Směrnice Evropského parlamentu a Rady (EU) 2019/878 ze dne 20. května 2019, kterou se mění směrnice 2013/36/EU, pokud jde o osvobozené subjekty, finanční holdingové společnosti, smíšené finanční holdingové společnosti, odměňování, opatření a pravomoci v oblasti dohledu a opatření na zachování kapitálu (Text s významem pro EHP.)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej bankyÚ. v. EÚ C 34, 31.1.2018, s. 5 . ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboruÚ. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 36 . ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupomPozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. mája 2019 . ,

Ú. v. EÚ C 34, 31.1.2018, s. 5 .

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚSmernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338 ). a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1 ). sa prijali ako reakcia na finančnú krízu, ktorá nastala v rokoch 2007 až 2008. Uvedené legislatívne opatrenia podstatne prispeli k posilneniu finančného systému v Únii a poskytli inštitúciám väčšiu odolnosť voči možným budúcim šokom. Napriek tomu, že boli mimoriadne podrobné, uvedené opatrenia neriešili všetky zistené nedostatky ovplyvňujúce inštitúcie. Okrem toho niektoré pôvodne navrhované opatrenia boli predmetom doložiek o preskúmaní alebo neboli dostatočne podrobné, aby sa umožnilo ich hladké vykonávanie.

(2) Cieľom tejto smernice je riešiť otázky nastolené v súvislosti s ustanoveniami smernice 2013/36/EÚ, ktoré sa ukázali byť nedostatočne jasné, a preto boli predmetom rozdielnych výkladov, alebo o ktorých sa zistilo, že predstavujú pre určité inštitúcie nadmerné zaťaženie. Takisto obsahuje úpravy smernice 2013/36/EÚ, ktoré sú potrebné buď po prijatí iných príslušných právnych aktov Únie, ako je napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚSmernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014 , ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190 ). , alebo po zmenách navrhovaných paralelne s nariadením (EÚ) č. 575/2013. Navrhovanými zmenami sa napokon uvedie do lepšieho súladu súčasný regulačný rámec s medzinárodným vývojom, aby sa podporila konzistentnosť a porovnateľnosť medzi jednotlivými jurisdikciami.

(3) Finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti môžu byť materské spoločnosti bankových skupín a uplatňovanie prudenciálnych požiadaviek sa požaduje na základe konsolidovanej situácie

(4) Schvaľovaním určitých finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností a dohľadom nad nimi by sa skupinám nemalo brániť v rozhodovaní o osobitných vnútorných mechanizmoch a rozdeľovaní úloh v rámci skupiny, ako to považujú za vhodné na zabezpečenie súladu s konsolidovanými požiadavkami a tiež by sa nemalo brániť priamym opatreniam dohľadu nad tými inštitúciami v rámci skupiny, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní súladu s prudenciálnymi požiadavkami na konsolidovanom základe.

(5) Za osobitných okolností by mohla byť finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá sa zriadila na účely držby účasti v podnikoch, od schvaľovania oslobodená. Hoci sa uznáva, že oslobodená finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť by mohla prijímať rozhodnutia v rámci svojej bežnej činnosti, nemala by prijímať rozhodnutia, ktoré sa týkajú riadenia, prevádzky alebo financií, ovplyvňujúce skupinu alebo tie dcérske spoločnosti v skupine, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami. Pri posudzovaní dodržiavania súladu s uvedenou požiadavkou by príslušné orgány mali zohľadňovať relevantné požiadavky podľa práva obchodných spoločností, ktoré sa vzťahujú na finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.

(6) Orgán konsolidovaného dohľadu je poverený hlavnou zodpovednosťou za dohľad na konsolidovanom základe. Preto je nevyhnutné, aby bol orgán konsolidovaného dohľadu vhodným spôsobom zapojený do schvaľovania finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností, ako aj do dohľadu nad nimi. Ak orgán konsolidovaného dohľadu nie je príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená, schválenie by sa malo udeliť prostredníctvom spoločného rozhodnutia týchto dvoch orgánov. Európska centrálna banka by pri plnení svojej úlohy vykonávať dohľad na konsolidovanom základe nad materskými spoločnosťami úverových inštitúcií podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013 , ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63 ). mala tiež vykonávať svoje povinnosti v súvislosti so schvaľovaním finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností a s dohľadom nad nimi.

(7) Správa Komisie z 28. júla 2016 o posúdení pravidiel odmeňovania podľa smernice 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (ďalej len správa Komisie z 28. júla 2016 ) odhalila, že pri uplatňovaní na malé inštitúcie sú niektoré zásady stanovené v smernici 2013/36/EÚ, konkrétne požiadavky na odklad a vyplácanie vo forme nástrojov, príliš zaťažujúce a nezodpovedajú ich prudenciálnym prínosom. Podobne sa v nej zistilo, že náklady na uplatňovanie uvedených požiadaviek prevyšujú ich prudenciálne prínosy v prípade zamestnancov s nízkymi úrovňami pohyblivej zložky odmeňovania, pretože takéto úrovne pohyblivej zložky odmeňovania vyvolávajú nízke alebo nevyvolávajú žiadne stimuly pre zamestnancov podstupovať nadmerné riziko. Preto, zatiaľ čo od všetkých inštitúcií by sa vo všeobecnosti malo vyžadovať, aby uplatňovali všetky tieto zásady na všetkých svojich zamestnancov, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie, je nevyhnutné oslobodiť malé inštitúcie a zamestnancov s nízkymi úrovňami pohyblivej zložky odmeňovania od zásad týkajúcich sa odkladu a vyplácania vo forme nástrojov stanovených v smernici 2013/36/EÚ.

(8) Jasné, konzistentné a harmonizované kritériá na identifikáciu týchto malých inštitúcií a nízkych úrovní pohyblivej zložky odmeňovania sú nevyhnutné na zabezpečenie zbližovania postupov dohľadu a podporu rovnakých podmienok pre inštitúcie, ako aj primeranej ochrany vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v celej Únii. Zároveň je vhodné poskytnúť členským štátom určitú flexibilitu, aby mohli prijať prísnejší prístup, ak to považujú za nevyhnutné.

(9) Zásada rovnakej odmeny pre pracovníkov a pracovníčky za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty je stanovená v článku 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len ZFEÚ). Inštitúcie musia uvedenú zásadu uplatňovať konzistentne. Preto by mali uplatňovať rodovo neutrálnu politiku odmeňovania.

(10) Účelom požiadaviek na odmeňovanie je podporovať riadne a účinné riadenie rizík inštitúciami zosúladením dlhodobých záujmov inštitúcií a ich zamestnancov, ktorých odborné činnosti majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie (významní prijímatelia rizika). Zároveň by dcérske spoločnosti, ktoré nie sú inštitúciami, a preto sa na ne smernica 2013/36/EÚ individuálne nevzťahuje, mohli podliehať iným požiadavkám na odmeňovanie podľa príslušných sektorových právnych aktov, ktoré by mali mať prednosť. Požiadavky na odmeňovanie stanovené v tejto smernici by sa preto na takéto dcérske spoločnosti spravidla nemali uplatňovať na konsolidovanom základe. Aby sa však zabránilo možnej arbitráži, požiadavky na odmeňovanie stanovené v tejto smernici by sa mali uplatňovať na konsolidovanom základe na zamestnancov dcérskych spoločností, ktoré poskytujú špecifické služby, ako je správa majetku, riadenie portfólia alebo vykonávanie pokynov, pričom sú takíto zamestnanci poverení, a to bez ohľadu na formu takéhoto poverenia, vykonávať odborné činnosti, ktoré ich kvalifikujú ako významných prijímateľov rizika na úrovni bankovej skupiny. Takéto poverenia by mali zahŕňať dohody o delegovaní alebo externom zabezpečovaní činnosti uzavreté medzi dcérskou spoločnosťou zamestnávajúcou príslušných zamestnancov a inou inštitúciou v tej istej skupine. Členským štátom by sa nemalo brániť v tom, aby sa požiadavky na odmeňovanie stanovené v tejto smernici uplatňovali na konsolidovanom základe na širší súbor dcérskych spoločností a ich zamestnancov.

(11) V smernici 2013/36/EÚ sa požaduje, aby významná časť každej pohyblivej zložky odmeňovania, v každom prípade minimálne 50 %, pozostávala z vyváženého pomeru akcií alebo rovnocenných majetkových podielov, v závislosti od právnej štruktúry dotknutej inštitúcie, alebo nástrojov viazaných na akcie alebo rovnocenných bezhotovostných nástrojov v prípade nekótovanej inštitúcie a, ak je to možné, nástrojov alternatívneho kapitálu Tier 1 alebo Tier 2, ktoré spĺňajú určité podmienky. Uvedená zásada obmedzuje používanie nástrojov viazaných na akcie na nekótované inštitúcie a vyžaduje od kótovaných inštitúcií, aby používali akcie. Zo správy Komisie z 28. júla 2016 vyplynulo, že používanie akcií môže viesť v prípade kótovaných inštitúcií k značnému administratívnemu zaťaženiu a nákladom. Rovnaké prudenciálne prínosy možno zároveň dosiahnuť tým, že kótovaným inštitúciám sa umožní používať nástroje viazané na akcie, ktoré sledujú hodnotu akcií. Možnosť využiť nástroje viazané na akcie by sa preto mala rozšíriť na kótované inštitúcie.

(12) V preskúmaní a hodnotení orgánmi dohľadu by sa mala zohľadniť veľkosť, štruktúra a vnútorná organizácia inštitúcií, ako aj povaha, rozsah a zložitosť ich činností. Ak majú rôzne inštitúcie podobné rizikové profily, lebo majú napríklad podobné podnikateľské modely alebo geografické umiestnenie expozícií alebo sú pridružené k tomu istému inštitucionálnemu systému ochrany, príslušné orgány by mali mať možnosť prispôsobiť metodiku postupu preskúmania a hodnotenia s cieľom zachytiť spoločné znaky a riziká týchto inštitúcií s rovnakým rizikovým profilom. Takýmto prispôsobením by sa však nemalo brániť príslušným orgánom v tom, aby riadne zohľadňovali špecifické riziká, ktoré ohrozujú každú inštitúciu, ani by sa nimi nemala meniť povaha uložených opatrení, ktorá je špecifická pre inštitúciu.

(13) Dodatočná požiadavka na vlastné zdroje uložená príslušnými orgánmi je dôležitou hybnou silou celkovej výšky vlastných zdrojov inštitúcie a je relevantná pre účastníkov trhu, pretože úroveň uloženej dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje ovplyvňuje aktivačný bod pre obmedzenia týkajúce sa výplat dividend, vyplácania bonusov a platieb z nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1. Malo by sa stanoviť jasné vymedzenie podmienok, za ktorých sa má uložiť dodatočná požiadavka na vlastné zdroje, aby sa zabezpečilo konzistentné uplatňovanie pravidiel vo všetkých členských štátoch a riadne fungovanie vnútorného trhu.

(14) Dodatočná požiadavka na vlastné zdroje, ktorú majú uložiť príslušné orgány, by sa mala stanoviť vzhľadom na osobitnú situáciu inštitúcie a mala by byť riadne odôvodnená. Dodatočné požiadavky na vlastné zdroje možno uložiť na účely riešenia rizík alebo prvkov rizík, ktoré sú výslovne vyňaté z požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013, alebo na ktoré sa tieto požiadavky výslovne nevzťahujú, a to len v rozsahu, v akom sa to považuje za potrebné vzhľadom na osobitnú situáciu inštitúcie. Uvedené požiadavky by mali byť zaradené v relevantnom poradí požiadaviek na vlastné zdroje, a to nad relevantnými minimálnymi požiadavkami na vlastné zdroje a pod požiadavkou na kombinovaný vankúš alebo požiadavkou na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky, podľa toho, čo je relevantné. Povaha dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje, ktorá je špecifická pre inštitúciu, by mala zabrániť ich používaniu ako nástroja na riešenie makroprudenciálnych alebo systémových rizík. To by však príslušným orgánom nemalo brániť v riešení, a to aj prostredníctvom dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje, rizík pre jednotlivé inštitúcie, ktoré sú vyvolané ich činnosťami, vrátane rizík odrážajúcich vplyv určitého hospodárskeho a trhového vývoja na rizikový profil konkrétnej inštitúcie.

(15) Požiadavka na ukazovateľ finančnej páky je paralelnou požiadavkou k požiadavkám na vlastné zdroje založené na riziku. Akékoľvek dodatočné požiadavky na vlastné zdroje uložené príslušnými orgánmi s cieľom riešiť riziko nadmerného využívania finančnej páky by preto mali doplniť požiadavku na minimálny ukazovateľ finančnej páky, a nie minimálnu požiadavku na vlastné zdroje založenú na riziku. Okrem toho by inštitúcie mali mať aj možnosť používať akýkoľvek vlastný kapitál Tier 1, ktorý používajú na splnenie svojich požiadaviek týkajúcich sa finančnej páky, na splnenie svojich požiadaviek na vlastné zdroje založených na riziku vrátane požiadavky na kombinovaný vankúš.

(16) Príslušné orgány by mali mať možnosť oznamovať inštitúcii vo forme usmernenia každú úpravu výšky kapitálu presahujúceho relevantné minimálne požiadavky na vlastné zdroje, relevantnú dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje a, podľa toho, čo je relevantné, požiadavku na kombinovaný vankúš alebo požiadavku na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky, ktoré má podľa ich očakávania táto inštitúcia držať, aby bola schopná zvládnuť budúce stresové scenáre. Keďže takéto usmernenie predstavuje cieľovú hodnotu kapitálu, malo by sa považovať za usmernenie zaradené nad relevantnými minimálnymi požiadavkami na vlastné zdroje, relevantnou dodatočnou požiadavkou na vlastné zdroje a buď požiadavkou na kombinovaný vankúš alebo požiadavkou na vankúš pre finančnú páku, podľa toho, čo je relevantné. Nesplnenie takého cieľa by nemalo mať za následok obmedzenia týkajúce sa rozdeľovania stanovené v smernici 2013/36/EÚ. Keďže usmernenie o dodatočných vlastných zdrojoch odzrkadľuje očakávania v oblasti dohľadu, v smernici 2013/36/EÚ a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 by sa nemali stanoviť záväzné povinnosti zverejňovania týkajúceho sa usmernenia, ani by sa nemalo príslušným orgánom zakazovať, aby vyžadovali zverejnenie usmernenia. Ak inštitúcia opakovane nesplní požiadavku na cieľovú hodnotu kapitálu, príslušný orgán by mal byť oprávnený prijať opatrenia v oblasti dohľadu a prípadne uložiť dodatočné požiadavky na vlastné zdroje.

(17) Ustanovenia smernice 2013/36/EÚ týkajúce sa úrokového rizika vyplývajúceho z činností, ktoré nie sú v obchodnej knihe, sú prepojené s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktorých implementácia zo strany inštitúcií si vyžaduje dlhšie obdobie. Ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s príslušnými ustanoveniami tejto smernice by sa mali uplatňovať od toho istého dátumu ako príslušné ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 575/2013, aby sa zosúladilo uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa úrokového rizika vyplývajúceho z činností, ktoré nie sú v obchodnej knihe.

(18) V záujme harmonizácie výpočtu úrokového rizika vyplývajúceho z činností, ktoré nie sú v obchodnej knihe, keď interné systémy inštitúcií na meranie uvedeného rizika nie sú uspokojivé, by Komisia mala byť splnomocnená prijať regulačné technické predpisy, ktoré vypracoval európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len EBA), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010 , ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12 ). , týkajúce sa vypracovania štandardizovanej metodiky na účely hodnotenia takéhoto rizika. Komisia by mala prijať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(19) Aby príslušné orgány mohli zlepšiť identifikáciu tých inštitúcií, ktoré by mohli podliehať v dôsledku možných zmien úrokových sadzieb nadmerným stratám vo svojich činnostiach, ktoré nie sú v obchodnej knihe, Komisia by mala byť splnomocnená prijať regulačné technické predpisy, ktoré vypracuje EBA. V uvedených regulačných technických predpisoch by sa malo upresniť: šesť šokových scenárov dohľadu, ktoré musia uplatňovať všetky inštitúcie s cieľom vypočítať zmeny ekonomickej hodnoty vlastného imania; spoločné predpoklady, ktoré inštitúcie musia implementovať do svojich interných systémov na účely výpočtu ekonomickej hodnoty vlastného imania, ako aj pokiaľ ide o určenie prípadnej potreby konkrétnych kritérií na identifikáciu inštitúcií, pre ktoré by opatrenia v oblasti dohľadu mohli byť opodstatnené po znížení čistých príjmov z úrokov v dôsledku zmien úrokových sadzieb; a to, čo predstavuje veľký pokles. Komisia by mala prijať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(20) Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je základom pre zachovanie stability a integrity vo finančnom systéme. Odhalenie zapojenia inštitúcie do prania špinavých peňazí a financovania terorizmu by mohlo mať vplyv na jej životaschopnosť a stabilitu finančného systému. Spolu s orgánmi a subjektmi zodpovednými za zabezpečenie dodržiavania pravidiel týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73 ). zohrávajú významnú úlohu pri identifikácii a sankcionovaní nedostatkov príslušné orgány zodpovedné za udeľovanie povolenia a vykonávanie prudenciálneho dohľadu. Takéto príslušné orgány by preto mali konzistentne zohľadňovať záležitosti týkajúce sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu vo svojich príslušných činnostiach v oblasti dohľadu, vrátane postupov hodnotenia a preskúmania v oblasti dohľadu, hodnotení primeranosti mechanizmov inštitúcií v oblasti riadenia, procesov a mechanizmov a posudzovania vhodnosti členov riadiaceho orgánu, na základe toho informovať o akýchkoľvek zisteniach príslušné orgány a subjekty zodpovedné za zabezpečenie dodržiavania pravidiel na boj proti praniu špinavých peňazí a prípadne prijímať opatrenia v oblasti dohľadu v súlade so svojimi právomocami podľa smernice 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Informácie by sa mali poskytovať na základe zistení v procesoch udeľovania povolenia, schvaľovania alebo preskúmania, za ktoré takéto príslušné orgány nesú zodpovednosť, ako aj na základe informácií získaných od orgánov a subjektov zodpovedných za zabezpečenie dodržiavania smernice (EÚ) 2015/849.

(21) Jedným z kľúčových ponaučení z finančnej krízy v Únii bola potreba mať primeraný inštitucionálny a politický rámec na zabránenie nerovnováham v Únii a na ich riešenie. Vzhľadom na najnovší inštitucionálny vývoj v Únii je potrebné komplexné preskúmanie rámca makroprudenciálnej politiky.

(22) Smernicou 2013/36/EÚ by sa nemalo členským štátom brániť zaviesť do vnútroštátneho práva opatrenia na posilnenie odolnosti finančného systému, ako sú napríklad okrem iného obmedzenia pomeru výšky úveru k hodnote, obmedzenia pomeru výšky dlhu k výške príjmu, obmedzenia pomeru dlhovej služby k výške príjmov a iné nástroje na riešenie noriem pre poskytovanie úverov.

(23) S cieľom zaistiť, aby proticyklické kapitálové vankúše vhodne odrážali riziko nadmerného nárastu úverov v bankovom sektore, inštitúcie by mali vypočítať svoje špecifické vankúše ako vážený priemer mier proticyklického vankúša, ktoré sa uplatňujú v krajinách, v ktorých sa nachádzajú ich expozície voči kreditným rizikám. Každý členský štát by mal preto určiť orgán zodpovedný za určovanie miery proticyklického vankúša na expozície, ktoré sa nachádzajú v danom členskom štáte. V tejto miere vankúša by sa mal zohľadňovať rast úverových úrovní a zmeny pomeru úverov k hrubému domácemu produktu (HDP) v danom členskom štáte a všetky iné premenné relevantné v súvislosti s rizikami ohrozujúcimi stabilitu finančného systému.

(24) Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať od určitých inštitúcií, aby okrem vankúša na zachovanie kapitálu a proticyklického kapitálového vankúša držali vankúš na krytie systémového rizika s cieľom predchádzať makroprudenciálnym alebo systémovým rizikám, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie (EÚ) č. 575/2013 ani smernica 2013/36/EÚ, a zmierňovať tieto riziká, konkrétne riziko narušenia finančného systému s možnými závažnými negatívnymi dôsledkami pre finančný systém a reálnu ekonomiku v konkrétnom členskom štáte. Miera vankúša na krytie systémového rizika by sa mala vzťahovať na všetky expozície alebo podsúbor expozícií a na všetky inštitúcie alebo na jednu či viac podskupín týchto inštitúcií, ak tieto inštitúcie vykazujú podobné rizikové profily vo svojich podnikateľských činnostiach.

(25) Je dôležité zefektívniť mechanizmus koordinácie medzi orgánmi, zabezpečiť jasné rozdelenie zodpovednosti, zjednodušiť aktiváciu nástrojov makroprudenciálnej politiky a rozšíriť súbor makroprudenciálnych nástrojov, aby sa zabezpečilo, že orgány budú môcť včas a účinne riešiť systémové riziká. Očakáva sa, že Európsky výbor pre systémové riziká (ďalej len ESRB), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1 ). , bude zohrávať kľúčovú úlohu pri koordinácii makroprudenciálnych opatrení, ako aj pri prenose informácií o plánovaných makroprudenciálnych opatreniach v členských štátoch, a to najmä prostredníctvom uverejňovania prijatých makroprudenciálnych opatrení na svojom webovom sídle a prostredníctvom výmeny informácií medzi orgánmi po oznámení plánovaných makroprudenciálnych opatrení. S cieľom zabezpečiť vhodné politické reakcie medzi členskými štátmi sa očakáva, že ESRB bude monitorovať dostatočnosť a konzistentnosť makroprudenciálnych politík členských štátov, a to aj sledovaním, či sa nástroje používajú konzistentným spôsobom, pri ktorom nedochádza k ich prekrývaniu.

(26) Relevantné príslušné alebo určené orgány by mali mať za cieľ zabraňovať duplicitnému alebo nejednotnému uplatňovaniu makroprudenciálnych opatrení stanovených v smernici 2013/36/EÚ a nariadení (EÚ) č. 575/2013. Predovšetkým, relevantné príslušné alebo určené orgány by mali náležite posúdiť, či opatrenia prijaté podľa článku 133 smernice 2013/36/EÚ sú duplicitné alebo v rozpore s inými existujúcimi alebo plánovanými opatreniami podľa článku 124, 164 alebo 458 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(27) Príslušné alebo určené orgány by mali mať možnosť stanoviť úroveň alebo úrovne uplatňovania vankúša pre inak systémovo významné inštitúcie (ďalej len O-SII – other systemically important institutions) na základe povahy a rozdelenia rizík začlenených do štruktúry skupiny. Za určitých okolností by mohlo byť pre príslušný orgán alebo určený orgán vhodné stanoviť vankúš pre O-SII len na úrovni, ktorá je nižšia ako najvyššia úroveň konsolidácie.

(28) V súlade s metodikou posudzovania globálne systémovo významných bánk, ktorú zverejnil Bazilejský výbor pre bankový dohľad (ďalej len BCBS – Basel Committee on Banking Supervision), sú pohľadávky a záväzky inštitúcie, ktoré presahujú jednu jurisdikciu, ukazovateľmi jej globálneho systémového významu a dôsledkov, ktoré môže mať jej zlyhanie na globálny finančný systém. Uvedené ukazovatele zohľadňujú špecifické obavy, napríklad spojené s komplikovanejšou koordináciou riešenia krízových situácií inštitúcií s významnými cezhraničnými činnosťami. Vďaka pokroku, ktorý sa dosiahol v súvislosti so spoločným prístupom k riešeniu krízových situácií vyplývajúcim z posilnenia jednotného súboru pravidiel a zo zriadenia jednotného mechanizmu riešeniaG-SII – global systemically important institutions), aby sa mohli zohľadniť osobitosti integrovaného európskeho rámca na riešenie krízových situácií v kontexte jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií. Uvedená metodika by sa mala používať výhradne na účely kalibrácie vankúša pre G-SII. Komisia by mala prijať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(29) Keďže ciele tejto smernice, a to posilnenie a zlepšenie už existujúcich právnych aktov Únie zabezpečujúcich jednotné prudenciálne požiadavky, ktoré sa uplatňujú na inštitúcie v celej Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(30) V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentochÚ. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14 . sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(31) Smernica 2013/36/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

Členské štáty prijmú a uverejnia do 28. decembra 2020 opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne ich oznámia Komisii.

Uvedené opatrenia uplatňujú od 29. decembra 2020 . Ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu so zmenami stanovenými v článku 1 bode 21 a bode 29 písm. a), b) a c) tejto smernice, pokiaľ ide o článok 84 a článok 98 ods. 5 a 5a smernice 2013/36/EÚ, sa však uplatňujú od 28. júna 2021 a ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu so zmenami stanovenými v článku 1 bodoch 52 a 53 tejto smernice, pokiaľ ide o články 141b, 141c a článok 142 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ, sa uplatňujú od 1. januára 2022 .

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 36 .

Článok 2 Článok 2 Transpozícia 1.Členské štáty prijmú a uverejnia do 28. decembra 2020 opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne ich oznámia Komisii. Uvedené opatrenia uplatňujú od 29. decembra 2020 . Ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu so zmenami stanovenými v článku 1 bode 21 a bode 29 písm. a), b) a c) tejto smernice, pokiaľ ide o článok 84 a článok 98 ods. 5 a 5a smernice 2013/36/EÚ, sa však uplatňujú od 28. júna 2021 a ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu so zmenami stanovenými v článku 1 bodoch 52 a 53 tejto smernice, pokiaľ ide o články 141b, 141c a článok 142 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ, sa uplatňujú od 1. januára 2022 . Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. 2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3 Článok 3 Nadobudnutie účinnosti

Článok 4 Článok 4 Adresáti

Článok 10 Článok 10 Plán činnosti, organizačná štruktúra a mechanizmy v oblasti riadenia 1.Členské štáty vyžadujú, aby bol k žiadostiam o udelenie povolenia priložený plán činnosti, v ktorom sú uvedené druhy plánovaných podnikateľských činností a organizačná štruktúra úverovej inštitúcie vrátane informácií o materských spoločnostiach, finančných holdingových spoločnostiach a zmiešaných finančných holdingových spoločnostiach v rámci skupiny. Členské štáty tiež vyžadujú, aby bol k žiadostiam o udelenie povolenia priložený opis opatrení, postupov a mechanizmov uvedených v článku 74 ods. 1 2.Príslušné orgány odmietnu udeliť povolenie na začatie činnosti úverovej inštitúcie, pokiaľ nie sú presvedčené, že opatrenia, postupy a mechanizmy uvedené v článku 74 ods. 1 umožňujú riadne a účinné riadenie rizík uvedenou inštitúciou.

Článok 21a Článok 21a Schválenie finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností 1.Materské finančné holdingové spoločnosti v členskom štáte, materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v členskom štáte, materské finančné holdingové spoločnosti v EÚ a materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v EÚ sa uchádzajú o schválenie v súlade s týmto článkom. Iné finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti sa uchádzajú o schválenie v súlade s týmto článkom, ak sa od nich vyžaduje, aby dodržiavali túto smernicu alebo nariadenie (EÚ) č. 575/2013 na subkonsolidovanom základe. 2.Na účely odseku 1 poskytujú finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti v ňom uvedené orgánu konsolidovaného dohľadu a, ak ním nie je príslušný orgán, príslušnému orgánu v členskom štáte, v ktorom sú tieto spoločnosti zriadené, tieto informácie: a) organizačnú štruktúru skupiny, ktorej je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť súčasťou, pričom jasne uvedú svoje dcérske spoločnosti a prípadne materské spoločnosti, ako aj umiestnenie a druh činnosti každého subjektu v rámci skupiny;b) informácie týkajúce sa vymenovania aspoň dvoch osôb na účely účinného riadenia finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti a dodržiavania požiadaviek stanovených v článku 121 o kvalifikácii osôb v riadiacej funkcii;c) informácie o dodržiavaní kritérií stanovených v článku 14 týkajúcich sa akcionárov a spoločníkov, ak má finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť úverovú inštitúciu ako dcérsku spoločnosť;d) vnútorná organizácia a rozdelenie úloh v rámci skupiny;e) akékoľvek iné informácie, ktoré môžu byť potrebné na vykonanie posúdení uvedených v odsekoch 3 a 4 tohto článku. Ak sa schválenie finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti uskutoční súbežne s posúdením uvedeným v článku 22, príslušný orgán na účely uvedeného článku podľa potreby koordinuje s orgánom konsolidovaného dohľadu a, ak ním nie je príslušný orgán, s príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená. V uvedenom prípade sa plynutie lehoty na posúdenie uvedenej v článku 22 ods. 3 druhom pododseku pozastaví na dobu dlhšiu ako 20 pracovných dní, a to do dokončenia postupu stanoveného v tomto článku. 3.Schválenie finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa tohto článku možno udeliť len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky: a) vnútorné mechanizmy a rozdelenie úloh v rámci skupiny sú primerané na účely dodržiavania požiadaviek stanovených touto smernicou a nariadením (EÚ) č. 575/2013 na konsolidovanom alebo subkonsolidovanom základe a sú najmä účinné, pokiaľ ide o:i) koordináciu všetkých dcérskych spoločností finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, v prípade potreby aj prostredníctvom primeraného rozdelenia úloh medzi inštitúciami, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami;ii) zabránenie alebo riešenie konfliktov v rámci skupiny aiii) posilňovanie politík v rámci celej skupiny stanovených materskou finančnou holdingovou spoločnosťou alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v skupine; b) organizačná štruktúra skupiny, ktorej je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť súčasťou, neprekáža ani iným spôsobom nezabraňuje účinnému dohľadu nad inštitúciami, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami, alebo nad materskými inštitúciami, týkajúcemu sa individuálnych, konsolidovaných a v prípade potreby subkonsolidovaných povinností, ktoré sa na ne vzťahujú. Pri posudzovaní tohto kritéria sa zohľadňuje najmä:i) pozícia finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti vo viacúrovňovej skupine;ii) štruktúra akcionárov aiii) úloha finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v rámci skupiny; c) kritériá stanovené v článku 14 a požiadavky uvedené článku 121 sú splnené. 4.Schválenie finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa tohto článku sa nevyžaduje, ak sú splnené všetky tieto podmienky: a) hlavným predmetom činnosti finančnej holdingovej spoločnosti je nadobúdať účasti v dcérskych spoločnostiach alebo v prípade zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, jej hlavným predmetom činnosti v súvislosti s inštitúciami alebo finančnými inštitúciami je nadobúdať účasti v dcérskych spoločnostiach;b) finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť sa v rámci skupiny neurčila v žiadnej zo skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, za subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, v súlade so stratégiou riešenia krízovej situácie stanovenou príslušným orgánom pre riešenie krízových situácií podľa smernice 2014/59/EÚ;c) úverová inštitúcia, ktorá je dcérskou spoločnosťou, sa určila za zodpovednú za zabezpečenie toho, aby skupina dodržiavala prudenciálne požiadavky na konsolidovanom základe, a poskytli sa jej všetky potrebné prostriedky a právomoc na to, aby tieto povinnosti plnila účinným spôsobom;d) finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť sa nezúčastňuje na riadiacich, prevádzkových alebo finančných rozhodnutiach, ktoré sa týkajú skupiny alebo jej dcérskych spoločností, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami;e) neexistuje prekážka brániaca účinnému dohľadu nad skupinou na konsolidovanom základe. Finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti oslobodené od schvaľovania v súlade s týmto odsekom nie sú vyňaté z rozsahu konsolidácie, ako sa stanovuje v tejto smernici a v nariadení (EÚ) č. 575/2013. 5.Orgán konsolidovaného dohľadu priebežne monitoruje dodržiavanie podmienok uvedených v odseku 3 alebo prípadne v odseku 4. Finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti poskytujú orgánu konsolidovaného dohľadu informácie vyžadované na priebežné monitorovanie organizačnej štruktúry skupiny a dodržiavanie podmienok uvedených v odseku 3 alebo prípadne v odseku 4. Orgán konsolidovaného dohľadu tieto informácie zdieľa s príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená. 6.Ak orgán konsolidovaného dohľadu zistí, že podmienky stanovené v odseku 3 nie sú splnené alebo prestali byť splnené, finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podlieha primeraným opatreniam v oblasti dohľadu s cieľom, v závislosti od konkrétneho prípadu, zabezpečiť alebo obnoviť kontinuitu a integritu konsolidovaného dohľadu a zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek stanovených v tejto smernici a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 na konsolidovanom základe. V prípade zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti sa pri prijímaní opatrení v oblasti dohľadu zohľadní najmä vplyv na finančný konglomerát. Opatrenia v oblasti dohľadu uvedené v prvom pododseku môžu zahŕňať najmä: a) pozastavenie výkonu hlasovacích práv spojených s akciami inštitúcií, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami, držanými finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou;b) vydanie súdnych príkazov alebo uloženie sankcií proti finančnej holdingovej spoločnosti, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo členom riadiaceho orgánu a manažérom s výhradou článkov 65 až 72;c) zadanie pokynov alebo usmernení finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, aby účasti vo svojich dcérskych spoločnostiach, ktoré sú inštitúciami, previedli na svojich akcionárov;d) dočasné určenie inej finančnej holdingovej spoločnosti, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo inštitúcie v rámci skupiny, ako zodpovednej za zabezpečenie dodržiavania požiadaviek stanovených v tejto smernici a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 na konsolidovanom základe;e) obmedzenie alebo zákaz rozdeľovania výnosov alebo vyplácania úrokov akcionárom;f) požadovanie od finančných holdingových spoločností alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností, aby sa zbavili účastí v inštitúciách alebo iných subjektoch finančného sektora alebo ich znížili;g) požadovanie od finančných holdingových spoločností alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností, aby predložili plán na bezodkladný návrat k dodržiavaniu požiadaviek. 7.Ak orgán konsolidovaného dohľadu zistí, že podmienky stanovené v odseku 4 už nie sú splnené, finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť sa musí uchádzať o schválenie v súlade s týmto článkom. 8.Na účely prijímania rozhodnutí o schválení a oslobodení od schválenia, ako sa uvádza v odsekoch 3 a 4, a o opatreniach v oblasti dohľadu, ako sa uvádza v odsekoch 6 a 7, ak orgán konsolidovaného dohľadu nie je príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená, oba orgány spolupracujú a vedú v plnom rozsahu vzájomné konzultácie. Orgán konsolidovaného dohľadu vypracuje podľa potreby posúdenie záležitostí uvedených v odsekoch 3, 4, 6 a 7 a predloží uvedené posúdenie príslušnému orgánu v členskom štáte, v ktorom je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená. Tieto dva orgány urobia všetko, čo je v ich právomociach, aby dosiahli spoločné rozhodnutie do dvoch mesiacov od doručenia uvedeného posúdenia. Spoločné rozhodnutie sa náležite zdokumentuje a odôvodní. Orgán konsolidovaného dohľadu oznámi spoločné rozhodnutie finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti. V prípade nezhody sa orgán konsolidovaného dohľadu alebo príslušný orgán v členskom štáte, v ktorom je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená, zdrží prijatia rozhodnutia a záležitosť postúpi EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. EBA prijme svoje rozhodnutie v lehote jedného mesiaca od prijatia postúpenej záležitosti. Dotknuté príslušné orgány prijmú spoločné rozhodnutie v súlade s rozhodnutím EBA. Záležitosť sa EBA nepostúpi po uplynutí dvojmesačného obdobia alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. 9.Ak v prípade zmiešaných finančných holdingových spoločností, orgán konsolidovaného dohľadu alebo príslušný orgán v členskom štáte, v ktorom je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená, nie je koordinátorom určeným v súlade s článkom 10 smernice 2002/87/ES, sa na účely rozhodnutí alebo spoločných rozhodnutí uvedených v závislosti od konkrétneho prípadu v odsekoch 3, 4, 6 a 7 tohto článku vyžaduje súhlas koordinátora. Ak sa vyžaduje súhlas koordinátora, nezhody sa postúpia príslušnému európskemu orgánu dohľadu, a to EBA alebo európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len EIOPA), zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010 , ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48 ). , ktorý prijme svoje rozhodnutie v lehote jedného mesiaca od prijatia postúpenej záležitosti. Akýmkoľvek rozhodnutím prijatým v súlade s týmto odsekom nie sú dotknuté povinnosti podľa smernice 2002/87/ES alebo 2009/138/ES. 10.V prípade odmietnutia schválenia finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa tohto článku orgán konsolidovaného dohľadu oznámi žiadateľovi rozhodnutie a jeho odôvodnenie v lehote štyroch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti, alebo, ak je žiadosť neúplná, v lehote štyroch mesiacov odo dňa doručenia úplných informácií požadovaných na prijatie rozhodnutia. Rozhodnutie o udelení alebo odmietnutí schválenia sa v každom prípade prijme v lehote šiestich mesiacov od doručenia žiadosti. Odmietnutie môže v prípade potreby sprevádzať ktorékoľvek z opatrení uvedených v odseku 6.

Článok 21b Článok 21b Materská spoločnosť v EÚ na medzistupni 1.Dve alebo viac inštitúcií v Únii, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny z tretej krajiny, majú jedinú materskú spoločnosť v EÚ na medzistupni, ktorá je zriadená v Únii. 2.Príslušné orgány môžu povoliť inštitúciám uvedeným v odseku 1, aby mali dve materské spoločnosti v EÚ na medzistupni, ak dospejú k záveru, že zriadenie jedinej materskej spoločnosti v EÚ na medzistupni by: a) bolo v rozpore s povinnou požiadavkou na oddelenie činností vyplývajúcou z pravidiel tretej krajiny alebo uloženou orgánmi dohľadu z tretej krajiny, v ktorej má konečný materský podnik zo skupiny z tretej krajiny svoje ústredie, alebob) v porovnaní s dvomi materskými spoločnosťami v EÚ na medzistupni znížilo efektívnosť riešiteľnosti krízovej situácie podľa posúdenia, ktoré vykonal príslušný orgán pre riešenie krízových situácií materskej spoločnosti v EÚ na medzistupni. 3.Materská spoločnosť v EÚ na medzistupni je úverovou inštitúciou, ktorej bolo udelené povolenie v súlade s článkom 8, alebo finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ktorej bolo udelené schválenie v súlade s článkom 21a. Odchylne od prvého pododseku tohto odseku, ak žiadna z inštitúcií uvedených v odseku 1 tohto článku nie je úverovou inštitúciou alebo ak sa v súvislosti s investičnými činnosťami musí zriadiť druhá materská spoločnosť v EÚ na medzistupni, aby sa dodržala povinná požiadavka uvedená v odseku 2 tohto článku, materská spoločnosť v EÚ na medzistupni alebo druhá materská spoločnosť v EÚ na medzistupni môže byť investičnou spoločnosťou, ktorej bolo udelené povolenie v súlade s článkom 5 ods. 1 smernice 2014/65/EÚ, na ktorú sa vzťahuje smernica 2014/59/EÚ. 4.Odseky 1, 2 a 3 sa neuplatňujú, ak celková hodnota aktív, ktoré má v Únii skupina z tretej krajiny, je menej ako 40 miliárd EUR. 5.Na účely tohto článku celková hodnota aktív, ktoré má v Únii skupina z tretej krajiny, je sumou pozostávajúcou z: a) celkovej hodnoty aktív každej inštitúcie, ktoré má v Únii skupina z tretej krajiny, ako vyplýva z jej konsolidovanej súvahy alebo z ich individuálnej súvahy, ak súvaha inštitúcie nie je konsolidovaná, ab) celkovej hodnoty aktív každej pobočky skupiny z tretej krajiny, ktorej bolo udelené povolenie v Únii v súlade s touto smernicou, smernicou 2014/65/EÚ alebo nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84 ). . 6.Príslušné orgány oznamujú EBA tieto informácie o každej skupine z tretej krajiny, ktorá vykonáva činnosť v ich jurisdikcii: a) názvy a celkovú hodnotu aktív inštitúcií podliehajúcich dohľadu, ktoré patria k skupine z tretej krajiny;b) názvy pobočiek, ktorým bolo udelené povolenie v danom členskom štáte v súlade s touto smernicou, smernicou 2014/65/EÚ alebo nariadením (EÚ) č. 600/2014, a celkovú hodnotu aktív zodpovedajúcich týmto pobočkám, ako aj druhy činností, na vykonávanie ktorých bolo týmto pobočkám udelené povolenie;c) názov a typ uvedený v odseku 3 každej materskej spoločnosti v EÚ na medzistupni zriadenej v danom členskom štáte a názov skupiny z tretej krajiny, ktorej je súčasťou. 7.EBA uverejní na svojom webovom sídle zoznam všetkých skupín z tretích krajín, ktoré vykonávajú činnosti v Únii, a ich materskej spoločnosti alebo prípadne spoločností v EÚ na medzistupni. Príslušné orgány zabezpečia, aby každá inštitúcia v ich jurisdikcii, ktorá je súčasťou skupiny z tretej krajiny, spĺňala jednu z týchto podmienok: a) má materskú spoločnosť v EÚ na medzistupni;b) je materskou spoločnosťou v EÚ na medzistupni;c) je jedinou inštitúciou skupiny z tretej krajiny v Únii alebod) je súčasťou skupiny z tretej krajiny s celkovou hodnotou aktív v Únii vo výške menej ako 40 miliárd EUR. 8.Odchylne od odseku 1, skupiny z tretej krajiny, ktoré vykonávajú činnosti prostredníctvom viac ako jednej inštitúcie v Únii, a s celkovou hodnotou aktív rovnajúcou sa alebo presahujúcou 40 miliárd EUR k 27. júnu 2019 musia mať do 30. decembra 2023 materskú spoločnosť v EÚ na medzistupni, alebo ak sa uplatňuje odsek 2, dve materské spoločnosti v EÚ na medzistupni. 9.Komisia do 30. decembra 2026 preskúma po konzultácii s EBA požiadavky uložené inštitúciám podľa tohto článku a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade. V uvedenej správe sa posúdi aspoň: a) či požiadavky stanovené v tomto článku sú vykonateľné, potrebné a primerané a či by iné opatrenia neboli vhodnejšie;b) čí by sa mali požiadavky uložené inštitúciám podľa tohto článku preskúmať s cieľom zohľadniť najlepšie medzinárodné postupy. 10.EBA do 28. júna 2021 predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o zaobchádzaní s pobočkami z tretích krajín na základe vnútroštátneho práva členských štátov. V uvedenej správe sa posúdi aspoň: a) či a v akom rozsahu sa postupy dohľadu pre pobočky z tretích krajín podľa vnútroštátneho práva rôznia v jednotlivých členských štátoch;b) či by rozdielne zaobchádzanie s pobočkami z tretích krajín podľa vnútroštátneho práva mohlo viesť k regulačnej arbitráži;c) či by bola potrebná a vhodná ďalšia harmonizácia vnútroštátnych režimov pre pobočky z tretích krajín, najmä pokiaľ ide o významné pobočky z tretích krajín. Komisia v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na základe odporúčaní EBA.

Článok 58a Článok 58a Zasielanie informácií medzinárodným orgánom 1.Bez ohľadu na článok 53 ods. 1 a článok 54 môžu príslušné orgány za podmienok stanovených v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku zasielať určité informácie týmto subjektom, alebo ich s nimi zdieľať: a) Medzinárodný menový fond a Svetová banka na účely hodnotení pre program posúdenia finančného sektora;b) Banka pre medzinárodné zúčtovanie na účely štúdií kvantitatívneho vplyvu;c) Rada pre finančnú stabilitu na účely jej funkcie dohľadu. 2.Príslušné orgány môžu zdieľať dôverné informácie iba na výslovnú žiadosť príslušného subjektu, ak sú splnené aspoň tieto podmienky: a) žiadosť je náležite odôvodnená vzhľadom na osobitné úlohy, ktoré vykonáva žiadajúci subjekt v súlade so svojim štatutárnym mandátom;b) žiadosť je dostatočne presná, pokiaľ ide o povahu, rozsah a formát požadovaných informácií a prostriedkov na ich zverejnenie alebo zasielanie;c) požadované informácie sú nevyhnutne potrebné na vykonávanie osobitných úloh žiadajúceho subjektu a nepresahujú rámec štatutárnych úloh zverených žiadajúcemu subjektu;d) informácie sa zasielajú alebo zverejňujú výlučne osobám priamo zapojeným do vykonávania osobitnej úlohy;e) na osoby, ktoré majú prístup k takýmto informáciám, sa vzťahujú požiadavky služobného tajomstva, ktoré musia byť prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uvedeným v článku 53 ods. 1 3.Ak žiadosť podáva ktorýkoľvek zo subjektov uvedených v odseku 1, príslušné orgány môžu zaslať iba súhrnné alebo anonymizované informácie a môžu zdieľať iné informácie iba v priestoroch príslušného orgánu. 4.V rozsahu, v ktorom zverejnenie informácií zahŕňa spracúvanie osobných údajov, sa akékoľvek spracúvanie osobných údajov žiadajúcim subjektom uskutočňuje v súlade s požiadavkami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1 ). .

Článok 74 Článok 74 Vnútorné riadenie a plány na obnovu a riešenie krízových situácií 1.Inštitúcie musia mať dôkladné mechanizmy v oblasti riadenia, ktoré zahŕňajú jasnú organizačnú štruktúru s riadne definovanými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti, účinné postupy na identifikáciu, riadenie, monitorovanie a vykazovanie rizík, ktorým sú alebo by mohli byť vystavené, primerané mechanizmy vnútornej kontroly vrátane riadnych administratívnych a účtovných postupov, ako aj politiky a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s riadnym a účinným riadením rizík a podporujú ho. Politiky a postupy odmeňovania uvedené v prvom pododseku musia byť rodovo neutrálne. 2.Opatrenia, postupy a mechanizmy uvedené v odseku 1 tohto článku musia byť úplné a primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík vlastných pre podnikateľský model a činností inštitúcie. Zohľadnia sa technické kritériá stanovené v článkoch 76 až 95. 3.EBA vydá v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia týkajúce sa opatrení, postupov a mechanizmov uvedených v odseku 1 tohto článku, pričom zohľadní odsek 2 tohto článku. EBA vydá v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia týkajúce sa rodovo neutrálnych politík odmeňovania pre inštitúcie. Do dvoch rokov od dátumu uverejnenia usmernení uvedených v druhom pododseku a na základe informácií zhromaždených príslušnými orgánmi vypracuje EBA správu o tom, ako inštitúcie uplatňujú rodovo neutrálne politiky odmeňovania.

Článok 84 Článok 84 Úrokové riziko vyplývajúce z činností mimo obchodnej knihy 1.Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie zaviedli interné systémy, používali štandardizovanú metodiku alebo zjednodušenú štandardizovanú metodiku na identifikáciu, hodnotenie, riadenie a zmierňovanie rizík vyplývajúcich z možných zmien úrokových sadzieb, ktoré ovplyvňujú ekonomickú hodnotu vlastného imania a čisté príjmy z úrokov z činností inštitúcie, ktoré nie sú v obchodnej knihe. 2.Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie zaviedli systémy na posudzovanie a monitorovanie rizík vyplývajúcich z možných zmien kreditných rozpätí, ktoré ovplyvňujú ekonomickú hodnotu vlastného imania a čisté príjmy z úrokov z činností inštitúcie, ktoré nie sú v obchodnej knihe. 3.Príslušný orgán môže od inštitúcie vyžadovať, aby používala štandardizovanú metodiku uvedenú v odseku 1, ak interné systémy zavedené touto inštitúciou na účely hodnotenia rizík uvedených v uvedenom odseku nie sú uspokojivé. 4.Príslušný orgán môže od malej a menej zložitej inštitúcie vymedzenej v článku 4 ods. 1 bode 145 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vyžadovať, aby používala štandardizovanú metodiku, ak je presvedčený, že zjednodušená štandardizovaná metodika nie je vhodná na zachytenie úrokového rizika vyplývajúceho z činností tejto inštitúcie, ktoré nie sú v obchodnej knihe. 5.EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť na účely tohto článku štandardizovanú metodiku, ktorú inštitúcie môžu použiť na účely hodnotenia rizík uvedených v odseku 1 tohto článku vrátane zjednodušenej štandardizovanej metodiky pre malé a menej zložité inštitúcie vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 145 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktorá je aspoň rovnako konzervatívna ako štandardizovaná metodika. EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do 28. júna 2020 . Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. 6.EBA vydá usmernenia na spresnenie kritérií pre: a) hodnotenie rizík uvedených v odseku 1 interným systémom inštitúcie;b) identifikáciu, riadenie a zmierňovanie rizík inštitúcií uvedených v odseku 1;c) posúdenie a monitorovanie rizík uvedených v odseku 2 inštitúciami;d) určenie, ktoré z interných systémov zavedených inštitúciami na účely odseku 1 nie sú uspokojivé, ako je uvedené v odseku 3. EBA vydá tieto usmernenia do 28. júna 2020 .

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. mája 2019 .

Článok 104a Článok 104a Dodatočná požiadavka na vlastné zdroje 1.Príslušné orgány uložia dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje uvedenú v článku 104 ods. 1 písm. a), ak na základe preskúmaní vykonaných v súlade s článkami 97 a 101 zistia v konkrétnej inštitúcii ktorúkoľvek z týchto situácií: a) inštitúcia je vystavená rizikám alebo prvkom rizika, na ktoré sa nevzťahujú alebo sa nedostatočne vzťahujú, ako sa uvádza v odseku 2 tohto článku, požiadavky na vlastné zdroje stanovené v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017 , ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 35 ). ;b) inštitúcia nespĺňa požiadavky stanovené v článkoch 73 a 74 tejto smernice alebo v článku 393 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a nie je pravdepodobné, že uplatnenie iných opatrení v oblasti dohľadu by bolo dostatočné na zabezpečenie splnenia týchto požiadaviek v primeranom čase;c) úpravy uvedené v článku 98 ods. 4 sa považujú za nedostatočné na to, aby umožnili inštitúcii za normálnych trhových podmienok predať alebo hedžovať svoje pozície v krátkom čase bez toho, aby si privodila významné straty;d) z hodnotenia vykonaného v súlade s článkom 101 ods. 4 vyplýva, že nesplnenie požiadaviek, ktoré sa týkajú uplatňovania povoleného prístupu, bude mať pravdepodobne za následok nedostatočné požiadavky na vlastné zdroje;e) inštitúcia opakovane nezavedie alebo nezachová primeranú úroveň dodatočných vlastných zdrojov na splnenie usmernenia oznámeného v súlade s článkom 104b ods. 3;f) iné situácie špecifické pre inštitúcie, ktoré príslušný orgán považuje za vyvolávajúce významné obavy z hľadiska dohľadu. Príslušné orgány ukladajú dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje uvedenú v článku 104 ods. 1 písm. a) výlučne na krytie rizík, ktoré sú vyvolané činnosťami jednotlivých inštitúcií, vrátane rizík odrážajúcich vplyv určitého hospodárskeho a trhového vývoja na rizikový profil konkrétnej inštitúcie. 2.Na účely odseku 1 písm. a) tohto článku sa riziká alebo prvky rizika považujú za nekryté alebo nedostatočne kryté požiadavkami na vlastné zdroje stanovenými v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402 iba vtedy, ak sú výška, druhy a rozmiestnenie kapitálu, ktoré príslušný orgán považuje za primerané pri zohľadnení preskúmania posúdenia, ktoré vykonali inštitúcie v súlade s článkom 73 prvým odsekom tejto smernice, orgánom dohľadu vyššie ako požiadavky na vlastné zdroje stanovené v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402. Na účely prvého pododseku posudzujú príslušné orgány pri zohľadnení rizikového profilu každej jednotlivej inštitúcie riziko, ktorému je inštitúcia vystavená vrátane: a) rizík špecifických pre inštitúcie alebo prvkov takýchto rizík, ktoré sú výslovne vyňaté z požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402 alebo ktorým sa v rámci týchto požiadaviek nevenuje výslovná pozornosť;b) rizík špecifických pre inštitúcie alebo prvkov takýchto rizík, ktoré sa pravdepodobne podhodnocujú napriek tomu, že spĺňajú uplatniteľné požiadavky stanovené v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402. Pokiaľ sa na riziká alebo prvky rizika vzťahujú prechodné opatrenia alebo prechodné ustanovenia uvedené v tejto smernici alebo v nariadení (EÚ) č. 575/2013, nemožno ich považovať za riziká alebo prvky takýchto rizík, ktoré sa pravdepodobne podhodnocujú napriek tomu, že spĺňajú uplatniteľné požiadavky stanovené v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402. Na účely prvého pododseku kryje kapitál považovaný za primeraný všetky riziká alebo prvky rizík, ktoré sú identifikované ako závažné na základe posúdenia stanoveného v druhom pododseku tohto odseku a ktoré nie sú kryté alebo sú len nedostatočne kryté požiadavkami na vlastné zdroje stanovenými v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402. Úrokové riziko vyplývajúce z pozícií, ktoré nie sú v obchodnej knihe, sa môže považovať za závažné aspoň v prípadoch uvedených v článku 98 ods. 5, pokiaľ príslušné orgány nedospejú pri vykonaní preskúmania a hodnotenia k záveru, že riadenie úrokového rizika vyplývajúceho z činností, ktoré nie sú v obchodnej knihe, je zo strany inštitúcie primerané a že inštitúcia nie je nadmerne vystavená úrokovému riziku vyplývajúcemu z činností, ktoré nie sú v obchodnej knihe. 3.Ak sa na riešenie rizík, ktoré sú iné než riziká nadmerného využívania finančnej páky nedostatočne kryté článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vyžadujú dodatočné vlastné zdroje, príslušné orgány stanovia výšku dodatočných vlastných zdrojov vyžadovaných podľa odseku 1 písm. a) tohto článku ako rozdiel medzi kapitálom považovaným za primeraný podľa odseku 2 tohto článku a relevantnými požiadavkami na vlastné zdroje stanovenými v tretej a štvrtej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402. Ak sa na riešenie rizík nadmerného využívania finančnej páky nedostatočne krytých článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vyžadujú dodatočné vlastné zdroje, príslušné orgány stanovia výšku dodatočných vlastných zdrojov vyžadovaných podľa odseku 1 písm. a) tohto článku ako rozdiel medzi kapitálom považovaným za primeraný podľa odseku 2 tohto článku a relevantnými požiadavkami na vlastné zdroje stanovenými v tretej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 4.Inštitúcia spĺňa dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje, ktorú uložil príslušný orgán podľa článku 104 ods. 1 písm. a), vlastnými zdrojmi, ktoré spĺňajú tieto podmienky: a) najmenej tri štvrtiny dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje sú splnené kapitálom Tier 1;b) najmenej tri štvrtiny kapitálu Tier 1 uvedeného v písmene a) sa skladajú z vlastného kapitálu Tier 1. Odchylne od prvého pododseku môže príslušný orgán od inštitúcie požadovať, aby v prípade potreby splnila jeho dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje vyšším podielom kapitálu Tier 1 alebo vlastného kapitálu Tier 1 pri zohľadnení špecifických okolností tejto inštitúcie. Vlastné zdroje, ktoré sa použijú na splnenie dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje uvedenej v článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice uloženej príslušnými orgánmi s cieľom riešiť iné riziká, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky, sa nesmú použiť na splnenie: a) požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v článku 92 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;b) požiadavky na kombinovaný vankúš;c) usmernenia týkajúceho sa dodatočných vlastných zdrojov uvedeného v článku 104b ods. 3 tejto smernice, ak sa toto usmernenie týka iných rizík, než sú riziká nadmerného využívania finančnej páky. Vlastné zdroje, ktoré sa použijú na splnenie dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje uvedenej v článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice uloženej príslušnými orgánmi s cieľom riešiť riziko nadmerného využívania finančnej páky, ktoré nie je dostatočne kryté článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa nesmú použiť na splnenie: a) požiadavky na vlastné zdroje stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;b) požiadavky na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky uvedenej v článku 92 ods. 1a nariadenia (EÚ) č. 575/2013;c) usmernenia týkajúceho sa dodatočných vlastných zdrojov uvedeného v článku 104b ods. 3 tejto smernice, ak sa toto usmernenie týka rizík nadmerného využívania finančnej páky. 5.Príslušný orgán riadne písomne odôvodní každej inštitúcii rozhodnutie uložiť dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje podľa článku 104 ods. 1 písm. a) minimálne poskytnutím jasného obrazu o úplnom posúdení prvkov uvedených v odsekoch 1 až 4 tohto článku. Uvedené odôvodnenie zahŕňa v prípade stanovenom v odseku 1 písm. e) tohto článku osobitné stanovisko obsahujúce dôvody, pre ktoré sa uloženie usmernenia týkajúceho sa dodatočných vlastných zdrojov už nepovažuje za dostatočné.

Článok 104b Článok 104b Usmernenie týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov 1.Inštitúcie podľa stratégií a postupov uvedených v článku 73 nastavia svoj interný kapitál na primeranú úroveň vlastných zdrojov, ktorá je dostatočná na to, aby pokryla všetky riziká, ktorým je inštitúcia vystavená, a zabezpečila, aby vlastné zdroje inštitúcie mohli absorbovať potenciálne straty vyplývajúce zo stresových scenárov vrátane tých, ktoré sa identifikovali v stresovom testovaní orgánom dohľadu uvedenom v článku 100. 2.Príslušné orgány pravidelne preskúmavajú úroveň interného kapitálu stanovenú každou inštitúciou v súlade s odsekom 1 tohto článku ako súčasť preskúmaní a hodnotení vykonaných v súlade s článkami 97 a 101 vrátane výsledkov stresových testov uvedených v článku 100. Na základe uvedeného preskúmania stanovia príslušné orgány pre každú inštitúciu celkovú úroveň vlastných zdrojov, ktorú považujú za primeranú. 3.Príslušné orgány oznámia inštitúciám svoje usmernenie týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov. Usmernenie týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov predstavuje vlastné zdroje presahujúce relevantnú výšku vlastných zdrojov požadovanú podľa tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013, kapitoly 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402, článku 104 ods. 1 písm. a) a článku 128 ods. 6 tejto smernice alebo podľa článku 92 ods. 1a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, podľa toho, čo je relevantné, ktoré sú potrebné na dosiahnutie celkovej úrovne vlastných zdrojov, ktorú príslušné orgány považujú podľa odseku 2 tohto článku za primeranú. 4.Usmernenie príslušných orgánov týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov podľa odseku 3 tohto článku musí byť špecifické pre konkrétne inštitúcie. Usmernením sa môžu pokryť riziká, ktoré sa riešia dodatočnými požiadavkami na vlastné zdroje uloženými podľa článku 104 ods. 1 písm. a), iba v rozsahu, v ktorom sa týmto usmernením pokryjú aspekty uvedených rizík, na ktoré sa už nevzťahujú uvedené požiadavky. 5.Vlastné zdroje, ktoré sa použijú na splnenie usmernenia týkajúceho sa dodatočných vlastných zdrojov, oznámeného v súlade s odsekom 3 tohto článku s cieľom riešiť iné riziká, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky, sa nesmú použiť na splnenie: a) požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v článku 92 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;b) požiadavky stanovenej v článku 104a tejto smernice, ktorú uložili príslušné orgány s cieľom riešiť iné riziká, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky, a požiadavky na kombinovaný vankúš. Vlastné zdroje, ktoré sa použijú na splnenie usmernenia týkajúceho sa dodatočných vlastných zdrojov, oznámeného v súlade s odsekom 3 tohto článku s cieľom riešiť riziko nadmerného využívania finančnej páky, sa nesmú použiť na splnenie požiadavky na vlastné zdroje stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, požiadavky stanovenej v článku 104a tejto smernice uloženej príslušnými orgánmi s cieľom riešiť riziko nadmerného využívania finančnej páky a požiadavky na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky uvedenej v článku 92 ods. 1a nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 6.Pokiaľ inštitúcia spĺňa relevantné požiadavky na vlastné zdroje stanovené v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402, relevantnú dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje uvedenú v článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice a podľa potreby buď požiadavku na kombinovaný vankúš alebo požiadavku na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky uvedenú v článku 92 ods. 1a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, nesplnenie usmernenia uvedeného v odseku 3 tohto článku nevedie k uplatneniu obmedzení uvedených v článku 141 alebo 141b tejto smernice.

Článok 104c Článok 104c Spolupráca s orgánmi pre riešenie krízových situácií

Článok 111 Článok 111 Určenie orgánu konsolidovaného dohľadu 1.Ak je materská spoločnosť materskou úverovou inštitúciou v členskom štáte alebo materskou úverovou inštitúciou v EÚ, vykonáva dohľad na konsolidovanom základe príslušný orgán, ktorý vykonáva dohľad nad danou materskou úverovou inštitúciou v členskom štáte alebo danou materskou úverovou inštitúciou v EÚ na individuálnom základe. Ak je materská spoločnosť materskou investičnou spoločnosťou v členskom štáte alebo materskou investičnou spoločnosťou v EÚ a žiadna z jej dcérskych spoločností nie je úverovou inštitúciou, vykonáva dohľad na konsolidovanom základe príslušný orgán, ktorý vykonáva dohľad nad danou materskou investičnou spoločnosťou v členskom štáte alebo danou materskou investičnou spoločnosťou v EÚ na individuálnom základe. Ak je materská spoločnosť materskou investičnou spoločnosťou v členskom štáte alebo materskou investičnou spoločnosťou v EÚ a aspoň jedna z jej dcérskych spoločností je úverovou inštitúciou, vykonáva dohľad na konsolidovanom základe príslušný orgán úverovej inštitúcie alebo v prípade, že existuje viac úverových inštitúcií, úverová inštitúcia s najväčšou súvahou. 2.Ak je materská inštitúcia materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte, materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte, materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ, vykonáva dohľad na konsolidovanom základe príslušný orgán, ktorý vykonáva dohľad nad inštitúciou na individuálnom základe. 3.Ak dve alebo viaceré inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v Únii, majú tú istú materskú finančnú holdingovú spoločnosť v členskom štáte, materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v členskom štáte, materskú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ alebo materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ, vykonáva dohľad na konsolidovanom základe: a) príslušný orgán úverovej inštitúcie, ak v rámci skupiny existuje len jedná úverová inštitúcia;b) príslušný orgán úverovej inštitúcie s najväčšou súvahou, ak v rámci skupiny existuje niekoľko úverových inštitúcií, aleboc) príslušný orgán investičnej spoločnosti s najväčšou súvahou, ak v skupine neexistuje žiadna úverová inštitúcia. 4.Ak sa vyžaduje konsolidácia podľa článku 18 ods. 3 alebo 6 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vykonáva dohľad na konsolidovanom základe príslušný orgán úverovej inštitúcie s najväčšou súvahou alebo ak v skupine neexistuje žiadna úverová inštitúcia, príslušný orgán investičnej spoločnosti s najväčšou súvahou. 5.Odchylne od odseku 1 tretieho pododseku, od odseku 3 písm. b) a od odseku 4, ak príslušný orgán vykonáva dohľad na individuálnom základe nad viac ako jednou úverovou inštitúciou v rámci skupiny, orgánom konsolidovaného dohľadu je príslušný orgán, ktorý vykonáva dohľad na individuálnom základe nad jednou alebo viacerými úverovými inštitúciami v rámci skupiny, ak súhrnná súvaha úverových inštitúcií, nad ktorými sa vykonáva dohľad, prevyšuje súhrnnú súvahu úverových inštitúcií, nad ktorými vykonáva dohľad na individuálnom základe akýkoľvek iný príslušný orgán. Odchylne od odseku 3 písm. c), ak príslušný orgán vykonáva dohľad na individuálnom základe nad viac ako jednou investičnou spoločnosťou v rámci skupiny, orgánom konsolidovaného dohľadu je príslušný orgán, ktorý vykonáva dohľad na individuálnom základe nad jednou alebo viacerými investičnými spoločnosťami v rámci skupiny s najväčšou agregovanou súvahou. 6.V konkrétnych prípadoch môžu príslušné orgány na základe spoločnej dohody upustiť od uplatňovania kritérií uvedených v odsekoch 1, 3 a 4 a poveriť iný príslušný orgán, aby vykonával dohľad na konsolidovanom základe, ak by bolo uplatňovanie týchto kritérií vzhľadom na dotknuté inštitúcie a relatívny význam ich aktivít v príslušných členských štátoch neprimerané, alebo ak by bolo potrebné zaistiť kontinuitu dohľadu na konsolidovanom základe zo strany toho istého príslušného orgánu. V takýchto prípadoch má materská inštitúcia v EÚ, materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ alebo prípadne inštitúcia s najväčšou celkovou súvahou právo na vypočutie skôr, než príslušné orgány prijmú rozhodnutie. 7.Príslušné orgány bezodkladne informujú Komisiu a EBA o všetkých dohodách, na ktoré sa vzťahuje odsek 6

Článok 113 Článok 113 Spoločné rozhodnutia o prudenciálnych požiadavkách špecifických pre inštitúcie 1.Orgán konsolidovaného dohľadu a príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej inštitúcie v EÚ alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ vyvinú v rámci svojich právomocí maximálne úsilie na prijatie spoločného rozhodnutia: a) o uplatnení článkov 73 a 97 na určenie primeranosti konsolidovanej úrovne vlastných zdrojov držaných skupinou inštitúcií so zreteľom na jej finančnú situáciu a rizikový profil a požadovanej úrovne vlastných zdrojov na uplatnenie článku 104 ods. 1 písm. a) na každý subjekt v skupine inštitúcií a na konsolidovanom základe;b) o opatreniach na riešenie akýchkoľvek významných záležitostí a podstatných zistení týkajúcich sa dohľadu nad likviditou vrátane tých, ktoré sa týkajú primeranosti organizácie a zaobchádzania s rizikami podľa požiadaviek článku 86, a ktoré sa týkajú potreby požiadaviek na likviditu pre jednotlivé inštitúcie v súlade s článkom 105;c) o všetkých usmerneniach týkajúcich sa dodatočných vlastných zdrojov uvedených v článku 104b ods. 3 2.Spoločné rozhodnutia uvedené v odseku 1 sa dosiahnu: a) na účely odseku 1 písm. a) tohto článku do štyroch mesiacov po tom, čo orgán konsolidovaného dohľadu predloží správu obsahujúcu posúdenie rizika skupiny inštitúcií v súlade s článkom 104a ostatným dotknutým príslušným orgánom;b) na účely odseku 1 písm. b) tohto článku do štyroch mesiacov po tom, čo orgán konsolidovaného dohľadu predloží správu obsahujúcu hodnotenie profilu rizika likvidity skupiny inštitúcií v súlade s článkami 86 a 105;c) na účely odseku 1 písm. c) tohto článku do štyroch mesiacov po tom, čo orgán konsolidovaného dohľadu predloží správu obsahujúcu posúdenie rizika skupiny inštitúcií v súlade s článkom 104b. V spoločných rozhodnutiach uvedených v odseku 1 tohto článku sa takisto náležite zohľadní posúdenie rizika dcérskych spoločností, ktoré vykonajú dotknuté príslušné orgány v súlade s článkami 73, 97, 104a a 104b. Spoločné rozhodnutia uvedené v odseku 1 písm. a) a b) sa uvádzajú v dokumentoch, ktoré obsahujú ich plné odôvodnenie, a orgán konsolidovaného dohľadu ich poskytne materskej inštitúcii v EÚ. V prípade nezhody orgán konsolidovaného dohľadu na žiadosť ktoréhokoľvek z ostatných dotknutých príslušných orgánov konzultuje s EBA. Orgán konsolidovaného dohľadu môže konzultovať s EBA z vlastného podnetu. 3.V prípade, ak sa spoločné rozhodnutie príslušných orgánov neprijme v lehotách uvedených v odseku 2 tohto článku, rozhodnutie o uplatnení článkov 73, 86 a 97, článku 104 ods. 1 písm. a), článku 104b a článku 105 tejto smernice prijme orgán konsolidovaného dohľadu na konsolidovanom základe po dôkladnom zvážení posúdenia rizík dcérskych spoločností, ktoré vykonali dotknuté príslušné orgány. Ak na konci obdobia uvedeného v odseku 2 tohto článku ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov postúpi záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán konsolidovaného dohľadu odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže EBA prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím EBA. Lehoty uvedené v odseku 2 tohto článku sa považujú v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 za lehoty na zmierenie. EBA prijme rozhodnutie do jedného mesiaca od prijatia postúpenej záležitosti. Záležitosť sa nepostúpi EBA po uplynutí tohto štvormesačného obdobia alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Rozhodnutie o uplatnení článkov 73, 86 a 97, článku 104 ods. 1 písm. a), článku 104b a článku 105 tejto smernice prijímajú dotknuté príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej úverovej inštitúcie v EÚ alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ na individuálnom alebo subkonsolidovanom základe po riadnom uvážení stanovísk a výhrad, ktoré predložil orgán konsolidovaného dohľadu. Ak na konci niektorej z lehôt uvedených v odseku 2 tohto článku ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov postúpil záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, príslušné orgány odložia prijatie rozhodnutia a počkajú na akékoľvek rozhodnutie, ktoré prijme EBA v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, pričom rozhodnutie, ktoré prijmú, bude v súlade s rozhodnutím EBA. Lehoty uvedené v odseku 2 tohto článku sa v zmysle uvedeného nariadenia považujú za lehoty na zmierenie. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca od prijatia postúpenej záležitosti. Záležitosť sa nepostúpi EBA po uplynutí tohto štvormesačného obdobia alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Rozhodnutia sa uvedú v dokumente, ktorý obsahuje ich plné odôvodnenie a v ktorom je zohľadnené posúdenie rizika, stanoviská a výhrady ostatných príslušných orgánov vyjadrené v lehote uvedenej v odseku 2. Tento dokument poskytne orgán konsolidovaného dohľadu všetkým dotknutým príslušným orgánom a materskej inštitúcii v EÚ. Ak sa uskutočnili konzultácie s EBA, všetky príslušné orgány zvážia jeho odporúčania a vysvetlia akékoľvek významné odchýlky od týchto odporúčaní. 4.Spoločné rozhodnutia uvedené v odseku 1 a rozhodnutia, ktoré príslušné orgány prijali v prípade neexistencie spoločného rozhodnutia podľa odseku 3, uznávajú príslušné orgány v dotknutých členských štátoch za rozhodujúce a uplatňujú ich. Spoločné rozhodnutia uvedené v odseku 1 tohto článku a akékoľvek rozhodnutie prijaté v prípade, ak neexistuje spoločné rozhodnutie v súlade s odsekom 3 tohto článku, sa aktualizujú každoročne alebo vo výnimočných 5.S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania spoločného rozhodovania uvedeného v tomto článku EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov so zreteľom na uplatňovanie článkov 73, 86 a 97, článku 104 ods. 1 písm. a) a článkov 104b a 105, aby sa uľahčilo prijímanie spoločných rozhodnutí. EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. júla 2014 . Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 129 Článok 129 Požiadavka na udržanie vankúša na zachovanie kapitálu 1.Členské štáty od inštitúcií požadujú, aby okrem vlastného kapitálu Tier 1, ktorý sa udržiava, aby boli splnené akékoľvek požiadavky na vlastné zdroje stanovené v článku 92 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, udržiavali vankúš na zachovanie kapitálu pre vlastný kapitál Tier 1 vo výške 2,5 % ich celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 uvedeného nariadenia na individuálnom a na konsolidovanom základe, podľa potreby v súlade s prvou časťou hlavou II uvedeného nariadenia. 2.Odchylne od odseku 1 môže členský štát oslobodiť od dodržiavania požiadaviek stanovených v odseku 1 malé a stredné investičné spoločnosti, ak sa takýmto oslobodením neohrozuje stabilita finančného systému daného členského štátu. Rozhodnutia o uplatnení oslobodenia uvedeného v prvom pododseku sa úplne odôvodní, vysvetlí sa v ňom, prečo oslobodenie neohrozuje stabilitu finančného systému členského štátu, a uvedie sa v ňom presné vymedzenie malých a stredných investičných spoločností, ktoré sa majú oslobodiť. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú uplatniť oslobodenie uvedené v prvom pododseku, oznámia túto skutočnosť ESRB. ESRB postúpi takéto oznámenia bezodkladne Komisii, EBA a príslušným a určeným orgánom dotknutých členských štátov. 3.Členské štáty určia na účely odseku 2 orgán zodpovedný za uplatňovanie tohto článku. Uvedeným orgánom je príslušný orgán alebo určený orgán. 4.Investičné spoločnosti sa na účely odseku 2 zaraďujú do kategórie malých alebo stredných investičných spoločností v súlade s odporúčaním Komisie 2003/361/ESOdporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmov mikropodniky, malé a stredné podniky (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36 ). . 5.V prípade, že inštitúcia nesplní v celom rozsahu požiadavku stanovenú v odseku 1 tohto článku, podlieha obmedzeniam týkajúcim sa rozdeľovania uvedeným v článku 141 ods. 2 a 3.

Článok 130 Článok 130 Požiadavka na udržanie proticyklického kapitálového vankúša špecifického pre inštitúciu 1.Členské štáty od inštitúcií požadujú, aby udržiavali proticyklický kapitálový vankúš špecifický pre inštitúciu vo výške ich celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vynásobenej váženým priemerom mier proticyklického vankúša vypočítaných podľa článku 140 tejto smernice na individuálnom a na konsolidovanom základe, podľa potreby v súlade s hlavou II prvej časti uvedeného nariadenia. Tento vankúš je tvorený vlastným kapitálom Tier 1. 2.Odchylne od odseku 1 môže členský štát oslobodiť od dodržiavania požiadaviek stanovených v odseku 1 malé a stredné investičné spoločnosti, ak sa takýmto oslobodením neohrozuje stabilita finančného systému daného členského štátu. Rozhodnutia o uplatnení oslobodenia uvedeného v prvom pododseku sa úplne odôvodnia, vysvetlí sa v nich, prečo oslobodenie neohrozuje stabilitu finančného systému členského štátu, a uvedie sa v nich presné vymedzenie malých a stredných investičných spoločností, ktoré sa majú oslobodiť. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú uplatniť oslobodenie uvedené v prvom pododseku, oznámia túto skutočnosť ESRB. ESRB postúpi takéto oznámenia bezodkladne Komisii, EBA a príslušným a určeným orgánom dotknutých členských štátov. 3.Členské štáty určia na účely odseku 2 orgán zodpovedný za uplatňovanie tohto článku. Uvedeným orgánom je príslušný orgán alebo určený orgán.

Článok 133 Článok 133 Požiadavka na udržanie vankúša na krytie systémového rizika 1.Každý členský štát môže zaviesť vankúš vlastného kapitálu Tier 1 na krytie systémového rizika pre finančný sektor alebo jeden alebo viac podsektorov tohto sektora pri všetkých expozíciách alebo ich podsúbore, ako sa uvádza v odseku 5 tohto článku, s cieľom predísť makroprudenciálnym alebo systémovým rizikám, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a články 130 a 131 tejto smernice, a zmierniť ich, a to v zmysle rizika narušenia finančného systému s potenciálnymi vážnymi negatívnymi dôsledkami na finančný systém a reálne hospodárstvo v konkrétnom členskom štáte. 2.Inštitúcie vypočítajú vankúš na krytie systémového rizika takto: BSRrTETi riEikde: BSR vankúš na krytie systémového rizika;rT miera vankúša, ktorá sa vzťahuje na celkovú výšku rizikovej expozície inštitúcie;ET celková výška rizikovej expozície inštitúcie vypočítaná v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;iindex označujúci podsúbor expozícií, ako sa uvádza v odseku 5;ri miera vankúša uplatniteľná na výšku rizikovej expozície podsúboru expozícií i, aEi výška rizikovej expozície inštitúcie pre podsúbor expozícií i vypočítaná v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 3.Na účely odseku 1 členské štáty určia orgán zodpovedný za stanovovanie vankúša na krytie systémového rizika a za určenie expozícií a podsúborov expozícií inštitúcií, na ktoré sa tento vankúš vzťahuje. Tento orgán je buď príslušným orgánom alebo určeným orgánom. 4.Na účely odseku 1 tohto článku relevantný príslušný alebo prípadne určený orgán môže od inštitúcií požadovať, aby udržiavali vankúš vlastného kapitálu Tier 1 na krytie systémového rizika vypočítaný v súlade s odsekom 2 tohto článku, na individuálnom, konsolidovanom alebo subkonsolidovanom základe, a to v súlade s hlavou II prvej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 5.Vankúš na krytie systémového rizika sa môže uplatňovať na: a) všetky expozície nachádzajúce sa v členskom štáte, ktorý stanoví daný vankúš;b) tieto sektorové expozície nachádzajúce sa v členskom štáte, ktorý stanoví daný vankúš:i) všetky retailové expozície voči fyzickým osobám, ktoré sú zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie;ii) všetky expozície voči právnickým osobám, ktoré sú zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie;iii) všetky expozície voči právnickým osobám okrem tých, ktoré sa uvádzajú v bode ii);iv) všetky expozície voči fyzickým osobám okrem tých, ktoré sa uvádzajú v bode i); c) všetky expozície nachádzajúce sa v iných členských štátoch s výhradou odsekov 12 a 15;d) sektorové expozície, ako sa uvádzajú v písmene b) tohto odseku, ktoré sa nachádzajú v iných členských štátoch len s cieľom umožniť uznanie miery vankúša stanovenej iným členským štátom v súlade s článkom 134;e) expozície nachádzajúce sa v tretích krajinách;f) podsúbory ktorejkoľvek z kategórií expozícií uvedených v písmene b). 6.EBA po konzultácii s ESRB vydá do 30. júna 2020 v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia o vhodných podsúboroch expozícií, na ktoré príslušný orgán alebo určený orgán môžu uplatniť vankúš na krytie systémového rizika v súlade s odsekom 5 písm. f) tohto článku. 7.Vankúš na krytie systémového rizika sa vzťahuje na všetky expozície alebo podsúbory expozícií, ako sa uvádza v odseku 5 tohto článku, všetkých inštitúcií alebo na jeden či viaceré podsúbory týchto inštitúcií, vo vzťahu ku ktorým sú orgány dotknutého členského štátu v súlade s touto smernicou príslušné, pričom sa určí na základe úprav o 0,5 percentuálneho bodu alebo o násobky tejto hodnoty. Môžu sa zaviesť rôzne požiadavky pre rôzne podsúbory inštitúcií a expozícií. Vankúš na krytie systémového rizika sa nevzťahuje na riziká, ktoré sú kryté článkami 130 a 131. 8.Pri požadovaní udržiavania vankúša na krytie systémového rizika musí príslušný orgán alebo určený orgán splniť tieto podmienky: a) vankúš na krytie systémového rizika nespôsobuje neprimerané negatívne účinky na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch alebo v celej Únii predstavujúce alebo vytvárajúce prekážku riadnemu fungovaniu vnútorného trhu;b) príslušný orgán alebo určený orgán prehodnocuje vankúš na krytie systémového rizika najmenej raz za dva roky;c) vankúš na krytie systémového rizika sa nemá používať na riešenie rizík, ktoré sú kryté článkami 130 a 131. 9.Príslušný orgán alebo prípadne určený orgán informuje ESRB pred uverejnením rozhodnutia uvedeného v odseku 13. ESRB postúpi takéto oznámenia bezodkladne Komisii, EBA a príslušným a určeným orgánom dotknutých členských štátov. Ak je inštitúcia, na ktorú sa uplatňuje jedna alebo viacero mier vankúša na krytie systémového rizika, dcérskou spoločnosťou, ktorej materská spoločnosť je zriadená v inom členskom štáte, príslušný orgán alebo určený orgán postúpi oznámenie aj orgánom daného členského štátu. Ak sa miera vankúša na krytie systémového rizika uplatňuje na expozície nachádzajúce sa v tretích krajinách, príslušný orgán alebo prípadne určený orgán tiež informuje ESRB. ESRB postúpi takéto oznámenie bezodkladne orgánom dohľadu v týchto tretích krajinách. V týchto oznámeniach sa podrobne stanovia: a) makroprudenciálne alebo systémové riziká v členskom štáte;b) dôvody, pre ktoré rozsah makroprudenciálnych alebo systémových rizík ohrozuje stabilitu finančného systému na vnútroštátnej úrovni a ktoré odôvodňujú mieru vankúša na krytie systémového rizika;c) dôvody, pre ktoré sa vankúš na krytie systémového rizika považuje za účinný a primeraný prostriedok na zníženie rizika;d) posúdenie pravdepodobného pozitívneho alebo negatívneho vplyvu vankúša na krytie systémového rizika na vnútorný trh, a to na základe informácií, ktoré má členský štát k dispozícii;e) miera alebo miery vankúša na krytie systémového rizika, ktoré má príslušný orgán alebo prípadne určený orgán v úmysle stanoviť, a expozície, na ktoré sa takéto miery vzťahujú, ako aj inštitúcie, ktorých sa takéto miery týkajú;f) ak sa miera vankúša na krytie systémového rizika vzťahuje na všetky expozície, odôvodnenie, prečo sa orgán domnieva, že sa vankúšom na krytie systémového rizika neduplikuje fungovanie vankúša pre O-SII stanoveného v článku 131. Ak prijatie rozhodnutia o stanovení miery vankúša na krytie systémového rizika vedie k zníženiu miery vankúša, ktorá bola stanovená skôr, alebo sa táto miera nemení, príslušný orgán alebo prípadne určený orgán musí dodržať len tento odsek. 10.Ak sa stanovením alebo úpravou miery alebo mier vankúša na krytie systémového rizika pre ktorýkoľvek súbor alebo podsúbor expozícií uvedených v odseku 5, na ktoré sa vzťahuje jeden alebo viacero vankúšov na krytie systémového rizika, nezavádza miera kombinovaného vankúša na krytie systémového rizika vyššia ako 3 % pri ktorejkoľvek z týchto expozícií, príslušný orgán alebo prípadne určený orgán informujú v súlade s odsekom 9 ESRB jeden mesiac pred uverejnením rozhodnutia uvedeného v odseku 13. Na účely tohto odseku sa uznanie miery vankúša na krytie systémového rizika stanoveného v inom členskom štáte v súlade s článkom 134 nezapočítava do limitu 3 %. 11.Ak sa stanovením alebo úpravou miery alebo mier vankúša na krytie systémového rizika pre ktorýkoľvek súbor alebo podsúbor expozícií uvedených v odseku 5, na ktoré sa vzťahuje jeden alebo viacero vankúšov na krytie systémového rizika, zavádza miera kombinovaného vankúša na krytie systémového rizika na úrovni vyššej ako 3 % a najviac 5 % pri ktorejkoľvek z týchto expozícií, príslušný orgán alebo určený orgán členského štátu, ktorý daný vankúš stanovuje, požiada Komisiu v oznámení predloženom v súlade s odsekom 9 o stanovisko. Komisia poskytne svoje stanovisko do jedného mesiaca od doručenia oznámenia. Ak je stanovisko Komisie negatívne, príslušný orgán alebo prípadne určený orgán členského štátu, ktorý stanovuje uvedený vankúš na krytie systémového rizika, postupuje v súlade s týmto stanoviskom alebo uvedie dôvody, pre ktoré tak neurobí. Ak je inštitúcia, na ktorú sa vzťahuje jedna alebo viacero mier vankúša na krytie systémového rizika, dcérskou spoločnosťou, ktorej materská spoločnosť je zriadená v inom členskom štáte, príslušný orgán alebo určený orgán požiada v oznámení predloženom v súlade s odsekom 9 o odporúčanie Komisie a odporúčanie ESRB. Komisia a ESRB poskytnú každý svoje odporúčanie do šiestich týždňov od doručenia oznámenia. Ak orgány dcérskej a materskej spoločnosti nesúhlasia s mierou alebo mierami vankúša na krytie systémového rizika, ktorý sa vzťahuje na danú inštitúciu, a ak je odporúčanie Komisie aj ESRB negatívne, môže príslušný orgán alebo prípadne určený orgán postúpiť záležitosť EBA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Prijatie rozhodnutia o stanovení miery alebo mier vankúša na krytie systémového rizika pre tieto expozície sa odloží dovtedy, kým EBA neprijme rozhodnutie. 12.Ak sa stanovením alebo úpravou miery alebo mier vankúša na krytie systémového rizika pre ktorýkoľvek súbor alebo podsúbor expozícií uvedených v odseku 5, na ktorý sa vzťahuje jeden alebo viacero vankúšov na krytie systémového rizika, zavádza miera kombinovaného vankúša na krytie systémového rizika vyššia ako 5 % pri ktorejkoľvek z týchto expozícií, príslušný orgán alebo prípadne určený orgán pred tým, ako vankúš na krytie systémového rizika začne uplatňovať, požiada o povolenie Komisiu. ESRB do šiestich týždňov od doručenia oznámenia uvedeného v odseku 9 tohto článku predloží Komisii stanovisko k tomu, či sa vankúš na krytie systémového rizika považuje za primeraný. EBA môže takisto Komisii predložiť stanovisko týkajúce sa uvedeného vankúša na krytia systémového rizika v súlade s článkom 34 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Komisia do troch mesiacov od doručenia oznámenia uvedeného v odseku 9, zohľadňujúc prípadné posúdenia ESRB a EBA a pokiaľ je presvedčená, že miera alebo miery vankúša na krytie systémového rizika nevedú k neprimeraným negatívnym účinkom na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch alebo v celej Únii a nepredstavujú ani nevytvárajú tak prekážku riadneho fungovania vnútorného trhu, prijme akt, ktorým sa príslušný orgán alebo prípadne určený orgán oprávňuje na prijatie navrhovaného opatrenia. 13.Každý príslušný orgán alebo prípadne určený orgán oznámi stanovenie alebo úpravu jednej alebo viacerých mier vankúša na krytie systémového rizika uverejnením tejto skutočnosti na vhodnom webovom sídle. Uvedené uverejnenie musí zahŕňať aspoň tieto informácie: a) miera alebo miery vankúša na krytie systémového rizika;b) inštitúcie, na ktoré sa vankúš na krytie systémového rizika vzťahuje;c) expozície, na ktoré sa miera alebo miery vankúša na krytie systémového rizika vzťahujú;d) odôvodnenie pre stanovenie alebo úpravu miery alebo mier vankúša na krytie systémového rizika;e) dátum, od ktorého inštitúcie uplatňujú stanovený alebo upravený vankúš na krytie systémového rizika, af) názvy krajín, v ktorých sú expozície, ktoré sa v nich nachádzajú, uznané v rámci vankúša na krytie systémového rizika. Ak by uverejnenie informácií uvedených v písmene d) prvého pododseku mohlo ohroziť stabilitu finančného systému, uvedené informácie sa do uverejnenia nezahrnú. 14.V prípade, že inštitúcia nesplní v celom rozsahu požiadavku stanovenú v odseku 1 tohto článku, podlieha obmedzeniam týkajúcim sa rozdeľovania uvedeným v článku 141 ods. 2 a 3. Ak uplatňovanie obmedzení týkajúcich sa rozdeľovania nevedie vzhľadom na príslušné systémové riziko k uspokojivému zlepšeniu vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie, príslušné orgány môžu v súlade s článkom 64 prijať dodatočné opatrenia. 15.Ak príslušný orgán alebo prípadne určený orgán rozhodne o stanovení vankúša na krytie systémového rizika na základe expozícií nachádzajúcich sa v iných členských štátoch, stanoví takýto vankúš tak, aby bol rovnaký pre všetky expozície nachádzajúce sa v Únii, okrem prípadov, keď vankúš zohľadňuje mieru vankúša na krytie systémového rizika, ktorú stanovil iný členský štát v súlade s článkom 134.

Článok 134 Článok 134 Uznanie miery vankúša na krytie systémového rizika 1.Iné členské štáty môžu uznať mieru vankúša na krytie systémového rizika stanovenú v súlade s článkom 133 a v prípade expozícií nachádzajúcich sa v členskom štáte, ktorý uvedenú mieru stanovil, môžu túto mieru uplatňovať na inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni. 2.Ak členské štáty uznajú v súlade s odsekom 1 mieru vankúša na krytie systémového rizika pre inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni, informujú o tom ESRB. ESRB takéto oznámenia bezodkladne postúpi Komisii, EBA a členskému štátu stanovujúcemu uvedenú mieru. 3.Pri rozhodovaní o tom, či uznať mieru vankúša na krytie systémového rizika v súlade s odsekom 1, členský štát zohľadní informácie, ktoré poskytol členský štát stanovujúci uvedenú mieru v súlade s článkom 133 ods. 9 a 13. 4.Ak členské štáty uznajú mieru vankúša na krytie systémového rizika pre inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni, daný vankúš na krytie systémového rizika sa môže doplniť vankúšom na krytie systémového rizika, ktorý sa uplatňuje v súlade s článkom 133 za predpokladu, že sa vankúše týkajú rozličných rizík. Ak sa vankúše týkajú rovnakých rizík, uplatňuje sa len vyšší z vankúšov. 5.Členský štát, ktorý stanovil mieru vankúša na krytie systémového rizika v súlade s článkom 133 tejto smernice, môže požiadať ESRB, aby jednému alebo viacerým členským štátom, ktoré môžu uznať mieru vankúša na krytie systémového rizika, vydal odporúčanie, ako sa uvádza v článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.

Článok 141a Článok 141a Nesplnenie požiadavky na kombinovaný vankúš

Článok 141b Článok 141b Obmedzenie týkajúce sa rozdeľovania v prípade nesplnenia požiadavky na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky 1.Inštitúcia, ktorá spĺňa požiadavku na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky podľa článku 92 ods. 1a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, nevykonáva rozdeľovanie v súvislosti s kapitálom Tier 1 do takej miery, aby došlo k zníženiu jej kapitálu Tier 1 na úroveň, na ktorej už požiadavka na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky nie je splnená. 2.Inštitúcia, ktorá nespĺňa požiadavku na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky, vypočíta maximálnu rozdeliteľnú sumu vzťahujúcu sa na ukazovateľ finančnej páky (ďalej len MRS-UFP) podľa odseku 4 a oznámi ju príslušnému orgánu. Ak sa uplatňuje prvý pododsek, inštitúcia pred tým, ako vypočíta MRS-UFP, nepodnikne žiadne z týchto opatrení: a) vykonávať rozdeľovanie v súvislosti s vlastným kapitálom Tier 1;b) vytvoriť povinnosť uhradiť pohyblivú zložku odmeňovania alebo dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia alebo uhradiť pohyblivú zložku odmeňovania, ak povinnosť úhrady vznikla v čase, keď inštitúcia nespĺňala požiadavky na kombinovaný vankúš, aleboc) uskutočňovať platby v súvislosti s nástrojmi dodatočného kapitálu Tier 1. 3.Ak inštitúcia nespĺňa požiadavku na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky alebo ju prekračuje, nerozdelí vyššiu sumu ako je MRS-UFP vypočítaná podľa odseku 4, a to žiadnym z opatrení uvedených v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) a c). 4.Inštitúcie vypočítajú MRS-UFP vynásobením sumy vypočítanej v súlade s odsekom 5 koeficientom určeným podľa odseku 6. MRS-UFP sa zníži o sumu vyplývajúcu z ktoréhokoľvek z opatrení uvedených v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) alebo c). 5.Suma, ktorá sa má v súlade s odsekom 4 násobiť, je zložená zo: a) všetkých predbežných ziskov nezahrnutých do vlastného kapitálu Tier 1 podľa článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 po odpočítaní akéhokoľvek rozdelenia ziskov alebo akejkoľvek platby týkajúcej sa opatrení uvedených v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) alebo c) tohto článku;plus b) všetky koncoročné zisky nezahrnuté do vlastného kapitálu Tier 1 podľa článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 po odpočítaní akéhokoľvek rozdelenia ziskov alebo akejkoľvek platby týkajúcej sa opatrení uvedených v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) alebo c) tohto článku;mínus c) sumy, ktoré by boli splatné formou dane, ak by sa položky uvedené v písmenách a) a b) tohto odseku nerozdelili. 6.Koeficient uvedený v odseku 4 sa určuje takto: a) v prípade, že kapitál Tier 1 udržiavaný inštitúciou, ktorý sa nepoužije na splnenie požiadaviek podľa článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a podľa článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice, ak riziko nadmerného pákového efektu nie je dostatočne pokryté článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vyjadrený ako percentuálny podiel z veľkosti celkovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 429 ods. 4 uvedeného nariadenia, je v prvom (t. j. najnižšom) kvartile požiadavky na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky, koeficient je 0;b) v prípade, že kapitál Tier 1 udržiavaný inštitúciou, ktorý sa nepoužije na splnenie požiadaviek podľa článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a podľa článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice, ak riziko nadmerného pákového efektu nie je dostatočne pokryté článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vyjadrený ako percentuálny podiel z veľkosti celkovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 429 ods. 4 uvedeného nariadenia, je v druhom kvartile požiadavky na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky, koeficient je 0,2;c) v prípade, že kapitál Tier 1 udržiavaný inštitúciou, ktorý sa nepoužije na splnenie požiadaviek podľa článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a podľa článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice, ak riziko nadmerného pákového efektu nie je dostatočne pokryté článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vyjadrený ako percentuálny podiel z veľkosti celkovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 429 ods. 4 uvedeného nariadenia, je v treťom kvartile požiadavky na vankúš pre ukazovateľa finančnej páky, koeficient je 0,4;d) v prípade, že kapitál Tier 1 udržiavaný inštitúciou, ktorý sa nepoužije na splnenie požiadaviek podľa článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a podľa článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice, ak riziko nadmerného pákového efektu nie je dostatočne pokryté článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vyjadrený ako percentuálny podiel z veľkosti celkovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 429 ods. 4 uvedeného nariadenia, je vo štvrtom (t. j. najvyššom) kvartile požiadavky na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky, koeficient je 0,6. Dolná a horná hranica každého kvartilu požiadavky na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky sa vypočíta takto: Dolná hranica kvartiluPožiadavka na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky4Qn1Horná hranica kvartiluPožiadavka na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky4Qnkde: Qn poradové číslo príslušného kvartilu. 7.Obmedzenia uložené v tomto článku sa vzťahujú len na platby, ktorých výsledkom je zníženie kapitálu Tier 1 alebo zníženie ziskov, a ak pozastavenie platieb alebo nevykonanie úhrady nepredstavuje zlyhanie ani podmienku na začatie konania v režime platobnej neschopnosti uplatňujúceho sa na inštitúciu. 8.Ak inštitúcia nesplní požiadavku na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky a plánuje rozdeliť svoj rozdeliteľný zisk alebo vykonať opatrenie uvedené v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) a c) tohto článku, informuje príslušný orgán a poskytne mu informácie uvedené v článku 141 ods. 8 s výnimkou jeho písmena a) bodu iii) a MRS-UFP vypočítanú podľa odseku 4 tohto článku. 9.Inštitúcie uplatňujú opatrenia na zaistenie presného výpočtu výšky rozdeliteľného zisku a MRS-UFP a musia byť schopné na požiadanie preukázať príslušnému orgánu presnosť tohto výpočtu. 10.Na účely odsekov 1 a 2 tohto článku rozdelenie týkajúce sa kapitálu Tier 1 zahŕňa všetky položky uvedené v článku 141 ods. 10

Článok 141c Článok 141c Nesplnenie požiadavky na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky

Článok 146 Článok 146 Vykonávacie akty

Článok 159a Článok 159a Prechodné ustanovenia o schvaľovaní finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností

Táto smernica je určená členským štátom.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338 ).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1 ).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014 , ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190 ).

Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013 , ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63 ).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010 , ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12 ).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73 ).

Členské štáty vyžadujú, aby bol k žiadostiam o udelenie povolenia priložený plán činnosti, v ktorom sú uvedené druhy plánovaných podnikateľských činností a organizačná štruktúra úverovej inštitúcie vrátane informácií o materských spoločnostiach, finančných holdingových spoločnostiach a zmiešaných finančných holdingových spoločnostiach v rámci skupiny. Členské štáty tiež vyžadujú, aby bol k žiadostiam o udelenie povolenia priložený opis opatrení, postupov a mechanizmov uvedených v článku 74 ods. 1

Príslušné orgány odmietnu udeliť povolenie na začatie činnosti úverovej inštitúcie, pokiaľ nie sú presvedčené, že opatrenia, postupy a mechanizmy uvedené v článku 74 ods. 1 umožňujú riadne a účinné riadenie rizík uvedenou inštitúciou.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1 ).

Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14 .

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349 ).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014 , ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190 ).;

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010 , ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48 ).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84 ).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73 ).;

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1 ).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017 , ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 35 ).

Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmov mikropodniky, malé a stredné podniky (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36 ).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014 , ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1 ).;

Materské finančné holdingové spoločnosti v členskom štáte, materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v členskom štáte, materské finančné holdingové spoločnosti v EÚ a materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v EÚ sa uchádzajú o schválenie v súlade s týmto článkom. Iné finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti sa uchádzajú o schválenie v súlade s týmto článkom, ak sa od nich vyžaduje, aby dodržiavali túto smernicu alebo nariadenie (EÚ) č. 575/2013 na subkonsolidovanom základe.

Na účely odseku 1 poskytujú finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti v ňom uvedené orgánu konsolidovaného dohľadu a, ak ním nie je príslušný orgán, príslušnému orgánu v členskom štáte, v ktorom sú tieto spoločnosti zriadené, tieto informácie:

a) organizačnú štruktúru skupiny, ktorej je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť súčasťou, pričom jasne uvedú svoje dcérske spoločnosti a prípadne materské spoločnosti, ako aj umiestnenie a druh činnosti každého subjektu v rámci skupiny;

b) informácie týkajúce sa vymenovania aspoň dvoch osôb na účely účinného riadenia finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti a dodržiavania požiadaviek stanovených v článku 121 o kvalifikácii osôb v riadiacej funkcii;

c) informácie o dodržiavaní kritérií stanovených v článku 14 týkajúcich sa akcionárov a spoločníkov, ak má finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť úverovú inštitúciu ako dcérsku spoločnosť;

d) vnútorná organizácia a rozdelenie úloh v rámci skupiny;

e) akékoľvek iné informácie, ktoré môžu byť potrebné na vykonanie posúdení uvedených v odsekoch 3 a 4 tohto článku.

Ak sa schválenie finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti uskutoční súbežne s posúdením uvedeným v článku 22, príslušný orgán na účely uvedeného článku podľa potreby koordinuje s orgánom konsolidovaného dohľadu a, ak ním nie je príslušný orgán, s príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená. V uvedenom prípade sa plynutie lehoty na posúdenie uvedenej v článku 22 ods. 3 druhom pododseku pozastaví na dobu dlhšiu ako 20 pracovných dní, a to do dokončenia postupu stanoveného v tomto článku.

Schválenie finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa tohto článku možno udeliť len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) vnútorné mechanizmy a rozdelenie úloh v rámci skupiny sú primerané na účely dodržiavania požiadaviek stanovených touto smernicou a nariadením (EÚ) č. 575/2013 na konsolidovanom alebo subkonsolidovanom základe a sú najmä účinné, pokiaľ ide o:i) koordináciu všetkých dcérskych spoločností finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, v prípade potreby aj prostredníctvom primeraného rozdelenia úloh medzi inštitúciami, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami;ii) zabránenie alebo riešenie konfliktov v rámci skupiny aiii) posilňovanie politík v rámci celej skupiny stanovených materskou finančnou holdingovou spoločnosťou alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v skupine;

i) koordináciu všetkých dcérskych spoločností finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, v prípade potreby aj prostredníctvom primeraného rozdelenia úloh medzi inštitúciami, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami;

ii) zabránenie alebo riešenie konfliktov v rámci skupiny a

iii) posilňovanie politík v rámci celej skupiny stanovených materskou finančnou holdingovou spoločnosťou alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v skupine;

b) organizačná štruktúra skupiny, ktorej je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť súčasťou, neprekáža ani iným spôsobom nezabraňuje účinnému dohľadu nad inštitúciami, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami, alebo nad materskými inštitúciami, týkajúcemu sa individuálnych, konsolidovaných a v prípade potreby subkonsolidovaných povinností, ktoré sa na ne vzťahujú. Pri posudzovaní tohto kritéria sa zohľadňuje najmä:i) pozícia finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti vo viacúrovňovej skupine;ii) štruktúra akcionárov aiii) úloha finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v rámci skupiny;

i) pozícia finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti vo viacúrovňovej skupine;

ii) štruktúra akcionárov a

iii) úloha finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v rámci skupiny;

c) kritériá stanovené v článku 14 a požiadavky uvedené článku 121 sú splnené.

Schválenie finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa tohto článku sa nevyžaduje, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) hlavným predmetom činnosti finančnej holdingovej spoločnosti je nadobúdať účasti v dcérskych spoločnostiach alebo v prípade zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, jej hlavným predmetom činnosti v súvislosti s inštitúciami alebo finančnými inštitúciami je nadobúdať účasti v dcérskych spoločnostiach;

b) finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť sa v rámci skupiny neurčila v žiadnej zo skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, za subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, v súlade so stratégiou riešenia krízovej situácie stanovenou príslušným orgánom pre riešenie krízových situácií podľa smernice 2014/59/EÚ;

c) úverová inštitúcia, ktorá je dcérskou spoločnosťou, sa určila za zodpovednú za zabezpečenie toho, aby skupina dodržiavala prudenciálne požiadavky na konsolidovanom základe, a poskytli sa jej všetky potrebné prostriedky a právomoc na to, aby tieto povinnosti plnila účinným spôsobom;

d) finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť sa nezúčastňuje na riadiacich, prevádzkových alebo finančných rozhodnutiach, ktoré sa týkajú skupiny alebo jej dcérskych spoločností, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami;

e) neexistuje prekážka brániaca účinnému dohľadu nad skupinou na konsolidovanom základe.

Finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti oslobodené od schvaľovania v súlade s týmto odsekom nie sú vyňaté z rozsahu konsolidácie, ako sa stanovuje v tejto smernici a v nariadení (EÚ) č. 575/2013.

Orgán konsolidovaného dohľadu priebežne monitoruje dodržiavanie podmienok uvedených v odseku 3 alebo prípadne v odseku 4. Finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti poskytujú orgánu konsolidovaného dohľadu informácie vyžadované na priebežné monitorovanie organizačnej štruktúry skupiny a dodržiavanie podmienok uvedených v odseku 3 alebo prípadne v odseku 4. Orgán konsolidovaného dohľadu tieto informácie zdieľa s príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená.

Ak orgán konsolidovaného dohľadu zistí, že podmienky stanovené v odseku 3 nie sú splnené alebo prestali byť splnené, finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podlieha primeraným opatreniam v oblasti dohľadu s cieľom, v závislosti od konkrétneho prípadu, zabezpečiť alebo obnoviť kontinuitu a integritu konsolidovaného dohľadu a zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek stanovených v tejto smernici a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 na konsolidovanom základe. V prípade zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti sa pri prijímaní opatrení v oblasti dohľadu zohľadní najmä vplyv na finančný konglomerát.

Opatrenia v oblasti dohľadu uvedené v prvom pododseku môžu zahŕňať najmä:

a) pozastavenie výkonu hlasovacích práv spojených s akciami inštitúcií, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami, držanými finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou;

b) vydanie súdnych príkazov alebo uloženie sankcií proti finančnej holdingovej spoločnosti, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo členom riadiaceho orgánu a manažérom s výhradou článkov 65 až 72;

c) zadanie pokynov alebo usmernení finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, aby účasti vo svojich dcérskych spoločnostiach, ktoré sú inštitúciami, previedli na svojich akcionárov;

d) dočasné určenie inej finančnej holdingovej spoločnosti, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo inštitúcie v rámci skupiny, ako zodpovednej za zabezpečenie dodržiavania požiadaviek stanovených v tejto smernici a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 na konsolidovanom základe;

e) obmedzenie alebo zákaz rozdeľovania výnosov alebo vyplácania úrokov akcionárom;

f) požadovanie od finančných holdingových spoločností alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností, aby sa zbavili účastí v inštitúciách alebo iných subjektoch finančného sektora alebo ich znížili;

g) požadovanie od finančných holdingových spoločností alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností, aby predložili plán na bezodkladný návrat k dodržiavaniu požiadaviek.

Ak orgán konsolidovaného dohľadu zistí, že podmienky stanovené v odseku 4 už nie sú splnené, finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť sa musí uchádzať o schválenie v súlade s týmto článkom.

Na účely prijímania rozhodnutí o schválení a oslobodení od schválenia, ako sa uvádza v odsekoch 3 a 4, a o opatreniach v oblasti dohľadu, ako sa uvádza v odsekoch 6 a 7, ak orgán konsolidovaného dohľadu nie je príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená, oba orgány spolupracujú a vedú v plnom rozsahu vzájomné konzultácie. Orgán konsolidovaného dohľadu vypracuje podľa potreby posúdenie záležitostí uvedených v odsekoch 3, 4, 6 a 7 a predloží uvedené posúdenie príslušnému orgánu v členskom štáte, v ktorom je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená. Tieto dva orgány urobia všetko, čo je v ich právomociach, aby dosiahli spoločné rozhodnutie do dvoch mesiacov od doručenia uvedeného posúdenia.

Spoločné rozhodnutie sa náležite zdokumentuje a odôvodní. Orgán konsolidovaného dohľadu oznámi spoločné rozhodnutie finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

V prípade nezhody sa orgán konsolidovaného dohľadu alebo príslušný orgán v členskom štáte, v ktorom je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená, zdrží prijatia rozhodnutia a záležitosť postúpi EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. EBA prijme svoje rozhodnutie v lehote jedného mesiaca od prijatia postúpenej záležitosti. Dotknuté príslušné orgány prijmú spoločné rozhodnutie v súlade s rozhodnutím EBA. Záležitosť sa EBA nepostúpi po uplynutí dvojmesačného obdobia alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

Ak v prípade zmiešaných finančných holdingových spoločností, orgán konsolidovaného dohľadu alebo príslušný orgán v členskom štáte, v ktorom je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená, nie je koordinátorom určeným v súlade s článkom 10 smernice 2002/87/ES, sa na účely rozhodnutí alebo spoločných rozhodnutí uvedených v závislosti od konkrétneho prípadu v odsekoch 3, 4, 6 a 7 tohto článku vyžaduje súhlas koordinátora. Ak sa vyžaduje súhlas koordinátora, nezhody sa postúpia príslušnému európskemu orgánu dohľadu, a to EBA alebo európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len EIOPA), zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010 , ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48 ). , ktorý prijme svoje rozhodnutie v lehote jedného mesiaca od prijatia postúpenej záležitosti. Akýmkoľvek rozhodnutím prijatým v súlade s týmto odsekom nie sú dotknuté povinnosti podľa smernice 2002/87/ES alebo 2009/138/ES.

V prípade odmietnutia schválenia finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa tohto článku orgán konsolidovaného dohľadu oznámi žiadateľovi rozhodnutie a jeho odôvodnenie v lehote štyroch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti, alebo, ak je žiadosť neúplná, v lehote štyroch mesiacov odo dňa doručenia úplných informácií požadovaných na prijatie rozhodnutia.

Rozhodnutie o udelení alebo odmietnutí schválenia sa v každom prípade prijme v lehote šiestich mesiacov od doručenia žiadosti. Odmietnutie môže v prípade potreby sprevádzať ktorékoľvek z opatrení uvedených v odseku 6.

Dve alebo viac inštitúcií v Únii, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny z tretej krajiny, majú jedinú materskú spoločnosť v EÚ na medzistupni, ktorá je zriadená v Únii.

Príslušné orgány môžu povoliť inštitúciám uvedeným v odseku 1, aby mali dve materské spoločnosti v EÚ na medzistupni, ak dospejú k záveru, že zriadenie jedinej materskej spoločnosti v EÚ na medzistupni by:

a) bolo v rozpore s povinnou požiadavkou na oddelenie činností vyplývajúcou z pravidiel tretej krajiny alebo uloženou orgánmi dohľadu z tretej krajiny, v ktorej má konečný materský podnik zo skupiny z tretej krajiny svoje ústredie, alebo

b) v porovnaní s dvomi materskými spoločnosťami v EÚ na medzistupni znížilo efektívnosť riešiteľnosti krízovej situácie podľa posúdenia, ktoré vykonal príslušný orgán pre riešenie krízových situácií materskej spoločnosti v EÚ na medzistupni.

Materská spoločnosť v EÚ na medzistupni je úverovou inštitúciou, ktorej bolo udelené povolenie v súlade s článkom 8, alebo finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ktorej bolo udelené schválenie v súlade s článkom 21a.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku, ak žiadna z inštitúcií uvedených v odseku 1 tohto článku nie je úverovou inštitúciou alebo ak sa v súvislosti s investičnými činnosťami musí zriadiť druhá materská spoločnosť v EÚ na medzistupni, aby sa dodržala povinná požiadavka uvedená v odseku 2 tohto článku, materská spoločnosť v EÚ na medzistupni alebo druhá materská spoločnosť v EÚ na medzistupni môže byť investičnou spoločnosťou, ktorej bolo udelené povolenie v súlade s článkom 5 ods. 1 smernice 2014/65/EÚ, na ktorú sa vzťahuje smernica 2014/59/EÚ.

Odseky 1, 2 a 3 sa neuplatňujú, ak celková hodnota aktív, ktoré má v Únii skupina z tretej krajiny, je menej ako 40 miliárd EUR.

Na účely tohto článku celková hodnota aktív, ktoré má v Únii skupina z tretej krajiny, je sumou pozostávajúcou z:

a) celkovej hodnoty aktív každej inštitúcie, ktoré má v Únii skupina z tretej krajiny, ako vyplýva z jej konsolidovanej súvahy alebo z ich individuálnej súvahy, ak súvaha inštitúcie nie je konsolidovaná, a

b) celkovej hodnoty aktív každej pobočky skupiny z tretej krajiny, ktorej bolo udelené povolenie v Únii v súlade s touto smernicou, smernicou 2014/65/EÚ alebo nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84 ). .

Príslušné orgány oznamujú EBA tieto informácie o každej skupine z tretej krajiny, ktorá vykonáva činnosť v ich jurisdikcii:

a) názvy a celkovú hodnotu aktív inštitúcií podliehajúcich dohľadu, ktoré patria k skupine z tretej krajiny;

b) názvy pobočiek, ktorým bolo udelené povolenie v danom členskom štáte v súlade s touto smernicou, smernicou 2014/65/EÚ alebo nariadením (EÚ) č. 600/2014, a celkovú hodnotu aktív zodpovedajúcich týmto pobočkám, ako aj druhy činností, na vykonávanie ktorých bolo týmto pobočkám udelené povolenie;

c) názov a typ uvedený v odseku 3 každej materskej spoločnosti v EÚ na medzistupni zriadenej v danom členskom štáte a názov skupiny z tretej krajiny, ktorej je súčasťou.

EBA uverejní na svojom webovom sídle zoznam všetkých skupín z tretích krajín, ktoré vykonávajú činnosti v Únii, a ich materskej spoločnosti alebo prípadne spoločností v EÚ na medzistupni.

Príslušné orgány zabezpečia, aby každá inštitúcia v ich jurisdikcii, ktorá je súčasťou skupiny z tretej krajiny, spĺňala jednu z týchto podmienok:

a) má materskú spoločnosť v EÚ na medzistupni;

b) je materskou spoločnosťou v EÚ na medzistupni;

c) je jedinou inštitúciou skupiny z tretej krajiny v Únii alebo

d) je súčasťou skupiny z tretej krajiny s celkovou hodnotou aktív v Únii vo výške menej ako 40 miliárd EUR.

Odchylne od odseku 1, skupiny z tretej krajiny, ktoré vykonávajú činnosti prostredníctvom viac ako jednej inštitúcie v Únii, a s celkovou hodnotou aktív rovnajúcou sa alebo presahujúcou 40 miliárd EUR k 27. júnu 2019 musia mať do 30. decembra 2023 materskú spoločnosť v EÚ na medzistupni, alebo ak sa uplatňuje odsek 2, dve materské spoločnosti v EÚ na medzistupni.

Komisia do 30. decembra 2026 preskúma po konzultácii s EBA požiadavky uložené inštitúciám podľa tohto článku a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade. V uvedenej správe sa posúdi aspoň:

a) či požiadavky stanovené v tomto článku sú vykonateľné, potrebné a primerané a či by iné opatrenia neboli vhodnejšie;

b) čí by sa mali požiadavky uložené inštitúciám podľa tohto článku preskúmať s cieľom zohľadniť najlepšie medzinárodné postupy.

EBA do 28. júna 2021 predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o zaobchádzaní s pobočkami z tretích krajín na základe vnútroštátneho práva členských štátov. V uvedenej správe sa posúdi aspoň:

a) či a v akom rozsahu sa postupy dohľadu pre pobočky z tretích krajín podľa vnútroštátneho práva rôznia v jednotlivých členských štátoch;

b) či by rozdielne zaobchádzanie s pobočkami z tretích krajín podľa vnútroštátneho práva mohlo viesť k regulačnej arbitráži;

c) či by bola potrebná a vhodná ďalšia harmonizácia vnútroštátnych režimov pre pobočky z tretích krajín, najmä pokiaľ ide o významné pobočky z tretích krajín.

Komisia v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na základe odporúčaní EBA.

Bez ohľadu na článok 53 ods. 1 a článok 54 môžu príslušné orgány za podmienok stanovených v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku zasielať určité informácie týmto subjektom, alebo ich s nimi zdieľať:

a) Medzinárodný menový fond a Svetová banka na účely hodnotení pre program posúdenia finančného sektora;

b) Banka pre medzinárodné zúčtovanie na účely štúdií kvantitatívneho vplyvu;

c) Rada pre finančnú stabilitu na účely jej funkcie dohľadu.

Príslušné orgány môžu zdieľať dôverné informácie iba na výslovnú žiadosť príslušného subjektu, ak sú splnené aspoň tieto podmienky:

a) žiadosť je náležite odôvodnená vzhľadom na osobitné úlohy, ktoré vykonáva žiadajúci subjekt v súlade so svojim štatutárnym mandátom;

b) žiadosť je dostatočne presná, pokiaľ ide o povahu, rozsah a formát požadovaných informácií a prostriedkov na ich zverejnenie alebo zasielanie;

c) požadované informácie sú nevyhnutne potrebné na vykonávanie osobitných úloh žiadajúceho subjektu a nepresahujú rámec štatutárnych úloh zverených žiadajúcemu subjektu;

d) informácie sa zasielajú alebo zverejňujú výlučne osobám priamo zapojeným do vykonávania osobitnej úlohy;

e) na osoby, ktoré majú prístup k takýmto informáciám, sa vzťahujú požiadavky služobného tajomstva, ktoré musia byť prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uvedeným v článku 53 ods. 1

Ak žiadosť podáva ktorýkoľvek zo subjektov uvedených v odseku 1, príslušné orgány môžu zaslať iba súhrnné alebo anonymizované informácie a môžu zdieľať iné informácie iba v priestoroch príslušného orgánu.

V rozsahu, v ktorom zverejnenie informácií zahŕňa spracúvanie osobných údajov, sa akékoľvek spracúvanie osobných údajov žiadajúcim subjektom uskutočňuje v súlade s požiadavkami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1 ). .

Inštitúcie musia mať dôkladné mechanizmy v oblasti riadenia, ktoré zahŕňajú jasnú organizačnú štruktúru s riadne definovanými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti, účinné postupy na identifikáciu, riadenie, monitorovanie a vykazovanie rizík, ktorým sú alebo by mohli byť vystavené, primerané mechanizmy vnútornej kontroly vrátane riadnych administratívnych a účtovných postupov, ako aj politiky a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s riadnym a účinným riadením rizík a podporujú ho.

Politiky a postupy odmeňovania uvedené v prvom pododseku musia byť rodovo neutrálne.

Opatrenia, postupy a mechanizmy uvedené v odseku 1 tohto článku musia byť úplné a primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík vlastných pre podnikateľský model a činností inštitúcie. Zohľadnia sa technické kritériá stanovené v článkoch 76 až 95.

EBA vydá v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia týkajúce sa opatrení, postupov a mechanizmov uvedených v odseku 1 tohto článku, pričom zohľadní odsek 2 tohto článku.

EBA vydá v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia týkajúce sa rodovo neutrálnych politík odmeňovania pre inštitúcie.

Do dvoch rokov od dátumu uverejnenia usmernení uvedených v druhom pododseku a na základe informácií zhromaždených príslušnými orgánmi vypracuje EBA správu o tom, ako inštitúcie uplatňujú rodovo neutrálne politiky odmeňovania.

Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie zaviedli interné systémy, používali štandardizovanú metodiku alebo zjednodušenú štandardizovanú metodiku na identifikáciu, hodnotenie, riadenie a zmierňovanie rizík vyplývajúcich z možných zmien úrokových sadzieb, ktoré ovplyvňujú ekonomickú hodnotu vlastného imania a čisté príjmy z úrokov z činností inštitúcie, ktoré nie sú v obchodnej knihe.

Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie zaviedli systémy na posudzovanie a monitorovanie rizík vyplývajúcich z možných zmien kreditných rozpätí, ktoré ovplyvňujú ekonomickú hodnotu vlastného imania a čisté príjmy z úrokov z činností inštitúcie, ktoré nie sú v obchodnej knihe.

Príslušný orgán môže od inštitúcie vyžadovať, aby používala štandardizovanú metodiku uvedenú v odseku 1, ak interné systémy zavedené touto inštitúciou na účely hodnotenia rizík uvedených v uvedenom odseku nie sú uspokojivé.

Príslušný orgán môže od malej a menej zložitej inštitúcie vymedzenej v článku 4 ods. 1 bode 145 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vyžadovať, aby používala štandardizovanú metodiku, ak je presvedčený, že zjednodušená štandardizovaná metodika nie je vhodná na zachytenie úrokového rizika vyplývajúceho z činností tejto inštitúcie, ktoré nie sú v obchodnej knihe.

EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť na účely tohto článku štandardizovanú metodiku, ktorú inštitúcie môžu použiť na účely hodnotenia rizík uvedených v odseku 1 tohto článku vrátane zjednodušenej štandardizovanej metodiky pre malé a menej zložité inštitúcie vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 145 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktorá je aspoň rovnako konzervatívna ako štandardizovaná metodika.

EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do 28. júna 2020 .

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

EBA vydá usmernenia na spresnenie kritérií pre:

a) hodnotenie rizík uvedených v odseku 1 interným systémom inštitúcie;

b) identifikáciu, riadenie a zmierňovanie rizík inštitúcií uvedených v odseku 1;

c) posúdenie a monitorovanie rizík uvedených v odseku 2 inštitúciami;

d) určenie, ktoré z interných systémov zavedených inštitúciami na účely odseku 1 nie sú uspokojivé, ako je uvedené v odseku 3.

EBA vydá tieto usmernenia do 28. júna 2020 .

Príslušné orgány uložia dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje uvedenú v článku 104 ods. 1 písm. a), ak na základe preskúmaní vykonaných v súlade s článkami 97 a 101 zistia v konkrétnej inštitúcii ktorúkoľvek z týchto situácií:

a) inštitúcia je vystavená rizikám alebo prvkom rizika, na ktoré sa nevzťahujú alebo sa nedostatočne vzťahujú, ako sa uvádza v odseku 2 tohto článku, požiadavky na vlastné zdroje stanovené v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017 , ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 35 ). ;

b) inštitúcia nespĺňa požiadavky stanovené v článkoch 73 a 74 tejto smernice alebo v článku 393 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a nie je pravdepodobné, že uplatnenie iných opatrení v oblasti dohľadu by bolo dostatočné na zabezpečenie splnenia týchto požiadaviek v primeranom čase;

c) úpravy uvedené v článku 98 ods. 4 sa považujú za nedostatočné na to, aby umožnili inštitúcii za normálnych trhových podmienok predať alebo hedžovať svoje pozície v krátkom čase bez toho, aby si privodila významné straty;

d) z hodnotenia vykonaného v súlade s článkom 101 ods. 4 vyplýva, že nesplnenie požiadaviek, ktoré sa týkajú uplatňovania povoleného prístupu, bude mať pravdepodobne za následok nedostatočné požiadavky na vlastné zdroje;

e) inštitúcia opakovane nezavedie alebo nezachová primeranú úroveň dodatočných vlastných zdrojov na splnenie usmernenia oznámeného v súlade s článkom 104b ods. 3;

f) iné situácie špecifické pre inštitúcie, ktoré príslušný orgán považuje za vyvolávajúce významné obavy z hľadiska dohľadu.

Príslušné orgány ukladajú dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje uvedenú v článku 104 ods. 1 písm. a) výlučne na krytie rizík, ktoré sú vyvolané činnosťami jednotlivých inštitúcií, vrátane rizík odrážajúcich vplyv určitého hospodárskeho a trhového vývoja na rizikový profil konkrétnej inštitúcie.

Na účely odseku 1 písm. a) tohto článku sa riziká alebo prvky rizika považujú za nekryté alebo nedostatočne kryté požiadavkami na vlastné zdroje stanovenými v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402 iba vtedy, ak sú výška, druhy a rozmiestnenie kapitálu, ktoré príslušný orgán považuje za primerané pri zohľadnení preskúmania posúdenia, ktoré vykonali inštitúcie v súlade s článkom 73 prvým odsekom tejto smernice, orgánom dohľadu vyššie ako požiadavky na vlastné zdroje stanovené v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402.

Na účely prvého pododseku posudzujú príslušné orgány pri zohľadnení rizikového profilu každej jednotlivej inštitúcie riziko, ktorému je inštitúcia vystavená vrátane:

a) rizík špecifických pre inštitúcie alebo prvkov takýchto rizík, ktoré sú výslovne vyňaté z požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402 alebo ktorým sa v rámci týchto požiadaviek nevenuje výslovná pozornosť;

b) rizík špecifických pre inštitúcie alebo prvkov takýchto rizík, ktoré sa pravdepodobne podhodnocujú napriek tomu, že spĺňajú uplatniteľné požiadavky stanovené v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402.

Pokiaľ sa na riziká alebo prvky rizika vzťahujú prechodné opatrenia alebo prechodné ustanovenia uvedené v tejto smernici alebo v nariadení (EÚ) č. 575/2013, nemožno ich považovať za riziká alebo prvky takýchto rizík, ktoré sa pravdepodobne podhodnocujú napriek tomu, že spĺňajú uplatniteľné požiadavky stanovené v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402.

Na účely prvého pododseku kryje kapitál považovaný za primeraný všetky riziká alebo prvky rizík, ktoré sú identifikované ako závažné na základe posúdenia stanoveného v druhom pododseku tohto odseku a ktoré nie sú kryté alebo sú len nedostatočne kryté požiadavkami na vlastné zdroje stanovenými v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402.

Úrokové riziko vyplývajúce z pozícií, ktoré nie sú v obchodnej knihe, sa môže považovať za závažné aspoň v prípadoch uvedených v článku 98 ods. 5, pokiaľ príslušné orgány nedospejú pri vykonaní preskúmania a hodnotenia k záveru, že riadenie úrokového rizika vyplývajúceho z činností, ktoré nie sú v obchodnej knihe, je zo strany inštitúcie primerané a že inštitúcia nie je nadmerne vystavená úrokovému riziku vyplývajúcemu z činností, ktoré nie sú v obchodnej knihe.

Ak sa na riešenie rizík, ktoré sú iné než riziká nadmerného využívania finančnej páky nedostatočne kryté článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vyžadujú dodatočné vlastné zdroje, príslušné orgány stanovia výšku dodatočných vlastných zdrojov vyžadovaných podľa odseku 1 písm. a) tohto článku ako rozdiel medzi kapitálom považovaným za primeraný podľa odseku 2 tohto článku a relevantnými požiadavkami na vlastné zdroje stanovenými v tretej a štvrtej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402.

Ak sa na riešenie rizík nadmerného využívania finančnej páky nedostatočne krytých článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vyžadujú dodatočné vlastné zdroje, príslušné orgány stanovia výšku dodatočných vlastných zdrojov vyžadovaných podľa odseku 1 písm. a) tohto článku ako rozdiel medzi kapitálom považovaným za primeraný podľa odseku 2 tohto článku a relevantnými požiadavkami na vlastné zdroje stanovenými v tretej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Inštitúcia spĺňa dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje, ktorú uložil príslušný orgán podľa článku 104 ods. 1 písm. a), vlastnými zdrojmi, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a) najmenej tri štvrtiny dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje sú splnené kapitálom Tier 1;

b) najmenej tri štvrtiny kapitálu Tier 1 uvedeného v písmene a) sa skladajú z vlastného kapitálu Tier 1.

Odchylne od prvého pododseku môže príslušný orgán od inštitúcie požadovať, aby v prípade potreby splnila jeho dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje vyšším podielom kapitálu Tier 1 alebo vlastného kapitálu Tier 1 pri zohľadnení špecifických okolností tejto inštitúcie.

Vlastné zdroje, ktoré sa použijú na splnenie dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje uvedenej v článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice uloženej príslušnými orgánmi s cieľom riešiť iné riziká, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky, sa nesmú použiť na splnenie:

a) požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v článku 92 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b) požiadavky na kombinovaný vankúš;

c) usmernenia týkajúceho sa dodatočných vlastných zdrojov uvedeného v článku 104b ods. 3 tejto smernice, ak sa toto usmernenie týka iných rizík, než sú riziká nadmerného využívania finančnej páky.

Vlastné zdroje, ktoré sa použijú na splnenie dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje uvedenej v článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice uloženej príslušnými orgánmi s cieľom riešiť riziko nadmerného využívania finančnej páky, ktoré nie je dostatočne kryté článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa nesmú použiť na splnenie:

a) požiadavky na vlastné zdroje stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b) požiadavky na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky uvedenej v článku 92 ods. 1a nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c) usmernenia týkajúceho sa dodatočných vlastných zdrojov uvedeného v článku 104b ods. 3 tejto smernice, ak sa toto usmernenie týka rizík nadmerného využívania finančnej páky.

Príslušný orgán riadne písomne odôvodní každej inštitúcii rozhodnutie uložiť dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje podľa článku 104 ods. 1 písm. a) minimálne poskytnutím jasného obrazu o úplnom posúdení prvkov uvedených v odsekoch 1 až 4 tohto článku. Uvedené odôvodnenie zahŕňa v prípade stanovenom v odseku 1 písm. e) tohto článku osobitné stanovisko obsahujúce dôvody, pre ktoré sa uloženie usmernenia týkajúceho sa dodatočných vlastných zdrojov už nepovažuje za dostatočné.

Inštitúcie podľa stratégií a postupov uvedených v článku 73 nastavia svoj interný kapitál na primeranú úroveň vlastných zdrojov, ktorá je dostatočná na to, aby pokryla všetky riziká, ktorým je inštitúcia vystavená, a zabezpečila, aby vlastné zdroje inštitúcie mohli absorbovať potenciálne straty vyplývajúce zo stresových scenárov vrátane tých, ktoré sa identifikovali v stresovom testovaní orgánom dohľadu uvedenom v článku 100.

Príslušné orgány pravidelne preskúmavajú úroveň interného kapitálu stanovenú každou inštitúciou v súlade s odsekom 1 tohto článku ako súčasť preskúmaní a hodnotení vykonaných v súlade s článkami 97 a 101 vrátane výsledkov stresových testov uvedených v článku 100.

Na základe uvedeného preskúmania stanovia príslušné orgány pre každú inštitúciu celkovú úroveň vlastných zdrojov, ktorú považujú za primeranú.

Príslušné orgány oznámia inštitúciám svoje usmernenie týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov.

Usmernenie týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov predstavuje vlastné zdroje presahujúce relevantnú výšku vlastných zdrojov požadovanú podľa tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013, kapitoly 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402, článku 104 ods. 1 písm. a) a článku 128 ods. 6 tejto smernice alebo podľa článku 92 ods. 1a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, podľa toho, čo je relevantné, ktoré sú potrebné na dosiahnutie celkovej úrovne vlastných zdrojov, ktorú príslušné orgány považujú podľa odseku 2 tohto článku za primeranú.

Usmernenie príslušných orgánov týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov podľa odseku 3 tohto článku musí byť špecifické pre konkrétne inštitúcie. Usmernením sa môžu pokryť riziká, ktoré sa riešia dodatočnými požiadavkami na vlastné zdroje uloženými podľa článku 104 ods. 1 písm. a), iba v rozsahu, v ktorom sa týmto usmernením pokryjú aspekty uvedených rizík, na ktoré sa už nevzťahujú uvedené požiadavky.

Vlastné zdroje, ktoré sa použijú na splnenie usmernenia týkajúceho sa dodatočných vlastných zdrojov, oznámeného v súlade s odsekom 3 tohto článku s cieľom riešiť iné riziká, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky, sa nesmú použiť na splnenie:

a) požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v článku 92 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b) požiadavky stanovenej v článku 104a tejto smernice, ktorú uložili príslušné orgány s cieľom riešiť iné riziká, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky, a požiadavky na kombinovaný vankúš.

Vlastné zdroje, ktoré sa použijú na splnenie usmernenia týkajúceho sa dodatočných vlastných zdrojov, oznámeného v súlade s odsekom 3 tohto článku s cieľom riešiť riziko nadmerného využívania finančnej páky, sa nesmú použiť na splnenie požiadavky na vlastné zdroje stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, požiadavky stanovenej v článku 104a tejto smernice uloženej príslušnými orgánmi s cieľom riešiť riziko nadmerného využívania finančnej páky a požiadavky na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky uvedenej v článku 92 ods. 1a nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Pokiaľ inštitúcia spĺňa relevantné požiadavky na vlastné zdroje stanovené v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402, relevantnú dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje uvedenú v článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice a podľa potreby buď požiadavku na kombinovaný vankúš alebo požiadavku na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky uvedenú v článku 92 ods. 1a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, nesplnenie usmernenia uvedeného v odseku 3 tohto článku nevedie k uplatneniu obmedzení uvedených v článku 141 alebo 141b tejto smernice.

Príslušné orgány oznámia príslušným orgánom pre riešenie krízových situácií dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje uloženú inštitúciám podľa článku 104 ods. 1 písm. a) a usmernenie týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov oznámené inštitúciám v súlade s článkom 104b ods. 3

Ak je materská spoločnosť materskou úverovou inštitúciou v členskom štáte alebo materskou úverovou inštitúciou v EÚ, vykonáva dohľad na konsolidovanom základe príslušný orgán, ktorý vykonáva dohľad nad danou materskou úverovou inštitúciou v členskom štáte alebo danou materskou úverovou inštitúciou v EÚ na individuálnom základe.

Ak je materská spoločnosť materskou investičnou spoločnosťou v členskom štáte alebo materskou investičnou spoločnosťou v EÚ a žiadna z jej dcérskych spoločností nie je úverovou inštitúciou, vykonáva dohľad na konsolidovanom základe príslušný orgán, ktorý vykonáva dohľad nad danou materskou investičnou spoločnosťou v členskom štáte alebo danou materskou investičnou spoločnosťou v EÚ na individuálnom základe.

Ak je materská spoločnosť materskou investičnou spoločnosťou v členskom štáte alebo materskou investičnou spoločnosťou v EÚ a aspoň jedna z jej dcérskych spoločností je úverovou inštitúciou, vykonáva dohľad na konsolidovanom základe príslušný orgán úverovej inštitúcie alebo v prípade, že existuje viac úverových inštitúcií, úverová inštitúcia s najväčšou súvahou.

Ak je materská inštitúcia materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte, materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte, materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ, vykonáva dohľad na konsolidovanom základe príslušný orgán, ktorý vykonáva dohľad nad inštitúciou na individuálnom základe.

Ak dve alebo viaceré inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v Únii, majú tú istú materskú finančnú holdingovú spoločnosť v členskom štáte, materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v členskom štáte, materskú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ alebo materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ, vykonáva dohľad na konsolidovanom základe:

a) príslušný orgán úverovej inštitúcie, ak v rámci skupiny existuje len jedná úverová inštitúcia;

b) príslušný orgán úverovej inštitúcie s najväčšou súvahou, ak v rámci skupiny existuje niekoľko úverových inštitúcií, alebo

c) príslušný orgán investičnej spoločnosti s najväčšou súvahou, ak v skupine neexistuje žiadna úverová inštitúcia.

Ak sa vyžaduje konsolidácia podľa článku 18 ods. 3 alebo 6 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vykonáva dohľad na konsolidovanom základe príslušný orgán úverovej inštitúcie s najväčšou súvahou alebo ak v skupine neexistuje žiadna úverová inštitúcia, príslušný orgán investičnej spoločnosti s najväčšou súvahou.

Odchylne od odseku 1 tretieho pododseku, od odseku 3 písm. b) a od odseku 4, ak príslušný orgán vykonáva dohľad na individuálnom základe nad viac ako jednou úverovou inštitúciou v rámci skupiny, orgánom konsolidovaného dohľadu je príslušný orgán, ktorý vykonáva dohľad na individuálnom základe nad jednou alebo viacerými úverovými inštitúciami v rámci skupiny, ak súhrnná súvaha úverových inštitúcií, nad ktorými sa vykonáva dohľad, prevyšuje súhrnnú súvahu úverových inštitúcií, nad ktorými vykonáva dohľad na individuálnom základe akýkoľvek iný príslušný orgán.

Odchylne od odseku 3 písm. c), ak príslušný orgán vykonáva dohľad na individuálnom základe nad viac ako jednou investičnou spoločnosťou v rámci skupiny, orgánom konsolidovaného dohľadu je príslušný orgán, ktorý vykonáva dohľad na individuálnom základe nad jednou alebo viacerými investičnými spoločnosťami v rámci skupiny s najväčšou agregovanou súvahou.

V konkrétnych prípadoch môžu príslušné orgány na základe spoločnej dohody upustiť od uplatňovania kritérií uvedených v odsekoch 1, 3 a 4 a poveriť iný príslušný orgán, aby vykonával dohľad na konsolidovanom základe, ak by bolo uplatňovanie týchto kritérií vzhľadom na dotknuté inštitúcie a relatívny význam ich aktivít v príslušných členských štátoch neprimerané, alebo ak by bolo potrebné zaistiť kontinuitu dohľadu na konsolidovanom základe zo strany toho istého príslušného orgánu. V takýchto prípadoch má materská inštitúcia v EÚ, materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ alebo prípadne inštitúcia s najväčšou celkovou súvahou právo na vypočutie skôr, než príslušné orgány prijmú rozhodnutie.

Príslušné orgány bezodkladne informujú Komisiu a EBA o všetkých dohodách, na ktoré sa vzťahuje odsek 6

Orgán konsolidovaného dohľadu a príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej inštitúcie v EÚ alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ vyvinú v rámci svojich právomocí maximálne úsilie na prijatie spoločného rozhodnutia:

a) o uplatnení článkov 73 a 97 na určenie primeranosti konsolidovanej úrovne vlastných zdrojov držaných skupinou inštitúcií so zreteľom na jej finančnú situáciu a rizikový profil a požadovanej úrovne vlastných zdrojov na uplatnenie článku 104 ods. 1 písm. a) na každý subjekt v skupine inštitúcií a na konsolidovanom základe;

b) o opatreniach na riešenie akýchkoľvek významných záležitostí a podstatných zistení týkajúcich sa dohľadu nad likviditou vrátane tých, ktoré sa týkajú primeranosti organizácie a zaobchádzania s rizikami podľa požiadaviek článku 86, a ktoré sa týkajú potreby požiadaviek na likviditu pre jednotlivé inštitúcie v súlade s článkom 105;

c) o všetkých usmerneniach týkajúcich sa dodatočných vlastných zdrojov uvedených v článku 104b ods. 3

Spoločné rozhodnutia uvedené v odseku 1 sa dosiahnu:

a) na účely odseku 1 písm. a) tohto článku do štyroch mesiacov po tom, čo orgán konsolidovaného dohľadu predloží správu obsahujúcu posúdenie rizika skupiny inštitúcií v súlade s článkom 104a ostatným dotknutým príslušným orgánom;

b) na účely odseku 1 písm. b) tohto článku do štyroch mesiacov po tom, čo orgán konsolidovaného dohľadu predloží správu obsahujúcu hodnotenie profilu rizika likvidity skupiny inštitúcií v súlade s článkami 86 a 105;

c) na účely odseku 1 písm. c) tohto článku do štyroch mesiacov po tom, čo orgán konsolidovaného dohľadu predloží správu obsahujúcu posúdenie rizika skupiny inštitúcií v súlade s článkom 104b.

V spoločných rozhodnutiach uvedených v odseku 1 tohto článku sa takisto náležite zohľadní posúdenie rizika dcérskych spoločností, ktoré vykonajú dotknuté príslušné orgány v súlade s článkami 73, 97, 104a a 104b.

Spoločné rozhodnutia uvedené v odseku 1 písm. a) a b) sa uvádzajú v dokumentoch, ktoré obsahujú ich plné odôvodnenie, a orgán konsolidovaného dohľadu ich poskytne materskej inštitúcii v EÚ. V prípade nezhody orgán konsolidovaného dohľadu na žiadosť ktoréhokoľvek z ostatných dotknutých príslušných orgánov konzultuje s EBA. Orgán konsolidovaného dohľadu môže konzultovať s EBA z vlastného podnetu.

V prípade, ak sa spoločné rozhodnutie príslušných orgánov neprijme v lehotách uvedených v odseku 2 tohto článku, rozhodnutie o uplatnení článkov 73, 86 a 97, článku 104 ods. 1 písm. a), článku 104b a článku 105 tejto smernice prijme orgán konsolidovaného dohľadu na konsolidovanom základe po dôkladnom zvážení posúdenia rizík dcérskych spoločností, ktoré vykonali dotknuté príslušné orgány. Ak na konci obdobia uvedeného v odseku 2 tohto článku ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov postúpi záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán konsolidovaného dohľadu odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže EBA prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím EBA. Lehoty uvedené v odseku 2 tohto článku sa považujú v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 za lehoty na zmierenie. EBA prijme rozhodnutie do jedného mesiaca od prijatia postúpenej záležitosti. Záležitosť sa nepostúpi EBA po uplynutí tohto štvormesačného obdobia alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

Rozhodnutie o uplatnení článkov 73, 86 a 97, článku 104 ods. 1 písm. a), článku 104b a článku 105 tejto smernice prijímajú dotknuté príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej úverovej inštitúcie v EÚ alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ na individuálnom alebo subkonsolidovanom základe po riadnom uvážení stanovísk a výhrad, ktoré predložil orgán konsolidovaného dohľadu. Ak na konci niektorej z lehôt uvedených v odseku 2 tohto článku ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov postúpil záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, príslušné orgány odložia prijatie rozhodnutia a počkajú na akékoľvek rozhodnutie, ktoré prijme EBA v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, pričom rozhodnutie, ktoré prijmú, bude v súlade s rozhodnutím EBA. Lehoty uvedené v odseku 2 tohto článku sa v zmysle uvedeného nariadenia považujú za lehoty na zmierenie. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca od prijatia postúpenej záležitosti. Záležitosť sa nepostúpi EBA po uplynutí tohto štvormesačného obdobia alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

Rozhodnutia sa uvedú v dokumente, ktorý obsahuje ich plné odôvodnenie a v ktorom je zohľadnené posúdenie rizika, stanoviská a výhrady ostatných príslušných orgánov vyjadrené v lehote uvedenej v odseku 2. Tento dokument poskytne orgán konsolidovaného dohľadu všetkým dotknutým príslušným orgánom a materskej inštitúcii v EÚ.

Ak sa uskutočnili konzultácie s EBA, všetky príslušné orgány zvážia jeho odporúčania a vysvetlia akékoľvek významné odchýlky od týchto odporúčaní.

Spoločné rozhodnutia uvedené v odseku 1 a rozhodnutia, ktoré príslušné orgány prijali v prípade neexistencie spoločného rozhodnutia podľa odseku 3, uznávajú príslušné orgány v dotknutých členských štátoch za rozhodujúce a uplatňujú ich.

Spoločné rozhodnutia uvedené v odseku 1 tohto článku a akékoľvek rozhodnutie prijaté v prípade, ak neexistuje spoločné rozhodnutie v súlade s odsekom 3 tohto článku, sa aktualizujú každoročne alebo vo výnimočných

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania spoločného rozhodovania uvedeného v tomto článku EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov so zreteľom na uplatňovanie článkov 73, 86 a 97, článku 104 ods. 1 písm. a) a článkov 104b a 105, aby sa uľahčilo prijímanie spoločných rozhodnutí.

EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. júla 2014 .

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Členské štáty od inštitúcií požadujú, aby okrem vlastného kapitálu Tier 1, ktorý sa udržiava, aby boli splnené akékoľvek požiadavky na vlastné zdroje stanovené v článku 92 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, udržiavali vankúš na zachovanie kapitálu pre vlastný kapitál Tier 1 vo výške 2,5 % ich celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 uvedeného nariadenia na individuálnom a na konsolidovanom základe, podľa potreby v súlade s prvou časťou hlavou II uvedeného nariadenia.

Odchylne od odseku 1 môže členský štát oslobodiť od dodržiavania požiadaviek stanovených v odseku 1 malé a stredné investičné spoločnosti, ak sa takýmto oslobodením neohrozuje stabilita finančného systému daného členského štátu.

Rozhodnutia o uplatnení oslobodenia uvedeného v prvom pododseku sa úplne odôvodní, vysvetlí sa v ňom, prečo oslobodenie neohrozuje stabilitu finančného systému členského štátu, a uvedie sa v ňom presné vymedzenie malých a stredných investičných spoločností, ktoré sa majú oslobodiť.

Členské štáty, ktoré sa rozhodnú uplatniť oslobodenie uvedené v prvom pododseku, oznámia túto skutočnosť ESRB. ESRB postúpi takéto oznámenia bezodkladne Komisii, EBA a príslušným a určeným orgánom dotknutých členských štátov.

Členské štáty určia na účely odseku 2 orgán zodpovedný za uplatňovanie tohto článku. Uvedeným orgánom je príslušný orgán alebo určený orgán.

Investičné spoločnosti sa na účely odseku 2 zaraďujú do kategórie malých alebo stredných investičných spoločností v súlade s odporúčaním Komisie 2003/361/ESOdporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmov mikropodniky, malé a stredné podniky (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36 ). .

V prípade, že inštitúcia nesplní v celom rozsahu požiadavku stanovenú v odseku 1 tohto článku, podlieha obmedzeniam týkajúcim sa rozdeľovania uvedeným v článku 141 ods. 2 a 3.

Členské štáty od inštitúcií požadujú, aby udržiavali proticyklický kapitálový vankúš špecifický pre inštitúciu vo výške ich celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vynásobenej váženým priemerom mier proticyklického vankúša vypočítaných podľa článku 140 tejto smernice na individuálnom a na konsolidovanom základe, podľa potreby v súlade s hlavou II prvej časti uvedeného nariadenia. Tento vankúš je tvorený vlastným kapitálom Tier 1.

Odchylne od odseku 1 môže členský štát oslobodiť od dodržiavania požiadaviek stanovených v odseku 1 malé a stredné investičné spoločnosti, ak sa takýmto oslobodením neohrozuje stabilita finančného systému daného členského štátu.

Rozhodnutia o uplatnení oslobodenia uvedeného v prvom pododseku sa úplne odôvodnia, vysvetlí sa v nich, prečo oslobodenie neohrozuje stabilitu finančného systému členského štátu, a uvedie sa v nich presné vymedzenie malých a stredných investičných spoločností, ktoré sa majú oslobodiť.

Členské štáty, ktoré sa rozhodnú uplatniť oslobodenie uvedené v prvom pododseku, oznámia túto skutočnosť ESRB. ESRB postúpi takéto oznámenia bezodkladne Komisii, EBA a príslušným a určeným orgánom dotknutých členských štátov.

Členské štáty určia na účely odseku 2 orgán zodpovedný za uplatňovanie tohto článku. Uvedeným orgánom je príslušný orgán alebo určený orgán.

Každý členský štát môže zaviesť vankúš vlastného kapitálu Tier 1 na krytie systémového rizika pre finančný sektor alebo jeden alebo viac podsektorov tohto sektora pri všetkých expozíciách alebo ich podsúbore, ako sa uvádza v odseku 5 tohto článku, s cieľom predísť makroprudenciálnym alebo systémovým rizikám, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a články 130 a 131 tejto smernice, a zmierniť ich, a to v zmysle rizika narušenia finančného systému s potenciálnymi vážnymi negatívnymi dôsledkami na finančný systém a reálne hospodárstvo v konkrétnom členskom štáte.

Inštitúcie vypočítajú vankúš na krytie systémového rizika takto: BSRrTETi riEikde: BSR vankúš na krytie systémového rizika;rT miera vankúša, ktorá sa vzťahuje na celkovú výšku rizikovej expozície inštitúcie;ET celková výška rizikovej expozície inštitúcie vypočítaná v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;iindex označujúci podsúbor expozícií, ako sa uvádza v odseku 5;ri miera vankúša uplatniteľná na výšku rizikovej expozície podsúboru expozícií i, aEi výška rizikovej expozície inštitúcie pre podsúbor expozícií i vypočítaná v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Na účely odseku 1 členské štáty určia orgán zodpovedný za stanovovanie vankúša na krytie systémového rizika a za určenie expozícií a podsúborov expozícií inštitúcií, na ktoré sa tento vankúš vzťahuje. Tento orgán je buď príslušným orgánom alebo určeným orgánom.

Na účely odseku 1 tohto článku relevantný príslušný alebo prípadne určený orgán môže od inštitúcií požadovať, aby udržiavali vankúš vlastného kapitálu Tier 1 na krytie systémového rizika vypočítaný v súlade s odsekom 2 tohto článku, na individuálnom, konsolidovanom alebo subkonsolidovanom základe, a to v súlade s hlavou II prvej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Vankúš na krytie systémového rizika sa môže uplatňovať na:

a) všetky expozície nachádzajúce sa v členskom štáte, ktorý stanoví daný vankúš;

b) tieto sektorové expozície nachádzajúce sa v členskom štáte, ktorý stanoví daný vankúš:i) všetky retailové expozície voči fyzickým osobám, ktoré sú zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie;ii) všetky expozície voči právnickým osobám, ktoré sú zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie;iii) všetky expozície voči právnickým osobám okrem tých, ktoré sa uvádzajú v bode ii);iv) všetky expozície voči fyzickým osobám okrem tých, ktoré sa uvádzajú v bode i);

i) všetky retailové expozície voči fyzickým osobám, ktoré sú zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie;

ii) všetky expozície voči právnickým osobám, ktoré sú zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie;

iii) všetky expozície voči právnickým osobám okrem tých, ktoré sa uvádzajú v bode ii);

iv) všetky expozície voči fyzickým osobám okrem tých, ktoré sa uvádzajú v bode i);

c) všetky expozície nachádzajúce sa v iných členských štátoch s výhradou odsekov 12 a 15;

d) sektorové expozície, ako sa uvádzajú v písmene b) tohto odseku, ktoré sa nachádzajú v iných členských štátoch len s cieľom umožniť uznanie miery vankúša stanovenej iným členským štátom v súlade s článkom 134;

e) expozície nachádzajúce sa v tretích krajinách;

f) podsúbory ktorejkoľvek z kategórií expozícií uvedených v písmene b).

EBA po konzultácii s ESRB vydá do 30. júna 2020 v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia o vhodných podsúboroch expozícií, na ktoré príslušný orgán alebo určený orgán môžu uplatniť vankúš na krytie systémového rizika v súlade s odsekom 5 písm. f) tohto článku.

Vankúš na krytie systémového rizika sa vzťahuje na všetky expozície alebo podsúbory expozícií, ako sa uvádza v odseku 5 tohto článku, všetkých inštitúcií alebo na jeden či viaceré podsúbory týchto inštitúcií, vo vzťahu ku ktorým sú orgány dotknutého členského štátu v súlade s touto smernicou príslušné, pričom sa určí na základe úprav o 0,5 percentuálneho bodu alebo o násobky tejto hodnoty. Môžu sa zaviesť rôzne požiadavky pre rôzne podsúbory inštitúcií a expozícií. Vankúš na krytie systémového rizika sa nevzťahuje na riziká, ktoré sú kryté článkami 130 a 131.

Pri požadovaní udržiavania vankúša na krytie systémového rizika musí príslušný orgán alebo určený orgán splniť tieto podmienky:

a) vankúš na krytie systémového rizika nespôsobuje neprimerané negatívne účinky na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch alebo v celej Únii predstavujúce alebo vytvárajúce prekážku riadnemu fungovaniu vnútorného trhu;

b) príslušný orgán alebo určený orgán prehodnocuje vankúš na krytie systémového rizika najmenej raz za dva roky;

c) vankúš na krytie systémového rizika sa nemá používať na riešenie rizík, ktoré sú kryté článkami 130 a 131.

Príslušný orgán alebo prípadne určený orgán informuje ESRB pred uverejnením rozhodnutia uvedeného v odseku 13. ESRB postúpi takéto oznámenia bezodkladne Komisii, EBA a príslušným a určeným orgánom dotknutých členských štátov.

Ak je inštitúcia, na ktorú sa uplatňuje jedna alebo viacero mier vankúša na krytie systémového rizika, dcérskou spoločnosťou, ktorej materská spoločnosť je zriadená v inom členskom štáte, príslušný orgán alebo určený orgán postúpi oznámenie aj orgánom daného členského štátu.

Ak sa miera vankúša na krytie systémového rizika uplatňuje na expozície nachádzajúce sa v tretích krajinách, príslušný orgán alebo prípadne určený orgán tiež informuje ESRB. ESRB postúpi takéto oznámenie bezodkladne orgánom dohľadu v týchto tretích krajinách.

V týchto oznámeniach sa podrobne stanovia:

a) makroprudenciálne alebo systémové riziká v členskom štáte;

b) dôvody, pre ktoré rozsah makroprudenciálnych alebo systémových rizík ohrozuje stabilitu finančného systému na vnútroštátnej úrovni a ktoré odôvodňujú mieru vankúša na krytie systémového rizika;

c) dôvody, pre ktoré sa vankúš na krytie systémového rizika považuje za účinný a primeraný prostriedok na zníženie rizika;

d) posúdenie pravdepodobného pozitívneho alebo negatívneho vplyvu vankúša na krytie systémového rizika na vnútorný trh, a to na základe informácií, ktoré má členský štát k dispozícii;

e) miera alebo miery vankúša na krytie systémového rizika, ktoré má príslušný orgán alebo prípadne určený orgán v úmysle stanoviť, a expozície, na ktoré sa takéto miery vzťahujú, ako aj inštitúcie, ktorých sa takéto miery týkajú;

f) ak sa miera vankúša na krytie systémového rizika vzťahuje na všetky expozície, odôvodnenie, prečo sa orgán domnieva, že sa vankúšom na krytie systémového rizika neduplikuje fungovanie vankúša pre O-SII stanoveného v článku 131.

Ak prijatie rozhodnutia o stanovení miery vankúša na krytie systémového rizika vedie k zníženiu miery vankúša, ktorá bola stanovená skôr, alebo sa táto miera nemení, príslušný orgán alebo prípadne určený orgán musí dodržať len tento odsek.

Ak sa stanovením alebo úpravou miery alebo mier vankúša na krytie systémového rizika pre ktorýkoľvek súbor alebo podsúbor expozícií uvedených v odseku 5, na ktoré sa vzťahuje jeden alebo viacero vankúšov na krytie systémového rizika, nezavádza miera kombinovaného vankúša na krytie systémového rizika vyššia ako 3 % pri ktorejkoľvek z týchto expozícií, príslušný orgán alebo prípadne určený orgán informujú v súlade s odsekom 9 ESRB jeden mesiac pred uverejnením rozhodnutia uvedeného v odseku 13.

Na účely tohto odseku sa uznanie miery vankúša na krytie systémového rizika stanoveného v inom členskom štáte v súlade s článkom 134 nezapočítava do limitu 3 %.

Ak sa stanovením alebo úpravou miery alebo mier vankúša na krytie systémového rizika pre ktorýkoľvek súbor alebo podsúbor expozícií uvedených v odseku 5, na ktoré sa vzťahuje jeden alebo viacero vankúšov na krytie systémového rizika, zavádza miera kombinovaného vankúša na krytie systémového rizika na úrovni vyššej ako 3 % a najviac 5 % pri ktorejkoľvek z týchto expozícií, príslušný orgán alebo určený orgán členského štátu, ktorý daný vankúš stanovuje, požiada Komisiu v oznámení predloženom v súlade s odsekom 9 o stanovisko. Komisia poskytne svoje stanovisko do jedného mesiaca od doručenia oznámenia.

Ak je stanovisko Komisie negatívne, príslušný orgán alebo prípadne určený orgán členského štátu, ktorý stanovuje uvedený vankúš na krytie systémového rizika, postupuje v súlade s týmto stanoviskom alebo uvedie dôvody, pre ktoré tak neurobí.

Ak je inštitúcia, na ktorú sa vzťahuje jedna alebo viacero mier vankúša na krytie systémového rizika, dcérskou spoločnosťou, ktorej materská spoločnosť je zriadená v inom členskom štáte, príslušný orgán alebo určený orgán požiada v oznámení predloženom v súlade s odsekom 9 o odporúčanie Komisie a odporúčanie ESRB.

Komisia a ESRB poskytnú každý svoje odporúčanie do šiestich týždňov od doručenia oznámenia.

Ak orgány dcérskej a materskej spoločnosti nesúhlasia s mierou alebo mierami vankúša na krytie systémového rizika, ktorý sa vzťahuje na danú inštitúciu, a ak je odporúčanie Komisie aj ESRB negatívne, môže príslušný orgán alebo prípadne určený orgán postúpiť záležitosť EBA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Prijatie rozhodnutia o stanovení miery alebo mier vankúša na krytie systémového rizika pre tieto expozície sa odloží dovtedy, kým EBA neprijme rozhodnutie.

Ak sa stanovením alebo úpravou miery alebo mier vankúša na krytie systémového rizika pre ktorýkoľvek súbor alebo podsúbor expozícií uvedených v odseku 5, na ktorý sa vzťahuje jeden alebo viacero vankúšov na krytie systémového rizika, zavádza miera kombinovaného vankúša na krytie systémového rizika vyššia ako 5 % pri ktorejkoľvek z týchto expozícií, príslušný orgán alebo prípadne určený orgán pred tým, ako vankúš na krytie systémového rizika začne uplatňovať, požiada o povolenie Komisiu.

ESRB do šiestich týždňov od doručenia oznámenia uvedeného v odseku 9 tohto článku predloží Komisii stanovisko k tomu, či sa vankúš na krytie systémového rizika považuje za primeraný. EBA môže takisto Komisii predložiť stanovisko týkajúce sa uvedeného vankúša na krytia systémového rizika v súlade s článkom 34 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Komisia do troch mesiacov od doručenia oznámenia uvedeného v odseku 9, zohľadňujúc prípadné posúdenia ESRB a EBA a pokiaľ je presvedčená, že miera alebo miery vankúša na krytie systémového rizika nevedú k neprimeraným negatívnym účinkom na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch alebo v celej Únii a nepredstavujú ani nevytvárajú tak prekážku riadneho fungovania vnútorného trhu, prijme akt, ktorým sa príslušný orgán alebo prípadne určený orgán oprávňuje na prijatie navrhovaného opatrenia.

Každý príslušný orgán alebo prípadne určený orgán oznámi stanovenie alebo úpravu jednej alebo viacerých mier vankúša na krytie systémového rizika uverejnením tejto skutočnosti na vhodnom webovom sídle. Uvedené uverejnenie musí zahŕňať aspoň tieto informácie:

a) miera alebo miery vankúša na krytie systémového rizika;

b) inštitúcie, na ktoré sa vankúš na krytie systémového rizika vzťahuje;

c) expozície, na ktoré sa miera alebo miery vankúša na krytie systémového rizika vzťahujú;

d) odôvodnenie pre stanovenie alebo úpravu miery alebo mier vankúša na krytie systémového rizika;

e) dátum, od ktorého inštitúcie uplatňujú stanovený alebo upravený vankúš na krytie systémového rizika, a

f) názvy krajín, v ktorých sú expozície, ktoré sa v nich nachádzajú, uznané v rámci vankúša na krytie systémového rizika.

Ak by uverejnenie informácií uvedených v písmene d) prvého pododseku mohlo ohroziť stabilitu finančného systému, uvedené informácie sa do uverejnenia nezahrnú.

V prípade, že inštitúcia nesplní v celom rozsahu požiadavku stanovenú v odseku 1 tohto článku, podlieha obmedzeniam týkajúcim sa rozdeľovania uvedeným v článku 141 ods. 2 a 3.

Ak uplatňovanie obmedzení týkajúcich sa rozdeľovania nevedie vzhľadom na príslušné systémové riziko k uspokojivému zlepšeniu vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie, príslušné orgány môžu v súlade s článkom 64 prijať dodatočné opatrenia.

Ak príslušný orgán alebo prípadne určený orgán rozhodne o stanovení vankúša na krytie systémového rizika na základe expozícií nachádzajúcich sa v iných členských štátoch, stanoví takýto vankúš tak, aby bol rovnaký pre všetky expozície nachádzajúce sa v Únii, okrem prípadov, keď vankúš zohľadňuje mieru vankúša na krytie systémového rizika, ktorú stanovil iný členský štát v súlade s článkom 134.

Iné členské štáty môžu uznať mieru vankúša na krytie systémového rizika stanovenú v súlade s článkom 133 a v prípade expozícií nachádzajúcich sa v členskom štáte, ktorý uvedenú mieru stanovil, môžu túto mieru uplatňovať na inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni.

Ak členské štáty uznajú v súlade s odsekom 1 mieru vankúša na krytie systémového rizika pre inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni, informujú o tom ESRB. ESRB takéto oznámenia bezodkladne postúpi Komisii, EBA a členskému štátu stanovujúcemu uvedenú mieru.

Pri rozhodovaní o tom, či uznať mieru vankúša na krytie systémového rizika v súlade s odsekom 1, členský štát zohľadní informácie, ktoré poskytol členský štát stanovujúci uvedenú mieru v súlade s článkom 133 ods. 9 a 13.

Ak členské štáty uznajú mieru vankúša na krytie systémového rizika pre inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni, daný vankúš na krytie systémového rizika sa môže doplniť vankúšom na krytie systémového rizika, ktorý sa uplatňuje v súlade s článkom 133 za predpokladu, že sa vankúše týkajú rozličných rizík. Ak sa vankúše týkajú rovnakých rizík, uplatňuje sa len vyšší z vankúšov.

Členský štát, ktorý stanovil mieru vankúša na krytie systémového rizika v súlade s článkom 133 tejto smernice, môže požiadať ESRB, aby jednému alebo viacerým členským štátom, ktoré môžu uznať mieru vankúša na krytie systémového rizika, vydal odporúčanie, ako sa uvádza v článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.

Inštitúcia sa považuje za nespĺňajúcu požiadavku na kombinovaný vankúš na účely článku 141, ak nemá vlastné zdroje vo výške a kvalite potrebnej na súčasné splnenie požiadavky na kombinovaný vankúš a každej z nasledujúcich požiadaviek v:

a) článku 92 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje na riešenie iných rizík, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky podľa článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice;

b) článku 92 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje na riešenie iných rizík, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky podľa článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice;

c) článku 92 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje na riešenie iných rizík, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky podľa článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice.

Inštitúcia, ktorá spĺňa požiadavku na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky podľa článku 92 ods. 1a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, nevykonáva rozdeľovanie v súvislosti s kapitálom Tier 1 do takej miery, aby došlo k zníženiu jej kapitálu Tier 1 na úroveň, na ktorej už požiadavka na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky nie je splnená.

Inštitúcia, ktorá nespĺňa požiadavku na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky, vypočíta maximálnu rozdeliteľnú sumu vzťahujúcu sa na ukazovateľ finančnej páky (ďalej len MRS-UFP) podľa odseku 4 a oznámi ju príslušnému orgánu.

Ak sa uplatňuje prvý pododsek, inštitúcia pred tým, ako vypočíta MRS-UFP, nepodnikne žiadne z týchto opatrení:

a) vykonávať rozdeľovanie v súvislosti s vlastným kapitálom Tier 1;

b) vytvoriť povinnosť uhradiť pohyblivú zložku odmeňovania alebo dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia alebo uhradiť pohyblivú zložku odmeňovania, ak povinnosť úhrady vznikla v čase, keď inštitúcia nespĺňala požiadavky na kombinovaný vankúš, alebo

c) uskutočňovať platby v súvislosti s nástrojmi dodatočného kapitálu Tier 1.

Ak inštitúcia nespĺňa požiadavku na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky alebo ju prekračuje, nerozdelí vyššiu sumu ako je MRS-UFP vypočítaná podľa odseku 4, a to žiadnym z opatrení uvedených v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) a c).

Inštitúcie vypočítajú MRS-UFP vynásobením sumy vypočítanej v súlade s odsekom 5 koeficientom určeným podľa odseku 6. MRS-UFP sa zníži o sumu vyplývajúcu z ktoréhokoľvek z opatrení uvedených v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) alebo c).

Suma, ktorá sa má v súlade s odsekom 4 násobiť, je zložená zo:

a) všetkých predbežných ziskov nezahrnutých do vlastného kapitálu Tier 1 podľa článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 po odpočítaní akéhokoľvek rozdelenia ziskov alebo akejkoľvek platby týkajúcej sa opatrení uvedených v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) alebo c) tohto článku;plus

b) všetky koncoročné zisky nezahrnuté do vlastného kapitálu Tier 1 podľa článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 po odpočítaní akéhokoľvek rozdelenia ziskov alebo akejkoľvek platby týkajúcej sa opatrení uvedených v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) alebo c) tohto článku;mínus

c) sumy, ktoré by boli splatné formou dane, ak by sa položky uvedené v písmenách a) a b) tohto odseku nerozdelili.

Koeficient uvedený v odseku 4 sa určuje takto:

a) v prípade, že kapitál Tier 1 udržiavaný inštitúciou, ktorý sa nepoužije na splnenie požiadaviek podľa článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a podľa článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice, ak riziko nadmerného pákového efektu nie je dostatočne pokryté článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vyjadrený ako percentuálny podiel z veľkosti celkovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 429 ods. 4 uvedeného nariadenia, je v prvom (t. j. najnižšom) kvartile požiadavky na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky, koeficient je 0;

b) v prípade, že kapitál Tier 1 udržiavaný inštitúciou, ktorý sa nepoužije na splnenie požiadaviek podľa článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a podľa článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice, ak riziko nadmerného pákového efektu nie je dostatočne pokryté článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vyjadrený ako percentuálny podiel z veľkosti celkovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 429 ods. 4 uvedeného nariadenia, je v druhom kvartile požiadavky na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky, koeficient je 0,2;

c) v prípade, že kapitál Tier 1 udržiavaný inštitúciou, ktorý sa nepoužije na splnenie požiadaviek podľa článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a podľa článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice, ak riziko nadmerného pákového efektu nie je dostatočne pokryté článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vyjadrený ako percentuálny podiel z veľkosti celkovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 429 ods. 4 uvedeného nariadenia, je v treťom kvartile požiadavky na vankúš pre ukazovateľa finančnej páky, koeficient je 0,4;

d) v prípade, že kapitál Tier 1 udržiavaný inštitúciou, ktorý sa nepoužije na splnenie požiadaviek podľa článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a podľa článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice, ak riziko nadmerného pákového efektu nie je dostatočne pokryté článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vyjadrený ako percentuálny podiel z veľkosti celkovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 429 ods. 4 uvedeného nariadenia, je vo štvrtom (t. j. najvyššom) kvartile požiadavky na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky, koeficient je 0,6.

Dolná a horná hranica každého kvartilu požiadavky na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky sa vypočíta takto: Dolná hranica kvartiluPožiadavka na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky4Qn1Horná hranica kvartiluPožiadavka na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky4Qnkde: Qn poradové číslo príslušného kvartilu.

Obmedzenia uložené v tomto článku sa vzťahujú len na platby, ktorých výsledkom je zníženie kapitálu Tier 1 alebo zníženie ziskov, a ak pozastavenie platieb alebo nevykonanie úhrady nepredstavuje zlyhanie ani podmienku na začatie konania v režime platobnej neschopnosti uplatňujúceho sa na inštitúciu.

Ak inštitúcia nesplní požiadavku na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky a plánuje rozdeliť svoj rozdeliteľný zisk alebo vykonať opatrenie uvedené v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) a c) tohto článku, informuje príslušný orgán a poskytne mu informácie uvedené v článku 141 ods. 8 s výnimkou jeho písmena a) bodu iii) a MRS-UFP vypočítanú podľa odseku 4 tohto článku.

Inštitúcie uplatňujú opatrenia na zaistenie presného výpočtu výšky rozdeliteľného zisku a MRS-UFP a musia byť schopné na požiadanie preukázať príslušnému orgánu presnosť tohto výpočtu.

Na účely odsekov 1 a 2 tohto článku rozdelenie týkajúce sa kapitálu Tier 1 zahŕňa všetky položky uvedené v článku 141 ods. 10

Inštitúcia sa považuje za nespĺňajúcu požiadavku na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky na účely článku 141b tejto smernice, ak nemá kapitál Tier 1 vo výške potrebnej na to, aby zároveň splnila požiadavku stanovenú v článku 92 ods. 1a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a požiadavku stanovenú v článku 92 ods. 1 písm. d) uvedeného nariadenia a v článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice, ak riziko nadmerného pákového efektu nie je dostatočne pokryté článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

V súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 147 ods. 2 sa zmena výšky počiatočného kapitálu stanoveného v článku 12 a hlave IV prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu, aby sa zohľadnil vývoj v hospodárskej a menovej oblasti.

Materské finančné holdingové spoločnosti a materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktoré už existujú k 27. júnu 2019 , požiadajú o schválenie v súlade s článkom 21a do 28. júna 2021 . Ak finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť nepožiada o schválenie do 28. júna 2021 , prijmú sa vhodné opatrenia podľa článku 21a ods. 6

Počas prechodného obdobia uvedeného v prvom odseku tohto článku musia mať príslušné orgány všetky potrebné právomoci v oblasti dohľadu, ktoré im boli udelené touto smernicou, vo vzťahu k finančným holdingovým spoločnostiam alebo zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam s podmienkou schválenia v súlade s článkom 21a na účely konsolidovaného dohľadu.

PRIJALI TÚTO SMERNICU: