Doporučení Rady ze dne 13. července 2010 o hlavních směrech hospodářských politik členských států a Unie (2010/410/EU)
- Označenie:
- 32010H0410
- Stav:
- Účinný
- Jazyk textu:
- sk
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2,
so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,
so zreteľom na závery Európskej rady,
KOM(2005) 141.
(1) V zmluve sa ustanovuje, že členské štáty majú považovať svoje hospodárske politiky za vec spoločného záujmu a koordinovať ich v rámci Rady. V súlade s ustanoveniami zmluvy Európska únia vypracovala a implementovala nástroje na koordináciu politík vo fiškálnej oblasti (Pakt stability a rastu) a makroštrukturálnych politík.
(2) V zmluve sa ustanovuje, že Rada má prijať usmernenia pre zamestnanosť a hlavné smery hospodárskych politík, ktorými sa majú riadiť politiky členských štátov.
(3) Lisabonská stratégia, ktorá sa začala realizovať v roku 2002, vychádzala z uvedomenia si potreby EÚ zvýšiť zamestnanosť, produktivitu a konkurencieschopnosť a súčasne posilniť sociálnu súdržnosť, aby bola schopná čeliť celosvetovej konkurencii, technologickým zmenám, environmentálnym výzvam a problému starnutia obyvateľstva. V roku 2005 bola lisabonská stratégia obnovená na základe preskúmania v polovici jej trvania, čo viedlo k väčšiemu dôrazu na rast, zvýšenie počtu pracovných miest a zlepšenie ich kvality.
(4) Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť prispela k dosiahnutiu konsenzu o všeobecnom smerovaní hospodárskych politík a politík zamestnanosti Únie. V rámci tejto stratégie Rada v roku 2005KOM(2005) 141. prijala hlavné smery hospodárskych politík a usmernenia pre zamestnanosť a v roku 2008KOM(2007) 803. vykonala ich revíziu. Národné programy reforiem vychádzali z 24 usmernení, v ktorých sa pre EÚ ako celok stanovili kľúčové priority reforiem na makroekonomickej a mikroekonomickej úrovni, ako aj v oblasti trhu práce. Zo skúseností však vyplýva, že priority stanovené v usmerneniach neboli dostatočne jasné a väzby medzi nimi by mohli byť silnejšie. To obmedzilo ich vplyv na tvorbu vnútroštátnych politík
(5) Finančná a hospodárska kríza, ktorá prepukla v roku 2008, viedla k značnému zníženiu počtu pracovných miest a poklesu potenciálneho produktu a spôsobila dramatické zhoršenie stavu verejných financií. Členským štátom však pri riešení krízy pomohol európsky plán na oživenie hospodárstvaKOM(2009) 615, 19.11.2009 . , a to čiastočne prostredníctvom koordinovaných fiškálnych stimulov, pričom euro poslúžilo ako prostriedok na udržanie makroekonomickej stability. Kríza tak ukázala, že ak sa koordinácia hospodárskych politík na úrovni Únie posilní a účinne vykonáva, môže priniesť významné výsledky. Zároveň zdôraznila úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev členských štátov a trhov práce.
(6) Komisia navrhla vymedziť novú stratégiu pre nasledujúce desaťročie, stratégiu Európa 2020KOM(2010) 2020, 3.3.2010 . , ktorá má Únii umožniť, aby vyšla z krízy silnejšia a aby nasmerovala svoje hospodárstvo k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu. Päť hlavných cieľov uvedených v rámci príslušných usmernení predstavuje spoločné ciele, ktorými sa riadia opatrenia členských štátov a Únie, pričom sa berie do úvahy relatívna východisková situácia a vnútroštátne okolnosti členských štátov. Členské štáty by mali vyvinúť maximálne úsilie na splnenie národných cieľov a na odstránenie prekážok rastu.
(7) Členské štáty by v rámci komplexných stratégií ukončenia angažovanosti v súvislosti s hospodárskou krízou mali uskutočniť ambiciózne programy reforiem na zaistenie makroekonomickej stability a udržateľnosti verejných financií, zlepšenie konkurencieschopnosti, zníženie makroekonomických nerovnováh a zlepšenie výkonnosti trhu práce. Dočasné opatrenia zavedené v reakcii na krízu by sa mali ukončiť koordinovaným a náležitým spôsobom, keď bude hospodárske oživenie isté. Ukončenie fiškálnych stimulov by sa malo uskutočniť a koordinovať v rámci Paktu stability a rastu.
(8) V rámci stratégie Európa 2020 by členské štáty a Únia mali uskutočniť reformy zamerané na inteligentný rast, t. j. rast založený na znalostiach a inovácii. Reformy by sa mali sústrediť na zlepšenie kvality vzdelávania, zabezpečenie jeho dostupnosti pre všetkých, posilnenie výskumu a výkonnosti v oblasti podnikania, ako aj na ďalšie zlepšenie regulačného rámca, s cieľom podporiť šírenie inovácií a znalostí v celej Únii. Mali by podporovať podnikanie a pomáhať pri premene tvorivých nápadov na inovatívne produkty, služby a postupy, ktoré môžu byť zdrojom rastu, kvalitných pracovných miest, územnej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a prispieť k efektívnejšiemu riešeniu európskych a celosvetových spoločenských výziev. V tejto súvislosti má zásadný význam maximálne využitie informačných a komunikačných technológií.
(9) Politiky Únie a členských štátov by sa aj prostredníctvom programov reforiem mali zamerať na udržateľný rast. Udržateľný rast znamená oddelenie hospodárskeho rastu od využívania zdrojov, budovanie udržateľného a konkurencieschopného hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje a energiu, spravodlivé rozdelenie nákladov a prínosov a využívanie vedúceho postavenia Európy v rámci snáh o vyvinutie nových postupov a technológií vrátane ekologických technológií. Členské štáty a Únia by mali vykonať potrebné reformy zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov a efektívne využívanie zdrojov, ktoré zároveň pomôžu predchádzať poškodzovaniu životného prostredia a strate biodiverzity. Mali by tiež zlepšiť podnikateľské prostredie, stimulovať tvorbu zelených pracovných miest a pomôcť podnikom modernizovať svoju priemyselnú základňu.
(10) Politiky Únie a programy reforiem členských štátov by sa takisto mali zamerať na inkluzívny rast. Inkluzívny rast znamená vytváranie súdržnej spoločnosti, v ktorej sú ľudia schopní predvídať a zvládať zmeny, a tak sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva. Reformy členských štátov by preto mali zabezpečiť prístup a možnosti pre všetkých počas celého života, a tak prispieť k znižovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia prostredníctvom odstránenia prekážok, ktoré bránia účasti na trhu práce, a to najmä v prípade žien, starších pracovníkov, mladých ľudí, osôb so zdravotným postihnutím a legálnych migrantov.Vo všetkých uvedených politikách by malo zohľadniť rodové hľadisko. Malo by sa tiež zaistiť, aby výhody vyplývajúce z hospodárskeho rastu pocítili všetci občania a všetky regióny. Ústrednými prvkami programov reforiem členských štátov by preto malo byť zaistenie účinného fungovania trhov práce prostredníctvom investovania do úspešných prechodov, rozvoj vhodných zručností, zvyšovanie kvality pracovných miest a boj proti segmentácii, štrukturálnej nezamestnanosti a nečinnosti pri súčasnom zabezpečení primeranej a udržateľnej sociálnej ochrany a aktívneho začlenenia v záujme znižovania chudoby, pričom by sa zároveň zachovala dohodnutá fiškálna konsolidácia.
(11) Členské štáty a Únia by mali pokračovať v úsilí ďalej zlepšovať svoj regulačný rámec, najmä pre európske podniky, a naďalej toto úsilie zintenzívňovať, čo predstavuje kľúčový prvok. Členské štáty a Únia by posilnením svojich inteligentných regulačných nástrojov mali zaručiť, že právne predpisy sú dobre navrhnuté a primerané, že sa pravidelne preskúmavajú a že nespôsobujú neprimerané zaťaženie. Prioritou ostáva dosiahnutie cieľov spočívajúcich v obmedzení administratívneho zaťaženia.
(12) Štrukturálne reformy Únie a členských štátov môžu účinne prispieť k rastu a tvorbe pracovných miest, ak posilnia konkurencieschopnosť Únie v rámci svetového hospodárstva, vytvoria nové príležitosti pre európskych vývozcov a poskytnú konkurenčný prístup k dôležitým dovozom. Pri reformách by sa preto mal zohľadňovať vplyv na vonkajšiu konkurencieschopnosť, aby sa podporil rast Európy a jej účasť na otvorených a spravodlivých trhoch na celom svete.
(13) Stratégia Európa 2020 sa musí opierať o integrovaný súbor európskych a vnútroštátnych politík, ktoré by členské štáty a Únia mali vykonávať v plnom rozsahu a podobným tempom, aby sa dosiahol pozitívny účinok presahovania koordinovaných štrukturálnych reforiem a jednotnejší príspevok európskych politík k dosahovaniu cieľov stratégie, zohľadňujúcich vnútroštátne východiskové pozície.
(14) Tieto usmernenia sú síce určené členským štátom a Európskej únii, stratégia Európa 2020 by sa mala vykonávať v partnerstve so všetkými celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti, ktorí prispejú k vypracovaniu národných programov reforiem, k ich vykonávaniu a k celkovej komunikácii v súvislosti so stratégiou.
(15) Stratégia Európa 2020 je založená na menšom súbore usmernení, ktoré nahrádzajú predchádzajúci súbor 24 usmernení a ktoré koherentným spôsobom riešia otázky zamestnanosti a hlavné otázky hospodárskej politiky. Hlavné smery hospodárskych politík členských štátov a Únie, ktoré sú pripojené k tomuto odporúčaniu, sú neoddeliteľne spojené s príslušnými usmerneniami pre politiky zamestnanosti. Spolu tvoria Integrované usmernenia stratégie Európa 2020.
(16) Tieto nové integrované usmernenia sú v súlade so závermi Európskej rady. Poskytujú členským štátom presné smerovanie, pokiaľ ide o vymedzenie národných programov reforiem a uskutočnenie reforiem, a to s ohľadom na ich vzájomnú závislosť a v súlade s Paktom stability a rastu. Usmernenia budú základom všetky špecifické odporúčania, ktoré môže Rada adresovať jednotlivým členským štátom, alebo – v prípade hlavných smerov hospodárskych politík – pre akékoľvek napomenutia, ktoré môže vydať Komisia v prípade, keď sú opatrenia prijaté na základe príslušných špecifických odporúčaní pre danú krajinu nedostatočné.
(17) Tieto usmernenia by mali zostať nezmenené až do roku 2014, aby sa bolo možné sústrediť na ich vykonávanie,
KOM(2007) 803.
Odporúčanie Rady z 13. júla 2010 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (2010/410/EÚ) RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2,so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,so zreteľom na závery Európskej rady,keďže:(1) V zmluve sa ustanovuje, že členské štáty majú považovať svoje hospodárske politiky za vec spoločného záujmu a koordinovať ich v rámci Rady. V súlade s ustanoveniami zmluvy Európska únia vypracovala a implementovala nástroje na koordináciu politík vo fiškálnej oblasti (Pakt stability a rastu) a makroštrukturálnych politík.(2) V zmluve sa ustanovuje, že Rada má prijať usmernenia pre zamestnanosť a hlavné smery hospodárskych politík, ktorými sa majú riadiť politiky členských štátov.(3) Lisabonská stratégia, ktorá sa začala realizovať v roku 2002, vychádzala z uvedomenia si potreby EÚ zvýšiť zamestnanosť, produktivitu a konkurencieschopnosť a súčasne posilniť sociálnu súdržnosť, aby bola schopná čeliť celosvetovej konkurencii, technologickým zmenám, environmentálnym výzvam a problému starnutia obyvateľstva. V roku 2005 bola lisabonská stratégia obnovená na základe preskúmania v polovici jej trvania, čo viedlo k väčšiemu dôrazu na rast, zvýšenie počtu pracovných miest a zlepšenie ich kvality.(4) Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť prispela k dosiahnutiu konsenzu o všeobecnom smerovaní hospodárskych politík a politík zamestnanosti Únie. V rámci tejto stratégie Rada v roku 2005KOM(2005) 141. prijala hlavné smery hospodárskych politík a usmernenia pre zamestnanosť a v roku 2008KOM(2007) 803. vykonala ich revíziu. Národné programy reforiem vychádzali z 24 usmernení, v ktorých sa pre EÚ ako celok stanovili kľúčové priority reforiem na makroekonomickej a mikroekonomickej úrovni, ako aj v oblasti trhu práce. Zo skúseností však vyplýva, že priority stanovené v usmerneniach neboli dostatočne jasné a väzby medzi nimi by mohli byť silnejšie. To obmedzilo ich vplyv na tvorbu vnútroštátnych politík(5) Finančná a hospodárska kríza, ktorá prepukla v roku 2008, viedla k značnému zníženiu počtu pracovných miest a poklesu potenciálneho produktu a spôsobila dramatické zhoršenie stavu verejných financií. Členským štátom však pri riešení krízy pomohol európsky plán na oživenie hospodárstvaKOM(2009) 615, 19.11.2009 . , a to čiastočne prostredníctvom koordinovaných fiškálnych stimulov, pričom euro poslúžilo ako prostriedok na udržanie makroekonomickej stability. Kríza tak ukázala, že ak sa koordinácia hospodárskych politík na úrovni Únie posilní a účinne vykonáva, môže priniesť významné výsledky. Zároveň zdôraznila úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev členských štátov a trhov práce.(6) Komisia navrhla vymedziť novú stratégiu pre nasledujúce desaťročie, stratégiu Európa 2020KOM(2010) 2020, 3.3.2010 . , ktorá má Únii umožniť, aby vyšla z krízy silnejšia a aby nasmerovala svoje hospodárstvo k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu. Päť hlavných cieľov uvedených v rámci príslušných usmernení predstavuje spoločné ciele, ktorými sa riadia opatrenia členských štátov a Únie, pričom sa berie do úvahy relatívna východisková situácia a vnútroštátne okolnosti členských štátov. Členské štáty by mali vyvinúť maximálne úsilie na splnenie národných cieľov a na odstránenie prekážok rastu.(7) Členské štáty by v rámci komplexných stratégií ukončenia angažovanosti v súvislosti s hospodárskou krízou mali uskutočniť ambiciózne programy reforiem na zaistenie makroekonomickej stability a udržateľnosti verejných financií, zlepšenie konkurencieschopnosti, zníženie makroekonomických nerovnováh a zlepšenie výkonnosti trhu práce. Dočasné opatrenia zavedené v reakcii na krízu by sa mali ukončiť koordinovaným a náležitým spôsobom, keď bude hospodárske oživenie isté. Ukončenie fiškálnych stimulov by sa malo uskutočniť a koordinovať v rámci Paktu stability a rastu.(8) V rámci stratégie Európa 2020 by členské štáty a Únia mali uskutočniť reformy zamerané na inteligentný rast, t. j. rast založený na znalostiach a inovácii. Reformy by sa mali sústrediť na zlepšenie kvality vzdelávania, zabezpečenie jeho dostupnosti pre všetkých, posilnenie výskumu a výkonnosti v oblasti podnikania, ako aj na ďalšie zlepšenie regulačného rámca, s cieľom podporiť šírenie inovácií a znalostí v celej Únii. Mali by podporovať podnikanie a pomáhať pri premene tvorivých nápadov na inovatívne produkty, služby a postupy, ktoré môžu byť zdrojom rastu, kvalitných pracovných miest, územnej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a prispieť k efektívnejšiemu riešeniu európskych a celosvetových spoločenských výziev. V tejto súvislosti má zásadný význam maximálne využitie informačných a komunikačných technológií.(9) Politiky Únie a členských štátov by sa aj prostredníctvom programov reforiem mali zamerať na udržateľný rast. Udržateľný rast znamená oddelenie hospodárskeho rastu od využívania zdrojov, budovanie udržateľného a konkurencieschopného hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje a energiu, spravodlivé rozdelenie nákladov a prínosov a využívanie vedúceho postavenia Európy v rámci snáh o vyvinutie nových postupov a technológií vrátane ekologických technológií. Členské štáty a Únia by mali vykonať potrebné reformy zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov a efektívne využívanie zdrojov, ktoré zároveň pomôžu predchádzať poškodzovaniu životného prostredia a strate biodiverzity. Mali by tiež zlepšiť podnikateľské prostredie, stimulovať tvorbu zelených pracovných miest a pomôcť podnikom modernizovať svoju priemyselnú základňu.(10) Politiky Únie a programy reforiem členských štátov by sa takisto mali zamerať na inkluzívny rast. Inkluzívny rast znamená vytváranie súdržnej spoločnosti, v ktorej sú ľudia schopní predvídať a zvládať zmeny, a tak sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva. Reformy členských štátov by preto mali zabezpečiť prístup a možnosti pre všetkých počas celého života, a tak prispieť k znižovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia prostredníctvom odstránenia prekážok, ktoré bránia účasti na trhu práce, a to najmä v prípade žien, starších pracovníkov, mladých ľudí, osôb so zdravotným postihnutím a legálnych migrantov.Vo všetkých uvedených politikách by malo zohľadniť rodové hľadisko. Malo by sa tiež zaistiť, aby výhody vyplývajúce z hospodárskeho rastu pocítili všetci občania a všetky regióny. Ústrednými prvkami programov reforiem členských štátov by preto malo byť zaistenie účinného fungovania trhov práce prostredníctvom investovania do úspešných prechodov, rozvoj vhodných zručností, zvyšovanie kvality pracovných miest a boj proti segmentácii, štrukturálnej nezamestnanosti a nečinnosti pri súčasnom zabezpečení primeranej a udržateľnej sociálnej ochrany a aktívneho začlenenia v záujme znižovania chudoby, pričom by sa zároveň zachovala dohodnutá fiškálna konsolidácia. (11) Členské štáty a Únia by mali pokračovať v úsilí ďalej zlepšovať svoj regulačný rámec, najmä pre európske podniky, a naďalej toto úsilie zintenzívňovať, čo predstavuje kľúčový prvok. Členské štáty a Únia by posilnením svojich inteligentných regulačných nástrojov mali zaručiť, že právne predpisy sú dobre navrhnuté a primerané, že sa pravidelne preskúmavajú a že nespôsobujú neprimerané zaťaženie. Prioritou ostáva dosiahnutie cieľov spočívajúcich v obmedzení administratívneho zaťaženia.(12) Štrukturálne reformy Únie a členských štátov môžu účinne prispieť k rastu a tvorbe pracovných miest, ak posilnia konkurencieschopnosť Únie v rámci svetového hospodárstva, vytvoria nové príležitosti pre európskych vývozcov a poskytnú konkurenčný prístup k dôležitým dovozom. Pri reformách by sa preto mal zohľadňovať vplyv na vonkajšiu konkurencieschopnosť, aby sa podporil rast Európy a jej účasť na otvorených a spravodlivých trhoch na celom svete.(13) Stratégia Európa 2020 sa musí opierať o integrovaný súbor európskych a vnútroštátnych politík, ktoré by členské štáty a Únia mali vykonávať v plnom rozsahu a podobným tempom, aby sa dosiahol pozitívny účinok presahovania koordinovaných štrukturálnych reforiem a jednotnejší príspevok európskych politík k dosahovaniu cieľov stratégie, zohľadňujúcich vnútroštátne východiskové pozície.(14) Tieto usmernenia sú síce určené členským štátom a Európskej únii, stratégia Európa 2020 by sa mala vykonávať v partnerstve so všetkými celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti, ktorí prispejú k vypracovaniu národných programov reforiem, k ich vykonávaniu a k celkovej komunikácii v súvislosti so stratégiou.(15) Stratégia Európa 2020 je založená na menšom súbore usmernení, ktoré nahrádzajú predchádzajúci súbor 24 usmernení a ktoré koherentným spôsobom riešia otázky zamestnanosti a hlavné otázky hospodárskej politiky. Hlavné smery hospodárskych politík členských štátov a Únie, ktoré sú pripojené k tomuto odporúčaniu, sú neoddeliteľne spojené s príslušnými usmerneniami pre politiky zamestnanosti. Spolu tvoria Integrované usmernenia stratégie Európa 2020.(16) Tieto nové integrované usmernenia sú v súlade so závermi Európskej rady. Poskytujú členským štátom presné smerovanie, pokiaľ ide o vymedzenie národných programov reforiem a uskutočnenie reforiem, a to s ohľadom na ich vzájomnú závislosť a v súlade s Paktom stability a rastu. Usmernenia budú základom všetky špecifické odporúčania, ktoré môže Rada adresovať jednotlivým členským štátom, alebo – v prípade hlavných smerov hospodárskych politík – pre akékoľvek napomenutia, ktoré môže vydať Komisia v prípade, keď sú opatrenia prijaté na základe príslušných špecifických odporúčaní pre danú krajinu nedostatočné.(17) Tieto usmernenia by mali zostať nezmenené až do roku 2014, aby sa bolo možné sústrediť na ich vykonávanie,PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE: 1. Členské štáty a v náležitých prípadoch Európska únia by mali vo svojich hospodárskych politikách zohľadniť usmernenia stanovené v prílohe.2. Členské štáty by mali vypracovať národné programy reforiem v súlade s cieľmi stanovenými v Integrovaných usmerneniach stratégie Európa 2020.
Odporúčanie Rady z 13. júla 2010 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (2010/410/EÚ) RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2,so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,so zreteľom na závery Európskej rady,keďže:(1) V zmluve sa ustanovuje, že členské štáty majú považovať svoje hospodárske politiky za vec spoločného záujmu a koordinovať ich v rámci Rady. V súlade s ustanoveniami zmluvy Európska únia vypracovala a implementovala nástroje na koordináciu politík vo fiškálnej oblasti (Pakt stability a rastu) a makroštrukturálnych politík.(2) V zmluve sa ustanovuje, že Rada má prijať usmernenia pre zamestnanosť a hlavné smery hospodárskych politík, ktorými sa majú riadiť politiky členských štátov.(3) Lisabonská stratégia, ktorá sa začala realizovať v roku 2002, vychádzala z uvedomenia si potreby EÚ zvýšiť zamestnanosť, produktivitu a konkurencieschopnosť a súčasne posilniť sociálnu súdržnosť, aby bola schopná čeliť celosvetovej konkurencii, technologickým zmenám, environmentálnym výzvam a problému starnutia obyvateľstva. V roku 2005 bola lisabonská stratégia obnovená na základe preskúmania v polovici jej trvania, čo viedlo k väčšiemu dôrazu na rast, zvýšenie počtu pracovných miest a zlepšenie ich kvality.(4) Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť prispela k dosiahnutiu konsenzu o všeobecnom smerovaní hospodárskych politík a politík zamestnanosti Únie. V rámci tejto stratégie Rada v roku 2005KOM(2005) 141. prijala hlavné smery hospodárskych politík a usmernenia pre zamestnanosť a v roku 2008KOM(2007) 803. vykonala ich revíziu. Národné programy reforiem vychádzali z 24 usmernení, v ktorých sa pre EÚ ako celok stanovili kľúčové priority reforiem na makroekonomickej a mikroekonomickej úrovni, ako aj v oblasti trhu práce. Zo skúseností však vyplýva, že priority stanovené v usmerneniach neboli dostatočne jasné a väzby medzi nimi by mohli byť silnejšie. To obmedzilo ich vplyv na tvorbu vnútroštátnych politík(5) Finančná a hospodárska kríza, ktorá prepukla v roku 2008, viedla k značnému zníženiu počtu pracovných miest a poklesu potenciálneho produktu a spôsobila dramatické zhoršenie stavu verejných financií. Členským štátom však pri riešení krízy pomohol európsky plán na oživenie hospodárstvaKOM(2009) 615, 19.11.2009 . , a to čiastočne prostredníctvom koordinovaných fiškálnych stimulov, pričom euro poslúžilo ako prostriedok na udržanie makroekonomickej stability. Kríza tak ukázala, že ak sa koordinácia hospodárskych politík na úrovni Únie posilní a účinne vykonáva, môže priniesť významné výsledky. Zároveň zdôraznila úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev členských štátov a trhov práce.(6) Komisia navrhla vymedziť novú stratégiu pre nasledujúce desaťročie, stratégiu Európa 2020KOM(2010) 2020, 3.3.2010 . , ktorá má Únii umožniť, aby vyšla z krízy silnejšia a aby nasmerovala svoje hospodárstvo k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu. Päť hlavných cieľov uvedených v rámci príslušných usmernení predstavuje spoločné ciele, ktorými sa riadia opatrenia členských štátov a Únie, pričom sa berie do úvahy relatívna východisková situácia a vnútroštátne okolnosti členských štátov. Členské štáty by mali vyvinúť maximálne úsilie na splnenie národných cieľov a na odstránenie prekážok rastu.(7) Členské štáty by v rámci komplexných stratégií ukončenia angažovanosti v súvislosti s hospodárskou krízou mali uskutočniť ambiciózne programy reforiem na zaistenie makroekonomickej stability a udržateľnosti verejných financií, zlepšenie konkurencieschopnosti, zníženie makroekonomických nerovnováh a zlepšenie výkonnosti trhu práce. Dočasné opatrenia zavedené v reakcii na krízu by sa mali ukončiť koordinovaným a náležitým spôsobom, keď bude hospodárske oživenie isté. Ukončenie fiškálnych stimulov by sa malo uskutočniť a koordinovať v rámci Paktu stability a rastu.(8) V rámci stratégie Európa 2020 by členské štáty a Únia mali uskutočniť reformy zamerané na inteligentný rast, t. j. rast založený na znalostiach a inovácii. Reformy by sa mali sústrediť na zlepšenie kvality vzdelávania, zabezpečenie jeho dostupnosti pre všetkých, posilnenie výskumu a výkonnosti v oblasti podnikania, ako aj na ďalšie zlepšenie regulačného rámca, s cieľom podporiť šírenie inovácií a znalostí v celej Únii. Mali by podporovať podnikanie a pomáhať pri premene tvorivých nápadov na inovatívne produkty, služby a postupy, ktoré môžu byť zdrojom rastu, kvalitných pracovných miest, územnej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a prispieť k efektívnejšiemu riešeniu európskych a celosvetových spoločenských výziev. V tejto súvislosti má zásadný význam maximálne využitie informačných a komunikačných technológií.(9) Politiky Únie a členských štátov by sa aj prostredníctvom programov reforiem mali zamerať na udržateľný rast. Udržateľný rast znamená oddelenie hospodárskeho rastu od využívania zdrojov, budovanie udržateľného a konkurencieschopného hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje a energiu, spravodlivé rozdelenie nákladov a prínosov a využívanie vedúceho postavenia Európy v rámci snáh o vyvinutie nových postupov a technológií vrátane ekologických technológií. Členské štáty a Únia by mali vykonať potrebné reformy zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov a efektívne využívanie zdrojov, ktoré zároveň pomôžu predchádzať poškodzovaniu životného prostredia a strate biodiverzity. Mali by tiež zlepšiť podnikateľské prostredie, stimulovať tvorbu zelených pracovných miest a pomôcť podnikom modernizovať svoju priemyselnú základňu.(10) Politiky Únie a programy reforiem členských štátov by sa takisto mali zamerať na inkluzívny rast. Inkluzívny rast znamená vytváranie súdržnej spoločnosti, v ktorej sú ľudia schopní predvídať a zvládať zmeny, a tak sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva. Reformy členských štátov by preto mali zabezpečiť prístup a možnosti pre všetkých počas celého života, a tak prispieť k znižovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia prostredníctvom odstránenia prekážok, ktoré bránia účasti na trhu práce, a to najmä v prípade žien, starších pracovníkov, mladých ľudí, osôb so zdravotným postihnutím a legálnych migrantov.Vo všetkých uvedených politikách by malo zohľadniť rodové hľadisko. Malo by sa tiež zaistiť, aby výhody vyplývajúce z hospodárskeho rastu pocítili všetci občania a všetky regióny. Ústrednými prvkami programov reforiem členských štátov by preto malo byť zaistenie účinného fungovania trhov práce prostredníctvom investovania do úspešných prechodov, rozvoj vhodných zručností, zvyšovanie kvality pracovných miest a boj proti segmentácii, štrukturálnej nezamestnanosti a nečinnosti pri súčasnom zabezpečení primeranej a udržateľnej sociálnej ochrany a aktívneho začlenenia v záujme znižovania chudoby, pričom by sa zároveň zachovala dohodnutá fiškálna konsolidácia. (11) Členské štáty a Únia by mali pokračovať v úsilí ďalej zlepšovať svoj regulačný rámec, najmä pre európske podniky, a naďalej toto úsilie zintenzívňovať, čo predstavuje kľúčový prvok. Členské štáty a Únia by posilnením svojich inteligentných regulačných nástrojov mali zaručiť, že právne predpisy sú dobre navrhnuté a primerané, že sa pravidelne preskúmavajú a že nespôsobujú neprimerané zaťaženie. Prioritou ostáva dosiahnutie cieľov spočívajúcich v obmedzení administratívneho zaťaženia.(12) Štrukturálne reformy Únie a členských štátov môžu účinne prispieť k rastu a tvorbe pracovných miest, ak posilnia konkurencieschopnosť Únie v rámci svetového hospodárstva, vytvoria nové príležitosti pre európskych vývozcov a poskytnú konkurenčný prístup k dôležitým dovozom. Pri reformách by sa preto mal zohľadňovať vplyv na vonkajšiu konkurencieschopnosť, aby sa podporil rast Európy a jej účasť na otvorených a spravodlivých trhoch na celom svete.(13) Stratégia Európa 2020 sa musí opierať o integrovaný súbor európskych a vnútroštátnych politík, ktoré by členské štáty a Únia mali vykonávať v plnom rozsahu a podobným tempom, aby sa dosiahol pozitívny účinok presahovania koordinovaných štrukturálnych reforiem a jednotnejší príspevok európskych politík k dosahovaniu cieľov stratégie, zohľadňujúcich vnútroštátne východiskové pozície.(14) Tieto usmernenia sú síce určené členským štátom a Európskej únii, stratégia Európa 2020 by sa mala vykonávať v partnerstve so všetkými celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti, ktorí prispejú k vypracovaniu národných programov reforiem, k ich vykonávaniu a k celkovej komunikácii v súvislosti so stratégiou.(15) Stratégia Európa 2020 je založená na menšom súbore usmernení, ktoré nahrádzajú predchádzajúci súbor 24 usmernení a ktoré koherentným spôsobom riešia otázky zamestnanosti a hlavné otázky hospodárskej politiky. Hlavné smery hospodárskych politík členských štátov a Únie, ktoré sú pripojené k tomuto odporúčaniu, sú neoddeliteľne spojené s príslušnými usmerneniami pre politiky zamestnanosti. Spolu tvoria Integrované usmernenia stratégie Európa 2020.(16) Tieto nové integrované usmernenia sú v súlade so závermi Európskej rady. Poskytujú členským štátom presné smerovanie, pokiaľ ide o vymedzenie národných programov reforiem a uskutočnenie reforiem, a to s ohľadom na ich vzájomnú závislosť a v súlade s Paktom stability a rastu. Usmernenia budú základom všetky špecifické odporúčania, ktoré môže Rada adresovať jednotlivým členským štátom, alebo – v prípade hlavných smerov hospodárskych politík – pre akékoľvek napomenutia, ktoré môže vydať Komisia v prípade, keď sú opatrenia prijaté na základe príslušných špecifických odporúčaní pre danú krajinu nedostatočné.(17) Tieto usmernenia by mali zostať nezmenené až do roku 2014, aby sa bolo možné sústrediť na ich vykonávanie,PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE: 1. Členské štáty a v náležitých prípadoch Európska únia by mali vo svojich hospodárskych politikách zohľadniť usmernenia stanovené v prílohe.2. Členské štáty by mali vypracovať národné programy reforiem v súlade s cieľmi stanovenými v Integrovaných usmerneniach stratégie Európa 2020.
KOM(2009) 615, 19.11.2009 .
KOM(2010) 2020, 3.3.2010 .
PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE: