiadosť na prvé obdobie pridelenia sa podáva do 30. mája 2019 a potom každých päť rokov.

Členské štáty môžu stanoviť alternatívnu lehotu na podávanie takýchto žiadostí, ktorá však nesmie byť dlhšia ako jeden mesiac pred lehotou alebo po lehote stanovenej v prvom pododseku.

K žiadosti o bezodplatné pridelenie emisných kvót podanej podľa odseku 1 sa priložia tieto náležitosti:

a) správa o základných údajoch, ktorá bola overená ako vyhovujúca v súlade s opatreniami prijatými podľa článku 15 smernice 2003/87/ES a ktorá obsahuje údaje o zariadení a jeho podzariadeniach, ako je uvedené v článku 10 a prílohách I a II k tomuto nariadeniu, pričom na účely výpočtu historických úrovní činnosti za osobitné referenčné produkty sa zohľadňuje príloha III k tomuto nariadeniu, ktorá obsahuje všetky parametre uvedené v prílohe IV k tomuto nariadeniu a vzťahuje sa na základné obdobie v súvislosti s obdobím pridelenia, ktorého sa žiadosť týka;

b) plán metodiky monitorovania, ktorý tvoril základ správy o základných údajoch a správy o overovaní, v súlade s prílohou VI;

c) správa o overovaní vydaná v súlade s opatreniami prijatými podľa článku 15 smernice 2003/87/ES o správe o základných údajoch a pláne metodiky monitorovania, ak ešte nebol schválený príslušným orgánom.

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012 z 21. júna 2012 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 181, 12.7.2012, s. 30 ).

Na základe žiadosti nového účastníka dotknutý členský štát určí na základe tohto nariadenia množstvo emisných kvót, ktoré sa má bezodplatne prideliť zariadeniu daného prevádzkovateľa, po tom, ako príslušné zariadenie začne bežnú prevádzku.

Prevádzkovateľ rozdelí dotknuté zariadenie na podzariadenia v súlade s článkom 10. Prevádzkovateľ predloží príslušnému orgánu na podporu žiadosti uvedenej v odseku 1 za každé podzariadenie samostatne všetky príslušné informácie a správu o údajoch nového účastníka, ktorá obsahuje všetky parametre uvedené v oddieloch 1 a 2 prílohy IV, a to za prvý kalendárny rok po začiatku bežnej prevádzky, spoločne s plánom metodiky monitorovania uvedeným v článku 8 a správou o overovaní vydanou v súlade s opatreniami prijatými podľa článku 15 smernice 2003/87/ES, a oznámi príslušnému orgánu dátum začiatku bežnej prevádzky.

Ak žiadosť nového účastníka spĺňa všetky podmienky stanovené v odseku 2 a je v súlade s pravidlami prideľovania stanovenými v článkoch 17 až 22, príslušný orgán schváli žiadosť, ako aj uvedený dátum začiatku bežnej prevádzky.

Príslušné orgány prijmú len údaje predložené podľa tohto článku, ktoré boli overovateľom overené ako vyhovujúce v súlade s požiadavkami stanovenými v opatreniach prijatých podľa článku 15 smernice 2003/87/ES.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/32/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia meradiel na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 149 ).

Prevádzkovateľ zariadenia žiadajúci o bezodplatné pridelenie emisných kvót alebo prijímajúci tieto emisné kvóty podľa článku 10a smernice 2003/87/ES monitoruje údaje uvedené v prílohe IV k tomuto nariadeniu, ktoré sa majú predkladať, na základe plánu metodiky monitorovania schváleného príslušným orgánom do 31. decembra 2020 .

Prevádzkovatelia určia úplné a konzistentné údaje a zabezpečia, aby medzi podzariadeniami neexistovalo prekrývanie ani dvojité započítanie. Prevádzkovatelia uplatnia metódy určovania stanovené v prílohe VII, uplatnia povinnú starostlivosť a využijú zdroje údajov, ktoré vyjadrujú najvyššiu dosiahnuteľnú presnosť podľa oddielu 4 prílohy VII.

Odchylne od odseku 1 môže prevádzkovateľ využiť iné zdroje údajov v súlade s oddielmi 4.4 až 4.6 prílohy VII, ak je splnená niektorá z týchto podmienok:

a) použitie najpresnejších zdrojov údajov podľa oddielu 4 prílohy VII nie je technicky realizovateľné;

b) použitie najpresnejších zdrojov údajov podľa oddielu 4 prílohy VII by viedlo k neprimeraným nákladom;

c) na základe zjednodušeného posúdenia neistoty, pri ktorom sa zistia hlavné zdroje a odhadnú súvisiace úrovne neistoty, prevádzkovateľ na spokojnosť príslušného orgánu preukáže, že súvisiaca úroveň presnosti zdroja údajov navrhnutého prevádzkovateľom je ekvivalentná úrovni presnosti najpresnejších zdrojov údajov podľa oddielu 4 prílohy VII alebo vyššia.

Prevádzkovatelia vedú aspoň 10 rokov od dátumu podania žiadosti o bezodplatné pridelenie emisných kvót úplné a transparentné záznamy o všetkých údajoch uvedených v prílohe IV a sprievodných dokumentoch. Prevádzkovateľ dané údaje a dokumenty na základe žiadosti sprístupní príslušnému orgánu a overovateľovi.

Prevádzkovateľ zariadenia žiadajúci o bezodplatné pridelenie emisných kvót podľa článku 4 ods. 2 písm. b) a článku 5 ods. 2 vypracuje plán metodiky monitorovania, ktorý obsahuje najmä opis zariadenia a jeho podzariadení, ako aj výrobných procesov, a podrobný opis metodík monitorovania a zdrojov údajov. Plán metodiky monitorovania pozostáva z podrobnej, úplnej a transparentnej dokumentácie o všetkých príslušných krokoch získavania údajov, a obsahuje prinajmenšom prvky stanovené v prílohe VI.

Pre každý parameter uvedený v prílohe IV vyberie prevádzkovateľ metódu monitorovania na základe zásad stanovených v článku 7 a metodických požiadaviek stanovených v prílohe VII. Pri výbere metód monitorovania prevádzkovateľ na základe posúdenia rizika v súlade s článkom 11 ods. 1 a postupov kontroly uvedených v článku 11 ods. 2 uprednostní metódy monitorovania, ktoré poskytujú najspoľahlivejšie výsledky, minimalizujú riziko chýbajúcich údajov a sú najmenej náchylné na inherentné riziká vrátane kontrolných rizík. V pláne metodiky monitorovania sa zdokumentuje vybraná metóda.

V prípade, že sa v prílohe VI uvádza postup, ako aj na účely článku 12 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 601/2012, prevádzkovateľ tento postup zavedie, zdokumentuje, vykonáva a zachováva oddelene od plánu metodiky monitorovania. Prevádzkovateľ všetku písomnú dokumentáciu o postupoch na požiadanie sprístupní príslušnému orgánu.

Prevádzkovateľ predloží plán metodiky monitorovania príslušnému orgánu na schválenie do dátumu stanoveného v článku 4 ods. 1 Členské štáty môžu stanoviť skoršiu lehotu na predloženie plánu metodiky monitorovania a môžu žiadať, aby plán metodiky monitorovania schválil príslušný orgán pred podaním žiadosti o bezodplatné pridelenie emisných kvót.

Ak prevádzkovateľ žiada o bezodplatné pridelenie emisných kvót, ale v predchádzajúcom období pridelenia sa ho vzdal, predloží plán metodiky monitorovania na schválenie najneskôr šesť mesiacov pred lehotou na podanie žiadosti podľa článku 4 ods. 1

Prevádzkovateľ pravidelne kontroluje, či plán metodiky monitorovania zodpovedá povahe a fungovaniu zariadenia a či ho možno zlepšiť. Na tento účel prevádzkovateľ zohľadní všetky odporúčania na zlepšenia uvedené v príslušnej správe o overovaní.

Prevádzkovateľ vykoná zmeny plánu metodiky monitorovania, ak nastane niektorá z týchto situácií:

a) v dôsledku nových vykonávaných činností alebo použitia nových palív alebo materiálov sa vyskytnú nové emisie alebo úrovne činnosti, ktoré ešte nie sú uvedené v pláne metodiky monitorovania;

b) použitie nových druhov meracích prístrojov, nových metód odberu vzoriek alebo analýz alebo nových zdrojov údajov, či iné faktory, zabezpečujú vyššiu presnosť pri určovaní nahlasovaných údajov;

c) zistilo sa, že údaje získané pomocou predchádzajúcej metodiky monitorovania boli nesprávne;

d) plán metodiky monitorovania nie je alebo už nie je v súlade s požiadavkami tohto nariadenia;

e) je potrebné vykonať odporúčania na zlepšenie plánu metodiky monitorovania uvedené v správe o overovaní.

Prevádzkovateľ bezodkladne oznámi všetky zamýšľané zmeny plánu metodiky monitorovania príslušnému orgánu. Členský štát však môže prevádzkovateľovi povoliť, aby oznámil zamýšľané zmeny plánu metodiky monitorovania, ktoré nie sú významné v zmysle odseku 5, a to do 31. decembra toho istého roka alebo do iného dátumu, ktorý členský štát stanoví.

Každú významnú zmenu plánu metodiky monitorovania v zmysle odseku 5 musí schváliť príslušný orgán. Ak sa príslušný orgán domnieva, že zmena oznámená prevádzkovateľom ako významná nie je významná, informuje o tom prevádzkovateľa.

Za významné sa považujú tieto zmeny plánu metodiky monitorovania zariadenia:

a) zmeny vyplývajúce zo zmien zariadenia, najmä nové podzariadenia, zmeny hraníc existujúcich podzariadení alebo uzavretia podzariadení;

b) prechod z metodiky monitorovania stanovenej v oddieloch 4.4. až 4.6 prílohy VII na inú metodiku stanovenú v uvedených oddieloch;

c) zmena predvolenej hodnoty alebo metódy odhadu stanovenej v pláne metodiky monitorovania;

d) zmeny požadované príslušným orgánom na zabezpečenie súladu plánu metodiky monitorovania s požiadavkami tohto nariadenia.

Prevádzkovateľ vedie záznamy o všetkých zmenách plánu metodiky monitorovania. V každom zázname sa uvádza:

a) transparentný opis zmeny;

b) odôvodnenie zmeny;

c) dátum oznámenia zamýšľanej zmeny príslušnému orgánu;

d) dátum potvrdenia prijatia oznámenia podľa odseku 3 príslušným orgánom (ak je k dispozícii) a dátum schválenia alebo poskytnutia informácií podľa odseku 4;

e) dátum, odkedy sa vykonáva zmenený plán metodiky monitorovania.

Prevádzkovateľ na účely nahlasovania údajov a monitorovania rozdelí každé zariadenie oprávnené na bezodplatné prideľovanie emisných kvót podľa článku 10a smernice 2003/87/ES na podzariadenia. Na tento účel sa k jednému alebo viacerým podzariadeniam pridelia vstupy, výstupy a emisie zariadenia, v prípade potreby na základe stanovenia metódy kvantifikovania konkrétnych pomerných častí príslušných vstupov, výstupov alebo emisií, ktoré sa majú prideliť jednotlivým podzariadeniam.

Pri priraďovaní vstupov, výstupov a emisií zariadenia k podzariadeniam vykoná prevádzkovateľ tieto kroky v zostupnom poradí:

a) ak sa v zariadení vyrábajú ktorékoľvek z produktov uvedených ako referenčné produkty v prílohe I, prevádzkovateľ priradí podľa potreby súvisiace vstupy, výstupy a emisie podzariadeniam spojeným s referenčným produktom na základe pravidiel stanovených v prílohe VII;

b) ak sú pre zariadenie relevantné vstupy, výstupy a emisie, ktoré sa týkajú podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla alebo podzariadení spojených s diaľkovým vykurovaním, pričom sa netýkajú žiadneho z podzariadení uvedených v písmene a), prevádzkovateľ ich priradí podľa potreby podzariadeniam spojeným s referenčným štandardom tepla alebo podzariadeniam spojeným s diaľkovým vykurovaním na základe pravidiel stanovených v prílohe VII;

c) ak sú pre zariadenie relevantné vstupy, výstupy a emisie, ktoré sa týkajú podzariadení spojených s referenčným štandardom paliva, pričom sa netýkajú žiadneho z podzariadení uvedených v písmene a) alebo b), prevádzkovateľ ich priradí podľa potreby podzariadeniam spojeným s referenčným štandardom paliva na základe pravidiel stanovených v prílohe VII;

d) ak sú pre zariadenie relevantné vstupy, výstupy a emisie, ktoré sa týkajú podzariadení spojených s emisiami z procesov, pričom sa netýkajú žiadneho z podzariadení uvedených v písmenách a), b) alebo c), prevádzkovateľ ich priradí podľa potreby podzariadeniam spojeným s emisiami z procesov na základe pravidiel stanovených v prílohe VII.

V prípade podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla, podzariadení spojených s referenčným štandardom paliva a podzariadení spojených s emisiami z procesov musí prevádzkovateľ jednoznačne rozlišovať na základe kódov NACE a PRODCOM bez ohľadu na to, či príslušný proces slúži alebo neslúži pre odvetvie alebo pododvetvie, ktoré sa považuje za odvetvie alebo pododvetvie vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ako je to určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES. Okrem toho prevádzkovateľ rozlišuje množstvo merateľného tepla vyvážaného na účely diaľkového vykurovania od merateľného tepla, ktoré neslúži pre odvetvie alebo pododvetvie, ktoré sa považuje za odvetvie alebo pododvetvie vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ako je to určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES.

Ak aspoň 95 % úrovne činnosti podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla, podzariadení spojených s referenčným štandardom paliva alebo podzariadení spojených s emisiami z procesov slúži pre odvetvia alebo pododvetvia, ktoré sa považujú za odvetvia a pododvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ako sú určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES, alebo ak aspoň 95 % úrovne činnosti podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla, podzariadení spojených s referenčným štandardom paliva alebo podzariadení spojených s emisiami z procesov slúži pre odvetvia alebo pododvetvia, ktoré sa nepovažujú za odvetvia a pododvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, prevádzkovateľ je oslobodený od poskytovania údajov umožňujúcich rozlíšenie, pokiaľ ide o riziko úniku uhlíka.

Ak sa aspoň 95 % úrovne činnosti podzariadení spojených s diaľkovým vykurovaním alebo podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla dá priradiť niektorému z týchto podzariadení, prevádzkovateľ môže priradiť celkovú úroveň činnosti týchto podzariadení podzariadeniu s najvyššou úrovňou činnosti.

Ak zariadenie začlenené do systému EU ETS vyrobilo a vyviezlo merateľné teplo do zariadenia alebo iného subjektu nezačleného do systému EU ETS, prevádzkovateľ berie do úvahy skutočnosť, že príslušný proces podzariadenia spojeného s referenčným štandardom tepla v prípade tohto tepla neslúži pre odvetvie alebo pododvetvie, ktoré sa považuje za odvetvie alebo pododvetvie vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ako je určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES, okrem prípadu, keď prevádzkovateľ poskytne príslušnému orgánu dôkaz, ktorým sa preukáže, že spotrebiteľ merateľného tepla patrí do odvetvia alebo pododvetvia, ktoré sa považuje za odvetvie alebo pododvetvie vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ako je určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES.

Na rozlíšenie merateľného tepla, ktoré je možné priradiť k podzariadeniu spojenému s diaľkovým vykurovaním, poskytne prevádzkovateľ na spokojnosť príslušného orgánu dôkaz, ktorým sa preukáže, že merateľné teplo sa vyváža na účely diaľkového vykurovania.

Po vykonaní rozdelenia v súlade s odsekom 1 a odsekom 2 prevádzkovateľ zabezpečí, aby:

a) boli všetky fyzické produkty zariadenia priradené jednému podzariadeniu bez vynechania alebo dvojitého započítania;

b) bolo 100 % množstvo všetkých zdrojových prúdov a emisií zariadenia, ktoré sa uvádzajú v pláne monitorovania zariadenia schválenom v súlade s nariadením (EÚ) č. 601/2012, priradené podzariadeniam bez vynechania alebo dvojitého započítania, s výnimkou tých, ktoré sa vzťahujú na akýkoľvek proces, ktorý nie je oprávnený na bezodplatné pridelenie emisných kvót, ako je výroba elektrickej energie v zariadení, iné ako bezpečnostné spaľovanie, ktoré nepatrí do rámca podzariadenia spojeného s referenčným produktom, alebo výroba merateľného tepla vyvážaného do iných zariadení v rámci systému EU ETS;

c) bolo 100 % množstvo čistého merateľného tepla, ktoré je oprávnené na bezodplatné pridelenie emisných kvót a ktoré bolo vyrobené v danom zariadení alebo dovezené či vyvezené v rámci daného zariadenia, ako aj množstvo prenesené medzi podzariadeniami, priradené podzariadeniam bez vynechania alebo dvojitého započítania;

d) sa v prípade všetkého merateľného tepla, ktoré bolo vyrobené, dovezené alebo vyvezené v rámci podzariadení, zdokumentovalo, či bolo dané merateľné teplo vyrobené procesom spaľovania v rámci zariadenia patriaceho do systému EU ETS, dovezené z iných procesov výroby tepla alebo zo subjektov nepatriacich do systému EU ETS;

e) boli množstvá vyrobené v podzariadeniach spojených s referenčným produktom, ak sa v zariadení vyrába elektrická energia, priradené týmto podzariadeniam bez vynechania alebo dvojitého započítania;

f) bolo v prípade každého podzariadenia spojeného s referenčným produktom, pre ktoré je relevantná zameniteľnosť paliva a elektrickej energie v súlade s oddielom 2 prílohy I, príslušné množstvo spotrebovanej elektrickej energie zistené a priradené samostatne;

g) boli v prípade, ak sú výstupmi podzariadenia materiály obsahujúce uhlík vo forme vyvážaných palív, produktov, vedľajších produktov, surovín pre iné podzariadenia alebo zariadenia alebo odpadových plynov, dané výstupy priradené podzariadeniam bez vynechania alebo dvojitého započítania, ak sa na ne nevzťahuje písmeno b);

h) boli emisie CO2 , ktoré sa vyskytujú za systémovými hranicami podzariadenia spojeného s referenčným produktom a ktoré vyplývajú z procesov uvedených v článku 2 ods. 10 písm. a) až f), priradené k podzariadeniu spojenému s emisiami z procesov, ak je možné preukázať na spokojnosť príslušného orgánu, že tieto emisie sú priamym a bezprostredným dôsledkom niektorého z procesov uvedených v článku 2 ods. 10 a že nie sú dôsledkom následnej oxidácie neúplne oxidovaného uhlíka v plynnom skupenstve za štandardných podmienok;

i) sa v prípade, že sa za systémovými hranicami podzariadenia spojeného s referenčným produktom vyskytujú v dôsledku procesov uvedených v článku 2 ods. 10 písm. a) až f) emisie CO2 zo spaľovania odpadového plynu, ktoré neslúžia na výrobu merateľného tepla, nemerateľného tepla alebo elektrickej energie, 75 % uhlíka obsiahnutého v odpadovom plyne považovalo za zmenené na CO2 , a priradilo k podzariadeniu spojenému s emisiami z procesov;

j) sa s cieľom zabrániť dvojitému započítaniu produkty výrobného procesu vrátené do toho istého výrobného procesu odpočítali od ročných úrovní činnosti, v prípade potreby v súlade s vymedzeniami produktov stanovenými v prílohe I;

k) sa na účely zabránenia dvojitému započítaniu v prípade rekuperácie merateľného tepla z procesov uskutočňovaných podzariadením spojeným s referenčným štandardom paliva odpočítalo príslušné množstvo čistého merateľného tepla vydelené referenčnou účinnosťou vo výške 90 % od paliva na vstupe. V prípade rekuperácie tepla z procesov uskutočňovaných podzariadením spojeným s emisiami z procesov sa postupuje rovnako.

Prevádzkovateľ identifikuje zdroje rizík chýb v toku údajov od primárnych ku konečným údajom v správe o základných údajoch a vypracuje, zdokumentuje, vykonáva a udržiava účinný systém kontroly, ktorým sa zabezpečí, aby správy vyplývajúce z činností súvisiacich s tokom údajov neobsahovali skreslené údaje a boli v súlade s plánom metodiky monitorovania, ako aj s týmto nariadením.

Prevádzkovateľ na požiadanie sprístupní posúdenie rizika podľa prvého pododseku príslušnému orgánu. Prevádzkovateľ ho sprístupní aj na účely overovania.

Na účely odseku 1 prvého pododseku prevádzkovateľ vypracuje, zdokumentuje, vykonáva a udržiava písomné postupy pre činnosti súvisiace s tokom údajov, ako aj pre kontrolné činnosti, a odkazy na dané postupy začlení do plánu metodiky monitorovania v súlade s článkom 8 ods. 3

Kontrolné činnosti uvedené v odseku 2 zahŕňajú v prípade potreby:

a) zabezpečenie kvality príslušného meracieho zariadenia;

b) zabezpečenie kvality systémov informačných technológií, pričom sa zaistí, aby boli príslušné systémy navrhnuté, zdokumentované, odskúšané, vykonávané, kontrolované a udržiavané spôsobom, ktorým sa zabezpečí spracovanie spoľahlivých, presných a včasných údajov v súlade s rizikami identifikovanými podľa odseku 1;

c) oddelenie úloh v rámci činností súvisiacich s tokom údajov a kontrolných činností, ako aj riadenie nevyhnutne potrebných spôsobilostí;

d) interné preskúmania a validáciu údajov;

e) opravy a nápravné opatrenia;

f) kontrolu externe zabezpečovaných procesov;

g) vedenie záznamov a dokumentácie vrátane riadenia verzií dokumentov.

Na účely odseku 3 písm. a) prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa všetky príslušné meracie zariadenia v pravidelných intervaloch kalibrovali, opravovali a kontrolovali, a to aj pred ich použitím, a aby sa kontrolovali porovnaním podľa príslušných noriem na meranie vychádzajúcich z medzinárodných noriem v oblasti merania, ak sú k dispozícii, a aby boli primerané zisteným rizikám.

Ak sa zložky systémov merania nedajú kalibrovať, prevádzkovateľ ich uvedie v pláne metodiky monitorovania a navrhne alternatívne kontrolné činnosti.

Ak sa zistí, že prístroj nie je v súlade s požadovaným výkonom, prevádzkovateľ bezodkladne prijme potrebné nápravné opatrenia.

Na účely odseku 3 písm. d) prevádzkovateľ preskúma a validuje údaje vyplývajúce z činností súvisiacich s tokom údajov uvedených v odseku 2.

Takéto preskúmanie a validácia údajov pozostávajú z týchto krokov:

a) kontrola úplnosti údajov;

b) porovnanie údajov, ktoré prevádzkovateľ určil za predchádzajúce základné obdobie, a najmä kontroly konzistentnosti na základe časového sledu účinnosti emisií skleníkových plynov v rámci každého podzariadenia;

c) porovnanie údajov a hodnôt vyplývajúcich z rôznych systémov získavania prevádzkových údajov, najmä v prípade výrobných protokolov, údajov o predaji a údajov o zásobách produktov, s ktorými súvisia referenčné produkty;

d) porovnania a kontroly úplnosti údajov na úrovni zariadenia a podzariadenia, ktorými sa zabezpečí splnenie požiadaviek stanovených v článku 10 ods. 5

Na účely odseku 3 písm. e) prevádzkovateľ zabezpečí, že v prípade zistenia neúčinného fungovania činností súvisiacich s tokom údajov alebo kontrolných činností, alebo nedodržania pravidiel stanovených v dokumentácii postupov pre tieto činnosti, sa prijmú nápravné opatrenia a dotknuté údaje sa bezodkladne opravia.

Ak prevádzkovateľ externe zabezpečuje jednu alebo viacero činností súvisiacich s tokom údajov alebo kontrolných činností uvedených v odseku 1, na účely odseku 3 písm. f) uskutoční všetky tieto činnosti:

a) overí kvalitu externe zabezpečených činností súvisiacich s tokom údajov a kontrolných činností v súlade s týmto nariadením;

b) určí primerané požiadavky na výstupy externe zabezpečovaných procesov a na metódy použité v daných procesoch;

c) overí kvalitu výstupov a metód uvedených v písmene b) tohto odseku;

d) zaistí, aby sa externe zabezpečované činnosti vykonávali tak, aby zodpovedali inherentným rizikám a kontrolným rizikám zisteným v rámci posúdenia rizík uvedeného v odseku 1.

Prevádzkovateľ monitoruje účinnosť kontrolného systému, a to aj vykonávaním interných preskúmaní a zohľadňovaním zistení overovateľa počas overovania správ na účely článku 4 ods. 2

V prípade, že prevádzkovateľ zistí, že kontrolný systém nie je účinný alebo nezodpovedá zisteným rizikám, zabezpečí zlepšenie kontrolného systému a aktualizáciu plánu metodiky monitorovania alebo príslušných písomných postupov pre činnosti súvisiace s tokom údajov, posúdenie rizík a kontrolné činnosti (podľa potreby).

V prípade, že z technických príčin dočasne nie je možné uplatňovať plán metodiky monitorovania schválený príslušným orgánom, až kým sa neobnovia podmienky na uplatňovanie schváleného plánu metodiky monitorovania, prevádzkovateľ uplatňuje metódu založenú na alternatívnych zdrojoch údajov uvedenú v pláne metodiky monitorovania na účely vykonávania potvrdzujúcich kontrol v súlade s článkom 10 ods. 5, alebo ak sa v pláne metodiky monitorovania takáto alternatíva neuvádza, alternatívnu metódu, ktorou sa zabezpečí najvyššia dosiahnuteľná presnosť v súlade so všeobecnými zdrojmi údajov a ich hierarchiou, ako sa stanovuje v oddiele 4 prílohy VII, alebo prístup konzervatívneho odhadu.

Prevádzkovateľ prijme všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie rýchleho uplatňovania schváleného plánu metodiky monitorovania.

Ak chýbajú údaje relevantné pre správu o základných údajoch, v prípade ktorých sa v pláne metodiky monitorovania neuvádzajú žiadne alternatívne metódy monitorovania ani alternatívne zdroje údajov na potvrdenie údajov alebo na doplnenie chýbajúcich údajov, prevádzkovateľ použije na určenie konzervatívnych náhradných údajov pre príslušné časové obdobie a predovšetkým pre chýbajúci parameter primeranú metódu odhadu, a to takú, ktorá je založená na najlepších postupoch odvetvia a najnovších vedeckých a technických poznatkoch, a v prílohe k správe o základných údajoch riadne odôvodní chýbajúce údaje a použitie uvedených metód.

Ak sa vyskytne dočasná odchýlka od schváleného plánu metodiky monitorovania v súlade s odsekom 1 alebo sa zistí, že chýbajú údaje relevantné pre správu, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 2 písm. a) alebo článku 5 ods. 2, prevádzkovateľ bezodkladne vypracuje písomný postup na účely toho, aby v budúcnosti k tomuto druhu chýbajúcich údajov nedochádzalo, a upraví plán metodiky monitorovania v súlade s článkom 9 ods. 3 Prevádzkovateľ okrem toho posúdi, či a ako je potrebné aktualizovať kontrolné činnosti uvedené v článku 11 ods. 3, a podľa potreby upraví dané kontrolné činnosti a príslušné písomné postupy.

Členské štáty môžu od prevádzkovateľov a overovateľov vyžadovať, aby používali elektronické vzory alebo konkrétne formáty súborov na predkladanie správ o základných údajoch, plánov metodiky monitorovania a správ o overovaní, ako je uvedené v článku 4 ods. 2, ako aj správ o údajoch nového účastníka, plánov metodiky monitorovania a správ o overovaní, ako je uvedené v článku 5 ods. 2

Zoznam podľa článku 11 ods. 1 smernice 2003/87/ES sa predkladá Komisii pomocou elektronického vzoru, ktorý poskytla Komisia, a identifikujú sa v ňom všetci výrobcovia elektrickej energie, všetky malé zariadenia, ktoré môžu byť vylúčené zo systému EU ETS podľa článkov 27 a 27a smernice 2003/87/ES, a všetky zariadenia, ktoré budú začlenené do systému EU ETS podľa článku 24 uvedenej smernice.

Zoznam, na ktorý sa odkazuje v odseku 1, obsahuje v prípade každého existujúceho zariadenia, pre ktoré sa žiada o bezodplatné pridelenie emisných kvót, tieto informácie:

a) identifikáciu zariadenia a jeho hraníc s použitím identifikačného kódu zariadenia v protokole transakcií Európskej únie (EUTL);

b) informácie o činnosti a informácie o oprávnenosti na bezodplatné pridelenie emisných kvót;

c) identifikáciu každého podzariadenia v rámci zariadenia;

d) v prípade každého podzariadenia informácie o ročných úrovniach činnosti a ročných emisiách za každý rok príslušného základného obdobia;

e) v prípade každého podzariadenia informácie, či patrí alebo nepatrí k odvetviu alebo pododvetviu, ktoré sa považuje za odvetvie alebo pododvetvie vystavené významnému riziku úniku uhlíka, ako je určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES, a v prípade potreby aj kódy PRODCOM vyrábaných produktov;

f) v prípade každého podzariadenia údaje nahlasované v súlade s prílohou IV.

Komisia po doručení zoznamu uvedeného v odseku 1 posúdi zahrnutie každého zariadenia do zoznamu a súvisiace údaje predložené v súlade s odsekom 2.

Ak Komisia nezamietne zaradenie zariadenia na uvedený zoznam, údaje sa použijú na výpočet revidovaných referenčných hodnôt podľa článku 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES.

Členské štáty určia a oznámia predbežné bezodplatne pridelené ročné emisné kvóty na zariadenie pomocou revidovaných referenčných hodnôt za príslušné obdobie pridelenia, stanovené v súlade s článkom 16 ods. 2 až 7 a článkami 19 až 22.

Po oznámení predbežných bezodplatne pridelených ročných emisných kvót za príslušné obdobie pridelenia Komisia určí každý faktor stanovený podľa článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES porovnaním výšky predbežných ročných bezodplatne pridelených emisných kvót zariadeniam za každý rok príslušného obdobia pridelenia pri uplatnení faktorov určených v prílohe V k tomuto nariadeniu s ročným množstvom emisných kvót, ktoré sa vypočíta v súlade s článkom 10a ods. 5 a 5a smernice 2003/87/ES pre zariadenia, pričom sa zohľadní príslušný podiel na celkovom ročnom množstve pre celú Úniu, určený podľa článku 10 ods. 1 a článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES. Pri určovaní sa zohľadnia prípadné začlenenia podľa článku 24 a vylúčenia podľa článku 27 a článku 27a smernice 2003/87/ES.

Po určení faktora stanoveného podľa článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES členské štáty v súlade s článkom 16 ods. 8 určia a predložia Komisii konečné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót za každý rok počas príslušného obdobia pridelenia.

Každý členský štát na požiadanie sprístupní Komisii správy prijaté na základe článku 4 ods. 2

Na účely zabezpečenia súladu s požiadavkami tohto nariadenia členské štáty posúdia správy o základných údajoch a správy o overovaní predložené v súlade s článkom 4 ods. 2 V prípade potreby príslušný orgán požiada prevádzkovateľov o vykonanie opráv všetkých nezrovnalostí alebo chýb, ktoré ovplyvňujú určovanie historických úrovní činnosti. Príslušný orgán môže požiadať prevádzkovateľov o predloženie ďalších údajov okrem informácií a dokumentov, ktoré sa majú predložiť v súlade s článkom 4 ods. 2

Na základe posúdených správ o základných údajoch a správ o overovaní členské štáty určia historické úrovne činnosti pre každé podzariadenie a zariadenie za príslušné základné obdobie. Členské štáty môžu rozhodnúť o určení historických úrovní činnosti až po overení údajov týkajúcich sa zariadenia ako vyhovujúcich alebo ak sa uistili, že chýbajúce údaje vedúce k stanovisku overovateľa sa vyskytli v dôsledku výnimočných a nepredvídateľných okolností, ktorým nebolo možné zabrániť, ani keby sa vynaložila všetka náležitá starostlivosť.

Historická úroveň činnosti v súvislosti s produktom pri každom produkte, pre ktorý bol určený referenčný produkt podľa prílohy I, predstavuje aritmetický priemer ročnej historickej výroby daného produktu v dotknutom zariadení počas základného obdobia.

Historická úroveň činnosti v súvislosti s teplom predstavuje aritmetický priemer ročného historického dovozu zo zariadenia, ktoré je zahrnuté do systému EU ETS, výroby alebo oboch, počas základného obdobia, čistého merateľného tepla spotrebovaného v rámci hraníc zariadenia na výrobu produktov, na výrobu mechanickej energie inej ako používanej na výrobu elektrickej energie, na vykurovanie alebo chladenie, s výnimkou spotreby na výrobu elektrickej energie, alebo vyvezeného do zariadení alebo iného subjektu, ktorý nie je zahrnutý do systému EU ETS, s výnimkou vývozu na výrobu elektrickej energie, a vyjadruje sa v terajouloch za rok.

Historická úroveň činnosti v súvislosti s diaľkovým vykurovaním predstavuje aritmetický priemer ročného historického dovozu zo zariadenia, ktoré je zahrnuté do systému EU ETS, výroby alebo oboch, počas základného obdobia, merateľného tepla vyvážaného na účely diaľkového vykurovania, a vyjadruje sa v terajouloch za rok.

Historická úroveň činnosti v súvislosti s palivom predstavuje aritmetický priemer ročnej historickej spotreby palív použitých na výrobu nemerateľného tepla spotrebovaného na výrobu produktov, výrobu mechanickej energie inej ako používanej na výrobu elektrickej energie, na vykurovanie alebo chladenie s výnimkou spotreby na výrobu elektrickej energie vrátane bezpečnostného spaľovania, počas základného obdobia, a vyjadruje sa v terajouloch za rok.

V prípade emisií z procesov, ktoré nastali v súvislosti s výrobou produktov v dotknutom zariadení počas základného obdobia, historická úroveň činnosti v súvislosti s procesmi predstavuje aritmetický priemer ročných historických emisií z procesov, a vyjadruje sa v tonách ekvivalentu oxidu uhličitého.

Na účely určenia hodnôt aritmetického priemeru podľa odsekov 3 až 6 sa zohľadňujú len kalendárne roky, počas ktorých bolo zariadenie prevádzkované aspoň jeden deň.

Ak bolo podzariadenie počas príslušného základného obdobia v prevádzke kratšie ako dva kalendárne roky, historické úrovne činnosti sú úrovňami činnosti za prvý kalendárny rok prevádzky po začiatku bežnej prevádzky tohto podzariadenia.

Ak podzariadenie nebolo počas základného obdobia v prevádzke jeden kalendárny rok po začatí bežnej prevádzky, historická úroveň činnosti sa určí po predložení správy o úrovni činnosti po uplynutí prvého kalendárneho roka prevádzky.

Odchylne od odseku 3 členské štáty určia historickú úroveň činnosti v súvislosti s produktom za produkty, na ktoré sa vzťahujú referenčné produkty podľa prílohy III, na základe aritmetického priemeru ročnej historickej produkcie podľa vzorcov stanovených v uvedenej prílohe.

Keď prevádzkovateľ existujúceho zariadenia predloží platnú žiadosť o bezodplatné pridelenie emisných kvót v súlade s článkom 4, dotknutý členský štát na základe údajov získaných v súlade s článkom 14 vypočíta za každý rok pre dané zariadenie množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót od roku 2021.

Na účely výpočtu uvedeného v odseku 1 členské štáty najprv určia predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót samostatne pre každé podzariadenie, a to takto:

a) v prípade podzariadení spojených s referenčným produktom zodpovedá predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na daný rok úrovni referenčného produktu za príslušné obdobie pridelenia, prijatej v súlade s článkom 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES a vynásobenej príslušnou historickou úrovňou činnosti v súvislosti s produktom;

b) v prípade podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla zodpovedá predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na daný rok referenčnej úrovni referenčného štandardu tepla pre merateľné teplo za príslušné obdobie pridelenia, prijatej v súlade s článkom 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES a vynásobenej historickou úrovňou činnosti v súvislosti s teplom za spotrebu alebo vývoz merateľného tepla iného ako na diaľkové vykurovanie do zariadení, ktoré nepatria do systému EU ETS, alebo iných subjektov;

c) v prípade podzariadení spojených s diaľkovým vykurovaním zodpovedá predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na daný rok úrovni referenčného štandardu tepla pre merateľné teplo za príslušné obdobie pridelenia, prijatej v súlade s článkom 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES a vynásobenej príslušnou historickou úrovňou činnosti v súvislosti s diaľkovým vykurovaním;

d) v prípade podzariadení spojených s referenčným štandardom paliva zodpovedá predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na daný rok úrovni referenčného štandardu paliva za príslušné päťročné obdobie, prijatej v súlade s článkom 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES a vynásobenej príslušnou historickou úrovňou činnosti v súvislosti s palivom za spotrebované palivo;

e) v prípade podzariadení spojených s emisiami z procesov zodpovedá predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na daný rok historickej úrovni činnosti v súvislosti s procesmi, vynásobenej faktorom 0,97.

Ak bolo podzariadenie počas základného obdobia v prevádzke kratšie ako jeden kalendárny rok po začatí bežnej prevádzky, predbežné emisné kvóty za príslušné obdobie prideľovania sa určia po nahlásení historickej úrovne činnosti.

Na účely článku 10b ods. 4 smernice 2003/87/ES sa faktory uvedené v prílohe V k tomuto nariadeniu uplatňujú na predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót určené pre každé podzariadenie podľa odseku 2 tohto článku na dotknutý rok, ak procesy v daných podzariadeniach slúžia pre odvetvia alebo pododvetvia, ktoré sa nepovažujú za odvetvia alebo pododvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ako sú určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES.

Odchylne od prvého pododseku sa v prípade podzariadení spojených s diaľkovým vykurovaním uplatní faktor 0,3.

Ak procesy v podzariadeniach uvedených v odseku 2 slúžia pre odvetvia alebo pododvetvia, ktoré sa považujú za odvetvia alebo pododvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ako sú určené v súlade s článkom 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES, uplatní sa faktor 1.

Predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót pre podzariadenia, ktoré dostali merateľné teplo od podzariadení vyrábajúcich produkty, ktoré sú zahrnuté v referenčnom produkte kyselina dusičná, sa zníži o ročnú historickú spotrebu uvedeného tepla počas príslušných základných období, vynásobenú úrovňou referenčného štandardu tepla pre toto merateľné teplo za príslušné obdobie pridelenia a prijatú v súlade s článkom 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES.

Od roku 2026 sa predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót pre podzariadenia spojené s referenčným produktom za príslušné obdobie pridelenia zníži o ročné historické množstvo emisií vyplývajúcich zo spaľovaných odpadových plynov s výnimkou bezpečnostného spaľovania, a nepoužívaných na účely výroby merateľného tepla, nemerateľného tepla alebo elektrickej energie.

Predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na každé zariadenie predstavuje súčet predbežných ročných množstiev bezodplatne pridelených emisných kvót všetkých podzariadení vypočítaných v súlade s odsekmi 2 až 5.

Ak zariadenie zahŕňa podzariadenia vyrábajúce buničinu (sulfátovú buničinu s krátkymi vláknami, sulfátovú buničinu s dlhými vláknami, termomechanickú buničinu a mechanickú buničinu, sulfitovú buničinu alebo inú buničinu, ktorá nie je zahrnutá v referenčnom produkte), ktoré vyvážajú merateľné teplo do iných technicky prepojených podzariadení, predbežné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót zohľadňuje, bez toho, aby boli dotknuté predbežné ročné množstvá emisných kvót bezodplatne pridelených pre iné podzariadenia príslušného zariadenia, iba predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót, len ak sa výrobky z buničiny vyrábané týmto podzariadením umiestňujú na trh a nie sú spracúvané na papier v tých istých alebo iných technicky prepojených zariadeniach.

Pri určovaní predbežného ročného množstva emisných kvót bezodplatne pridelených na každé zariadenie členské štáty a prevádzkovatelia zabezpečia, aby sa emisie alebo úrovne činností nezapočítavali dvakrát a aby prídel nebol záporný. Najmä v prípade, že zariadenie dovezie medziprodukt, ktorý je podľa vymedzenia príslušných systémových hraníc uvedených v prílohe I zahrnutý v referenčnom produkte, emisie sa pri určovaní predbežného ročného množstva bezodplatne pridelených emisných kvót nezapočítajú dvakrát pre obe príslušné zariadenia.

Konečné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na každé existujúce zariadenie okrem zariadení, na ktoré sa vzťahuje článok 10a ods. 3 smernice 2003/87/ES, je predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na každé zariadenie, určené v súlade s odsekom 6 tohto článku, vynásobené faktorom určeným v súlade s článkom 14 ods. 6 tohto nariadenia.

V prípade zariadení, na ktoré sa vzťahuje článok 10a ods. 3 smernice 2003/87/ES a ktoré sú oprávnené na bezodplatné prideľovanie emisných kvót, konečné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót zodpovedá predbežnému ročnému množstvu bezodplatne pridelených emisných kvót každému zariadeniu, určenému podľa odseku 6 tohto článku, ročne upravenému lineárnym koeficientom uvedeným v článku 9 smernice 2003/87/ES, s použitím predbežného ročného množstva bezodplatne pridelených emisných kvót príslušnému zariadeniu s použitím roka 2013 ako referenčného roka, s výnimkou každého roka, v ktorom sa tieto emisné kvóty jednotne upravia podľa článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES.

Odchylne od druhého pododseku za každý rok, za ktorý je faktor určený v súlade s článkom 14 ods. 6 nižší ako 100 %, pri zariadeniach, na ktoré sa vzťahuje článok 10a ods. 3 smernice 2003/87/ES a ktoré sú oprávnené na bezodplatné prideľovanie emisných kvót, konečné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót zodpovedá predbežnému ročnému množstvu bezodplatne pridelených emisných kvót každému zariadeniu určenému v súlade s odsekom 6 tohto článku, ročne upravenému faktorom určeným v súlade s článkom 14 ods. 6 tohto nariadenia.

Na účely výpočtov uvedených v odsekoch 1 až 8 sa množstvo emisných kvót pre podzariadenia a zariadenia vyjadruje ako najbližšie celé číslo.

Členské štáty určia historické úrovne činnosti každého nového účastníka a jeho podzariadení takto:

a) historická úroveň činnosti v súvislosti s produktom predstavuje za každý produkt, pre ktorý bol určený referenčný produkt uvedený v prílohe I k tomuto nariadeniu alebo podľa článku 24 smernice 2003/87/ES, úroveň činnosti prvého kalendárneho roka po začatí bežnej prevádzky príslušného podzariadenia na výrobu tohto produktu;

b) historická úroveň činnosti v súvislosti s teplom predstavuje úroveň činnosti prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky na dovoz zo zariadenia, ktoré je zahrnuté do systému EU ETS, výrobu (alebo dovoz aj výrobu) merateľného tepla spotrebovaného v rámci hraníc zariadenia na výrobu produktov, na výrobu mechanickej energie inej ako používanej na výrobu elektrickej energie, na vykurovanie alebo chladenie, okrem spotreby na výrobu elektrickej energie, alebo vyvezeného do zariadenia alebo iného subjektu, ktorý nie je zahrnutý do systému EU ETS, s výnimkou vývozu na výrobu elektrickej energie;

c) historická úroveň činnosti v súvislosti s diaľkovým vykurovaním predstavuje úroveň činnosti prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky na dovoz zo zariadenia, ktoré je zahrnuté do systému EU ETS, alebo výrobu (alebo dovoz aj výrobu) merateľného tepla, ktoré sa vyváža na účely diaľkového vykurovania;

d) historická úroveň činnosti v súvislosti s palivom predstavuje úroveň činnosti prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky pri spotrebe palív používaných na výrobu nemerateľného tepla spotrebovaného na výrobu produktov, na výrobu mechanickej energie inej ako použitej na výrobu elektrickej energie, na vykurovanie alebo chladenie, s výnimkou spotreby príslušného zariadenia na výrobu elektrickej energie, vrátane bezpečnostného spaľovania príslušného zariadenia;

e) úroveň činnosti v súvislosti s emisiami z procesov predstavuje úroveň činnosti prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky výrobnej jednotky na výrobu emisií z procesov;

f) odchylne od písmena a) predstavuje historická úroveň činnosti v súvislosti s produktom, na ktorý sa vzťahujú referenčné produkty uvedené v prílohe III, úroveň činnosti prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky pri výrobe tohto produktu v príslušnom podzariadení, ktorá je určená podľa vzorcov stanovených v uvedenej prílohe.

Na účely bezodplatného prideľovania emisných kvót novým účastníkom členské štáty vypočítajú predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót od začiatku bežnej prevádzky zariadenia samostatne pre každé podzariadenie takto:

a) v prípade každého podzariadenia spojeného s referenčným produktom, podzariadenia spojeného s referenčným štandardom tepla a podzariadenia spojeného s referenčným štandardom paliva zodpovedá predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót na daný rok uvedenej referenčnej úrovni na príslušné obdobie, vynásobenej historickou úrovňou činnosti;

b) v prípade každého podzariadenia spojeného s emisiami z procesov zodpovedá predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót na daný rok historickej úrovni činnosti v súvislosti s procesmi, vynásobenej faktorom 0,97.

Na výpočet predbežného ročného množstva bezodplatne pridelených emisných kvót novým účastníkom sa mutatis mutandis uplatňuje článok 16 ods. 3, 4, 5 a 7.

Predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót na kalendárny rok, ak sa už začala bežná prevádzka, zodpovedá úrovni uplatniteľnej referenčnej úrovne za každé podzariadenie, vynásobenej úrovňou činnosti za daný rok.

Predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na každé zariadenie predstavuje súčet predbežných ročných množstiev bezodplatne pridelených emisných kvót všetkých podzariadení vypočítaných v súlade s odsekmi 1 a 2. Uplatňuje sa článok 16 ods. 6 druhý pododsek.

Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii ročné množstvo emisných kvót na zariadenie, bezodplatne pridelených novým účastníkom.

Emisné kvóty z rezervy pre nových účastníkov, vytvorené podľa článku 10a ods. 7 smernice 2003/87/ES, prideľuje Komisia od doručenia oznámenia na základe zásady kto prv príde, ten prv berie.

Komisia môže zamietnuť predbežné ročné množstvo kvót bezodplatne pridelených emisných konkrétnemu zariadeniu.

Konečné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót zodpovedá predbežnému ročnému množstvu bezodplatne pridelených emisných kvót každému zariadeniu, určenému v súlade s odsekmi 1 až 4, ročne upravenému lineárnym koeficientom uvedeným v článku 9 smernice 2003/87/ES, pričom sa ako referenčné množstvo použije predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na dotknuté zariadenie za prvý rok príslušného obdobia pridelenia.

Na účely výpočtov uvedených v odsekoch 1 až 5 sa množstvo emisných kvót pre podzariadenia a zariadenia vyjadruje ako najbližšie celé číslo.

Odchylne od článku 16 ods. 2 písm. a) a článku 18 ods. 1 písm. a) predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených podzariadeniu spojenému s referenčným produktom v súvislosti s výrobou chemických látok vysokej hodnoty (ďalej len HVC) zodpovedá referenčnej úrovni referenčného produktu parné krakovanie za príslušné obdobie pridelenia, vynásobenej historickou úrovňou činnosti, ktorá je určená v súlade s prílohou III a vynásobená podielom na celkových priamych emisiách vrátane emisií z čistého dovezeného tepla počas základného obdobia

Odchylne od článku 16 ods. 2 písm. a) a článku 18 ods. 1 písm. a) predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených podzariadeniu v súvislosti s výrobou monoméru vinylchloridu (ďalej len VCM) zodpovedá referenčnej úrovni referenčného produktu VCM za príslušné obdobie pridelenia, vynásobenej historickou úrovňou činnosti za výrobu VCM, vyjadrenou v tonách, a vynásobenej podielom priamych emisií vyprodukovaných pri výrobe VCM vrátane emisií z čistého dovezeného tepla počas základného obdobia uvedeného v článku 15 ods. 2 alebo prípadne počas prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky podľa článku 17 písm. a), vypočítaných v súlade s článkom 22 ods. 2 a vyjadrených v tonách ekvivalentu oxidu uhličitého, a súčtu týchto priamych emisií a emisií súvisiacich s vodíkom pri výrobe VCM počas základného obdobia uvedeného v článku 15 ods. 2 alebo prípadne počas prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky podľa článku 17 písm. a), vyjadrených v tonách ekvivalentu oxidu uhličitého vypočítaných na základe historickej spotreby tepla vyplývajúcej zo spaľovania vodíka, ktorá je vyjadrená v terajouloch krát referenčná úroveň referenčného štandardu tepla za príslušné obdobie pridelenia.

Ak podzariadenie spojené s referenčným produktom zahŕňa merateľné teplo dovezené zo zariadenia alebo iného subjektu, ktorý nie je začlenený do systému EU ETS, predbežné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených na dotknuté podzariadenie spojené s referenčným produktom, určené podľa článku 16 ods. 2 písm. a) alebo článku 18 ods. 1 písm. a), sa zníži o množstvo tepla historicky dovezené zo zariadenia alebo z iného subjektu, ktorý nie je začlenený do systému EU ETS, v dotknutom roku, vynásobené referenčnou úrovňou referenčného štandardu tepla pre merateľné teplo za príslušné obdobie pridelenia.

V prípade každého podzariadenia spojeného s referenčným produktom zodpovedajúcim referenčnému produktu vymedzenému v oddiele 2 prílohy I so zohľadnením zameniteľnosti paliva a elektrickej energie zodpovedá predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót referenčnej úrovni príslušného referenčného produktu za príslušné obdobie pridelenia, vynásobenej historickou úrovňou činnosti v súvislosti s produktom a vynásobenej podielom celkových priamych emisií vrátane emisií z čistého dovezeného tepla počas základného obdobia uvedeného v článku 15 ods. 2 alebo prípadne počas prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky podľa článku 17 písm. a), vypočítaných v súlade s odsekom 2 a vyjadrených v tonách ekvivalentu oxidu uhličitého, a súčtu týchto celkových priamych emisií a príslušných nepriamych emisií počas základného obdobia uvedeného v článku 15 ods. 2 alebo prípadne počas prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky podľa v článku 17 písm. a), vypočítaných v súlade s odsekom 3.

Na účely výpočtu emisií z čistého dovezeného tepla sa množstvo merateľného tepla na výrobu príslušného produktu dovezeného zo zariadení, ktoré sú zahrnuté do systému EU ETS, počas základného obdobia uvedeného v článku 15 ods. 2 alebo prípadne počas prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky podľa článku 17 písm. a), vynásobí referenčnou úrovňou referenčného štandardu tepla za príslušné obdobie pridelenia.

Na účely výpočtu nepriamych emisií predstavujú príslušné nepriame emisie príslušnú spotrebu elektrickej energie, stanovenú vo vymedzení procesov a emisií zahrnutých v prílohe I, počas základného obdobia uvedeného v článku 15 ods. 2 alebo prípadne počas prvého kalendárneho roka po začiatku bežnej prevádzky podľa článku 17 písm. a), vyjadrenú v megawatthodinách na výrobu príslušného produktu krát 0 376 tony oxidu uhličitého na megawatthodinu a vyjadrenú v tonách oxidu uhličitého.

Prevádzkovatelia informujú príslušný orgán o každej zmene v súvislosti s prevádzkou zariadenia, ktorá má vplyv na emisné kvóty zariadenia. Členské štáty môžu na toto oznámenie stanoviť lehotu a môžu vyžadovať použitie elektronických vzorov alebo konkrétnych formátov súborov.

Po posúdení príslušných informácií príslušný orgán predloží Komisii všetky príslušné informácie vrátane revidovaného konečného ročného množstva emisných kvót bezodplatne pridelených príslušnému zariadeniu.

Príslušný orgán predloží príslušné informácie podľa prvého pododseku pomocou elektronického systému prevádzkovaného Komisiou.

Komisia môže zamietnuť revidované konečné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených príslušnému zariadeniu.

Komisia prijme na základe prijatého oznámenia rozhodnutie, informuje príslušný orgán a v prípade potreby zaznamená zmeny do registra Únie zriadeného podľa článku 19 smernice 2003/87/ES a do EUTL podľa článku 20 uvedenej smernice.

Prevádzkovateľ, ktorému boli bezodplatne pridelené emisné kvóty, sa môže tohto pridelenia kedykoľvek počas príslušného obdobia pridelenia vzdať v súvislosti so všetkými alebo určitými podzariadeniami na základe žiadosti, ktorú podá príslušnému orgánu.

Po posúdení príslušných informácií príslušný orgán predloží Komisii revidované konečné ročné množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených dotknutému zariadeniu podľa článku 23 ods. 2

Revidované emisné kvóty sa týkajú kalendárnych rokov nasledujúcich po roku žiadosti uvedenej v odseku 1.

Komisia prijme rozhodnutie týkajúce sa vzdania sa kvót a bude konať v súlade s postupom uvedeným v článku 23 ods. 4

Prevádzkovateľ nemá právo stiahnuť svoju žiadosť uvedenú v odseku 1 v tom istom období pridelenia.

Prevádzkovatelia nových zariadení, ktoré sú výsledkom zlúčenia alebo rozdelenia, poskytnú podľa potreby príslušnému orgánu túto dokumentáciu:

a) mená, adresy a kontaktné údaje prevádzkovateľov predtým samostatných alebo jednotlivých zariadení;

b) mená, adresy a kontaktné údaje prevádzkovateľov novovytvoreného zariadenia;

c) podrobný opis hraníc dotknutých častí zariadenia, ak je to uplatniteľné;

d) identifikátor povolenia a identifikačný kód novovytvoreného zariadenia (zariadení) v registri Únie.

Zariadenia, ktoré sú výsledkom zlúčenia alebo rozdelenia, predkladajú príslušnému orgánu správy podľa článku 4 ods. 2 Ak boli zariadenia pred zlúčením alebo rozdelením novými účastníkmi, prevádzkovatelia nahlasujú príslušnému orgánu údaje od začiatku bežnej prevádzky.

Zlúčenia alebo rozdelenia zariadení vrátane rozdelení v rámci tej istej skupiny podnikov posudzuje príslušný orgán. Príslušný orgán oznamuje Komisii zmenu prevádzkovateľov.

Na základe údajov prijatých podľa odseku 2 určí príslušný orgán historické úrovne činnosti v základnom období pre každé podzariadenie každého novovytvoreného zariadenia po zlúčení alebo rozdelení. Ak je podzariadenie rozdelené na dve alebo viacero podzariadení, historická úroveň činnosti a emisné kvóty pre podzariadenia po rozdelení vychádzajú z historických úrovní činnosti príslušných technických jednotiek zariadenia pred rozdelením v základnom období.

Na základe historických úrovní činnosti po zlúčeniach alebo rozdeleniach zodpovedajú bezodplatne pridelené emisné kvóty zariadení po zlúčeniach alebo rozdeleniach konečnému množstvu bezodplatne pridelených emisných kvót pred zlúčeniami alebo rozdeleniami.

Komisia preskúma každé pridelenie emisných kvót zariadení po zlúčeniach alebo rozdeleniach a výsledky tohto posúdenia oznámi príslušnému orgánu.

Prevádzka zariadenia sa považuje za ukončenú, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a) príslušné povolenie na emisie skleníkových plynov bolo odňaté, a to aj v prípade, ak už zariadenie nespĺňa prahové hodnoty činností uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES;

b) zariadenie už nie je v prevádzke a je technicky nemožné obnoviť prevádzku.

Ak sa ukončila prevádzka zariadenia, dotknutý členský štát nevydá emisné kvóty tomuto zariadeniu od roka nasledujúceho po ukončení prevádzky.

Členské štáty môžu pozastaviť vydanie emisných kvót zariadeniam, ktorých prevádzka bola pozastavená, kým sa nepreukáže, či sa ich prevádzka obnoví.

Rozhodnutie 2011/278/EÚ sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021 . Naďalej sa však uplatňuje na pridelenie kvót týkajúce sa obdobia pred 1. januárom 2021 .

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

PRIJALA TOTO NARIADENIE: