Prováděcí nařízení Komise (EU) 2021/447 ze dne 12. března 2021, kterým se stanoví revidované hodnoty referenční úrovně pro přidělování bezplatných povolenek na emise na období 2021 až 2025 podle čl. 10a odst. 2 směrnice Evropského parlamentu a Rady 2003/87/ES (Text s významem pro EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ESÚ. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32 . , a najmä na jej článok 10a ods. 2 tretí pododsek,

Na účely harmonizovaného bezodplatného prideľovania emisných kvót na obdobie rokov 2021 až 2025 sa uplatňujú revidované referenčné úrovne uvedené v prílohe.

Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32 .

(1) V rozhodnutí Komisie 2011/278/EÚRozhodnutie Komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011 , ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2011, s. 1 ). sa určilo 54 referenčných úrovní (štandardov), ktoré slúžia ako základ pre bezodplatné prideľovanie kvót (ďalej len referenčné štandardy), a úrovne týchto referenčných štandardov na obdobie rokov 2013 až 2020. Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/331Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/331 z 19. decembra 2018 , ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii (Ú. v. EÚ L 59, 27.2.2019, s. 8 ). sa s účinnosťou od 1. januára 2021 zrušilo a nahradilo rozhodnutie 2011/278/EÚ a stanovili sa rovnaké východiskové body na určenie ročných mier zníženia na účely aktualizácie všetkých referenčných úrovní na obdobie rokov 2021 až 2030.

(2) Pri určovaní 54 referenčných úrovní uvedených v rozhodnutí 2011/278/EÚ sa v maximálnej možnej miere vychádzalo z údajov o účinnosti jednotlivých zariadení z hľadiska emisií skleníkových plynov, ktoré príslušné európske odvetvové združenia poskytli v súlade s pravidlami vymedzenými Komisiou prostredníctvom usmerňovacieho dokumentu a tzv. odvetvových predpisov. Vzhľadom na dobrovoľný charakter zberu týchto údajov sa daný súbor údajov nevzťahoval na všetky predmetné zariadenia. Pri 14 referenčných úrovniach produktov sa vychádzalo z údajov zo zariadení na výrobu jedného produktu, keďže v prípade predmetných zariadení na výrobu viacerých produktov sa priradenie emisií jednotlivým produktom v danom časovom horizonte nepovažovalo za uskutočniteľné. Vzhľadom na nedostatok údajov z jednotlivých zariadení sa pri piatich referenčných úrovniach produktov, ako aj referenčných úrovniach týkajúcich sa tepla a paliva vychádzalo z informácií získaných z referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách (BREF) alebo z inej literatúry. Štyri referenčné úrovne produktov vychádzali z iných referenčných úrovní produktov s cieľom zabezpečiť rovnocenné podmienky pre výrobcov rovnakých alebo podobných produktov.

(3) Revidované referenčné úrovne sa majú určiť na základe overených informácií o účinnosti zariadení z hľadiska emisií skleníkových plynov, ktoré sú nahlásené podľa článku 11 smernice 2003/87/ES za roky 2016 a 2017. Pre každý referenčný štandard sa má vypočítať priemerný výkon 10 % najúčinnejších zariadení v rokoch 2016 a 2017. Na základe porovnania uvedených úrovní s referenčnými úrovňami stanovenými v rozhodnutí 2011/278/EÚ, ktoré boli založené na údajoch týkajúcich sa výkonu za roky 2007 a 2008, sa majú určiť ročné miery zníženia pre každý referenčný štandard na 9-ročné obdobie v trvaní od rokov 2007/2008 do rokov 2016/2017. Tieto ročné miery zníženia sa potom uplatnia pri extrapolačnom výpočte zodpovedajúceho zníženia referenčných úrovní na 15-ročné obdobie v trvaní od rokov 2007/2008 do rokov 2022/2023. V súlade s článkom 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES by zníženie uplatňované počas daného 15-ročného obdobia nemalo byť nižšie ako 3 % a vyššie ako 24 %. Na účely aktualizácie referenčných úrovní pre aromatické uhľovodíky, vodík, syntézny plyn a tekutý (horúci) kov sa uplatňujú osobitné ustanovenia.

(4) V súlade s článkom 11 ods. 1 smernice 2003/87/ES členské štáty k 30. septembru 2019 predložili Komisii zoznam zariadení s informáciami relevantnými z hľadiska bezodplatného prideľovania emisných kvót. S cieľom zabezpečiť, aby referenčné úrovne vychádzali zo správnych údajov, Komisia vykonala hĺbkové kontroly úplnosti a konzistentnosti údajov relevantných z hľadiska bezodplatného prideľovania emisných kvót, a to aj pomocou automatizovaných nástrojov. V prípade potreby požiadala predmetné príslušné orgány o objasnenia a opravy. Vďaka tomuto postupu Komisia získala presný, konzistentný a porovnateľný súbor údajov o účinnosti všetkýchSmernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018 , ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 (Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 3 ). sa použili údaje zo všetkých podzariadení, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie osobitného referenčného štandardu podľa prílohy I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2019/331.

(5) V článku 27 smernice 2003/87/ES sa stanovuje, že členské štáty môžu za určitých podmienok zo systému EU ETS vylúčiť zariadenia, ktoré nahlásili emisie nižšie ako 25000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého a ktoré (v prípade vykonávania činností spaľovania) majú menovitý tepelný príkon nižší ako 35 MW, s výnimkou emisií z biomasy. V článku 27a smernice 2003/87/ES sa stanovuje, že členské štáty môžu zo systému EU ETS vylúčiť aj zariadenia, ktoré nahlásili emisie nižšie ako 2500 ton ekvivalentu oxidu uhličitého, bez ohľadu na emisie z biomasy. Niekoľko členských štátov sa rozhodlo na základe uvedených ustanovení v rokoch 2021 až 2025 vylúčiť niektoré zariadenia zo systému EU ETS. Tieto zariadenia by sa pri určovaní revidovaných referenčných úrovní nemali brať do úvahy.

(6) Delegované nariadenie (EÚ) 2019/331 obsahuje pravidlá určovania emisií na úrovni podzariadenia s cieľom zabezpečiť konzistentné zaobchádzanie s emisiami súvisiacimi s dovozom, vývozom a domácou výrobou merateľného tepla, odpadových plynov obsahujúcich uhlík a preneseného (transferovaného) CO2 . Na daný účel sa príslušné emisné faktory určili pomocou referenčných úrovní týkajúcich sa tepla a paliva, ktoré sa následne aktualizovali uplatnením určených ročných mier zníženia. Pri dovoze tepla s neznámymi alebo nejasne vymedzenými emisnými faktormi a pri vývoze tepla sa použila hodnota predstavujúca 53,3 t ekvivalentu CO2 /TJ. K uvedenej hodnote sa dospelo na základe uplatnenia ročnej miery zníženia na úrovni 1,6 % na referenčnú úroveň tepla za 9-ročné obdobie v trvaní od rokov 2007/2008 do rokov 2016/2017. V prípade vývozu odpadových plynov sa od skutočného emisného faktora daného odpadového plynu odpočítala hodnota 37,4 t ekvivalentu CO2 /TJ. Uvedená hodnota zodpovedá emisnému faktoru zemného plynu (56,1 t ekvivalentu CO2 /TJ) vynásobenému koeficientom 0,667, ktorému možno pripísať rozdiel v účinnosti medzi používaním odpadového plynu a referenčného paliva, teda zemného plynu. V prípade dovozu odpadových plynov sa použila hodnota 48,0 t ekvivalentu CO2 /TJ. K uvedenej hodnote sa dospelo na základe uplatnenia ročnej miery zníženia na úrovni 1,6 % na referenčnú úroveň paliva za 9-ročné obdobie v trvaní od rokov 2007/2008 do rokov 2016/2017.

(7) V prípade podzariadení dovážajúcich medziprodukty, na ktorých výrobu sa vzťahujú systémové hranice príslušného referenčného štandardu produktu a v prípade ktorých nebolo možné určiť emisie skleníkových plynov spojené s výrobou týchto medziproduktov na základe predložených údajov, by sa pri určovaní revidovaných referenčných úrovní nemalo prihliadať na účinnosť predmetných podzariadení vzhľadom na emisie skleníkových plynov. Týka sa to aktualizácie referenčných úrovní pre rafinérske produkty, tekutý (horúci) kov, spekané dolomitické vápno, amoniak, vodík a bezvodú sódu. V prípade podzariadení vyvážajúcich medziprodukty, kde na základe predložených údajov nebolo možné určiť emisie skleníkových plynov spojené s následnými procesmi, by sa pri určovaní revidovaných referenčných úrovní nemalo prihliadať na účinnosť predmetných podzariadení vzhľadom na emisie skleníkových plynov. Týka sa to aktualizácie referenčnej úrovne pre rafinérske produkty a tekutý (horúci) kov.

(8) Metodika priraďovania emisií rôznym podzariadeniam, ktorá je stanovená v delegovanom nariadení (EÚ) 2019/331, môže viesť k negatívnej účinnosti zariadenia vzhľadom na emisie skleníkových plynov v prípade vývozu tepla vyrobeného s použitím paliva s nízkym emisným faktorom do iných podzariadení alebo zariadení. V takýchto prípadoch by sa na účely určenia revidovaných referenčných úrovní mala účinnosť predmetného podzariadenia vzhľadom na jeho emisie skleníkových plynov stanoviť na nulu.

(9) Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre zmenu klímy,

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Rozhodnutie Komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011 , ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2011, s. 1 ).

Článok 1 Článok 1

Článok 2 Článok 2

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/331 z 19. decembra 2018 , ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii (Ú. v. EÚ L 59, 27.2.2019, s. 8 ).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018 , ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 (Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 3 ).

PRIJALA TOTO NARIADENIE: