Nařízení Evropského parlamentu a Rady (EU) 2019/1155 ze dne 20. června 2019, kterým se mění nařízení (ES) č. 810/2009 o kodexu Společenství o vízech (vízový kodex)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

Článok 52 Článok 52 Postup výboru 1.Komisii pomáha výbor (ďalej len výbor pre víza). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011 , ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13 ). . 2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboruÚ. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 142 . ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupomPozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 6. júna 2019 . ,

Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 142 .

(1) Spoločná politika Únie v oblasti víz je neoddeliteľnou súčasťou budovania priestoru bez vnútorných hraníc. Vízová politika by mala zostať kľúčovým nástrojom na uľahčenie cestovného ruchu a podnikania a zároveň by mala pomôcť čeliť bezpečnostným rizikám a riziku neregulárnej migrácie do Únie. Spoločná vízová politika by mala prispievať k rastu a byť v súlade s ostatnými politikami Únie, napríklad v oblasti vonkajších vzťahov, obchodu, vzdelávania, kultúry a cestovného ruchu.

(2) Únia by mala využívať svoju vízovú politiku pri spolupráci s tretími krajinami, ako aj zabezpečovať lepšiu rovnováhu medzi obavami v súvislosti s migráciou a bezpečnosťou, hospodárskymi aspektmi a celkovými vonkajšími vzťahmi.

(3) V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009 , ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1 ). sa stanovujú postupy a podmienky vydávania víz na plánované pobyty na území členských štátov, ktorých dĺžka nepresahuje 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia.

(4) Žiadosti o víza by mali posudzovať a rozhodovať o nich konzulárne úrady alebo, na základe odchýlky, ústredné orgány. Členské štáty by v záujme zabezpečenia integrity konania o udelení víza mali zabezpečiť, aby konzulárne úrady a ústredné orgány mali dostatočné znalosti miestnych pomerov.

(5) Postup vybavovania žiadostí by mal byť pre žiadateľov čo najjednoduchší. Malo by byť jasné, ktorý členský štát je príslušný preskúmať žiadosť, najmä ak má žiadateľ v úmysle navštíviť viacero členských štátov. Ak je to možné, členské štáty by mali umožňovať elektronické vyplňovanie a podávanie formulárov žiadostí. Ak príslušný členský štát uznáva elektronický podpis, malo by sa tiež žiadateľom umožniť podpísať formulár žiadosti elektronicky. Pre jednotlivé fázy konania by sa mali stanoviť lehoty, a to najmä preto, aby sa cestujúcim umožnilo plánovať vopred a vyhnúť sa obdobiam zvýšeného záujmu o víza na konzulárnych úradoch.

(6) Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ESSmernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77 ). , a najmä jej článku 5 ods. 2, by sa od členských štátov nemalo požadovať zachovanie možnosti priameho prístupu na účely podávania žiadostí na konzulárnom úrade na miestach, kde bol zbieraním žiadostí v jeho mene poverený externý poskytovateľ služieb.

(7) Vízový poplatok by mal zabezpečiť dostatočné finančné zdroje na pokrytie výdavkov na spracúvanie žiadostí vrátane vhodných štruktúr a dostatočného počtu pracovníkov na zabezpečenie kvality a integrity preskúmania žiadostí, ako aj dodržiavania lehôt. Výška vízového poplatku by sa mala revidovať každé tri roky na základe objektívnych posudzovacích kritérií.

(8) Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí podliehajú vízovej povinnosti, by mali mať možnosť podať žiadosť v krajine svojho bydliska, aj keď príslušný členský štát nemá na účely zbierania žiadostí konzulárny úrad v danej tretej krajine a ani ho v nej nezastupuje žiaden iný členský štát. Na tento účel by sa členské štáty mali snažiť spolupracovať s externými poskytovateľmi služieb, ktorým by sa malo umožniť vyberať poplatok za služby. Uvedený poplatok za služby by v zásade nemal presiahnuť výšku vízového poplatku. Ak však takáto výška poplatku nepostačuje na zabezpečenie úplnej služby, externému poskytovateľovi služieb by sa malo umožniť vyberať vyšší poplatok za služby podliehajúci hornej hranici ustanovenej v tomto nariadení.

(9) Dohody o zastúpení by sa mali zjednodušiť a uľahčiť, pričom je potrebné predchádzať prekážkam, ktoré bránia uzatváraniu takýchto dohôd medzi členskými štátmi. Zastupujúci členský štát by mal byť zodpovedný za celé konanie o udelení víza bez zapojenia zastupovaného členského štátu.

(10) Ak sa jurisdikcia konzulárneho úradu zastupujúceho členského štátu nevzťahuje len na hostiteľskú krajinu, malo by byť možné, aby sa dohoda o zastúpení vzťahovala aj na takéto tretie krajiny.

(11) V záujme zníženia administratívneho zaťaženia konzulárnych úradov a uľahčenia cestovania častým alebo pravidelným cestujúcim, mali by sa žiadateľom, ktorí spĺňajú podmienky vstupu počas celej platnosti udeľovaného víza, na základe objektívne stanovených spoločných kritérií udeľovať víza na viac vstupov s dlhou platnosťou bez obmedzenia na konkrétne účely cesty alebo kategórie žiadateľov. V uvedenom kontexte by členské štáty mali zvlášť prihliadať na osoby, ktoré cestujú na účely výkonu svojho povolania, ako sú podnikatelia, námorníci, umelci a športovci. Malo by byť možné udeľovať víza na viac vstupov s kratšou platnosťou, ak na to existujú opodstatnené dôvody.

(12) Vzhľadom na rozdielne miestne podmienky, pokiaľ ide o migračné a bezpečnostné riziká, ako aj vzťahy, ktoré Únia udržiava s konkrétnymi krajinami, by konzulárne úrady v jednotlivých lokalitách mali posudzovať, či je potrebné prispôsobiť pravidlá udeľovania víz na viac vstupov a umožniť tak priaznivejšie alebo prísnejšie uplatňovanie. V rámci priaznivejšieho prístupu pri vydávaní víz na viac vstupov s dlhou platnosťou by sa mala zohľadniť najmä existencia obchodných dohôd týkajúcich sa mobility podnikateľov. Na základe uvedeného posúdenia by Komisia mala prostredníctvom vykonávacích aktov prijať pravidlá týkajúce sa podmienok udeľovania takýchto víz, ktoré sa budú uplatňovať v každej jurisdikcii.

(13) V prípade nedostatočnej spolupráce určitých tretích krajín, pokiaľ ide o readmisiu tých ich štátnych príslušníkov, ktorí boli zadržaní v neregulárnej situácii, a neochoty týchto tretích krajín účinne spolupracovať v rámci procesu návratu, by sa malo pristúpiť k reštriktívnemu a dočasnému uplatňovaniu určitých ustanovení nariadenia (ES) č. 810/2009 na základe transparentného mechanizmu vychádzajúceho z objektívnych kritérií s cieľom zlepšiť spoluprácu danej tretej krajiny v oblasti readmisie neregulárnych migrantov. Komisia by mala pravidelne a najmenej raz za rok posúdiť spoluprácu s tretími krajinami, pokiaľ ide o readmisiu, a preskúmať oznámenia členských štátov týkajúce sa spolupráce s treťou krajinou v oblasti readmisie neregulárnych migrantov. Komisia by mala vo svojom posúdení, či tretia krajina spolupracuje dostatočne a či je potrebné prijať opatrenia, zohľadniť celkovú spoluprácu danej tretej krajiny v oblasti migrácie, najmä v oblastiach riadenia hraníc, predchádzania a boja proti prevádzačstvu a predchádzania tranzitu neregulárnych migrantov cez jej územie. Ak Komisia dospeje k záveru, že tretia krajina nespolupracuje dostatočne, alebo ak jednoduchá väčšina členských štátov oznámila, že tretia krajina nespolupracuje dostatočne, mala by predložiť Rade návrh na prijatie vykonávacieho rozhodnutia a zároveň pokračovať v úsilí o zlepšenie spolupráce s dotknutou treťou krajinou. Okrem toho, ak Komisia v súvislosti s úrovňou spolupráce tretej krajiny s členskými štátmi pri readmisii neregulárnych migrantov posúdenej na základe relevantných a objektívnych údajov dospeje k záveru, že tretia krajina spolupracuje dostatočne, mala by mať možnosť predložiť Rade návrh na prijatie vykonávacieho rozhodnutia týkajúceho sa žiadateľov alebo kategórie žiadateľov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi danej tretej krajiny a žiadajú o vízum na jej území, ktorým sa zavedie jedno alebo viacero zjednodušení vízového režimu.

(14) S cieľom zabezpečiť, aby sa primerane zohľadnili všetky relevantné faktory a možné dôsledky uplatňovania opatrení na zlepšenie spolupráce tretej krajiny v oblasti readmisie, a so zreteľom na mimoriadne citlivú politickú povahu takýchto opatrení a ich horizontálne dôsledky pre členské štáty a samotnú Úniu, najmä pre ich vonkajšie vzťahy a celkové fungovanie schengenského priestoru, by sa mali na Radu preniesť vykonávacie právomoci, ktorá koná na návrh Komisie. Udelením takýchto vykonávacích právomocí Rade sa primerane zohľadňuje potenciálne politicky citlivý charakter vykonávania opatrení na zlepšenie spolupráce tretej krajiny v oblasti readmisie, a to aj vzhľadom na dohody o zjednodušení vízového režimu, ktoré členské štáty uzavreli s tretími krajinami.

(15) Žiadatelia, ktorým bolo udelenie víza zamietnuté, by mali mať právo na odvolanie. V oznámení o zamietnutí by mali byť uvedené podrobné informácie o dôvodoch zamietnutia a odvolacom konaní. Počas odvolacieho konania by žiadatelia mali mať prístup ku všetkým informáciám, ktoré sú pre ich prípad relevantné, v súlade s vnútroštátnym právom.

(16) Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava práva a zásady, ktoré sú uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Jeho účelom je predovšetkým zabezpečiť plné dodržiavanie práva na ochranu osobných údajov, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, práv dieťaťa a ochranu zraniteľných osôb.

(17) Pre harmonizované uplatňovanie spoločnej vízovej politiky a správne posúdenie migračných a bezpečnostných rizík je rozhodujúca miestna schengenská spolupráca. V rámci uvedenej spolupráce by členské štáty mali posúdiť operačné uplatňovanie konkrétnych ustanovení so zreteľom na miestne podmienky a migračné riziko. Spoluprácu a výmeny medzi konzulárnymi úradmi v jednotlivých lokalitách by mali koordinovať delegácie Únie.

(18) Členské štáty by mali pozorne a pravidelne monitorovať činnosti externých poskytovateľov služieb, aby zabezpečili dodržiavanie právneho nástroja, ktorým sa upravujú im zverené úlohy. Členské štáty by mali každý rok predložiť Komisii správu o spolupráci s externými poskytovateľmi služieb a ich monitorovaní. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby bol celý postup spracúvania žiadostí a spolupráce s externými poskytovateľmi služieb monitorovaný vyslanými pracovníkmi.

(19) Mali by sa stanoviť pružné pravidlá, ktoré by členským štátom umožnili optimalizovať spoločné využívanie zdrojov a rozšíriť konzulárne pokrytie. Spolupráca medzi členskými štátmi (schengenské vízové centrá) by mohla mať akúkoľvek formu, ktorá je vhodná vzhľadom na miestne podmienky, s cieľom rozšíriť geografické konzulárne pokrytie, znížiť náklady členských štátov, zvýšiť viditeľnosť Únie a zlepšiť služby poskytované žiadateľom.

(20) Systémy elektronického podávania žiadostí sú dôležitým nástrojom na uľahčenie postupov vybavovania žiadostí. V budúcnosti by sa malo vyvinúť spoločné riešenie zamerané na digitalizáciu, čím by sa v plnej miere využil nedávno dosiahnutý pokrok v právnej a technologickej oblasti, aby bolo možné podať žiadosti online vychádzajúc v ústrety potrebám žiadateľov a aby sa do schengenského priestoru prilákalo viac návštevníkov. Mali by sa posilniť a jednotne uplatňovať jasné a racionalizované procesné záruky. Okrem toho by sa pohovory mohli podľa možností uskutočňovať prostredníctvom moderných digitálnych nástrojov a diaľkových komunikačných prostriedkov, ako sú napríklad volania alebo videohovory cez internet. Počas postupu vybavovania žiadostí by mali byť zaručené základné práva žiadateľov.

(21) S cieľom zabezpečiť možnosť revidovať výšku vízových poplatkov stanovených v tomto nariadení by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len ZFEÚ), pokiaľ ide o zmenu tohto nariadenia v súvislosti s výškou vízových poplatkov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe právaÚ. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1 . . Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(22) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 810/2009 by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011 , ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13 ). .

(23) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis , sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(24) Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis , na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ESRozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000 , ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43 ). ; Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(25) Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis , na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ESRozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20 ). ; Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(26) Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36 . , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ESRozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31 ). .

(27) Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52 . , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ESRozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1 ). .

(28) Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21 . , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚRozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis , ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19 ). .

(29) Pokiaľ ide o Cyprus, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003.

(30) Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005.

(31) Pokiaľ ide o Chorvátsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2011.

(32) Nariadenie (ES) č. 810/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

Komisia do 2. augusta 2022 vypracuje hodnotenie uplatňovania nariadenia (ES) č. 810/2009 v znení zmenenom týmto nariadením. Toto celkové hodnotenie zahŕňa preskúmanie dosiahnutých výsledkov v porovnaní s cieľmi, ako aj preskúmanie vykonávania ustanovení nariadenia (ES) č. 810/2009 v znení zmenenom týmto nariadením.

Komisia zašle hodnotenie uvedené v odseku 1 Európskemu parlamentu a Rade. Komisia na základe tohto hodnotenia podľa potreby predloží vhodné návrhy.

Členské štáty do 2. mája 2020 poskytnú Komisii relevantné dostupné údaje o používaní cestovného zdravotného poistenia uvedeného v článku 15 nariadenia (ES) č. 810/2009 zo strany držiteľov víz počas ich pobytu na území členských štátov, ako aj o nákladoch, ktoré vznikli vnútroštátnym orgánom alebo poskytovateľom zdravotníckych služieb v súvislosti s držiteľmi víz. Na základe týchto údajov Komisia do 2. novembra 2020 vypracuje správu, ktorá sa zašle Európskemu parlamentu a Rade.

Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 6. júna 2019 .

Článok 2 Článok 2 Monitorovanie a hodnotenie 1.Komisia do 2. augusta 2022 vypracuje hodnotenie uplatňovania nariadenia (ES) č. 810/2009 v znení zmenenom týmto nariadením. Toto celkové hodnotenie zahŕňa preskúmanie dosiahnutých výsledkov v porovnaní s cieľmi, ako aj preskúmanie vykonávania ustanovení nariadenia (ES) č. 810/2009 v znení zmenenom týmto nariadením. 2.Komisia zašle hodnotenie uvedené v odseku 1 Európskemu parlamentu a Rade. Komisia na základe tohto hodnotenia podľa potreby predloží vhodné návrhy. 3.Členské štáty do 2. mája 2020 poskytnú Komisii relevantné dostupné údaje o používaní cestovného zdravotného poistenia uvedeného v článku 15 nariadenia (ES) č. 810/2009 zo strany držiteľov víz počas ich pobytu na území členských štátov, ako aj o nákladoch, ktoré vznikli vnútroštátnym orgánom alebo poskytovateľom zdravotníckych služieb v súvislosti s držiteľmi víz. Na základe týchto údajov Komisia do 2. novembra 2020 vypracuje správu, ktorá sa zašle Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 3 Článok 3 Nadobudnutie účinnosti 1.Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie . 2.Uplatňuje sa od 2. februára 2020 .

Článok 25a Článok 25a Spolupráca v oblasti readmisie 1.V závislosti od úrovne spolupráce tretej krajiny s členskými štátmi pri readmisii neregulárnych migrantov, ktorá sa posúdi na základe relevantných a objektívnych údajov, sa článok 14 ods. 6, článok 16 ods. 1, článok 16 ods. 5 písm. b), článok 23 ods. 1 a článok 24 ods. 2 a 2c nevzťahuje na žiadateľov alebo kategórie žiadateľov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, ktorá sa považuje podľa tohto článku za krajinu, ktorá dostatočne nespolupracuje. 2.Komisia pravidelne a aspoň raz ročne posudzuje spoluprácu tretích krajín v oblasti readmisie, pričom berie do úvahy predovšetkým tieto ukazovatele: a) počet rozhodnutí o návrate vydaných osobám z danej tretej krajiny, ktoré sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov;b) počet skutočných nútených návratov osôb, ktorým boli vydané rozhodnutia o návrate, ako percento z počtu rozhodnutí o návrate vydaných štátnym príslušníkom danej tretej krajiny, a to prípadne aj na základe readmisných dohôd s Úniou alebo dvojstranných readmisných dohôd, počet štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prechádzali cez územie danej tretej krajiny;c) počet žiadostí o readmisiu rozčlenený na jednotlivé členské štáty, ktoré tretia krajina akceptovala, ako percento z počtu takýchto žiadostí, ktoré boli tejto tretej krajine predložené;d) úroveň praktickej spolupráce v súvislosti s návratom v rôznych fázach konania o návrate, ako napríklad:i) pomoc poskytovaná pri určovaní totožnosti osôb, ktoré sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, a pri včasnom vydávaní cestovných dokladov;ii) akceptovanie európskeho cestovného dokladu pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osobitného preukazu (laissez-passer);iii) akceptovanie readmisie osôb, ktoré majú byť v súlade s právnymi predpismi vrátené do ich krajiny;iv) akceptovanie návratových letov a operácií. Takéto posúdenie je založené na používaní spoľahlivých údajov, ktoré poskytli členské štáty, ako aj inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie. Komisia pravidelne a aspoň raz za rok podá správu o svojom posúdení Rade. 3.Členský štát môže Komisii na základe rovnakých ukazovateľov ako v odseku 2 oznámiť, že čelí podstatným a pretrvávajúcim praktickým problémom pri spolupráci s treťou krajinou v oblasti readmisie neregulárnych migrantov. Komisia o tomto oznámení bezodkladne informuje Európsky parlament a Radu. 4.Komisia preskúma každé oznámenie podľa odseku 3 v lehote jedného mesiaca. Komisia o výsledkoch svojho preskúmania informuje Európsky parlament a Radu. 5.Ak Komisia na základe analýzy uvedenej v odsekoch 2 a 4 a po zohľadnení krokov, ktoré sama vykonala na zlepšenie úrovne spolupráce s dotknutou treťou krajinou v oblasti readmisie, a celkových vzťahov Únie s danou treťou krajinou, a to aj v oblasti migrácie, dospeje k záveru, že daná krajina nespolupracuje dostatočne a že je preto potrebné prijať opatrenia, alebo ak počas 12 mesiacov jednoduchá väčšina členských štátov zašle Komisii oznámenie podľa odseku 3, Komisia pokračuje v svojom úsilí o zlepšenie spolupráce s dotknutou treťou krajinou a zároveň predloží Rade návrh na prijatie: a) vykonávacieho rozhodnutia, ktorým sa dočasne pozastaví uplatňovanie niektorého alebo viacerých z týchto článkov – článku 14 ods. 6, článku 16 ods. 5 písm. b), článku 23 ods. 1 alebo článku 24 ods. 2 a 2c – na všetkých štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny alebo na určité kategórie týchto štátnych príslušníkov;b) vykonávacieho rozhodnutia, ktorým sa postupne uplatní jeden z vízových poplatkov stanovených v článku 16 ods. 2a na všetkých štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny alebo na určité kategórie týchto štátnych príslušníkov, ak sa na základe posúdenia zo strany Komisie označia opatrenia uplatňované v súlade s vykonávacím rozhodnutím uvedeným v písmene a) tohto odseku za neúčinné. 6.Komisia na základe ukazovateľov stanovených v odseku 2 nepretržite posudzuje a podáva správy, či možno konštatovať podstatné a trvalé zlepšenie spolupráce s dotknutou treťou krajinou v oblasti readmisie neregulárnych migrantov, a môže s prihliadnutím na celkové vzťahy Únie s uvedenou treťou krajinou predložiť Rade návrh na zrušenie alebo zmenu vykonávacích rozhodnutí uvedených v odseku 5. 7.Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku, ktorý sa dosiahol, pokiaľ ide o spoluprácu danej tretej krajiny v oblasti readmisie, najneskôr šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti vykonávacích rozhodnutí uvedených v odseku 5. 8.Ak Komisia na základe analýzy uvedenej v odseku 2 a s ohľadom na celkové vzťahy Únie s dotknutou treťou krajinou, a to najmä pokiaľ ide o spoluprácu v oblasti readmisie, dospeje k záveru, že dotknutá tretia krajina spolupracuje dostatočne, môže predložiť Rade návrh na prijatie vykonávacieho rozhodnutia týkajúceho sa žiadateľov alebo kategórií žiadateľov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi danej tretej krajiny a ktorí žiadajú o vízum na území danej tretej krajiny, v ktorom sa ustanoví jedno alebo viaceré z týchto opatrení: a) zníženie vízového poplatku uvedeného v článku 16 ods. 1 na 60 EUR;b) skrátenie lehoty, v ktorej sa musí rozhodnúť o žiadosti, uvedenej v článku 23 ods. 1 na 10 dní;c) predĺženie doby platnosti víz na viac vstupov, uvedenej v článku 24 ods. 2. Uvedené vykonávacie rozhodnutie sa uplatňuje najviac jeden rok. Jeho platnosť sa môže predĺžiť.

Článok 40 Článok 40 Organizácia a spolupráca konzulárnych úradov 1.Každý členský štát je zodpovedný za organizovanie konaní týkajúcich sa žiadostí. 2.Členské štáty: a) vybavia svoje konzulárne úrady a orgány zodpovedné za udeľovanie víz na hraniciach, ako aj prípadné úrady svojich honorárnych konzulov zariadením potrebným na zbieranie biometrických identifikátorov podľa článku 42;b) spolupracujú s jedným alebo viacerými členskými štátmi v rámci dohôd o zastúpení alebo akejkoľvek inej formy konzulárnej spolupráce. 3.Členský štát môže takisto spolupracovať s externým poskytovateľom služieb podľa článku 43. 4.Členské štáty oznámia Komisii organizáciu a spoluprácu svojich konzulárnych úradov pre každé miesto, kde sa konzulárne úrady nachádzajú. 5.V prípade ukončenia spolupráce s inými členskými štátmi sa členské štáty usilujú zabezpečiť, aby sa v plnej miere pokračovalo v poskytovaní služieb.

Článok 44 Článok 44 Šifrovanie a bezpečný prenos údajov 1.V prípade spolupráce medzi členskými štátmi a spolupráce s externým poskytovateľom služieb a využitia honorárnych konzulov dotknuté členské štáty zabezpečia, aby boli údaje plne šifrované, bez ohľadu na to, či sú prenášané elektronicky alebo fyzicky na elektronickom pamäťovom médiu. 2.V tretích krajinách, ktoré zakazujú, aby sa zašifrované údaje elektronicky prenášali, dotknuté členské štáty nedovolia elektronický prenos údajov. V takýchto prípadoch dotknuté členské štáty zabezpečia, aby elektronické údaje prenášal fyzicky konzulárny úradník členského štátu v plne zašifrovanej forme na elektronickom pamäťovom médiu alebo, ak by si takýto prenos vyžadoval neprimerané alebo neopodstatnené opatrenia, iným bezpečným a zabezpečeným spôsobom, napríklad využitím uznávaných subjektov, ktoré majú skúsenosti s prepravou citlivých dokumentov a údajov v dotknutej tretej krajine. 3.Vo všetkých prípadoch sa úroveň bezpečnosti prenosu prispôsobí stupňu citlivosti údajov.

Článok 51 Článok 51 Pokyny týkajúce sa praktického uplatňovania tohto nariadenia

Článok 51a Článok 51a Vykonávanie delegovania právomoci 1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku. 2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 16 ods. 9 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 1. augusta 2019 . Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. 3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 16 ods. 9 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. 4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe právaÚ. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1 . . 5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade. 6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 16 ods. 9 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Uplatňuje sa od 2. februára 2020 .

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009 , ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1 ).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77 ).

Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1 .

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011 , ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13 ).

Rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000 , ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43 ).

Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20 ).

Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36 .

Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31 ).

Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52 .

Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1 ).

Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21 .

Rozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis , ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19 ).

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1105/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o zozname cestovných dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa na prekročenie vonkajších hraníc a do ktorých možno vyznačiť vízum, a o vytvorení mechanizmu na vytváranie tohto zoznamu (Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2011, s. 9 ).;

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73 ).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016 , ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1 ).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 21 ).;

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1 ).;

Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30 ).;

Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1 .

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011 , ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13 ).

V závislosti od úrovne spolupráce tretej krajiny s členskými štátmi pri readmisii neregulárnych migrantov, ktorá sa posúdi na základe relevantných a objektívnych údajov, sa článok 14 ods. 6, článok 16 ods. 1, článok 16 ods. 5 písm. b), článok 23 ods. 1 a článok 24 ods. 2 a 2c nevzťahuje na žiadateľov alebo kategórie žiadateľov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, ktorá sa považuje podľa tohto článku za krajinu, ktorá dostatočne nespolupracuje.

Komisia pravidelne a aspoň raz ročne posudzuje spoluprácu tretích krajín v oblasti readmisie, pričom berie do úvahy predovšetkým tieto ukazovatele:

a) počet rozhodnutí o návrate vydaných osobám z danej tretej krajiny, ktoré sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov;

b) počet skutočných nútených návratov osôb, ktorým boli vydané rozhodnutia o návrate, ako percento z počtu rozhodnutí o návrate vydaných štátnym príslušníkom danej tretej krajiny, a to prípadne aj na základe readmisných dohôd s Úniou alebo dvojstranných readmisných dohôd, počet štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prechádzali cez územie danej tretej krajiny;

c) počet žiadostí o readmisiu rozčlenený na jednotlivé členské štáty, ktoré tretia krajina akceptovala, ako percento z počtu takýchto žiadostí, ktoré boli tejto tretej krajine predložené;

d) úroveň praktickej spolupráce v súvislosti s návratom v rôznych fázach konania o návrate, ako napríklad:i) pomoc poskytovaná pri určovaní totožnosti osôb, ktoré sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, a pri včasnom vydávaní cestovných dokladov;ii) akceptovanie európskeho cestovného dokladu pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osobitného preukazu (laissez-passer);iii) akceptovanie readmisie osôb, ktoré majú byť v súlade s právnymi predpismi vrátené do ich krajiny;iv) akceptovanie návratových letov a operácií.

i) pomoc poskytovaná pri určovaní totožnosti osôb, ktoré sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, a pri včasnom vydávaní cestovných dokladov;

ii) akceptovanie európskeho cestovného dokladu pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osobitného preukazu (laissez-passer);

iii) akceptovanie readmisie osôb, ktoré majú byť v súlade s právnymi predpismi vrátené do ich krajiny;

iv) akceptovanie návratových letov a operácií.

Takéto posúdenie je založené na používaní spoľahlivých údajov, ktoré poskytli členské štáty, ako aj inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie. Komisia pravidelne a aspoň raz za rok podá správu o svojom posúdení Rade.

Členský štát môže Komisii na základe rovnakých ukazovateľov ako v odseku 2 oznámiť, že čelí podstatným a pretrvávajúcim praktickým problémom pri spolupráci s treťou krajinou v oblasti readmisie neregulárnych migrantov. Komisia o tomto oznámení bezodkladne informuje Európsky parlament a Radu.

Komisia preskúma každé oznámenie podľa odseku 3 v lehote jedného mesiaca. Komisia o výsledkoch svojho preskúmania informuje Európsky parlament a Radu.

Ak Komisia na základe analýzy uvedenej v odsekoch 2 a 4 a po zohľadnení krokov, ktoré sama vykonala na zlepšenie úrovne spolupráce s dotknutou treťou krajinou v oblasti readmisie, a celkových vzťahov Únie s danou treťou krajinou, a to aj v oblasti migrácie, dospeje k záveru, že daná krajina nespolupracuje dostatočne a že je preto potrebné prijať opatrenia, alebo ak počas 12 mesiacov jednoduchá väčšina členských štátov zašle Komisii oznámenie podľa odseku 3, Komisia pokračuje v svojom úsilí o zlepšenie spolupráce s dotknutou treťou krajinou a zároveň predloží Rade návrh na prijatie:

a) vykonávacieho rozhodnutia, ktorým sa dočasne pozastaví uplatňovanie niektorého alebo viacerých z týchto článkov – článku 14 ods. 6, článku 16 ods. 5 písm. b), článku 23 ods. 1 alebo článku 24 ods. 2 a 2c – na všetkých štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny alebo na určité kategórie týchto štátnych príslušníkov;

b) vykonávacieho rozhodnutia, ktorým sa postupne uplatní jeden z vízových poplatkov stanovených v článku 16 ods. 2a na všetkých štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny alebo na určité kategórie týchto štátnych príslušníkov, ak sa na základe posúdenia zo strany Komisie označia opatrenia uplatňované v súlade s vykonávacím rozhodnutím uvedeným v písmene a) tohto odseku za neúčinné.

Komisia na základe ukazovateľov stanovených v odseku 2 nepretržite posudzuje a podáva správy, či možno konštatovať podstatné a trvalé zlepšenie spolupráce s dotknutou treťou krajinou v oblasti readmisie neregulárnych migrantov, a môže s prihliadnutím na celkové vzťahy Únie s uvedenou treťou krajinou predložiť Rade návrh na zrušenie alebo zmenu vykonávacích rozhodnutí uvedených v odseku 5.

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku, ktorý sa dosiahol, pokiaľ ide o spoluprácu danej tretej krajiny v oblasti readmisie, najneskôr šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti vykonávacích rozhodnutí uvedených v odseku 5.

Ak Komisia na základe analýzy uvedenej v odseku 2 a s ohľadom na celkové vzťahy Únie s dotknutou treťou krajinou, a to najmä pokiaľ ide o spoluprácu v oblasti readmisie, dospeje k záveru, že dotknutá tretia krajina spolupracuje dostatočne, môže predložiť Rade návrh na prijatie vykonávacieho rozhodnutia týkajúceho sa žiadateľov alebo kategórií žiadateľov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi danej tretej krajiny a ktorí žiadajú o vízum na území danej tretej krajiny, v ktorom sa ustanoví jedno alebo viaceré z týchto opatrení:

a) zníženie vízového poplatku uvedeného v článku 16 ods. 1 na 60 EUR;

b) skrátenie lehoty, v ktorej sa musí rozhodnúť o žiadosti, uvedenej v článku 23 ods. 1 na 10 dní;

c) predĺženie doby platnosti víz na viac vstupov, uvedenej v článku 24 ods. 2.

Uvedené vykonávacie rozhodnutie sa uplatňuje najviac jeden rok. Jeho platnosť sa môže predĺžiť.

Každý členský štát je zodpovedný za organizovanie konaní týkajúcich sa žiadostí.

Členské štáty:

a) vybavia svoje konzulárne úrady a orgány zodpovedné za udeľovanie víz na hraniciach, ako aj prípadné úrady svojich honorárnych konzulov zariadením potrebným na zbieranie biometrických identifikátorov podľa článku 42;

b) spolupracujú s jedným alebo viacerými členskými štátmi v rámci dohôd o zastúpení alebo akejkoľvek inej formy konzulárnej spolupráce.

Členský štát môže takisto spolupracovať s externým poskytovateľom služieb podľa článku 43.

Členské štáty oznámia Komisii organizáciu a spoluprácu svojich konzulárnych úradov pre každé miesto, kde sa konzulárne úrady nachádzajú.

V prípade ukončenia spolupráce s inými členskými štátmi sa členské štáty usilujú zabezpečiť, aby sa v plnej miere pokračovalo v poskytovaní služieb.

V prípade spolupráce medzi členskými štátmi a spolupráce s externým poskytovateľom služieb a využitia honorárnych konzulov dotknuté členské štáty zabezpečia, aby boli údaje plne šifrované, bez ohľadu na to, či sú prenášané elektronicky alebo fyzicky na elektronickom pamäťovom médiu.

V tretích krajinách, ktoré zakazujú, aby sa zašifrované údaje elektronicky prenášali, dotknuté členské štáty nedovolia elektronický prenos údajov.

V takýchto prípadoch dotknuté členské štáty zabezpečia, aby elektronické údaje prenášal fyzicky konzulárny úradník členského štátu v plne zašifrovanej forme na elektronickom pamäťovom médiu alebo, ak by si takýto prenos vyžadoval neprimerané alebo neopodstatnené opatrenia, iným bezpečným a zabezpečeným spôsobom, napríklad využitím uznávaných subjektov, ktoré majú skúsenosti s prepravou citlivých dokumentov a údajov v dotknutej tretej krajine.

Vo všetkých prípadoch sa úroveň bezpečnosti prenosu prispôsobí stupňu citlivosti údajov.

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme operačné pokyny týkajúce sa praktického uplatňovania ustanovení tohto nariadenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 52 ods. 2.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 16 ods. 9 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 1. augusta 2019 . Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

Delegovanie právomoci uvedené v článku 16 ods. 9 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe právaÚ. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1 . .

Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

Delegovaný akt prijatý podľa článku 16 ods. 9 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Komisii pomáha výbor (ďalej len výbor pre víza). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011 , ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13 ). .

Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

PRIJALI TOTO NARIADENIE: