Rozhodnutí Rady ze dne 21. října 2010 o hlavních směrech politik zaměstnanosti členských států (2010/707/EU)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 148 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentuStanovisko z 8. septembra 2010 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboruStanovisko z 27. mája 2010 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónovStanovisko z 10. júna 2010 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). ,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosťStanovisko z 20. mája 2010 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). ,

Týmto sa prijímajú usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov, ktoré sú uvedené v prílohe.

Stanovisko z 8. septembra 2010 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(1) V článku 145 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa ustanovuje, že členské štáty a Únia pracujú na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti, a najmä na podpore kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily a na pracovných trhoch reagujúcich na podmienky hospodárskych zmien so zreteľom na dosiahnutie cieľov vymedzených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Členské štáty, so zreteľom na vnútroštátne skúsenosti týkajúce sa zodpovednosti sociálnych partnerov, podporujú zamestnanosť ako záležitosť spoločného záujmu a koordinujú svoje postupy v Rade v súlade s ustanoveniami článku 148 ZFEÚ.

(2) V článku 3 ods. 3 ZEÚ sa ustanovuje, že Únia sa zameriava na dosiahnutie plnej zamestnanosti a bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu. Ďalej sa ustanovuje, že Únia sa môže ujať iniciatívy na zabezpečenie koordinácie sociálnych politík členských štátov. Podľa článku 8 ZFEÚ sa Únia vo všetkých svojich činnostiach zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami. V článku 9 uvedenej zmluvy sa uvádza, že pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania a odbornej prípravy.

(3) V ZFEÚ sa ustanovuje, že Rada má prijať usmernenia pre zamestnanosť a hlavné smery hospodárskych politík, ktorými sa majú riadiť politiky členských štátov.

(4) Lisabonská stratégia, ktorá sa začala realizovať v roku 2000, vychádzala z uvedomenia si potreby EÚ zvýšiť svoju zamestnanosť, produktivitu a konkurencieschopnosť a súčasne posilniť sociálnu súdržnosť, aby bola schopná čeliť celosvetovej konkurencii, technologickým zmenám, environmentálnym výzvam a problému starnutia obyvateľstva. V roku 2005 bola lisabonská stratégia obnovená na základe preskúmania v polovici jej trvania, čo viedlo k väčšiemu dôrazu na rast, zvýšenie počtu pracovných miest a zlepšenie ich kvality.

(5) Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť prispela k dosiahnutiu konsenzu o všeobecnom smerovaní hospodárskych politík a politík zamestnanosti EÚ. V rámci tejto stratégie boli rozhodnutím Rady 2005/600/ESÚ. v. EÚ L 205, 6.8.2005, s. 21 . prijaté hlavné smery hospodárskych politík a usmernenia pre zamestnanosť a rozhodnutím Rady 2008/618/ESÚ. v. EÚ L 198, 26.7.2008, s. 47 . sa vykonala ich revízia. Národné programy reforiem vychádzali z 24 usmernení, v ktorých sa pre Úniu ako celok stanovili kľúčové priority reforiem na makroekonomickej aj mikroekonomickej úrovni, ako aj v oblasti trhu práce. Zo skúseností však vyplýva, že priority stanovené v usmerneniach neboli dostatočne jasné a väzby medzi nimi by mohli byť silnejšie. To obmedzilo ich vplyv na tvorbu vnútroštátnych politík.

(6) Finančná a hospodárska kríza, ktorá prepukla v roku 2008, viedla k značnému zníženiu počtu pracovných miest a poklesu potenciálneho produktu a spôsobila dramatické zhoršenie stavu verejných financií. Členským štátom však pri riešení krízy pomohol európsky plán na

(7) Komisia navrhla vymedziť novú stratégiu pre nasledujúce desaťročie, známu ako stratégia Európa 2020, ktorá má Únii umožniť, aby vyšla z krízy silnejšia a aby nasmerovala svoje hospodárstvo k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu, ktorého súčasťou by bola vysoká miera zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti. Päť hlavných cieľov uvedených v rámci príslušných usmernení predstavuje spoločné ciele, ktorými sa riadia opatrenia členských štátov, berúc do úvahy ich východiskovú situáciu a vnútroštátne okolnosti, a ktorými sa tiež riadia opatrenia Únie. Členské štáty by okrem toho mali vyvinúť maximálne úsilie na splnenie národných cieľov a na odstránenie prekážok rastu.

(8) Členské štáty by v rámci komplexných stratégií ukončenia angažovanosti v súvislosti s hospodárskou krízou mali uskutočniť ambiciózne reformy na zaistenie makroekonomickej stability, podpory väčšieho počtu a lepších pracovných miest a udržateľnosti verejných financií, zlepšenie konkurencieschopnosti a produktivity, zníženie makroekonomických nerovnováh a zlepšenie fungovania trhu práce. Ukončenie fiškálnych stimulov by sa malo uskutočniť a koordinovať v rámci Paktu stability a rastu.

(9) V rámci stratégie Európa 2020 by členské štáty a Európska únia mali uskutočniť reformy zamerané na inteligentný rast, t. j. rast založený na znalostiach a inovácii. Reformy by sa mali sústrediť na zlepšenie kvality vzdelávania a zabezpečenie jeho dostupnosti pre všetkých, ako aj na posilnenie výskumu a výkonnosti v oblasti podnikania, ako aj na ďalšie zlepšenie regulačného rámca, s cieľom podporiť šírenie inovácií a znalostí v celej Únii. Reformy by mali podporovať podnikanie, rozvoj malých a stredných podnikov (MSP) a pomáhať pri premene tvorivých nápadov na inovatívne výrobky, služby a postupy, ktoré môžu byť zdrojom rastu, kvalitných a udržateľných pracovných miest, územnej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a prispieť k efektívnejšiemu riešeniu európskych a celosvetových spoločenských výziev. V tejto súvislosti má zásadný význam maximálne využitie informačných a komunikačných technológií.

(10) Politiky Únie a členských štátov by sa aj prostredníctvom programov reforiem mali zamerať na udržateľný rast. Udržateľný rast znamená budovanie udržateľného a konkurencieschopného hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje a energiu, spravodlivé rozdelenie nákladov a prínosov a využívanie vedúceho postavenia Európy v rámci snáh o vyvinutie nových postupov a technológií vrátane ekologických technológií. Členské štáty a Únia by mali vykonať potrebné reformy zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov a efektívne využívanie zdrojov, ktoré zároveň pomôžu predchádzať poškodzovaniu životného prostredia a strate biodiverzity. Mali by tiež zlepšiť podnikateľské prostredie, stimulovať tvorbu zelených pracovných miest a pomôcť podnikom modernizovať svoju priemyselnú základňu.

(11) Politiky Únie a programy reforiem členských štátov by sa takisto mali zamerať na inkluzívny rast. Inkluzívny rast znamená vytváranie súdržnej spoločnosti, v ktorej sú ľudia schopní predvídať a zvládať zmeny, a tak sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva. Reformy členských štátov by preto mali zabezpečiť prístup a možnosti pre všetkých počas celého života, a tak prispieť k znižovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia prostredníctvom odstránenia prekážok, ktoré bránia účasti na trhu práce, a to najmä v prípade žien, starších pracovníkov, mladých ľudí, osôb so zdravotným postihnutím a legálnych migrantov. Mali by tiež zaistiť, aby výhody vyplývajúce z hospodárskeho rastu pocítili všetci občania a všetky regióny, ako aj podporovať rast zvyšujúci zamestnanosť, ktorej základom by bola dôstojná práca. Ústrednými prvkami programov reforiem členských štátov by preto malo byť zaistenie účinného fungovania trhov práce prostredníctvom investovania do úspešných prechodov, systémov vzdelávania a odbornej prípravy, rozvoja vhodných zručností, zvyšovania kvality pracovných miest, ako aj boj proti segmentácii, štrukturálnej nezamestnanosti, nezamestnanosti mládeže a nečinnosti, a to pri zabezpečení primeranej a udržateľnej sociálnej ochrany a aktívneho začlenenia v záujme predchádzania chudobe a jej znižovania, s osobitným dôrazom na boj proti chudobe zamestnaných a znižovanie chudoby v skupinách, ktoré sú najviac vystavené riziku sociálneho vylúčenia, vrátane detí a mladých ľudí, pričom by sa zároveň zachovala dohodnutá fiškálna konsolidácia.

(12) Základným predpokladom podpory rastu a riešenia demografických výziev je zvýšenie účasti žien na trhu práce. Na uplatňovanie všetkých aspektov týchto usmernení v členských štátoch je preto nevyhnutné viditeľne začleniť hľadisko rodovej rovnosti do všetkých príslušných politických oblastí. Mali by sa vytvoriť podmienky na podporu primeraných, cenovo prístupných, vysokokvalitných služieb starostlivosti o deti pre deti v predškolskom veku. Mala by sa uplatňovať zásada rovnakej odmeny mužov a žien za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

(13) Štrukturálne reformy Únie a členských štátov môžu účinne prispieť k rastu a tvorbe pracovných miest, ak posilnia konkurencieschopnosť Únie v rámci svetového hospodárstva, vytvoria nové príležitosti pre európskych vývozcov a poskytnú konkurenčný prístup k dôležitým dovozom. Pri reformách by sa preto mal zohľadňovať vplyv na vonkajšiu konkurencieschopnosť, aby sa podporil rast Európy a jej účasť na otvorených a spravodlivých trhoch na celom svete.

(14) Základom stratégie Európa 2020 musí byť integrovaný súbor európskych a vnútroštátnych politík, ktoré by členské štáty a Únia mali vykonávať v plnom rozsahu a včas, aby sa dosiahol pozitívny účinok presahovania koordinovaných štrukturálnych reforiem a jednotnejší príspevok európskych politík k dosiahnutiu cieľov stratégie. Usmernenia sú pre členské štáty rámcom pre navrhovanie, vykonávanie a monitorovanie vnútroštátnych politík v kontexte celkovej stratégie EÚ. Členské štáty by sa pri vymedzovaní svojich vlastných národných cieľov, ako aj všetkých čiastkových cieľov mali riadiť hlavnými cieľmi stratégie Európa 2020 uvedenými v rámci príslušných usmernení, a to pri zohľadnení svojej východiskovej situácie a vnútroštátnych okolností a v súlade so svojimi vnútroštátnymi rozhodovacími postupmi. V prípade takéhoto postupu môžu členské štáty podľa potreby vychádzať z ukazovateľov, ktoré vypracoval Výbor pre zamestnanosť alebo Výbor pre sociálnu ochranu. Hlavným cieľom týkajúcim sa zamestnanosti sa upozorňuje na zníženie nezamestnanosti zraniteľných osôb vrátane mladých ľudí.

(15) Politika súdržnosti a jej štrukturálne fondy patria medzi dôležité vykonávacie mechanizmy na dosiahnutie priorít inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v členských štátoch a regiónoch. Európska rada vo svojich záveroch zo 17. júna 2010 zdôrazňuje, že na účely prispievania k úspechu novej stratégie Európa 2020 je dôležité, aby sa presadzovala hospodárska, sociálna a územná súdržnosť.

(16) Členské štáty by pri vypracúvaní a uskutočňovaní svojich národných programov reforiem – zohľadňujúc uvedené usmernenia – mali zabezpečiť účinné riadenie politiky zamestnanosti. Hoci sú usmernenia určené členským štátom, stratégia Európa 2020 by sa mala podľa potreby uskutočňovať, monitorovať a vyhodnocovať v partnerstve so všetkými celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti, ktorí prispejú k vypracovaniu národných programov reforiem, k ich vykonávaniu a k celkovej komunikácii v súvislosti so stratégiou.

(17) Stratégia Európa 2020 je založená na menšom súbore usmernení, ktoré nahrádzajú predchádzajúci súbor 24 usmernení a ktoré koherentným spôsobom riešia otázky zamestnanosti a hlavné otázky hospodárskej politiky. Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov, ktoré sú pripojené k tomuto rozhodnutiu, sú neoddeliteľne spojené s hlavnými smermi hospodárskych politík členských štátov a Únie, ktoré sú pripojené k odporúčaniu Rady z 13. júla 2010 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a ÚnieÚ. v. EÚ L 191, 23.7.2010, s. 28 . . Spolu tvoria integrované usmernenia stratégie Európa 2020.

(18) Tieto nové integrované usmernenia sú v súlade so závermi Európskej rady. Poskytujú členským štátom presné smerovanie, pokiaľ ide o vymedzenie národných programov reforiem a uskutočnenie reforiem, a to s ohľadom na ich vzájomnú závislosť a v súlade s Paktom stability a rastu. Usmernenia pre zamestnanosť by na účely vytvorenia súvislého balíka odporúčaní mali byť základom pre všetky špecifické odporúčania, ktoré môže Rada adresovať jednotlivým členským štátom podľa článku 148 ods. 4 ZFEÚ, a to popri odporúčaniach pre jednotlivé krajiny adresovaných členským štátom podľa článku 121 ods. 4 uvedenej zmluvy. Usmernenia pre zamestnanosť by tiež mali byť základom pre vypracovanie spoločnej správy o zamestnanosti, ktorú Rada a Európska komisia každoročne zasielajú Európskej rade.

(19) Výbor pre zamestnanosť a Výbor pre sociálnu ochranu by mal monitorovať pokrok v súvislosti s aspektom zamestnanosti a sociálnym aspektom usmernení pre zamestnanosť v súlade so svojím príslušným mandátom vyplývajúcim zo zmluvy. Malo by sa stavať najmä na činnostiach otvorenej metódy koordinácie v oblasti zamestnanosti, sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia. Výbor pre zamestnanosť by okrem toho mal udržiavať úzky kontakt s ostatnými príslušnými prípravnými orgánmi Rady vrátane tých z oblasti vzdelávania.

(20) Usmernenia sa musia vypracovať každý rok, mali by však zostať stabilné až do roku 2014, aby bolo možné sústrediť sa na ich vykonávanie,

Usmernenia sa zohľadnia v politikách zamestnanosti členských štátov, o ktorých sa podá správa v národných programoch reforiem.

Stanovisko z 27. mája 2010 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

Článok 1 Článok 1

Článok 2 Článok 2

Článok 3 Článok 3

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

Stanovisko z 10. júna 2010 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

Stanovisko z 20. mája 2010 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

Ú. v. EÚ L 205, 6.8.2005, s. 21 .

Ú. v. EÚ L 198, 26.7.2008, s. 47 .

Ú. v. EÚ L 191, 23.7.2010, s. 28 .

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE: