Nařízení Komise v přenesené pravomoci (EU) 2026/269 ze dne 29. října 2025, kterým se mění nařízení v přenesené pravomoci (EU) 2015/35, pokud jde o technické rezervy, opatření týkající se dlouhodobých záruk, kapitál, akciové riziko, riziko kreditního rozpětí u sekuritizovaných pozic, ostatní kapitálové požadavky podle standardního vzorce, podávání zpráv a zveřejňování informací, proporcionalitu a skupinovou solventnost

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II)Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1 , ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/138/oj. , a najmä na jej článok 29 ods. 5, článok 31 ods. 4, článok 35 ods. 9, článok 37 ods. 6, článok 50 ods. 1, článok 56, článok 75 ods. 2, článok 75 ods. 3, článok 86 ods. 1, článok 92 ods. 1a, článok 97 ods. 1, článok 99 písm. b), článok 105a ods. 5, článok 111 ods. 1, článok 127, článok 130, článok 213a ods. 6, článok 233b písm. a), článok 234, článok 256 ods. 4 a článok 256b ods. 6,

Článok 173 Článok 173 Investície do akcií podľa legislatívnych programov 1.Ak poisťovňa alebo zaisťovňa investuje do akcií buď priamo alebo prostredníctvom podniku kolektívneho investovania v rámci legislatívneho programu, ktorý spĺňa podmienky stanovené v článku 133 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, štandardný podmodul akciového rizika uplatniteľný na časť takýchto investícií do akcií, ktorá súhrnne nepresahuje 10 % použiteľných vlastných zdrojov podniku, sa vypočítava v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku, s výhradou schválenia orgánom dohľadu. 2.Percentuálne podiely stanovené v článku 169 tohto nariadenia sa znižujú úmerne ku kvantifikovanému zníženiu kreditného rizika dosiahnutému v rámci legislatívneho programu. 3.Ak Komisia vedie verejný register legislatívnych programov, ktoré sa považujú za programy spĺňajúce podmienky článku 133 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, každý program zahrnutý do tohto registra sa považuje za program, ktorým sa dosahuje zníženie celkového kreditného rizika aspoň o 5 %.

Článok 331Zaraďovanie položiek vlastných zdrojov poisťovní a zaisťovní na úrovni skupiny;

Článok 332Zaraďovanie položiek vlastných zdrojov poisťovní a zaisťovní z tretej krajiny na úrovni skupiny;

Článok 373 Článok 373 Informácie o významných zmenách

Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1 , ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/138/oj.

⟪TABLE:tbl_001⟫

(1) Poisťovne a zaisťovne, ktoré spravujú aktíva v hodnote približne 10 biliónov EUR, tvoria základný pilier finančného systému. Vzhľadom na dlhodobý charakter ich činnosti majú mimoriadne dobré predpoklady na poskytovanie stabilného financovania reálnej ekonomiky vrátane malých a stredných podnikov (ďalej len MSP). Z dôvodu kľúčovej sociálno-ekonomickú úlohy poisťovní a zaisťovní sa na ne vzťahujú komplexné prudenciálne pravidlá stanovené v smernici 2009/138/ES a delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/35Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35 z 10. októbra 2014 , ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 12, 17.1.2015, s. 1 , ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2015/35/oj). .

(2) S cieľom zvýšiť schopnosť sektora podporovať reálnu ekonomiku, zelenú a digitálnu transformáciu a ďalšie priority Únie a zároveň zachovať prudenciálnu spoľahlivosť a finančnú stabilitu bola smernica 2009/138/ES zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/2Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/2 z 27. novembra 2024 , ktorou sa mení smernica 2009/138/ES, pokiaľ ide o proporcionalitu, kvalitu dohľadu, predkladanie informácií, opatrenia týkajúce sa dlhodobých záruk, makroprudenciálne nástroje, riziká ohrozujúce udržateľnosť a dohľad nad skupinou a cezhraničný dohľad, a ktorou sa menia smernice 2002/87/ES a 2013/34/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2025/2, 8.1.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2025/2/oj). , ktorá nadobudla účinnosť 28. januára 2025 . Smernicou (EÚ) 2025/2 sa zlepšuje návrh opatrení týkajúcich sa dlhodobých záruk a zavádza sa ňou preferenčné zaobchádzanie s dlhodobými investíciami do akcií. Týmito zmenami sa zvýši dostupný kapitál podnikov nad rámec kapitálovej požiadavky na solventnosť, a tým sa posilní ich schopnosť podporovať ciele únie úspor a investícií a Európskej zelenej dohody. Smernicou (EÚ) 2025/2 sa tiež posilňuje primeranosť prudenciálnych pravidiel, a to zavedením novej kategórie tzv. malých a menej zložitých podnikov, ktoré môžu automaticky využívať identifikované opatrenia v oblasti proporcionality týkajúce sa predkladania informácií, zverejňovania informácií, správy a riadenia, revízie písomných pravidiel, výpočtu technických rezerv, posúdenia vlastného rizika a solventnosti a plánov riadenia rizika likvidity. Zároveň tým, že sa v nej uznáva potreba zachovať spoľahlivý rámec dohľadu, sa smernicou (EÚ) 2025/2 zvyšujú požiadavky na spoluprácu medzi orgánmi dohľadu, posilňuje koordinačná úloha a právomoci dohľadu Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (ďalej len orgán EIOPA) a rozširuje súbor makroprudenciálnych nástrojov, ktoré majú k dispozícii vnútroštátne orgány dohľadu.

(3) Aby bol nový režim plne funkčný, vyžaduje si ďalšie špecifikácie kľúčových kvantitatívnych parametrov v delegovaných aktoch. Delegované nariadenie (EÚ) 2015/35 by sa preto malo zmeniť. Zmeny delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35 by mali prispieť k vykonávaniu programu Únie v oblasti únie úspor a investícií a mali by pomôcť poisťovateľom zvýšiť konkurencieschopnosť hospodárstva Únie, ako sa uvádza v Kompase konkurencieschopnosti KomisiePozri Európska komisia, Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ [COM(2025) 30]. . Predovšetkým by sa mal uznať potenciál poisťovateľov mobilizovať dodatočný súkromný kapitál na podporu kľúčových cieľov Únie, a to aj pri investovaní spolu s verejnými prostriedkami do reálnej ekonomiky, najmä prostredníctvom významných verejných záruk alebo dotácií.

(4) Súčasné prudenciálne kalibrácie zabezpečujú vysokú úroveň ochrany poistníkov a významne prispievajú k finančnej stabilite. Tieto kalibrácie však môžu byť aj príliš konzervatívne, čím obmedzujú schopnosť poisťovateľov zapojiť sa do dlhodobých investícií. V záujme riešenia tohto problému by sa mal revidovať prudenciálny rámec s cieľom vypustiť neodôvodnené vrstvy obozretnosti. Hoci takéto revízie môžu viesť k vyššej sume vlastných zdrojov nad rámec kapitálových požiadaviek na solventnosť, očakáva sa, že poisťovne a zaisťovne podporia širšie ciele Únie v príslušných oblastiach politík nasmerovaním dodatočného kapitálu na produktívne investície do reálnej ekonomiky.

(5) Únia má značné potreby v oblasti financovania, aby bola schopná splniť svoje už dohodnuté ciele v oblasti inovácií, udržateľného rastu a obranyPozri Európska komisia, Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ [COM(2025) 30]. . Smernicou (EÚ) 2025/2 sa zmenila smernica 2009/138/ES, a to okrem iného s cieľom zabezpečiť zvýšenie úrovne dostupného kapitálu nad rámec kapitálovej požiadavky na solventnosť. Je dôležité, aby vnútroštátne orgány dohľadu a orgán EIOPA monitorovali používanie tohto nového dostupného kapitálu vzhľadom na dosah na kapitálovú pozíciu poisťovateľov v priebehu času. Očakáva sa, že poisťovatelia nasmerujú prebytočný kapitál do produktívnych investícií vrátane sekuritizačných pozícií, ktoré prispievajú k financovaniu podnikov a hospodárstva Únie. Komisia bude monitorovať, či sa tieto očakávania naplnili, a posúdi účinnosť reforiem, najmä pokiaľ ide o ich vplyv na zvýšenie účasti sektora poisťovníctva na produktívnych investíciách, ktoré prispievajú k financovaniu spoločností a hospodárstva Únie. V tejto súvislosti by orgán EIOPA mal Európskej komisii, Európskemu parlamentu a Rade pravidelne predkladať informácie o i) pridelení aktív rozčlenených podľa odvetví a geografických oblastí; ii) zvyšovaní rozdeľovania výnosov akcionárom vrátane spätného odkúpenia akcií, ako aj pohyblivej zložky odmeňovania správnemu orgánu, riadiacemu alebo kontrolnému orgánu, osobám zastávajúcim kľúčové funkcie alebo vrcholovému manažmentu, pričom by mal zohľadniť novo dostupný kapitál nad rámec kapitálovej požiadavky na solventnosť vyplývajúcej zo smernice (EÚ) 2025/2 a z tohto nariadenia. Prvá správa by sa mala predložiť do 31. decembra 2028 .

(6) Komisia spolu s orgánom EIOPA posúdi, ako poisťovne a zaisťovne riadia riziká ohrozujúce udržateľnosť súvisiace s aktívami z fosílnych palív a činnosťami v oblasti fosílnych palív vrátane rizík transformácie, ktoré sú v súčasnosti spojené s vysokými emisiami, ale sú na trajektórii vedúcej k zosúladeniu s cieľmi Parížskej dohody. Komisia v prípade potreby zváži možné zmeny s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto vznikajúce riziká primerane zohľadnili v prudenciálnom rámci, pričom prihliadne na vývoj rámca pre úverové inštitúcie a na správu, ktorú predložil orgán EIOPA podľa článku 304c ods. 1 smernice 2009/138/ES. Komisia v rámci pripravovaného európskeho plánu adaptácie na zmenu klímy zváži aj to, či sa prudenciálnymi pravidlami môžu viac podporiť emisie dlhopisov na krytie prírodných katastrof a iných zelených dlhopisov alebo investície do nich.

(7) Požiadavka na získanie dvoch ratingových hodnotení od nominovaných externých ratingových agentúr (ECAI) je vo všeobecnosti odôvodnená zložitosťou spoľahlivého posudzovania kreditného rizika sekuritizačných pozícií. Sekuritizácie, ktoré spĺňajú kritériá jednoduchosti, transparentnosti a štandardizácie (STS), však podliehajú osobitnému regulačnému rámcu koncipovanému s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť a znížiť informačnú asymetriu. Z tohto dôvodu a s cieľom podporiť úsilie Únie o riešenie neodôvodnených administratívnych nákladov a nákladov na dodržiavanie predpisov je vhodné zrušiť požiadavku na dvojité ratingové hodnotenie pre STS sekuritizácie a zároveň ju zachovať pre iné sekuritizácie.

(8) Riziká spojené so zmenou klímy majú dlhodobý charakter, sú nelineárne a systémové, preto je pre poisťovne a zaisťovne náročné odhadnúť ich len na základe údajov z minulosti. Smernicou (EÚ) 2025/2 sa zaviedli nové požiadavky na riadenie rizík spojených so zmenou klímy a všeobecnejšie rizík ohrozujúcich udržateľnosť. Najmä v článku 45a smernice 2009/138/ES zmenenej smernicou (EÚ) 2025/2 sa od podnikov vyžaduje, aby identifikovali akúkoľvek významnú expozíciu voči rizikám spojeným so zmenou klímy a v prípade potreby posúdili vplyv dlhodobých scenárov klimatických zmien na svoju činnosť. Pokiaľ však ide o oceňovanie alebo výpočet kapitálových požiadaviek s použitím vnútorného modelu, poisťovne a zaisťovne často používajú údaje z minulých udalostí na tvorbu predpovedí týkajúcich sa rizík, ktoré sa prejavia v budúcnosti. Údaje z minulých udalostí nemusia dostatočne zachytávať trendy súvisiace so zmenou klímy. Na posúdenie toho, ako sa riziká vyvíjajú, a na zmiernenie možných vplyvov môže byť preto potrebné posúdenie orientované na budúcnosť vrátane vierohodných klimatických scenárov. Ak sa poisťovňa alebo zaisťovňa príliš spolieha na údaje z minulosti, záväzky alebo príslušné riziká môžu byť v jej najlepšom odhade záväzkov voči poistníkom alebo v jej vnútornom modeli, ak sa uplatňuje, podhodnotené. Preto treba vyžadovať, aby podniky zaviedli interné postupy, ktorými sa zabráni prílišnému spoliehaniu sa na údaje z minulých udalostí v súvislosti s trendmi súvisiacimi so zmenou klímy.

(9) Riziková marža je v súčasnosti kalibrovaná konzervatívne. Smernicou (EÚ) 2025/2 sa znižuje miera nákladov na kapitál, z ktorej vychádza výpočet rizikovej marže, čo vedie k celkovému zníženiu jej úrovne o približne 21 %. Napriek tejto zmene vzorec výpočtu stanovený v delegovanom nariadení (EÚ) 2015/35 primerane neodzrkadľuje prirodzený pokles určitých rizík v priebehu času a môže viesť k dvojitému započítaniu takýchto rizík, ako sú napríklad riziko odstúpenia od zmluvy a riziko úmrtnosti. Preto treba zaviesť exponenciálny a časovo závislý faktor, ktorým sa zabezpečí ročné zníženie rizík o aspoň 3,5 %. Cieľom tejto úpravy je napraviť konzervatívne skreslenie v súčasnej kalibrácii, čím sa znížia technické rezervy poisťovní a zaisťovní a v dôsledku toho sa zvýši kapitál, ktorý je dostupný na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť. Aby sa však zabezpečilo, že riziková marža bude naďalej zohľadňovať príslušnú úroveň obozretnosti a neohrozí ochranu poistníka, zníženie kvantifikácie budúcich rizík vyplývajúce z tohto faktora by sa malo obmedziť na 50 %.

(10) Smernicou (EÚ) 2025/2 sa zmenila metóda extrapolácie bezrizikových úrokových mier. Uvedenou smernicou sa zmenil najmä prístup k určovaniu počiatočnej splatnosti extrapolácie (ďalej len prvý vyrovnávací bod). V článku 77a ods. 1 smernice 2009/138/ES sa stanovuje, že prvý vyrovnávací bod by mal zodpovedať splatnosti, pre ktorú je objem nesplatených dlhopisov s touto alebo dlhšou splatnosťou dostatočne vysoký. V článku 77a ods. 3 uvedenej smernice sa ďalej stanovuje, že 28. januára 2025 bude mať prvý vyrovnávací bod pre euro splatnosť 20 rokov. V súčasnosti je percentuálna prahová hodnota na určenie dostatočného objemu dlhopisov stanovená na 6 % pre euro. Vzhľadom na nárast nesplatených dlhopisov s dlhou splatnosťou v posledných rokoch však táto prahová hodnota už v budúcnosti nemusí poukazovať na prvý vyrovnávací bod na úrovni 20 rokov. Okrem toho bude musieť orgán EIOPA rozhodnúť, ktorý zdroj údajov použije na toto posúdenie, a to vrátane uverejnenia informácií podľa článku 77e ods. 1a smernice 2009/138/ES. V záujme zabránenia narušeniu trhu je dôležité, aby bola percentuálna prahová hodnota taká, aby jej výsledkom bol aj prvý vyrovnávací bod na úrovni 20 rokov ku dňu uplatňovania smernice (EÚ) 2025/2, a to bez ohľadu na zdroj údajov použitý orgánom EIOPA. Prahová hodnota súvisiaca s menou, ktorá sa používa pre euro na posúdenie toho, či je percentuálny podiel nesplatených dlhopisov so splatnosťami, ktoré sú rovnaké ako prvý vyrovnávací bod uvedený v článku 77a smernice 2009/138/ES alebo dlhšie než tento prvý vyrovnávací bod, dostatočne vysoký, by sa preto mala vypočítavať takto: Bezpečnostná marža vo výške 1,5 % by sa mala uplatňovať na minimálny percentuálny podiel, ktorý vedie k prvému vyrovnávaciemu bodu na úrovni 20 rokov k 28. januáru 2025 , a to na základe zdroja údajov, ktorý orgán EIOPA použije k dátumu uplatňovania nových pravidiel. Získaný percentuálny podiel by sa mal zaokrúhliť nahor na najbližšie polovičné alebo celé percento.

(11) Extrapolovaná forwardová sadzba by sa mala rovnať váženému priemeru likvidnej forwardovej sadzby a konečnej forwardovej sadzby (ďalej len UFR). V článku 77a ods. 1 smernice 2009/138/ES sa stanovuje, že pri splatnostiach najmenej 40 rokov po prvom vyrovnávacom bode by váha UFR mala byť najmenej 77,5 %. To znamená, že parameter určujúci rýchlosť konvergencie forwardových sadzieb smerom k UFR extrapolácie by nemal byť nižší ako 11 %. Preto by sa mala použiť takáto hodnota. Vzhľadom na špecifiká švédskeho trhu s dlhopismi a ako to vysvetlil orgán EIOPA vo svojom stanovisku k preskúmaniu smernice Solventnosť IIRef. EIOPA-BoS-20-749. by však použitie takejto hodnoty pre švédsku korunu viedlo k významnému a neúmyselnému narušeniu časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery. V záujme zachovania integrity časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery by sa mal pre túto menu uplatňovať parameter konvergencie na úrovni 40 %.

(12) Smernicou (EÚ) 2025/2 sa zmenili pravidlá upravujúce korekciu volatility, a to tak, že sa v nej vyžaduje, aby orgán dohľadu schválil korekciu volatility a aby sa pri jej výpočte zohľadnili charakteristiky špecifické pre podniky súvisiace s citlivosťou prirážky aktív a citlivosťou úrokovej miery najlepšieho odhadu technických rezerv. Okrem toho korekcia volatility nemá odzrkadľovať tú časť prirážok, ktorú možno pripísať realistickému posúdeniu očakávaných strát alebo neočakávanému kreditnému či inému riziku. V článku 77d ods. 3 smernice 2009/138/ES zmenenej smernicou (EÚ) 2025/2 sa stanovuje, že táto časť sa vypočíta ako percentuálny podiel prirážky a so zvýšením prirážky sa zníži. Empirické ekonomické štúdie potvrdzujú, že v prípade podnikových dlhopisov väčšia časť prirážok odráža skutočné kreditné riziko, najmä ak sú prirážky na nízkej až strednej úrovni. Preto ak prirážky pri podnikových dlhopisoch a úveroch nepresahujú dlhodobý priemer, percentuálny podiel použitý na určenie korekcie rizika by nemal byť nižší než 50 %.

(13) Aby sa zabezpečilo, že korekcia volatility bude pôsobiť proticyklicky, korekcia rizika by nemala presiahnuť primeraný podiel dlhodobých priemerných prirážok. Ak je tento percentuálny podiel príliš nízky, korekciou volatility by sa mohlo neprimerane neutralizovať zvýšenie prirážok vyplývajúce zo skutočného zhoršenia úverovej bonity emitentov dlhopisov, čím by sa počas období krátkodobého stresu na trhu nadhodnotila solventnosť poisťovní alebo zaisťovní. Maximálna úroveň korekcie rizika by sa preto nemala stanoviť príliš nízko, aby sa zabezpečilo, že sa korekciou volatility účinne stabilizuje solventnosť poisťovní alebo zaisťovní bez narušenia citlivosti na riziko.

(14) V článku 70 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35 sa stanovuje, že poisťovne a zaisťovne majú pri výpočte svojich dostupných vlastných zdrojov odpočítať z prebytku aktív nad záväzkami predpokladané dividendy, rozdeľovanie výnosov a platby. V delegovanom nariadení (EÚ) 2015/35 sa však neuvádza, ako sa má tento odpočet vykonať. Hoci určité podniky počas finančného roka postupne akumulujú predpokladané dividendy, iné okamžite odpočítavajú celú sumu ročných predpokladaných dividend. V záujme zabezpečenia rovnakých podmienok by poisťovatelia mali používať akruálny prístup pri určovaní výšky predpokladaných dividend, ktoré sa majú odpočítať pri výpočte ich dostupných vlastných zdrojov.

(15) V článku 69 písm. a) bode i) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35 sa stanovuje, že splatený kapitál v kmeňových akciách a súvisiace emisné ážio sú oprávnené ako položky triedy 1 základných vlastných zdrojov, ak ich splatenie alebo vykúpenie podlieha predchádzajúcemu schváleniu orgánom dohľadu. Takáto požiadavka môže spôsobiť neprimerané administratívne a regulačné zaťaženie, ak poisťovňa alebo zaisťovňa uskutoční program spätného výkupu akcií s cieľom okamžite použiť kúpené akcie na uplatnenie opcií na akcie. Preto by sa malo stanoviť, že ak je cieľom splatenia alebo vykúpenia položiek základných vlastných zdrojov uplatnenie práv na akciové opcie najneskôr do jedného mesiaca od dátumu spätného výkupu akcií, takéto splatenie alebo vykúpenie by nemalo podliehať predchádzajúcemu schváleniu orgánom dohľadu.

(16) Podľa článku 77b ods. 1 písm. b) smernice 2009/138/ES poisťovne a zaisťovne, ktoré využívajú párovaciu korekciu, musia identifikovať, spravovať a riadiť vyhradené portfólio aktív a záväzkov oddelene od ostatných častí svojej činnosti, a preto nesmú kryť riziká vyplývajúce z iných svojich činností prostredníctvom vyhradeného portfólia aktív. Oddelené riadenie portfólia však nevedie k zvýšeniu korelácie medzi rizikami vznikajúcimi v tomto portfóliu a rizikami vznikajúcimi pri ostatných činnostiach podniku. Preto by sa od poisťovní a zaisťovní, ktoré používajú párovaciu korekciu, nemalo vyžadovať, aby vypočítali samostatnú pomyselnú kapitálovú požiadavku na solventnosť za portfólio aktív a záväzkov, na ktoré sa uplatňuje párovacia korekcia, pokiaľ tieto portfóliá aktív, ktoré pokrývajú zodpovedajúci najlepší odhad poistných alebo zaistných záväzkov, netvoria oddelene spravovaný fond.

(17) V článku 84 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35 sa stanovuje, že prístup založený na prezretí podkladových expozícií by sa mal uplatňovať na prepojené podniky, ktoré pôsobia najmä ako investičné nástroje v mene poisťovne alebo zaisťovne s účasťou. Týmto znením však môžu byť neoprávnene vylúčené prepojené podniky, ktoré spravujú aktíva v mene viacerých podnikov v rámci tej istej skupiny poisťovní alebo zaisťovní. To vytvára medzeru v regulácií, pričom hrozí nedôsledné uplatňovanie prístupu založeného na prezretí podkladových expozícií. Článok 84 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35 by sa preto mal zmeniť s cieľom stanoviť, že prístup založený na prezretí podkladových expozícií sa uplatňuje aj v prípade, keď prepojený investičný nástroj spravuje aktíva v mene viacerých podnikov v rámci skupiny, a nielen v mene samotného podniku s účasťou.

(18) Pravidlá upravujúce výpočet modulu rizika zlyhania protistrany vrátane účinku derivátov, zaisťovacích dohôd alebo sekuritizácie poistenia na zmierňovanie rizika sa môžu ukázať ako veľmi zložité. Takéto zložité výpočty nemusia vždy zodpovedať povahe, rozsahu a zložitosti rizík poisťovne alebo zaisťovne. Preto by sa v záujme zníženia nákladov menších podnikov na dodržiavanie predpisov mal zaviesť dodatočný zjednodušený výpočet účinku derivátov, zaisťovacích dohôd alebo sekuritizácie na zmierňovanie rizika.

(19) Poisťovne a zaisťovne sa môžu rozhodnúť, že presunú riziká tým, že použijú neproporcionálne zaisťovacie dohody. Ak sa však používa štandardný vzorec, takýto typ zaisťovacej dohody nie je náležite zohľadnený ako technika zmierňovania rizika na zníženie kapitálových požiadaviek na solventnosť. Preto treba stanoviť, že niektoré formy zaistenia, najmä krytia na nepriaznivý vývoj, ktoré umožňujú presun rizika rezerv, môžu byť uznané jednoduchým spôsobom podľa štandardného vzorca.

(20) V článku 164 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35 sa stanovuje, že korelácia medzi rizikom úverového rozpätia podľa štandardného vzorca a rizikom úrokových mier v scenári poklesu úrokových mier je 50 %. Ekonomická analýza, ktorú vykonal Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (ďalej len orgán EIOPA), však preukazuje, že takáto kalibrácia je príliš konzervatívnaPozri EIOPA-BoS-20-749. . Konkrétne z empirických údajov vyplýva, že najväčšie poklesy úrokových mier nenastali v rovnakom čase ako najväčšie rozšírenie rozpätí na dlhopisových trhoch. Preto by sa korelácia medzi rizikom úverového rozpätia a rizikom úrokových mier v scenári poklesu úrokových mier mala znížiť na 25 %.

(21) Kapitálové požiadavky na riziko úrokových mier podľa štandardného vzorca sa počítajú osobitne za každú menu. V prípade poisťovní a zaisťovní, ktorých ústredie sa nachádza v členskom štáte, ktorého miestna mena je viazaná na euro, však tento prístup vedie k neprimerane vysokým kapitálovým požiadavkám, ktoré nezohľadňujú skutočné hospodárske riziká. Treba preto stanoviť, že kapitálová požiadavka na riziko úrokových mier podľa štandardného vzorca sa môže vypočítať spoločne pre euro a viazanú menu členského štátu, v ktorom majú poisťovne alebo zaisťovne svoje ústredie.

(22) Metóda extrapolácie používaná na ocenenie dlhodobých záväzkov prispieva k vyrovnaniu vplyvu zmien úrokových mier na najlepší odhad poistných záväzkov. Súčasné kapitálové požiadavky na riziko úrokových mier podľa štandardného vzorca však nezohľadňujú extrapoláciu dlhodobých úrokových mier. Preto treba vyžadovať, aby sa stresové úrokové miery pri splatnostiach po prvom vyrovnávacom bode extrapolovali.

(23) Podľa súčasných pravidiel sa v štandardnom vzorci rizika úrokových mier predpokladá, že kladné úrokové miery sa nemôžu stať zápornými a že záporné úrokové miery nemôžu ďalej klesať. Historický vývoj na finančných trhoch však ukázal, že takýmto predpokladom sa môžu významne podhodnotiť expozície poisťovní alebo zaisťovní voči riziku úrokových mier. Preto by sa mal štandardný vzorec zmeniť tak, aby primerane zohľadňoval riziko nízkych alebo záporných úrokových mier. To by sa malo dosiahnuť opätovnou kalibráciou podmodulu rizika úrokových mier, aby sa zohľadnila existencia záporného výnosového prostredia.

(24) Zmeny štandardného vzorca pre riziko úrokových mier by nemali viesť k neodôvodnenému zvýšeniu kapitálových požiadaviek v prípade, že úrokové miery sú nízke. Pri kalibrácii šoku smerom nadol by sa nemalo predpokladať, že úrovne úrokových mier klesnú výrazne pod historicky zaznamenané hodnoty za všetky hlavné meny. Na zabezpečenie primeranosti a konzistentnosti s minulým správaním trhu by sa preto mala na obmedzenie rozsahu predpokladaných záporných úrokových mier zaviesť dolná hranica závislá od splatnosti, ktorá by sa so splatnosťou zvyšovala, a to s cieľom zohľadniť nižšiu vierohodnosť extrémnych dlhodobých mier.

(25) Ako sa zdôrazňuje v oznámení Komisie o únii úspor a investíciíOznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 19. marca 2025 s názvom Únia úspor a investícií – Stratégia na podporu bohatstva občanov a hospodárskej konkurencieschopnosti v EÚ. , inštitucionálni investori, napríklad poisťovne a zaisťovne, majú jedinečné postavenie investovať s dlhodobou perspektívou a podporovať ekvitizáciu podnikov Únie v prioritných oblastiach vrátane obrany, výskumu a inovácií alebo zelenej a digitálnej transformácie. Podpora kapitálového financovania má zásadný význam pre posilnenie hospodárskej odolnosti a konkurencieschopnosti Únie, najmä tým, že inovačným podnikom umožňuje prístup k stabilnému a trpezlivému kapitálu. V článku 105a smernice 2009/138/ES sa stanovuje preferenčná kapitálová požiadavka uplatniteľná na dlhodobé investície do akcií. Konkrétne v odseku 1 písm. d) uvedeného článku sa stanovuje, že na to, aby poisťovne a zaisťovne mohli využívať preferenčné zaobchádzanie, mali by k spokojnosti orgánov dohľadu preukázať, že sú priebežne a za stresových podmienok schopné vyhnúť sa nútenému predaju investícií do akcií počas piatich rokov. V záujme zabezpečenia, aby sa táto požiadavka uplatňovala jednotne, by sa mali spresniť prístupy na preukázanie schopnosti podniku vyhnúť sa nútenému predaju investícií do akcií. Okrem toho, aby sa predišlo neodôvodnenému administratívnemu zaťaženiu a aby sa zohľadnili rozdiely v zložitosti rizikových profilov podnikov, poisťovne a zaisťovne by mali mať možnosť vybrať si najvhodnejší prístup z viacerých metód v závislosti od ich obchodného modelu a vyspelosti. Tým sa môže zvýšiť využiteľnosť a účinnosť preferenčného zaobchádzania v rámci rôznych kategórií podnikov. Aby sa však zabránilo svojvoľnému alebo oportunistickému meneniu prístupov v priebehu času, je nevyhnutné stanoviť jasné ochranné opatrenia a požiadavky na monitorovanie orgánmi dohľadu, čím sa zabezpečí konzistentnosť, transparentnosť a konvergencia v oblasti dohľadu a zároveň sa zachová obozretné riadenie rizík a ochrany poistníkov.

(26) Štandardne, ak sa dlhodobé investície do akcií uskutočňujú prostredníctvom podnikov kolektívneho investovania, kritériá stanovené v článku 105a ods. 1 smernice 2009/138/ES by sa mali posudzovať na úrovni každého podkladového aktíva. V článku 105a ods. 2 uvedenej smernice sa však stanovuje, že v prípade určitých typov podnikov kolektívneho investovania s nižším rizikovým profilom sa uvedené kritériá stanovené v článku 105a ods. 1 uvedenej smernice môžu posúdiť na úrovni fondu, a nie na úrovni podkladových aktív držaných v tomto fonde. V článku 168 ods. 6 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35 sú už niektoré podniky kolektívneho investovania označené ako akcie typu 1, na ktoré sa vzťahujú nižšie rizikové faktory pre akciové riziko ako na akcie typu 2. Patria medzi ne európske fondy sociálneho podnikania, európske fondy rizikového kapitálu, európske dlhodobé investičné fondy a uzavreté alternatívne investičné fondy nevyužívajúce pákový efekt. Pokiaľ ide o uzavreté alternatívne investičné fondy nevyužívajúce pákový efekt, z výpočtu pákového efektu sa vylučuje použitie derivátových nástrojov na účely hedžingu, ako aj dohody o dočasných výpožičkách, ktoré sú plne kryté zmluvnými kapitálovými záväzkami investorov v alternatívnom investičnom fonde. Všetky takéto fondy typu 1 by sa tiež mali na účely identifikácie dlhodobých investícií do akcií považovať za fondy s nižším rizikovým profilom, a to aj vtedy, keď sú investované do kvalifikovaných akcií v oblasti infraštruktúry alebo do kvalifikovaných akcií infraštruktúrnych podnikov. Ak sú podmienky stanovené v článku 105a ods. 1 smernice 2009/138/ES splnené na úrovni takýchto fondov s nižším rizikovým profilom, preferenčný rizikový faktor vo výške 22 % uvedený v článku 105a ods. 4 uvedenej smernice by sa mal štandardne uplatňovať len na kapitálové expozície držané v takýchto fondoch, a nie na iné finančné aktíva.

(27) Súčasnými obmedzeniami symetrickej úpravy sa znižuje jej účinnosť pri zmierňovaní potenciálnych procyklických účinkov finančného systému. Poisťovne a zaisťovne môžu viesť najmä k zvýšeniu dodatočného kapitálu alebo k predaju aktív v reakcii na krátkodobé nepriaznivé pohyby na trhu vrátane tých, ktoré sú vyvolané geopolitickou nestabilitou. V súlade so smernicou (EÚ) 2025/2 by sa mal článok 172 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35 zmeniť tak, aby sa umožnilo vytvárať symetrickou úpravou väčšie rozdiely v štandardnej kapitálovej požiadavke, čím sa zvýši jej schopnosť zmierňovať vplyv prudkých výkyvov na trhu.

(28) Pokiaľ ide o bankový sektor, článok 133 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 Text s významom pre EHP (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1 , ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/575/oj). umožňuje úverovým inštitúciám za určitých podmienok a po predchádzajúcom schválení orgánom dohľadu uplatňovať preferenčnú rizikovú váhu na kapitálové expozície nadobudnuté v rámci osobitných legislatívnych programov. Tieto programy by mali poskytovať významné dotácie alebo záruky a zahŕňať vládny dozor a mali by saPozri Bielu knihu pre európsku obranu – Pripravenosť 2030. , by sa mali uznávať ako investície, ktoré majú potenciál znížiť riziko, a preto môžu odôvodňovať nižšiu kapitálovú požiadavku, a to podliehajúc schváleniu orgánov dohľadu.

(29) S cieľom zabezpečiť súlad medzi nariadeniami v oblasti bankovníctva a nariadeniami v oblasti poisťovníctva a podporiť konvergenciu postupov týkajúcich sa dohľadu by sa legislatívne programy, ktoré sa považujú za programy spĺňajúce podmienky oprávnenosti podľa článku 133 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, mali na základe rovnakých kritérií uznávať aj ako legislatívne programy podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35. Komisia môže viesť verejný register takýchto programov na účely článku 133 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, čím sa zvýši transparentnosť a predvídateľnosť. Ak takýto register existuje, zaradenie programu do tohto registra by malo byť predpokladom, že sa na takýto program vzťahuje aj rámec pre poisťovníctvo.

(30) Investície uskutočnené v rámci legislatívnych programov sa tiež môžu považovať za dlhodobé investície do akcií. Preto je potrebné, aby výpočet kapitálových požiadaviek na solventnosť umožňoval zohľadnenie kombinovaných vlastností znižujúcich riziko v prípade oboch typov investícií.

(31) Dobre fungujúci sekuritizačný trh poskytuje kapitálovým trhom dodatočné zdroje financovania, čím zlepšuje finančnú schopnosť reálnej ekonomiky a prispieva k plneniu cieľov únie úspor a investícií. Poskytuje tiež alternatívne investičné príležitosti poisťovniam a zaisťovniam, ktoré potrebujú diverzifikovať svoje portfóliá s cieľom zvýšiť výnosy a znížiť nesystémové riziko. Ako inštitucionálni investori by preto poisťovne a zaisťovne mali byť úplne začlenené do sekuritizačného trhu Únie.

(32) Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2018/1221Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1221 z 1. júna 2018 , ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2015/35, pokiaľ ide o výpočet regulačných kapitálových požiadaviek na sekuritizácie a jednoduché, transparentné a štandardizované sekuritizácie v držbe poisťovní a zaisťovní (Ú. v. EÚ L 227, 10.9.2018, s. 1 , ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2018/1221/oj). sa do delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35 zaviedli osobitné rizikové faktory pre riziko úverového rozpätia STS sekuritizácií. Rizikové faktory pre nadriadené tranže STS sekuritizácií však zostali vyššie ako rizikové faktory uplatniteľné na podnikové dlhopisy alebo kryté dlhopisy s rovnakým stupňom kreditnej kvality. Na rozdiel od podnikových alebo krytých dlhopisov však STS sekuritizácie s porovnateľnou kreditnou kvalitou podliehajú osobitným požiadavkám na náležitú starostlivosť a transparentnosť podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017 , ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 35 , ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2017/2402/oj). . Týmito požiadavkami sa zabezpečuje, aby poisťovne alebo zaisťovne lepšie chápali a riadili riziká spojené s STS sekuritizáciou. V záujme zlepšenia konzistentnosti v rámci tried aktív s porovnateľnými rizikovými profilmi by sa preto mali rizikové faktory pre nadriadené tranže STS sekuritizácií ďalej zosúladiť s faktormi uplatniteľnými na podnikové alebo kryté dlhopisy.

(33) V delegovanom nariadení (EÚ) 2015/35 sa nerozlišuje medzi nadriadenými tranžami sekuritizácií, ktoré nie sú STS sekuritizáciami, a ich tranžami, ktoré nie sú nadriadené. Uvedená chýbajúca citlivosť na riziko vedie k nadhodnoteniu rizík úverového rozpätia, ktoré sú základom investícií do tranží sekuritizácie, ktorá nie je STS sekuritizáciou, s najvyššou kvalitou. Navyše pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na poisťovne alebo zaisťovne, rozdiel medzi STS sekuritizáciami a sekuritizáciami, ktoré nie sú STS sekuritizáciami, je oveľa výraznejší než v prípade úverových inštitúcií. Preto by sa v záujme zachovania uvedeného rozdielu mali zaviesť nižšie rizikové faktory pre nadriadené tranže sekuritizácií, ktoré nie sú STS sekuritizáciami.

(34) Sumy vyjadrené v eurách v delegovanom nariadení (EÚ) 2015/35 neboli revidované od nadobudnutia jeho účinnosti v roku 2014. Kumulatívna inflácia sa odvtedy približuje k 35 %. Preto by sa sumy vyjadrené v eurách v uvedenom nariadení mali revidovať, a to zvýšením základnej sumy v eurách o percentuálnu zmenu harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien všetkých členských štátov, ako ich uverejňuje Komisia (Eurostat).

(35) V článku 192 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35 sa stanovuje, že ak pomer výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti pri hypotekárnom úvere nepresahuje 60 %, kapitálová požiadavka podľa štandardného vzorca je pre riziko zlyhania protistrany nulová. Takýmto zaobchádzaním sa neprimerane podhodnocujú skutočné riziká takýchto expozícií, čo vedie k nerovnakým podmienkam v porovnaní s bankovým sektorom, v ktorom sú takéto expozície rizikovo vážené. Preto by sa v prípade hypotekárnych úverov mala zaviesť dolná hranica straty v prípade zlyhania.

(36) V článku 176 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35 sa stanovujú rizikové faktory uplatniteľné na úvery, pre ktoré nie je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej externej ratingovej agentúry (ďalej len ECAI) a v prípade ktorých dlžníci neposkytli kolaterál, ktorý spĺňa kritériá stanovené v článku 214 uvedeného nariadenia. Týmito uplatniteľnými rizikovými faktormi sa však podstatne podhodnocuje úroveň potenciálnych strát v prípade zlyhania úverov s úľavou. Preto je potrebné upraviť tieto rizikové faktory tak, aby lepšie odrážali úroveň potenciálnych strát v prípade zlyhania úverov s úľavou.

(37) Centrálne zúčtovacie protistrany (ďalej len CCP) vyvinuli nové modely prístupu, ktoré poisťovniam alebo zaisťovniam umožňujú stať sa priamymi zúčtovacími členmi, pričom za príspevky do fondu pre prípad zlyhania zodpovedá prispievajúci podnik. Doteraz sa žiadna poisťovňa ani zaisťovňa nerozhodla používať tieto nové modely prístupu. Čiastočne je to spôsobené prudenciálnym zaobchádzaním s priamymi expozíciami voči kvalifikovaným CCP, ktoré môže byť vyššie než prudenciálne zaobchádzanie uplatniteľné na poisťovňu alebo zaisťovňu, čo pôsobí ako nepriamy zúčtovací člen. V delegovanom nariadení (EÚ) 2015/35 sa v plnej miere nezohľadňuje účinok centrálneho zúčtovania na znižovanie rizika pre poisťovne alebo zaisťovne. V záujme riešenia tohto problému a odstránenia prekážok brániacich v účasti poisťovní alebo zaisťovní ako priamych zúčtovacích členov by sa kapitálové požiadavky na priame expozície voči kvalifikovanej CCP mali znížiť a zosúladiť s požiadavkami na nepriame expozície.

(38) Poisťovne a zaisťovne sa môžu rozhodnúť, že na riadenie likvidity alebo zvýšenie výnosov z aktív použijú repo transakcie alebo transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov. Kapitálové požiadavky spojené s takýmito transakciami sa však v súčasnosti posudzujú príliš konzervatívne, keďže na výpočet kapitálových požiadaviek v rámci modulu rizika zlyhania protistrany sa klasifikujú ako expozície typu 2. Delegované nariadenie (EÚ) 2015/35 by sa preto malo zmeniť s cieľom preklasifikovať uvedené transakcie na expozície typu 1. Okrem toho Komisia v spolupráci s orgánom EIOPA posúdi, či a ako by sa mal v kapitálových požiadavkách pre riziko zlyhania protistrany zohľadniť účinok centrálneho zúčtovania prostredníctvom kvalifikovaných CCP na zmierňovanie rizika.

(39) V niektorých prípadoch môžu poisťovne a zaisťovne výrazne znížiť svoju kapitálovú požiadavku na solventnosť, a to použitím techník zmierňovania rizika vrátane zaistenia, ale tieto techniky zmierňovania rizika nie vždy vedú k významnému presunu rizika. Najmä niektoré zaisťovacie dohody sú navrhnuté tak, aby sa vzťahovali len na extrémne scenáre modelované v štandardnom vzorci, pričom ponúkajú len malú alebo žiadnu ochranu pred miernejšími, ale pravdepodobnejšími udalosťami. Preto by sa v záujme zabezpečenia presnejšieho posúdenia rizikového profilu poisťovní a zaisťovní malo spresniť, že zníženie kapitálovej požiadavky na solventnosť vyplývajúce z použitia techník zmierňovania rizika má byť úmerné výške skutočne presunutých rizík.

(40) S cieľom zabezpečiť, aby techniky zmierňovania rizika, ktoré sú uznané v štandardnom vzorci výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť, nezahŕňali významné bázické riziko, by poisťovne a zaisťovne mali posúdiť účinnú výkonnosť zmierňovania rizika v rámci komplexného súboru scenárov rizika, ktoré sú relevantné pre dotknutú techniku zmierňovania rizika. V prípade proporcionálneho zaistenia by sa účinná výkonnosť mala preukázať presným odzrkadľovaním vo všetkých scenároch. V prípade neproporcionálneho zaistenia by sa posúdenie malo zamerať na scenáre, v ktorých sa nachádzajú straty medzi bodmi pripojenia a odpojenia, a malo by sa pri ňom zaznamenať presné odzrkadľovanie týchto strát.

(41) V článku 275 ods. 2 písm. c) delegovaného nariadenia sa stanovuje, že platba podstatnej časti pohyblivej zložky odmeny zamestnancom, ktorých odborné činnosti majú významný dosah na rizikový profil podniku, by mala podliehať odkladu. Náklady na uplatnenie takejto požiadavky však môžu presiahnuť jej prudenciálne prínosy v prípade, keď má člen uvedenej kategórie zamestnancov nízku úroveň pohyblivej zložky odmeny, keďže je nepravdepodobné, že by takáto úroveň odmeny motivovala k nadmernému prijímaniu rizika. V takýchto prípadoch by sa preto požiadavka na odklad stanovená v článku 275 ods. 2 písm. c) delegovaného nariadenia nemala uplatňovať.

(42) V smernici 2009/138/ES sa požaduje, aby sa prostredníctvom správy o solventnosti a finančnom stave pravidelne zverejňovali základné informácie. Táto správa je zameraná na poistníkov a príjemcov plnení na jednej strane a analytikov a iných odborníkov na trhu na strane druhej. S cieľom reagovať na potreby a očakávania týchto dvoch rôznych skupín sa v smernici (EÚ) 2025/2, ktorou sa mení článok smernice 2009/138/ES, požaduje, aby bol obsah správy rozdelený na dve jasne identifikované, ale spoločne zverejnené časti. Prvá časť, ktorá je určená najmä poistníkom a príjemcom plnení, by mala obsahovať kľúčové informácie o činnosti, výkonnosti, riadení kapitálu a rizikovom profile. Druhá časť, ktorá je určená odborníkom na trhu, by mala obsahovať podrobné informácie o podnikaní a o systéme správy a riadenia, konkrétne informácie o technických rezervách a iných záväzkoch, solventnosti, ako aj ďalšie údaje relevantné pre špecializovaných analytikov. Delegované nariadenie (EÚ) 2015/35 by sa preto malo zmeniť tak, aby zohľadňovalo túto novú štruktúru a obsah.

(43) Niektoré informácie, ktoré sa majú zahrnúť do časti správy o solventnosti a finančnom stave zameranej na odborníkov na trhu, už môžu byť verejne dostupné v iných správach uverejnených poisťovňami alebo zaisťovňami. V takom prípade by sa od poisťovní a zaisťovní nemalo vyžadovať, aby tieto informácie duplikovali vo svojej správe o solventnosti a finančnom stave, ale namiesto toho by mali mať možnosť uviesť priame odkazy, a to aj prostredníctvom internetových odkazov, na príslušný oddiel alebo stranu tejto inej správy. Na zabezpečenie prístupnosti v priebehu času by poisťovne alebo zaisťovne mali zabezpečiť, aby takéto odkazy zostali funkčné minimálne päť rokov, a to aj v prípade, že sa zmení štruktúra webového sídla alebo umiestnenie dokumentov.

(44) Časť správy o solventnosti a finančnom stave zameraná na poistníkov a príjemcov plnení by mala byť stručná, prístupná a ľahko zrozumiteľná pre laikov. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by mala obsahovať len jednoduché informácie zamerané na potreby poistníkov a príjemcov plnení, na ktorých je zameraná, a nemala by mať viac než päť strán.

(45) S cieľom zabezpečiť, aby poistníci a príjemcovia plnení dokázali porozumieť časti správy o solventnosti a finančnom stave, ktorá je na nich zameraná, by táto časť mala byť k dispozícii v jazykoch, ktoré poisťovňa alebo zaisťovňa používa pri svojej činnosti na základe slobody usadiť sa alebo slobody poskytovať služby. Aby sa však zabránilo neprimeraným administratívnym a právnym nákladom, nemalo by sa od podnikov vyžadovať, aby si zaobstarávali overené preklady tejto časti.

(46) Podľa smernice 2009/138/ES sú orgány dohľadu oprávnené dostávať od každej poisťovne a zaisťovne pod dohľadom a jej skupín aspoň raz za tri roky pravidelnú opisnú správu s informáciami o činnosti a výkonnosti, systéme správy a riadenia, rizikovom profile, riadení kapitálu a inými relevantnými informáciami na účely solventnosti. Požiadavky týkajúce sa opisných informácií, ktoré sa majú zahrnúť do pravidelnej správy orgánom dohľadu, sa však môžu prekrývať s informáciami už uvedenými v kvantitatívnych vzoroch na predkladanie informácií alebo v správe o vlastnom posúdení rizika a solventnosti (ďalej len správa ORSA). Táto duplicita zvyšuje náklady na predkladanie informácií bez jasnej pridanej hodnoty pre dohľad. Požiadavky na opisné informácie, ktoré sa majú zahrnúť do pravidelnej správy orgánom dohľadu, by sa preto mali obmedziť na to, čo je nevyhnutné pre prudenciálny dohľad.

(47) V rámci svojho úsilia o zvýšenie konkurencieschopnosti hospodárstva Únie sa Komisia snaží o bezprecedentné zjednodušenie. Na základe uvedených skutočností by sa preskúmanie delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35 malo zamerať na dosiahnutie cieľov smernice (EÚ) 2025/2 čo najjednoduchším, najcielenejším, najúčinnejším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Zmeny uvedeného nariadenia by mali prispieť najmä k dosiahnutiu cieľov týkajúcich sa zníženia zaťaženia vrátane zaťaženia súvisiaceho s predkladaním informácií.

(48) V článku 330 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35 sa uvádza, že za nedostupné by sa mali považovať všetky menšinové podiely v dcérskom podniku, ktoré prevyšujú príspevok tohto dcérskeho podniku do kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny, keď je dcérskym podnikom poisťovňa alebo zaisťovňa, poisťovňa alebo zaisťovňa tretej krajiny, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť. Menšinové podiely v skutočnosti predstavujú jeden z hlavných zdrojov odpočtov z vlastných zdrojov skupiny. V uvedenom delegovanom nariadení sa však nestanovuje, ako by sa mali takéto menšinové podiely vypočítať. To má za následok nejednotný prístup skupín v celej Únii, čo vyvoláva problémy týkajúce sa rovnakých podmienok. Treba preto stanoviť pravidlá upravujúce výpočet menšinových podielov na účely solventnosti.

(49) Prudenciálne pravidlá pre poisťovníctvo sa môžu ukázať ako veľmi zložité a môžu viesť k značným nákladom na ich dodržiavanie, najmä v prípade menších podnikov. Hoci je v smernici 2009/138/ES zakotvená všeobecná zásada proporcionality, jej praktické vykonávanie nie je dostatočné na účinné zníženie regulačného zaťaženia menších podnikov, pre ktoré môžu byť niektoré požiadavky neprimerane nákladné a zložité vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť ich rizík. Okrem nového rámca proporcionality, ktorý sa uplatňuje na podniky klasifikované ako malé a menej zložité, sa smernicou (EÚ) 2025/2 zaviedol do smernice 2009/138/ES článok 29d, ktorý poisťovniam a zaisťovniam umožňuje využívať výhody uplatňovania opatrení v oblasti proporcionality na základe predchádzajúceho súhlasu orgánu dohľadu a individuálnej analýzy. V záujme zabezpečenia rovnakých podmienok a predvídateľnosti pre tento sektor by sa mali taxatívne spresniť podmienky, na základe ktorých môže orgán dohľadu odmietnuť udeliť toto schválenie.

(50) Smernicou (EÚ) 2025/2 sa zaviedlo niekoľko zmien a objasnení pravidiel upravujúcich výpočet solventnosti skupín poisťovní, a to aj pokiaľ ide o vlastné zdroje a kapitálové požiadavky na solventnosť. Objasňuje sa v nej najmä to, že s holdingovými poisťovňami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami sa má zaobchádzať ako s poisťovňami alebo zaisťovňami výlučne na účely výpočtu skupinovej solventnosti. To zahŕňa výpočet pomyselných kapitálových požiadaviek pre takéto subjekty podľa metódy 1 vrátane v súvislosti s posudzovaním dostupnosti vlastných zdrojov, ako aj podľa metódy 2. Delegované nariadenie (EÚ) 2015/35 by sa preto malo zmeniť tak, aby zohľadňovalo tieto zmeny smernice 2009/138/ES.

(51) Aby sa položky vlastných zdrojov, ktoré emitoval prepojený podnik, kvalifikovali ako vlastné zdroje skupiny, musia spĺňať požiadavky stanovené v článkoch 71, 73 a 77 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35, pričom odkaz na kapitálovú požiadavku na solventnosť v týchto článkoch sa vykladá ako odkaz na kapitálovú požiadavku na solventnosť emitujúceho prepojeného podniku, ako aj na kapitálovú požiadavku na solventnosť skupiny. V súvislosti s fúziami a akvizíciami môže táto požiadavka brániť uznávaniu nástrojov vlastných zdrojov emitovaných podnikom pred tým, ako sa stal súčasťou nadobúdajúcej skupiny, a to aj v prípade, že tieto nástroje naďalej spĺňajú všetky príslušné prudenciálne normy na úrovni samotného podniku. Takéto obmedzenie môže viesť k neprimeraným kapitálovým nákladom spojeným s externým rastom, čo v konečnom dôsledku narúša medzinárodnú konkurencieschopnosť skupín poisťovní a zaisťovní z Únie. V záujme riešenia tejto otázky by sa malo umožniť, aby sa po nadobudnutí emitujúceho podniku prechodne a na obmedzený čas vykazovali takéto položky vlastných zdrojov ako nedostupné vlastné zdroje skupiny.

(52) Hoci prudenciálna konsolidácia má odlišné ciele ako účtovná konsolidácia, prílišné rozdiely medzi týmito dvoma rámcami môžu viesť k neprimeranému regulačnému zaťaženiu skupín poisťovní a zaisťovní. Najmä súčasné zaobchádzanie so spoločnými operáciami a spoločnými podnikmi podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35 sa odchyľuje od medzinárodných účtovných štandardov tým, že sa vyžaduje pomerná konsolidácia podnikov, s ktorými by sa inak zaobchádzalo podľa metódy vlastného imania, alebo naopak tým, že sa vyžaduje uplatňovanie metódy vlastného imania pre podniky, ktoré by inak podliehali pomernej konsolidácii. Touto nejednotnosťou sa zvyšujú náklady na predkladanie informácií, pričom spôsobuje prevádzkovú neefektívnosť a môže odrádzať od legitímnych obchodných štruktúr. Preto by sa mal dosiahnuť väčší súlad s medzinárodnými pravidlami účtovnej konsolidácie pri zaobchádzaní so spoločnými dohodami za predpokladu, že takýmto zosúladením sa neohrozí ochrana poistníkov alebo finančná stabilita.

(53) Aby sa s akciovým portfóliom mohlo zaobchádzať ako s dlhodobými investíciami do akcií, poisťovne alebo zaisťovne majú preukázať, že spĺňajú podmienky stanovené v článku 105a ods. 1 smernice 2009/138/ES. Ak takýto podnik patrí do skupiny, pre túto skupinu by bolo príliš zaťažujúce vykonať opätovné posúdenie podmienok pre dlhodobé akcie na úrovni skupiny. Preto, pokiaľ neexistujú významné riziká likvidity v rámci celej skupiny, ktoré nie sú zachytené na úrovni jednotlivých podnikov alebo významných transakcií v rámci skupiny, s investíciami do akcií, s ktorými poisťovňa alebo zaisťovňa zaobchádza ako s dlhodobými investíciami do akcií, by sa malo takto zaobchádzať aj pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny, do ktorej táto poisťovňa alebo zaisťovňa patrí.

(54) V smernici 2009/138/ES sa stanovuje možnosť pre skupiny poisťovní a zaisťovní na základe predchádzajúceho schválenia orgánom dohľadu vypočítavať svoju kapitálovú požiadavku na solventnosť na základe úplného alebo čiastočného vnútorného modelu. Akákoľvek technika integrácie čiastočného vnútorného modelu do štandardného vzorca na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny je súčasťou tohto vnútorného modelu a spolu s ostatnými zložkami čiastočného vnútorného modelu má spĺňať príslušné požiadavky smernice 2009/138/ES. Integračné techniky stanovené v prílohe XVIII k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2015/35 sú primárne určené na integráciu rizík, a nie na integráciu celých podnikov v rámci vnútorného modelu na úrovni skupiny. Preto by sa malo spresniť, že v prípadoch, keď sú podniky integrované ako celok, sa uplatňuje článok 239 ods. 4 uvedeného nariadenia.

(55) V delegovanom nariadení (EÚ) 2015/35 sa neuvádza, za akých podmienok má mať použitie metódy 2, ako sa uvádza v článku 233 smernice 2009/138/ES, prednosť pred integračnými technikami. Na odstránenie tohto nedostatku by skupiny poisťovní a zaisťovní mali preukazovať vhodnosť integračných techník, ktoré uplatňujú, a mali by k spokojnosti svojho orgánu dohľadu odôvodniť, prečo sú tieto integračné techniky vhodnejšie než uplatňovanie metódy 2.

(56) V dôsledku zmeny klímy sú prírodné katastrofy a extrémne výkyvy počasia vo svete čoraz častejšie, rovnako ako straty s nimi spojené. Na zabezpečenie pokračujúcej ochrany poistníkov a celkovej stability sektora poisťovníctva Únie v situácii, keď sú poveternostné podmienky čoraz nestálejšie a ničivejšie, je dôležité, aby kapitálové požiadavky na poisťovateľov týkajúce sa upisovacieho rizika prírodných katastrof primerane zohľadňovali dosah udalostí prírodných katastrof. Vzhľadom na nové dostupné údaje a modely by sa mali zmeniť rizikové koeficienty pre viaceré regióny v rámci všetkých prírodných rizík, ako sú povodne, víchrice, krupobitie, zemetrasenia a zosuvy pôdy.

(57) Smernicou (EÚ) 2025/2 sa zavádzajú nové výsady a právomoci orgánov dohľadu udeľovať opatrenia v oblasti proporcionality alebo upustiť od dohľadu nad skupinou v dôsledku vylúčenia podniku z dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 214 smernice 2009/138/ES. Pre tento sektor a širšiu verejnosť je dôležité vedieť, či a ako sa tieto nové právomoci a výsady využívali v praxi. Súhrnné štatistické údaje, ktoré by mali vnútroštátne orgány dohľadu zverejňovať o kľúčových aspektoch uplatňovania prudenciálneho rámca, by sa preto mali rozšíriť tak, aby zahŕňali aj tieto nové oblasti.

(58) Delegované nariadenie (EÚ) 2015/35 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Uplatňuje sa od 30. januára 2027 .

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35 z 10. októbra 2014 , ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 12, 17.1.2015, s. 1 , ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2015/35/oj).

⟪TABLE:tbl_002⟫

Článok 2 Článok 2 Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Článok 6 Článok 6 Dvojité ratingové hodnotenie pre sekuritizačné pozície iné než STS sekuritizácie

Článok 34a Článok 34a Použitie obozretného deterministického oceňovania najlepšieho odhadu v prípade životných záväzkov s opciami a zárukami, ktoré sa nepovažujú za významné 1.Poisťovne a zaisťovne používajú obozretné deterministické oceňovanie najlepšieho odhadu v prípade životných záväzkov s opciami a zárukami, ktoré sa nepovažujú za významné, ako sa uvádza v článku 77 ods. 8 smernice 2009/138/ES, len ak sú splnené všetky tieto podmienky: a) poisťovňa alebo zaisťovňa jasne identifikuje životné záväzky s opciami a zárukami, ktoré nepovažuje za významné a na ktoré zamýšľa uplatniť obozretné deterministické oceňovanie najlepšieho odhadu;b) časová hodnota opcií a záruk v prípade životných záväzkov uvedených v písmene a) predstavuje menej než 5 % kapitálovej požiadavky na solventnosť;c) poisťovňa alebo zaisťovňa písomne potvrdí, že má v úmysle uplatňovať metodiku výpočtu uvedenú v odseku 2 na životné záväzky uvedené v písmene a) tohto odseku;d) podnik je klasifikovaný ako malý a menej zložitý podnik. Na účely prvého pododseku písm. b) používajú poisťovne a zaisťovne najnovší súbor scenárov, ktoré stanovuje a uverejňuje orgán EIOPA v súlade s článkom 77e ods. 1 písm. ab) smernice 2009/138/ES. 2.Ak poisťovne a zaisťovne používajú obozretné deterministické oceňovanie najlepšieho odhadu v prípade jasne identifikovaných životných záväzkov s opciami a zárukami, ktoré sa nepovažujú za významné, v súlade s odsekom 1, oceňujú najlepší odhad takýchto záväzkov ako súčet týchto hodnôt: a) deterministického najlepšieho odhadu životných záväzkov s opciami a zárukami, ktoré sa nepovažujú za významné;b) súčinu stochastického navýšenia a kapitálovej požiadavky na solventnosť podniku. Na účely prvého pododseku písm. b) sa stochastické navýšenie rovná 5 %, pokiaľ podnik k spokojnosti orgánu dohľadu nepreukáže, že iný percentuálny podiel by primeranejšie odrážal jeho rizikový profil. Na účely tohto preukázania poisťovňa a zaisťovňa používajú súbor scenárov uvedený v odseku 1 druhom pododseku. 3.Poisťovne a zaisťovne, ktoré používajú obozretné deterministické oceňovanie najlepšieho odhadu v prípade jasne identifikovaných životných záväzkov s opciami a zárukami, ktoré sa nepovažujú za významné, predpokladajú, že stochastické navýšenie uvedené v odseku 2 prvom pododseku písm. b) je pre výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť vrátane kapacity technických rezerv absorbovať straty uvedenej v článku 206 konštantné.

Článok 39 Článok 39 Miera nákladov na kapitál

Článok 43a Článok 43a Percentuálne podiely súvisiace s menou na určenie prvého vyrovnávacieho bodu 1.K dátumu začatia uplatňovania smernice (EÚ) 2025/2 sa na určenie prvého vyrovnávacieho bodu pre menu v súlade s článkom 77a ods. 1 smernice 2009/138/ES za dostatočne vysoký percentuálny podiel súvisiaci s menou, pri prekročení ktorého sa podiel všetkých nesplatených dlhopisov so splatnosťou dlhšou alebo rovnakou ako daná splatnosť, v zmysle článku 77a ods. 1 písm. b) uvedenej smernice považuje: a) v prípade eura je uplatniteľným percentuálnym podielom najbližšie polovičné alebo celé percento, ktoré je vyššie ako súčet alebo sa rovná súčtu:i) 1,5 percentuálneho bodu;ii) najnižšieho percentuálneho podielu nesplatených dlhopisov, ktorý by 28. januára 2025 viedol k stanoveniu prvého vyrovnávacieho bodu 20 rokov; b) v prípade mien iných než euro, ak k 29. januáru 2027 bola posledná splatnosť, pre ktorú príslušná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery nie je extrapolovaná, aspoň 20 rokov, je uplatniteľný percentuálny podiel rovnaký ako percentuálny podiel uplatniteľný na euro;c) v prípade iných mien, než sú meny uvedené v písmenách a) a b), sa príslušný percentuálny podiel rovná polovici percentuálneho podielu uplatniteľného na euro. 2.Ak sa zmení zdroj údajov na určenie prvého vyrovnávacieho bodu pre euro, uplatniteľným percentuálnym podielom súvisiacim s menou pre danú menu je najbližšie polovičné alebo celé percento, ktoré je vyššie ako súčet alebo sa rovná súčtu 1,5 percentuálneho bodu a najnižšieho percentuálneho podielu, ktorý k prvému referenčnému dátumu, ku ktorému sa použije nový zdroj údajov, vedie k prvému vyrovnávaciemu bodu rovnajúcemu sa vyrovnávaciemu bodu uplatniteľnému počas predchádzajúceho kalendárneho roka. Odchylne od toho, ak percentuálny podiel súvisiaci s menou určený v súlade s prvým pododsekom k prvému referenčnému dátumu, ku ktorému sa uplatňuje nový zdroj údajov, nevedie k prvému vyrovnávaciemu bodu rovnajúcemu sa vyrovnávaciemu bodu uplatniteľnému počas predchádzajúceho kalendárneho roka, uplatniteľnou percentuálnou hodnotou je najbližšia nižšia hodnota, ktorá vedie k takémuto prvému vyrovnávaciemu bodu. Na účely tohto odseku sa uplatňuje článok 43 ods. 5.

Článok 44 Článok 44 Príslušné finančné nástroje používané na odvodenie základných bezrizikových úrokových mier 1.Pre každú menu a splatnosť sa základné bezrizikové úrokové miery odvodzujú na základe sadzieb úrokových swapov v prípade úrokových mier danej meny. Sadzby úrokových swapov, ktoré nie sú jednodňovými sadzbami indexových swapov, sa upravujú tak, aby zohľadňovali kreditné riziko. 2.V prípade mien, pri ktorých sadzby úrokových swapov nie sú k dispozícii z efektívnych, likvidných a transparentných finančných trhov, sa na odvodenie základných bezrizikových úrokových mier používajú sadzby štátnych dlhopisov emitovaných v danej mene, upravené s cieľom zohľadniť kreditné riziko spojené so štátnymi dlhopismi, za predpokladu, že takéto sadzby štátnych dlhopisov sú k dispozícii z efektívnych, likvidných a transparentných finančných trhov.

Článok 46a Článok 46a Postupné zavádzanie extrapolácie 1.Ak sa poisťovni alebo zaisťovni povolí uplatňovať mechanizmus postupného zavádzania uvedený v článku 77a ods. 2 smernice 2009/138/ES pre každú menu inú než švédska koruna, parameter α uvedený v článku 46 ods. 1b sa bude lineárne znižovať na začiatku každého kalendárneho roka z 20 % počas roka začínajúceho od 1. januára 2027 na 11 % 1. januára 2032 . 2.Ak sa poisťovni alebo zaisťovni povolí uplatňovať mechanizmus postupného zavádzania uvedený v článku 77a ods. 2 smernice 2009/138/ES pre švédsku korunu, parameter α uvedený v článku 46 ods. 1b sa bude lineárne znižovať na začiatku každého kalendárneho roka zo 70 % počas roka začínajúceho od 1. januára 2027 na 40 % 1. januára 2032 .

Článok 50 Článok 50 Vzorec na výpočet rozpätia, z ktorého vychádza korekcia volatility

Článok 51 Článok 51 Rizikovo upravená prirážka 1.Na účely článku 77d ods. 3 a 4 smernice 2009/138/ES sa časť priemernej prirážky meny, ktorú možno pripísať realistickému posúdeniu očakávaných strát, neočakávaného kreditného rizika alebo akéhokoľvek iného rizika (korekcia rizika), vypočítava v súlade s odsekmi 2 až 4 tohto článku. 2.Korekcia rizika pri štátnych dlhopisoch emitovaných členskými štátmi EHP sa rovná: RC = 30 % • min(S+ ; LTAS+ ) + 20 % • max {0; min(S+ – LTAS+ ; LTAS+ )} + 15 % • max(0; S+ – 2 • LTAS+ ) kde: a) S + označuje maximálnu hodnotu medzi nulou a priemernou prirážkou štátnych dlhopisov emitovaných členskými štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru s rovnakou duráciou, kreditnou kvalitou a triedou aktív v reprezentatívnom portfóliu zaznamenanej na finančných trhoch;b) LTAS + označuje maximálnu hodnotu medzi 0 a dlhodobou priemernou prirážkou štátnych dlhopisov emitovaných členskými štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru s rovnakou duráciou, kreditnou kvalitou a triedou aktív v reprezentatívnom portfóliu zaznamenanej na finančných trhoch. Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, korekcia rizika pri štátnych dlhopisoch emitovaných členskými štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru nikdy nesmie presiahnuť maximálnu hodnotu medzi nulou a 65 % dlhodobej priemernej prirážky štátnych dlhopisov emitovaných členskými štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru s rovnakou duráciou, kreditnou kvalitou a triedou aktív v reprezentatívnom portfóliu zaznamenanej na finančných trhoch. 3.Korekcia rizika pri iných dlhopisoch než štátnych dlhopisoch emitovaných členskými štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru, úveroch a sekuritizáciách v reprezentatívnom portfóliu sa rovná: RC = 50 % • min(S+; LTAS+ ) + 40 % • max {0; min(S+ – LTAS+ , LTAS+ )} + 30 % • max(0; S+ – 2 • LTAS+ ) kde: a) S + označuje maximálnu hodnotu medzi nulou a priemernou prirážkou dlhopisov iných než štátnych dlhopisov emitovaných členskými štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru, úverov a sekuritizácií s rovnakou duráciou, kreditnou kvalitou a triedou aktív v reprezentatívnom portfóliu zaznamenanej na finančných trhoch;b) LTAS + označuje maximálnu hodnotu medzi 0 a dlhodobou priemernou prirážkou dlhopisov iných než štátnych dlhopisov emitovaných členskými štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru, úverov a sekuritizácií s rovnakou duráciou, kreditnou kvalitou a triedou aktív v reprezentatívnom portfóliu zaznamenanej na finančných trhoch. Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, korekcia rizika pri dlhopisoch iných než štátnych dlhopisoch emitovaných členskými štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru, úveroch a sekuritizáciách s rovnakou duráciou, kreditnou kvalitou a triedou aktív nikdy nesmie presiahnuť maximálnu hodnotu medzi nulou a 125 % dlhodobej priemernej prirážky dlhopisov iných než štátnych dlhopisov emitovaných členskými štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru, úverov a sekuritizácií s rovnakou duráciou, kreditnou kvalitou a triedou aktív v reprezentatívnom portfóliu zaznamenanej na finančných trhoch. 4.Dlhodobé priemerné prirážky uvedené v odseku 2 písm. b) a odseku 3 písm. b) vychádzajú z údajov za posledných 30 rokov. Ak časť uvedených údajov nie je k dispozícii, táto časť sa nahradí hypotetickými údajmi. Hypotetické údaje vychádzajú z dostupných a spoľahlivých údajov za posledných 30 rokov. Údaje, ktoré nie sú spoľahlivé, sa nahradia hypotetickými údajmi s použitím uvedenej metodiky. Hypotetické údaje vychádzajú z obozretných predpokladov.

Článok 51a Článok 51a Miera citlivosti kreditnej prirážky 1.Pre každú menu sa miera citlivosti kreditnej prirážky uvedená v článku 77d ods. 3 písm. b) a odseku 4 písm. b) rovná: CSSR = max [min ( PVBP M V FI PVBP BEL ; 1) ; 0] kde: a) CSSR označuje mieru citlivosti kreditnej prirážky poisťovne alebo zaisťovne pre menu;b) PVBP(MVFI ) označuje cenovú hodnotu bázického bodu hodnoty investícií do dlhopisov, úverov a sekuritizácií poisťovne alebo zaisťovne vypočítavanú v súlade s odsekom 2;c) PVBP(BEL) označuje cenovú hodnotu bázického bodu hodnoty najlepšieho odhadu záväzkov poisťovne alebo zaisťovne vypočítavanú v súlade s odsekom 3. Odchylne od prvého pododseku, ak sa PBVP(BEL) v prípade danej meny rovná 0 alebo je záporná, miera citlivosti kreditnej prirážky pre danú menu sa rovná 1. 2.Pre každú menu sa cenová hodnota bázického bodu investícií do dlhopisov, úverov a sekuritizácií poisťovne alebo zaisťovne rovná: PVBP(MVFI ) = M V FI – M V F I * V A * kde: a) M V FI označuje hodnotu investícií do dlhopisov, úverov a sekuritizácií poisťovne alebo zaisťovne denominovaných v danej mene;b) VA* označuje pomyselnú korekciu volatility vypočítavanú v súlade s článkom 77d ods. 3 smernice 2009/138/ES za predpokladu, že miera citlivosti kreditnej prirážky sa rovná 1;c) M V F I * označuje hodnotu investícií do dlhopisov, úverov a sekuritizácií poisťovne alebo zaisťovne denominovaných v danej mene za predpokladu, že pri každom aktíve sa prirážka zvyšuje o sumu rovnajúcu sa hodnote pomyselnej korekcie volatility pre všetky splatnosti. Na účely písmen a) a c) v súvislosti s činnosťou viazanou na podiely poisťovňa alebo zaisťovňa vylúči investície s pevným výnosom, ktoré pre podnik nevedú k žiadnej expozícii voči riziku kreditného rozpätia alebo k významnej expozícii voči riziku kreditného rozpätia. 3.Pre každú menu sa cenová hodnota bázického bodu najlepšieho odhadu záväzkov poisťovne alebo zaisťovne rovná: PVBP(BEL) = BEL – BE L * V A * kde: a) BEL označuje hodnotu najlepšieho odhadu záväzkov poisťovne alebo zaisťovne denominovaných v danej mene bez korekcie volatility, ak je hodnota určená v súlade s článkom 75 smernice 2009/138/ES;b) VA* označuje pomyselnú korekciu volatility vypočítavanú v súlade s článkom 77d ods. 3 smernice 2009/138/ES za predpokladu, že miera citlivosti kreditnej prirážky sa rovná 1;c) BEL* označuje hodnotu najlepšieho odhadu záväzkov poisťovne alebo zaisťovne denominovaných v danej mene, ak je hodnota určená v súlade s článkom 75 smernice 2009/138/ES, za predpokladu, že pomyselná korekcia volatility sa uplatňuje na príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery. Na účely písmena c) sa najlepší odhad prehodnocuje, pričom sa zohľadňuje účinok budúcich dobrovoľných plnení. Pri tomto prehodnotení sa však nezohľadňuje žiadny vplyv zmeny kreditných prirážok na hodnotu aktív v držbe podniku. 4.Ak bola miera citlivosti kreditnej prirážky v prípade danej meny naposledy vypočítaná menej než jeden rok pred referenčným dátumom na ocenenie najlepšieho odhadu záväzkov, poisťovne a zaisťovne nie sú povinné prepočítať túto mieru za predpokladu, že sú schopné k spokojnosti svojho orgánu dohľadu preukázať, že táto miera sa významne nezmenila.

Článok 51b Článok 51b Miera citlivosti kreditnej prirážky pre viazané meny 1.Odchylne od článku 51a, ak je domáca mena členského štátu viazaná na euro a časová štruktúra základnej bezrizikovej úrokovej miery pre euro upravená o menové riziko sa používa na výpočet najlepšieho odhadu, pokiaľ ide o poistné alebo zaistné záväzky označené v uvedenej mene v súlade s článkom 48 ods. 1, poisťovne a zaisťovne môžu vypočítať jednu mieru citlivosti kreditnej prirážky pre euro a uvedenú menu. V takom prípade sa miera citlivosti kreditnej prirážky rovná: CSSReuro, viazaná mena = max [min ( PVBP M V FI PVBP BEL ; 1) ; 0] kde: a) CSSReuro, viazaná mena označuje mieru citlivosti kreditnej prirážky poisťovne alebo zaisťovne pre euro aj viazanú menu;b) PVBP(MVFI ) označuje cenovú hodnotu bázického bodu hodnoty investícií do dlhopisov, úverov a sekuritizácií poisťovne alebo zaisťovne denominovaných v eurách aj viazanej mene vypočítavanú v súlade s odsekom 2;c) PVBP(BEL) označuje cenovú hodnotu bázického bodu hodnoty najlepšieho odhadu záväzkov poisťovne alebo zaisťovne denominovaných v eurách aj viazanej mene vypočítavanú v súlade s odsekom 3. Odchylne od prvého pododseku, ak sa PBVP(BEL) v prípade danej meny viazanej na euro rovná 0 alebo je záporná, miera citlivosti kreditnej prirážky pre danú menu viazanú na euro sa rovná 1. 2.Pre euro aj viazanú menu posudzované spolu sa cenová hodnota bázického bodu investícií do dlhopisov, úverov a sekuritizácií poisťovne alebo zaisťovne rovná: PVBP(MVFI ) = M V FI – M V F I * V A * kde: a) M V FI označuje hodnotu investícií do dlhopisov, úverov a sekuritizácií poisťovne alebo zaisťovne denominovaných v eurách aj viazanej mene, ak je hodnota určená v súlade s článkom 75 smernice 2009/138/ES;b) VA* označuje maximálnu hodnotu medzi pomyselnou korekciou volatility pre euro a korekciou volatility pre viazanú menu vypočítavaných v súlade s článkom 77d ods. 3 smernice 2009/138/ES za predpokladu, že miera citlivosti kreditnej prirážky sa rovná 1;c) M V F I * označuje hodnotu investícií do dlhopisov, úverov a sekuritizácií poisťovne alebo zaisťovne denominovaných v eurách aj viazanej mene, ak je hodnota určená v súlade s článkom 75 smernice 2009/138/ES, za predpokladu, že pri každom aktíve sa prirážka zvyšuje o sumu rovnajúcu sa hodnote pomyselnej korekcie volatility pre všetky splatnosti. Na účely písmen a) a c) v súvislosti s činnosťou viazanou na podiely poisťovňa alebo zaisťovňa vylúči investície s pevným výnosom, ktoré pre podnik nevedú k žiadnej expozícii voči riziku kreditného rozpätia alebo k významnej expozícii voči riziku kreditného rozpätia. 3.Pre euro aj viazanú menu posudzované spolu sa cenová hodnota bázického bodu najlepšieho odhadu záväzkov poisťovne alebo zaisťovne rovná: PVBP(BEL) = BEL – BE L * V A * kde: a) BEL označuje súčet hodnoty najlepšieho odhadu záväzkov poisťovne alebo zaisťovne denominovaných v eurách bez korekcie volatility a hodnoty najlepšieho odhadu záväzkov označených vo viazanej mene bez korekcie volatility, pre ktoré sa používa časová štruktúra základnej bezrizikovej miery pre euro upravená o menové riziko v súlade s článkom 48 ods. 1 tohto nariadenia, ak sú obe hodnoty určené v súlade s článkom 75 smernice 2009/138/ES;b) VA* označuje maximálnu hodnotu medzi pomyselnou korekciou volatility pre euro a pomyselnou korekciou volatility pre viazanú menu vypočítavaných v súlade s článkom 77d ods. 3 smernice 2009/138/ES za predpokladu, že miera citlivosti kreditnej prirážky sa rovná 1;c) BEL* označuje súčet hodnoty najlepšieho odhadu záväzkov poisťovne alebo zaisťovne denominovaných v eurách a hodnoty najlepšieho odhadu záväzkov denominovaných vo viazanej mene, pre ktoré sa používa časová štruktúra základnej bezrizikovej sadzby pre euro upravená o menové riziko v súlade s článkom 48 ods. 1, ak sú obe hodnoty určené v súlade s článkom 75 smernice 2009/138/ES, za predpokladu, že pomyselná korekcia volatility sa uplatňuje na príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery. Na účely písmena c) sa uskutočňuje precenenie najlepšieho odhadu, pričom sa zohľadňuje účinok budúcich dobrovoľných plnení. Pri tomto prehodnotení sa však nezohľadňuje žiadny vplyv zmeny kreditných prirážok na hodnotu aktív v držbe podniku. 4.Ak bola miera citlivosti kreditnej prirážky v prípade danej meny naposledy vypočítaná menej než jeden rok pred referenčným dátumom na ocenenie najlepšieho odhadu záväzkov, poisťovne a zaisťovne nie sú povinné prepočítať túto mieru za predpokladu, že sú schopné k spokojnosti svojho orgánu dohľadu preukázať, že táto miera sa významne nezmenila.

Článok 54a Článok 54a Reštrukturalizované aktíva 1.Na účely odseku 2 sú reštrukturalizované aktíva aktíva, ktorých peňažné toky závisia od výkonnosti iných podkladových finančných aktív. 2.Bez toho, aby bol dotknutý článok 77b smernice 2009/138/ES, poisťovne a zaisťovne smú zahrnúť reštrukturalizované aktíva do vyhradeného portfólia aktív uvedeného v uvedenom článku len vtedy, ak môžu k spokojnosti orgánu dohľadu preukázať všetky tieto skutočnosti: a) podkladové finančné aktíva reštrukturalizovaných aktív poskytujú dostatočne pevnú úroveň výnosov tak, aby peňažné toky reštrukturalizovaného aktíva boli samé osebe dostatočne pevné;b) peňažné toky reštrukturalizovaného aktíva sú podporené prvkami na absorpciu strát, ktorými sa zabezpečuje, aby tieto peňažné toky zostali dostatočne pevné v prípade zmeny prevádzkových podmienok;c) ak podkladové finančné aktíva zahŕňajú finančné záruky, tieto záruky nezvyšujú párovaciu korekciu pri výpočte podľa článku 77c smernice 2009/138/ES a článku 53 tohto nariadenia;d) podnik je schopný riadne identifikovať, merať, monitorovať, riadiť, kontrolovať a vykazovať riziká podkladových finančných aktív.

Článok 70a Článok 70a Predpokladané dividendy a rozdeľované výnosy 1.Na účely článku 70 ods. 1 písm. b) sa výška predvídateľných dividend a rozdeľovaných výnosov určuje v súlade s akruálnym prístupom stanoveným v odsekoch 2 až 6 tohto článku. 2.Výška dividend a rozdeľovaných výnosov sa považuje za predvídateľnú, ak správny, riadiaci alebo kontrolný orgán alebo iné osoby, ktoré skutočne riadia podnik, formálne prijali rozhodnutie alebo navrhli príslušnému orgánu rozhodnutie týkajúce sa výšky dividend alebo rozdeľovaných výnosov, ktorá sa má vyplatiť. 3.Pred tým, než správny, riadiaci alebo kontrolný orgán alebo iné osoby, ktoré skutočne riadia podnik, formálne prijali rozhodnutie alebo navrhli príslušnému orgánu rozhodnutie týkajúce sa výšky dividendy alebo rozdeľovaných výnosov, ktorá sa má vyplatiť, táto výška dividend alebo rozdeľovaných výnosov za posudzovaný finančný rok sa rovná súčtu týchto položiek: a) celej výšky pravdepodobnej dividendy alebo rozdeľovaných výnosov, ktorá sa má vyplácať počas prebiehajúceho finančného roka, zodpovedajúcej ziskom z predchádzajúcich finančných rokov;b) jednej z týchto položiek:i) súčinu pomeru výplaty dividend alebo rozdeľovaných výnosov a kumulatívnych predbežných ziskov realizovaných alebo prípadne odhadovaných medzi začiatkom prebiehajúceho finančného roka a referenčným dátumom výpočtu rezervy z precenenia;ii) súčinu odhadovanej výšky dividendy alebo rozdeľovaných výnosov zodpovedajúcich ziskom za celý prebiehajúci finančný rok a zlomku uvedeného finančného roka, ktorý uplynul do referenčného dátumu na výpočet rezervy z precenenia. Na účely prvého pododseku majú zisky rovnaký význam ako v uplatniteľnom účtovnom rámci. 4.Na účely odseku 3 písm. b) sa pomer výplaty alebo vyplácaná suma dividendy alebo rozdeľovaných výnosov určuje na základe politiky dividend alebo rozdeľovania výnosov schválenej správnym, riadiacim alebo kontrolným orgánom. Ak politika dividend alebo rozdeľovania výnosov obsahuje rozpätie vyplácania namiesto pevne stanovenej hodnoty, použije sa horná hranica rozpätia. 5.Ak neexistuje schválená politika dividend alebo rozdeľovania výnosov uvedená v odseku 4, alebo ak je podľa názoru orgánu dohľadu pravdepodobné, že podnik nebude uplatňovať svoju politiku dividend alebo rozdeľovania výnosov, alebo ak táto politika nie je obozretným základom, podľa ktorého sa určuje výška odpočtu, pomer výplaty dividend alebo rozdeľovaných výnosov alebo ich vyplácaná suma sa zakladá na najobozretnejšom prístupe spomedzi týchto možností: a) priemerný pomer výplaty dividend alebo rozdeľovaných výnosov alebo ich priemerná vyplácaná suma za tri finančné roky pred prebiehajúcim finančným rokom;b) pomer výplaty dividend alebo rozdeľovaných výnosov alebo ich vyplácaná suma vo finančnom roku pred prebiehajúcim finančným rokom;c) príslušné verejné vyhlásenia o vyplácaných dividendách alebo rozdeľovaných výnosoch. 6.Podnik môže z výpočtu pomeru výplaty dividend alebo rozdeľovaných výnosov alebo ich vyplácanej sumy podľa odseku 4 písm. a) a b) vylúčiť výnimočnú platbu alebo nevyplatenie dividend alebo rozdeľovaných výnosov za predpokladu, že môže k spokojnosti orgánu dohľadu preukázať, že takáto platba alebo nevyplatenie nie je s ohľadom na jeho politiku dividend alebo rozdeľovania výnosov alebo predchádzajúce postupy rozdeľovania výnosov reprezentatívne.

Článok 70b Článok 70b Požiadavky na splatenie a vykúpenie pre klasifikáciu ako vlastné zdroje 1.Na účely tohto oddielu sa každá transakcia alebo dohoda, ktorá má rovnaký ekonomický účinok ako splatenie alebo vykúpenie, pokiaľ ide o kapacitu absorbovať straty alebo sumu použiteľných vlastných zdrojov, považuje za splatenie alebo vykúpenie. 2.Na účely odseku 1 sa má za to, že spätné odkúpenie akcií má rovnaký ekonomický účinok ako splatenie alebo vykúpenie, pokiaľ sa akcie, ktoré sa spätne odkupujú, nepoužívajú na uplatňovanie opcií na akcie, a to buď okamžite, alebo najneskôr do jedného mesiaca od dátumu uskutočnenia programu spätného odkúpenia akcií.

Článok 89a Článok 89a Zjednodušený výpočet pre modul alebo podmodul nevýznamného rizika 1.S cieľom posúdiť, či jeden alebo viacero rizikových modulov alebo podmodulov spĺňa podmienky stanovené v článku 109 ods. 2 a 3 smernice 2009/138/ES, poisťovne a zaisťovne vypočítavajú každý z takýchto modulov alebo podmodulov osobitne. Na účely prvého pododseku môžu poisťovne a zaisťovne použiť zjednodušený výpočet za predpokladu, že dodržia články 88 a 89 tohto nariadenia, nie však pre modul trhového rizika alebo akýkoľvek rizikový podmodul v rámci daného rizikového modulu. 2.Ak jeden alebo viacero rizikových modulov alebo podmodulov iných než modul trhového rizika alebo akýkoľvek rizikový podmodul v rámci modulu trhového rizika spĺňa podmienky stanovené v článku 109 ods. 2 a 3 smernice 2009/138/ES, hodnota každého z takýchto rizikových modulov alebo podmodulov sa môže vypočítať pre každý referenčný dátum najneskôr tri roky od referenčného dátumu výpočtu uvedeného v odseku 1 tohto článku takto: SCR t k max SCR 0k ;f k . Volume t k kde: a) SCR t k označuje kapitálovú požiadavku na solventnosť pre daný rizikový modul alebo podmodul k , ktorý k referenčnému dátumu t spĺňa podmienky stanovené v článku 109 ods. 2 smernice 2009/138/ES;b) SCR 0k označuje výsledok výpočtu rizikového modulu alebo podmodulu k uvedeného v odseku 1;c) Volume t k označuje ukazovateľ veľkosti rizika špecifický pre daný podnik pre rizikový modul alebo podmodul k k referenčnému dátumu t ;d) f k označuje rizikový faktor pre rizikový modul alebo podmodul k vypočítaný v súlade s odsekom 3. Na účely prvého pododseku písm. c) poisťovňa alebo zaisťovňa k spokojnosti orgánu dohľadu musí odôvodniť vhodnosť použitého ukazovateľa veľkosti rizika špecifického pre daný podnik. 3.Rizikový faktor uvedený v odseku 2 prvom pododseku písm. d) sa vypočítava takto: f k SCR 0k Volume 0k kde Volume 0k označuje ukazovateľ veľkosti rizika špecifický pre daný podnik pre rizikový modul alebo podmodul k k referenčnému dátumu výpočtu v odseku 1.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/2 z 27. novembra 2024 , ktorou sa mení smernica 2009/138/ES, pokiaľ ide o proporcionalitu, kvalitu dohľadu, predkladanie informácií, opatrenia týkajúce sa dlhodobých záruk, makroprudenciálne nástroje, riziká ohrozujúce udržateľnosť a dohľad nad skupinou a cezhraničný dohľad, a ktorou sa menia smernice 2002/87/ES a 2013/34/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2025/2, 8.1.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2025/2/oj).

⟪TABLE:tbl_003⟫

Článok 107a Článok 107a Zjednodušený výpočet účinku zmierňovania rizika pre zaisťovacie dohody, deriváty alebo sekuritizácie 1.Ak je splnený článok 88, poisťovne a zaisťovne môžu vypočítať účinok zaisťovacej dohody, sekuritizácie alebo derivátu na zmierňovanie upisovacieho a trhového rizika uvedený v článku 196 s externou protistranou i takto: R M i EA D i CE EA D CE . R M total kde: a) CE EA D CE označuje súčet absolútnych hodnôt expozícií pri zlyhaní zaisťovacej dohody, účelovo vytvoreného subjektu, sekuritizácie a derivátu voči každej externej protistrane CE;b) EA D i označuje absolútnu hodnotu expozície pri zlyhaní zaisťovacej dohody, účelovo vytvoreného subjektu, sekuritizácie a derivátu voči externej protistrane i ;c) RMtotal označuje celkový účinok zmierňovania rizika vypočítaný v súlade s odsekom 3;d) súčet zahŕňa všetky expozície voči protistranám. 2.Na účely odseku 1 písm. a) a b) je hodnotou expozície pri zlyhaní zaisťovacej dohody a sekuritizácie voči protistrane hodnota najlepšieho odhadu pohľadávok vyplývajúcich zo zaisťovacej dohody a sekuritizácie voči tejto protistrane. 3.Na účely odseku 1 písm. c) sa celkový účinok zmierňovania rizika rovná rozdielu medzi týmito kapitálovými požiadavkami: a) hypotetickou základnou kapitálovou požiadavkou na solventnosť na základe predpokladov, že modul rizika zlyhania protistrany sa rovná 0 a že zaisťovacia dohoda, účelovo vytvorený subjekt, sekuritizácia alebo derivát zahrnuté do rozsahu zjednodušeného výpočtu uvedeného v odseku 1 neexistovali;b) hypotetickou základnou kapitálovou požiadavkou na solventnosť za predpokladu, že modul rizika zlyhania protistrany sa rovná 0.

Článok 125 Článok 125 Podmodul rizika zosuvu pôdy 1.Kapitálová požiadavka pre riziko zosuvu pôdy sa rovná: SC R subsidence r ,s Corr S r ,s *SC R subsidence ,r *SC R subsidence ,s + SCR subsidence , other 2 kde: a) súčet zahŕňa všetky možné kombinácie (r,s ) regiónov stanovených v prílohe VIIIa;b) CorrS(r,s) označuje korelačný koeficient pre riziko zosuvu pôdy pre región r a región s, ako sú stanovené v prílohe VIIIa;c) SCR(subsidence,r) a SCR(subsidence,s) označujú kapitálové požiadavky pre riziko zosuvu pôdy v regióne r , resp. v regióne s ;d) SCR(subsidence, other) označuje kapitálovú požiadavku pre riziko zosuvu pôdy v iných regiónoch, než sú stanovené v prílohe XIII. 2.Pre všetky regióny stanovené v prílohe VIIIa sa kapitálová požiadavka pre riziko zosuvu pôdy v konkrétnom regióne r rovná strate základných vlastných zdrojov poisťovní a zaisťovní, ktorá by vyplynula z okamžitej straty sumy, ktorá sa bez odpočítania pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a voči účelovo vytvoreným subjektom rovná: L subsidence ,r ∑i ,j Cor r subsidence ,r ,i ,j *WS I subsidence , r , i *WS I subsidence , r ,j kde: a) súčet zahŕňa všetky možné kombinácie rizikových zón (i,j) regiónu r stanovených v prílohe IX;b) Corr(subsidence,r,i,j) označuje korelačný koeficient pre riziko zosuvu pôdy v rizikových zónach i a j regiónu r stanovených v prílohe XXVI;c) WSI(subsidence,r,i) a WSI(subsidence,r,j) označuje vážené poistné sumy pre riziko zosuvu pôdy v rizikových zónach i a j regiónu r stanovených v prílohe IX. 3.Pre všetky regióny stanovené v prílohe VIIIa a všetky rizikové zóny týchto regiónov stanovené v prílohe IX sa vážená poistná suma pre riziko zosuvu pôdy v konkrétnej rizikovej zóne i konkrétneho regiónu r rovná: WSI(subsidence,i) = Q(subsidence,r) · W(subsidence,r,i) · SI(subsidence,r,i) kde: a) W(subsidence,r,i) označuje rizikovú váhu pre riziko zosuvu pôdy v rizikovej zóne i regiónu r stanovenú v prílohe X;b) SI(subsidence,r,i) označuje poistnú sumu poisťovne alebo zaisťovne pre skupiny činnosti 7 a 19, ako sú stanovené v prílohe I, pokiaľ ide o zmluvy, ktoré kryjú riziko zosuvu pôdy pre obytné budovy v zóne zosuvu pôdy i regiónu r ;c) Q(subsidence,r) označuje rizikový koeficient pre riziko zosuvu pôdy pre región r , ako je stanovený v prílohe VIIIa. Ak suma určená pre konkrétnu rizikovú zónu v súlade s prvým pododsekom prevyšuje sumu (uvedenú v tomto pododseku ako nižšia suma), ktorá sa rovná súčtu potenciálnych strát bez odpočítania pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a voči účelovo vytvoreným subjektom, ktoré by uvedená poisťovňa alebo zaisťovňa mohla utrpieť v dôsledku rizika zosuvu pôdy v uvedenej rizikovej zóne, pričom sa zohľadnia podmienky jej osobitných poistných zmlúv vrátane akýchkoľvek zmluvných platobných limitov, poisťovňa alebo zaisťovňa môže ako alternatívny výpočet určiť váženú poistnú sumu pre riziko zosuvu pôdy v uvedenej rizikovej zóne ako nižšiu sumu.

Článok 157 Článok 157 Podmodul rizika nákladov zdravotného poistenia

Článok 171a Článok 171a Dlhodobé investície do akcií: preukázanie schopnosti zabrániť nútenému predaju 1.Na účely preukázania svojej schopnosti zabrániť nútenému predaju investícií do akcií priebežne a za stresových podmienok, ako sa uvádza v článku 105a ods. 1 druhom pododseku písm. d) smernice 2009/138/ES, poisťovne alebo zaisťovne používajú jeden z týchto prístupov: a) metodiky uvedené v článku 171b tohto nariadenia na posúdenie toho, či môžu zabrániť nútenému predaju; alebob) test núteného predaja stanovený v článku 171c tohto nariadenia. 2.Poisťovne alebo zaisťovne dôsledne uplatňujú zvolený prístup na účely preukázania súladu s článkom 105a ods. 1 druhým pododsekom písm. d) smernice 2009/138/ES. Bez ohľadu na prvý pododsek môžu poisťovne alebo zaisťovne zmeniť zvolený prístup, ak k spokojnosti orgánu dohľadu preukážu ex ante , že takáto zmena je odôvodnená, pričom zohľadňujú rizikový profil podniku, výšku investícií do akcií, ktoré sa majú klasifikovať ako dlhodobé investície, a povahu, rozsah a zložitosť rizík podniku.

Článok 171b Článok 171b Dlhodobé investície do akcií: metodiky na zabránenie nútenému predaju 1.Na účely článku 171a ods. 1 písm. a) musí byť poisťovňa alebo zaisťovňa schopná k spokojnosti orgánu dohľadu preukázať, že spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok: a) dostatočné množstvo osobitných homogénnych rizikových skupín záväzkov životného poistenia a zaistenia, ktorých Macaulayova durácia presahuje 9,5 rokov, je nelikvidné v zmysle odseku 2; alebob) pre záväzky neživotného poistenia a zaistenia je zavedený dostatočný vankúš likvidity vypočítaný v súlade s odsekmi 3 až 5. 2.Podmienka uvedená v odseku 1 písm. a) sa považuje za splnenú, ak poisťovňa a zaisťovňa spĺňa obe tieto podmienky: a) hodnota nelikvidných záväzkov uvedených v odseku 1 písm. a) v súlade s článkom 75 smernice 2009/138/ES presahuje celkovú výšku dlhodobých investícií do akcií v rámci portfólia aktív súvisiacich so záväzkami životného poistenia alebo zaistenia;b) podiel investícií do akcií, na ktoré sa má uplatňovať článok 105a ods. 4 smernice 2009/138/ES, nepresahuje nulu alebo pomer hodnoty nelikvidných záväzkov uvedených v písmene a) tohto odseku v súlade s článkom 75 smernice 2009/138/ES k celkovému najlepšiemu odhadu technických rezerv životného poistenia poisťovne alebo zaisťovne, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia. Na účely prvého pododseku sa homogénna riziková skupina záväzkov životného poistenia a zaistenia považuje za nelikvidnú, ak je kapitálová požiadavka pre každé z týchto rizík nižšia než 5 % najlepšieho odhadu záväzkov patriacich do uvedenej homogénnej rizikovej skupiny: a) riziko úmrtnosti uvedené v článku 137;b) riziko trvalého zvýšenia mier odstúpenia od zmluvy uvedené v článku 142 ods. 1 písm. a);c) riziko úmrtnosti zdravotného poistenia uvedené v článku 152;d) riziko trvalého zvýšenia mier odstúpenia od zmluvy zdravotného poistenia SLT uvedené v článku 159 ods. 1 písm. a). 3.Podmienka uvedená v odseku 1 písm. b) sa považuje za splnenú, ak je vankúš likvidity vypočítaný v súlade s odsekmi 4 až 6 vyšší než 100 %. Na účely prvého pododseku sa vankúš likvidity vypočítava ako pomer hodnoty portfólia likvidných aktív zodpovedajúcich činnostiam neživotného poistenia k najlepšiemu odhadu technických rezerv neživotného poistenia po odpočítaní zaistenia vypočítaného v súlade s odsekmi 4 a 5. 4.Na účely odseku 3 portfólio likvidných aktív zodpovedajúcich činnostiam neživotného poistenia zahŕňa aktíva úrovne 1, aktíva úrovne 2A a aktíva úrovne 2B v zmysle tohto odseku. Súčet hodnôt aktív úrovne 2A a úrovne 2B na účely solventnosti nesmie presiahnuť 40 % celkovej hodnoty portfólia likvidných aktív na účely solventnosti uvedeného v prvom pododseku. Hodnota aktív úrovne 2B na účely solventnosti nesmie presiahnuť 15 % celkovej hodnoty portfólia likvidných aktív na účely solventnosti uvedeného v prvom pododseku. Likvidné aktíva držané prostredníctvom podnikov kolektívneho investovania a prostredníctvom iných investícií vo forme fondov, v ktorých majú poisťovne alebo zaisťovne podiely alebo akcie, sa môžu zohľadniť do absolútnej výšky 500 miliónov EUR. Aktíva úrovne 1 zahŕňajú len aktíva, ktoré patria do jednej alebo viacerých z týchto kategórií: a) peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty;b) aktíva predstavujúce poistné nároky voči jednej z protistrán uvedených v článku 180 ods. 2;c) aktíva, za ktoré v plnej výške, bezpodmienečne a neodvolateľne ručí jedna z protistrán uvedených v článku 180 ods. 2, ak záruka spĺňa požiadavky stanovené v článku 215. Aktíva úrovne 2A zahŕňajú len aktíva, ktoré patria do jednej alebo viacerých z týchto kategórií: a) dlhopisy a úvery, ktorým bol pridelený stupeň kreditnej kvality 0 alebo 1, s výnimkou dlhopisov a úverov emitovaných poisťovňami a zaisťovňami alebo subjektmi finančného sektora v zmysle článku 4 bodu 27 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;b) kryté dlhopisy uvedené v článku 180 ods. 1, ktorým bol pridelený stupeň kreditnej kvality 0 alebo 1, okrem krytých dlhopisov emitovaných subjektom finančného sektora, ktorý je súčasťou tej istej skupiny. Aktíva úrovne 2B zahŕňajú len aktíva, ktoré patria do jednej alebo viacerých z týchto kategórií: a) STS sekuritizácia, ktorej nominovaná ECAI buď pridelila ratingové hodnotenie so stupňom kreditnej kvality 0 alebo 1, alebo ktorá je nadriadenou tranžou, a ktorá nie je vytvorená subjektmi patriacimi do tej istej skupiny ako poisťovňa alebo zaisťovňa;b) dlhopisy a úvery, ktorým bol pridelený stupeň kreditnej kvality 2 alebo 3, s výnimkou dlhopisov a úverov emitovaných poisťovňami a zaisťovňami alebo subjektmi finančného sektora v zmysle článku 4 bodu 27 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;c) investície do akcií okrem dlhodobých investícií do akcií alebo strategických akcií a iné než investície do poisťovní a zaisťovní, úverových alebo finančných inštitúcií a investičných spoločností, ktoré sú buď kótované na regulovaných trhoch v krajinách, ktoré sú členmi EHP alebo OECD, alebo obchodované v multilaterálnych obchodných systémoch, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 1 bode 22 smernice 2014/65/EÚ, ktorých sídlo alebo ústredie sa nachádza v členskom štáte Európskej únie. 5.Na účely výpočtu vankúša likvidity uvedeného v odseku 3 prvom pododseku sa uplatňujú tieto ustanovenia: a) hodnota portfólia likvidných aktív uvedeného v odseku 4 prvom pododseku je súčtom:hodnoty aktív úrovne 1 na účely solventnosti podliehajúcich zrážke 0 %, hodnoty aktív úrovne 2A na účely solventnosti podliehajúcich zrážke 15 %, hodnoty sekuritizácií spadajúcich pod aktíva úrovne 2B na účely solventnosti podliehajúcich zrážke 25 %, hodnoty aktív úrovne 2B na účely solventnosti iných než sekuritizácie podliehajúcich zrážke 50 %; b) na účely výpočtu najlepšieho odhadu technických rezerv neživotného poistenia uvedených v odseku 4 peňažné toky pochádzajúce zo zaistných zmlúv alebo účelovo vytvorených subjektov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 209, 211 a 213, podliehajú zrážke 15 %. Peňažné toky pochádzajúce zo zaistných zmlúv alebo účelovo vytvorených subjektov, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 209, 211 a 213, podliehajú zrážke 50 %. 6.Odchylne od odseku 5 písm. a) poisťovne a zaisťovne uplatňujú na svoje investície do likvidných aktív držaných prostredníctvom podnikov kolektívneho investovania a prostredníctvom iných investícií vo forme fondov, v ktorých majú podniky podiely alebo akcie, tieto zrážky: a) 0 % v prípade peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov;b) 5 % v prípade aktív úrovne 1 iných než peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty;c) 20 % v prípade aktív úrovne 2A;d) 30 % v prípade sekuritizácií, ktoré patria do aktív úrovne 2B;e) 55 % v prípade aktív úrovne 2B iných ako sekuritizácie.

Článok 171c Článok 171c Dlhodobé investície do akcií: test núteného predaja 1.Na účely článku 171a ods. 1 písm. b) musí byť poisťovňa alebo zaisťovňa schopná k spokojnosti orgánu dohľadu preukázať všetky tieto skutočnosti: a) podnik dodržiava svoje limity tolerancie rizika;b) kapitálová požiadavka na solventnosť podniku posudzovaná bez použitia ktoréhokoľvek z prechodných opatrení uvedených v článku 77a ods. 2, článku 308c, článku 308d alebo v relevantných prípadoch v článku 111 ods. 1 druhom pododseku smernice 2009/138/ES sa prekročí o primeranú maržu s prihliadnutím na solventnosť podniku vrátane jeho strednodobého plánu na riadenie kapitálu;c) na základe prognóz v časovom horizonte piatich rokov dokáže podnik vytvárať prírastky peňažných tokov, ktoré sú vyššie ako úbytky peňažných tokov, a to priebežne aj za stresových podmienok počas každého z nasledujúcich piatich finančných kalendárnych rokov (test núteného predaja) v časovom horizonte testu. 2.Pri teste núteného predaja uvedenom v odseku 1 písm. c) sa uplatňujú všetky tieto ustanovenia: a) pri priebežnom posudzovaní prírastkov a úbytkov peňažných tokov poisťovne a zaisťovne predpokladajú, že situácia na finančných trhoch v časovom horizonte testu zostáva rovnaká ako situácia v deň referenčného dátumu testu;b) pri posudzovaní prírastkov a úbytkov peňažných tokov za stresových podmienok poisťovne a zaisťovne uplatňujú stresové predpoklady stanovené v odseku 5 a nevyžaduje sa od nich, aby zohľadňovali dodatočné sekundárne alebo celotrhové účinky;c) pri posudzovaní prírastkov a úbytkov peňažných tokov na priebežnom základe aj za stresových podmienok musia byť plánované rozhodnutia poisťovne alebo zaisťovne o investíciách alebo divestíciách v súlade s obchodnou stratégiou podniku, jeho písomnými pravidlami v oblasti investícií, likvidity a riadenia aktív a záväzkov a s budúcimi opatreniami manažmentu uvedenými v článku 23. 3.Pri teste núteného predaja uvedeného v odseku 1 písm. c) prírastky peňažných tokov zahŕňajú v časovom horizonte prognóz len hodnotu peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov k referenčnému dátumu a prírastky peňažných tokov z týchto zdrojov: a) výnosy pochádzajúce z predaja nasledujúcich aktív držaných buď priamo alebo prostredníctvom podniku kolektívneho investovania alebo inej investície vo forme fondov, v ktorých má podnik v držbe podiely alebo akcie:i) aktív predstavujúcich poistné nároky voči jednej z protistrán uvedených v článku 180 ods. 2;ii) aktív, za ktoré v plnej výške, bezpodmienečne a neodvolateľne ručí jedna z protistrán uvedených v článku 180 ods. 2, ak záruka spĺňa požiadavky stanovené v článku 215;iii) dlhopisy a úvery, ktorým bol pridelený stupeň kreditnej kvality 0, 1, 2 alebo 3, s výnimkou dlhopisov a úverov emitovaných poisťovňami a zaisťovňami alebo subjektmi finančného sektora v zmysle článku 4 bodu 27 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;iv) kryté dlhopisy uvedené v článku 180 ods. 1, ktorým bol pridelený stupeň kreditnej kvality 0 alebo 1, okrem krytých dlhopisov emitovaných subjektom finančného sektora, ktorý je súčasťou tej istej skupiny;v) STS sekuritizácia, ktorej nominovaná ECAI buď pridelila ratingové hodnotenie so stupňom kreditnej kvality 0 alebo 1, alebo ktorá je nadriadenou tranžou, a ktorá nie je vytvorená subjektmi patriacimi do tej istej skupiny ako poisťovňa alebo zaisťovňa;vi) akcie okrem dlhodobých investícií do akcií alebo strategických akcií a iné než investície do subjektov finančného sektora, ktoré sú buď kótované na regulovaných trhoch v krajinách, ktoré sú členmi EHP alebo OECD, alebo obchodované v multilaterálnych obchodných systémoch, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 bode 22 smernice 2014/65/EÚ, ktorých sídlo alebo ústredie sa nachádza v členských štátoch EÚ; b) výnosy k dátumu splatnosti pochádzajúce z aktív s termínom splatnosti uvedených v písmene a) a pravidelné výnosy pochádzajúce z aktív uvedených v uvedenom písmene a z investícií do nehnuteľností a dlhodobých investícií do akcií vrátane obozretne odhadovaných budúcich mimozmluvných výnosov, ako sú výplaty dividend, za predpokladu, že predpokladané príjmy, ktoré nie sú predmetom zmluvy, za daný rok nie sú vyššie než ich trojročný historický priemer;c) poistné a iné prírastky peňažných tokov zahrnuté do rozsahu zmluvy najlepšieho odhadu technických rezerv životného poistenia, obozretne odhadnuté poistné životného poistenia a iné prírastky peňažných tokov, ktoré si má podnik zaslúžiť v časovom horizonte testu, ktoré nie sú zahrnuté v rozsahu zmluvy, za predpokladu, že takéto obozretne odhadnuté poistné a iné prírastky peňažných tokov počas daného roka sa nikdy nepovažujú za vyššie než ich trojročný historický priemer, alebo ak sú k dispozícii údaje za obdobie kratšie než tri roky, sa nepovažujú za vyššie než v poslednom roku, ako aj prírastky peňažných tokov z prijatých záväzkov životného zaistenia;d) poistné a iné prírastky peňažných tokov zahrnuté do rozsahu zmluvy najlepšieho odhadu technických rezerv neživotného poistenia, obozretne odhadnuté poistné neživotného poistenia a iné prírastky peňažných tokov, ktoré si má podnik zaslúžiť v časovom horizonte testu, ktoré nie sú zahrnuté v rozsahu zmluvy, za predpokladu, že takéto obozretne odhadnuté poistné a iné prírastky peňažných tokov počas daného roka sa nepovažujú za vyššie než ich trojročný historický priemer, alebo ak sú k dispozícii údaje za obdobie kratšie než tri roky, sa nepovažujú za vyššie než v poslednom roku, ako aj prírastky peňažných tokov z prijatých záväzkov neživotného zaistenia;e) výnosy pochádzajúce z reinvestovania prírastkov peňažných tokov uvedených v písmenách a) až d) nad rámec úbytkov peňažných tokov uvedených v odseku 4, ak je návratnosť investícií odvodená od časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery, pričom sa zohľadňuje korekcia volatility. V plnej miere sa môžu zohľadniť aktíva uvedené v prvom pododseku písm. a) držané buď prostredníctvom investičného nástroja, nad ktorým poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva kontrolu, alebo v rozsahu práv podniku prostredníctvom investičného nástroja, nad ktorým vykonáva kontrolu iný subjekt v rámci tej istej skupiny a v ktorom má podnik v držbe podiely alebo akcie. Aktíva uvedené v prvom pododseku písm. a) držané prostredníctvom podnikov kolektívneho investovania alebo prostredníctvom iných investícií vo forme fondov, iné než aktíva uvedené v predchádzajúcej vete, sa môžu zohľadniť do absolútnej výšky 500 miliónov EUR. Poisťovne a zaisťovne sa môžu rozhodnúť, že nebudú zohľadňovať prírastky peňažných tokov uvedené v prvom pododseku písm. b) alebo e). Pri odhadovaní prírastkov peňažných tokov uvedených v prvom pododseku písm. c) a d), ktoré nie sú zahrnuté do rozsahu zmluvy, musí byť poisťovňa alebo zaisťovňa schopná k spokojnosti orgánu dohľadu preukázať, že sa primerane zohľadňujú vierohodné negatívne výhľady, pokiaľ ide o historické údaje. Na účely prvého pododseku písm. a) poisťovne a zaisťovne nesmú zohľadňovať aktíva pokrývajúce najlepší odhad poistných záväzkov, na ktoré sa uplatňuje párovacia korekcia. Pri predpokladaní výnosov pochádzajúcich z predaja dlhopisov, úverov a sekuritizácií pokrývajúcich najlepší odhad poistných záväzkov, na ktoré sa uplatňuje korekcia volatility v časovom horizonte testu, musí byť podnik schopný k spokojnosti orgánu dohľadu preukázať, že jeho rizikový profil sa výrazne neodchyľuje od nasledujúcich predpokladov, z ktorých vychádza korekcia volatility, a to ani v dôsledku takéhoto predaja a za stresových podmienok: a) podnik má v držbe aktíva, ktoré sú citlivé na rozpätie a je vystavený zmenám kreditných rozpätí;b) uplatnenie korekcie volatility nevedie k situáciám, keď je vplyv nadmerných kreditných rozpätí na aktíva v držbe podniku nadmerne kompenzovaný vplyvom korekcie volatility na najlepší odhad technických rezerv;c) peňažné toky vyplývajúce z poistných záväzkov podniku, na ktoré sa uplatňuje korekcia volatility, sú dostatočne stabilné a predvídateľné na to, aby sa zabezpečilo, že podnik nie je vystavený riziku núteného predaja svojich aktív, ktoré sú citlivé na rozpätie, a namiesto toho môže držať takéto aktíva, a to aj počas turbulencií na trhoch. 4.Pri teste núteného predaja uvedenom v odseku 1 písm. c) zahŕňajú úbytky peňažných tokov všetky tieto prvky: a) úbytky peňažných tokov súvisiace s poistnými plneniami, odkupmi, inými technickými úbytkami peňažných tokov vrátane prevádzkových nákladov a daňami, a to v rámci rozsahu zmluvy najlepšieho odhadu technických rezerv životného poistenia, úbytky peňažných tokov zodpovedajúce záväzkom týkajúcim sa poistného životného poistenia, ktoré nie sú zahrnuté do rozsahu zmluvy uvedeného v odseku 3 prvom pododseku písm. c), ako aj úbytky peňažných tokov z prijatých záväzkov životného zaistenia;b) úbytky peňažných tokov súvisiace s poistnými plneniami, odkupmi, inými technickými úbytkami peňažných tokov vrátane prevádzkových nákladov, daňami, a to v rámci rozsahu zmluvy najlepšieho odhadu technických rezerv neživotného poistenia, úbytky peňažných tokov zodpovedajúce záväzkom týkajúcim sa poistného neživotného poistenia, ktoré nie sú zahrnuté do rozsahu zmluvy uvedeného v odseku 3 prvom pododseku písm. d), ako aj úbytky peňažných tokov z prijatých záväzkov neživotného zaistenia;c) úbytky peňažných tokov vyplývajúce zo zmlúv o repo transakciách, zmlúv o obrátených repo transakciách a podobných dohôd, maržových požiadaviek a iných finančných úbytkov;d) úbytky peňažných tokov vyplývajúce z príspevkov do systému dôchodkového zabezpečenia súvisiacich so zamestnancami poisťovne alebo zaisťovne;e) úbytky peňažných tokov vyplývajúce z iných výdavkov, ktoré nie sú zahrnuté do výpočtu najlepšieho odhadu technických rezerv, a ostatné úbytky peňažných tokov vrátane všetkých týchto položiek:i) výplaty dividend a iné platby akcionárom a iným podriadeným veriteľom;ii) spätné odkúpenie akcií a splatenie alebo vykúpenie položiek vlastných zdrojov;iii) iné úbytky peňažných tokov vrátane vnútroskupinových úbytkov peňažných tokov, ktoré nie sú zachytené v predchádzajúcich bodoch, vrátane podmienených záväzkov, bonusov a iných pohyblivých zložiek odmeňovania a podsúvahových záväzkov. 5.Pri teste núteného predaja za stresových podmienok uvedenom v odseku 1 písm. c) poisťovňa alebo zaisťovňa predpokladá, že podlieha týmto stresom: a) počas prvého finančného roka prognóz dôjde k dodatočnému úbytku peňažných tokov rovnajúcemu sa agregácii kapitálových požiadaviek vyplývajúcich z rizikových modulov uvedených v hlave I kapitole V po odpočítaní úpravy zohľadňujúcej kapacitu technických rezerv a odložených daní absorbovať straty podľa článku 205, ak je agregácia založená na korelačných parametroch stanovených v prílohe IV k smernici 2009/138/ES;b) počas každého z nasledujúcich štyroch finančných rokov prognóz dôjde k dodatočnému úbytku peňažných tokov rovnajúcemu sa agregácii kapitálových požiadaviek vyplývajúcich z rizikových modulov uvedených v hlave I kapitole V po odpočítaní úpravy zohľadňujúcej kapacitu technických rezerv a odložených daní absorbovať straty podľa článku 205, bez toho, aby sa zohľadnili podmoduly uvedené v druhom pododseku tohto odseku, ak je agregácia založená na korelačných parametroch stanovených v prílohe IV k smernici 2009/138/ES. Podmoduly uvedené v prvom pododseku písm. b) sú tieto: a) súčet kapitálových požiadaviek pre katastrofické riziká neživotného, životného a zdravotného poistenia vypočítaný v súlade s článkami 119, 143, resp. 160;b) súčet kapitálových požiadaviek pre riziká odstúpenia od zmluvy neživotného poistenia, životného poistenia, zdravotného poistenia NSLT a zdravotného poistenia SLT vypočítaný v súlade s článkami 118, 142, 150, resp. 159. Na účely prvého pododseku písm. b) sa uplatňujú tieto predpoklady: a) kapitálové požiadavky pre moduly trhového rizika a rizika zlyhania protistrany sa každý rok testu znižujú, percento zníženia pre daný rok sa rovná zníženiu celkovej predpokladanej hodnoty aktív v držbe poisťovne alebo zaisťovne na konci predchádzajúceho roka;b) v súvislosti s podmodulom rizika poistného a rezerv neživotného poistenia uvedeným v článku 115 sa úbytky peňažných tokov uvedené v odseku 4 písm. b) odhadujú zvýšením príslušných úbytkov peňažných tokov v každom segmente s stanovenom v prílohe II takto:i) úbytky peňažných tokov, ku ktorým dôjde počas prvého roka nasledujúceho po dátume začatia alebo obnovenia poistného alebo zaistného krytia, sa zvýšia o percentuálny podiel, ktorý sa rovná štandardnej odchýlke pre riziko poistného neživotného poistenia segmentov s, ako sa stanovuje v prílohe II, vynásobenej tromi;ii) úbytky peňažných tokov, ku ktorým dôjde po prvom roku nasledujúcom po dátume začatia alebo obnovenia poistného alebo zaistného krytia, sa zvýšia o percentuálny podiel, ktorý sa rovná štandardnej odchýlke pre riziko rezerv neživotného poistenia segmentov s, ako sa stanovuje v prílohe II, vynásobenej tromi; c) v súvislosti s podmodulom rizika poistného a rezerv zdravotného poistenia podobného neživotnému poisteniu uvedeným v článku 146 sa úbytky peňažných tokov uvedené v odseku 4 písm. b) odhadujú zvýšením príslušných úbytkov peňažných tokov v každom segmente s stanovenom v prílohe XIV takto:i) úbytky peňažných tokov, ku ktorým dôjde počas prvého roka nasledujúceho po dátume začatia alebo obnovenia poistného alebo zaistného krytia, sa zvýšia o percentuálny podiel, ktorý sa rovná štandardnej odchýlke pre riziko poistného zdravotného poistenia NSLT segmentu s , ako sa stanovuje v prílohe XIV, vynásobenej tromi;ii) úbytky peňažných tokov, ku ktorým dôjde po prvom roku nasledujúcom po dátume začatia alebo obnovenia poistného alebo zaistného krytia, sa zvýšia o percentuálny podiel, ktorý sa rovná štandardnej odchýlke pre riziko rezerv zdravotného poistenia NSLT segmentu s , ako sa stanovuje v prílohe XIV, vynásobenej tromi. 6.Pri teste núteného predaja za stresových podmienok uvedenom v odseku 1 písm. c) poisťovňa alebo zaisťovňa vychádza z nasledujúcich predpokladov týkajúcich sa určitých peňažných tokov: a) v časovom horizonte testu musia byť stresové hodnoty peňažných tokov uvedených v odseku 3 prvom pododseku písm. c) a odseku 4 písm. a) konzistentné so scenárom podmodulu rizika odstúpenia od zmluvy životného poistenia uvedeného v článku 142 a prípadne podmodulu rizika odstúpenia od zmluvy zdravotného poistenia SLT uvedeného v článku 159;b) v časovom horizonte testu musia byť stresové hodnoty peňažných tokov uvedených v odseku 3 prvom pododseku písm. d) a odseku 4 písm. b) konzistentné so scenárom podmodulu rizika odstúpenia od zmluvy neživotného poistenia uvedeného v článku 118 a prípadne podmodulu rizika odstúpenia od zmluvy zdravotného poistenia NSLT uvedeného v článku 150;c) stresové hodnoty úbytkov peňažných tokov uvedených v odseku 4 písm. c), d) a e) musia byť v konzistentné s odsekom 2 písm. c) a s predchádzajúcimi postupmi rozdeľovania výnosov poisťovní a zaisťovní, najmä v stresových trhových prostrediach; poisťovňa a zaisťovňa navyše predpokladajú, že podmienené záväzky a podsúvahové záväzky uvedené v odseku 4 písm. e) bode iii) sú aktivované;d) na určenie výnosov z reinvestície uvedených v odseku 3 prvom pododseku písm. e) sa predpokladá, že časová štruktúra úrokovej miery sa zmení v súlade so scenárom, z ktorého vychádza výpočet podmodulu rizika úrokových mier zahrnutého do výpočtu úbytkov peňažných tokov uvedených v odseku 5.

Článok 171d Článok 171d Dlhodobé investície do akcií: podniky kolektívneho investovania s nižším rizikovým profilom 1.Fondy uvedené v článku 105a ods. 2 smernice 2009/138/ES patria k jednému z typov podnikov kolektívneho investovania alebo alternatívnych investičných fondov uvedených v odseku 2 tohto článku. 2.Typy podnikov kolektívneho investovania a alternatívnych investičných fondov uvedené v odseku 1 sú tieto: a) európske dlhodobé investičné fondy podľa nariadenia (EÚ) 2015/760;b) kvalifikované fondy sociálneho podnikania uvedené v článku 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 346/2013;c) kvalifikované fondy rizikového kapitálu uvedené v článku 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 345/2013;d) alternatívne investičné fondy uzavretého typu spravované správcami AIF z EÚ, ktorým bolo udelené povolenie, ktoré nemajú žiadny pákový efekt vypočítaný v súlade so záväzkovou metódou stanovenou v článku 8 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 231/2013. 3.Ak sú podmienky stanovené v článku 105a ods. 1 smernice 2009/138/ES splnené na úrovni podniku kolektívneho investovania uvedeného v odseku 2 tohto článku, článok 105a ods. 4 uvedenej smernice sa uplatňuje na: a) akcie držané v rámci podniku kolektívneho investovania, ak prístup založený na prezretí podkladových expozícií stanovený v článku 84 tohto nariadenia možno uplatniť na všetky expozície;b) podiely alebo akcie podniku kolektívneho investovania, ak prístup založený na prezretí podkladových expozícií stanovený v článku 84 tohto nariadenia nemožno uplatniť na všetky expozície.

Článok 192b Článok 192b Priama expozícia voči kvalifikovanej centrálnej protistrane

Pozri Európska komisia, Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ [COM(2025) 30].

⟪TABLE:tbl_004⟫

Článok 202 Článok 202 Expozície typu 2

Článok 212a Článok 212a Nástroje podmieneného kapitálu a nástroje konvertibilných dlhopisov

Článok 215a Článok 215a Protizáruky štátu a ostatného verejného sektora 1.Poisťovne a zaisťovne môžu s expozíciami uvedenými v odseku 2 zaobchádzať ako so zabezpečenými zárukou poskytnutou subjektmi uvedenými v uvedenom odseku, ak sú splnené všetky tieto podmienky: a) protizáruka pokrýva všetky prvky kreditného rizika pohľadávky;b) pôvodná záruka aj protizáruka spĺňajú požiadavky na záruky uvedené v článku 215 s výnimkou toho, že protizáruka nemusí byť priama;c) krytie je spoľahlivé a z doterajších skúseností nevyplýva dôkaz, že krytie protizárukou je menej než skutočne rovnocenné s krytím priamou zárukou, ktoré poskytol daný subjekt. 2.Zaobchádzanie stanovené v odseku 1 sa uplatňuje na expozície chránené zárukou, na ktorú sa vzťahuje protizáruka ktorejkoľvek z protistrán uvedených v článku 180 ods. 2 prvom pododseku.

Článok 216 Článok 216 Výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť v prípade oddelene spravovaných fondov 1.V prípade oddelene spravovaných fondov určených v súlade s článkom 81 ods. 1 poisťovne a zaisťovne upravujú výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa metódy stanovenej v článku 217. 2.Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá získala súhlas orgánu dohľadu na to, aby mohla článok 304 smernice 2009/138/ES uplatňovať na oddelene spravovaný fond pred 29. januárom 2027 , však pri výpočte neuplatňuje korekciu v súlade s článkom 217 tohto nariadenia, ale vychádza z predpokladu úplnej diverzifikácie aktív a záväzkov oddelene spravovaných fondov a zvyšku podniku.

Článok 217 Článok 217 Metóda výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť pre oddelene spravované fondy 1.Poisťovne a zaisťovne vypočítavajú pomyselnú kapitálovú požiadavku na solventnosť pre každý oddelene spravovaný fond a pre zvyšnú časť podniku rovnakým spôsobom, ako keby tieto oddelene spravované fondy a zvyšná časť podniku boli samostatnými podnikmi. 2.Poisťovne a zaisťovne vypočítavajú svoju kapitálovú požiadavku na solventnosť ako súčet pomyselných kapitálových požiadaviek na solventnosť pre každý oddelene spravovaný fond a pre zvyšnú časť podniku. 3.Keď je výpočet kapitálovej požiadavky pre rizikový modul alebo podmodul základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť založený na vplyve určitého scenára na základné vlastné zdroje poisťovne alebo zaisťovne, vypočíta sa vplyv daného scenára na základné vlastné zdroje na úrovni oddelene spravovaného fondu a zvyšnej časti podniku. 4.Základné vlastné zdroje na úrovni oddelene spravovaného fondu sú tými obmedzenými položkami vlastných zdrojov, ktoré zodpovedajú vymedzeniu základných vlastných zdrojov stanovených v článku 88 smernice 2009/138/ES. 5.Ak v rámci oddelene spravovaného fondu existujú dohody o podiele na zisku, poisťovne a zaisťovne pri korekcii kapitálovej požiadavky na solventnosť uplatňujú tento prístup: a) keby výsledkom výpočtu uvedeného v odseku 3 bolo zvýšenie základných vlastných zdrojov na úrovni oddelene spravovaného fondu, na odhadovanú zmenu týchto základných vlastných zdrojov sa uplatní korekcia s cieľom zohľadniť existenciu dohôd o podiele na zisku v rámci oddelene spravovaného fondu, pričom v takomto prípade korekcia uplatnená na zmenu základných vlastných zdrojov na úrovni oddelene spravovaného fondu zodpovedá sume, o ktorú by sa vzhľadom na očakávané budúce rozdelenie prostriedkov daného oddelene spravovaného fondu medzi poistníkov alebo príjemcov plnení zvýšili technické rezervy;b) keby výsledkom výpočtu uvedeného v odseku 3 bolo zníženie základných vlastných zdrojov na úrovni oddelene spravovaného fondu, na odhadovanú zmenu týchto základných vlastných zdrojov sa pri výpočte čistej základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v článku 206 ods. 2 uplatní korekcia s cieľom zohľadniť zníženie budúcich dobrovoľných plnení, ktoré sa majú vyplatiť poistníkom alebo príjemcom plnení v rámci daného oddelene spravovaného fondu, ale takáto korekcia nesmie prekročiť výšku budúcich dobrovoľných plnení v rámci daného oddelene spravovaného fondu. 6.Bez ohľadu na odsek 1 sa pomyselná kapitálová požiadavka na solventnosť pre každý oddelene spravovaný fond vypočítava s použitím výpočtov založených na scenári, v rámci ktorého existuje najväčší negatívny vplyv na základné vlastné zdroje podniku ako celku. 7.Pri stanovovaní scenára, v rámci ktorého existuje najväčší negatívny vplyv na základné vlastné zdroje podniku ako celku, podnik v súlade s odsekmi 3 a 5 vypočítava najprv súčet výsledkov vplyvov scenárov na základné vlastné zdroje na úrovni každého oddelene spravovaného fondu. Súčty na úrovni každého oddelene spravovaného fondu sa spočítavajú a pripočítavajú sa k nim výsledky vplyvu scenárov na základné vlastné zdroje vo zvyšnej časti poisťovne alebo zaisťovne. 8.Pomyselná kapitálová požiadavka na solventnosť pre každý oddelene spravovaný fond sa stanovuje ako súhrn kapitálových požiadaviek pre každý podmodul a modul rizika základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť. 9.Poisťovne a zaisťovne predpokladajú, že medzi každým oddelene spravovaným fondom a zvyšnou časťou poisťovne alebo zaisťovne neexistuje diverzifikácia rizík.

Článok 275b Článok 275b Transparentnosť v oblasti riadenia investícií a kapitálu

Článok 290 Článok 290 Štruktúra 1.V správe o solventnosti a finančnom stave sa dodržiava štruktúra stanovená v prílohe XX oddiele A a zverejňujú sa v nej informácie uvedené v článkoch 292 až 298 tohto nariadenia. 2.Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať opisné informácie v kvantitatívnej a kvalitatívnej podobe, ktoré sú v časti zameranej na odborníkov na trhu v prípade potreby doplnené o kvantitatívne vzory. 3.Ak sa informácie s prinajmenšom rovnakým rozsahom a úrovňou podrobnosti poskytujú za obdobie, na ktoré sa vzťahuje správa, v iných verejných správach, podnik môže poskytnúť požadované informácie v časti, ktorá je zameraná na odborníkov na trh, a to zahrnutím internetového odkazu na príslušnú časť verejných správ. Poisťovne a zaisťovne pri používaní internetových odkazov špecifikujú najmä príslušné oddiely a strany. Zabezpečujú, aby takéto odkazy zostali funkčné aspoň päť rokov po dátume uverejnenia.

Článok 291 Článok 291 Významnosť

Článok 292 Článok 292 Informácie zamerané na poistníkov a príjemcov plnení 1.Časť správy o solventnosti a finančnom stave zameraná na poistníkov a príjemcov plnení musí na začiatku obsahovať informáciu, že poistníci a príjemcovia plnení majú právo požiadať o verziu danej časti v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom majú bydlisko, za predpokladu, že poisťovňa alebo zaisťovňa pôsobí v uvedenom členskom štáte prostredníctvom práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby. Ak sú verzie v iných jazykoch dostupné online, poisťovňa alebo zaisťovňa poskytne aj internetové odkazy na každú verziu na začiatku uvedenej časti správy o solventnosti a finančnom stave. 2.Časť správy o solventnosti a finančnom stave pozostávajúca z informácií zameraných na poistníkov a príjemcov plnení musí obsahovať oddiel o činnosti a výkonnosti podniku, ktorý zahŕňa všetky tieto informácie: a) názov a právnu formu podniku;b) názov a kontaktné údaje orgánu dohľadu zodpovedného za finančný dohľad nad podnikom;c) zoznam akcionárov s kvalifikovanými účasťami v podniku;d) ak poisťovňa patrí do skupiny, názov skupiny, jej právna forma, jurisdikcia skupiny a prípadne orgán dohľadu zodpovedný za finančný dohľad nad skupinou;e) akýkoľvek významný rozvoj činnosti alebo iná významná udalosť, ktorá sa vyskytla počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, a ktorá mala na rizikový profil podniku významný dosah;f) jasné a jednoduché informácie o výkonnosti poisťovne v oblasti upisovania a investícií na súhrnnej úrovni za obdobie, na ktoré sa vzťahuje správa. 3.Časť správy o solventnosti a finančnom stave pozostávajúca z informácií zameraných na poistníkov a príjemcov plnení musí obsahovať oddiel o riadení kapitálu a rizikovom profile podniku, ktorý zahŕňa všetky tieto informácie: a) stručné vymedzenie kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky;b) kapitálovú požiadavku na solventnosť a minimálnu kapitálovú požiadavku, použiteľné vlastné zdroje a pomer krytia ku koncu obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ako aj k obdobiu, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca správa;c) pokiaľ ide o akékoľvek nedodržanie minimálnej kapitálovej požiadavky alebo kapitálovej požiadavky na solventnosť počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, alebo v čase zverejnenia, obdobie každého nedodržania, vysvetlenie jeho pôvodu a dôsledkov, všetky prijaté nápravné opatrenia a vysvetlenie účinkov takýchto nápravných opatrení;d) opis významných rizík, ktorým je podnik vystavený, a to aj v súvislosti s rizikami ohrozujúcimi udržateľnosť, akýchkoľvek významných zmien týchto významných rizík počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, a opis uplatnených techník zmierňovania rizika. Opis uvedený v prvom pododseku písm. a) musí obsahovať tento text: Cieľom dvoch kapitálových požiadaviek – kapitálovej požiadavky na solventnosť (SCR) a minimálnej kapitálovej požiadavky (MCR) – je meranie finančnej situácie podniku. Kapitálová požiadavka na solventnosť by mala poskytnúť takú úroveň kapitálu, ktorá podniku umožňuje absorbovať významné nepredvídané straty v časovom horizonte jedného roka, a mala by poistníkom poskytnúť primerané uistenie, že platby sa uskutočnia v rámci ich splatnosti. Cieľom minimálnej kapitálovej požiadavky je poskytnúť minimálnu úroveň zabezpečenia, ktorú má podnik vždy zachovať a pod ktorú by nemala klesnúť výška finančných zdrojov (vlastné zdroje). Kapitálové požiadavky budú musieť byť kryté kapitálom (vlastné zdroje) v dostatočnej kvalite, aby sa zabezpečilo, že straty sa budú môcť pokryť za predpokladu pokračovania v činnosti, ako aj v prípade likvidácie. 4.Časť správy o solventnosti a finančnom stave zameraná na poistníkov a príjemcov plnení musí obsahovať oddiel zahŕňajúci všetky ostatné významné informácie pre poistníkov. V uvedenom oddiele sa musí uviesť najmä to, či podnik zverejňuje plány uvedené v článku 19a alebo článku 29a smernice 2013/34/EÚ a či prípadne obsahuje internetový odkaz na tieto plány. 5.Časť týkajúca sa solventnosti a finančného stavu zameraná na poistníkov a príjemcov plnení nesmie presiahnuť päť strán. Dodržiavanie prvého pododseku nesmie viesť k vynechaniu alebo skráteniu príslušných informácií uvedených v odsekoch 1 až 4.

Článok 293 Článok 293 Informácie zamerané na odborníkov na trh: činnosť a výkonnosť 1.Časť správy o solventnosti a finančnom stave zameraná na odborníkov na trh musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa činnosti poisťovne alebo zaisťovne: a) názov a právnu formu podniku a prípadne osobitný identifikátor právnickej osoby uvedený v článku 7 ods. 3 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2859 ;b) názov a kontaktné údaje orgánu dohľadu zodpovedného za finančný dohľad nad podnikom a prípadne názov a kontaktné údaje orgánu dohľadu nad skupinou, do ktorej podnik patrí;c) názov a kontaktné údaje externého audítora podniku a rozsah auditu uvedeného v článku 51a smernice 2009/138/ES;d) opis držiteľov kvalifikovaných účastí v podniku vrátane ich mien;e) ak podnik patrí do skupiny, podrobnosti o pozícii podniku v rámci právnej štruktúry skupiny vrátane úplnej organizačnej štruktúry a v príslušných prípadoch zjednodušenej organizačnej štruktúry skupiny;f) významné skupiny činnosti podniku a významné geografické oblasti, v ktorých vykonáva činnosť;g) akákoľvek významná činnosť alebo iné udalosti, ktoré sa vyskytli počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, a ktoré mali na podnik významný dosah. 2.Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať informácie o výkonnosti poisťovne alebo zaisťovne v oblasti upisovania na súhrnnej úrovni počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, spolu s porovnaním informácií s informáciami predloženými počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca správa, podľa účtovnej závierky podniku. 3.Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa výkonnosti v oblasti investovania poisťovne alebo zaisťovne počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, spolu s porovnaním informácií predložených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca správa, podľa účtovnej závierky podniku: a) informácie o príjmoch a výdavkoch vyplývajúcich z investícií a v prípade potreby pre lepšie pochopenie príjmov a výdavkov aj zložky týchto príjmov a výdavkov;b) informácie o povahe a výške akýchkoľvek ziskov a strát vykázaných priamo v rámci vlastného imania;c) informácie o povahe a výške akýchkoľvek investícií do sekuritizácie. 4.V správe o solventnosti a finančnom stave sa opisuje povaha a výška iných významných príjmov a výdavkov poisťovne alebo zaisťovne vzniknutých počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, spolu s porovnaním informácií predložených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca správa, podľa účtovnej závierky podniku. 5.Správa o solventnosti a finančnom stave musí v samostatnej časti obsahovať akékoľvek iné významné informácie, ktoré sa týkajú činnosti a výkonnosti poisťovne alebo zaisťovne.

Článok 294 Článok 294 Informácie zamerané na odborníkov na trh: systém správy a riadenia 1.Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa systému správy a riadenia poisťovne alebo zaisťovne: a) opis štruktúry správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu podniku, jeho hlavných úloh a povinností a oddelenia povinností v rámci týchto orgánov, a najmä toho, či v rámci nich existujú príslušné výbory, a opis hlavných úloh a povinností kľúčových funkcií alebo, ak už bola predložená správa o solventnosti a finančnom stave, všetkých významných zmien v systéme správy a riadenia, ktoré sa uskutočnili v porovnaní s obdobím, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca správa;b) informácie o politike odmeňovania a postupoch týkajúcich sa správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu a, pokiaľ sa nestanovuje inak, zamestnancov, vrátane:i) zásad politiky odmeňovania s vysvetlením aspoň relatívneho významu pevných a pohyblivých zložiek odmeňovania a odkladu pohyblivej zložky, a toho, ako je politika odmeňovania v súlade so začlenením rizík ohrozujúcich udržateľnosť;ii) informácií o individuálnych a kolektívnych výkonnostných kritériách, ktoré sú základom nároku na opcie na akcie, akcie alebo pohyblivé zložky odmeňovania;iii) opisu hlavných charakteristík doplnkového dôchodkového poistenia alebo systému predčasného odchodu do dôchodku pre členov správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu a ďalších držiteľov kľúčových funkcií; c) informácií o významných transakciách s akcionármi, s osobami, ktoré majú významný vplyv na podnik, a s členmi správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa. 2.V správe o solventnosti a finančnom stave sa identifikujú všetky kritické alebo dôležité prevádzkové funkcie alebo činnosti, ktoré sú externe zabezpečované, a uvádzajú sa v nej názvy externých poskytovateľov služieb, ktorým sú zverené akékoľvek kritické alebo dôležité prevádzkové funkcie alebo činnosti, a jurisdikcia, v ktorej sa nachádzajú poskytovatelia služieb takýchto funkcií alebo činností. 3.Správa o solventnosti a finančnom stave musí v samostatnej časti obsahovať akékoľvek iné významné informácie, ktoré sa týkajú systému správy a riadenia poisťovne alebo zaisťovne.

Článok 296 Článok 296 Informácie zamerané na odborníkov na trh: oceňovanie na účely solventnosti 1.Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa oceňovania aktív poisťovne alebo zaisťovne na účely solventnosti: a) na základe klasifikácie stanovenej v súvahe na účely solventnosti hodnotu aktív a opis základov, metód a hlavných predpokladov použitých pri oceňovaní na účely solventnosti vrátane prípadného zohľadnenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť a faktorov v metódach oceňovania, zvlášť pre každú významnú triedu aktív;b) pre významné triedy aktív vysvetlenie akýchkoľvek dôležitých rozdielov medzi základmi, metódami a hlavnými predpokladmi, ktoré podnik používa pri oceňovaní na účely solventnosti, a základmi, metódami a predpokladmi použitými pri oceňovaní v účtovnej závierke. 2.Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa oceňovania technických rezerv poisťovne alebo zaisťovne na účely solventnosti: a) hodnotu technických rezerv vrátane výšky najlepšieho odhadu a rizikovej marže, ako aj opis základov, metód a hlavných predpokladov použitých pri oceňovaní na účely solventnosti vrátane prípadného zohľadnenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť a faktorov v metódach oceňovania, zvlášť pre každú významnú skupinu činnosti;b) opis úrovne neistoty súvisiacej s hodnotou technických rezerv;c) pre významné skupiny činnosti vysvetlenie akýchkoľvek dôležitých rozdielov medzi základmi, metódami a hlavnými predpokladmi, ktoré podnik používa pri oceňovaní na účely solventnosti, a základmi, metódami a predpokladmi použitými pri ich oceňovaní v účtovnej závierke;d) vyhlásenie, či sa používa mechanizmus postupného zavádzania extrapolácie stanovený v článku 77a ods. 2 smernice 2009/138/ES, a kvantifikáciu dosahu neuplatnenia mechanizmu postupného zavádzania;e) ak sa uplatňuje párovacia korekcia uvedená v článku 77b smernice 2009/138/ES, opis párovacej korekcie a portfólia záväzkov a vyhradených aktív, na ktoré sa párovacia korekcia vzťahuje, ako aj kvantifikáciu dosahu zníženia párovacej korekcie na nulu na výšku technických rezerv;f) vyhlásenie, či podnik používa korekciu volatility uvedenú v článku 77d smernice 2009/138/ES, opis použitej korekcie volatility podľa meny a výšku najlepšieho odhadu, na ktorý sa vzťahuje, ako aj kvantifikáciu dosahu zníženia korekcie volatility na nulu na výšku technických rezerv;g) vyhlásenie, či sa uplatňuje prechodná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery uvedená v článku 308c smernice 2009/138/ES, dôvod uplatnenia tejto prechodnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery, kvantifikáciu dosahu neuplatnenia tejto časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery na výšku technických rezerv a vyhliadky na zníženie závislosti od prechodnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery do konca prechodného obdobia;h) vyhlásenie, či sa uplatňuje prechodné zníženie uvedené v článku 308d smernice 2009/138/ES, dôvod uplatnenia tohto prechodného zníženia, kvantifikáciu dosahu neuplatnenia prechodného zníženia na výšku technických rezerv a vyhliadky na zníženie závislosti od prechodného zníženia do konca prechodného obdobia;i) opis:i) pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a osobitne z účelovo vytvorených subjektov;ii) akýchkoľvek významných zmien v príslušných predpokladoch vypracovaných pri výpočte technických rezerv v porovnaní s obdobím, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca správa. 3.Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa oceňovania iných záväzkov poisťovne alebo zaisťovne na účely solventnosti: a) hodnotu iných záväzkov a opis základov, metód a hlavných predpokladov použitých pri ich oceňovaní na účely solventnosti, zvlášť pre každú významnú triedu iných záväzkov;b) pre každú významnú triedu iných záväzkov vysvetlenie akýchkoľvek dôležitých rozdielov medzi základmi, metódami a hlavnými predpokladmi oceňovania, ktoré podnik použil pri oceňovaní na účely solventnosti a základmi, metódami a predpokladmi použitými pri oceňovaní v účtovnej závierke. 4.Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať informácie o oblastiach stanovených v článku 263 pri dodržiavaní požiadaviek na poisťovňu alebo zaisťovňu zverejňovať informácie, ako sú stanovené v odsekoch 1 a 3 tohto článku. 5.Správa o solventnosti a finančnom stave musí v samostatnej časti obsahovať akékoľvek iné významné informácie, ktoré sa týkajú oceňovania aktív a záväzkov na účely solventnosti.

Článok 297 Článok 297 Informácie zamerané na odborníkov na trh: riadenie kapitálu a rizikový profil 1.Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne: a) informácie o cieľoch poisťovne alebo zaisťovne pri riadení jej vlastných zdrojov vrátane informácií o časovom horizonte použitom pri plánovaní činnosti a vysvetlenie akýchkoľvek významných zmien daných cieľov počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa;b) použiteľnú výšku vlastných zdrojov na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť, klasifikovanú podľa tried, ku koncu obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, a ku koncu obdobia, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca správa, vrátane analýzy významných zmien v každej triede počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa;c) použiteľnú výšku základných vlastných zdrojov na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky, klasifikovanú podľa tried;d) ak sa uplatňuje mechanizmus postupného zavádzania extrapolácie uvedený v článku 77a ods. 2 smernice 2009/138/ES, kvantifikáciu dosahu neuplatnenia mechanizmu postupného zavádzania na:i) základné vlastné zdroje;ii) výšku vlastných zdrojov použiteľných na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky a kapitálovej požiadavky na solventnosť; e) ak sa uplatňuje párovacia korekcia uvedená v článku 77b smernice 2009/138/ES, kvantifikáciu dosahu zníženia párovacej korekcie na nulu na:i) základné vlastné zdroje;ii) výšku vlastných zdrojov použiteľných na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky a kapitálovej požiadavky na solventnosť; f) ak podnik používa korekciu volatility uvedenú v článku 77d smernice 2009/138/ES, kvantifikáciu dosahu zníženia korekcie volatility na nulu na:i) základné vlastné zdroje;ii) výšku vlastných zdrojov použiteľných na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky a kapitálovej požiadavky na solventnosť; g) ak sa uplatňuje prechodná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery uvedená v článku 308c smernice 2009/138/ES, kvantifikáciu dosahu neuplatnenia prechodného opatrenia na:i) základné vlastné zdroje;ii) výšku vlastných zdrojov použiteľných na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky a kapitálovej požiadavky na solventnosť; h) ak sa uplatňuje prechodné zníženie uvedené v článku 308d smernice 2009/138/ES, kvantifikáciu dosahu neuplatnenia zníženia na:i) základné vlastné zdroje;ii) výšku vlastných zdrojov použiteľných na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky a kapitálovej požiadavky na solventnosť; i) kvantifikáciu kombinovaného dosahu neuplatnenia prechodných opatrení stanovených v článku 77a ods. 2, článkoch 308c a 308d a prípadne v článku 111 ods. 1 druhom pododseku smernice 2009/138/ES na finančnú situáciu podniku;j) analýzu významných zmien vlastných zdrojov počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, vrátane:i) hodnoty položiek vlastných zdrojov emitovaných počas roka;ii) rozsahu, v akom sa emisia uvedená v bode i) použila na financovanie vykúpenia;iii) hodnoty nástrojov vykúpených počas roka;iv) zmien týkajúcich sa kľúčových prvkov rezervy z precenenia; k) kvantitatívne a kvalitatívne vysvetlenie akýchkoľvek významných rozdielov medzi vlastným kapitálom uvedeným v účtovnej závierke podniku a prebytkom aktív nad záväzkami vypočítaným na účely solventnosti;l) pre každú významnú položku dodatkových vlastných zdrojov:i) opis príslušnej položky;ii) výšku položky dodatkových vlastných zdrojov;iii) ak bola schválená metóda na určenie výšky položky dodatkových vlastných zdrojov:1. uvedenú metódu;2. povahu a názvy protistrany alebo skupiny protistrán pre položky uvedené v článku 89 ods. 1 písm. a), b) a c) smernice 2009/138/ES; m) opis akejkoľvek položky odpočítanej od vlastných zdrojov a krátky opis akéhokoľvek významného obmedzenia ovplyvňujúceho dostupnosť a prevoditeľnosť vlastných zdrojov v rámci podniku. Názvy protistrán sa na účely prvého pododseku písm. l) nezverejňujú, ak takéto zverejnenie nie je právne možné alebo uskutočniteľné alebo ak príslušné protistrany nie sú významné. 2.Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky poisťovne alebo zaisťovne: a) výšku kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky a použiteľných vlastných zdrojov a pomeru krytia pre kapitálovú požiadavku na solventnosť aj minimálnu kapitálovú požiadavku podniku na konci obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, spolu s prípadným vyhlásením, že konečná výška kapitálovej požiadavky na solventnosť stále podlieha posúdeniu orgánom dohľadu;b) pokiaľ ide o citlivosť na riziko, opis použitých metód, predpoklady a výsledok analýzy citlivosti významných rizík a udalostí;c) ak sa uplatňuje mechanizmus postupného zavádzania extrapolácie stanovený v článku 77a ods. 2 smernice 2009/139/ES, kvantifikáciu dosahu neuplatnenia uvedeného mechanizmu postupného zavádzania na kapitálovú požiadavku na solventnosť a na minimálnu kapitálovú požiadavku;d) ak sa uplatňuje párovacia korekcia uvedená v článku 77b smernice 2009/138/ES, kvantifikáciu dosahu zníženia tejto párovacej korekcie na nulu na kapitálovú požiadavku na solventnosť a minimálnu kapitálovú požiadavku;e) ak sa používa korekcia volatility uvedená v článku 77d smernice 2009/138/ES, kvantifikáciu dosahu zníženia tejto korekcie volatility na nulu na kapitálovú požiadavku na solventnosť a minimálnu kapitálovú požiadavku;f) ak sa uplatňuje prechodná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery uvedená v článku 308c smernice 2009/138/ES, kvantifikáciu dosahu neuplatnenia uvedenej prechodnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery na kapitálovú požiadavku na solventnosť a na minimálnu kapitálovú požiadavku;g) ak sa uplatňuje prechodné zníženie uvedené v článku 308d smernice 2009/138/ES, kvantifikáciu dosahu neuplatnenia tohto prechodného zníženia na kapitálovú požiadavku na solventnosť a minimálnu kapitálovú požiadavku;h) výšku kapitálovej požiadavky na solventnosť podniku rozdelenú podľa rizikových modulov, ak tento podnik uplatňuje štandardný vzorec, a ak podnik uplatňuje vnútorný model, podľa kategórií rizika, a kvalitatívny opis významných rizík zachytených vo výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť;i) informácie, či podnik používa zjednodušené výpočty a pre ktoré rizikové moduly a podmoduly štandardného vzorca;j) informácie, či a pre ktoré parametre štandardného vzorca daný podnik používa špecifické parametre podniku podľa článku 104 ods. 7 smernice 2009/138/ES;k) informácie o vstupoch, ktoré podnik používa na výpočet minimálnej kapitálovej požiadavky;l) akúkoľvek významnú zmenu kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, a dôvody každej takejto zmeny. 3.Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa možnosti stanovenej v článku 304 smernice 2009/138/ES: a) vyhlásenie, že po schválení svojím orgánom dohľadu používa podnik na výpočet svojej kapitálovej požiadavky na solventnosť podmodul akciového rizika založený na durácii stanovený v uvedenom článku;b) výšku kapitálovej požiadavky pre podmodul akciového rizika založený na durácii vyplývajúcu z takéhoto použitia. Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa uplatňovania článku 105a smernice 2009/138/ES: a) vyhlásenie, či poisťovňa a zaisťovňa uplatňuje prudenciálne zaobchádzanie stanovené v článku 105a uvedenej smernice na výpočet svojej kapitálovej požiadavky podľa smernice Solventnosť II a prípadne výšky investícií do akcií, ktoré sú klasifikované ako dlhodobé investície do akcií, a podiel takýchto investícií v rámci akciového portfólia;b) informácie o akomkoľvek nedodržaní podmienok stanovených v článku 105a ods. 1 druhom pododseku uvedenej smernice počas finančného roka, na ktorý sa správa vzťahuje, vrátane všetkých týchto informácií:i) informácie o podmienkach, ktoré sú alebo neboli splnené, a dôvody ich nedodržania;ii) trvanie nedodržania;iii) či poisťovňa alebo zaisťovňa opäť dodržiava podmienky. Poisťovňa alebo zaisťovňa, od ktorej sa vyžaduje, aby prestala klasifikovať akúkoľvek investíciu do akcií ako dlhodobé investície do akcií v súlade s článkom 105a ods. 3 štvrtým pododsekom uvedenej smernice, zverejňuje tieto informácie a zostávajúce trvanie zákazu uplatňovať rizikový faktor uvedený v článku 105a ods. 4 smernice 2009/138/ES. 4.Keď sa na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť používa vnútorný model, správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať aj všetky tieto informácie: a) opis rôznych účelov, na ktoré daný podnik používa svoj vnútorný model;b) opis rozsahu vnútorného modelu z hľadiska zložiek činnosti a rizikových kategórií;c) ak sa používa čiastočný vnútorný model, opis techniky použitej na integráciu akéhokoľvek čiastočného vnútorného modelu do štandardného vzorca, v prípade potreby vrátane opisu použitých alternatívnych techník;d) opis metód použitých vo vnútornom modeli na výpočet prognózy rozdelenia pravdepodobnosti a kapitálovej požiadavky na solventnosť;e) na základe rizikového modulu vysvetlenie hlavných rozdielov v metodikách a predpokladoch, z ktorých sa vychádza v štandardnom vzorci a vo vnútornom modeli;f) mieru rizika a časové obdobie použité v rámci vnútorného modelu, a ak nie sú rovnaké ako miera rizika a časové obdobie stanovené v článku 101 ods. 3 smernice 2009/138/ES, vysvetlenie, prečo kapitálová požiadavka na solventnosť vypočítaná pomocou vnútorného modelu poskytuje poistníkom a príjemcov plnení úroveň ochrany rovnocennú úrovni ochrany stanovenej v článku 101 uvedenej smernice;g) vyhlásenie, či sa v rámci vnútorného modelu používa dynamická korekcia volatility. 5.Pokiaľ ide o koncentráciu rizík a riziko likvidity, správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať všetky tieto údaje: a) opis významných koncentrácií rizík, ktorým je vystavená poisťovňa alebo zaisťovňa;b) celkovú výšku očakávaného zisku zahrnutého do budúceho poistného vypočítanú v súlade s článkom 260 ods. 2;c) celkovú výšku očakávaného zisku zahrnutého do budúcich poplatkov za obsluhu a správu fondov vypočítanú v súlade s článkom 260 ods. 2a. 6.Pokiaľ ide o zmierňovanie rizika, v správe o solventnosti a finančnom stave sa musia opísať techniky používané na zmierňovanie rizík. 7.Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať kvantitatívne informácie týkajúce sa obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, spolu s informáciami o rizikovej expozícii vyplývajúcej z podsúvahových pozícií a presune rizika na účelovo vytvorené subjekty. 8.V správe o solventnosti a finančnom stave sa musí opísať, ako podnik určuje svoje celkové potreby solventnosti vzhľadom na svoj rizikový profil a aký je vzájomný vzťah medzi jeho činnosťami riadenia kapitálu a systémom riadenia rizík. 9.Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky alebo zásadného nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne: a) vzhľadom na akéhokoľvek nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky zo strany podniku:i) obdobie a maximálna výška každého nedodržania počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa;ii) vysvetlenie pôvodu a dôsledkov nedodržania;iii) akékoľvek prijaté nápravné opatrenia, ako sa stanovuje v článku 51 ods. 1b písm. d) bode vi) smernice 2009/138/ES;iv) vysvetlenie účinkov nápravných opatrení uvedených v bode iii); b) ak sa nedodržanie minimálnej kapitálovej požiadavky podniku následne nevyriešilo, výšku a dôsledky nedodržania k dátumu predloženia správy;c) vzhľadom na akékoľvek nedodržanie kapitálovej požiadavky na solventnosť zo strany podniku počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa:i) obdobie a maximálna výška každého významného nedodržania;ii) vysvetlenie jeho pôvodu a následkov a akýchkoľvek prijatých nápravných opatrení, ako sa stanovuje v článku 51 ods. 1b písm. d) bode vi) smernice 2009/138/ES;iii) vysvetlenie účinkov takýchto nápravných opatrení uvedených v bode ii); d) ak sa nedodržanie kapitálovej požiadavky na solventnosť podniku následne nevyriešilo, výšku a dôsledky nedodržania k dátumu predloženia správy. 10.Správa o solventnosti a finančnom stave musí v samostatnej časti obsahovať akékoľvek iné významné informácie, ktoré sa týkajú rizikového profilu a riadenia kapitálu poisťovne alebo zaisťovne.

Článok 297a Článok 297a Informácie zamerané na odborníkov na trh: informácie o udržateľnosti 1.Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať prvky plánov, ktoré sa majú zverejniť v súlade s článkom 44 smernice 2009/138/ES, vrátane príslušných kvantifikovateľných cieľov. 2.V správe o solventnosti a finančnom stave sa musí uviesť, či podnik zverejňuje plány uvedené v článku 19a alebo článku 29a smernice 2013/34/EÚ a či prípadne obsahuje internetový odkaz na uvedené plány. 3.V správe o solventnosti a finančnom stave sa musí uviesť, či má podnik po posúdení významnosti uvedenom v článku 45a ods. 1 smernice 2009/138/ES nejakú významnú expozíciu voči rizikám spojeným so zmenou klímy, a v relevantných prípadoch, či prijal nejaké opatrenia na riadenie takejto expozície. 4.Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá má v úmysle použiť správu o solventnosti a finančnom stave na splnenie povinností v oblasti zverejňovania stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 a nariadení (EÚ) 2020/852, zverejňuje príslušné informácie požadované v uvedených nariadeniach spolu s informáciami požadovanými v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku.

Článok 298a Článok 298a Jazyky 1.Ak bola poistná zmluva uzavretá s poistníkom z iného členského štátu na základe slobody usadiť sa alebo slobody poskytovať služby, časť správy o solventnosti a finančnom stave uvedená v článku 51 ods. 1a smernice 2009/138/ES sa na žiadosť poistníka musí poskytnúť tomuto poistníkovi v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov uvedeného členského štátu podľa výberu poistníka. Ak je preklad vygenerovaný nástrojom strojového prekladu, poisťovne alebo zaisťovne oznámia tomuto poistníkovi, že uvedená časť správy o solventnosti a finančnom stave bola preložená strojovo. Poisťovne a zaisťovne musia zaslať preloženú časť správy o solventnosti a finančnom stave do 10 pracovných dní od uvedenej žiadosti. 2.Odsek 1 sa neuplatňuje, ak je preklad do požadovaného jazyka k dispozícii online.

Pozri Európska komisia, Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ [COM(2025) 30].

⟪TABLE:tbl_005⟫

Článok 301 Článok 301 Spôsoby zverejňovania 1.Poisťovne a zaisťovne, ktoré vlastnia a spravujú webové sídlo súvisiace s ich činnosťou, zverejňujú obe časti správy o solventnosti a finančnom stave na uvedenom webovom sídle. 2.Ak poisťovne a zaisťovne nevlastnia a neudržiavajú webové sídlo, ale sú členmi odborového zväzu, ktorý webové sídlo vlastní a udržiava, obe časti správy o solventnosti a finančnom stave sa po súhlase uvedeného odborového zväzu zverejňujú na webovom sídle tohto odborového zväzu. 3.Ak poisťovne a zaisťovne zverejňujú obe časti svojej správy o solventnosti a finančnom stave na webovom sídle v súlade s odsekom 1 alebo 2, obe časti musia byť ľahko prístupné a musia byť aj naďalej dostupné na uvedenom webovom sídle aspoň päť rokov od dátumu zverejnenia uvedeného v článku 300 ods. 1. 4.Poisťovne a zaisťovne, ktoré nezverejňujú obe časti svojej správy o solventnosti a finančnom stave na webovom sídle v súlade s odsekmi 1 a 2, musia poslať elektronickú kópiu týchto častí každej osobe, ktorá si tieto časti vyžiada v priebehu piatich rokov od dátumu zverejnenia uvedeného v článku 300 ods. 1. Poisťovne a zaisťovne posielajú tieto časti do 10 pracovných dní od vyžiadania. 5.Poisťovne a zaisťovne predkladajú orgánom dohľadu obe časti svojej správy o solventnosti a finančnom stave a každú aktualizovanú verziu týchto častí v elektronickej forme, ktorá umožňuje uplatnenie funkcie vyhľadávania príslušného textu a čísel. 6.Poisťovne a zaisťovne predkladajú orgánom dohľadu spolu s informáciami uvedenými v článku 304 ods. 1 písm. d) presné umiestnenie na webovom sídle, na ktorom sú alebo budú k dispozícii obe časti správy o solventnosti a finančnom stave. Ak sa toto umiestnenie počas nasledujúcich troch rokov zmení, poisťovne a zaisťovne oznámia aktualizované umiestnenie orgánom dohľadu.

Článok 304 Článok 304 Prvky pravidelného predkladania informácií orgánom dohľadu 1.Informácie, ktorých predkladanie orgány dohľadu požadujú od poisťovní a zaisťovní v súlade s článkom 35 ods. 2 písm. a) bodom i) smernice 2009/138/ES vo vopred stanovených lehotách, zahŕňajú: a) obe časti správy o solventnosti a finančnom stave, ktorú v súlade s článkom 300 tohto nariadenia zverejňuje poisťovňa alebo zaisťovňa, spolu s akýmikoľvek rovnocennými informáciami zverejnenými na základe iných právnych alebo regulatórnych požiadaviek, na ktoré správa o solventnosti a finančnom stave odkazuje, a každú aktualizovanú verziu uvedenej správy zverejnenú v súlade s článkom 302 tohto nariadenia;b) pravidelnú správu orgánom dohľadu obsahujúcu informácie uvedené v článkoch 307 až 311 tohto nariadenia. Takisto sa v nej predkladajú informácie uvedené v článkoch 293 až 297 tohto nariadenia, ktoré orgány dohľadu poisťovniam a zaisťovniam v súlade s článkom 53 ods. 1 smernice 2009/138/ES povolili nezverejniť v ich správe o solventnosti a finančnom stave. V pravidelnej správe orgánom dohľadu sa dodržiava rovnaká štruktúra, ako je stanovená v prílohe XX oddiele B;c) správu pre orgán dohľadu o vlastnom posúdení rizika a solventnosti (správa ORSA pre orgán dohľadu), ktorá obsahuje výsledky každého pravidelného vlastného posúdenia rizika a solventnosti vykonaného poisťovňami a zaisťovňami v súlade s článkom 45 ods. 6 smernice 2009/138/ES, vždy, keď sa v súlade s článkom 45 ods. 5 uvedenej smernice vykoná vlastné posúdenie rizika a solventnosti;d) ročné a štvrťročné kvantitatívne vzory podrobnejšie spresňujúce a doplňujúce informácie predložené v správe o solventnosti a finančnom stave a v pravidelnej správe orgánom dohľadu so zohľadnením prípadných obmedzení a výnimiek uvedených v článku 35a smernice 2009/138/ES. Na účely písmena d), pokiaľ je podnikom udelená výnimka z povinností štvrťročného predkladania informácií v súlade s článkom 35a ods. 1 smernice 2009/138/ES, tieto podniky predkladajú iba ročné kvantitatívne vzory. Povinnosti ročného predkladania informácií nezahŕňajú predkladanie informácií po jednotlivých položkách, ak je podnikom z takéhoto predkladania informácií udelená výnimka podľa článku 35a ods. 2 smernice 2009/138/ES. 2.Rozsah štvrťročných kvantitatívnych vzorov musí byť užší než rozsah ročných kvantitatívnych vzorov. 3.Odsekom 1 nie je dotknutá právomoc orgánov dohľadu požadovať od poisťovní a zaisťovní, aby pravidelne oznamovali akékoľvek iné informácie pripravené v rámci zodpovednosti alebo na žiadosť správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu uvedených podnikov.

Článok 305 Článok 305 Významnosť

Článok 307 Článok 307 Činnosť a výkonnosť 1.Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie o činnosti poisťovne alebo zaisťovne: a) názov a právnu formu podniku;b) ak je k dispozícii, identifikátor právnickej osoby pridelený poisťovni alebo zaisťovni, ako sa uvádza v článku 7 ods. 4 písm. b) nariadenia (EÚ) 2023/2859;c) hlavné trendy a faktory, ktoré prispievajú k rozvoju, výkonnosti a postaveniu podniku počas obdobia vykonávania jeho naplánovanej činnosti vrátane konkurencieschopnosti podniku a akýchkoľvek podstatných právnych alebo regulačných záležitostí;d) opis cieľov činnosti podniku vrátane príslušných stratégií a časových rámcov. 2.Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce kvalitatívne a kvantitatívne informácie týkajúce sa výkonnosti poisťovne alebo zaisťovne v oblasti upisovania podľa účtovnej závierky podniku: a) analýzu celkovej výkonnosti podniku v oblasti upisovania počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, a dôvody akýchkoľvek významných zmien v porovnaní s obdobím, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca správa;b) prognózy výkonnosti podniku v oblasti upisovania s informáciami o významných faktoroch, ktoré môžu ovplyvniť túto výkonnosť v oblasti upisovania, počas obdobia vykonávania jeho naplánovanej činnosti; 3.Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce kvalitatívne a kvantitatívne informácie týkajúce sa výkonnosti investícií poisťovne alebo zaisťovne podľa účtovnej závierky podniku: a) analýzu celkovej výkonnosti podniku v oblasti investovania počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, podľa príslušnej triedy aktív a v relevantných prípadoch dôvody akýchkoľvek významných zmien v takejto výkonnosti v porovnaní s obdobím, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca správa;b) prognózy očakávanej výkonnosti podniku v oblasti investovania s informáciami o významných faktoroch, ktoré môžu ovplyvniť túto výkonnosť v oblasti investovania, počas obdobia vykonávania jeho naplánovanej činnosti;c) kľúčové predpoklady, z ktorých podnik vychádza pri svojich investičných rozhodnutiach, pokiaľ ide o pohyb úrokových sadzieb, výmenných kurzov a ďalších príslušných trhových parametrov, počas obdobia vykonávania jeho naplánovanej činnosti;d) informácie o všetkých investíciách do sekuritizácie a postupy riadenia rizík podniku v súvislosti s takýmito cennými papiermi alebo nástrojmi. 4.Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať informácie o všetkých významných príjmoch a nákladoch iných než príjmy a náklady spojené s upisovaním alebo investovaním počas obdobia vykonávania naplánovanej činnosti podniku. 5.Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať akékoľvek ďalšie významné informácie týkajúce sa ich činnosti a výkonnosti.

Článok 308 Článok 308 Systém správy a riadenia 1.Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa systému správy a riadenia poisťovne alebo zaisťovne: a) opis štruktúry správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu podniku, jeho hlavných úloh a povinností a oddelenia povinností v rámci týchto orgánov, najmä či v ich rámci existujú príslušné výbory, ako aj opis hlavných úloh a povinností kľúčových funkcií;b) nároky členov správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu a inej kľúčovej funkcie na odmeňovanie počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, a dôvody akýchkoľvek významných zmien týchto nárokov v porovnaní s obdobím, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca správa, vrátane vysvetlenia relatívneho významu pevných a pohyblivých zložiek odmeňovania. 2.Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa dodržiavania požiadaviek na odbornosť a vhodnosť zo strany poisťovne alebo zaisťovne: a) zoznam osôb v podniku, ktoré sú zodpovedné za kľúčové funkcie;b) opis špecifických požiadaviek podniku týkajúcich sa zručností, vedomostí a odborných znalostí osôb, ktoré skutočne riadia podnik alebo majú iné kľúčové funkcie. 3.Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa systému riadenia rizík poisťovne alebo zaisťovne: a) opis spôsobu, akým sa systém riadenia rizík vrátane funkcie riadenia rizík zavádza a integruje do organizačnej štruktúry a postupov rozhodovania podniku;b) informácie o stratégiách, cieľoch a postupoch riadenia rizík podniku, ako aj postupy týkajúce sa predkladania informácií pre každú kategóriu rizika;c) informácie o tom, ako podnik overuje primeranosť ratingových hodnotení od externých ratingových agentúr vrátane informácií o tom, akým spôsobom a do akej miery podnik využíva ratingové hodnotenia od externých ratingových agentúr;d) výsledky posúdení týkajúcich sa extrapolácie bezrizikovej úrokovej miery, párovacej korekcie a korekcie volatility, ako sa uvádza v článku 44 ods. 2a smernice 2009/138/ES. 4.V pravidelnej správe orgánom dohľadu sa opisuje postup, ktorý vykonal podnik na splnenie svojho záväzku týkajúceho sa vlastného posúdenia rizika a solventnosti ako súčasti svojho systému riadenia rizík, a spôsob, akým sa vlastné posúdenie rizika solventnosti integruje do organizačnej štruktúry a postupov rozhodovania podniku. 5.Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa systému vnútornej kontroly poisťovne alebo zaisťovne: a) opis prvkov systému vnútornej kontroly podniku a v relevantných prípadoch akékoľvek závažné nedostatky tohto systému vnútornej kontroly;b) informácie o poskytnutom poradenstve a vykonaných hodnoteniach, ako sa uvádza v článku 46 ods. 2 smernice 2009/138/ES, počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, vrátane všetkých plánovaných činností, ktoré sa nevykonali, a dôvodu ich nevykonania;c) informácie o politike dodržiavania súladu s predpismi podniku, o všetkých významných činnostiach vykonaných v rámci plánu súladu s predpismi a o všetkých závažných problémoch s dodržiavaním predpisov zistených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa. 6.Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa funkcie vnútorného auditu poisťovne alebo zaisťovne: a) opis vnútorných auditov vykonaných počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, spolu so:i) zhrnutím významných zistení a odporúčaní oznámených správnemu, riadiacemu alebo kontrolnému orgánu podniku;ii) zhrnutím všetkých opatrení prijatých v súvislosti s týmito významnými zisteniami a odporúčaniami;iii) akýmikoľvek informáciami o nevyriešených významných otázkach; b) opis politiky vnútorného auditu podniku a frekvencia jej revízie;c) opis plánu auditov podniku vrátane budúcich vnútorných auditov a odôvodnenie týchto budúcich auditov: 7.Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa poistno-matematickej funkcie poisťovne alebo zaisťovne: a) opis spôsobu vykonávania poistno-matematickej funkcie poisťovne alebo zaisťovne;b) prehľad činností vykonávaných poistno-matematickou funkciou v každej z jej oblastí zodpovednosti počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, v ktorom sa opisuje, ako poistno-matematická funkcia prispieva k účinnému vykonávaniu systému riadenia rizík podniku, a opis hlavných zistení poistno-matematickej funkcie. 8.Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa zverenia výkonu činností: a) opis politiky zverenia výkonu činností poisťovne alebo zaisťovne;b) zoznam osôb zodpovedných za zverený výkon kľúčových funkcií u poskytovateľa služieb. 9.Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať akékoľvek ďalšie významné informácie týkajúce sa systému správy a riadenia poisťovne alebo zaisťovne.

Článok 311 Článok 311 Riadenie kapitálu a rizikový profil 1.Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne: a) informácie o politikách a postupoch, ktoré podnik používa na riadenie svojich vlastných zdrojov;b) informácie o významných obchodných podmienkach hlavných položiek vlastných zdrojov, ktoré má podnik v držbe;c) očakávaný vývoj vlastných zdrojov podniku počas obdobia vykonávania jeho naplánovanej činnosti vzhľadom na obchodnú stratégiu podniku, pričom sa náležite zohľadňujú kapitálové plány za stresových podmienok;d) či existuje nejaký zámer splatiť alebo vykúpiť akúkoľvek položku vlastných zdrojov alebo či existujú plány na získanie dodatočných vlastných zdrojov;e) informácie týkajúce sa odložených daní vrátane:i) opisu vypočítanej sumy odložených daňových pohľadávok bez posúdenia ich pravdepodobného využitia a rozsah, v akom boli tieto odložené daňové pohľadávky vykázané;ii) v prípade odložených daňových pohľadávok, ktoré boli vykázané, opisu súm, ktoré boli vykázané ako sumy, ktoré sa pravdepodobné využijú odkazom na pravdepodobný budúci zdaniteľný zisk a odkazom na zrušenie odložených daňových záväzkov v súvislosti s daňami z príjmov vyberanými tým istým daňovým orgánom;iii) podrobného opisu východiskových predpokladov použitých na prognózu pravdepodobného budúceho zdaniteľného zisku na účely článku 15;iv) analýzy citlivosti čistých odložených daňových pohľadávok na zmeny východiskových predpokladov uvedených v bode iii), pričom čisté odložené daňové pohľadávky sa vypočítavajú ako rozdiel medzi:1. výškou odložených daňových pohľadávok vypočítanou v súlade s článkom 15;2. výškou odložených daňových záväzkov, voči ktorým sa môžu odložené daňové pohľadávky vzájomne započítať s prihliadnutím na podrobný harmonogram. 2.Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky poisťovne alebo zaisťovne: a) očakávaný vývoj predpokladanej kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky podniku na základe obchodnej stratégie podniku počas obdobia vykonávania jej naplánovanej činnosti, ak nie sú rovnaké informácie zahrnuté v správe ORSA pre orgán dohľadu;b) odhad kapitálovej požiadavky na solventnosť podniku určený v súlade so štandardným vzorcom, ak orgán dohľadu požiadal podnik, aby poskytol takýto odhad podľa článku 112 ods. 7 smernice 2009/138/ES, alebo ak sa takýto odhad v roku prijatia pravidelnej správy orgánom dohľadu nevyžadoval, najnovší dostupný výpočet spolu s uvedením referenčného roka uvedeného výpočtu;c) opis prístupu použitého na výpočet kapitálových požiadaviek pre nevýznamné riziká štandardného vzorca kapitálovej požiadavky na solventnosť vrátane stručného opisu modulov alebo podmodulov, na ktoré sa takýto prístup vzťahuje, a ukazovateľov veľkosti, ktoré sa použili na výpočet nevýznamných rizík;d) v prípade budúceho zisku prognózovaného na účely kapacity odložených daní absorbovať straty v súlade s článkom 207 tohto nariadenia:i) opis a príslušná suma každej zložky použitej na preukázanie kladnej hodnoty zvýšenia odložených daňových pohľadávok;ii) podrobný opis východiskových predpokladov použitých na prognózu pravdepodobného budúceho zdaniteľného zisku na účely článku 207;iii) analýza citlivosti hodnoty úprav na zmeny východiskových predpokladov uvedených v bode ii); e) objem a povahu úverového portfólia poisťovne alebo zaisťovne. 3.Ak sa na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť používa vnútorný model, pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať aj: a) výsledky preskúmania zdrojov ziskov a príčin strát, ako sa vyžaduje v článku 123 smernice 2009/138/ES, v prípade každej hlavnej zložky činnosti;b) opis spôsobu kategorizácie rizika zvolenej v rámci vnútorného modelu vysvetľuje uvedené zdroje ziskov a príčiny strát. 4.Ak sa na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť používajú parametre špecifické pre podnik, alebo sa na príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery uplatňuje párovacia korekcia, v pravidelnej správe orgánom dohľadu sa musí uviesť aj to, či došlo k zmenám informácií uvedených v žiadosti o schválenie týkajúcich sa parametrov špecifických pre podnik alebo párovacej korekcie. 5.Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa držby dlhodobých investícií do akcií, ako sa uvádza v článku 105a smernice 2009/138/ES: a) vyhlásenie, či poisťovňa alebo zaisťovňa uplatňuje prudenciálne zaobchádzanie stanovené v článku 105a uvedenej smernice, a ak je to tak, výšku a charakteristiky investícií do akcií, ktoré sú klasifikované ako dlhodobé investície do akcií, vrátane:i) geografického umiestnenia týchto kapitálových investícií;ii) podielu takýchto kapitálových investícií v rámci akciového portfólia; b) opis toho, ako poisťovňa alebo zaisťovňa spĺňa podmienky stanovené v článku 105a ods. 1 druhom pododseku smernice 2009/138/ES;c) opis metód použitých na preukázanie schopnosti zabrániť nútenému predaju v súlade s článkom 171a tohto nariadenia. Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať aj informácie stanovené v treťom pododseku, ak je splnená jedna z týchto podmienok: a) dlhodobé investície do akcií predstavujú viac než 4 % celkových aktív v držbe poisťovní alebo zaisťovní;b) poisťovňa alebo zaisťovňa by nespĺňala kapitálovú požiadavku na solventnosť bez uplatnenia článku 105a smernice 2009/138/ES. Informácie uvedené v druhom pododseku sú tieto: a) kvantifikácia dosahu neuplatňovania článku 105a smernice 2009/138/ES na hodnotu modulu trhového rizika na akúkoľvek investíciu do akcií;b) informácie o opatreniach, ktoré by poisťovňa alebo zaisťovňa prijala v prípade porušenia alebo pretrvávajúceho nedodržiavania podmienok stanovených v článku 105a ods. 1 druhom pododseku smernice 2009/138/ES. 6.Pokiaľ ide o riziko likvidity, pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať: a) informácie o očakávanom zisku zahrnutom do budúceho poistného a o očakávanom zisku zahrnutom do budúcich poplatkov za obsluhu a správu fondov vypočítaných v súlade s článkom 260 ods. 2 resp. 2a tohto nariadenia pre každú skupinu činnosti;b) výsledok kvalitatívneho posúdenia uvedeného v článku 260 ods. 1 písm. d) bode ii);c) opis metód a hlavných predpokladov použitých na výpočet očakávaného zisku zahrnutého do budúceho poistného. Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať aj informácie o každej významnej expozícii rizika likvidity voči finančným transakciám alebo dohodám vrátane faktoringu, do ktorých poisťovňa alebo zaisťovňa priamo alebo nepriamo vstúpila. 7.Pokiaľ ide o koncentráciu rizík, pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať: a) informácie o významných koncentráciách rizík, ktorým je podnik vystavený;b) prehľad všetkých budúcich koncentrácií rizík predpokladaných počas obdobia vykonávania naplánovanej činnosti v súlade s obchodnou stratégiou uvedeného podniku;c) vysvetlenie spôsobu, ako sa budú koncentrácie rizík uvedené v písmenách a) a b) riadiť. 8.Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa rizikovej expozície poisťovne alebo zaisťovne vrátane expozície vyplývajúcej z podsúvahových pozícií a presunu rizika na účelovo vytvorené subjekty: a) ak podnik predáva alebo opätovne zakladá kolaterál v zmysle článku 214 tohto nariadenia, výšku uvedeného kolaterálu oceneného v súlade s článkom 75 smernice 2009/138/ES;b) ak podnik poskytol kolaterál v zmysle článku 214:i) povahu kolaterálu;ii) povahu a hodnotu aktív poskytnutých ako kolaterál;iii) zodpovedajúce skutočné a podmienené záväzky vytvorené dohodou o kolateráli; c) informácie o významných obchodných podmienkach súvisiacich s dohodou o kolateráli;d) ak podnik predáva variabilné dôchodky, informácie o pripoisteniach poskytujúcich garancie a hedžingu záruk;e) opis finančných transakcií vrátane faktoringu, do ktorých poisťovňa alebo zaisťovňa priamo alebo nepriamo vstúpila, a zodpovedajúce sumy podsúvahových záväzkov. 9.Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa techník zmierňovania rizika poisťovne alebo zaisťovne: a) opis techník používaných na zmierňovanie rizík;b) opis akýchkoľvek významných techník zmierňovania rizík, ktoré podnik zvažuje kúpiť alebo do ktorých zvažuje vstúpiť na základe obchodnej stratégie podniku počas obdobia vykonávania naplánovanej činnosti, a odôvodnenie a účinok takýchto techník zmierňovania rizík;c) ak má poisťovňa alebo zaisťovňa v držbe kolaterál v zmysle článku 214 tohto nariadenia, informácie o významných obchodných podmienkach spojených s dohodou o kolateráli. 10.Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať kvalitatívne a kvantitatívne informácie o významných rizikách, ktoré nie sú zachytené vo výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť a ktoré nie sú zachytené v predchádzajúcich odsekoch, ak sa na rovnaké informácie nevzťahuje správa ORSA pre orgán dohľadu. 11.Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie o citlivosti poisťovne alebo zaisťovne na riziko, ak sa na rovnaké informácie nevzťahuje správa ORSA pre orgán dohľadu: a) opis stresových testov a analýzy scenára podľa článku 259 ods. 3, ktorú vykonal podnik, vrátane jej výsledku;b) opis použitých metód a hlavné predpoklady, z ktorých sa vychádza pri stresových testoch a analýze scenára podľa článku 259 ods. 3. 12.Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať informácie o každom primerane predvídateľnom riziku nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky alebo kapitálovej požiadavky na solventnosť podniku a plány podniku na zaistenie dodržania každej z uvedených požiadaviek, ak rovnaké informácie neobsahuje správa ORSA pre orgán dohľadu. 13.Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať akékoľvek ďalšie významné informácie o riadení kapitálu a rizikovom profile poisťovne alebo zaisťovne. 14.Na účely odsekov 6 a 8 je faktoring zmluvná dohoda medzi podnikom (postupiteľom) a finančným subjektom (faktorom), v rámci ktorej postupiteľ postupuje alebo odpredáva svoje pohľadávky faktorovi výmenou za to, že faktor poskytuje v súvislosti s postúpenými pohľadávkami postupiteľovi jednu alebo viaceré z týchto služieb: a) preddavok percentuálneho podielu sumy postúpených pohľadávok, spravidla s krátkodobou splatnosťou, bez viazanosti a automatického obnovovania;b) riadenie pohľadávok, inkaso a kreditné zabezpečenie, pričom vo všeobecnosti faktor spravuje evidenciu odbytu postupiteľa a uskutočňuje inkaso pohľadávok v mene faktora.

Článok 312 Článok 312 Informácie o významných zmenách

Článok 313 Článok 313 Komunikačné prostriedky

Článok 327a Článok 327a Kapitálová požiadavka na investície do nehmotného majetku na identifikáciu malých a menej zložitých podnikov

Článok 327b Článok 327b Zníženie frekvencie pravidelnej správy orgánom dohľadu 1.Orgán dohľadu schvaľuje použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 35 ods. 5a smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, ak sú splnené všetky tieto podmienky: a) orgán dohľadu na základe procesu preskúmania orgánmi dohľadu dospeje k záveru, že podnik:i) dokáže čeliť akýmkoľvek súčasným alebo budúcim rizikám;ii) nevyžaduje častejšie posudzovanie orgánom dohľadu, než je posúdenie požadované poisťovňou alebo zaisťovňou;iii) nepodlieha prebiehajúcim opatreniam v oblasti dohľadu na nápravu závažného nedodržiavania smernice 2009/138/ES; b) orgán dohľadu dospeje k záveru, že podnik nemá komplexný obchodný model, pričom zohľadňuje obchodnú stratégiu a podnikateľský plán podniku, zložitosť ponúkaných poistných produktov a jeho investičné portfólio;c) podnik spĺňa všetky nasledujúce podmienky s výhradou odsekov 2, 3 a 4:i) technické rezervy z činností životného poistenia vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvoreným subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES, nie sú vyššie než 12000000000 EUR;ii) ročný hrubý výnos z predpísaného poistného z činností neživotného poistenia nie je vyšší než 2000000000 EUR;iii) podnik nepredstavuje viac než 5 % trhu so životným alebo neživotným poistením a zaistením v domovskom členskom štáte podniku, ak je podiel na trhu so životným poistením a zaistením založený na hrubých technických rezervách a podiel na trhu s neživotným poistením a zaistením je založený na hrubom predpísanom poistnom; d) orgán dohľadu nezistil nevyriešené závažné obavy vyplývajúce zo systému správy a riadenia podniku;e) kapitálová požiadavka na solventnosť podniku sa prekročí o primeranú maržu s prihliadnutím aj na internú cieľovú solventnosť podniku, ako sa uvádza v jeho strednodobom pláne na riadenie kapitálu;f) orgán dohľadu v poslednej pravidelnej správe orgánom dohľadu nezistil nevyriešené závažné obavy a je spokojný s informáciami uvedenými v správe o solventnosti a finančnom stave a vo výročných a v relevantných prípadoch štvrťročných kvantitatívnych vzoroch na predkladanie informácií. Orgán dohľadu odníme schválenie udelené poisťovni alebo zaisťovni, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, na použitie opatrenia proporcionality stanoveného v článku 35 ods. 5a smernice 2009/138/ES, ak už nie je splnená ktorákoľvek z podmienok stanovených v prvom pododseku. 2.Odsek 1 prvý pododsek písm. c) bod i) sa uplatňuje len na podniky vykonávajúce činnosť životného poistenia a podniky vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých technické rezervy súvisiace s činnosťami životného poistenia predstavujú 20 % alebo viac celkových technických rezerv vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES. 3.Odsek 1 prvý pododsek písm. c) bod ii) sa uplatňuje len na podniky vykonávajúce činnosť neživotného poistenia a podniky vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých ročný hrubý príjem z predpísaného poistného súvisiaci s činnosťami neživotného poistenia predstavuje 40 % alebo viac ich celkového ročného hrubého príjmu z predpísaného poistného. 4.Bez ohľadu na odsek 1 prvý pododsek môžu orgány dohľadu stále schváliť použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 35 ods. 5a smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nespĺňa podmienku stanovenú v písmene c) uvedeného odseku, ak na základe prvkov procesu preskúmania orgánmi dohľadu, ktoré sú relevantné pre toto opatrenie v oblasti proporcionality, dospejú k záveru, že rizikový profil podniku je dostatočne nízky.

Článok 327c Článok 327c Kombinácia kľúčových funkcií 1.Orgán dohľadu schvaľuje použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 41 ods. 2a druhom pododseku smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, ak sú splnené všetky tieto podmienky: a) orgán dohľadu na základe procesu preskúmania orgánmi dohľadu dospeje k záveru, že podnik:i) dokáže čeliť akýmkoľvek súčasným alebo budúcim rizikám;ii) nepodlieha prebiehajúcim opatreniam v oblasti dohľadu na nápravu závažného nedodržiavania smernice 2009/138/ES; b) orgán dohľadu dospeje k záveru, že podnik nemá komplexný obchodný model, pričom zohľadňuje jeho obchodnú stratégiu, jeho podnikateľský plán, zložitosť ponúkaných poistných produktov a jeho investičné portfólio;c) podnik spĺňa všetky nasledujúce podmienky s výhradou odsekov 2, 3 a 4:i) technické rezervy z činností životného poistenia vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvoreným subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES, nie sú vyššie než 12000000000 EUR;ii) ročný hrubý výnos z predpísaného poistného z činností neživotného poistenia nie je vyšší než 2000000000 EUR;iii) podnik nepredstavuje viac než 5 % trhu so životným alebo neživotným poistením a zaistením v domovskom členskom štáte podniku, ak je podiel na trhu so životným poistením a zaistením založený na hrubých technických rezervách a podiel na trhu s neživotným poistením a zaistením je založený na hrubom predpísanom poistnom; d) orgán dohľadu nezistil nevyriešené závažné obavy vyplývajúce zo systému správy a riadenia podniku;e) osoby zodpovedné za kľúčové funkcie, ako je funkcia riadenia rizík, poistno-matematická funkcia a funkcia dodržiavania súladu s predpismi, majú vždy dostatočné znalosti, schopnosti a skúsenosti na vykonávanie svojich povinností a kombinácia funkcií alebo kombinácia funkcie s členstvom v správnom, riadiacom alebo kontrolnom orgáne neohrozuje schopnosť a disponibilitu osoby vykonávať jej povinnosti;f) orgán dohľadu je presvedčený, že náklady na zachovanie oddelených funkcií by boli pre podnik neprimerané. Orgán dohľadu odníme schválenie udelené poisťovni alebo zaisťovni, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, na použitie opatrenia proporcionality stanoveného v článku 41 ods. 2a smernice 2009/138/ES, ak už nie je splnená ktorákoľvek z podmienok stanovených v prvom pododseku. 2.Odsek 1 prvý pododsek písm. c) bod i) sa uplatňuje len na podniky vykonávajúce činnosť životného poistenia a podniky vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých technické rezervy súvisiace s činnosťami životného poistenia predstavujú 20 % alebo viac celkových technických rezerv vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES. 3.Odsek 1 prvý pododsek písm. c) bod ii) sa uplatňuje len na podniky vykonávajúce činnosť neživotného poistenia a podniky vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých ročný hrubý príjem z predpísaného poistného súvisiaci s činnosťami neživotného poistenia predstavuje 40 % alebo viac ich celkového ročného hrubého príjmu z predpísaného poistného. 4.Bez ohľadu na odsek 1 prvý pododsek môžu orgány dohľadu stále schváliť použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 41 ods. 2a smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nespĺňa podmienku stanovenú v odseku 1 prvom pododseku písm. c) tohto článku, ak na základe prvkov procesu preskúmania orgánmi dohľadu, ktoré sú relevantné pre toto opatrenie v oblasti proporcionality, dospejú k záveru, že rizikový profil podniku je dostatočne nízky.

Článok 327d Článok 327d Zníženie frekvencie preskúmavania písomných pravidiel 1.Orgán dohľadu schvaľuje použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 41 ods. 3 druhom pododseku smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, ak sú splnené všetky tieto podmienky: a) orgán dohľadu na základe procesu preskúmania orgánmi dohľadu dospeje k záveru, že podnik:i) dokáže čeliť akýmkoľvek súčasným alebo budúcim rizikám;ii) nevyžaduje častejšie posudzovanie orgánom dohľadu, než je posúdenie požadované poisťovňou alebo zaisťovňou;iii) nepodlieha prebiehajúcim opatreniam v oblasti dohľadu na nápravu závažného nedodržiavania smernice 2009/138/ES; b) orgán dohľadu dospeje k záveru, že podnik nemá komplexný obchodný model, pričom zohľadňuje jeho obchodnú stratégiu, jeho podnikateľský plán, zložitosť ponúkaných poistných produktov a jeho investičné portfólio;c) podnik spĺňa všetky nasledujúce podmienky s výhradou odsekov 2, 3 a 4:i) technické rezervy z činností životného poistenia vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvoreným subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES, nie sú vyššie než 12000000000 EUR;ii) ročný hrubý výnos z predpísaného poistného z činností neživotného poistenia nie je vyšší než 2000000000 EUR;iii) podnik nepredstavuje viac než 5 % trhu so životným alebo neživotným poistením a zaistením v domovskom členskom štáte podniku, ak je podiel na trhu so životným poistením a zaistením založený na hrubých technických rezervách a podiel na trhu s neživotným poistením a zaistením je založený na hrubom predpísanom poistnom; d) orgán dohľadu nezistil nevyriešené závažné obavy vyplývajúce zo systému správy a riadenia podniku. Orgán dohľadu odníme schválenie udelené poisťovni alebo zaisťovni, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, na použitie opatrenia proporcionality stanoveného v článku 41 ods. 3 smernice 2009/138/ES, ak už nie je splnená ktorákoľvek z podmienok stanovených v prvom pododseku. 2.Odsek 1 prvý pododsek písm. c) bod i) sa uplatňuje len na podniky vykonávajúce činnosť životného poistenia a podniky vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých technické rezervy súvisiace s činnosťami životného poistenia a zaistenia predstavujú 20 % alebo viac celkových technických rezerv vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES. 3.Odsek 1 prvý pododsek písm. c) bod ii) sa uplatňuje len na podniky vykonávajúce činnosť neživotného poistenia a podniky vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých ročný hrubý príjem z predpísaného poistného súvisiaci s činnosťami neživotného poistenia predstavuje 40 % alebo viac ich celkového ročného hrubého príjmu z predpísaného poistného. 4.Bez ohľadu na odsek 1 prvý pododsek môžu orgány dohľadu stále schváliť použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 41 ods. 3 druhom pododseku smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nespĺňa podmienku stanovenú v odseku 1 prvom pododseku písm. c) tohto článku, ak na základe prvkov procesu preskúmania orgánmi dohľadu, ktoré sú relevantné pre toto opatrenie v oblasti proporcionality, dospejú k záveru, že rizikový profil poisťovne a zaisťovne je dostatočne nízky.

Článok 327e Článok 327e Zníženie frekvencie vlastného posúdenia rizika a solventnosti 1.Orgán dohľadu schvaľuje použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 45 ods. 5 druhom pododseku smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, ak sú splnené všetky tieto podmienky: a) orgán dohľadu na základe procesu preskúmania orgánmi dohľadu dospeje k záveru, že podnik:i) dokáže čeliť akýmkoľvek súčasným alebo budúcim rizikám;ii) nevyžaduje častejšie posudzovanie orgánom dohľadu, než je posúdenie požadované poisťovňou alebo zaisťovňou;iii) nepodlieha prebiehajúcim opatreniam v oblasti dohľadu na nápravu závažného nedodržiavania smernice 2009/138/ES; b) orgán dohľadu dospeje k záveru, že podnik nemá komplexný obchodný model, pričom zohľadňuje jeho obchodnú stratégiu, jeho podnikateľský plán, zložitosť ponúkaných poistných produktov a jeho investičné portfólio;c) podnik spĺňa všetky nasledujúce podmienky s výhradou odsekov 2, 3 a 4:i) technické rezervy z činností životného poistenia vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvoreným subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES, nie sú vyššie než 12000000000 EUR;ii) ročný hrubý výnos z predpísaného poistného z činností neživotného poistenia nie je vyšší než 2000000000 EUR;iii) podnik nepredstavuje viac než 5 % trhu so životným alebo neživotným poistením a zaistením v domovskom členskom štáte podniku, ak je podiel na trhu so životným poistením a zaistením založený na hrubých technických rezervách a podiel na trhu s neživotným poistením a zaistením a zaistenia je založený na hrubom predpísanom poistnom; d) orgán dohľadu nezistil nevyriešené závažné obavy vyplývajúce zo systému správy a riadenia podniku;e) kapitálová požiadavka na solventnosť podniku sa prekročí o primeranú maržu s prihliadnutím na internú cieľovú solventnosť podniku, ako sa uvádza v jeho strednodobom pláne na riadenie kapitálu;f) orgán dohľadu je spokojný s informáciami poskytnutými v poslednom vlastnom posúdení rizika a solventnosti podniku podľa článku 45 ods. 2 smernice 2009/138/ES a článku 306 tohto nariadenia, pričom zohľadňuje jeho rizikový profil;g) podnik je schopný k spokojnosti orgánu dohľadu preukázať, že znížená frekvencia správy o vlastnom posúdení rizika a solventnosti by nemala negatívny vplyv na systém riadenia rizík podniku uvedený v článku 44 smernice 2009/138/ES;h) podnik udržiava účinný postup monitorovania okolností, ktoré si vyžadujú ad hoc správu o vlastnom posúdení rizika a solventnosti, a má dostatočné zdroje na vypracovanie takejto ad hoc správy, ak sa to vyžaduje. Orgán dohľadu odníme schválenie udelené poisťovni alebo zaisťovni, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, na použitie opatrenia proporcionality stanoveného v článku 45 ods. 5 druhom pododseku smernice 2009/138/ES, ak už nie je splnená ktorákoľvek z podmienok stanovených v prvom pododseku. 2.Odsek 1 prvý pododsek písm. c) bod i) sa uplatňuje len na podniky vykonávajúce činnosť životného poistenia a podniky vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých technické rezervy súvisiace s činnosťami životného poistenia a zaistenia predstavujú 20 % alebo viac celkových technických rezerv vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES. 3.Odsek 1 prvý pododsek písm. c) bod ii) sa uplatňuje len na podniky vykonávajúce činnosť neživotného poistenia a podniky vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých ročný hrubý príjem z predpísaného poistného súvisiaci s činnosťami neživotného poistenia predstavuje 40 % alebo viac ich celkového ročného hrubého príjmu z predpísaného poistného. 4.Bez ohľadu na odsek 1 prvý pododsek môžu orgány dohľadu stále schváliť použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 45 ods. 5 druhom pododseku smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nespĺňa podmienku stanovenú v odseku 1 prvom pododseku písm. c) tohto článku, ak na základe prvkov procesu preskúmania orgánmi dohľadu, ktoré sú relevantné pre toto opatrenie v oblasti proporcionality, dospejú k záveru, že rizikový profil poisťovne a zaisťovne je dostatočne nízky.

Článok 327f Článok 327f Použitie obozretného deterministického oceňovania najlepšieho odhadu v prípade životných záväzkov s opciami a zárukami, ktoré sa nepovažujú za významné 1.Orgán dohľadu schváli použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 77 ods. 8 smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, ak sú splnené všetky tieto podmienky: a) orgán dohľadu na základe procesu preskúmania orgánmi dohľadu dospeje k záveru, že podnik:i) dokáže čeliť akýmkoľvek súčasným alebo budúcim rizikám;ii) nepodlieha prebiehajúcim opatreniam v oblasti dohľadu na nápravu závažného nedodržiavania smernice 2009/138/ES; b) orgán dohľadu dospeje k záveru, že podnik nemá komplexný obchodný model, pričom zohľadňuje jeho obchodnú stratégiu, jeho podnikateľský plán, zložitosť ponúkaných poistných produktov a jeho investičné portfólio;c) podnik spĺňa všetky nasledujúce podmienky s výhradou odsekov 2 a 3:i) technické rezervy z činností životného poistenia vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvoreným subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES, nie sú vyššie než 12000000000 EUR;ii) podnik nepredstavuje viac než 5 % trhu so životným alebo neživotným poistením a zaistením v domovskom členskom štáte podniku, ak je podiel na trhu so životným poistením a zaistením založený na hrubých technických rezervách a podiel na trhu s neživotným poistením a zaistením je založený na hrubom predpísanom poistnom; d) orgán dohľadu nezistil nevyriešené závažné obavy vyplývajúce zo systému správy a riadenia podniku;e) podnik je schopný preukázať, že používanie obozretného deterministického oceňovania je primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík vyplývajúcich z povinností, na ktoré chce podnik uplatniť toto oceňovanie;f) časová hodnota opcií a záruk zmlúv, pri ktorých sa uplatňuje obozretné deterministické ocenenie, ocenená na základe obozretného harmonizovaného zníženého súboru scenárov, predstavuje menej než 5 % kapitálovej požiadavky na solventnosť. Ak sa poisťovni alebo zaisťovni udelí schválenie uvedené v prvom pododseku, uplatňuje sa článok 34a ods. 2 a 3. Orgán dohľadu odníme schválenie udelené poisťovni alebo zaisťovni, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, na použitie opatrenia proporcionality stanoveného v článku 77 ods. 8 smernice 2009/138/ES, ak aspoň počas jedného roka už nie je splnená ktorákoľvek z podmienok stanovených v prvom pododseku. 2.Odsek 1 prvý pododsek písm. c) bod i) sa uplatňuje len na podniky vykonávajúce činnosť životného poistenia a podniky vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých technické rezervy súvisiace s činnosťami životného poistenia a zaistenia predstavujú 20 % alebo viac celkových technických rezerv vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES. 3.Bez ohľadu na odsek 1 prvý pododsek môžu orgány dohľadu stále schváliť použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 77 ods. 8 smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nespĺňa podmienku stanovenú v písmene c) uvedeného odseku, ak na základe prvkov procesu preskúmania orgánmi dohľadu, ktoré sú relevantné pre toto opatrenie v oblasti proporcionality, dospejú k záveru, že rizikový profil poisťovne a zaisťovne je dostatočne nízky.

Článok 327g Článok 327g Výnimka z plánu riadenia rizika likvidity zahŕňajúceho analýzu likvidity v krátkodobom horizonte 1.Orgán dohľadu schvaľuje použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 144a ods. 4 smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, pričom orgán dohľadu zohľadňuje tieto podmienky: a) orgán dohľadu na základe procesu preskúmania orgánmi dohľadu dospeje k záveru, že podnik:i) dokáže čeliť akýmkoľvek súčasným alebo budúcim rizikám;ii) nepodlieha prebiehajúcim opatreniam v oblasti dohľadu na nápravu závažného nedodržiavania smernice 2009/138/ES; b) orgán dohľadu dospeje k záveru, že podnik nemá komplexný obchodný model, pričom zohľadňuje jeho obchodnú stratégiu, jeho podnikateľský plán, zložitosť ponúkaných poistných produktov a jeho investičné portfólio;c) podnik spĺňa všetky nasledujúce podmienky s výhradou odsekov 2, 3 a 4:i) technické rezervy z činností životného poistenia vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvoreným subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES, nie sú vyššie než 12000000000 EUR;ii) ročný hrubý výnos z predpísaného poistného z činností neživotného poistenia nie je vyšší než 2000000000 EUR;iii) podnik nepredstavuje viac než 5 % trhu so životným alebo neživotným poistením a zaistením v domovskom členskom štáte podniku, ak je podiel na trhu so životným poistením a zaistením založený na hrubých technických rezervách a podiel na trhu s neživotným poistením a zaistením je založený na hrubom predpísanom poistnom; d) kapitálová požiadavka na solventnosť podniku sa prekročí o primeranú maržu s prihliadnutím na internú cieľovú solventnosť podniku, ako sa uvádza v jeho strednodobom pláne na riadenie kapitálu;e) orgán dohľadu nezistil nevyriešené závažné obavy vyplývajúce zo systému správy a riadenia podniku;f) podnik nie je vystavený významnému riziku likvidity tak na strane aktív, ako aj na strane záväzkov súvahy, pričom sa zohľadňuje:i) dostupnosť likvidných aktív a iných zdrojov likvidity;ii) úroveň likvidity poistných zmlúv;iii) potreby likvidity vyplývajúce z poistiteľných udalostí;iv) potenciálny dosah správania poistníkov na likviditnú pozíciu podniku;v) expozícia voči podsúvahovým položkám;vi) koncentrácia expozícií protistrany voči zaisťovniam;vii) ak je podnik súčasťou skupiny, zastupiteľnosť, dostupnosť a prevoditeľnosť likvidných aktív v celej skupine; g) orgán dohľadu nezistil závažné obavy v súvislosti s likviditnou pozíciou podniku, ktoré vyplývajú z hospodárskych alebo makroekonomických trendov na trhu, ani s výškou a kvalitou položiek vlastných zdrojov. Orgán dohľadu odníme schválenie udelené poisťovni alebo zaisťovni, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, na použitie opatrenia proporcionality stanoveného v článku 144a ods. 4 smernice 2009/138/ES, ak už nie je splnená ktorákoľvek z podmienok stanovených v prvom pododseku. 2.Odsek 1 prvý pododsek písm. c) bod i) sa uplatňuje len na podniky vykonávajúce činnosť životného poistenia a podniky vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých technické rezervy súvisiace s činnosťami životného poistenia a zaistenia predstavujú 20 % alebo viac celkových technických rezerv vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES. 3.Odsek 1 prvý pododsek písm. c) bod ii) sa uplatňuje len na podniky vykonávajúce činnosť neživotného poistenia a podniky vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých ročný hrubý príjem z predpísaného poistného súvisiaci s činnosťami neživotného poistenia predstavuje 40 % alebo viac ich celkového ročného hrubého príjmu z predpísaného poistného. 4.Bez ohľadu na odsek 1 prvý pododsek môžu orgány dohľadu stále schváliť použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 144a ods. 4 smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nespĺňa podmienku stanovenú v odseku 1 prvom pododseku písm. c) tohto článku, ak na základe prvkov procesu preskúmania orgánmi dohľadu, ktoré sú relevantné pre toto opatrenie v oblasti proporcionality, dospejú k záveru, že rizikový profil poisťovne a zaisťovne je dostatočne nízky.

Článok 335Určovanie konsolidovaných údajov;

Článok 336 Článok 336 Výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť na úrovni skupiny vypočítanej na základe konsolidovaných údajov

Článok 336a Článok 336a Dlhodobé investície do akcií na úrovni skupiny 1.Na účely článku 336 písm. a) hodnota akcií, s ktorými sa zaobchádza ako s dlhodobými investíciami do akcií, nesmie byť vyššia ako súčet týchto hodnôt: a) hodnôt akcií, ktoré podniky uvedené v článku 335 ods. 1 písm. a) klasifikujú ako dlhodobé investície do akcií;b) pomerného podielu akcií, ktoré podniky uvedené v článku 335 ods. 1 písm. c) klasifikujú ako dlhodobé investície do akcií. 2.Bez ohľadu na odsek 1, ak je skupina vystavená významnému riziku likvidity, ktoré nie je zachytené na úrovni jednotlivých poisťovní alebo zaisťovní, alebo ak existujú významné transakcie v rámci skupiny, ktoré môžu mať za následok, že výpočet podľa prvého pododseku nie je primeraný, orgán dohľadu nad skupinou môže požadovať, aby podnik s účasťou na základe konsolidovaných údajov uvedených v článku 335 prepočítal hodnotu akcií, s ktorými možno zaobchádzať ako s dlhodobými investíciami do akcií na úrovni skupiny na účely odseku 1 písm. a) tohto článku, namiesto predpokladu, že akcie, ktoré poisťovňa alebo zaisťovňa klasifikuje ako dlhodobé investície do akcií, sa môžu automaticky kvalifikovať ako dlhodobé investície do akcií na úrovni skupiny.

Článok 336b Článok 336b Zjednodušený výpočet účastí v nevýznamných prepojených podnikoch 1.Odseky 2 a 3 tohto článku sa uplatňujú na účasti v nevýznamných prepojených podnikoch uvedených v článku 229a smernice 2009/138/ES, ktoré nie sú podnikmi uvedenými v článku 228 uvedenej smernice. 2.Odchylne od článku 335 ods. 1, ak poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť smie uplatňovať zjednodušený prístup na účasti v prepojených podnikoch, ktoré sú nevýznamné, takéto prepojené podniky sa zahrnú do konsolidovaných údajov v súlade s článkom 13 tohto nariadenia. 3.Odchylne od článku 336, ak poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť smie uplatňovať zjednodušený prístup na účasti v prepojených podnikoch, ktoré sú nevýznamné, takéto podniky sa nezahrnú do písmen a) až e) uvedeného článku. Ak je nevýznamný prepojený podnik poisťovňa alebo zaisťovňa, zjednodušený prístup spočíva v pripočítaní maximálnej hodnoty spomedzi nasledujúcich súm k sume uvedenej v článku 336: a) sumy určenej v súlade s článkom 13, článkami 168 až 171d, článkami 182 až 187 a článkom 188 tohto nariadenia;b) kapitálovej požiadavky na solventnosť prepojeného podniku. Ak je nevýznamný prepojený podnik poisťovňou alebo zaisťovňou z tretej krajiny, zjednodušený prístup spočíva v pripočítaní maximálnej hodnoty spomedzi nasledujúcich súm k sume uvedenej v článku 336: a) sumy určenej v súlade s článkom 13, článkami 168 až 171d, článkami 182 až 187 a článkom 188 tohto nariadenia;b) kapitálovej požiadavky stanovenej v dotknutej tretej krajine. V prípade nevýznamných prepojených podnikov iných, než sú podniky uvedené v druhom a treťom pododseku, zjednodušený prístup pozostáva z pripočítania sumy stanovenej v súlade s článkom 13, článkami 168 až 171d, článkami 182 až 187 a článkom 188 k súčtu uvedenému v článku 336.

Článok 372 Článok 372 Prvky a obsah 1.Články 304 až 311 tohto nariadenia sa uplatňujú na informácie, ktoré majú orgánu dohľadu nad skupinou predkladať poisťovne a zaisťovne s účasťou, holdingové poisťovne alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti. Ak je všetkým poisťovniam a zaisťovniam v skupine udelená výnimka z povinností štvrťročného predkladania informácií podľa článku 35a ods. 1 smernice 2009/138/ES, pravidelná správa o skupine orgánom dohľadu obsahuje len ročné kvantitatívne vzory. Povinnosti ročného predkladania informácií nezahŕňajú predkladanie informácií po jednotlivých položkách, ak je všetkým podnikom skupiny udelená výnimka z takéhoto predkladania informácií po jednotlivých položkách v súlade s článkom 35a ods. 2 uvedenej smernice. 2.Pravidelná správa o skupine orgánom dohľadu musí obsahovať všetky tieto dodatočné informácie: a) vzhľadom na činnosť a výkonnosť skupiny:i) opis činností a zdrojov ziskov alebo strát za každý významný prepojený podnik uvedený v článku 256a smernice 2009/138/ES a za každú významnú pobočku v zmysle článku 354 ods. 1 tohto nariadenia;ii) kvalitatívne a kvantitatívne informácie o významných transakciách poisťovne a zaisťovne v rámci skupiny a o hodnote takýchto transakcií za obdobie, na ktoré sa vzťahuje správa, a nevyrovnané zostatky ku koncu obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa; b) vzhľadom na systém správy a riadenia skupiny:i) opis, ako všetky podniky v rozsahu pôsobnosti dohľadu nad skupinou uplatňujú systémy riadenia rizík a vnútornej kontroly a postupy predkladania správ rovnakým spôsobom, ako sa vyžaduje v článku 246 smernice 2009/138/ES;ii) kvalitatívne a kvantitatívne informácie o významných špecifických rizikách na úrovni skupiny, ktoré nie sú zachytené vo výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny a ktoré už neobsahovala správa ORSA pre orgán dohľadu;iii) informácie o všetkých významných mechanizmoch týkajúcich sa zverenia výkonu činností externým subjektom v rámci skupiny; c) vzhľadom na riadenie kapitálu skupiny:i) kvalitatívne a kvantitatívne informácie o kapitálovej požiadavke na solventnosť a vlastných zdrojoch vo formáte, ktorý umožňuje posúdenie dostupnosti vlastných zdrojov na úrovni skupiny pre ktorýkoľvek z nasledujúcich prepojených podnikov, pokiaľ je podnik zahrnutý do výpočtu skupinovej solventnosti:1. každá poisťovňa alebo zaisťovňa v rámci skupiny;2. každá prostrednícka holdingová poisťovňa, holdingová poisťovňa, prostrednícka zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a podnik pomocných služieb v rámci skupiny, pričom v takom prípade sa pomyselné kapitálové požiadavky na solventnosť vypočítavajú v súlade s článkom 226 ods. 1 smernice 2009/138/ES;3. každý prepojený podnik, ktorý je úverovou inštitúciou, investičnou spoločnosťou, finančnou inštitúciou, správcovskou spoločnosťou PKIPCP, správcom alternatívnych investičných fondov alebo inštitúciou zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia;4. každý prepojený podnik, ktorý je neregulovaným podnikom vykonávajúcim finančné činnosti, pričom v takom prípade sa vypočítava pomyselná kapitálová požiadavka na solventnosť;5. prepojené poisťovne alebo zaisťovne z tretej krajiny;6. akýkoľvek iný prepojený podnik; ii) opis účelovo vytvorených subjektov v rámci skupiny, ktoré dodržiavajú článok 211 smernice 2009/138/ES;iii) opis účelovo vytvorených subjektov v rámci skupiny, ktoré reguluje orgán dohľadu tretej krajiny a ktoré spĺňajú požiadavky rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článku 211 ods. 2 smernice 2009/138/ES, doplnený o opis overovania, ktoré vykonáva poisťovňa a zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, či sú požiadavky, ktorým podliehajú tieto účelovo vytvorené subjekty v tretej krajine, rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článku 211 ods. 2 smernice 2009/138/ES;iv) opis každého účelovo vytvoreného subjektu v rámci skupiny, okrem tých, ktoré sú uvedené v bodoch iii) a vii), doplnený o kvalitatívne a kvantitatívne informácie o požiadavke na solventnosť a vlastných zdrojoch uvedených subjektov, ak sú takéto informácie zahrnuté do výpočtu skupinovej solventnosti;v) prípadne v prípade všetkých prepojených poisťovní a zaisťovní, ktoré sú zahrnuté do výpočtu skupinovej solventnosti, kvalitatívne a kvantitatívne informácie o tom, ako takéto podniky dodržiavajú článok 222 ods. 2 až 5 smernice 2009/138/ES;vi) prípadne kvalitatívne a kvantitatívne informácie o položkách vlastných zdrojov uvedených v článku 222 ods. 3 smernice 2009/138/ES, ktoré nemôžu byť skutočne sprístupnené na účely krytia kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, pre ktorú sa vypočítava skupinová solventnosť, vrátane opisu toho, ako sa vykonala úprava vlastných zdrojov skupiny;vii) prípadne kvalitatívne informácie o dôvodoch zaradenia položiek vlastných zdrojov uvedených v článkoch 332 a 333 tohto nariadenia. Na účely písmena c) bodu i) bodu 5 sa v prípade podnikov, ktorých ústredie sa nachádza v tretej krajine, ktorej režim solventnosti sa považuje za rovnocenný podľa článku 227 smernice 2009/138/ES, ak sa používa metóda 2 v zmysle článku 233 uvedenej smernice, kapitálová požiadavka na solventnosť a vlastné zdroje použiteľné na splnenie tejto požiadavky, ako sa to stanovuje v príslušnej tretej krajine, sa určujú zvlášť.

Článok 372a Článok 372a Jednotná pravidelná správa orgánom dohľadu: štruktúra a obsah 1.Ak poisťovne a zaisťovne s účasťou, holdingové poisťovne alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti predkladajú jednotnú pravidelnú správu orgánom dohľadu, uplatňuje sa tento oddiel. 2.V jednotnej pravidelnej správe orgánom dohľadu sa uvádzajú zvlášť informácie, ktoré sa majú predkladať na úrovni skupiny v súlade s článkom 372, a informácie, ktoré sa majú predkladať v súlade s článkami 307 až 312, za každý dcérsky podnik, na ktorý sa uvedená správa vzťahuje. 3.Informácie na úrovni skupiny a informácie o všetkých dcérskych podnikoch, na ktoré sa vzťahuje jednotná pravidelná správa orgánom dohľadu, sa riadia štruktúrou stanovenou v prílohe XX oddiele B. Poisťovne a zaisťovne s účasťou, holdingové poisťovne alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti sa pri poskytovaní ktorejkoľvek časti informácií, ktoré sa majú predkladať v prípade zahrnutého dcérskeho podniku, môžu rozhodnúť odkázať na informácie na úrovni skupiny, keď sú tieto informácie rovnocenné povahou aj rozsahom.

Článok 374 Článok 374 Jazyky 1.Poisťovne a zaisťovne s účasťou, holdingové poisťovne alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti musia predkladať svoju pravidelnú správu o skupine orgánom dohľadu v jazyku alebo jazykoch, ktoré určí orgán dohľadu nad skupinou. 2.Na účely odseku 1, ak existuje kolégium orgánov dohľadu a ak má orgán dohľadu nad skupinou v úmysle požadovať pravidelné predkladanie informácií orgánom dohľadu vo viacerých jazykoch po konzultáciách s ostatnými orgánmi dohľadu a so samotnou skupinou, jazyky, ktoré sa majú použiť, musia zahŕňať aspoň jeden jazyk, ktorý príslušné orgány dohľadu bežne používajú, ako sa dohodlo v kolégiu orgánov dohľadu. 3.Ak má ktorýkoľvek z dcérskych podnikov, na ktoré sa vzťahuje jednotná pravidelná správa orgánom dohľadu, ústredie v členskom štáte, ktorého úradný jazyk alebo úradné jazyky sú odlišné od jazyka alebo jazykov, v ktorých sa predkladá správa v súlade s odsekmi 1 a 2, orgán dohľadu nad skupinou na žiadosť príslušného orgánu dohľadu požiada poisťovňu a zaisťovňu s účasťou, holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, aby do tejto správy zahrnula preklad informácií týkajúcich sa tohto dcérskeho podniku v úradnom jazyku uvedeného členského štátu.

Článok 377a Článok 377a Kapitálová požiadavka na investície do nehmotného majetku na identifikáciu malých a menej zložitých skupín

Článok 377b Článok 377b Opatrenia v oblasti proporcionality pre skupiny, ktoré nie sú klasifikované ako malé a menej zložité 1.Pri posudzovaní schvaľovania použitia opatrenia proporcionality, ako sa uvádza v článku 29d ods. 1 smernice 2009/138/ES, na materskú poisťovňu alebo zaisťovňu, holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť skupiny, ako sa uvádza v článku 213 uvedenej smernice, sa hlava I kapitola XVI tohto nariadenia uplatňuje na úrovni skupiny. 2.Orgán dohľadu nad skupinou pri posudzovaní, či skupina nemá komplexný obchodný model, zohľadňuje aj tieto faktory: a) štruktúru skupiny;b) počet jurisdikcií, v ktorých skupina pôsobí;c) podiel celkových výnosov skupiny vyplývajúcich z činností vykonávaných mimo domovského členského štátu materského podniku;d) význam podnikov v rámci skupiny, ktoré nie sú poisťovňami ani zaisťovňami, a to pokiaľ ide o počet aj výnosy;e) významnosť transakcií v rámci skupiny.

Odchylne od článku 4 ods. 4 písm. d) v prípade, keď je pre sekuritizačnú pozíciu inú než STS sekuritizáciu k dispozícii len jedno ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, toto ratingové hodnotenie sa nesmie použiť. Kapitálové požiadavky pre túto položku sa odvodia tak, ako keby nebolo k dispozícii žiadne ratingové hodnotenie nominovanej ECAI.

Ref. EIOPA-BoS-20-749.

⟪TABLE:tbl_006⟫

Pozri EIOPA-BoS-20-749.

⟪TABLE:tbl_007⟫

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 19. marca 2025 s názvom Únia úspor a investícií – Stratégia na podporu bohatstva občanov a hospodárskej konkurencieschopnosti v EÚ.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 Text s významom pre EHP (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1 , ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/575/oj).

Pozri Bielu knihu pre európsku obranu – Pripravenosť 2030.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1221 z 1. júna 2018 , ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2015/35, pokiaľ ide o výpočet regulačných kapitálových požiadaviek na sekuritizácie a jednoduché, transparentné a štandardizované sekuritizácie v držbe poisťovní a zaisťovní (Ú. v. EÚ L 227, 10.9.2018, s. 1 , ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2018/1221/oj).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017 , ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 35 , ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2017/2402/oj).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2859 z 13. decembra 2023 , ktorým sa zriaďuje jednotné európske miesto prístupu, ktoré poskytuje centralizovaný prístup k verejne dostupným informáciám týkajúcim sa finančných služieb, kapitálových trhov a udržateľnosti (Ú. v. EÚ L, 2023/2859, 20.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2859/oj).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (Ú. v. EÚ L 317, 9.12.2019, s. 1 , ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2019/2088/oj).

Poisťovne a zaisťovne používajú obozretné deterministické oceňovanie najlepšieho odhadu v prípade životných záväzkov s opciami a zárukami, ktoré sa nepovažujú za významné, ako sa uvádza v článku 77 ods. 8 smernice 2009/138/ES, len ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) poisťovňa alebo zaisťovňa jasne identifikuje životné záväzky s opciami a zárukami, ktoré nepovažuje za významné a na ktoré zamýšľa uplatniť obozretné deterministické oceňovanie najlepšieho odhadu;

b) časová hodnota opcií a záruk v prípade životných záväzkov uvedených v písmene a) predstavuje menej než 5 % kapitálovej požiadavky na solventnosť;

c) poisťovňa alebo zaisťovňa písomne potvrdí, že má v úmysle uplatňovať metodiku výpočtu uvedenú v odseku 2 na životné záväzky uvedené v písmene a) tohto odseku;

d) podnik je klasifikovaný ako malý a menej zložitý podnik.

Na účely prvého pododseku písm. b) používajú poisťovne a zaisťovne najnovší súbor scenárov, ktoré stanovuje a uverejňuje orgán EIOPA v súlade s článkom 77e ods. 1 písm. ab) smernice 2009/138/ES.

Ak poisťovne a zaisťovne používajú obozretné deterministické oceňovanie najlepšieho odhadu v prípade jasne identifikovaných životných záväzkov s opciami a zárukami, ktoré sa nepovažujú za významné, v súlade s odsekom 1, oceňujú najlepší odhad takýchto záväzkov ako súčet týchto hodnôt:

a) deterministického najlepšieho odhadu životných záväzkov s opciami a zárukami, ktoré sa nepovažujú za významné;

b) súčinu stochastického navýšenia a kapitálovej požiadavky na solventnosť podniku.

Na účely prvého pododseku písm. b) sa stochastické navýšenie rovná 5 %, pokiaľ podnik k spokojnosti orgánu dohľadu nepreukáže, že iný percentuálny podiel by primeranejšie odrážal jeho rizikový profil. Na účely tohto preukázania poisťovňa a zaisťovňa používajú súbor scenárov uvedený v odseku 1 druhom pododseku.

Poisťovne a zaisťovne, ktoré používajú obozretné deterministické oceňovanie najlepšieho odhadu v prípade jasne identifikovaných životných záväzkov s opciami a zárukami, ktoré sa nepovažujú za významné, predpokladajú, že stochastické navýšenie uvedené v odseku 2 prvom pododseku písm. b) je pre výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť vrátane kapacity technických rezerv absorbovať straty uvedenej v článku 206 konštantné.

Predpokladá sa, že miera nákladov na kapitál uvedená v článku 77 ods. 5 smernice 2009/138/ES sa rovná 4,75 %.

K dátumu začatia uplatňovania smernice (EÚ) 2025/2 sa na určenie prvého vyrovnávacieho bodu pre menu v súlade s článkom 77a ods. 1 smernice 2009/138/ES za dostatočne vysoký percentuálny podiel súvisiaci s menou, pri prekročení ktorého sa podiel všetkých nesplatených dlhopisov so splatnosťou dlhšou alebo rovnakou ako daná splatnosť, v zmysle článku 77a ods. 1 písm. b) uvedenej smernice považuje:

a) v prípade eura je uplatniteľným percentuálnym podielom najbližšie polovičné alebo celé percento, ktoré je vyššie ako súčet alebo sa rovná súčtu:i) 1,5 percentuálneho bodu;ii) najnižšieho percentuálneho podielu nesplatených dlhopisov, ktorý by 28. januára 2025 viedol k stanoveniu prvého vyrovnávacieho bodu 20 rokov;

i) 1,5 percentuálneho bodu;

ii) najnižšieho percentuálneho podielu nesplatených dlhopisov, ktorý by 28. januára 2025 viedol k stanoveniu prvého vyrovnávacieho bodu 20 rokov;

b) v prípade mien iných než euro, ak k 29. januáru 2027 bola posledná splatnosť, pre ktorú príslušná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery nie je extrapolovaná, aspoň 20 rokov, je uplatniteľný percentuálny podiel rovnaký ako percentuálny podiel uplatniteľný na euro;

c) v prípade iných mien, než sú meny uvedené v písmenách a) a b), sa príslušný percentuálny podiel rovná polovici percentuálneho podielu uplatniteľného na euro.

Ak sa zmení zdroj údajov na určenie prvého vyrovnávacieho bodu pre euro, uplatniteľným percentuálnym podielom súvisiacim s menou pre danú menu je najbližšie polovičné alebo celé percento, ktoré je vyššie ako súčet alebo sa rovná súčtu 1,5 percentuálneho bodu a najnižšieho percentuálneho podielu, ktorý k prvému referenčnému dátumu, ku ktorému sa použije nový zdroj údajov, vedie k prvému vyrovnávaciemu bodu rovnajúcemu sa vyrovnávaciemu bodu uplatniteľnému počas predchádzajúceho kalendárneho roka.

Odchylne od toho, ak percentuálny podiel súvisiaci s menou určený v súlade s prvým pododsekom k prvému referenčnému dátumu, ku ktorému sa uplatňuje nový zdroj údajov, nevedie k prvému vyrovnávaciemu bodu rovnajúcemu sa vyrovnávaciemu bodu uplatniteľnému počas predchádzajúceho kalendárneho roka, uplatniteľnou percentuálnou hodnotou je najbližšia nižšia hodnota, ktorá vedie k takémuto prvému vyrovnávaciemu bodu.

Na účely tohto odseku sa uplatňuje článok 43 ods. 5.

Pre každú menu a splatnosť sa základné bezrizikové úrokové miery odvodzujú na základe sadzieb úrokových swapov v prípade úrokových mier danej meny. Sadzby úrokových swapov, ktoré nie sú jednodňovými sadzbami indexových swapov, sa upravujú tak, aby zohľadňovali kreditné riziko.

V prípade mien, pri ktorých sadzby úrokových swapov nie sú k dispozícii z efektívnych, likvidných a transparentných finančných trhov, sa na odvodenie základných bezrizikových úrokových mier používajú sadzby štátnych dlhopisov emitovaných v danej mene, upravené s cieľom zohľadniť kreditné riziko spojené so štátnymi dlhopismi, za predpokladu, že takéto sadzby štátnych dlhopisov sú k dispozícii z efektívnych, likvidných a transparentných finančných trhov.

Ak sa poisťovni alebo zaisťovni povolí uplatňovať mechanizmus postupného zavádzania uvedený v článku 77a ods. 2 smernice 2009/138/ES pre každú menu inú než švédska koruna, parameter α uvedený v článku 46 ods. 1b sa bude lineárne znižovať na začiatku každého kalendárneho roka z 20 % počas roka začínajúceho od 1. januára 2027 na 11 % 1. januára 2032 .

Ak sa poisťovni alebo zaisťovni povolí uplatňovať mechanizmus postupného zavádzania uvedený v článku 77a ods. 2 smernice 2009/138/ES pre švédsku korunu, parameter α uvedený v článku 46 ods. 1b sa bude lineárne znižovať na začiatku každého kalendárneho roka zo 70 % počas roka začínajúceho od 1. januára 2027 na 40 % 1. januára 2032 .

Pre každú menu a krajinu sa rozpätie uvedené v článku 77d ods. 2 a 4 smernice 2009/138/ES rovná: S = wgov · Sgov + wcorp · Scorp

kde:

a) wgov označuje pomer hodnoty štátnych dlhopisov zahrnutých do referenčného portfólia aktív pre danú menu alebo krajinu a hodnoty všetkých dlhopisov, úverov a sekuritizácií zahrnutých do tohto referenčného portfólia;

b) Sgov označuje priemernú prirážku meny pri štátnych dlhopisoch zahrnutých do referenčného portfólia aktív pre danú menu alebo krajinu;

c) wcorp označuje pomer hodnoty iných dlhopisov než štátnych dlhopisov, úverov a sekuritizácií zahrnutých do referenčného portfólia aktív pre danú menu alebo krajinu a hodnoty všetkých dlhopisov, úverov a sekuritizácií zahrnutých do tohto referenčného portfólia;

d) Scorp označuje priemernú prirážku meny pri iných dlhopisoch než štátnych dlhopisoch, úveroch a sekuritizáciách zahrnutých do referenčného portfólia aktív pre danú menu alebo krajinu.

Na účely tohto článku sú štátne dlhopisy expozíciami voči ústrednej štátnej správe a centrálnym bankám.

Na účely článku 77d ods. 3 a 4 smernice 2009/138/ES sa časť priemernej prirážky meny, ktorú možno pripísať realistickému posúdeniu očakávaných strát, neočakávaného kreditného rizika alebo akéhokoľvek iného rizika (korekcia rizika), vypočítava v súlade s odsekmi 2 až 4 tohto článku.

Korekcia rizika pri štátnych dlhopisoch emitovaných členskými štátmi EHP sa rovná:

RC = 30 % • min(S+ ; LTAS+ ) + 20 % • max {0; min(S+ – LTAS+ ; LTAS+ )} + 15 % • max(0; S+ – 2 • LTAS+ )

kde:

a) S + označuje maximálnu hodnotu medzi nulou a priemernou prirážkou štátnych dlhopisov emitovaných členskými štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru s rovnakou duráciou, kreditnou kvalitou a triedou aktív v reprezentatívnom portfóliu zaznamenanej na finančných trhoch;

b) LTAS + označuje maximálnu hodnotu medzi 0 a dlhodobou priemernou prirážkou štátnych dlhopisov emitovaných členskými štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru s rovnakou duráciou, kreditnou kvalitou a triedou aktív v reprezentatívnom portfóliu zaznamenanej na finančných trhoch.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, korekcia rizika pri štátnych dlhopisoch emitovaných členskými štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru nikdy nesmie presiahnuť maximálnu hodnotu medzi nulou a 65 % dlhodobej priemernej prirážky štátnych dlhopisov emitovaných členskými štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru s rovnakou duráciou, kreditnou kvalitou a triedou aktív v reprezentatívnom portfóliu zaznamenanej na finančných trhoch.

Korekcia rizika pri iných dlhopisoch než štátnych dlhopisoch emitovaných členskými štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru, úveroch a sekuritizáciách v reprezentatívnom portfóliu sa rovná:

RC = 50 % • min(S+; LTAS+ ) + 40 % • max {0; min(S+ – LTAS+ , LTAS+ )} + 30 % • max(0; S+ – 2 • LTAS+ )

kde:

a) S + označuje maximálnu hodnotu medzi nulou a priemernou prirážkou dlhopisov iných než štátnych dlhopisov emitovaných členskými štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru, úverov a sekuritizácií s rovnakou duráciou, kreditnou kvalitou a triedou aktív v reprezentatívnom portfóliu zaznamenanej na finančných trhoch;

b) LTAS + označuje maximálnu hodnotu medzi 0 a dlhodobou priemernou prirážkou dlhopisov iných než štátnych dlhopisov emitovaných členskými štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru, úverov a sekuritizácií s rovnakou duráciou, kreditnou kvalitou a triedou aktív v reprezentatívnom portfóliu zaznamenanej na finančných trhoch.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, korekcia rizika pri dlhopisoch iných než štátnych dlhopisoch emitovaných členskými štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru, úveroch a sekuritizáciách s rovnakou duráciou, kreditnou kvalitou a triedou aktív nikdy nesmie presiahnuť maximálnu hodnotu medzi nulou a 125 % dlhodobej priemernej prirážky dlhopisov iných než štátnych dlhopisov emitovaných členskými štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru, úverov a sekuritizácií s rovnakou duráciou, kreditnou kvalitou a triedou aktív v reprezentatívnom portfóliu zaznamenanej na finančných trhoch.

Dlhodobé priemerné prirážky uvedené v odseku 2 písm. b) a odseku 3 písm. b) vychádzajú z údajov za posledných 30 rokov. Ak časť uvedených údajov nie je k dispozícii, táto časť sa nahradí hypotetickými údajmi. Hypotetické údaje vychádzajú z dostupných a spoľahlivých údajov za posledných 30 rokov. Údaje, ktoré nie sú spoľahlivé, sa nahradia hypotetickými údajmi s použitím uvedenej metodiky. Hypotetické údaje vychádzajú z obozretných predpokladov.

Pre každú menu sa miera citlivosti kreditnej prirážky uvedená v článku 77d ods. 3 písm. b) a odseku 4 písm. b) rovná: CSSR = max [min ( PVBP M V FI PVBP BEL ; 1) ; 0]

kde:

a) CSSR označuje mieru citlivosti kreditnej prirážky poisťovne alebo zaisťovne pre menu;

b) PVBP(MVFI ) označuje cenovú hodnotu bázického bodu hodnoty investícií do dlhopisov, úverov a sekuritizácií poisťovne alebo zaisťovne vypočítavanú v súlade s odsekom 2;

c) PVBP(BEL) označuje cenovú hodnotu bázického bodu hodnoty najlepšieho odhadu záväzkov poisťovne alebo zaisťovne vypočítavanú v súlade s odsekom 3.

Odchylne od prvého pododseku, ak sa PBVP(BEL) v prípade danej meny rovná 0 alebo je záporná, miera citlivosti kreditnej prirážky pre danú menu sa rovná 1.

Pre každú menu sa cenová hodnota bázického bodu investícií do dlhopisov, úverov a sekuritizácií poisťovne alebo zaisťovne rovná: PVBP(MVFI ) = M V FI – M V F I * V A *

kde:

a) M V FI označuje hodnotu investícií do dlhopisov, úverov a sekuritizácií poisťovne alebo zaisťovne denominovaných v danej mene;

b) VA* označuje pomyselnú korekciu volatility vypočítavanú v súlade s článkom 77d ods. 3 smernice 2009/138/ES za predpokladu, že miera citlivosti kreditnej prirážky sa rovná 1;

c) M V F I * označuje hodnotu investícií do dlhopisov, úverov a sekuritizácií poisťovne alebo zaisťovne denominovaných v danej mene za predpokladu, že pri každom aktíve sa prirážka zvyšuje o sumu rovnajúcu sa hodnote pomyselnej korekcie volatility pre všetky splatnosti.

Na účely písmen a) a c) v súvislosti s činnosťou viazanou na podiely poisťovňa alebo zaisťovňa vylúči investície s pevným výnosom, ktoré pre podnik nevedú k žiadnej expozícii voči riziku kreditného rozpätia alebo k významnej expozícii voči riziku kreditného rozpätia.

Pre každú menu sa cenová hodnota bázického bodu najlepšieho odhadu záväzkov poisťovne alebo zaisťovne rovná: PVBP(BEL) = BEL – BE L * V A *

kde:

a) BEL označuje hodnotu najlepšieho odhadu záväzkov poisťovne alebo zaisťovne denominovaných v danej mene bez korekcie volatility, ak je hodnota určená v súlade s článkom 75 smernice 2009/138/ES;

b) VA* označuje pomyselnú korekciu volatility vypočítavanú v súlade s článkom 77d ods. 3 smernice 2009/138/ES za predpokladu, že miera citlivosti kreditnej prirážky sa rovná 1;

c) BEL* označuje hodnotu najlepšieho odhadu záväzkov poisťovne alebo zaisťovne denominovaných v danej mene, ak je hodnota určená v súlade s článkom 75 smernice 2009/138/ES, za predpokladu, že pomyselná korekcia volatility sa uplatňuje na príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery.

Na účely písmena c) sa najlepší odhad prehodnocuje, pričom sa zohľadňuje účinok budúcich dobrovoľných plnení. Pri tomto prehodnotení sa však nezohľadňuje žiadny vplyv zmeny kreditných prirážok na hodnotu aktív v držbe podniku.

Ak bola miera citlivosti kreditnej prirážky v prípade danej meny naposledy vypočítaná menej než jeden rok pred referenčným dátumom na ocenenie najlepšieho odhadu záväzkov, poisťovne a zaisťovne nie sú povinné prepočítať túto mieru za predpokladu, že sú schopné k spokojnosti svojho orgánu dohľadu preukázať, že táto miera sa významne nezmenila.

Odchylne od článku 51a, ak je domáca mena členského štátu viazaná na euro a časová štruktúra základnej bezrizikovej úrokovej miery pre euro upravená o menové riziko sa používa na výpočet najlepšieho odhadu, pokiaľ ide o poistné alebo zaistné záväzky označené v uvedenej mene v súlade s článkom 48 ods. 1, poisťovne a zaisťovne môžu vypočítať jednu mieru citlivosti kreditnej prirážky pre euro a uvedenú menu. V takom prípade sa miera citlivosti kreditnej prirážky rovná: CSSReuro, viazaná mena = max [min ( PVBP M V FI PVBP BEL ; 1) ; 0]

kde:

a) CSSReuro, viazaná mena označuje mieru citlivosti kreditnej prirážky poisťovne alebo zaisťovne pre euro aj viazanú menu;

b) PVBP(MVFI ) označuje cenovú hodnotu bázického bodu hodnoty investícií do dlhopisov, úverov a sekuritizácií poisťovne alebo zaisťovne denominovaných v eurách aj viazanej mene vypočítavanú v súlade s odsekom 2;

c) PVBP(BEL) označuje cenovú hodnotu bázického bodu hodnoty najlepšieho odhadu záväzkov poisťovne alebo zaisťovne denominovaných v eurách aj viazanej mene vypočítavanú v súlade s odsekom 3.

Odchylne od prvého pododseku, ak sa PBVP(BEL) v prípade danej meny viazanej na euro rovná 0 alebo je záporná, miera citlivosti kreditnej prirážky pre danú menu viazanú na euro sa rovná 1.

Pre euro aj viazanú menu posudzované spolu sa cenová hodnota bázického bodu investícií do dlhopisov, úverov a sekuritizácií poisťovne alebo zaisťovne rovná: PVBP(MVFI ) = M V FI – M V F I * V A *

kde:

a) M V FI označuje hodnotu investícií do dlhopisov, úverov a sekuritizácií poisťovne alebo zaisťovne denominovaných v eurách aj viazanej mene, ak je hodnota určená v súlade s článkom 75 smernice 2009/138/ES;

b) VA* označuje maximálnu hodnotu medzi pomyselnou korekciou volatility pre euro a korekciou volatility pre viazanú menu vypočítavaných v súlade s článkom 77d ods. 3 smernice 2009/138/ES za predpokladu, že miera citlivosti kreditnej prirážky sa rovná 1;

c) M V F I * označuje hodnotu investícií do dlhopisov, úverov a sekuritizácií poisťovne alebo zaisťovne denominovaných v eurách aj viazanej mene, ak je hodnota určená v súlade s článkom 75 smernice 2009/138/ES, za predpokladu, že pri každom aktíve sa prirážka zvyšuje o sumu rovnajúcu sa hodnote pomyselnej korekcie volatility pre všetky splatnosti.

Na účely písmen a) a c) v súvislosti s činnosťou viazanou na podiely poisťovňa alebo zaisťovňa vylúči investície s pevným výnosom, ktoré pre podnik nevedú k žiadnej expozícii voči riziku kreditného rozpätia alebo k významnej expozícii voči riziku kreditného rozpätia.

Pre euro aj viazanú menu posudzované spolu sa cenová hodnota bázického bodu najlepšieho odhadu záväzkov poisťovne alebo zaisťovne rovná: PVBP(BEL) = BEL – BE L * V A *

kde:

a) BEL označuje súčet hodnoty najlepšieho odhadu záväzkov poisťovne alebo zaisťovne denominovaných v eurách bez korekcie volatility a hodnoty najlepšieho odhadu záväzkov označených vo viazanej mene bez korekcie volatility, pre ktoré sa používa časová štruktúra základnej bezrizikovej miery pre euro upravená o menové riziko v súlade s článkom 48 ods. 1 tohto nariadenia, ak sú obe hodnoty určené v súlade s článkom 75 smernice 2009/138/ES;

b) VA* označuje maximálnu hodnotu medzi pomyselnou korekciou volatility pre euro a pomyselnou korekciou volatility pre viazanú menu vypočítavaných v súlade s článkom 77d ods. 3 smernice 2009/138/ES za predpokladu, že miera citlivosti kreditnej prirážky sa rovná 1;

c) BEL* označuje súčet hodnoty najlepšieho odhadu záväzkov poisťovne alebo zaisťovne denominovaných v eurách a hodnoty najlepšieho odhadu záväzkov denominovaných vo viazanej mene, pre ktoré sa používa časová štruktúra základnej bezrizikovej sadzby pre euro upravená o menové riziko v súlade s článkom 48 ods. 1, ak sú obe hodnoty určené v súlade s článkom 75 smernice 2009/138/ES, za predpokladu, že pomyselná korekcia volatility sa uplatňuje na príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery.

Na účely písmena c) sa uskutočňuje precenenie najlepšieho odhadu, pričom sa zohľadňuje účinok budúcich dobrovoľných plnení. Pri tomto prehodnotení sa však nezohľadňuje žiadny vplyv zmeny kreditných prirážok na hodnotu aktív v držbe podniku.

Ak bola miera citlivosti kreditnej prirážky v prípade danej meny naposledy vypočítaná menej než jeden rok pred referenčným dátumom na ocenenie najlepšieho odhadu záväzkov, poisťovne a zaisťovne nie sú povinné prepočítať túto mieru za predpokladu, že sú schopné k spokojnosti svojho orgánu dohľadu preukázať, že táto miera sa významne nezmenila.

Na účely odseku 2 sú reštrukturalizované aktíva aktíva, ktorých peňažné toky závisia od výkonnosti iných podkladových finančných aktív.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 77b smernice 2009/138/ES, poisťovne a zaisťovne smú zahrnúť reštrukturalizované aktíva do vyhradeného portfólia aktív uvedeného v uvedenom článku len vtedy, ak môžu k spokojnosti orgánu dohľadu preukázať všetky tieto skutočnosti:

a) podkladové finančné aktíva reštrukturalizovaných aktív poskytujú dostatočne pevnú úroveň výnosov tak, aby peňažné toky reštrukturalizovaného aktíva boli samé osebe dostatočne pevné;

b) peňažné toky reštrukturalizovaného aktíva sú podporené prvkami na absorpciu strát, ktorými sa zabezpečuje, aby tieto peňažné toky zostali dostatočne pevné v prípade zmeny prevádzkových podmienok;

c) ak podkladové finančné aktíva zahŕňajú finančné záruky, tieto záruky nezvyšujú párovaciu korekciu pri výpočte podľa článku 77c smernice 2009/138/ES a článku 53 tohto nariadenia;

d) podnik je schopný riadne identifikovať, merať, monitorovať, riadiť, kontrolovať a vykazovať riziká podkladových finančných aktív.

Na účely článku 70 ods. 1 písm. b) sa výška predvídateľných dividend a rozdeľovaných výnosov určuje v súlade s akruálnym prístupom stanoveným v odsekoch 2 až 6 tohto článku.

Výška dividend a rozdeľovaných výnosov sa považuje za predvídateľnú, ak správny, riadiaci alebo kontrolný orgán alebo iné osoby, ktoré skutočne riadia podnik, formálne prijali rozhodnutie alebo navrhli príslušnému orgánu rozhodnutie týkajúce sa výšky dividend alebo rozdeľovaných výnosov, ktorá sa má vyplatiť.

Pred tým, než správny, riadiaci alebo kontrolný orgán alebo iné osoby, ktoré skutočne riadia podnik, formálne prijali rozhodnutie alebo navrhli príslušnému orgánu rozhodnutie týkajúce sa výšky dividendy alebo rozdeľovaných výnosov, ktorá sa má vyplatiť, táto výška dividend alebo rozdeľovaných výnosov za posudzovaný finančný rok sa rovná súčtu týchto položiek:

a) celej výšky pravdepodobnej dividendy alebo rozdeľovaných výnosov, ktorá sa má vyplácať počas prebiehajúceho finančného roka, zodpovedajúcej ziskom z predchádzajúcich finančných rokov;

b) jednej z týchto položiek:i) súčinu pomeru výplaty dividend alebo rozdeľovaných výnosov a kumulatívnych predbežných ziskov realizovaných alebo prípadne odhadovaných medzi začiatkom prebiehajúceho finančného roka a referenčným dátumom výpočtu rezervy z precenenia;ii) súčinu odhadovanej výšky dividendy alebo rozdeľovaných výnosov zodpovedajúcich ziskom za celý prebiehajúci finančný rok a zlomku uvedeného finančného roka, ktorý uplynul do referenčného dátumu na výpočet rezervy z precenenia.

i) súčinu pomeru výplaty dividend alebo rozdeľovaných výnosov a kumulatívnych predbežných ziskov realizovaných alebo prípadne odhadovaných medzi začiatkom prebiehajúceho finančného roka a referenčným dátumom výpočtu rezervy z precenenia;

ii) súčinu odhadovanej výšky dividendy alebo rozdeľovaných výnosov zodpovedajúcich ziskom za celý prebiehajúci finančný rok a zlomku uvedeného finančného roka, ktorý uplynul do referenčného dátumu na výpočet rezervy z precenenia.

Na účely prvého pododseku majú zisky rovnaký význam ako v uplatniteľnom účtovnom rámci.

Na účely odseku 3 písm. b) sa pomer výplaty alebo vyplácaná suma dividendy alebo rozdeľovaných výnosov určuje na základe politiky dividend alebo rozdeľovania výnosov schválenej správnym, riadiacim alebo kontrolným orgánom. Ak politika dividend alebo rozdeľovania výnosov obsahuje rozpätie vyplácania namiesto pevne stanovenej hodnoty, použije sa horná hranica rozpätia.

Ak neexistuje schválená politika dividend alebo rozdeľovania výnosov uvedená v odseku 4, alebo ak je podľa názoru orgánu dohľadu pravdepodobné, že podnik nebude uplatňovať svoju politiku dividend alebo rozdeľovania výnosov, alebo ak táto politika nie je obozretným základom, podľa ktorého sa určuje výška odpočtu, pomer výplaty dividend alebo rozdeľovaných výnosov alebo ich vyplácaná suma sa zakladá na najobozretnejšom prístupe spomedzi týchto možností:

a) priemerný pomer výplaty dividend alebo rozdeľovaných výnosov alebo ich priemerná vyplácaná suma za tri finančné roky pred prebiehajúcim finančným rokom;

b) pomer výplaty dividend alebo rozdeľovaných výnosov alebo ich vyplácaná suma vo finančnom roku pred prebiehajúcim finančným rokom;

c) príslušné verejné vyhlásenia o vyplácaných dividendách alebo rozdeľovaných výnosoch.

Podnik môže z výpočtu pomeru výplaty dividend alebo rozdeľovaných výnosov alebo ich vyplácanej sumy podľa odseku 4 písm. a) a b) vylúčiť výnimočnú platbu alebo nevyplatenie dividend alebo rozdeľovaných výnosov za predpokladu, že môže k spokojnosti orgánu dohľadu preukázať, že takáto platba alebo nevyplatenie nie je s ohľadom na jeho politiku dividend alebo rozdeľovania výnosov alebo predchádzajúce postupy rozdeľovania výnosov reprezentatívne.

Na účely tohto oddielu sa každá transakcia alebo dohoda, ktorá má rovnaký ekonomický účinok ako splatenie alebo vykúpenie, pokiaľ ide o kapacitu absorbovať straty alebo sumu použiteľných vlastných zdrojov, považuje za splatenie alebo vykúpenie.

Na účely odseku 1 sa má za to, že spätné odkúpenie akcií má rovnaký ekonomický účinok ako splatenie alebo vykúpenie, pokiaľ sa akcie, ktoré sa spätne odkupujú, nepoužívajú na uplatňovanie opcií na akcie, a to buď okamžite, alebo najneskôr do jedného mesiaca od dátumu uskutočnenia programu spätného odkúpenia akcií.

S cieľom posúdiť, či jeden alebo viacero rizikových modulov alebo podmodulov spĺňa podmienky stanovené v článku 109 ods. 2 a 3 smernice 2009/138/ES, poisťovne a zaisťovne vypočítavajú každý z takýchto modulov alebo podmodulov osobitne.

Na účely prvého pododseku môžu poisťovne a zaisťovne použiť zjednodušený výpočet za predpokladu, že dodržia články 88 a 89 tohto nariadenia, nie však pre modul trhového rizika alebo akýkoľvek rizikový podmodul v rámci daného rizikového modulu.

Ak jeden alebo viacero rizikových modulov alebo podmodulov iných než modul trhového rizika alebo akýkoľvek rizikový podmodul v rámci modulu trhového rizika spĺňa podmienky stanovené v článku 109 ods. 2 a 3 smernice 2009/138/ES, hodnota každého z takýchto rizikových modulov alebo podmodulov sa môže vypočítať pre každý referenčný dátum najneskôr tri roky od referenčného dátumu výpočtu uvedeného v odseku 1 tohto článku takto: SCR t k max SCR 0k ;f k . Volume t k

kde:

a) SCR t k označuje kapitálovú požiadavku na solventnosť pre daný rizikový modul alebo podmodul k , ktorý k referenčnému dátumu t spĺňa podmienky stanovené v článku 109 ods. 2 smernice 2009/138/ES;

b) SCR 0k označuje výsledok výpočtu rizikového modulu alebo podmodulu k uvedeného v odseku 1;

c) Volume t k označuje ukazovateľ veľkosti rizika špecifický pre daný podnik pre rizikový modul alebo podmodul k k referenčnému dátumu t ;

d) f k označuje rizikový faktor pre rizikový modul alebo podmodul k vypočítaný v súlade s odsekom 3.

Na účely prvého pododseku písm. c) poisťovňa alebo zaisťovňa k spokojnosti orgánu dohľadu musí odôvodniť vhodnosť použitého ukazovateľa veľkosti rizika špecifického pre daný podnik.

Rizikový faktor uvedený v odseku 2 prvom pododseku písm. d) sa vypočítava takto: f k SCR 0k Volume 0k

kde Volume 0k označuje ukazovateľ veľkosti rizika špecifický pre daný podnik pre rizikový modul alebo podmodul k k referenčnému dátumu výpočtu v odseku 1.

Ak je splnený článok 88, poisťovne a zaisťovne môžu vypočítať účinok zaisťovacej dohody, sekuritizácie alebo derivátu na zmierňovanie upisovacieho a trhového rizika uvedený v článku 196 s externou protistranou i takto: R M i EA D i CE EA D CE . R M total

kde:

a) CE EA D CE označuje súčet absolútnych hodnôt expozícií pri zlyhaní zaisťovacej dohody, účelovo vytvoreného subjektu, sekuritizácie a derivátu voči každej externej protistrane CE;

b) EA D i označuje absolútnu hodnotu expozície pri zlyhaní zaisťovacej dohody, účelovo vytvoreného subjektu, sekuritizácie a derivátu voči externej protistrane i ;

c) RMtotal označuje celkový účinok zmierňovania rizika vypočítaný v súlade s odsekom 3;

d) súčet zahŕňa všetky expozície voči protistranám.

Na účely odseku 1 písm. a) a b) je hodnotou expozície pri zlyhaní zaisťovacej dohody a sekuritizácie voči protistrane hodnota najlepšieho odhadu pohľadávok vyplývajúcich zo zaisťovacej dohody a sekuritizácie voči tejto protistrane.

Na účely odseku 1 písm. c) sa celkový účinok zmierňovania rizika rovná rozdielu medzi týmito kapitálovými požiadavkami:

a) hypotetickou základnou kapitálovou požiadavkou na solventnosť na základe predpokladov, že modul rizika zlyhania protistrany sa rovná 0 a že zaisťovacia dohoda, účelovo vytvorený subjekt, sekuritizácia alebo derivát zahrnuté do rozsahu zjednodušeného výpočtu uvedeného v odseku 1 neexistovali;

b) hypotetickou základnou kapitálovou požiadavkou na solventnosť za predpokladu, že modul rizika zlyhania protistrany sa rovná 0.

Kapitálová požiadavka pre riziko zosuvu pôdy sa rovná: SC R subsidence r ,s Corr S r ,s *SC R subsidence ,r *SC R subsidence ,s + SCR subsidence , other 2

kde:

a) súčet zahŕňa všetky možné kombinácie (r,s ) regiónov stanovených v prílohe VIIIa;

b) CorrS(r,s) označuje korelačný koeficient pre riziko zosuvu pôdy pre región r a región s, ako sú stanovené v prílohe VIIIa;

c) SCR(subsidence,r) a SCR(subsidence,s) označujú kapitálové požiadavky pre riziko zosuvu pôdy v regióne r , resp. v regióne s ;

d) SCR(subsidence, other) označuje kapitálovú požiadavku pre riziko zosuvu pôdy v iných regiónoch, než sú stanovené v prílohe XIII.

Pre všetky regióny stanovené v prílohe VIIIa sa kapitálová požiadavka pre riziko zosuvu pôdy v konkrétnom regióne r rovná strate základných vlastných zdrojov poisťovní a zaisťovní, ktorá by vyplynula z okamžitej straty sumy, ktorá sa bez odpočítania pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a voči účelovo vytvoreným subjektom rovná: L subsidence ,r ∑i ,j Cor r subsidence ,r ,i ,j *WS I subsidence , r , i *WS I subsidence , r ,j

kde:

a) súčet zahŕňa všetky možné kombinácie rizikových zón (i,j) regiónu r stanovených v prílohe IX;

b) Corr(subsidence,r,i,j) označuje korelačný koeficient pre riziko zosuvu pôdy v rizikových zónach i a j regiónu r stanovených v prílohe XXVI;

c) WSI(subsidence,r,i) a WSI(subsidence,r,j) označuje vážené poistné sumy pre riziko zosuvu pôdy v rizikových zónach i a j regiónu r stanovených v prílohe IX.

Pre všetky regióny stanovené v prílohe VIIIa a všetky rizikové zóny týchto regiónov stanovené v prílohe IX sa vážená poistná suma pre riziko zosuvu pôdy v konkrétnej rizikovej zóne i konkrétneho regiónu r rovná: WSI(subsidence,i) = Q(subsidence,r) · W(subsidence,r,i) · SI(subsidence,r,i) kde:

a) W(subsidence,r,i) označuje rizikovú váhu pre riziko zosuvu pôdy v rizikovej zóne i regiónu r stanovenú v prílohe X;

b) SI(subsidence,r,i) označuje poistnú sumu poisťovne alebo zaisťovne pre skupiny činnosti 7 a 19, ako sú stanovené v prílohe I, pokiaľ ide o zmluvy, ktoré kryjú riziko zosuvu pôdy pre obytné budovy v zóne zosuvu pôdy i regiónu r ;

c) Q(subsidence,r) označuje rizikový koeficient pre riziko zosuvu pôdy pre región r , ako je stanovený v prílohe VIIIa.

Ak suma určená pre konkrétnu rizikovú zónu v súlade s prvým pododsekom prevyšuje sumu (uvedenú v tomto pododseku ako nižšia suma), ktorá sa rovná súčtu potenciálnych strát bez odpočítania pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a voči účelovo vytvoreným subjektom, ktoré by uvedená poisťovňa alebo zaisťovňa mohla utrpieť v dôsledku rizika zosuvu pôdy v uvedenej rizikovej zóne, pričom sa zohľadnia podmienky jej osobitných poistných zmlúv vrátane akýchkoľvek zmluvných platobných limitov, poisťovňa alebo zaisťovňa môže ako alternatívny výpočet určiť váženú poistnú sumu pre riziko zosuvu pôdy v uvedenej rizikovej zóne ako nižšiu sumu.

Kapitálová požiadavka pre riziko nákladov zdravotného poistenia sa rovná strate základných vlastných zdrojov poisťovní a zaisťovní, ktorá by vyplynula z kombinácie týchto okamžitých trvalých zmien:

a) zvýšenie nákladov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte technických rezerv, o 10 %;

b) zvýšenie miery inflácie nákladov (v percentuálnom vyjadrení), ktorá sa používa na výpočet technických rezerv, o 1 percentuálny bod.

Pri zaistných záväzkoch poisťovne a zaisťovne uplatňujú uvedené zmeny na svoje vlastné náklady a prípadne na náklady postupujúcich podnikov.

Na účely preukázania svojej schopnosti zabrániť nútenému predaju investícií do akcií priebežne a za stresových podmienok, ako sa uvádza v článku 105a ods. 1 druhom pododseku písm. d) smernice 2009/138/ES, poisťovne alebo zaisťovne používajú jeden z týchto prístupov:

a) metodiky uvedené v článku 171b tohto nariadenia na posúdenie toho, či môžu zabrániť nútenému predaju; alebo

b) test núteného predaja stanovený v článku 171c tohto nariadenia.

Poisťovne alebo zaisťovne dôsledne uplatňujú zvolený prístup na účely preukázania súladu s článkom 105a ods. 1 druhým pododsekom písm. d) smernice 2009/138/ES.

Bez ohľadu na prvý pododsek môžu poisťovne alebo zaisťovne zmeniť zvolený prístup, ak k spokojnosti orgánu dohľadu preukážu ex ante , že takáto zmena je odôvodnená, pričom zohľadňujú rizikový profil podniku, výšku investícií do akcií, ktoré sa majú klasifikovať ako dlhodobé investície, a povahu, rozsah a zložitosť rizík podniku.

Na účely článku 171a ods. 1 písm. a) musí byť poisťovňa alebo zaisťovňa schopná k spokojnosti orgánu dohľadu preukázať, že spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:

a) dostatočné množstvo osobitných homogénnych rizikových skupín záväzkov životného poistenia a zaistenia, ktorých Macaulayova durácia presahuje 9,5 rokov, je nelikvidné v zmysle odseku 2; alebo

b) pre záväzky neživotného poistenia a zaistenia je zavedený dostatočný vankúš likvidity vypočítaný v súlade s odsekmi 3 až 5.

Podmienka uvedená v odseku 1 písm. a) sa považuje za splnenú, ak poisťovňa a zaisťovňa spĺňa obe tieto podmienky:

a) hodnota nelikvidných záväzkov uvedených v odseku 1 písm. a) v súlade s článkom 75 smernice 2009/138/ES presahuje celkovú výšku dlhodobých investícií do akcií v rámci portfólia aktív súvisiacich so záväzkami životného poistenia alebo zaistenia;

b) podiel investícií do akcií, na ktoré sa má uplatňovať článok 105a ods. 4 smernice 2009/138/ES, nepresahuje nulu alebo pomer hodnoty nelikvidných záväzkov uvedených v písmene a) tohto odseku v súlade s článkom 75 smernice 2009/138/ES k celkovému najlepšiemu odhadu technických rezerv životného poistenia poisťovne alebo zaisťovne, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.

Na účely prvého pododseku sa homogénna riziková skupina záväzkov životného poistenia a zaistenia považuje za nelikvidnú, ak je kapitálová požiadavka pre každé z týchto rizík nižšia než 5 % najlepšieho odhadu záväzkov patriacich do uvedenej homogénnej rizikovej skupiny:

a) riziko úmrtnosti uvedené v článku 137;

b) riziko trvalého zvýšenia mier odstúpenia od zmluvy uvedené v článku 142 ods. 1 písm. a);

c) riziko úmrtnosti zdravotného poistenia uvedené v článku 152;

d) riziko trvalého zvýšenia mier odstúpenia od zmluvy zdravotného poistenia SLT uvedené v článku 159 ods. 1 písm. a).

Podmienka uvedená v odseku 1 písm. b) sa považuje za splnenú, ak je vankúš likvidity vypočítaný v súlade s odsekmi 4 až 6 vyšší než 100 %.

Na účely prvého pododseku sa vankúš likvidity vypočítava ako pomer hodnoty portfólia likvidných aktív zodpovedajúcich činnostiam neživotného poistenia k najlepšiemu odhadu technických rezerv neživotného poistenia po odpočítaní zaistenia vypočítaného v súlade s odsekmi 4 a 5.

Na účely odseku 3 portfólio likvidných aktív zodpovedajúcich činnostiam neživotného poistenia zahŕňa aktíva úrovne 1, aktíva úrovne 2A a aktíva úrovne 2B v zmysle tohto odseku.

Súčet hodnôt aktív úrovne 2A a úrovne 2B na účely solventnosti nesmie presiahnuť 40 % celkovej hodnoty portfólia likvidných aktív na účely solventnosti uvedeného v prvom pododseku. Hodnota aktív úrovne 2B na účely solventnosti nesmie presiahnuť 15 % celkovej hodnoty portfólia likvidných aktív na účely solventnosti uvedeného v prvom pododseku.

Likvidné aktíva držané prostredníctvom podnikov kolektívneho investovania a prostredníctvom iných investícií vo forme fondov, v ktorých majú poisťovne alebo zaisťovne podiely alebo akcie, sa môžu zohľadniť do absolútnej výšky 500 miliónov EUR.

Aktíva úrovne 1 zahŕňajú len aktíva, ktoré patria do jednej alebo viacerých z týchto kategórií:

a) peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty;

b) aktíva predstavujúce poistné nároky voči jednej z protistrán uvedených v článku 180 ods. 2;

c) aktíva, za ktoré v plnej výške, bezpodmienečne a neodvolateľne ručí jedna z protistrán uvedených v článku 180 ods. 2, ak záruka spĺňa požiadavky stanovené v článku 215.

Aktíva úrovne 2A zahŕňajú len aktíva, ktoré patria do jednej alebo viacerých z týchto kategórií:

a) dlhopisy a úvery, ktorým bol pridelený stupeň kreditnej kvality 0 alebo 1, s výnimkou dlhopisov a úverov emitovaných poisťovňami a zaisťovňami alebo subjektmi finančného sektora v zmysle článku 4 bodu 27 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b) kryté dlhopisy uvedené v článku 180 ods. 1, ktorým bol pridelený stupeň kreditnej kvality 0 alebo 1, okrem krytých dlhopisov emitovaných subjektom finančného sektora, ktorý je súčasťou tej istej skupiny.

Aktíva úrovne 2B zahŕňajú len aktíva, ktoré patria do jednej alebo viacerých z týchto kategórií:

a) STS sekuritizácia, ktorej nominovaná ECAI buď pridelila ratingové hodnotenie so stupňom kreditnej kvality 0 alebo 1, alebo ktorá je nadriadenou tranžou, a ktorá nie je vytvorená subjektmi patriacimi do tej istej skupiny ako poisťovňa alebo zaisťovňa;

b) dlhopisy a úvery, ktorým bol pridelený stupeň kreditnej kvality 2 alebo 3, s výnimkou dlhopisov a úverov emitovaných poisťovňami a zaisťovňami alebo subjektmi finančného sektora v zmysle článku 4 bodu 27 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c) investície do akcií okrem dlhodobých investícií do akcií alebo strategických akcií a iné než investície do poisťovní a zaisťovní, úverových alebo finančných inštitúcií a investičných spoločností, ktoré sú buď kótované na regulovaných trhoch v krajinách, ktoré sú členmi EHP alebo OECD, alebo obchodované v multilaterálnych obchodných systémoch, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 1 bode 22 smernice 2014/65/EÚ, ktorých sídlo alebo ústredie sa nachádza v členskom štáte Európskej únie.

Na účely výpočtu vankúša likvidity uvedeného v odseku 3 prvom pododseku sa uplatňujú tieto ustanovenia:

a) hodnota portfólia likvidných aktív uvedeného v odseku 4 prvom pododseku je súčtom:hodnoty aktív úrovne 1 na účely solventnosti podliehajúcich zrážke 0 %, hodnoty aktív úrovne 2A na účely solventnosti podliehajúcich zrážke 15 %, hodnoty sekuritizácií spadajúcich pod aktíva úrovne 2B na účely solventnosti podliehajúcich zrážke 25 %, hodnoty aktív úrovne 2B na účely solventnosti iných než sekuritizácie podliehajúcich zrážke 50 %;

b) na účely výpočtu najlepšieho odhadu technických rezerv neživotného poistenia uvedených v odseku 4 peňažné toky pochádzajúce zo zaistných zmlúv alebo účelovo vytvorených subjektov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 209, 211 a 213, podliehajú zrážke 15 %. Peňažné toky pochádzajúce zo zaistných zmlúv alebo účelovo vytvorených subjektov, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 209, 211 a 213, podliehajú zrážke 50 %.

Odchylne od odseku 5 písm. a) poisťovne a zaisťovne uplatňujú na svoje investície do likvidných aktív držaných prostredníctvom podnikov kolektívneho investovania a prostredníctvom iných investícií vo forme fondov, v ktorých majú podniky podiely alebo akcie, tieto zrážky:

a) 0 % v prípade peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov;

b) 5 % v prípade aktív úrovne 1 iných než peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty;

c) 20 % v prípade aktív úrovne 2A;

d) 30 % v prípade sekuritizácií, ktoré patria do aktív úrovne 2B;

e) 55 % v prípade aktív úrovne 2B iných ako sekuritizácie.

hodnoty aktív úrovne 1 na účely solventnosti podliehajúcich zrážke 0 %,

hodnoty aktív úrovne 2A na účely solventnosti podliehajúcich zrážke 15 %,

hodnoty sekuritizácií spadajúcich pod aktíva úrovne 2B na účely solventnosti podliehajúcich zrážke 25 %,

hodnoty aktív úrovne 2B na účely solventnosti iných než sekuritizácie podliehajúcich zrážke 50 %;

Na účely článku 171a ods. 1 písm. b) musí byť poisťovňa alebo zaisťovňa schopná k spokojnosti orgánu dohľadu preukázať všetky tieto skutočnosti:

a) podnik dodržiava svoje limity tolerancie rizika;

b) kapitálová požiadavka na solventnosť podniku posudzovaná bez použitia ktoréhokoľvek z prechodných opatrení uvedených v článku 77a ods. 2, článku 308c, článku 308d alebo v relevantných prípadoch v článku 111 ods. 1 druhom pododseku smernice 2009/138/ES sa prekročí o primeranú maržu s prihliadnutím na solventnosť podniku vrátane jeho strednodobého plánu na riadenie kapitálu;

c) na základe prognóz v časovom horizonte piatich rokov dokáže podnik vytvárať prírastky peňažných tokov, ktoré sú vyššie ako úbytky peňažných tokov, a to priebežne aj za stresových podmienok počas každého z nasledujúcich piatich finančných kalendárnych rokov (test núteného predaja) v časovom horizonte testu.

Pri teste núteného predaja uvedenom v odseku 1 písm. c) sa uplatňujú všetky tieto ustanovenia:

a) pri priebežnom posudzovaní prírastkov a úbytkov peňažných tokov poisťovne a zaisťovne predpokladajú, že situácia na finančných trhoch v časovom horizonte testu zostáva rovnaká ako situácia v deň referenčného dátumu testu;

b) pri posudzovaní prírastkov a úbytkov peňažných tokov za stresových podmienok poisťovne a zaisťovne uplatňujú stresové predpoklady stanovené v odseku 5 a nevyžaduje sa od nich, aby zohľadňovali dodatočné sekundárne alebo celotrhové účinky;

c) pri posudzovaní prírastkov a úbytkov peňažných tokov na priebežnom základe aj za stresových podmienok musia byť plánované rozhodnutia poisťovne alebo zaisťovne o investíciách alebo divestíciách v súlade s obchodnou stratégiou podniku, jeho písomnými pravidlami v oblasti investícií, likvidity a riadenia aktív a záväzkov a s budúcimi opatreniami manažmentu uvedenými v článku 23.

Pri teste núteného predaja uvedeného v odseku 1 písm. c) prírastky peňažných tokov zahŕňajú v časovom horizonte prognóz len hodnotu peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov k referenčnému dátumu a prírastky peňažných tokov z týchto zdrojov:

a) výnosy pochádzajúce z predaja nasledujúcich aktív držaných buď priamo alebo prostredníctvom podniku kolektívneho investovania alebo inej investície vo forme fondov, v ktorých má podnik v držbe podiely alebo akcie:i) aktív predstavujúcich poistné nároky voči jednej z protistrán uvedených v článku 180 ods. 2;ii) aktív, za ktoré v plnej výške, bezpodmienečne a neodvolateľne ručí jedna z protistrán uvedených v článku 180 ods. 2, ak záruka spĺňa požiadavky stanovené v článku 215;iii) dlhopisy a úvery, ktorým bol pridelený stupeň kreditnej kvality 0, 1, 2 alebo 3, s výnimkou dlhopisov a úverov emitovaných poisťovňami a zaisťovňami alebo subjektmi finančného sektora v zmysle článku 4 bodu 27 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;iv) kryté dlhopisy uvedené v článku 180 ods. 1, ktorým bol pridelený stupeň kreditnej kvality 0 alebo 1, okrem krytých dlhopisov emitovaných subjektom finančného sektora, ktorý je súčasťou tej istej skupiny;v) STS sekuritizácia, ktorej nominovaná ECAI buď pridelila ratingové hodnotenie so stupňom kreditnej kvality 0 alebo 1, alebo ktorá je nadriadenou tranžou, a ktorá nie je vytvorená subjektmi patriacimi do tej istej skupiny ako poisťovňa alebo zaisťovňa;vi) akcie okrem dlhodobých investícií do akcií alebo strategických akcií a iné než investície do subjektov finančného sektora, ktoré sú buď kótované na regulovaných trhoch v krajinách, ktoré sú členmi EHP alebo OECD, alebo obchodované v multilaterálnych obchodných systémoch, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 bode 22 smernice 2014/65/EÚ, ktorých sídlo alebo ústredie sa nachádza v členských štátoch EÚ;

i) aktív predstavujúcich poistné nároky voči jednej z protistrán uvedených v článku 180 ods. 2;

ii) aktív, za ktoré v plnej výške, bezpodmienečne a neodvolateľne ručí jedna z protistrán uvedených v článku 180 ods. 2, ak záruka spĺňa požiadavky stanovené v článku 215;

iii) dlhopisy a úvery, ktorým bol pridelený stupeň kreditnej kvality 0, 1, 2 alebo 3, s výnimkou dlhopisov a úverov emitovaných poisťovňami a zaisťovňami alebo subjektmi finančného sektora v zmysle článku 4 bodu 27 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

iv) kryté dlhopisy uvedené v článku 180 ods. 1, ktorým bol pridelený stupeň kreditnej kvality 0 alebo 1, okrem krytých dlhopisov emitovaných subjektom finančného sektora, ktorý je súčasťou tej istej skupiny;

v) STS sekuritizácia, ktorej nominovaná ECAI buď pridelila ratingové hodnotenie so stupňom kreditnej kvality 0 alebo 1, alebo ktorá je nadriadenou tranžou, a ktorá nie je vytvorená subjektmi patriacimi do tej istej skupiny ako poisťovňa alebo zaisťovňa;

vi) akcie okrem dlhodobých investícií do akcií alebo strategických akcií a iné než investície do subjektov finančného sektora, ktoré sú buď kótované na regulovaných trhoch v krajinách, ktoré sú členmi EHP alebo OECD, alebo obchodované v multilaterálnych obchodných systémoch, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 bode 22 smernice 2014/65/EÚ, ktorých sídlo alebo ústredie sa nachádza v členských štátoch EÚ;

b) výnosy k dátumu splatnosti pochádzajúce z aktív s termínom splatnosti uvedených v písmene a) a pravidelné výnosy pochádzajúce z aktív uvedených v uvedenom písmene a z investícií do nehnuteľností a dlhodobých investícií do akcií vrátane obozretne odhadovaných budúcich mimozmluvných výnosov, ako sú výplaty dividend, za predpokladu, že predpokladané príjmy, ktoré nie sú predmetom zmluvy, za daný rok nie sú vyššie než ich trojročný historický priemer;

c) poistné a iné prírastky peňažných tokov zahrnuté do rozsahu zmluvy najlepšieho odhadu technických rezerv životného poistenia, obozretne odhadnuté poistné životného poistenia a iné prírastky peňažných tokov, ktoré si má podnik zaslúžiť v časovom horizonte testu, ktoré nie sú zahrnuté v rozsahu zmluvy, za predpokladu, že takéto obozretne odhadnuté poistné a iné prírastky peňažných tokov počas daného roka sa nikdy nepovažujú za vyššie než ich trojročný historický priemer, alebo ak sú k dispozícii údaje za obdobie kratšie než tri roky, sa nepovažujú za vyššie než v poslednom roku, ako aj prírastky peňažných tokov z prijatých záväzkov životného zaistenia;

d) poistné a iné prírastky peňažných tokov zahrnuté do rozsahu zmluvy najlepšieho odhadu technických rezerv neživotného poistenia, obozretne odhadnuté poistné neživotného poistenia a iné prírastky peňažných tokov, ktoré si má podnik zaslúžiť v časovom horizonte testu, ktoré nie sú zahrnuté v rozsahu zmluvy, za predpokladu, že takéto obozretne odhadnuté poistné a iné prírastky peňažných tokov počas daného roka sa nepovažujú za vyššie než ich trojročný historický priemer, alebo ak sú k dispozícii údaje za obdobie kratšie než tri roky, sa nepovažujú za vyššie než v poslednom roku, ako aj prírastky peňažných tokov z prijatých záväzkov neživotného zaistenia;

e) výnosy pochádzajúce z reinvestovania prírastkov peňažných tokov uvedených v písmenách a) až d) nad rámec úbytkov peňažných tokov uvedených v odseku 4, ak je návratnosť investícií odvodená od časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery, pričom sa zohľadňuje korekcia volatility.

V plnej miere sa môžu zohľadniť aktíva uvedené v prvom pododseku písm. a) držané buď prostredníctvom investičného nástroja, nad ktorým poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva kontrolu, alebo v rozsahu práv podniku prostredníctvom investičného nástroja, nad ktorým vykonáva kontrolu iný subjekt v rámci tej istej skupiny a v ktorom má podnik v držbe podiely alebo akcie. Aktíva uvedené v prvom pododseku písm. a) držané prostredníctvom podnikov kolektívneho investovania alebo prostredníctvom iných investícií vo forme fondov, iné než aktíva uvedené v predchádzajúcej vete, sa môžu zohľadniť do absolútnej výšky 500 miliónov EUR.

Poisťovne a zaisťovne sa môžu rozhodnúť, že nebudú zohľadňovať prírastky peňažných tokov uvedené v prvom pododseku písm. b) alebo e).

Pri odhadovaní prírastkov peňažných tokov uvedených v prvom pododseku písm. c) a d), ktoré nie sú zahrnuté do rozsahu zmluvy, musí byť poisťovňa alebo zaisťovňa schopná k spokojnosti orgánu dohľadu preukázať, že sa primerane zohľadňujú vierohodné negatívne výhľady, pokiaľ ide o historické údaje.

Na účely prvého pododseku písm. a) poisťovne a zaisťovne nesmú zohľadňovať aktíva pokrývajúce najlepší odhad poistných záväzkov, na ktoré sa uplatňuje párovacia korekcia.

Pri predpokladaní výnosov pochádzajúcich z predaja dlhopisov, úverov a sekuritizácií pokrývajúcich najlepší odhad poistných záväzkov, na ktoré sa uplatňuje korekcia volatility v časovom horizonte testu, musí byť podnik schopný k spokojnosti orgánu dohľadu preukázať, že jeho rizikový profil sa výrazne neodchyľuje od nasledujúcich predpokladov, z ktorých vychádza korekcia volatility, a to ani v dôsledku takéhoto predaja a za stresových podmienok:

a) podnik má v držbe aktíva, ktoré sú citlivé na rozpätie a je vystavený zmenám kreditných rozpätí;

b) uplatnenie korekcie volatility nevedie k situáciám, keď je vplyv nadmerných kreditných rozpätí na aktíva v držbe podniku nadmerne kompenzovaný vplyvom korekcie volatility na najlepší odhad technických rezerv;

c) peňažné toky vyplývajúce z poistných záväzkov podniku, na ktoré sa uplatňuje korekcia volatility, sú dostatočne stabilné a predvídateľné na to, aby sa zabezpečilo, že podnik nie je vystavený riziku núteného predaja svojich aktív, ktoré sú citlivé na rozpätie, a namiesto toho môže držať takéto aktíva, a to aj počas turbulencií na trhoch.

Pri teste núteného predaja uvedenom v odseku 1 písm. c) zahŕňajú úbytky peňažných tokov všetky tieto prvky:

a) úbytky peňažných tokov súvisiace s poistnými plneniami, odkupmi, inými technickými úbytkami peňažných tokov vrátane prevádzkových nákladov a daňami, a to v rámci rozsahu zmluvy najlepšieho odhadu technických rezerv životného poistenia, úbytky peňažných tokov zodpovedajúce záväzkom týkajúcim sa poistného životného poistenia, ktoré nie sú zahrnuté do rozsahu zmluvy uvedeného v odseku 3 prvom pododseku písm. c), ako aj úbytky peňažných tokov z prijatých záväzkov životného zaistenia;

b) úbytky peňažných tokov súvisiace s poistnými plneniami, odkupmi, inými technickými úbytkami peňažných tokov vrátane prevádzkových nákladov, daňami, a to v rámci rozsahu zmluvy najlepšieho odhadu technických rezerv neživotného poistenia, úbytky peňažných tokov zodpovedajúce záväzkom týkajúcim sa poistného neživotného poistenia, ktoré nie sú zahrnuté do rozsahu zmluvy uvedeného v odseku 3 prvom pododseku písm. d), ako aj úbytky peňažných tokov z prijatých záväzkov neživotného zaistenia;

c) úbytky peňažných tokov vyplývajúce zo zmlúv o repo transakciách, zmlúv o obrátených repo transakciách a podobných dohôd, maržových požiadaviek a iných finančných úbytkov;

d) úbytky peňažných tokov vyplývajúce z príspevkov do systému dôchodkového zabezpečenia súvisiacich so zamestnancami poisťovne alebo zaisťovne;

e) úbytky peňažných tokov vyplývajúce z iných výdavkov, ktoré nie sú zahrnuté do výpočtu najlepšieho odhadu technických rezerv, a ostatné úbytky peňažných tokov vrátane všetkých týchto položiek:i) výplaty dividend a iné platby akcionárom a iným podriadeným veriteľom;ii) spätné odkúpenie akcií a splatenie alebo vykúpenie položiek vlastných zdrojov;iii) iné úbytky peňažných tokov vrátane vnútroskupinových úbytkov peňažných tokov, ktoré nie sú zachytené v predchádzajúcich bodoch, vrátane podmienených záväzkov, bonusov a iných pohyblivých zložiek odmeňovania a podsúvahových záväzkov.

i) výplaty dividend a iné platby akcionárom a iným podriadeným veriteľom;

ii) spätné odkúpenie akcií a splatenie alebo vykúpenie položiek vlastných zdrojov;

iii) iné úbytky peňažných tokov vrátane vnútroskupinových úbytkov peňažných tokov, ktoré nie sú zachytené v predchádzajúcich bodoch, vrátane podmienených záväzkov, bonusov a iných pohyblivých zložiek odmeňovania a podsúvahových záväzkov.

Pri teste núteného predaja za stresových podmienok uvedenom v odseku 1 písm. c) poisťovňa alebo zaisťovňa predpokladá, že podlieha týmto stresom:

a) počas prvého finančného roka prognóz dôjde k dodatočnému úbytku peňažných tokov rovnajúcemu sa agregácii kapitálových požiadaviek vyplývajúcich z rizikových modulov uvedených v hlave I kapitole V po odpočítaní úpravy zohľadňujúcej kapacitu technických rezerv a odložených daní absorbovať straty podľa článku 205, ak je agregácia založená na korelačných parametroch stanovených v prílohe IV k smernici 2009/138/ES;

b) počas každého z nasledujúcich štyroch finančných rokov prognóz dôjde k dodatočnému úbytku peňažných tokov rovnajúcemu sa agregácii kapitálových požiadaviek vyplývajúcich z rizikových modulov uvedených v hlave I kapitole V po odpočítaní úpravy zohľadňujúcej kapacitu technických rezerv a odložených daní absorbovať straty podľa článku 205, bez toho, aby sa zohľadnili podmoduly uvedené v druhom pododseku tohto odseku, ak je agregácia založená na korelačných parametroch stanovených v prílohe IV k smernici 2009/138/ES.

Podmoduly uvedené v prvom pododseku písm. b) sú tieto:

a) súčet kapitálových požiadaviek pre katastrofické riziká neživotného, životného a zdravotného poistenia vypočítaný v súlade s článkami 119, 143, resp. 160;

b) súčet kapitálových požiadaviek pre riziká odstúpenia od zmluvy neživotného poistenia, životného poistenia, zdravotného poistenia NSLT a zdravotného poistenia SLT vypočítaný v súlade s článkami 118, 142, 150, resp. 159.

Na účely prvého pododseku písm. b) sa uplatňujú tieto predpoklady:

a) kapitálové požiadavky pre moduly trhového rizika a rizika zlyhania protistrany sa každý rok testu znižujú, percento zníženia pre daný rok sa rovná zníženiu celkovej predpokladanej hodnoty aktív v držbe poisťovne alebo zaisťovne na konci predchádzajúceho roka;

b) v súvislosti s podmodulom rizika poistného a rezerv neživotného poistenia uvedeným v článku 115 sa úbytky peňažných tokov uvedené v odseku 4 písm. b) odhadujú zvýšením príslušných úbytkov peňažných tokov v každom segmente s stanovenom v prílohe II takto:i) úbytky peňažných tokov, ku ktorým dôjde počas prvého roka nasledujúceho po dátume začatia alebo obnovenia poistného alebo zaistného krytia, sa zvýšia o percentuálny podiel, ktorý sa rovná štandardnej odchýlke pre riziko poistného neživotného poistenia segmentov s, ako sa stanovuje v prílohe II, vynásobenej tromi;ii) úbytky peňažných tokov, ku ktorým dôjde po prvom roku nasledujúcom po dátume začatia alebo obnovenia poistného alebo zaistného krytia, sa zvýšia o percentuálny podiel, ktorý sa rovná štandardnej odchýlke pre riziko rezerv neživotného poistenia segmentov s, ako sa stanovuje v prílohe II, vynásobenej tromi;

i) úbytky peňažných tokov, ku ktorým dôjde počas prvého roka nasledujúceho po dátume začatia alebo obnovenia poistného alebo zaistného krytia, sa zvýšia o percentuálny podiel, ktorý sa rovná štandardnej odchýlke pre riziko poistného neživotného poistenia segmentov s, ako sa stanovuje v prílohe II, vynásobenej tromi;

ii) úbytky peňažných tokov, ku ktorým dôjde po prvom roku nasledujúcom po dátume začatia alebo obnovenia poistného alebo zaistného krytia, sa zvýšia o percentuálny podiel, ktorý sa rovná štandardnej odchýlke pre riziko rezerv neživotného poistenia segmentov s, ako sa stanovuje v prílohe II, vynásobenej tromi;

c) v súvislosti s podmodulom rizika poistného a rezerv zdravotného poistenia podobného neživotnému poisteniu uvedeným v článku 146 sa úbytky peňažných tokov uvedené v odseku 4 písm. b) odhadujú zvýšením príslušných úbytkov peňažných tokov v každom segmente s stanovenom v prílohe XIV takto:i) úbytky peňažných tokov, ku ktorým dôjde počas prvého roka nasledujúceho po dátume začatia alebo obnovenia poistného alebo zaistného krytia, sa zvýšia o percentuálny podiel, ktorý sa rovná štandardnej odchýlke pre riziko poistného zdravotného poistenia NSLT segmentu s , ako sa stanovuje v prílohe XIV, vynásobenej tromi;ii) úbytky peňažných tokov, ku ktorým dôjde po prvom roku nasledujúcom po dátume začatia alebo obnovenia poistného alebo zaistného krytia, sa zvýšia o percentuálny podiel, ktorý sa rovná štandardnej odchýlke pre riziko rezerv zdravotného poistenia NSLT segmentu s , ako sa stanovuje v prílohe XIV, vynásobenej tromi.

i) úbytky peňažných tokov, ku ktorým dôjde počas prvého roka nasledujúceho po dátume začatia alebo obnovenia poistného alebo zaistného krytia, sa zvýšia o percentuálny podiel, ktorý sa rovná štandardnej odchýlke pre riziko poistného zdravotného poistenia NSLT segmentu s , ako sa stanovuje v prílohe XIV, vynásobenej tromi;

ii) úbytky peňažných tokov, ku ktorým dôjde po prvom roku nasledujúcom po dátume začatia alebo obnovenia poistného alebo zaistného krytia, sa zvýšia o percentuálny podiel, ktorý sa rovná štandardnej odchýlke pre riziko rezerv zdravotného poistenia NSLT segmentu s , ako sa stanovuje v prílohe XIV, vynásobenej tromi.

Pri teste núteného predaja za stresových podmienok uvedenom v odseku 1 písm. c) poisťovňa alebo zaisťovňa vychádza z nasledujúcich predpokladov týkajúcich sa určitých peňažných tokov:

a) v časovom horizonte testu musia byť stresové hodnoty peňažných tokov uvedených v odseku 3 prvom pododseku písm. c) a odseku 4 písm. a) konzistentné so scenárom podmodulu rizika odstúpenia od zmluvy životného poistenia uvedeného v článku 142 a prípadne podmodulu rizika odstúpenia od zmluvy zdravotného poistenia SLT uvedeného v článku 159;

b) v časovom horizonte testu musia byť stresové hodnoty peňažných tokov uvedených v odseku 3 prvom pododseku písm. d) a odseku 4 písm. b) konzistentné so scenárom podmodulu rizika odstúpenia od zmluvy neživotného poistenia uvedeného v článku 118 a prípadne podmodulu rizika odstúpenia od zmluvy zdravotného poistenia NSLT uvedeného v článku 150;

c) stresové hodnoty úbytkov peňažných tokov uvedených v odseku 4 písm. c), d) a e) musia byť v konzistentné s odsekom 2 písm. c) a s predchádzajúcimi postupmi rozdeľovania výnosov poisťovní a zaisťovní, najmä v stresových trhových prostrediach; poisťovňa a zaisťovňa navyše predpokladajú, že podmienené záväzky a podsúvahové záväzky uvedené v odseku 4 písm. e) bode iii) sú aktivované;

d) na určenie výnosov z reinvestície uvedených v odseku 3 prvom pododseku písm. e) sa predpokladá, že časová štruktúra úrokovej miery sa zmení v súlade so scenárom, z ktorého vychádza výpočet podmodulu rizika úrokových mier zahrnutého do výpočtu úbytkov peňažných tokov uvedených v odseku 5.

Ak poisťovňa alebo zaisťovňa investuje do akcií buď priamo alebo prostredníctvom podniku kolektívneho investovania v rámci legislatívneho programu, ktorý spĺňa podmienky stanovené v článku 133 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, štandardný podmodul akciového rizika uplatniteľný na časť takýchto investícií do akcií, ktorá súhrnne nepresahuje 10 % použiteľných vlastných zdrojov podniku, sa vypočítava v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku, s výhradou schválenia orgánom dohľadu.

Percentuálne podiely stanovené v článku 169 tohto nariadenia sa znižujú úmerne ku kvantifikovanému zníženiu kreditného rizika dosiahnutému v rámci legislatívneho programu.

Ak Komisia vedie verejný register legislatívnych programov, ktoré sa považujú za programy spĺňajúce podmienky článku 133 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, každý program zahrnutý do tohto registra sa považuje za program, ktorým sa dosahuje zníženie celkového kreditného rizika aspoň o 5 %.

Fondy uvedené v článku 105a ods. 2 smernice 2009/138/ES patria k jednému z typov podnikov kolektívneho investovania alebo alternatívnych investičných fondov uvedených v odseku 2 tohto článku.

Typy podnikov kolektívneho investovania a alternatívnych investičných fondov uvedené v odseku 1 sú tieto:

a) európske dlhodobé investičné fondy podľa nariadenia (EÚ) 2015/760;

b) kvalifikované fondy sociálneho podnikania uvedené v článku 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 346/2013;

c) kvalifikované fondy rizikového kapitálu uvedené v článku 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 345/2013;

d) alternatívne investičné fondy uzavretého typu spravované správcami AIF z EÚ, ktorým bolo udelené povolenie, ktoré nemajú žiadny pákový efekt vypočítaný v súlade so záväzkovou metódou stanovenou v článku 8 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 231/2013.

Ak sú podmienky stanovené v článku 105a ods. 1 smernice 2009/138/ES splnené na úrovni podniku kolektívneho investovania uvedeného v odseku 2 tohto článku, článok 105a ods. 4 uvedenej smernice sa uplatňuje na:

a) akcie držané v rámci podniku kolektívneho investovania, ak prístup založený na prezretí podkladových expozícií stanovený v článku 84 tohto nariadenia možno uplatniť na všetky expozície;

b) podiely alebo akcie podniku kolektívneho investovania, ak prístup založený na prezretí podkladových expozícií stanovený v článku 84 tohto nariadenia nemožno uplatniť na všetky expozície.

Bez ohľadu na článok 192a a na účely článku 192 ods. 3 patrí transakcia financovania prostredníctvom derivátov do rozsahu pôsobnosti tohto článku, ak poisťovňa alebo zaisťovňa koná ako zúčtovací člen centrálnej protistrany na svoje vlastné účely v súvislosti s transakciou financovania prostredníctvom derivátov a centrálna protistrana je kvalifikovanou centrálnou protistranou.

Kapitálová požiadavka pre riziko zlyhania protistrany pri expozíciách typu 2 sa rovná výške straty základných vlastných zdrojov, ku ktorej by došlo v dôsledku okamžitého poklesu hodnoty expozícií typu 2 o túto sumu: 90 % • LGDreceivables>3months + 100 % • LGDdefaulted/forborne + i 15 % •LG D i

kde:

a) LGDreceivables>3months označuje celkovú výšku strát v prípade zlyhania pri všetkých pohľadávkach voči sprostredkovateľom, ktoré boli splatné viac než tri mesiace;

b) LGDdefaulted/forborne označuje celkovú výšku strát v prípade zlyhania pri všetkých zlyhaných úveroch a úveroch s úľavou;

c) súčet zahŕňa všetky expozície typu 2, ktoré sú iné než pohľadávky voči sprostredkovateľom, ktoré boli splatné viac než tri mesiace, a iné než zlyhané úvery a úvery s úľavou;

d) LGDi označuje stratu v prípade zlyhania pri expozícii i typu 2.

Nasledujúce zmluvné mechanizmy sa nikdy nepovažujú za dojednania spĺňajúce požiadavky účinného presunu rizika stanovené v článku 210:

a) zmluvné mechanizmy uzavreté medzi poisťovňou alebo zaisťovňou a inou protistranou, podľa ktorých je uvedená zmluvná strana v prípade výskytu vopred vymedzených špecifických udalostí povinná kúpiť nové kmeňové akcie alebo podriadené dlhy emitované poisťovňou alebo zaisťovňou v súlade s vopred stanoveným mechanizmom stanovovania cien;

b) zmluvné mechanizmy uzavreté medzi poisťovňou alebo zaisťovňou a inou protistranou, podľa ktorých je uvedená zmluvná strana v prípade výskytu vopred vymedzených špecifických udalostí povinná nadobudnúť dlhové nástroje emitované poisťovňou alebo zaisťovňou, ktoré možno neskôr skonvertovať na nové kmeňové akcie tohto podniku, v súlade s vopred stanoveným mechanizmom stanovovania cien.

Poisťovne a zaisťovne môžu s expozíciami uvedenými v odseku 2 zaobchádzať ako so zabezpečenými zárukou poskytnutou subjektmi uvedenými v uvedenom odseku, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) protizáruka pokrýva všetky prvky kreditného rizika pohľadávky;

b) pôvodná záruka aj protizáruka spĺňajú požiadavky na záruky uvedené v článku 215 s výnimkou toho, že protizáruka nemusí byť priama;

c) krytie je spoľahlivé a z doterajších skúseností nevyplýva dôkaz, že krytie protizárukou je menej než skutočne rovnocenné s krytím priamou zárukou, ktoré poskytol daný subjekt.

Zaobchádzanie stanovené v odseku 1 sa uplatňuje na expozície chránené zárukou, na ktorú sa vzťahuje protizáruka ktorejkoľvek z protistrán uvedených v článku 180 ods. 2 prvom pododseku.

V prípade oddelene spravovaných fondov určených v súlade s článkom 81 ods. 1 poisťovne a zaisťovne upravujú výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa metódy stanovenej v článku 217.

Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá získala súhlas orgánu dohľadu na to, aby mohla článok 304 smernice 2009/138/ES uplatňovať na oddelene spravovaný fond pred 29. januárom 2027 , však pri výpočte neuplatňuje korekciu v súlade s článkom 217 tohto nariadenia, ale vychádza z predpokladu úplnej diverzifikácie aktív a záväzkov oddelene spravovaných fondov a zvyšku podniku.

Poisťovne a zaisťovne vypočítavajú pomyselnú kapitálovú požiadavku na solventnosť pre každý oddelene spravovaný fond a pre zvyšnú časť podniku rovnakým spôsobom, ako keby tieto oddelene spravované fondy a zvyšná časť podniku boli samostatnými podnikmi.

Poisťovne a zaisťovne vypočítavajú svoju kapitálovú požiadavku na solventnosť ako súčet pomyselných kapitálových požiadaviek na solventnosť pre každý oddelene spravovaný fond a pre zvyšnú časť podniku.

Keď je výpočet kapitálovej požiadavky pre rizikový modul alebo podmodul základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť založený na vplyve určitého scenára na základné vlastné zdroje poisťovne alebo zaisťovne, vypočíta sa vplyv daného scenára na základné vlastné zdroje na úrovni oddelene spravovaného fondu a zvyšnej časti podniku.

Základné vlastné zdroje na úrovni oddelene spravovaného fondu sú tými obmedzenými položkami vlastných zdrojov, ktoré zodpovedajú vymedzeniu základných vlastných zdrojov stanovených v článku 88 smernice 2009/138/ES.

Ak v rámci oddelene spravovaného fondu existujú dohody o podiele na zisku, poisťovne a zaisťovne pri korekcii kapitálovej požiadavky na solventnosť uplatňujú tento prístup:

a) keby výsledkom výpočtu uvedeného v odseku 3 bolo zvýšenie základných vlastných zdrojov na úrovni oddelene spravovaného fondu, na odhadovanú zmenu týchto základných vlastných zdrojov sa uplatní korekcia s cieľom zohľadniť existenciu dohôd o podiele na zisku v rámci oddelene spravovaného fondu, pričom v takomto prípade korekcia uplatnená na zmenu základných vlastných zdrojov na úrovni oddelene spravovaného fondu zodpovedá sume, o ktorú by sa vzhľadom na očakávané budúce rozdelenie prostriedkov daného oddelene spravovaného fondu medzi poistníkov alebo príjemcov plnení zvýšili technické rezervy;

b) keby výsledkom výpočtu uvedeného v odseku 3 bolo zníženie základných vlastných zdrojov na úrovni oddelene spravovaného fondu, na odhadovanú zmenu týchto základných vlastných zdrojov sa pri výpočte čistej základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v článku 206 ods. 2 uplatní korekcia s cieľom zohľadniť zníženie budúcich dobrovoľných plnení, ktoré sa majú vyplatiť poistníkom alebo príjemcom plnení v rámci daného oddelene spravovaného fondu, ale takáto korekcia nesmie prekročiť výšku budúcich dobrovoľných plnení v rámci daného oddelene spravovaného fondu.

Bez ohľadu na odsek 1 sa pomyselná kapitálová požiadavka na solventnosť pre každý oddelene spravovaný fond vypočítava s použitím výpočtov založených na scenári, v rámci ktorého existuje najväčší negatívny vplyv na základné vlastné zdroje podniku ako celku.

Pri stanovovaní scenára, v rámci ktorého existuje najväčší negatívny vplyv na základné vlastné zdroje podniku ako celku, podnik v súlade s odsekmi 3 a 5 vypočítava najprv súčet výsledkov vplyvov scenárov na základné vlastné zdroje na úrovni každého oddelene spravovaného fondu. Súčty na úrovni každého oddelene spravovaného fondu sa spočítavajú a pripočítavajú sa k nim výsledky vplyvu scenárov na základné vlastné zdroje vo zvyšnej časti poisťovne alebo zaisťovne.

Pomyselná kapitálová požiadavka na solventnosť pre každý oddelene spravovaný fond sa stanovuje ako súhrn kapitálových požiadaviek pre každý podmodul a modul rizika základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Poisťovne a zaisťovne predpokladajú, že medzi každým oddelene spravovaným fondom a zvyšnou časťou poisťovne alebo zaisťovne neexistuje diverzifikácia rizík.

S prihliadnutím na informácie z pravidelného predkladania informácií orgánom dohľadu uvedeného v článku 304 orgán EIOPA pravidelne predkladá Európskej komisii, Európskemu parlamentu a Rade kvantitatívne a kvalitatívne informácie o:

a) súhrnnom prideľovaní investícií v členení podľa odvetví a geografických oblastí;

b) rozdeľovaní výnosov akcionárom vrátane spätného odkúpenia akcií a pohyblivej zložky odmeňovania členom správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu, osobám zastávajúcim kľúčové funkcie alebo vrcholovému manažmentu.

V správe o solventnosti a finančnom stave sa dodržiava štruktúra stanovená v prílohe XX oddiele A a zverejňujú sa v nej informácie uvedené v článkoch 292 až 298 tohto nariadenia.

Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať opisné informácie v kvantitatívnej a kvalitatívnej podobe, ktoré sú v časti zameranej na odborníkov na trhu v prípade potreby doplnené o kvantitatívne vzory.

Ak sa informácie s prinajmenšom rovnakým rozsahom a úrovňou podrobnosti poskytujú za obdobie, na ktoré sa vzťahuje správa, v iných verejných správach, podnik môže poskytnúť požadované informácie v časti, ktorá je zameraná na odborníkov na trh, a to zahrnutím internetového odkazu na príslušnú časť verejných správ. Poisťovne a zaisťovne pri používaní internetových odkazov špecifikujú najmä príslušné oddiely a strany. Zabezpečujú, aby takéto odkazy zostali funkčné aspoň päť rokov po dátume uverejnenia.

Informácie alebo zmeny informácií, ktoré sa majú zverejniť v správe o solventnosti a finančnom stave, sa na účely tejto kapitoly považujú za významné, ak by ich vynechanie alebo nesprávnosť mohli ovplyvniť rozhodovanie alebo úsudok používateľov uvedeného dokumentu vrátane orgánov dohľadu.

Časť správy o solventnosti a finančnom stave zameraná na poistníkov a príjemcov plnení musí na začiatku obsahovať informáciu, že poistníci a príjemcovia plnení majú právo požiadať o verziu danej časti v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom majú bydlisko, za predpokladu, že poisťovňa alebo zaisťovňa pôsobí v uvedenom členskom štáte prostredníctvom práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby. Ak sú verzie v iných jazykoch dostupné online, poisťovňa alebo zaisťovňa poskytne aj internetové odkazy na každú verziu na začiatku uvedenej časti správy o solventnosti a finančnom stave.

Časť správy o solventnosti a finančnom stave pozostávajúca z informácií zameraných na poistníkov a príjemcov plnení musí obsahovať oddiel o činnosti a výkonnosti podniku, ktorý zahŕňa všetky tieto informácie:

a) názov a právnu formu podniku;

b) názov a kontaktné údaje orgánu dohľadu zodpovedného za finančný dohľad nad podnikom;

c) zoznam akcionárov s kvalifikovanými účasťami v podniku;

d) ak poisťovňa patrí do skupiny, názov skupiny, jej právna forma, jurisdikcia skupiny a prípadne orgán dohľadu zodpovedný za finančný dohľad nad skupinou;

e) akýkoľvek významný rozvoj činnosti alebo iná významná udalosť, ktorá sa vyskytla počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, a ktorá mala na rizikový profil podniku významný dosah;

f) jasné a jednoduché informácie o výkonnosti poisťovne v oblasti upisovania a investícií na súhrnnej úrovni za obdobie, na ktoré sa vzťahuje správa.

Časť správy o solventnosti a finančnom stave pozostávajúca z informácií zameraných na poistníkov a príjemcov plnení musí obsahovať oddiel o riadení kapitálu a rizikovom profile podniku, ktorý zahŕňa všetky tieto informácie:

a) stručné vymedzenie kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky;

b) kapitálovú požiadavku na solventnosť a minimálnu kapitálovú požiadavku, použiteľné vlastné zdroje a pomer krytia ku koncu obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ako aj k obdobiu, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca správa;

c) pokiaľ ide o akékoľvek nedodržanie minimálnej kapitálovej požiadavky alebo kapitálovej požiadavky na solventnosť počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, alebo v čase zverejnenia, obdobie každého nedodržania, vysvetlenie jeho pôvodu a dôsledkov, všetky prijaté nápravné opatrenia a vysvetlenie účinkov takýchto nápravných opatrení;

d) opis významných rizík, ktorým je podnik vystavený, a to aj v súvislosti s rizikami ohrozujúcimi udržateľnosť, akýchkoľvek významných zmien týchto významných rizík počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, a opis uplatnených techník zmierňovania rizika.

Opis uvedený v prvom pododseku písm. a) musí obsahovať tento text: Cieľom dvoch kapitálových požiadaviek – kapitálovej požiadavky na solventnosť (SCR) a minimálnej kapitálovej požiadavky (MCR) – je meranie finančnej situácie podniku. Kapitálová požiadavka na solventnosť by mala poskytnúť takú úroveň kapitálu, ktorá podniku umožňuje absorbovať významné nepredvídané straty v časovom horizonte jedného roka, a mala by poistníkom poskytnúť primerané uistenie, že platby sa uskutočnia v rámci ich splatnosti. Cieľom minimálnej kapitálovej požiadavky je poskytnúť minimálnu úroveň zabezpečenia, ktorú má podnik vždy zachovať a pod ktorú by nemala klesnúť výška finančných zdrojov (vlastné zdroje). Kapitálové požiadavky budú musieť byť kryté kapitálom (vlastné zdroje) v dostatočnej kvalite, aby sa zabezpečilo, že straty sa budú môcť pokryť za predpokladu pokračovania v činnosti, ako aj v prípade likvidácie.

Časť správy o solventnosti a finančnom stave zameraná na poistníkov a príjemcov plnení musí obsahovať oddiel zahŕňajúci všetky ostatné významné informácie pre poistníkov. V uvedenom oddiele sa musí uviesť najmä to, či podnik zverejňuje plány uvedené v článku 19a alebo článku 29a smernice 2013/34/EÚ a či prípadne obsahuje internetový odkaz na tieto plány.

Časť týkajúca sa solventnosti a finančného stavu zameraná na poistníkov a príjemcov plnení nesmie presiahnuť päť strán.

Dodržiavanie prvého pododseku nesmie viesť k vynechaniu alebo skráteniu príslušných informácií uvedených v odsekoch 1 až 4.

Časť správy o solventnosti a finančnom stave zameraná na odborníkov na trh musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa činnosti poisťovne alebo zaisťovne:

a) názov a právnu formu podniku a prípadne osobitný identifikátor právnickej osoby uvedený v článku 7 ods. 3 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2859 ;

b) názov a kontaktné údaje orgánu dohľadu zodpovedného za finančný dohľad nad podnikom a prípadne názov a kontaktné údaje orgánu dohľadu nad skupinou, do ktorej podnik patrí;

c) názov a kontaktné údaje externého audítora podniku a rozsah auditu uvedeného v článku 51a smernice 2009/138/ES;

d) opis držiteľov kvalifikovaných účastí v podniku vrátane ich mien;

e) ak podnik patrí do skupiny, podrobnosti o pozícii podniku v rámci právnej štruktúry skupiny vrátane úplnej organizačnej štruktúry a v príslušných prípadoch zjednodušenej organizačnej štruktúry skupiny;

f) významné skupiny činnosti podniku a významné geografické oblasti, v ktorých vykonáva činnosť;

g) akákoľvek významná činnosť alebo iné udalosti, ktoré sa vyskytli počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, a ktoré mali na podnik významný dosah.

Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať informácie o výkonnosti poisťovne alebo zaisťovne v oblasti upisovania na súhrnnej úrovni počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, spolu s porovnaním informácií s informáciami predloženými počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca správa, podľa účtovnej závierky podniku.

Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa výkonnosti v oblasti investovania poisťovne alebo zaisťovne počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, spolu s porovnaním informácií predložených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca správa, podľa účtovnej závierky podniku:

a) informácie o príjmoch a výdavkoch vyplývajúcich z investícií a v prípade potreby pre lepšie pochopenie príjmov a výdavkov aj zložky týchto príjmov a výdavkov;

b) informácie o povahe a výške akýchkoľvek ziskov a strát vykázaných priamo v rámci vlastného imania;

c) informácie o povahe a výške akýchkoľvek investícií do sekuritizácie.

V správe o solventnosti a finančnom stave sa opisuje povaha a výška iných významných príjmov a výdavkov poisťovne alebo zaisťovne vzniknutých počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, spolu s porovnaním informácií predložených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca správa, podľa účtovnej závierky podniku.

Správa o solventnosti a finančnom stave musí v samostatnej časti obsahovať akékoľvek iné významné informácie, ktoré sa týkajú činnosti a výkonnosti poisťovne alebo zaisťovne.

Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa systému správy a riadenia poisťovne alebo zaisťovne:

a) opis štruktúry správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu podniku, jeho hlavných úloh a povinností a oddelenia povinností v rámci týchto orgánov, a najmä toho, či v rámci nich existujú príslušné výbory, a opis hlavných úloh a povinností kľúčových funkcií alebo, ak už bola predložená správa o solventnosti a finančnom stave, všetkých významných zmien v systéme správy a riadenia, ktoré sa uskutočnili v porovnaní s obdobím, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca správa;

b) informácie o politike odmeňovania a postupoch týkajúcich sa správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu a, pokiaľ sa nestanovuje inak, zamestnancov, vrátane:i) zásad politiky odmeňovania s vysvetlením aspoň relatívneho významu pevných a pohyblivých zložiek odmeňovania a odkladu pohyblivej zložky, a toho, ako je politika odmeňovania v súlade so začlenením rizík ohrozujúcich udržateľnosť;ii) informácií o individuálnych a kolektívnych výkonnostných kritériách, ktoré sú základom nároku na opcie na akcie, akcie alebo pohyblivé zložky odmeňovania;iii) opisu hlavných charakteristík doplnkového dôchodkového poistenia alebo systému predčasného odchodu do dôchodku pre členov správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu a ďalších držiteľov kľúčových funkcií;

i) zásad politiky odmeňovania s vysvetlením aspoň relatívneho významu pevných a pohyblivých zložiek odmeňovania a odkladu pohyblivej zložky, a toho, ako je politika odmeňovania v súlade so začlenením rizík ohrozujúcich udržateľnosť;

ii) informácií o individuálnych a kolektívnych výkonnostných kritériách, ktoré sú základom nároku na opcie na akcie, akcie alebo pohyblivé zložky odmeňovania;

iii) opisu hlavných charakteristík doplnkového dôchodkového poistenia alebo systému predčasného odchodu do dôchodku pre členov správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu a ďalších držiteľov kľúčových funkcií;

c) informácií o významných transakciách s akcionármi, s osobami, ktoré majú významný vplyv na podnik, a s členmi správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa.

V správe o solventnosti a finančnom stave sa identifikujú všetky kritické alebo dôležité prevádzkové funkcie alebo činnosti, ktoré sú externe zabezpečované, a uvádzajú sa v nej názvy externých poskytovateľov služieb, ktorým sú zverené akékoľvek kritické alebo dôležité prevádzkové funkcie alebo činnosti, a jurisdikcia, v ktorej sa nachádzajú poskytovatelia služieb takýchto funkcií alebo činností.

Správa o solventnosti a finančnom stave musí v samostatnej časti obsahovať akékoľvek iné významné informácie, ktoré sa týkajú systému správy a riadenia poisťovne alebo zaisťovne.

Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa oceňovania aktív poisťovne alebo zaisťovne na účely solventnosti:

a) na základe klasifikácie stanovenej v súvahe na účely solventnosti hodnotu aktív a opis základov, metód a hlavných predpokladov použitých pri oceňovaní na účely solventnosti vrátane prípadného zohľadnenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť a faktorov v metódach oceňovania, zvlášť pre každú významnú triedu aktív;

b) pre významné triedy aktív vysvetlenie akýchkoľvek dôležitých rozdielov medzi základmi, metódami a hlavnými predpokladmi, ktoré podnik používa pri oceňovaní na účely solventnosti, a základmi, metódami a predpokladmi použitými pri oceňovaní v účtovnej závierke.

Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa oceňovania technických rezerv poisťovne alebo zaisťovne na účely solventnosti:

a) hodnotu technických rezerv vrátane výšky najlepšieho odhadu a rizikovej marže, ako aj opis základov, metód a hlavných predpokladov použitých pri oceňovaní na účely solventnosti vrátane prípadného zohľadnenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť a faktorov v metódach oceňovania, zvlášť pre každú významnú skupinu činnosti;

b) opis úrovne neistoty súvisiacej s hodnotou technických rezerv;

c) pre významné skupiny činnosti vysvetlenie akýchkoľvek dôležitých rozdielov medzi základmi, metódami a hlavnými predpokladmi, ktoré podnik používa pri oceňovaní na účely solventnosti, a základmi, metódami a predpokladmi použitými pri ich oceňovaní v účtovnej závierke;

d) vyhlásenie, či sa používa mechanizmus postupného zavádzania extrapolácie stanovený v článku 77a ods. 2 smernice 2009/138/ES, a kvantifikáciu dosahu neuplatnenia mechanizmu postupného zavádzania;

e) ak sa uplatňuje párovacia korekcia uvedená v článku 77b smernice 2009/138/ES, opis párovacej korekcie a portfólia záväzkov a vyhradených aktív, na ktoré sa párovacia korekcia vzťahuje, ako aj kvantifikáciu dosahu zníženia párovacej korekcie na nulu na výšku technických rezerv;

f) vyhlásenie, či podnik používa korekciu volatility uvedenú v článku 77d smernice 2009/138/ES, opis použitej korekcie volatility podľa meny a výšku najlepšieho odhadu, na ktorý sa vzťahuje, ako aj kvantifikáciu dosahu zníženia korekcie volatility na nulu na výšku technických rezerv;

g) vyhlásenie, či sa uplatňuje prechodná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery uvedená v článku 308c smernice 2009/138/ES, dôvod uplatnenia tejto prechodnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery, kvantifikáciu dosahu neuplatnenia tejto časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery na výšku technických rezerv a vyhliadky na zníženie závislosti od prechodnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery do konca prechodného obdobia;

h) vyhlásenie, či sa uplatňuje prechodné zníženie uvedené v článku 308d smernice 2009/138/ES, dôvod uplatnenia tohto prechodného zníženia, kvantifikáciu dosahu neuplatnenia prechodného zníženia na výšku technických rezerv a vyhliadky na zníženie závislosti od prechodného zníženia do konca prechodného obdobia;

i) opis:i) pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a osobitne z účelovo vytvorených subjektov;ii) akýchkoľvek významných zmien v príslušných predpokladoch vypracovaných pri výpočte technických rezerv v porovnaní s obdobím, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca správa.

i) pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a osobitne z účelovo vytvorených subjektov;

ii) akýchkoľvek významných zmien v príslušných predpokladoch vypracovaných pri výpočte technických rezerv v porovnaní s obdobím, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca správa.

Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa oceňovania iných záväzkov poisťovne alebo zaisťovne na účely solventnosti:

a) hodnotu iných záväzkov a opis základov, metód a hlavných predpokladov použitých pri ich oceňovaní na účely solventnosti, zvlášť pre každú významnú triedu iných záväzkov;

b) pre každú významnú triedu iných záväzkov vysvetlenie akýchkoľvek dôležitých rozdielov medzi základmi, metódami a hlavnými predpokladmi oceňovania, ktoré podnik použil pri oceňovaní na účely solventnosti a základmi, metódami a predpokladmi použitými pri oceňovaní v účtovnej závierke.

Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať informácie o oblastiach stanovených v článku 263 pri dodržiavaní požiadaviek na poisťovňu alebo zaisťovňu zverejňovať informácie, ako sú stanovené v odsekoch 1 a 3 tohto článku.

Správa o solventnosti a finančnom stave musí v samostatnej časti obsahovať akékoľvek iné významné informácie, ktoré sa týkajú oceňovania aktív a záväzkov na účely solventnosti.

Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne:

a) informácie o cieľoch poisťovne alebo zaisťovne pri riadení jej vlastných zdrojov vrátane informácií o časovom horizonte použitom pri plánovaní činnosti a vysvetlenie akýchkoľvek významných zmien daných cieľov počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa;

b) použiteľnú výšku vlastných zdrojov na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť, klasifikovanú podľa tried, ku koncu obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, a ku koncu obdobia, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca správa, vrátane analýzy významných zmien v každej triede počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa;

c) použiteľnú výšku základných vlastných zdrojov na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky, klasifikovanú podľa tried;

d) ak sa uplatňuje mechanizmus postupného zavádzania extrapolácie uvedený v článku 77a ods. 2 smernice 2009/138/ES, kvantifikáciu dosahu neuplatnenia mechanizmu postupného zavádzania na:i) základné vlastné zdroje;ii) výšku vlastných zdrojov použiteľných na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky a kapitálovej požiadavky na solventnosť;

i) základné vlastné zdroje;

ii) výšku vlastných zdrojov použiteľných na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky a kapitálovej požiadavky na solventnosť;

e) ak sa uplatňuje párovacia korekcia uvedená v článku 77b smernice 2009/138/ES, kvantifikáciu dosahu zníženia párovacej korekcie na nulu na:i) základné vlastné zdroje;ii) výšku vlastných zdrojov použiteľných na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky a kapitálovej požiadavky na solventnosť;

i) základné vlastné zdroje;

ii) výšku vlastných zdrojov použiteľných na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky a kapitálovej požiadavky na solventnosť;

f) ak podnik používa korekciu volatility uvedenú v článku 77d smernice 2009/138/ES, kvantifikáciu dosahu zníženia korekcie volatility na nulu na:i) základné vlastné zdroje;ii) výšku vlastných zdrojov použiteľných na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky a kapitálovej požiadavky na solventnosť;

i) základné vlastné zdroje;

ii) výšku vlastných zdrojov použiteľných na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky a kapitálovej požiadavky na solventnosť;

g) ak sa uplatňuje prechodná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery uvedená v článku 308c smernice 2009/138/ES, kvantifikáciu dosahu neuplatnenia prechodného opatrenia na:i) základné vlastné zdroje;ii) výšku vlastných zdrojov použiteľných na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky a kapitálovej požiadavky na solventnosť;

i) základné vlastné zdroje;

ii) výšku vlastných zdrojov použiteľných na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky a kapitálovej požiadavky na solventnosť;

h) ak sa uplatňuje prechodné zníženie uvedené v článku 308d smernice 2009/138/ES, kvantifikáciu dosahu neuplatnenia zníženia na:i) základné vlastné zdroje;ii) výšku vlastných zdrojov použiteľných na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky a kapitálovej požiadavky na solventnosť;

i) základné vlastné zdroje;

ii) výšku vlastných zdrojov použiteľných na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky a kapitálovej požiadavky na solventnosť;

i) kvantifikáciu kombinovaného dosahu neuplatnenia prechodných opatrení stanovených v článku 77a ods. 2, článkoch 308c a 308d a prípadne v článku 111 ods. 1 druhom pododseku smernice 2009/138/ES na finančnú situáciu podniku;

j) analýzu významných zmien vlastných zdrojov počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, vrátane:i) hodnoty položiek vlastných zdrojov emitovaných počas roka;ii) rozsahu, v akom sa emisia uvedená v bode i) použila na financovanie vykúpenia;iii) hodnoty nástrojov vykúpených počas roka;iv) zmien týkajúcich sa kľúčových prvkov rezervy z precenenia;

i) hodnoty položiek vlastných zdrojov emitovaných počas roka;

ii) rozsahu, v akom sa emisia uvedená v bode i) použila na financovanie vykúpenia;

iii) hodnoty nástrojov vykúpených počas roka;

iv) zmien týkajúcich sa kľúčových prvkov rezervy z precenenia;

k) kvantitatívne a kvalitatívne vysvetlenie akýchkoľvek významných rozdielov medzi vlastným kapitálom uvedeným v účtovnej závierke podniku a prebytkom aktív nad záväzkami vypočítaným na účely solventnosti;

l) pre každú významnú položku dodatkových vlastných zdrojov:i) opis príslušnej položky;ii) výšku položky dodatkových vlastných zdrojov;iii) ak bola schválená metóda na určenie výšky položky dodatkových vlastných zdrojov:1. uvedenú metódu;2. povahu a názvy protistrany alebo skupiny protistrán pre položky uvedené v článku 89 ods. 1 písm. a), b) a c) smernice 2009/138/ES;

i) opis príslušnej položky;

ii) výšku položky dodatkových vlastných zdrojov;

iii) ak bola schválená metóda na určenie výšky položky dodatkových vlastných zdrojov:1. uvedenú metódu;2. povahu a názvy protistrany alebo skupiny protistrán pre položky uvedené v článku 89 ods. 1 písm. a), b) a c) smernice 2009/138/ES;

m) opis akejkoľvek položky odpočítanej od vlastných zdrojov a krátky opis akéhokoľvek významného obmedzenia ovplyvňujúceho dostupnosť a prevoditeľnosť vlastných zdrojov v rámci podniku.

Názvy protistrán sa na účely prvého pododseku písm. l) nezverejňujú, ak takéto zverejnenie nie je právne možné alebo uskutočniteľné alebo ak príslušné protistrany nie sú významné.

Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky poisťovne alebo zaisťovne:

a) výšku kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky a použiteľných vlastných zdrojov a pomeru krytia pre kapitálovú požiadavku na solventnosť aj minimálnu kapitálovú požiadavku podniku na konci obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, spolu s prípadným vyhlásením, že konečná výška kapitálovej požiadavky na solventnosť stále podlieha posúdeniu orgánom dohľadu;

b) pokiaľ ide o citlivosť na riziko, opis použitých metód, predpoklady a výsledok analýzy citlivosti významných rizík a udalostí;

c) ak sa uplatňuje mechanizmus postupného zavádzania extrapolácie stanovený v článku 77a ods. 2 smernice 2009/139/ES, kvantifikáciu dosahu neuplatnenia uvedeného mechanizmu postupného zavádzania na kapitálovú požiadavku na solventnosť a na minimálnu kapitálovú požiadavku;

d) ak sa uplatňuje párovacia korekcia uvedená v článku 77b smernice 2009/138/ES, kvantifikáciu dosahu zníženia tejto párovacej korekcie na nulu na kapitálovú požiadavku na solventnosť a minimálnu kapitálovú požiadavku;

e) ak sa používa korekcia volatility uvedená v článku 77d smernice 2009/138/ES, kvantifikáciu dosahu zníženia tejto korekcie volatility na nulu na kapitálovú požiadavku na solventnosť a minimálnu kapitálovú požiadavku;

f) ak sa uplatňuje prechodná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery uvedená v článku 308c smernice 2009/138/ES, kvantifikáciu dosahu neuplatnenia uvedenej prechodnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery na kapitálovú požiadavku na solventnosť a na minimálnu kapitálovú požiadavku;

g) ak sa uplatňuje prechodné zníženie uvedené v článku 308d smernice 2009/138/ES, kvantifikáciu dosahu neuplatnenia tohto prechodného zníženia na kapitálovú požiadavku na solventnosť a minimálnu kapitálovú požiadavku;

h) výšku kapitálovej požiadavky na solventnosť podniku rozdelenú podľa rizikových modulov, ak tento podnik uplatňuje štandardný vzorec, a ak podnik uplatňuje vnútorný model, podľa kategórií rizika, a kvalitatívny opis významných rizík zachytených vo výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť;

i) informácie, či podnik používa zjednodušené výpočty a pre ktoré rizikové moduly a podmoduly štandardného vzorca;

j) informácie, či a pre ktoré parametre štandardného vzorca daný podnik používa špecifické parametre podniku podľa článku 104 ods. 7 smernice 2009/138/ES;

k) informácie o vstupoch, ktoré podnik používa na výpočet minimálnej kapitálovej požiadavky;

l) akúkoľvek významnú zmenu kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, a dôvody každej takejto zmeny.

Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa možnosti stanovenej v článku 304 smernice 2009/138/ES:

a) vyhlásenie, že po schválení svojím orgánom dohľadu používa podnik na výpočet svojej kapitálovej požiadavky na solventnosť podmodul akciového rizika založený na durácii stanovený v uvedenom článku;

b) výšku kapitálovej požiadavky pre podmodul akciového rizika založený na durácii vyplývajúcu z takéhoto použitia.

Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa uplatňovania článku 105a smernice 2009/138/ES:

a) vyhlásenie, či poisťovňa a zaisťovňa uplatňuje prudenciálne zaobchádzanie stanovené v článku 105a uvedenej smernice na výpočet svojej kapitálovej požiadavky podľa smernice Solventnosť II a prípadne výšky investícií do akcií, ktoré sú klasifikované ako dlhodobé investície do akcií, a podiel takýchto investícií v rámci akciového portfólia;

b) informácie o akomkoľvek nedodržaní podmienok stanovených v článku 105a ods. 1 druhom pododseku uvedenej smernice počas finančného roka, na ktorý sa správa vzťahuje, vrátane všetkých týchto informácií:i) informácie o podmienkach, ktoré sú alebo neboli splnené, a dôvody ich nedodržania;ii) trvanie nedodržania;iii) či poisťovňa alebo zaisťovňa opäť dodržiava podmienky.

i) informácie o podmienkach, ktoré sú alebo neboli splnené, a dôvody ich nedodržania;

ii) trvanie nedodržania;

iii) či poisťovňa alebo zaisťovňa opäť dodržiava podmienky.

Poisťovňa alebo zaisťovňa, od ktorej sa vyžaduje, aby prestala klasifikovať akúkoľvek investíciu do akcií ako dlhodobé investície do akcií v súlade s článkom 105a ods. 3 štvrtým pododsekom uvedenej smernice, zverejňuje tieto informácie a zostávajúce trvanie zákazu uplatňovať rizikový faktor uvedený v článku 105a ods. 4 smernice 2009/138/ES.

Keď sa na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť používa vnútorný model, správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať aj všetky tieto informácie:

a) opis rôznych účelov, na ktoré daný podnik používa svoj vnútorný model;

b) opis rozsahu vnútorného modelu z hľadiska zložiek činnosti a rizikových kategórií;

c) ak sa používa čiastočný vnútorný model, opis techniky použitej na integráciu akéhokoľvek čiastočného vnútorného modelu do štandardného vzorca, v prípade potreby vrátane opisu použitých alternatívnych techník;

d) opis metód použitých vo vnútornom modeli na výpočet prognózy rozdelenia pravdepodobnosti a kapitálovej požiadavky na solventnosť;

e) na základe rizikového modulu vysvetlenie hlavných rozdielov v metodikách a predpokladoch, z ktorých sa vychádza v štandardnom vzorci a vo vnútornom modeli;

f) mieru rizika a časové obdobie použité v rámci vnútorného modelu, a ak nie sú rovnaké ako miera rizika a časové obdobie stanovené v článku 101 ods. 3 smernice 2009/138/ES, vysvetlenie, prečo kapitálová požiadavka na solventnosť vypočítaná pomocou vnútorného modelu poskytuje poistníkom a príjemcov plnení úroveň ochrany rovnocennú úrovni ochrany stanovenej v článku 101 uvedenej smernice;

g) vyhlásenie, či sa v rámci vnútorného modelu používa dynamická korekcia volatility.

Pokiaľ ide o koncentráciu rizík a riziko likvidity, správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať všetky tieto údaje:

a) opis významných koncentrácií rizík, ktorým je vystavená poisťovňa alebo zaisťovňa;

b) celkovú výšku očakávaného zisku zahrnutého do budúceho poistného vypočítanú v súlade s článkom 260 ods. 2;

c) celkovú výšku očakávaného zisku zahrnutého do budúcich poplatkov za obsluhu a správu fondov vypočítanú v súlade s článkom 260 ods. 2a.

Pokiaľ ide o zmierňovanie rizika, v správe o solventnosti a finančnom stave sa musia opísať techniky používané na zmierňovanie rizík.

Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať kvantitatívne informácie týkajúce sa obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, spolu s informáciami o rizikovej expozícii vyplývajúcej z podsúvahových pozícií a presune rizika na účelovo vytvorené subjekty.

V správe o solventnosti a finančnom stave sa musí opísať, ako podnik určuje svoje celkové potreby solventnosti vzhľadom na svoj rizikový profil a aký je vzájomný vzťah medzi jeho činnosťami riadenia kapitálu a systémom riadenia rizík.

Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky alebo zásadného nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne:

a) vzhľadom na akéhokoľvek nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky zo strany podniku:i) obdobie a maximálna výška každého nedodržania počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa;ii) vysvetlenie pôvodu a dôsledkov nedodržania;iii) akékoľvek prijaté nápravné opatrenia, ako sa stanovuje v článku 51 ods. 1b písm. d) bode vi) smernice 2009/138/ES;iv) vysvetlenie účinkov nápravných opatrení uvedených v bode iii);

i) obdobie a maximálna výška každého nedodržania počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa;

ii) vysvetlenie pôvodu a dôsledkov nedodržania;

iii) akékoľvek prijaté nápravné opatrenia, ako sa stanovuje v článku 51 ods. 1b písm. d) bode vi) smernice 2009/138/ES;

iv) vysvetlenie účinkov nápravných opatrení uvedených v bode iii);

b) ak sa nedodržanie minimálnej kapitálovej požiadavky podniku následne nevyriešilo, výšku a dôsledky nedodržania k dátumu predloženia správy;

c) vzhľadom na akékoľvek nedodržanie kapitálovej požiadavky na solventnosť zo strany podniku počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa:i) obdobie a maximálna výška každého významného nedodržania;ii) vysvetlenie jeho pôvodu a následkov a akýchkoľvek prijatých nápravných opatrení, ako sa stanovuje v článku 51 ods. 1b písm. d) bode vi) smernice 2009/138/ES;iii) vysvetlenie účinkov takýchto nápravných opatrení uvedených v bode ii);

i) obdobie a maximálna výška každého významného nedodržania;

ii) vysvetlenie jeho pôvodu a následkov a akýchkoľvek prijatých nápravných opatrení, ako sa stanovuje v článku 51 ods. 1b písm. d) bode vi) smernice 2009/138/ES;

iii) vysvetlenie účinkov takýchto nápravných opatrení uvedených v bode ii);

d) ak sa nedodržanie kapitálovej požiadavky na solventnosť podniku následne nevyriešilo, výšku a dôsledky nedodržania k dátumu predloženia správy.

Správa o solventnosti a finančnom stave musí v samostatnej časti obsahovať akékoľvek iné významné informácie, ktoré sa týkajú rizikového profilu a riadenia kapitálu poisťovne alebo zaisťovne.

1. uvedenú metódu;

2. povahu a názvy protistrany alebo skupiny protistrán pre položky uvedené v článku 89 ods. 1 písm. a), b) a c) smernice 2009/138/ES;

Správa o solventnosti a finančnom stave musí obsahovať prvky plánov, ktoré sa majú zverejniť v súlade s článkom 44 smernice 2009/138/ES, vrátane príslušných kvantifikovateľných cieľov.

V správe o solventnosti a finančnom stave sa musí uviesť, či podnik zverejňuje plány uvedené v článku 19a alebo článku 29a smernice 2013/34/EÚ a či prípadne obsahuje internetový odkaz na uvedené plány.

V správe o solventnosti a finančnom stave sa musí uviesť, či má podnik po posúdení významnosti uvedenom v článku 45a ods. 1 smernice 2009/138/ES nejakú významnú expozíciu voči rizikám spojeným so zmenou klímy, a v relevantných prípadoch, či prijal nejaké opatrenia na riadenie takejto expozície.

Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá má v úmysle použiť správu o solventnosti a finančnom stave na splnenie povinností v oblasti zverejňovania stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 a nariadení (EÚ) 2020/852, zverejňuje príslušné informácie požadované v uvedených nariadeniach spolu s informáciami požadovanými v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku.

Ak bola poistná zmluva uzavretá s poistníkom z iného členského štátu na základe slobody usadiť sa alebo slobody poskytovať služby, časť správy o solventnosti a finančnom stave uvedená v článku 51 ods. 1a smernice 2009/138/ES sa na žiadosť poistníka musí poskytnúť tomuto poistníkovi v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov uvedeného členského štátu podľa výberu poistníka. Ak je preklad vygenerovaný nástrojom strojového prekladu, poisťovne alebo zaisťovne oznámia tomuto poistníkovi, že uvedená časť správy o solventnosti a finančnom stave bola preložená strojovo. Poisťovne a zaisťovne musia zaslať preloženú časť správy o solventnosti a finančnom stave do 10 pracovných dní od uvedenej žiadosti.

Odsek 1 sa neuplatňuje, ak je preklad do požadovaného jazyka k dispozícii online.

Poisťovne a zaisťovne, ktoré vlastnia a spravujú webové sídlo súvisiace s ich činnosťou, zverejňujú obe časti správy o solventnosti a finančnom stave na uvedenom webovom sídle.

Ak poisťovne a zaisťovne nevlastnia a neudržiavajú webové sídlo, ale sú členmi odborového zväzu, ktorý webové sídlo vlastní a udržiava, obe časti správy o solventnosti a finančnom stave sa po súhlase uvedeného odborového zväzu zverejňujú na webovom sídle tohto odborového zväzu.

Ak poisťovne a zaisťovne zverejňujú obe časti svojej správy o solventnosti a finančnom stave na webovom sídle v súlade s odsekom 1 alebo 2, obe časti musia byť ľahko prístupné a musia byť aj naďalej dostupné na uvedenom webovom sídle aspoň päť rokov od dátumu zverejnenia uvedeného v článku 300 ods. 1.

Poisťovne a zaisťovne, ktoré nezverejňujú obe časti svojej správy o solventnosti a finančnom stave na webovom sídle v súlade s odsekmi 1 a 2, musia poslať elektronickú kópiu týchto častí každej osobe, ktorá si tieto časti vyžiada v priebehu piatich rokov od dátumu zverejnenia uvedeného v článku 300 ods. 1. Poisťovne a zaisťovne posielajú tieto časti do 10 pracovných dní od vyžiadania.

Poisťovne a zaisťovne predkladajú orgánom dohľadu obe časti svojej správy o solventnosti a finančnom stave a každú aktualizovanú verziu týchto častí v elektronickej forme, ktorá umožňuje uplatnenie funkcie vyhľadávania príslušného textu a čísel.

Poisťovne a zaisťovne predkladajú orgánom dohľadu spolu s informáciami uvedenými v článku 304 ods. 1 písm. d) presné umiestnenie na webovom sídle, na ktorom sú alebo budú k dispozícii obe časti správy o solventnosti a finančnom stave. Ak sa toto umiestnenie počas nasledujúcich troch rokov zmení, poisťovne a zaisťovne oznámia aktualizované umiestnenie orgánom dohľadu.

Informácie, ktorých predkladanie orgány dohľadu požadujú od poisťovní a zaisťovní v súlade s článkom 35 ods. 2 písm. a) bodom i) smernice 2009/138/ES vo vopred stanovených lehotách, zahŕňajú:

a) obe časti správy o solventnosti a finančnom stave, ktorú v súlade s článkom 300 tohto nariadenia zverejňuje poisťovňa alebo zaisťovňa, spolu s akýmikoľvek rovnocennými informáciami zverejnenými na základe iných právnych alebo regulatórnych požiadaviek, na ktoré správa o solventnosti a finančnom stave odkazuje, a každú aktualizovanú verziu uvedenej správy zverejnenú v súlade s článkom 302 tohto nariadenia;

b) pravidelnú správu orgánom dohľadu obsahujúcu informácie uvedené v článkoch 307 až 311 tohto nariadenia. Takisto sa v nej predkladajú informácie uvedené v článkoch 293 až 297 tohto nariadenia, ktoré orgány dohľadu poisťovniam a zaisťovniam v súlade s článkom 53 ods. 1 smernice 2009/138/ES povolili nezverejniť v ich správe o solventnosti a finančnom stave. V pravidelnej správe orgánom dohľadu sa dodržiava rovnaká štruktúra, ako je stanovená v prílohe XX oddiele B;

c) správu pre orgán dohľadu o vlastnom posúdení rizika a solventnosti (správa ORSA pre orgán dohľadu), ktorá obsahuje výsledky každého pravidelného vlastného posúdenia rizika a solventnosti vykonaného poisťovňami a zaisťovňami v súlade s článkom 45 ods. 6 smernice 2009/138/ES, vždy, keď sa v súlade s článkom 45 ods. 5 uvedenej smernice vykoná vlastné posúdenie rizika a solventnosti;

d) ročné a štvrťročné kvantitatívne vzory podrobnejšie spresňujúce a doplňujúce informácie predložené v správe o solventnosti a finančnom stave a v pravidelnej správe orgánom dohľadu so zohľadnením prípadných obmedzení a výnimiek uvedených v článku 35a smernice 2009/138/ES.

Na účely písmena d), pokiaľ je podnikom udelená výnimka z povinností štvrťročného predkladania informácií v súlade s článkom 35a ods. 1 smernice 2009/138/ES, tieto podniky predkladajú iba ročné kvantitatívne vzory. Povinnosti ročného predkladania informácií nezahŕňajú predkladanie informácií po jednotlivých položkách, ak je podnikom z takéhoto predkladania informácií udelená výnimka podľa článku 35a ods. 2 smernice 2009/138/ES.

Rozsah štvrťročných kvantitatívnych vzorov musí byť užší než rozsah ročných kvantitatívnych vzorov.

Odsekom 1 nie je dotknutá právomoc orgánov dohľadu požadovať od poisťovní a zaisťovní, aby pravidelne oznamovali akékoľvek iné informácie pripravené v rámci zodpovednosti alebo na žiadosť správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu uvedených podnikov.

Na účely tejto kapitoly sa informácie predkladané orgánom dohľadu alebo ich zmeny považujú za významné, ak by ich vynechanie alebo skreslenie mohlo ovplyvniť rozhodovanie alebo úsudok orgánov dohľadu.

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie o činnosti poisťovne alebo zaisťovne:

a) názov a právnu formu podniku;

b) ak je k dispozícii, identifikátor právnickej osoby pridelený poisťovni alebo zaisťovni, ako sa uvádza v článku 7 ods. 4 písm. b) nariadenia (EÚ) 2023/2859;

c) hlavné trendy a faktory, ktoré prispievajú k rozvoju, výkonnosti a postaveniu podniku počas obdobia vykonávania jeho naplánovanej činnosti vrátane konkurencieschopnosti podniku a akýchkoľvek podstatných právnych alebo regulačných záležitostí;

d) opis cieľov činnosti podniku vrátane príslušných stratégií a časových rámcov.

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce kvalitatívne a kvantitatívne informácie týkajúce sa výkonnosti poisťovne alebo zaisťovne v oblasti upisovania podľa účtovnej závierky podniku:

a) analýzu celkovej výkonnosti podniku v oblasti upisovania počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, a dôvody akýchkoľvek významných zmien v porovnaní s obdobím, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca správa;

b) prognózy výkonnosti podniku v oblasti upisovania s informáciami o významných faktoroch, ktoré môžu ovplyvniť túto výkonnosť v oblasti upisovania, počas obdobia vykonávania jeho naplánovanej činnosti;

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce kvalitatívne a kvantitatívne informácie týkajúce sa výkonnosti investícií poisťovne alebo zaisťovne podľa účtovnej závierky podniku:

a) analýzu celkovej výkonnosti podniku v oblasti investovania počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, podľa príslušnej triedy aktív a v relevantných prípadoch dôvody akýchkoľvek významných zmien v takejto výkonnosti v porovnaní s obdobím, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca správa;

b) prognózy očakávanej výkonnosti podniku v oblasti investovania s informáciami o významných faktoroch, ktoré môžu ovplyvniť túto výkonnosť v oblasti investovania, počas obdobia vykonávania jeho naplánovanej činnosti;

c) kľúčové predpoklady, z ktorých podnik vychádza pri svojich investičných rozhodnutiach, pokiaľ ide o pohyb úrokových sadzieb, výmenných kurzov a ďalších príslušných trhových parametrov, počas obdobia vykonávania jeho naplánovanej činnosti;

d) informácie o všetkých investíciách do sekuritizácie a postupy riadenia rizík podniku v súvislosti s takýmito cennými papiermi alebo nástrojmi.

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať informácie o všetkých významných príjmoch a nákladoch iných než príjmy a náklady spojené s upisovaním alebo investovaním počas obdobia vykonávania naplánovanej činnosti podniku.

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať akékoľvek ďalšie významné informácie týkajúce sa ich činnosti a výkonnosti.

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa systému správy a riadenia poisťovne alebo zaisťovne:

a) opis štruktúry správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu podniku, jeho hlavných úloh a povinností a oddelenia povinností v rámci týchto orgánov, najmä či v ich rámci existujú príslušné výbory, ako aj opis hlavných úloh a povinností kľúčových funkcií;

b) nároky členov správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu a inej kľúčovej funkcie na odmeňovanie počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, a dôvody akýchkoľvek významných zmien týchto nárokov v porovnaní s obdobím, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca správa, vrátane vysvetlenia relatívneho významu pevných a pohyblivých zložiek odmeňovania.

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa dodržiavania požiadaviek na odbornosť a vhodnosť zo strany poisťovne alebo zaisťovne:

a) zoznam osôb v podniku, ktoré sú zodpovedné za kľúčové funkcie;

b) opis špecifických požiadaviek podniku týkajúcich sa zručností, vedomostí a odborných znalostí osôb, ktoré skutočne riadia podnik alebo majú iné kľúčové funkcie.

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa systému riadenia rizík poisťovne alebo zaisťovne:

a) opis spôsobu, akým sa systém riadenia rizík vrátane funkcie riadenia rizík zavádza a integruje do organizačnej štruktúry a postupov rozhodovania podniku;

b) informácie o stratégiách, cieľoch a postupoch riadenia rizík podniku, ako aj postupy týkajúce sa predkladania informácií pre každú kategóriu rizika;

c) informácie o tom, ako podnik overuje primeranosť ratingových hodnotení od externých ratingových agentúr vrátane informácií o tom, akým spôsobom a do akej miery podnik využíva ratingové hodnotenia od externých ratingových agentúr;

d) výsledky posúdení týkajúcich sa extrapolácie bezrizikovej úrokovej miery, párovacej korekcie a korekcie volatility, ako sa uvádza v článku 44 ods. 2a smernice 2009/138/ES.

V pravidelnej správe orgánom dohľadu sa opisuje postup, ktorý vykonal podnik na splnenie svojho záväzku týkajúceho sa vlastného posúdenia rizika a solventnosti ako súčasti svojho systému riadenia rizík, a spôsob, akým sa vlastné posúdenie rizika solventnosti integruje do organizačnej štruktúry a postupov rozhodovania podniku.

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa systému vnútornej kontroly poisťovne alebo zaisťovne:

a) opis prvkov systému vnútornej kontroly podniku a v relevantných prípadoch akékoľvek závažné nedostatky tohto systému vnútornej kontroly;

b) informácie o poskytnutom poradenstve a vykonaných hodnoteniach, ako sa uvádza v článku 46 ods. 2 smernice 2009/138/ES, počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, vrátane všetkých plánovaných činností, ktoré sa nevykonali, a dôvodu ich nevykonania;

c) informácie o politike dodržiavania súladu s predpismi podniku, o všetkých významných činnostiach vykonaných v rámci plánu súladu s predpismi a o všetkých závažných problémoch s dodržiavaním predpisov zistených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa.

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa funkcie vnútorného auditu poisťovne alebo zaisťovne:

a) opis vnútorných auditov vykonaných počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, spolu so:i) zhrnutím významných zistení a odporúčaní oznámených správnemu, riadiacemu alebo kontrolnému orgánu podniku;ii) zhrnutím všetkých opatrení prijatých v súvislosti s týmito významnými zisteniami a odporúčaniami;iii) akýmikoľvek informáciami o nevyriešených významných otázkach;

i) zhrnutím významných zistení a odporúčaní oznámených správnemu, riadiacemu alebo kontrolnému orgánu podniku;

ii) zhrnutím všetkých opatrení prijatých v súvislosti s týmito významnými zisteniami a odporúčaniami;

iii) akýmikoľvek informáciami o nevyriešených významných otázkach;

b) opis politiky vnútorného auditu podniku a frekvencia jej revízie;

c) opis plánu auditov podniku vrátane budúcich vnútorných auditov a odôvodnenie týchto budúcich auditov:

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa poistno-matematickej funkcie poisťovne alebo zaisťovne:

a) opis spôsobu vykonávania poistno-matematickej funkcie poisťovne alebo zaisťovne;

b) prehľad činností vykonávaných poistno-matematickou funkciou v každej z jej oblastí zodpovednosti počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, v ktorom sa opisuje, ako poistno-matematická funkcia prispieva k účinnému vykonávaniu systému riadenia rizík podniku, a opis hlavných zistení poistno-matematickej funkcie.

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa zverenia výkonu činností:

a) opis politiky zverenia výkonu činností poisťovne alebo zaisťovne;

b) zoznam osôb zodpovedných za zverený výkon kľúčových funkcií u poskytovateľa služieb.

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať akékoľvek ďalšie významné informácie týkajúce sa systému správy a riadenia poisťovne alebo zaisťovne.

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne:

a) informácie o politikách a postupoch, ktoré podnik používa na riadenie svojich vlastných zdrojov;

b) informácie o významných obchodných podmienkach hlavných položiek vlastných zdrojov, ktoré má podnik v držbe;

c) očakávaný vývoj vlastných zdrojov podniku počas obdobia vykonávania jeho naplánovanej činnosti vzhľadom na obchodnú stratégiu podniku, pričom sa náležite zohľadňujú kapitálové plány za stresových podmienok;

d) či existuje nejaký zámer splatiť alebo vykúpiť akúkoľvek položku vlastných zdrojov alebo či existujú plány na získanie dodatočných vlastných zdrojov;

e) informácie týkajúce sa odložených daní vrátane:i) opisu vypočítanej sumy odložených daňových pohľadávok bez posúdenia ich pravdepodobného využitia a rozsah, v akom boli tieto odložené daňové pohľadávky vykázané;ii) v prípade odložených daňových pohľadávok, ktoré boli vykázané, opisu súm, ktoré boli vykázané ako sumy, ktoré sa pravdepodobné využijú odkazom na pravdepodobný budúci zdaniteľný zisk a odkazom na zrušenie odložených daňových záväzkov v súvislosti s daňami z príjmov vyberanými tým istým daňovým orgánom;iii) podrobného opisu východiskových predpokladov použitých na prognózu pravdepodobného budúceho zdaniteľného zisku na účely článku 15;iv) analýzy citlivosti čistých odložených daňových pohľadávok na zmeny východiskových predpokladov uvedených v bode iii), pričom čisté odložené daňové pohľadávky sa vypočítavajú ako rozdiel medzi:1. výškou odložených daňových pohľadávok vypočítanou v súlade s článkom 15;2. výškou odložených daňových záväzkov, voči ktorým sa môžu odložené daňové pohľadávky vzájomne započítať s prihliadnutím na podrobný harmonogram.

i) opisu vypočítanej sumy odložených daňových pohľadávok bez posúdenia ich pravdepodobného využitia a rozsah, v akom boli tieto odložené daňové pohľadávky vykázané;

ii) v prípade odložených daňových pohľadávok, ktoré boli vykázané, opisu súm, ktoré boli vykázané ako sumy, ktoré sa pravdepodobné využijú odkazom na pravdepodobný budúci zdaniteľný zisk a odkazom na zrušenie odložených daňových záväzkov v súvislosti s daňami z príjmov vyberanými tým istým daňovým orgánom;

iii) podrobného opisu východiskových predpokladov použitých na prognózu pravdepodobného budúceho zdaniteľného zisku na účely článku 15;

iv) analýzy citlivosti čistých odložených daňových pohľadávok na zmeny východiskových predpokladov uvedených v bode iii), pričom čisté odložené daňové pohľadávky sa vypočítavajú ako rozdiel medzi:1. výškou odložených daňových pohľadávok vypočítanou v súlade s článkom 15;2. výškou odložených daňových záväzkov, voči ktorým sa môžu odložené daňové pohľadávky vzájomne započítať s prihliadnutím na podrobný harmonogram.

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky poisťovne alebo zaisťovne:

a) očakávaný vývoj predpokladanej kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky podniku na základe obchodnej stratégie podniku počas obdobia vykonávania jej naplánovanej činnosti, ak nie sú rovnaké informácie zahrnuté v správe ORSA pre orgán dohľadu;

b) odhad kapitálovej požiadavky na solventnosť podniku určený v súlade so štandardným vzorcom, ak orgán dohľadu požiadal podnik, aby poskytol takýto odhad podľa článku 112 ods. 7 smernice 2009/138/ES, alebo ak sa takýto odhad v roku prijatia pravidelnej správy orgánom dohľadu nevyžadoval, najnovší dostupný výpočet spolu s uvedením referenčného roka uvedeného výpočtu;

c) opis prístupu použitého na výpočet kapitálových požiadaviek pre nevýznamné riziká štandardného vzorca kapitálovej požiadavky na solventnosť vrátane stručného opisu modulov alebo podmodulov, na ktoré sa takýto prístup vzťahuje, a ukazovateľov veľkosti, ktoré sa použili na výpočet nevýznamných rizík;

d) v prípade budúceho zisku prognózovaného na účely kapacity odložených daní absorbovať straty v súlade s článkom 207 tohto nariadenia:i) opis a príslušná suma každej zložky použitej na preukázanie kladnej hodnoty zvýšenia odložených daňových pohľadávok;ii) podrobný opis východiskových predpokladov použitých na prognózu pravdepodobného budúceho zdaniteľného zisku na účely článku 207;iii) analýza citlivosti hodnoty úprav na zmeny východiskových predpokladov uvedených v bode ii);

i) opis a príslušná suma každej zložky použitej na preukázanie kladnej hodnoty zvýšenia odložených daňových pohľadávok;

ii) podrobný opis východiskových predpokladov použitých na prognózu pravdepodobného budúceho zdaniteľného zisku na účely článku 207;

iii) analýza citlivosti hodnoty úprav na zmeny východiskových predpokladov uvedených v bode ii);

e) objem a povahu úverového portfólia poisťovne alebo zaisťovne.

Ak sa na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť používa vnútorný model, pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať aj:

a) výsledky preskúmania zdrojov ziskov a príčin strát, ako sa vyžaduje v článku 123 smernice 2009/138/ES, v prípade každej hlavnej zložky činnosti;

b) opis spôsobu kategorizácie rizika zvolenej v rámci vnútorného modelu vysvetľuje uvedené zdroje ziskov a príčiny strát.

Ak sa na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť používajú parametre špecifické pre podnik, alebo sa na príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery uplatňuje párovacia korekcia, v pravidelnej správe orgánom dohľadu sa musí uviesť aj to, či došlo k zmenám informácií uvedených v žiadosti o schválenie týkajúcich sa parametrov špecifických pre podnik alebo párovacej korekcie.

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa držby dlhodobých investícií do akcií, ako sa uvádza v článku 105a smernice 2009/138/ES:

a) vyhlásenie, či poisťovňa alebo zaisťovňa uplatňuje prudenciálne zaobchádzanie stanovené v článku 105a uvedenej smernice, a ak je to tak, výšku a charakteristiky investícií do akcií, ktoré sú klasifikované ako dlhodobé investície do akcií, vrátane:i) geografického umiestnenia týchto kapitálových investícií;ii) podielu takýchto kapitálových investícií v rámci akciového portfólia;

i) geografického umiestnenia týchto kapitálových investícií;

ii) podielu takýchto kapitálových investícií v rámci akciového portfólia;

b) opis toho, ako poisťovňa alebo zaisťovňa spĺňa podmienky stanovené v článku 105a ods. 1 druhom pododseku smernice 2009/138/ES;

c) opis metód použitých na preukázanie schopnosti zabrániť nútenému predaju v súlade s článkom 171a tohto nariadenia.

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať aj informácie stanovené v treťom pododseku, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

a) dlhodobé investície do akcií predstavujú viac než 4 % celkových aktív v držbe poisťovní alebo zaisťovní;

b) poisťovňa alebo zaisťovňa by nespĺňala kapitálovú požiadavku na solventnosť bez uplatnenia článku 105a smernice 2009/138/ES.

Informácie uvedené v druhom pododseku sú tieto:

a) kvantifikácia dosahu neuplatňovania článku 105a smernice 2009/138/ES na hodnotu modulu trhového rizika na akúkoľvek investíciu do akcií;

b) informácie o opatreniach, ktoré by poisťovňa alebo zaisťovňa prijala v prípade porušenia alebo pretrvávajúceho nedodržiavania podmienok stanovených v článku 105a ods. 1 druhom pododseku smernice 2009/138/ES.

Pokiaľ ide o riziko likvidity, pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať:

a) informácie o očakávanom zisku zahrnutom do budúceho poistného a o očakávanom zisku zahrnutom do budúcich poplatkov za obsluhu a správu fondov vypočítaných v súlade s článkom 260 ods. 2 resp. 2a tohto nariadenia pre každú skupinu činnosti;

b) výsledok kvalitatívneho posúdenia uvedeného v článku 260 ods. 1 písm. d) bode ii);

c) opis metód a hlavných predpokladov použitých na výpočet očakávaného zisku zahrnutého do budúceho poistného.

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať aj informácie o každej významnej expozícii rizika likvidity voči finančným transakciám alebo dohodám vrátane faktoringu, do ktorých poisťovňa alebo zaisťovňa priamo alebo nepriamo vstúpila.

Pokiaľ ide o koncentráciu rizík, pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať:

a) informácie o významných koncentráciách rizík, ktorým je podnik vystavený;

b) prehľad všetkých budúcich koncentrácií rizík predpokladaných počas obdobia vykonávania naplánovanej činnosti v súlade s obchodnou stratégiou uvedeného podniku;

c) vysvetlenie spôsobu, ako sa budú koncentrácie rizík uvedené v písmenách a) a b) riadiť.

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa rizikovej expozície poisťovne alebo zaisťovne vrátane expozície vyplývajúcej z podsúvahových pozícií a presunu rizika na účelovo vytvorené subjekty:

a) ak podnik predáva alebo opätovne zakladá kolaterál v zmysle článku 214 tohto nariadenia, výšku uvedeného kolaterálu oceneného v súlade s článkom 75 smernice 2009/138/ES;

b) ak podnik poskytol kolaterál v zmysle článku 214:i) povahu kolaterálu;ii) povahu a hodnotu aktív poskytnutých ako kolaterál;iii) zodpovedajúce skutočné a podmienené záväzky vytvorené dohodou o kolateráli;

i) povahu kolaterálu;

ii) povahu a hodnotu aktív poskytnutých ako kolaterál;

iii) zodpovedajúce skutočné a podmienené záväzky vytvorené dohodou o kolateráli;

c) informácie o významných obchodných podmienkach súvisiacich s dohodou o kolateráli;

d) ak podnik predáva variabilné dôchodky, informácie o pripoisteniach poskytujúcich garancie a hedžingu záruk;

e) opis finančných transakcií vrátane faktoringu, do ktorých poisťovňa alebo zaisťovňa priamo alebo nepriamo vstúpila, a zodpovedajúce sumy podsúvahových záväzkov.

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie týkajúce sa techník zmierňovania rizika poisťovne alebo zaisťovne:

a) opis techník používaných na zmierňovanie rizík;

b) opis akýchkoľvek významných techník zmierňovania rizík, ktoré podnik zvažuje kúpiť alebo do ktorých zvažuje vstúpiť na základe obchodnej stratégie podniku počas obdobia vykonávania naplánovanej činnosti, a odôvodnenie a účinok takýchto techník zmierňovania rizík;

c) ak má poisťovňa alebo zaisťovňa v držbe kolaterál v zmysle článku 214 tohto nariadenia, informácie o významných obchodných podmienkach spojených s dohodou o kolateráli.

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať kvalitatívne a kvantitatívne informácie o významných rizikách, ktoré nie sú zachytené vo výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť a ktoré nie sú zachytené v predchádzajúcich odsekoch, ak sa na rovnaké informácie nevzťahuje správa ORSA pre orgán dohľadu.

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať všetky nasledujúce informácie o citlivosti poisťovne alebo zaisťovne na riziko, ak sa na rovnaké informácie nevzťahuje správa ORSA pre orgán dohľadu:

a) opis stresových testov a analýzy scenára podľa článku 259 ods. 3, ktorú vykonal podnik, vrátane jej výsledku;

b) opis použitých metód a hlavné predpoklady, z ktorých sa vychádza pri stresových testoch a analýze scenára podľa článku 259 ods. 3.

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať informácie o každom primerane predvídateľnom riziku nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky alebo kapitálovej požiadavky na solventnosť podniku a plány podniku na zaistenie dodržania každej z uvedených požiadaviek, ak rovnaké informácie neobsahuje správa ORSA pre orgán dohľadu.

Pravidelná správa orgánom dohľadu musí obsahovať akékoľvek ďalšie významné informácie o riadení kapitálu a rizikovom profile poisťovne alebo zaisťovne.

Na účely odsekov 6 a 8 je faktoring zmluvná dohoda medzi podnikom (postupiteľom) a finančným subjektom (faktorom), v rámci ktorej postupiteľ postupuje alebo odpredáva svoje pohľadávky faktorovi výmenou za to, že faktor poskytuje v súvislosti s postúpenými pohľadávkami postupiteľovi jednu alebo viaceré z týchto služieb:

a) preddavok percentuálneho podielu sumy postúpených pohľadávok, spravidla s krátkodobou splatnosťou, bez viazanosti a automatického obnovovania;

b) riadenie pohľadávok, inkaso a kreditné zabezpečenie, pričom vo všeobecnosti faktor spravuje evidenciu odbytu postupiteľa a uskutočňuje inkaso pohľadávok v mene faktora.

1. výškou odložených daňových pohľadávok vypočítanou v súlade s článkom 15;

2. výškou odložených daňových záväzkov, voči ktorým sa môžu odložené daňové pohľadávky vzájomne započítať s prihliadnutím na podrobný harmonogram.

Ak sa nevyžaduje, aby sa v súvislosti s daným finančným rokom predkladala pravidelná správa orgánom dohľadu, poisťovne a zaisťovne napriek tomu predložia svojmu orgánu dohľadu informácie o akýchkoľvek významných zmenách, ku ktorým došlo počas finančného roka v porovnaní s najnovšími informáciami predloženými tomuto orgánu dohľadu v súlade s touto kapitolou. Takisto poskytnú stručné vysvetlenie príčin a účinkov takýchto zmien. Predkladanie informácií o významných zmenách sa nepovažuje za zmenu frekvencie pravidelnej správy orgánom dohľadu stanovenej v článku 35a smernice 2009/138/ES.

Poisťovne a zaisťovne predkladajú informácie uvedené v článku 304 ods. 1 v strojovo čitateľnej elektronickej podobe, ktorá umožňuje uplatnenie funkcie vyhľadávania príslušného textu a čísel.

Na účely článku 29a ods. 1 písm. a) bodu iv) čísla 3, písm. b) bodu v) čísla 3 a písm. c) bodu vii) čísla 3 smernice 2009/138/ES je kapitálovou požiadavkou, ktorá sa uplatňuje na investície do nehmotného majetku, ktorý nie je krytý modulom trhového rizika a modulom rizika zlyhania protistrany, kapitálová požiadavka pre riziko nehmotného majetku uvedená v článku 203 tohto nariadenia.

Orgán dohľadu schvaľuje použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 35 ods. 5a smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) orgán dohľadu na základe procesu preskúmania orgánmi dohľadu dospeje k záveru, že podnik:i) dokáže čeliť akýmkoľvek súčasným alebo budúcim rizikám;ii) nevyžaduje častejšie posudzovanie orgánom dohľadu, než je posúdenie požadované poisťovňou alebo zaisťovňou;iii) nepodlieha prebiehajúcim opatreniam v oblasti dohľadu na nápravu závažného nedodržiavania smernice 2009/138/ES;

i) dokáže čeliť akýmkoľvek súčasným alebo budúcim rizikám;

ii) nevyžaduje častejšie posudzovanie orgánom dohľadu, než je posúdenie požadované poisťovňou alebo zaisťovňou;

iii) nepodlieha prebiehajúcim opatreniam v oblasti dohľadu na nápravu závažného nedodržiavania smernice 2009/138/ES;

b) orgán dohľadu dospeje k záveru, že podnik nemá komplexný obchodný model, pričom zohľadňuje obchodnú stratégiu a podnikateľský plán podniku, zložitosť ponúkaných poistných produktov a jeho investičné portfólio;

c) podnik spĺňa všetky nasledujúce podmienky s výhradou odsekov 2, 3 a 4:i) technické rezervy z činností životného poistenia vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvoreným subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES, nie sú vyššie než 12000000000 EUR;ii) ročný hrubý výnos z predpísaného poistného z činností neživotného poistenia nie je vyšší než 2000000000 EUR;iii) podnik nepredstavuje viac než 5 % trhu so životným alebo neživotným poistením a zaistením v domovskom členskom štáte podniku, ak je podiel na trhu so životným poistením a zaistením založený na hrubých technických rezervách a podiel na trhu s neživotným poistením a zaistením je založený na hrubom predpísanom poistnom;

i) technické rezervy z činností životného poistenia vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvoreným subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES, nie sú vyššie než 12000000000 EUR;

ii) ročný hrubý výnos z predpísaného poistného z činností neživotného poistenia nie je vyšší než 2000000000 EUR;

iii) podnik nepredstavuje viac než 5 % trhu so životným alebo neživotným poistením a zaistením v domovskom členskom štáte podniku, ak je podiel na trhu so životným poistením a zaistením založený na hrubých technických rezervách a podiel na trhu s neživotným poistením a zaistením je založený na hrubom predpísanom poistnom;

d) orgán dohľadu nezistil nevyriešené závažné obavy vyplývajúce zo systému správy a riadenia podniku;

e) kapitálová požiadavka na solventnosť podniku sa prekročí o primeranú maržu s prihliadnutím aj na internú cieľovú solventnosť podniku, ako sa uvádza v jeho strednodobom pláne na riadenie kapitálu;

f) orgán dohľadu v poslednej pravidelnej správe orgánom dohľadu nezistil nevyriešené závažné obavy a je spokojný s informáciami uvedenými v správe o solventnosti a finančnom stave a vo výročných a v relevantných prípadoch štvrťročných kvantitatívnych vzoroch na predkladanie informácií.

Orgán dohľadu odníme schválenie udelené poisťovni alebo zaisťovni, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, na použitie opatrenia proporcionality stanoveného v článku 35 ods. 5a smernice 2009/138/ES, ak už nie je splnená ktorákoľvek z podmienok stanovených v prvom pododseku.

Odsek 1 prvý pododsek písm. c) bod i) sa uplatňuje len na podniky vykonávajúce činnosť životného poistenia a podniky vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých technické rezervy súvisiace s činnosťami životného poistenia predstavujú 20 % alebo viac celkových technických rezerv vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES.

Odsek 1 prvý pododsek písm. c) bod ii) sa uplatňuje len na podniky vykonávajúce činnosť neživotného poistenia a podniky vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých ročný hrubý príjem z predpísaného poistného súvisiaci s činnosťami neživotného poistenia predstavuje 40 % alebo viac ich celkového ročného hrubého príjmu z predpísaného poistného.

Bez ohľadu na odsek 1 prvý pododsek môžu orgány dohľadu stále schváliť použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 35 ods. 5a smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nespĺňa podmienku stanovenú v písmene c) uvedeného odseku, ak na základe prvkov procesu preskúmania orgánmi dohľadu, ktoré sú relevantné pre toto opatrenie v oblasti proporcionality, dospejú k záveru, že rizikový profil podniku je dostatočne nízky.

Orgán dohľadu schvaľuje použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 41 ods. 2a druhom pododseku smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) orgán dohľadu na základe procesu preskúmania orgánmi dohľadu dospeje k záveru, že podnik:i) dokáže čeliť akýmkoľvek súčasným alebo budúcim rizikám;ii) nepodlieha prebiehajúcim opatreniam v oblasti dohľadu na nápravu závažného nedodržiavania smernice 2009/138/ES;

i) dokáže čeliť akýmkoľvek súčasným alebo budúcim rizikám;

ii) nepodlieha prebiehajúcim opatreniam v oblasti dohľadu na nápravu závažného nedodržiavania smernice 2009/138/ES;

b) orgán dohľadu dospeje k záveru, že podnik nemá komplexný obchodný model, pričom zohľadňuje jeho obchodnú stratégiu, jeho podnikateľský plán, zložitosť ponúkaných poistných produktov a jeho investičné portfólio;

c) podnik spĺňa všetky nasledujúce podmienky s výhradou odsekov 2, 3 a 4:i) technické rezervy z činností životného poistenia vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvoreným subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES, nie sú vyššie než 12000000000 EUR;ii) ročný hrubý výnos z predpísaného poistného z činností neživotného poistenia nie je vyšší než 2000000000 EUR;iii) podnik nepredstavuje viac než 5 % trhu so životným alebo neživotným poistením a zaistením v domovskom členskom štáte podniku, ak je podiel na trhu so životným poistením a zaistením založený na hrubých technických rezervách a podiel na trhu s neživotným poistením a zaistením je založený na hrubom predpísanom poistnom;

i) technické rezervy z činností životného poistenia vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvoreným subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES, nie sú vyššie než 12000000000 EUR;

ii) ročný hrubý výnos z predpísaného poistného z činností neživotného poistenia nie je vyšší než 2000000000 EUR;

iii) podnik nepredstavuje viac než 5 % trhu so životným alebo neživotným poistením a zaistením v domovskom členskom štáte podniku, ak je podiel na trhu so životným poistením a zaistením založený na hrubých technických rezervách a podiel na trhu s neživotným poistením a zaistením je založený na hrubom predpísanom poistnom;

d) orgán dohľadu nezistil nevyriešené závažné obavy vyplývajúce zo systému správy a riadenia podniku;

e) osoby zodpovedné za kľúčové funkcie, ako je funkcia riadenia rizík, poistno-matematická funkcia a funkcia dodržiavania súladu s predpismi, majú vždy dostatočné znalosti, schopnosti a skúsenosti na vykonávanie svojich povinností a kombinácia funkcií alebo kombinácia funkcie s členstvom v správnom, riadiacom alebo kontrolnom orgáne neohrozuje schopnosť a disponibilitu osoby vykonávať jej povinnosti;

f) orgán dohľadu je presvedčený, že náklady na zachovanie oddelených funkcií by boli pre podnik neprimerané.

Orgán dohľadu odníme schválenie udelené poisťovni alebo zaisťovni, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, na použitie opatrenia proporcionality stanoveného v článku 41 ods. 2a smernice 2009/138/ES, ak už nie je splnená ktorákoľvek z podmienok stanovených v prvom pododseku.

Odsek 1 prvý pododsek písm. c) bod i) sa uplatňuje len na podniky vykonávajúce činnosť životného poistenia a podniky vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých technické rezervy súvisiace s činnosťami životného poistenia predstavujú 20 % alebo viac celkových technických rezerv vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES.

Odsek 1 prvý pododsek písm. c) bod ii) sa uplatňuje len na podniky vykonávajúce činnosť neživotného poistenia a podniky vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých ročný hrubý príjem z predpísaného poistného súvisiaci s činnosťami neživotného poistenia predstavuje 40 % alebo viac ich celkového ročného hrubého príjmu z predpísaného poistného.

Bez ohľadu na odsek 1 prvý pododsek môžu orgány dohľadu stále schváliť použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 41 ods. 2a smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nespĺňa podmienku stanovenú v odseku 1 prvom pododseku písm. c) tohto článku, ak na základe prvkov procesu preskúmania orgánmi dohľadu, ktoré sú relevantné pre toto opatrenie v oblasti proporcionality, dospejú k záveru, že rizikový profil podniku je dostatočne nízky.

Orgán dohľadu schvaľuje použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 41 ods. 3 druhom pododseku smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) orgán dohľadu na základe procesu preskúmania orgánmi dohľadu dospeje k záveru, že podnik:i) dokáže čeliť akýmkoľvek súčasným alebo budúcim rizikám;ii) nevyžaduje častejšie posudzovanie orgánom dohľadu, než je posúdenie požadované poisťovňou alebo zaisťovňou;iii) nepodlieha prebiehajúcim opatreniam v oblasti dohľadu na nápravu závažného nedodržiavania smernice 2009/138/ES;

i) dokáže čeliť akýmkoľvek súčasným alebo budúcim rizikám;

ii) nevyžaduje častejšie posudzovanie orgánom dohľadu, než je posúdenie požadované poisťovňou alebo zaisťovňou;

iii) nepodlieha prebiehajúcim opatreniam v oblasti dohľadu na nápravu závažného nedodržiavania smernice 2009/138/ES;

b) orgán dohľadu dospeje k záveru, že podnik nemá komplexný obchodný model, pričom zohľadňuje jeho obchodnú stratégiu, jeho podnikateľský plán, zložitosť ponúkaných poistných produktov a jeho investičné portfólio;

c) podnik spĺňa všetky nasledujúce podmienky s výhradou odsekov 2, 3 a 4:i) technické rezervy z činností životného poistenia vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvoreným subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES, nie sú vyššie než 12000000000 EUR;ii) ročný hrubý výnos z predpísaného poistného z činností neživotného poistenia nie je vyšší než 2000000000 EUR;iii) podnik nepredstavuje viac než 5 % trhu so životným alebo neživotným poistením a zaistením v domovskom členskom štáte podniku, ak je podiel na trhu so životným poistením a zaistením založený na hrubých technických rezervách a podiel na trhu s neživotným poistením a zaistením je založený na hrubom predpísanom poistnom;

i) technické rezervy z činností životného poistenia vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvoreným subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES, nie sú vyššie než 12000000000 EUR;

ii) ročný hrubý výnos z predpísaného poistného z činností neživotného poistenia nie je vyšší než 2000000000 EUR;

iii) podnik nepredstavuje viac než 5 % trhu so životným alebo neživotným poistením a zaistením v domovskom členskom štáte podniku, ak je podiel na trhu so životným poistením a zaistením založený na hrubých technických rezervách a podiel na trhu s neživotným poistením a zaistením je založený na hrubom predpísanom poistnom;

d) orgán dohľadu nezistil nevyriešené závažné obavy vyplývajúce zo systému správy a riadenia podniku.

Orgán dohľadu odníme schválenie udelené poisťovni alebo zaisťovni, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, na použitie opatrenia proporcionality stanoveného v článku 41 ods. 3 smernice 2009/138/ES, ak už nie je splnená ktorákoľvek z podmienok stanovených v prvom pododseku.

Odsek 1 prvý pododsek písm. c) bod i) sa uplatňuje len na podniky vykonávajúce činnosť životného poistenia a podniky vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých technické rezervy súvisiace s činnosťami životného poistenia a zaistenia predstavujú 20 % alebo viac celkových technických rezerv vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES.

Odsek 1 prvý pododsek písm. c) bod ii) sa uplatňuje len na podniky vykonávajúce činnosť neživotného poistenia a podniky vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých ročný hrubý príjem z predpísaného poistného súvisiaci s činnosťami neživotného poistenia predstavuje 40 % alebo viac ich celkového ročného hrubého príjmu z predpísaného poistného.

Bez ohľadu na odsek 1 prvý pododsek môžu orgány dohľadu stále schváliť použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 41 ods. 3 druhom pododseku smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nespĺňa podmienku stanovenú v odseku 1 prvom pododseku písm. c) tohto článku, ak na základe prvkov procesu preskúmania orgánmi dohľadu, ktoré sú relevantné pre toto opatrenie v oblasti proporcionality, dospejú k záveru, že rizikový profil poisťovne a zaisťovne je dostatočne nízky.

Orgán dohľadu schvaľuje použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 45 ods. 5 druhom pododseku smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) orgán dohľadu na základe procesu preskúmania orgánmi dohľadu dospeje k záveru, že podnik:i) dokáže čeliť akýmkoľvek súčasným alebo budúcim rizikám;ii) nevyžaduje častejšie posudzovanie orgánom dohľadu, než je posúdenie požadované poisťovňou alebo zaisťovňou;iii) nepodlieha prebiehajúcim opatreniam v oblasti dohľadu na nápravu závažného nedodržiavania smernice 2009/138/ES;

i) dokáže čeliť akýmkoľvek súčasným alebo budúcim rizikám;

ii) nevyžaduje častejšie posudzovanie orgánom dohľadu, než je posúdenie požadované poisťovňou alebo zaisťovňou;

iii) nepodlieha prebiehajúcim opatreniam v oblasti dohľadu na nápravu závažného nedodržiavania smernice 2009/138/ES;

b) orgán dohľadu dospeje k záveru, že podnik nemá komplexný obchodný model, pričom zohľadňuje jeho obchodnú stratégiu, jeho podnikateľský plán, zložitosť ponúkaných poistných produktov a jeho investičné portfólio;

c) podnik spĺňa všetky nasledujúce podmienky s výhradou odsekov 2, 3 a 4:i) technické rezervy z činností životného poistenia vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvoreným subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES, nie sú vyššie než 12000000000 EUR;ii) ročný hrubý výnos z predpísaného poistného z činností neživotného poistenia nie je vyšší než 2000000000 EUR;iii) podnik nepredstavuje viac než 5 % trhu so životným alebo neživotným poistením a zaistením v domovskom členskom štáte podniku, ak je podiel na trhu so životným poistením a zaistením založený na hrubých technických rezervách a podiel na trhu s neživotným poistením a zaistením a zaistenia je založený na hrubom predpísanom poistnom;

i) technické rezervy z činností životného poistenia vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvoreným subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES, nie sú vyššie než 12000000000 EUR;

ii) ročný hrubý výnos z predpísaného poistného z činností neživotného poistenia nie je vyšší než 2000000000 EUR;

iii) podnik nepredstavuje viac než 5 % trhu so životným alebo neživotným poistením a zaistením v domovskom členskom štáte podniku, ak je podiel na trhu so životným poistením a zaistením založený na hrubých technických rezervách a podiel na trhu s neživotným poistením a zaistením a zaistenia je založený na hrubom predpísanom poistnom;

d) orgán dohľadu nezistil nevyriešené závažné obavy vyplývajúce zo systému správy a riadenia podniku;

e) kapitálová požiadavka na solventnosť podniku sa prekročí o primeranú maržu s prihliadnutím na internú cieľovú solventnosť podniku, ako sa uvádza v jeho strednodobom pláne na riadenie kapitálu;

f) orgán dohľadu je spokojný s informáciami poskytnutými v poslednom vlastnom posúdení rizika a solventnosti podniku podľa článku 45 ods. 2 smernice 2009/138/ES a článku 306 tohto nariadenia, pričom zohľadňuje jeho rizikový profil;

g) podnik je schopný k spokojnosti orgánu dohľadu preukázať, že znížená frekvencia správy o vlastnom posúdení rizika a solventnosti by nemala negatívny vplyv na systém riadenia rizík podniku uvedený v článku 44 smernice 2009/138/ES;

h) podnik udržiava účinný postup monitorovania okolností, ktoré si vyžadujú ad hoc správu o vlastnom posúdení rizika a solventnosti, a má dostatočné zdroje na vypracovanie takejto ad hoc správy, ak sa to vyžaduje.

Orgán dohľadu odníme schválenie udelené poisťovni alebo zaisťovni, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, na použitie opatrenia proporcionality stanoveného v článku 45 ods. 5 druhom pododseku smernice 2009/138/ES, ak už nie je splnená ktorákoľvek z podmienok stanovených v prvom pododseku.

Odsek 1 prvý pododsek písm. c) bod i) sa uplatňuje len na podniky vykonávajúce činnosť životného poistenia a podniky vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých technické rezervy súvisiace s činnosťami životného poistenia a zaistenia predstavujú 20 % alebo viac celkových technických rezerv vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES.

Odsek 1 prvý pododsek písm. c) bod ii) sa uplatňuje len na podniky vykonávajúce činnosť neživotného poistenia a podniky vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých ročný hrubý príjem z predpísaného poistného súvisiaci s činnosťami neživotného poistenia predstavuje 40 % alebo viac ich celkového ročného hrubého príjmu z predpísaného poistného.

Bez ohľadu na odsek 1 prvý pododsek môžu orgány dohľadu stále schváliť použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 45 ods. 5 druhom pododseku smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nespĺňa podmienku stanovenú v odseku 1 prvom pododseku písm. c) tohto článku, ak na základe prvkov procesu preskúmania orgánmi dohľadu, ktoré sú relevantné pre toto opatrenie v oblasti proporcionality, dospejú k záveru, že rizikový profil poisťovne a zaisťovne je dostatočne nízky.

Orgán dohľadu schváli použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 77 ods. 8 smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) orgán dohľadu na základe procesu preskúmania orgánmi dohľadu dospeje k záveru, že podnik:i) dokáže čeliť akýmkoľvek súčasným alebo budúcim rizikám;ii) nepodlieha prebiehajúcim opatreniam v oblasti dohľadu na nápravu závažného nedodržiavania smernice 2009/138/ES;

i) dokáže čeliť akýmkoľvek súčasným alebo budúcim rizikám;

ii) nepodlieha prebiehajúcim opatreniam v oblasti dohľadu na nápravu závažného nedodržiavania smernice 2009/138/ES;

b) orgán dohľadu dospeje k záveru, že podnik nemá komplexný obchodný model, pričom zohľadňuje jeho obchodnú stratégiu, jeho podnikateľský plán, zložitosť ponúkaných poistných produktov a jeho investičné portfólio;

c) podnik spĺňa všetky nasledujúce podmienky s výhradou odsekov 2 a 3:i) technické rezervy z činností životného poistenia vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvoreným subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES, nie sú vyššie než 12000000000 EUR;ii) podnik nepredstavuje viac než 5 % trhu so životným alebo neživotným poistením a zaistením v domovskom členskom štáte podniku, ak je podiel na trhu so životným poistením a zaistením založený na hrubých technických rezervách a podiel na trhu s neživotným poistením a zaistením je založený na hrubom predpísanom poistnom;

i) technické rezervy z činností životného poistenia vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvoreným subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES, nie sú vyššie než 12000000000 EUR;

ii) podnik nepredstavuje viac než 5 % trhu so životným alebo neživotným poistením a zaistením v domovskom členskom štáte podniku, ak je podiel na trhu so životným poistením a zaistením založený na hrubých technických rezervách a podiel na trhu s neživotným poistením a zaistením je založený na hrubom predpísanom poistnom;

d) orgán dohľadu nezistil nevyriešené závažné obavy vyplývajúce zo systému správy a riadenia podniku;

e) podnik je schopný preukázať, že používanie obozretného deterministického oceňovania je primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík vyplývajúcich z povinností, na ktoré chce podnik uplatniť toto oceňovanie;

f) časová hodnota opcií a záruk zmlúv, pri ktorých sa uplatňuje obozretné deterministické ocenenie, ocenená na základe obozretného harmonizovaného zníženého súboru scenárov, predstavuje menej než 5 % kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Ak sa poisťovni alebo zaisťovni udelí schválenie uvedené v prvom pododseku, uplatňuje sa článok 34a ods. 2 a 3.

Orgán dohľadu odníme schválenie udelené poisťovni alebo zaisťovni, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, na použitie opatrenia proporcionality stanoveného v článku 77 ods. 8 smernice 2009/138/ES, ak aspoň počas jedného roka už nie je splnená ktorákoľvek z podmienok stanovených v prvom pododseku.

Odsek 1 prvý pododsek písm. c) bod i) sa uplatňuje len na podniky vykonávajúce činnosť životného poistenia a podniky vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých technické rezervy súvisiace s činnosťami životného poistenia a zaistenia predstavujú 20 % alebo viac celkových technických rezerv vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES.

Bez ohľadu na odsek 1 prvý pododsek môžu orgány dohľadu stále schváliť použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 77 ods. 8 smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nespĺňa podmienku stanovenú v písmene c) uvedeného odseku, ak na základe prvkov procesu preskúmania orgánmi dohľadu, ktoré sú relevantné pre toto opatrenie v oblasti proporcionality, dospejú k záveru, že rizikový profil poisťovne a zaisťovne je dostatočne nízky.

Orgán dohľadu schvaľuje použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 144a ods. 4 smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, pričom orgán dohľadu zohľadňuje tieto podmienky:

a) orgán dohľadu na základe procesu preskúmania orgánmi dohľadu dospeje k záveru, že podnik:i) dokáže čeliť akýmkoľvek súčasným alebo budúcim rizikám;ii) nepodlieha prebiehajúcim opatreniam v oblasti dohľadu na nápravu závažného nedodržiavania smernice 2009/138/ES;

i) dokáže čeliť akýmkoľvek súčasným alebo budúcim rizikám;

ii) nepodlieha prebiehajúcim opatreniam v oblasti dohľadu na nápravu závažného nedodržiavania smernice 2009/138/ES;

b) orgán dohľadu dospeje k záveru, že podnik nemá komplexný obchodný model, pričom zohľadňuje jeho obchodnú stratégiu, jeho podnikateľský plán, zložitosť ponúkaných poistných produktov a jeho investičné portfólio;

c) podnik spĺňa všetky nasledujúce podmienky s výhradou odsekov 2, 3 a 4:i) technické rezervy z činností životného poistenia vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvoreným subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES, nie sú vyššie než 12000000000 EUR;ii) ročný hrubý výnos z predpísaného poistného z činností neživotného poistenia nie je vyšší než 2000000000 EUR;iii) podnik nepredstavuje viac než 5 % trhu so životným alebo neživotným poistením a zaistením v domovskom členskom štáte podniku, ak je podiel na trhu so životným poistením a zaistením založený na hrubých technických rezervách a podiel na trhu s neživotným poistením a zaistením je založený na hrubom predpísanom poistnom;

i) technické rezervy z činností životného poistenia vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvoreným subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES, nie sú vyššie než 12000000000 EUR;

ii) ročný hrubý výnos z predpísaného poistného z činností neživotného poistenia nie je vyšší než 2000000000 EUR;

iii) podnik nepredstavuje viac než 5 % trhu so životným alebo neživotným poistením a zaistením v domovskom členskom štáte podniku, ak je podiel na trhu so životným poistením a zaistením založený na hrubých technických rezervách a podiel na trhu s neživotným poistením a zaistením je založený na hrubom predpísanom poistnom;

d) kapitálová požiadavka na solventnosť podniku sa prekročí o primeranú maržu s prihliadnutím na internú cieľovú solventnosť podniku, ako sa uvádza v jeho strednodobom pláne na riadenie kapitálu;

e) orgán dohľadu nezistil nevyriešené závažné obavy vyplývajúce zo systému správy a riadenia podniku;

f) podnik nie je vystavený významnému riziku likvidity tak na strane aktív, ako aj na strane záväzkov súvahy, pričom sa zohľadňuje:i) dostupnosť likvidných aktív a iných zdrojov likvidity;ii) úroveň likvidity poistných zmlúv;iii) potreby likvidity vyplývajúce z poistiteľných udalostí;iv) potenciálny dosah správania poistníkov na likviditnú pozíciu podniku;v) expozícia voči podsúvahovým položkám;vi) koncentrácia expozícií protistrany voči zaisťovniam;vii) ak je podnik súčasťou skupiny, zastupiteľnosť, dostupnosť a prevoditeľnosť likvidných aktív v celej skupine;

i) dostupnosť likvidných aktív a iných zdrojov likvidity;

ii) úroveň likvidity poistných zmlúv;

iii) potreby likvidity vyplývajúce z poistiteľných udalostí;

iv) potenciálny dosah správania poistníkov na likviditnú pozíciu podniku;

v) expozícia voči podsúvahovým položkám;

vi) koncentrácia expozícií protistrany voči zaisťovniam;

vii) ak je podnik súčasťou skupiny, zastupiteľnosť, dostupnosť a prevoditeľnosť likvidných aktív v celej skupine;

g) orgán dohľadu nezistil závažné obavy v súvislosti s likviditnou pozíciou podniku, ktoré vyplývajú z hospodárskych alebo makroekonomických trendov na trhu, ani s výškou a kvalitou položiek vlastných zdrojov.

Orgán dohľadu odníme schválenie udelené poisťovni alebo zaisťovni, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik, na použitie opatrenia proporcionality stanoveného v článku 144a ods. 4 smernice 2009/138/ES, ak už nie je splnená ktorákoľvek z podmienok stanovených v prvom pododseku.

Odsek 1 prvý pododsek písm. c) bod i) sa uplatňuje len na podniky vykonávajúce činnosť životného poistenia a podniky vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých technické rezervy súvisiace s činnosťami životného poistenia a zaistenia predstavujú 20 % alebo viac celkových technických rezerv vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76 smernice 2009/138/ES.

Odsek 1 prvý pododsek písm. c) bod ii) sa uplatňuje len na podniky vykonávajúce činnosť neživotného poistenia a podniky vykonávajúce činnosti životného aj neživotného poistenia, ktorých ročný hrubý príjem z predpísaného poistného súvisiaci s činnosťami neživotného poistenia predstavuje 40 % alebo viac ich celkového ročného hrubého príjmu z predpísaného poistného.

Bez ohľadu na odsek 1 prvý pododsek môžu orgány dohľadu stále schváliť použitie opatrenia v oblasti proporcionality stanoveného v článku 144a ods. 4 smernice 2009/138/ES poisťovňou a zaisťovňou, ktorá nespĺňa podmienku stanovenú v odseku 1 prvom pododseku písm. c) tohto článku, ak na základe prvkov procesu preskúmania orgánmi dohľadu, ktoré sú relevantné pre toto opatrenie v oblasti proporcionality, dospejú k záveru, že rizikový profil poisťovne a zaisťovne je dostatočne nízky.

Na účely článku 230 ods. 1 druhého pododseku písm. b) a článku 233a ods. 1 písm. b) bodu i) smernice 2009/138/ES sa kapitálová požiadavka na solventnosť na úrovni skupiny vypočítaná na základe konsolidovaných údajov vypočítava ako súčet:

a) kapitálovej požiadavky na solventnosť vypočítanej na základe konsolidovaných údajov uvedených v článku 335 ods. 1 písm. a), b), c) a e), údajov podnikov kolektívneho investovania a investícií vo forme fondov, ktoré sú dcérskymi podnikmi materského podniku, podľa pravidiel stanovených v hlave I kapitole VI oddiele 4 smernice 2009/138/ES;

b) pomerného podielu kapitálovej požiadavky na solventnosť každého podniku uvedeného v článku 335 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia;

c) pre podniky uvedené v článku 335 ods. 1 písm. f) tohto nariadenia okrem podnikov, na ktoré sa vzťahujú písmená a) a d) tohto odseku, sumy stanovenej v súlade s článkom 13, článkami 168 až 171d, článkami 182 až 187 a článkom 188 tohto nariadenia;

d) pre prepojené podniky kolektívneho investovania alebo investície vo forme fondov uvedené v článku 335 ods. 1 písm. f) tohto nariadenia, ktoré nie sú dcérskymi podnikmi poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, a na ktoré sa uplatňuje článok 84 ods. 1 tohto nariadenia na individuálnej úrovni, sumy určenej v súlade s hlavou I kapitolou V a článkom 84 ods. 1 tohto nariadenia.

Na účely prvého pododseku písm. a) sa články 168 až 171d neuplatňujú na podiely v prepojených podnikoch uvedených v článku 220 ods. 3 smernice 2009/138/ES.

Na účely prvého pododseku písm. b) sa kapitálová požiadavka na solventnosť vypočítava pre prepojenú poisťovňu alebo zaisťovňu z tretej krajiny, ktorá nie je dcérskym podnikom, ako keby táto poisťovňa alebo zaisťovňa mala svoje ústredie v Únii.

Na účely článku 336 písm. a) hodnota akcií, s ktorými sa zaobchádza ako s dlhodobými investíciami do akcií, nesmie byť vyššia ako súčet týchto hodnôt:

a) hodnôt akcií, ktoré podniky uvedené v článku 335 ods. 1 písm. a) klasifikujú ako dlhodobé investície do akcií;

b) pomerného podielu akcií, ktoré podniky uvedené v článku 335 ods. 1 písm. c) klasifikujú ako dlhodobé investície do akcií.

Bez ohľadu na odsek 1, ak je skupina vystavená významnému riziku likvidity, ktoré nie je zachytené na úrovni jednotlivých poisťovní alebo zaisťovní, alebo ak existujú významné transakcie v rámci skupiny, ktoré môžu mať za následok, že výpočet podľa prvého pododseku nie je primeraný, orgán dohľadu nad skupinou môže požadovať, aby podnik s účasťou na základe konsolidovaných údajov uvedených v článku 335 prepočítal hodnotu akcií, s ktorými možno zaobchádzať ako s dlhodobými investíciami do akcií na úrovni skupiny na účely odseku 1 písm. a) tohto článku, namiesto predpokladu, že akcie, ktoré poisťovňa alebo zaisťovňa klasifikuje ako dlhodobé investície do akcií, sa môžu automaticky kvalifikovať ako dlhodobé investície do akcií na úrovni skupiny.

Odseky 2 a 3 tohto článku sa uplatňujú na účasti v nevýznamných prepojených podnikoch uvedených v článku 229a smernice 2009/138/ES, ktoré nie sú podnikmi uvedenými v článku 228 uvedenej smernice.

Odchylne od článku 335 ods. 1, ak poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť smie uplatňovať zjednodušený prístup na účasti v prepojených podnikoch, ktoré sú nevýznamné, takéto prepojené podniky sa zahrnú do konsolidovaných údajov v súlade s článkom 13 tohto nariadenia.

Odchylne od článku 336, ak poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť smie uplatňovať zjednodušený prístup na účasti v prepojených podnikoch, ktoré sú nevýznamné, takéto podniky sa nezahrnú do písmen a) až e) uvedeného článku.

Ak je nevýznamný prepojený podnik poisťovňa alebo zaisťovňa, zjednodušený prístup spočíva v pripočítaní maximálnej hodnoty spomedzi nasledujúcich súm k sume uvedenej v článku 336:

a) sumy určenej v súlade s článkom 13, článkami 168 až 171d, článkami 182 až 187 a článkom 188 tohto nariadenia;

b) kapitálovej požiadavky na solventnosť prepojeného podniku.

Ak je nevýznamný prepojený podnik poisťovňou alebo zaisťovňou z tretej krajiny, zjednodušený prístup spočíva v pripočítaní maximálnej hodnoty spomedzi nasledujúcich súm k sume uvedenej v článku 336:

a) sumy určenej v súlade s článkom 13, článkami 168 až 171d, článkami 182 až 187 a článkom 188 tohto nariadenia;

b) kapitálovej požiadavky stanovenej v dotknutej tretej krajine.

V prípade nevýznamných prepojených podnikov iných, než sú podniky uvedené v druhom a treťom pododseku, zjednodušený prístup pozostáva z pripočítania sumy stanovenej v súlade s článkom 13, článkami 168 až 171d, článkami 182 až 187 a článkom 188 k súčtu uvedenému v článku 336.

Články 304 až 311 tohto nariadenia sa uplatňujú na informácie, ktoré majú orgánu dohľadu nad skupinou predkladať poisťovne a zaisťovne s účasťou, holdingové poisťovne alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti. Ak je všetkým poisťovniam a zaisťovniam v skupine udelená výnimka z povinností štvrťročného predkladania informácií podľa článku 35a ods. 1 smernice 2009/138/ES, pravidelná správa o skupine orgánom dohľadu obsahuje len ročné kvantitatívne vzory. Povinnosti ročného predkladania informácií nezahŕňajú predkladanie informácií po jednotlivých položkách, ak je všetkým podnikom skupiny udelená výnimka z takéhoto predkladania informácií po jednotlivých položkách v súlade s článkom 35a ods. 2 uvedenej smernice.

Pravidelná správa o skupine orgánom dohľadu musí obsahovať všetky tieto dodatočné informácie:

a) vzhľadom na činnosť a výkonnosť skupiny:i) opis činností a zdrojov ziskov alebo strát za každý významný prepojený podnik uvedený v článku 256a smernice 2009/138/ES a za každú významnú pobočku v zmysle článku 354 ods. 1 tohto nariadenia;ii) kvalitatívne a kvantitatívne informácie o významných transakciách poisťovne a zaisťovne v rámci skupiny a o hodnote takýchto transakcií za obdobie, na ktoré sa vzťahuje správa, a nevyrovnané zostatky ku koncu obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa;

i) opis činností a zdrojov ziskov alebo strát za každý významný prepojený podnik uvedený v článku 256a smernice 2009/138/ES a za každú významnú pobočku v zmysle článku 354 ods. 1 tohto nariadenia;

ii) kvalitatívne a kvantitatívne informácie o významných transakciách poisťovne a zaisťovne v rámci skupiny a o hodnote takýchto transakcií za obdobie, na ktoré sa vzťahuje správa, a nevyrovnané zostatky ku koncu obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa;

b) vzhľadom na systém správy a riadenia skupiny:i) opis, ako všetky podniky v rozsahu pôsobnosti dohľadu nad skupinou uplatňujú systémy riadenia rizík a vnútornej kontroly a postupy predkladania správ rovnakým spôsobom, ako sa vyžaduje v článku 246 smernice 2009/138/ES;ii) kvalitatívne a kvantitatívne informácie o významných špecifických rizikách na úrovni skupiny, ktoré nie sú zachytené vo výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny a ktoré už neobsahovala správa ORSA pre orgán dohľadu;iii) informácie o všetkých významných mechanizmoch týkajúcich sa zverenia výkonu činností externým subjektom v rámci skupiny;

i) opis, ako všetky podniky v rozsahu pôsobnosti dohľadu nad skupinou uplatňujú systémy riadenia rizík a vnútornej kontroly a postupy predkladania správ rovnakým spôsobom, ako sa vyžaduje v článku 246 smernice 2009/138/ES;

ii) kvalitatívne a kvantitatívne informácie o významných špecifických rizikách na úrovni skupiny, ktoré nie sú zachytené vo výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny a ktoré už neobsahovala správa ORSA pre orgán dohľadu;

iii) informácie o všetkých významných mechanizmoch týkajúcich sa zverenia výkonu činností externým subjektom v rámci skupiny;

c) vzhľadom na riadenie kapitálu skupiny:i) kvalitatívne a kvantitatívne informácie o kapitálovej požiadavke na solventnosť a vlastných zdrojoch vo formáte, ktorý umožňuje posúdenie dostupnosti vlastných zdrojov na úrovni skupiny pre ktorýkoľvek z nasledujúcich prepojených podnikov, pokiaľ je podnik zahrnutý do výpočtu skupinovej solventnosti:1. každá poisťovňa alebo zaisťovňa v rámci skupiny;2. každá prostrednícka holdingová poisťovňa, holdingová poisťovňa, prostrednícka zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a podnik pomocných služieb v rámci skupiny, pričom v takom prípade sa pomyselné kapitálové požiadavky na solventnosť vypočítavajú v súlade s článkom 226 ods. 1 smernice 2009/138/ES;3. každý prepojený podnik, ktorý je úverovou inštitúciou, investičnou spoločnosťou, finančnou inštitúciou, správcovskou spoločnosťou PKIPCP, správcom alternatívnych investičných fondov alebo inštitúciou zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia;4. každý prepojený podnik, ktorý je neregulovaným podnikom vykonávajúcim finančné činnosti, pričom v takom prípade sa vypočítava pomyselná kapitálová požiadavka na solventnosť;5. prepojené poisťovne alebo zaisťovne z tretej krajiny;6. akýkoľvek iný prepojený podnik; ii) opis účelovo vytvorených subjektov v rámci skupiny, ktoré dodržiavajú článok 211 smernice 2009/138/ES;iii) opis účelovo vytvorených subjektov v rámci skupiny, ktoré reguluje orgán dohľadu tretej krajiny a ktoré spĺňajú požiadavky rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článku 211 ods. 2 smernice 2009/138/ES, doplnený o opis overovania, ktoré vykonáva poisťovňa a zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, či sú požiadavky, ktorým podliehajú tieto účelovo vytvorené subjekty v tretej krajine, rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článku 211 ods. 2 smernice 2009/138/ES;iv) opis každého účelovo vytvoreného subjektu v rámci skupiny, okrem tých, ktoré sú uvedené v bodoch iii) a vii), doplnený o kvalitatívne a kvantitatívne informácie o požiadavke na solventnosť a vlastných zdrojoch uvedených subjektov, ak sú takéto informácie zahrnuté do výpočtu skupinovej solventnosti;v) prípadne v prípade všetkých prepojených poisťovní a zaisťovní, ktoré sú zahrnuté do výpočtu skupinovej solventnosti, kvalitatívne a kvantitatívne informácie o tom, ako takéto podniky dodržiavajú článok 222 ods. 2 až 5 smernice 2009/138/ES;vi) prípadne kvalitatívne a kvantitatívne informácie o položkách vlastných zdrojov uvedených v článku 222 ods. 3 smernice 2009/138/ES, ktoré nemôžu byť skutočne sprístupnené na účely krytia kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, pre ktorú sa vypočítava skupinová solventnosť, vrátane opisu toho, ako sa vykonala úprava vlastných zdrojov skupiny;vii) prípadne kvalitatívne informácie o dôvodoch zaradenia položiek vlastných zdrojov uvedených v článkoch 332 a 333 tohto nariadenia. Na účely písmena c) bodu i) bodu 5 sa v prípade podnikov, ktorých ústredie sa nachádza v tretej krajine, ktorej režim solventnosti sa považuje za rovnocenný podľa článku 227 smernice 2009/138/ES, ak sa používa metóda 2 v zmysle článku 233 uvedenej smernice, kapitálová požiadavka na solventnosť a vlastné zdroje použiteľné na splnenie tejto požiadavky, ako sa to stanovuje v príslušnej tretej krajine, sa určujú zvlášť.

i) kvalitatívne a kvantitatívne informácie o kapitálovej požiadavke na solventnosť a vlastných zdrojoch vo formáte, ktorý umožňuje posúdenie dostupnosti vlastných zdrojov na úrovni skupiny pre ktorýkoľvek z nasledujúcich prepojených podnikov, pokiaľ je podnik zahrnutý do výpočtu skupinovej solventnosti:1. každá poisťovňa alebo zaisťovňa v rámci skupiny;2. každá prostrednícka holdingová poisťovňa, holdingová poisťovňa, prostrednícka zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a podnik pomocných služieb v rámci skupiny, pričom v takom prípade sa pomyselné kapitálové požiadavky na solventnosť vypočítavajú v súlade s článkom 226 ods. 1 smernice 2009/138/ES;3. každý prepojený podnik, ktorý je úverovou inštitúciou, investičnou spoločnosťou, finančnou inštitúciou, správcovskou spoločnosťou PKIPCP, správcom alternatívnych investičných fondov alebo inštitúciou zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia;4. každý prepojený podnik, ktorý je neregulovaným podnikom vykonávajúcim finančné činnosti, pričom v takom prípade sa vypočítava pomyselná kapitálová požiadavka na solventnosť;5. prepojené poisťovne alebo zaisťovne z tretej krajiny;6. akýkoľvek iný prepojený podnik;

ii) opis účelovo vytvorených subjektov v rámci skupiny, ktoré dodržiavajú článok 211 smernice 2009/138/ES;

iii) opis účelovo vytvorených subjektov v rámci skupiny, ktoré reguluje orgán dohľadu tretej krajiny a ktoré spĺňajú požiadavky rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článku 211 ods. 2 smernice 2009/138/ES, doplnený o opis overovania, ktoré vykonáva poisťovňa a zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, či sú požiadavky, ktorým podliehajú tieto účelovo vytvorené subjekty v tretej krajine, rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článku 211 ods. 2 smernice 2009/138/ES;

iv) opis každého účelovo vytvoreného subjektu v rámci skupiny, okrem tých, ktoré sú uvedené v bodoch iii) a vii), doplnený o kvalitatívne a kvantitatívne informácie o požiadavke na solventnosť a vlastných zdrojoch uvedených subjektov, ak sú takéto informácie zahrnuté do výpočtu skupinovej solventnosti;

v) prípadne v prípade všetkých prepojených poisťovní a zaisťovní, ktoré sú zahrnuté do výpočtu skupinovej solventnosti, kvalitatívne a kvantitatívne informácie o tom, ako takéto podniky dodržiavajú článok 222 ods. 2 až 5 smernice 2009/138/ES;

vi) prípadne kvalitatívne a kvantitatívne informácie o položkách vlastných zdrojov uvedených v článku 222 ods. 3 smernice 2009/138/ES, ktoré nemôžu byť skutočne sprístupnené na účely krytia kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, pre ktorú sa vypočítava skupinová solventnosť, vrátane opisu toho, ako sa vykonala úprava vlastných zdrojov skupiny;

vii) prípadne kvalitatívne informácie o dôvodoch zaradenia položiek vlastných zdrojov uvedených v článkoch 332 a 333 tohto nariadenia.

1. každá poisťovňa alebo zaisťovňa v rámci skupiny;

2. každá prostrednícka holdingová poisťovňa, holdingová poisťovňa, prostrednícka zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a podnik pomocných služieb v rámci skupiny, pričom v takom prípade sa pomyselné kapitálové požiadavky na solventnosť vypočítavajú v súlade s článkom 226 ods. 1 smernice 2009/138/ES;

3. každý prepojený podnik, ktorý je úverovou inštitúciou, investičnou spoločnosťou, finančnou inštitúciou, správcovskou spoločnosťou PKIPCP, správcom alternatívnych investičných fondov alebo inštitúciou zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia;

4. každý prepojený podnik, ktorý je neregulovaným podnikom vykonávajúcim finančné činnosti, pričom v takom prípade sa vypočítava pomyselná kapitálová požiadavka na solventnosť;

5. prepojené poisťovne alebo zaisťovne z tretej krajiny;

6. akýkoľvek iný prepojený podnik;

Ak poisťovne a zaisťovne s účasťou, holdingové poisťovne alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti predkladajú jednotnú pravidelnú správu orgánom dohľadu, uplatňuje sa tento oddiel.

V jednotnej pravidelnej správe orgánom dohľadu sa uvádzajú zvlášť informácie, ktoré sa majú predkladať na úrovni skupiny v súlade s článkom 372, a informácie, ktoré sa majú predkladať v súlade s článkami 307 až 312, za každý dcérsky podnik, na ktorý sa uvedená správa vzťahuje.

Informácie na úrovni skupiny a informácie o všetkých dcérskych podnikoch, na ktoré sa vzťahuje jednotná pravidelná správa orgánom dohľadu, sa riadia štruktúrou stanovenou v prílohe XX oddiele B. Poisťovne a zaisťovne s účasťou, holdingové poisťovne alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti sa pri poskytovaní ktorejkoľvek časti informácií, ktoré sa majú predkladať v prípade zahrnutého dcérskeho podniku, môžu rozhodnúť odkázať na informácie na úrovni skupiny, keď sú tieto informácie rovnocenné povahou aj rozsahom.

Článok 312 tohto nariadenia sa uplatňuje v súvislosti s pravidelnou správou o skupine orgánom dohľadu alebo jednotnou pravidelnou správou orgánom dohľadu.

Poisťovne a zaisťovne s účasťou, holdingové poisťovne alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti musia predkladať svoju pravidelnú správu o skupine orgánom dohľadu v jazyku alebo jazykoch, ktoré určí orgán dohľadu nad skupinou.

Na účely odseku 1, ak existuje kolégium orgánov dohľadu a ak má orgán dohľadu nad skupinou v úmysle požadovať pravidelné predkladanie informácií orgánom dohľadu vo viacerých jazykoch po konzultáciách s ostatnými orgánmi dohľadu a so samotnou skupinou, jazyky, ktoré sa majú použiť, musia zahŕňať aspoň jeden jazyk, ktorý príslušné orgány dohľadu bežne používajú, ako sa dohodlo v kolégiu orgánov dohľadu.

Ak má ktorýkoľvek z dcérskych podnikov, na ktoré sa vzťahuje jednotná pravidelná správa orgánom dohľadu, ústredie v členskom štáte, ktorého úradný jazyk alebo úradné jazyky sú odlišné od jazyka alebo jazykov, v ktorých sa predkladá správa v súlade s odsekmi 1 a 2, orgán dohľadu nad skupinou na žiadosť príslušného orgánu dohľadu požiada poisťovňu a zaisťovňu s účasťou, holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, aby do tejto správy zahrnula preklad informácií týkajúcich sa tohto dcérskeho podniku v úradnom jazyku uvedeného členského štátu.

Kapitálovými požiadavkami uvedenými v článku 213a ods. 1 písm. e) bode iii) smernice 2009/138/ES je kapitálová požiadavka pre riziko nehmotného majetku uvedená v článku 203 tohto nariadenia.

Pri posudzovaní schvaľovania použitia opatrenia proporcionality, ako sa uvádza v článku 29d ods. 1 smernice 2009/138/ES, na materskú poisťovňu alebo zaisťovňu, holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť skupiny, ako sa uvádza v článku 213 uvedenej smernice, sa hlava I kapitola XVI tohto nariadenia uplatňuje na úrovni skupiny.

Orgán dohľadu nad skupinou pri posudzovaní, či skupina nemá komplexný obchodný model, zohľadňuje aj tieto faktory:

a) štruktúru skupiny;

b) počet jurisdikcií, v ktorých skupina pôsobí;

c) podiel celkových výnosov skupiny vyplývajúcich z činností vykonávaných mimo domovského členského štátu materského podniku;

d) význam podnikov v rámci skupiny, ktoré nie sú poisťovňami ani zaisťovňami, a to pokiaľ ide o počet aj výnosy;

e) významnosť transakcií v rámci skupiny.

PRIJALA TOTO NARIADENIE: