Směrnice Evropského parlamentu a Rady (EU) 2024/1619 ze dne 31. května 2024, kterou se mění směrnice 2013/36/EU, pokud jde o pravomoci dohledu, sankce, pobočky ze třetích zemí a environmentální, sociální a správní rizika (Text s významem pro EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej bankyÚ. v. EÚ C 248, 30.6.2022, s. 87 . ,

Článok 65 Článok 65 Správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia 1.Bez toho, aby boli dotknuté právomoci príslušných orgánov v oblasti dohľadu uvedených v článku 64 tejto smernice, a bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanovovať a ukladať trestnoprávne sankcie, členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa správnych sankcií, pravidelných penále a iných správnych opatrení, pokiaľ ide o porušenia vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a rozhodnutí, ktoré na základe uvedených ustanovení alebo uvedeného nariadenia prijal príslušný orgán, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. 2.Členské štáty zabezpečia, aby – ak sa povinnosti uvedené v odseku 1 tohto článku vzťahujú na inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti – mohli príslušné orgány v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, porušenia nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo rozhodnutí, ktoré na základe uvedených ustanovení alebo uvedeného nariadenia prijal príslušný orgán, uplatniť správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia voči členom riadiaceho orgánu, vrcholovému manažmentu, osobám zastávajúcim kľúčové funkcie, iným zamestnancom, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie, ako sa uvádza v článku 92 ods. 3 tejto smernice, a iným fyzickým osobám za predpokladu, že sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za toto porušenie. 3.Uplatňovanie pravidelného penále nebráni príslušným orgánom uložiť za rovnaké porušenie správne sankcie alebo iné správne opatrenia. 4.Príslušné orgány majú všetky právomoci na zhromažďovanie informácií a vyšetrovacie právomoci, ktoré sú potrebné na vykonávanie ich funkcií. Tieto právomoci zahŕňajú: a) právomoc požadovať poskytnutie všetkých informácií, ktoré sú potrebné na to, aby príslušné orgány mohli vykonávať svoje úlohy, vrátane informácií, ktoré sa majú poskytovať v pravidelných intervaloch a v určených formátoch na účely dohľadu a súvisiace štatistické účely, od týchto fyzických alebo právnických osôb:i) inštitúcie zriadené v dotknutom členskom štáte;ii) finančné holdingové spoločnosti zriadené v dotknutom členskom štáte;iii) zmiešané finančné holdingové spoločnosti zriadené v dotknutom členskom štáte;iv) holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou zriadené v dotknutom členskom štáte;v) osoby patriace k subjektom uvedeným v bodoch i) až iv);vi) tretie strany, ktoré pre subjekty uvedené v bodoch i) až iv) tohto písmena externe vykonávajú funkcie alebo činnosti, vrátane poskytovateľov služieb IKT, ktorí sú treťou stranou, uvedených v kapitole V nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 1 ). ; b) právomoc viesť všetky potrebné vyšetrovania akejkoľvek osoby uvedenej v písmene a) bodoch i) až vi) zriadenej alebo nachádzajúcej sa v dotknutom členskom štáte, ak je to potrebné na vykonávanie úloh príslušných orgánov, vrátane právomoci:i) vyžadovať predloženie dokumentov;ii) preskúmavať účtovné knihy a záznamy osôb uvedených v písmene a) bodoch i) až vi) a robiť kópie takýchto účtovných kníh a záznamov alebo výpisy z nich;iii) získavať písomné alebo ústne vysvetlenia od akejkoľvek osoby uvedenej v písmene a) bodoch i) až vi) alebo od ich zástupcov alebo zamestnancov;iv) vypočuť akúkoľvek inú osobu, ktorá s týmto vypočutím súhlasí, s cieľom zhromaždiť informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania av) vykonávať všetky potrebné vyšetrovania v obchodných priestoroch právnických osôb uvedených v písmene a) bodoch i) až vi) a akýchkoľvek iných spoločností zahrnutých do konsolidovaného dohľadu, keď je príslušný orgán orgánom konsolidovaného dohľadu, a to pod podmienkou predchádzajúceho oznámenia dotknutým príslušným orgánom a v súlade s ostatnými podmienkami podľa práva Únie; ak si vyšetrovanie vyžaduje povolenie justičného orgánu podľa vnútroštátneho práva, podá sa žiadosť o takéto povolenie. 5.Odchylne od odseku 1, ak sa v právnom systéme členského štátu nestanovujú správne sankcie, tento článok sa môže uplatňovať tak, že sankciu môže navrhnúť príslušný orgán a uloží ju justičný orgán, pričom sa zabezpečí, aby tieto právne prostriedky nápravy boli účinné a mali rovnocenný účinok ako správne sankcie ukladané príslušnými orgánmi. Ukladané sankcie musia byť v každom prípade účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty uvedené v prvom pododseku oznámia Komisii opatrenia vnútroštátneho práva, ktoré prijmú podľa tohto odseku, do 10. januára 2026 a bezodkladne oznámia všetky ich následné zmeny.

Článok 66 Článok 66 Správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia za porušenie požiadaviek na povolenie a požiadaviek na nadobúdanie alebo odpredaj významných podielov, na významný prevod aktív a záväzkov, na zlúčenia alebo splynutia alebo rozdelenia 1.Členské štáty zabezpečia, aby sa v ich zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach stanovili správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia, aspoň pokiaľ ide o: a) začatie činností úverovej inštitúcie bez získania predchádzajúceho povolenia, čo je v rozpore s článkom 8 tejto smernice;b) vykonávanie aspoň jednej z činností uvedených v článku 4 ods. 1 bode 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 subjektom, ktorý dosahuje prahovú hodnotu uvedenú v uvedenom písmene a ktorému nebolo udelené povolenie na činnosť úverovej inštitúcie, s výnimkou subjektov žiadajúcich o oslobodenie podľa článku 8a tejto smernice;c) podnikanie v oblasti prijímania vkladov a iných návratných zdrojov od verejnosti bez udelenia povolenia na činnosť úverovej inštitúcie, čo je v rozpore s článkom 9 tejto smernice;d) priame alebo nepriame nadobudnutie kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii alebo jej ďalšie priame alebo nepriame zvyšovanie, v dôsledku čoho by podiel na hlasovacích právach alebo kapitáli v držbe dosiahol alebo presiahol prahové hodnoty uvedené v článku 22 ods. 1 tejto smernice, alebo také, že by sa úverová inštitúcia stala dcérskou spoločnosťou nadobúdateľa, bez toho, aby boli počas lehoty na posúdenie písomne informované príslušné orgány úverovej inštitúcie, v ktorej nadobúdateľ plánuje nadobudnúť alebo zvýšiť kvalifikovanú účasť, alebo napriek nesúhlasu príslušných orgánov, čo je v rozpore s uvedeným článkom;e) priame alebo nepriame scudzenie kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii alebo zníženie kvalifikovanej účasti tak, že podiel na hlasovacích právach alebo kapitáli v držbe klesne pod prahové hodnoty uvedené v článku 25 tejto smernice alebo úverová inštitúcia prestane byť dcérskou spoločnosťou právnickej osoby scudzujúcej kvalifikovanú účasť, bez toho, aby o tom boli písomne informované príslušné orgány, čo je v rozpore s uvedeným článkom;f) finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v rozsahu pôsobnosti článku 21a ods. 1 tejto smernice, ktorá nepožiada o schválenie, čím poruší uvedený článok, alebo poruší akúkoľvek inú požiadavku stanovenú v uvedenom článku;g) navrhovaného nadobúdateľa v zmysle vymedzenia v článku 27a ods. 1 tejto smernice, ktorí neoznámi dotknutému príslušnému orgánu priame alebo nepriame nadobudnutie významného podielu v rozpore s uvedeným článkom;h) ktorýkoľvek zo subjektov uvedených v článku 27d tejto smernice, ktorý neoznámi dotknutému príslušnému orgánu priame alebo nepriame scudzenie významného podielu, ktorý presahuje 15 % prípustného kapitálu tohto subjektu;i) ktorýkoľvek zo subjektov uvedených v článku 27f ods. 1 tejto smernice, ktorý vykonáva významný prevod aktív a záväzkov bez toho, aby o tom boli informované príslušné orgány, čo je v rozpore s uvedeným článkom;j) ktorýkoľvek zo subjektov uvedených v článku 27i ods. 1 tejto smernice, ktorý vykonáva zlúčenie alebo splynutie alebo rozdelenie v rozpore s uvedeným článkom. 2.Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch uvedených v odseku 1 opatrenia, ktoré možno uplatniť, zahŕňali aspoň: a) správne sankcie:i) v prípade právnickej osoby správne peňažné sankcie až do výšky 10 % celkového čistého ročného obratu podniku;ii) v prípade fyzickej osoby správne peňažné sankcie až do výšky 5 miliónov EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúcej hodnoty v národnej mene k 17. júlu 2013 ;iii) správne peňažné sankcie až do výšky dvojnásobku sumy ziskov, ktoré sa dosiahli, alebo strát, ktorým sa podarilo zabrániť z dôvodu porušenia, ak je možné takéto dosiahnuté zisky alebo zabránené straty určiť; b) pravidelné penále:i) v prípade právnickej osoby pravidelné penále až do výšky 5 % priemerného denného čistého obratu, ktoré je v prípade pokračujúceho porušovania právnická osoba povinná platiť za každý deň porušenia až do obnovenia plnenia povinnosti; pravidelné penále možno uložiť až na šesť mesiacov odo dňa stanoveného v rozhodnutí príslušného orgánu, ktorým sa vyžaduje ukončenie porušovania a ukladá pravidelné penále;ii) v prípade fyzickej osoby pravidelné penále až do výšky 50000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 9. júlu 2024 , ktoré je v prípade pretrvávajúceho porušovania fyzická osoba povinná platiť za každý deň porušenia až do obnovenia plnenia povinnosti; pravidelné penále možno uložiť až na šesť mesiacov odo dňa stanoveného v rozhodnutí príslušného orgánu, ktorým sa vyžaduje ukončenie porušovania a ukladá pravidelné penále; c) iné správne opatrenia:i) verejné vyhlásenie, ktoré identifikuje zodpovednú fyzickú osobu, inštitúciu, finančnú holdingovú spoločnosť, zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť alebo materskú spoločnosť v EÚ na medzistupni a povahu porušenia;ii) príkaz, aby zodpovedná fyzická alebo právnická osoba upustila od konania a zdržala sa opakovania tohto konania;iii) pozastavenie hlasovacích práv akcionára alebo akcionárov zodpovedných za porušenia uvedené v odseku 1;iv) s výhradou článku 65 ods. 2 dočasný zákaz vykonávať funkcie v inštitúciách členovi riadiaceho orgánu alebo akejkoľvek inej fyzickej osobe, ktorá je zodpovedná za porušenie. Na účely prvého pododseku písm. b) môžu členské štáty stanoviť vyššiu maximálnu výšku pravidelného penále, ktoré sa má uplatňovať za každý deň porušenia. Odchylne od prvého pododseku písm. b) môžu členské štáty uplatňovať pravidelné penále týždenne alebo mesačne. V tomto prípade maximálna výška pravidelného penále, ktorá sa má uplatniť za príslušné týždenné alebo mesačné obdobie, keď dôjde k porušeniu, nepresiahne maximálnu výšku pravidelného penále, ktorá by sa uplatňovala denne v súlade s uvedeným písmenom za príslušné obdobie. Pravidelné penále možno uložiť k určitému dátumu a začať ich uplatňovať neskôr. 3.Celkový čistý ročný obrat uvedený v odseku 2 písm. a) bode i) tohto článku je súčtom týchto položiek určených v súlade s prílohami III a IV k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2021/451Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/451 zo 17. decembra 2020 , ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy na uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu, a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 680/2014 (Ú. v. EÚ L 97, 19.3.2021, s. 1 ). : a) úrokové príjmy;b) úrokové náklady;c) výdavky na akciový kapitál splatný na požiadanie;d) príjem z dividend;e) príjem z poplatkov a provízií;f) výdavky na poplatky a provízie;g) čisté zisky alebo straty z finančných aktív a záväzkov držaných na obchodovanie;h) čisté zisky alebo straty z finančných aktív a záväzkov v reálnej hodnote cez výsledok hospodárenia;i) čisté zisky alebo straty z účtovania hedžingu;j) čisté kurzové rozdiely (zisk alebo strata);k) ostatný prevádzkový príjem;l) ostatné prevádzkové náklady.Na účely tohto článku, základom pre výpočet sú najnovšie ročné finančné informácie dohľadu, pri ktorých je výsledok ukazovateľa vyšší ako nula. Ak sa na právnickú osobu uvedenú v odseku 2 tohto článku nevzťahuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/451, príslušným celkovým čistým ročným obratom je celkový čistý ročný obrat alebo zodpovedajúci druh príjmu v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom. Ak je dotknutý podnik súčasťou skupiny, príslušným celkovým čistým ročným obratom je celkový čistý ročný obrat vyplývajúci z konsolidovanej účtovnej závierky konečnej materskej spoločnosti. 4.Priemerným denným čistým obratom uvedeným v odseku 2 písm. b) bode i) je celkový čistý ročný obrat uvedený v odseku 3 vydelený 365.

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupomPozícia Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 30. mája 2024 . ,

Článok 4 Článok 4 Adresáti

Ú. v. EÚ C 248, 30.6.2022, s. 87 .

(1) Účelom zmien smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚSmernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338 ). v súvislosti s právomocami v oblasti dohľadu, sankciami, pobočkami z tretích krajín a environmentálnymi a sociálnymi rizikami a rizikami v oblasti správy a riadenia (ďalej len ESG) je podporiť harmonizáciu rámca bankového dohľadu a v konečnom dôsledku prehĺbiť vnútorný trh pre bankovníctvo. Príslušné orgány by sa mali snažiť zabezpečiť, aby sa rámec dohľadu uplatňoval na inštitúcie vymedzené v uvedenej smernici primeraným spôsobom, pričom by sa mali zamerať najmä na čo najväčšie zníženie nákladov na dodržiavanie predpisov a vykazovanie pre malé a menej zložité inštitúcie s náležitým ohľadom na odporúčania uvedené v správe s názvom Štúdia nákladov na dodržiavanie požiadaviek na vykazovanie orgánmi dohľadu, ktorú uverejnil Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len orgán EBA) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010 , ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12 ). v roku 2021, ktorých cieľom bolo priemerné zníženie nákladov na vykazovanie o 10 % až 20 %.

(2) Príslušné orgány, ich zamestnanci a členovia ich orgánov správy a riadenia by mali byť nezávislí a nemali by podliehať politickému a hospodárskemu vplyvu. Riziká konfliktov záujmov oslabujú integritu finančného systému Únie a poškodzujú cieľ spočívajúci v integrovanej bankovej únii a únii kapitálových trhov. Smernica 2013/36/EÚ by mala ustanoviť podrobnejšie ustanovenia pre členské štáty, aby sa zabezpečilo, že príslušné orgány vrátane ich zamestnancov a členov ich orgánov správy a riadenia budú konať nezávisle a objektívne. V tejto súvislosti by sa mali stanoviť minimálne požiadavky na predchádzanie konfliktom záujmov a obmedzenie javu otáčavých dverí, pričom by sa mala stanoviť najmä čakacia lehota, zákaz obchodovania s nástrojmi vydanými dohliadanými subjektmi a maximálne obdobie držby pre príslušných členov orgánov správy a riadenia. Orgán EBA by mal na základe medzinárodných najlepších postupov vydať usmernenia určené príslušným orgánom o predchádzaní konfliktom záujmov.

(3) Zamestnanci príslušných orgánov a členovia ich orgánov správy a riadenia, na ktorých sa vzťahujú čakacie lehoty, by mali mať nárok na primeranú náhradu, ktorej účelom by mala byť ich kompenzácia za to, že sa na určité obdobie nemôžu zamestnať u subjektov, v súvislosti s ktorým sa uplatňujú uvedené obmedzenia čakacej lehoty. Náhrada by mala byť úmerná dĺžke čakacej lehoty a o jej forme by mali rozhodnúť jednotlivé členské štáty.

(4) Orgány dohľadu by pri výkone svojich funkcií dohľadu mali konať s najvyššou integritou. S cieľom zvýšiť transparentnosť a zabezpečiť vysoké etické normy je vhodné, aby zamestnanci príslušných orgánov a členovia ich orgánov správy a riadenia príslušných orgánov každoročne predkladali vyhlásenie o záujmoch. V tomto vyhlásení by

(5) Poskytovanie hlavných bankových služieb uvedených v bodoch 1, 2 a 6 prílohy I k smernici 2013/36/EÚ by malo byť podmienené výslovnou a harmonizovanou požiadavkou na udelenie povolenia stanovenou v práve Únie, v ktorej sa uvedie, že podniky usadené v tretej krajine, ktoré chcú poskytovať takéto základné bankové služby v Únii, by mali zriadiť aspoň pobočku v členskom štáte a že takáto pobočka by mala mať povolenie v súlade s právom Únie, pokiaľ podnik nechce poskytovať bankové služby v Únii prostredníctvom dcérskej spoločnosti.

(6) Využívanie bankových služieb mimo Únie, ako je tomu v kontexte Dohovoru Svetovej obchodnej organizácie o záväzkoch v oblasti finančných služieb, zostáva nedotknuté. Požiadavka zriadiť pobočku v Únii by sa nemala vzťahovať na prípady investovania z vlastného podnetu, t. j. keď sa klient alebo protistrana obráti na podnik, ktorý je usadený v tretej krajine, z výlučne vlastnej iniciatívy na poskytovanie bankových služieb vrátane ich pokračovania alebo bankových služieb úzko súvisiacich s pôvodne vyžiadanými službami. Pri transpozícii tejto smernice by členské štáty mali mať možnosť prijať opatrenia na zachovanie práv klientov nadobudnutých na základe existujúcich zmlúv. Takéto opatrenia by sa mali uplatňovať výlučne na účely uľahčenia prechodu na implementáciu tejto smernice a mali by byť úzko vymedzené, aby sa zabránilo prípadom obchádzania. S cieľom zabrániť obchádzaniu pravidiel uplatniteľných na cezhraničné poskytovanie bankových služieb podnikmi z tretích krajín by príslušné orgány mali mať možnosť monitorovať poskytovanie týchto služieb. Požiadavka zriadiť pobočku v Únii by sa nemala vzťahovať ani na medzibankové transakcie a transakcie medzi obchodníkmi. Okrem toho, bez toho, aby bol dotknutý režim udeľovania povolení stanovený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚSmernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349 ). a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1 ). , by sa požiadavka na zriadenie pobočky nemala uplatňovať na prípady, keď úverové inštitúcie z tretích krajín poskytujú v Únii investičné služby a činnosti uvedené v oddiele A prílohy I k smernici 2014/65/EÚ a akékoľvek doplnkové služby, ako je súvisiace prijímanie vkladov alebo poskytovanie úverov či pôžičiek, ktorých účelom je poskytovať služby podľa uvedenej smernice, vrátane poskytovania služieb obchodovania s finančnými nástrojmi alebo správy súkromného majetku. Pri takejto výnimke by sa však mal zohľadniť súlad s pravidlami boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73 ). .

(7) Príslušné orgány by mali mať potrebnú právomoc odňať povolenie udelené úverovej inštitúcii, ak bola takáto úverová inštitúcia určená za inštitúciu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, neexistujú žiadne reálne vyhliadky, že by akékoľvek alternatívne opatrenia súkromného sektora alebo opatrenia dohľadu v primeranej lehote zabránili zlyhaniu tejto úverovej inštitúcie a nie je potrebné vo verejnom záujme prijať opatrenia na riešenie krízovej situácie. V takejto situácii by úverová inštitúcia mala byť zlikvidovaná v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym insolvenčným konaním alebo s inými druhmi konaní stanovených pre tieto inštitúcie podľa vnútroštátneho práva, ktorými by sa zabezpečil jej riadený odchod z trhu, a preto by mala prestať vykonávať činnosti, na ktoré bolo povolenie udelené. Odňatie povolenia by však nemalo byť automatickým dôsledkom konštatovania zlyhania alebo pravdepodobného zlyhania, rovnako ako v iných prípadoch, keď je príslušný orgán oprávnený povolenie odňať. Príslušné orgány by mali vykonávať svoje právomoci spôsobom, ktorý je primeraný a zohľadňuje charakteristiky uplatniteľného vnútroštátneho insolvenčného konania vrátane existujúcich súdnych konaní. Právomoc odňať povolenie by sa nemala využívať na zabránenie začatiu insolvenčného konania alebo na vynútenie jeho ukončenia, napríklad uplatnením súdneho moratória alebo iných opatrení, ktoré sú podmienené aktívnou licenciou.

(8) Finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktoré sú materskými spoločnosťami bankových skupín, by mali naďalej podliehať mechanizmu identifikácie a schvaľovania zavedenému smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019 , ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 253 ). . Tento mechanizmus umožňuje príslušným orgánom zahrnúťNariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1 ). s cieľom zabezpečiť dodržiavanie predpisov na konsolidovanom základe. Za osobitných okolností by príslušné orgány mali mať možnosť oslobodiť od schválenia finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť založenú na účely držby účastí v podnikoch. Okrem toho s cieľom zohľadniť osobitosti určitých bankových skupín by orgán konsolidovaného dohľadu mal mať možnosť umožniť finančným holdingovým spoločnostiam alebo zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam, ktoré sú oslobodené od schválenia, aby boli vylúčené z rozsahu konsolidácie bankovej skupiny. Právomoc vylúčiť tieto subjekty z rozsahu konsolidácie bankovej skupiny by sa však mala vykonávať len za výnimočných okolností, ak sú splnené všetky podmienky stanovené v uplatniteľnom práve, a na tento účel by dotknutá banková skupina mala preukázať, že holdingový subjekt, ktorý by mal byť vylúčený, nie je zapojený do riadenia tejto bankovej skupiny ani nie je preň relevantný.

(9) Orgány dohľadu nad úverovými inštitúciami by mali mať všetky potrebné právomoci, ktoré im umožňujú vykonávať svoje povinnosti a ktoré sa vzťahujú na rôzne operácie vykonávané dohliadanými subjektmi. Na tento účel a s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky by orgány dohľadu mali mať k dispozícii všetky právomoci v oblasti dohľadu, ktoré im umožňujú pokryť významné operácie, ktoré môžu vykonávať dohliadané subjekty. Príslušné orgány by preto mali byť informované v prípade, že významná operácia vrátane nadobudnutia významných podielov v subjektoch finančného alebo nefinančného sektora dohliadanými subjektmi, významných prevodov aktív a záväzkov z dohliadaných subjektov alebo na ne a zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia zahŕňajúceho dohliadané subjekty, ktorú vykonáva dohliadaný subjekt, vyvoláva obavy v súvislosti s jeho prudenciálnym profilom alebo možnými aktivitami prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Príslušné orgány by okrem toho mali mať právomoc zasiahnuť v prípadoch nadobudnutí významných podielov, zlúčenia alebo splynutia, alebo rozdelenia.

(10) S cieľom zabezpečiť proporcionalitu a vyhnúť sa neprimeranému administratívnemu zaťaženiu by sa tieto dodatočné právomoci príslušných orgánov mali vzťahovať len na operácie, ktoré sa považujú za významné. Za významné operácie by sa mali automaticky považovať len operácie pozostávajúce zo zlúčenia alebo splynutia alebo rozdelenia, keďže možno očakávať, že novovytvorený subjekt bude mať výrazne odlišný prudenciálny profil ako subjekty pôvodne zapojené do zlúčenia alebo splynutia alebo rozdelenia. Subjekty, ktoré uskutočňujú zlúčenia alebo splynutia alebo rozdelenia, by ich navyše nemali uzatvárať skôr, ako dostanú kladné stanovisko od príslušných orgánov. Nadobudnutie podielov, ak sa považuje za významné, by mal posúdiť dotknutý príslušný orgán na základe postupu tichého súhlasu.

(11) Aby sa zabezpečilo, že príslušné orgány sú schopné zasiahnuť pred uskutočnením jednej z týchto významných operácií, mali by byť vopred informované. K tomuto oznámeniu by sa mali priložiť informácie potrebné na to, aby príslušné orgány mohli posúdiť navrhovanú operáciu z prudenciálneho hľadiska a z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Toto posúdenie príslušnými orgánmi by sa malo začať v okamihu prijatia oznámenia vrátane všetkých požadovaných informácií. V prípade nadobudnutia významného podielu alebo ak sa navrhovaná operácia týka len finančných zainteresovaných strán z tej istej skupiny, by toto posúdenie malo byť časovo obmedzené.

(12) V prípade nadobudnutia významného podielu by mohlo byť výsledkom záveru posudzovania rozhodnutie príslušného orgánu nesúhlasiť s operáciou. Ak príslušný orgán v danej lehote nevznesie námietky, operácia by sa mala považovať za schválenú.

(13) Treba zosúladiť ustanovenia týkajúce sa nadobudnutia kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii s ustanoveniami o nadobudnutí významného podielu inštitúciou v prípade, že pre tú istú operáciu sa musia vykonať obe posúdenia. Bez náležitého zosúladenia by výsledkom týchto ustanovení totiž mohli byť nezrovnalosti v posudzovaní, ktoré vykonali príslušné orgány, a v konečnom dôsledku aj v rozhodnutiach, ktoré prijali.

(14) Pokiaľ ide o zlúčenie alebo splynutie a rozdelenie, v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46 ). sa stanovujú harmonizované pravidlá a postupy, najmä pre cezhraničné zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia kapitálových spoločností. Postup posudzovania príslušnými orgánmi stanovený v tejto smernici by preto mal dopĺňať smernicu (EÚ) 2017/1132 a nemal by byť v rozpore so žiadnym z jej ustanovení. V prípade tých cezhraničných zlúčení alebo splynutí a rozdelení, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2017/1132, by odôvodnené stanovisko vydané príslušným orgánom malo byť súčasťou posudzovania súladu so všetkými relevantnými podmienkami a riadneho dokončenia všetkých postupov a formálnych náležitostí vyžadovaných pre osvedčenie predchádzajúce zlúčeniu alebo splynutiu alebo osvedčenie predchádzajúce rozdeleniu. Odôvodnené

(15) V niektorých situáciách, napríklad keď sú zapojené subjekty usadené v rôznych členských štátoch, si operácie môžu vyžadovať viacnásobné oznámenia a posúdenia od rôznych príslušných orgánov, čo si vyžaduje účinnú spoluprácu medzi týmito orgánmi. Preto je potrebné presne stanoviť povinnosti v oblasti spolupráce, najmä včasné cezhraničné oznámenia, plynulú výmenu informácií, a to aj s orgánmi zodpovednými za boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, a koordináciu v procese posudzovania.

(16) Orgán EBA by sa mal poveriť vypracovaním regulačných technických predpisov, vykonávacích technických predpisov a usmernení na zabezpečenie primeraného rámca využívania týchto dodatočných právomocí v oblasti dohľadu. V týchto návrhoch regulačných technických predpisov a návrhoch vykonávacích technických predpisov by sa predovšetkým mali určiť informácie, ktoré majú príslušné orgány dostávať, prvky, ktoré sa majú posudzovať, a potrebná spolupráca, ak je zapojený viac ako jeden príslušný orgán. Tieto rôzne prvky sú kľúčové na zabezpečenie toho, aby sa dostatočne harmonizovanou metodikou dohľadu umožnilo účinné vykonávanie ustanovení o dodatočných právomociach s minimálnym možným dodatočným administratívnym zaťažením.

(17) Regulácia pobočiek zriadených podnikmi z tretej krajiny na poskytovanie bankových služieb v členskom štáte podlieha vnútroštátnemu právu a len vo veľmi obmedzenom rozsahu je harmonizovaná smernicou 2013/36/EÚ. Hoci pobočky z tretích krajín sú na bankových trhoch Únie výrazne a čoraz viac zastúpené, v súčasnosti sa na ne vzťahujú len veľmi všeobecné požiadavky na informácie, nevzťahujú sa však na ne žiadne prudenciálne normy na úrovni Únie ani dohody o spolupráci v oblasti dohľadu. Výsledkom úplnej absencie spoločného prudenciálneho rámca je skutočnosť, že pobočky z tretích krajín podliehajú rozdielnym vnútroštátnym požiadavkám rôznej úrovne obozretnosti a rozsahu. Príslušným orgánom navyše chýbajú komplexné informácie a potrebné nástroje dohľadu na riadne monitorovanie špecifických rizík, ktoré vytvárajú skupiny z tretích krajín pôsobiace v jednom alebo viacerých členských štátoch prostredníctvom pobočiek a dcérskych spoločností. V súčasnosti neexistujú žiadne integrované mechanizmy dohľadu vo vzťahu k nim a príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad každou pobočkou skupiny z tretej krajiny nie je povinný vymieňať si informácie s príslušnými orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad inými pobočkami a dcérskymi spoločnosťami tej istej skupiny. Takéto roztrieštené regulačné prostredie vytvára riziká pre finančnú stabilitu a integritu trhu Únie a malo by sa náležite riešiť prostredníctvom harmonizovaného regulačného rámca pre pobočky z tretích krajín. Takýto rámec by mal obsahovať minimálne spoločné požiadavky na povoľovanie, prudenciálne normy, vnútorné riadenie a správu, na dohľad a podávanie správ. Uvedený súbor požiadaviek by mal vychádzať z požiadaviek, ktoré členské štáty už uplatňujú na pobočky z tretích krajín na svojom území, a v rámci neho by sa mali zohľadňovať podobné alebo rovnocenné požiadavky, ktoré tretie krajiny uplatňujú na zahraničné pobočky, s cieľom zabezpečiť konzistentnosť medzi členskými štátmi a zosúladiť regulačný rámec Únie pre pobočky z tretích krajín s prevládajúcimi medzinárodnými postupmi v tejto oblasti.

(18) Pri udeľovaní povolení pobočkám z tretích krajín a dohľade nad nimi by príslušné orgány mali mať možnosť účinne vykonávať svoje funkcie dohľadu. Na tento účel musia mať prístup ku všetkým potrebným informáciám o hlavnom podniku pobočky z tretej krajiny od orgánov dohľadu príslušnej tretej krajiny a musia byť schopné účinne koordinovať svoje činnosti dohľadu s činnosťami orgánov dohľadu tretej krajiny. Predtým, ako pobočka z tretej krajiny začne svoju činnosť v členskom štáte, príslušné orgány by sa mali usilovať o uzavretie dohody s orgánom dohľadu dotknutej tretej krajiny s cieľom umožniť spoluprácu a výmenu informácií. Takáto dohoda by mala byť založená na vzorových administratívnych dohodách vypracovaných orgánom EBA v súlade s článkom 33 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Príslušné orgány by mali orgánu EBA predkladať informácie o takýchto dohodách. Ak nie je možné uzavrieť administratívnu dohodu na základe modelu vypracovaného orgánom EBA, príslušné orgány by mali mať možnosť použiť iné dohody, napríklad výmenu listov, s cieľom zabezpečiť, aby mohli vykonávať svoje funkcie dohľadu.

(19) Z dôvodov proporcionality by sa minimálne požiadavky na pobočky z tretích krajín mali zohľadňovať vo vzťahu k riziku, ktoré predstavujú pre finančnú stabilitu a integritu trhu Únie a členských štátov. Pobočky z tretích krajín by sa preto mali kategorizovať buď ako trieda 1, ak sa považujú za rizikovejšie, alebo ako trieda 2, ak sú malé a menej zložité a nepredstavujú významné riziko pre finančnú stabilitu v súlade s vymedzením pojmu malá a menej zložitá inštitúcia v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Pobočky z tretích krajín so zaúčtovanými aktívami v členskom štáte vo výške 5 miliárd EUR alebo viac by sa preto mali považovať za také, ktoré predstavujú väčšie riziko z dôvodu ich väčšej veľkosti a zložitosti, pretože ich zlyhanie by mohlo viesť k významnému narušeniu trhu členského štátu s bankovými službami alebo jeho bankového systému. Pobočky z tretích krajín s povolením prijímať retailové vklady by sa takisto mali považovať za rizikovejšie, a to bez ohľadu na ich veľkosť, ak výška takýchto retailových vkladov prekračuje určitú prahovú hodnotu, pokiaľ by ich zlyhanie ovplyvnilo vysoko zraniteľných vkladateľov a pokiaľ by

(20) Pobočky z tretích krajín by sa takisto mali zaradiť do triedy 1, ak hlavný podnik podlieha regulácii, pričom dohľad a vykonávanie uvedenej regulácie nie sú určené aspoň za rovnocenné s tým, čo sa vyžaduje smernicou 2013/36/EÚ a s nariadením (EÚ) č. 575/2013, alebo ak je príslušná tretia krajina uvedená ako vysokoriziková tretia krajina, ktorej režim boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849 má strategické nedostatky. Tieto pobočky z tretích krajín predstavujú významné riziko pre finančnú stabilitu Únie a členského štátu usadenia, pretože regulačný rámec alebo rámec boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré sa vzťahujú na ich hlavný podnik, nedokážu primerane zachytiť alebo nedokáže umožniť riadne monitorovanie špecifických rizík vyplývajúcich z činností vykonávaných pobočkou v členskom štáte, alebo rizík pre protistrany v členskom štáte, ktoré vyplývajú zo skupiny z tretej krajiny. Na účely určenia rovnocennosti bankových prudenciálnych noriem a noriem dohľadu tretej krajiny s normami Únie by Komisia mala mať možnosť poveriť orgán EBA, aby vykonal posúdenie a vydal správu o bankovom regulačnom rámci príslušnej tretej krajiny v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Orgán EBA by mal zabezpečiť, aby sa posúdenie vykonávalo dôsledne a transparentne a v súlade s riadnou metodikou. Orgán EBA by mal okrem toho viesť aj konzultácie a úzko spolupracovať s orgánmi dohľadu tretej krajiny a jej vládnymi útvarmi zodpovednými za bankovú reguláciu a v prípade potreby viesť konzultácie a spolupracovať so stranami zo súkromného sektora, pričom by sa mal usilovať, aby s týmito stranami zaobchádzal spravodlivo a poskytol im možnosť predložiť dokumentáciu a predniesť pripomienky v primeranom čase. Orgán EBA by mal ďalej zabezpečiť, aby vydaná správa bola primerane odôvodnená, obsahovala podrobný opis posudzovaných záležitostí a aby bola predložená v primeranom čase. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci prijímať rozhodnutia o rovnocennosti bankových regulačných rámcov pobočiek z tretích krajín. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011 , ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13 ). .

(21) Príslušné orgány by mali mať výslovnú právomoc požadovať v jednotlivých prípadoch, aby pobočky z tretích krajín požiadali o povolenie v súlade so hlavou III kapitolou 1 smernice 2013/36/EÚ, a to aspoň vtedy, ak tieto pobočky vykonávajú činnosti s klientmi alebo protistranami v iných členských štátoch v rozpore s pravidlami vnútorného trhu, ak predstavujú významné riziko pre finančnú stabilitu Únie alebo členského štátu, v ktorom sú usadené, alebo ak celková suma aktív všetkých pobočiek z tretích krajín v Únii, ktoré patria do tej istej skupiny z tretej krajiny, sa rovná alebo je vyššia ako 40 miliárd EUR, alebo ak sa suma aktív pobočky z tretej krajiny v členskom štáte, v ktorom je usadená, rovná alebo je vyššia ako 10 miliárd EUR. Okrem toho by sa od príslušných orgánov malo vyžadovať, aby posudzovali, či pobočky z tretích krajín majú systémový význam, ak súhrnná suma aktív všetkých pobočiek z tretích krajín v Únii, ktoré patria do tej istej skupiny z tretej krajiny, sa rovná alebo je vyššia ako 40 miliárd EUR. Na všetky pobočky z tretích krajín, ktoré patria do rovnakej skupiny z tretej krajiny, usadené v jednom členskom štáte alebo v Únii by sa malo vzťahovať takéto posudzovanie ich dotknutými príslušnými orgánmi. V rámci tohto posúdenia by sa v súlade s osobitnými kritériami malo preskúmať, či tieto pobočky predstavujú obdobnú úroveň rizika pre finančnú stabilitu Únie alebo jej členských štátov ako inštitúcie vymedzené ako systémovo významné v zmysle smernice 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Ak príslušné orgány dospejú k záveru, že pobočky z tretích krajín sú systémovo významné, mali by uložiť požiadavky tým pobočkám, ktoré sú vhodné na zníženie rizík pre finančnú stabilitu. Na tieto účely by mali mať príslušné orgány možnosť od pobočiek z tretích krajín vyžadovať, aby požiadali o povolenie ako dcérske inštitúcie v zmysle smernice 2013/36/EÚ s cieľom pokračovať vo výkone bankových činností v členskom štáte alebo v celej Únii. Príslušné orgány by mali byť navyše schopné ukladať ďalšie požiadavky, najmä povinnosť reštrukturalizovať aktíva alebo činnosti pobočiek z tretích krajín v rámci Únie tak, aby uvedené pobočky už viac nemali systémovú významnosť, alebo požiadavku na splnenie dodatočných požiadaviek na kapitál, likviditu, vykazovanie alebo zverejňovanie tam, kde by to bolo dostatočné na riešenie rizík pre finančnú stabilitu. Príslušné orgány by mali mať možnosť neuložiť žiadnu z týchto požiadaviek pobočkám z tretích krajín, ktoré sa považujú za pobočky so systémovým významom, pričom v takom prípade by mali orgánu EBA a príslušným orgánom členských štátov, v ktorých relevantná skupina z tretej krajiny zriadila iné pobočky z tretích krajín alebo dcérske inštitúcie, poskytnúť odôvodnené oznámenie. S cieľom zohľadniť dôsledky pre celú Úniu by príslušné orgány, ktoré sa rozhodnú uplatniť svoju právomoc požadovať povolenie ako v prípade dcérskej inštitúcie, mali vopred konzultovať s orgánom EBA a dotknutými príslušnými orgánmi.

(22) S cieľom podporovať konzistentnosť rozhodnutí v oblasti dohľadu, pokiaľ ide o skupinu z tretej krajiny, ktorá má pobočky a dcérske spoločnosti vo viacerých členských štátoch Únie, by príslušné orgány pri posudzovaní systémového významu mali konzultovať s orgánom EBA a príslušnými orgánmi členských štátov, v ktorých daná skupina z tretej krajiny zriadila iné pobočky alebo dcérske inštitúcie z tretej krajiny, s cieľom posúdiť riziká pre finančnú stabilitu, ktoré by relevantná pobočka z tretej krajiny mohla predstavovať pre iný členský štát, než je členský štát, v ktorom je zriadená.

(23) Príslušné orgány by mali pravidelne skúmať, či pobočky z tretích krajín dodržiavajú relevantné požiadavky podľa smernice 2013/36/EÚ, a ukladať opatrenia dohľadu týmto pobočkám s cieľom zabezpečiť alebo obnoviť dodržiavanie uvedených požiadaviek. V záujme uľahčenia účinného dohľadu dodržiavania uvedených požiadaviek pobočkami z tretích krajín a umožnenia komplexného prehľadu činností skupín z tretích krajín v rámci Únie by sa príslušným orgánom malo umožniť spoločné vykazovanie na účely dohľadu a finančné vykazovanie v súlade so štandardizovanými vzormi. Orgán EBA by mal byť poverený vypracovaním návrhu vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa stanovia tieto vzory. Navyše je potrebné zaviesť vhodné dohody o spolupráci medzi príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby všetky činnosti skupín z tretích krajín pôsobiacich v Únii prostredníctvom pobočiek z tretích krajín podliehali komplexnému dohľadu, zabrániť obchádzaniu požiadaviek uplatniteľných na tieto skupiny podľa práva Únie a minimalizovať potenciálne riziká pre finančnú stabilitu Únie. Do rozsahu pôsobnosti kolégií orgánov dohľadu nad skupinami z tretích krajín v Únii by sa mali zahrnúť najmä pobočky z tretích krajín triedy 1. Ak takéto kolégium ešte neexistuje, príslušné orgány by mali zriadiť ad hoc kolégium pre všetky pobočky z tretích krajín triedy 1, ktoré patria do tej istej skupiny, ak táto skupina pôsobí vo viac ako jednom členskom štáte.

(24) Rámec Únie pre pobočky z tretích krajín by sa mal uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá diskrečná právomoc členských štátov, na základe ktorej môžu v súčasnosti vo všeobecnosti vyžadovať, aby podniky z určitých tretích krajín vykonávali bankové činnosti na ich území výlučne prostredníctvom dcérskych inštitúcií povolených v súlade s hlavou III kapitolou 1 smernice 2013/36/EÚ. Táto požiadavka by sa mohla vzťahovať na tretie krajiny, ktoré uplatňujú bankové prudenciálne normy a normy dohľadu, ktoré nie sú rovnocenné s normami podľa vnútroštátneho práva daného členského štátu, alebo na tretie krajiny, ktorých režimy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu majú strategické nedostatky.

(25) Bez ohľadu na v súčasnosti uplatniteľné pravidlá mlčanlivosti by sa medzi príslušnými orgánmi a daňovými orgánmi mala zlepšiť výmena informácií. Výmena informácií by mala byť v každom prípade v súlade s vnútroštátnym právom a v prípade, že informácie pochádzajú z iného členského štátu, relevantné príslušné orgány by mali dosiahnuť dohodu o ich zverejnení.

(26) Je nevyhnutné, aby inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti dodržiavali prudenciálne požiadavky s cieľom zaistiť ich bezpečnosť a spoľahlivosť a zachovať stabilitu finančného systému na úrovni Únie ako celku, ako aj na úrovni každého členského štátu. Európska centrálna banka (ďalej len ECB) a vnútroštátne príslušné orgány by preto mali mať právomoc prijať včasné a rozhodné opatrenia, ak tieto inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti a ich skutoční manažéri nedodržiavajú prudenciálne požiadavky alebo rozhodnutia v oblasti dohľadu.

(27) Na zabezpečenie rovnakých podmienok v oblasti právomocí ukladania sankcií by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby stanovili účinné, primerané a odrádzajúce správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia v súvislosti s porušením vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje smernica 2013/36/EÚ, porušením nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo rozhodnutí prijatých príslušným orgánom na základe uvedených ustanovení alebo uvedeného nariadenia. Tieto správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia by mali spĺňať určité minimálne požiadavky vrátane minimálnych právomocí, ktoré by sa mali zveriť príslušným orgánom, aby ich mohli ukladať, kritérií, ktoré by príslušné orgány mali zohľadňovať pri ich uplatňovaní, požiadaviek na zverejnenie alebo výšky správnych sankcií a pravidelného penále. Orgán EBA by mal byť poverený podávaním správ o spolupráci medzi príslušnými orgánmi v súvislosti s uplatňovaním správnych sankcií, pravidelného penále a iných správnych opatrení.

(28) Členské štáty by mali mať možnosť ukladať správne sankcie, ak príslušné porušenie podlieha aj vnútroštátnemu trestnému právu. Príslušné orgány by mali pri určovaní typu správnych sankcií alebo iných správnych opatrení a výšky správnych peňažných sankcií prihliadať na všetky predchádzajúce trestné sankcie, ktoré boli uložené za rovnaké porušenie fyzickej alebo právnickej osobe zodpovednej za uvedené porušenie. Tým sa má zabezpečiť, aby sa prísnosť všetkých správnych sankcií a iných správnych opatrení uložených na represívne účely v prípade kumulácie správnych a trestných konaní, ktoré sú dôsledkom toho istého protiprávneho konania, obmedzila na to, čo je nevyhnutné vzhľadom na závažnosť príslušného porušenia. Na tento účel by členské štáty mali zaviesť vhodné mechanizmy na zabezpečenie toho, aby príslušné orgány a justičné orgány boli riadne a včas informované o každom správnom alebo trestnom konaní začatom proti tej istej fyzickej alebo právnickej osobe.

(29) Správne peňažné sankcie by mali mať odrádzajúci účinok, aby sa fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá porušuje vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa transponuje smernica 2013/36/EÚ, alebo ktorá porušuje nariadenie (EÚ) č. 575/2013, zabránilo v tom, aby sa v budúcnosti zapájala do rovnakého alebo podobného konania. Správne peňažné sankcie uložené právnickým osobám by sa mali uplatňovať dôsledne, najmä pokiaľ ide o určenie maximálnej výšky takýchto sankcií, ktorá by mala zohľadňovať celkový čistý ročný obrat príslušného podniku. Celkový čistý ročný obrat v zmysle smernice 2013/36/EÚ však v súčasnosti nie je vyčerpávajúci ani dostatočne jasný na zabezpečenie rovnakých podmienok pri uplatňovaní administratívnych peňažných sankcií. S cieľom zabezpečiť konzistentný výpočet v celej Únii by sa v smernici 2013/36/EÚ mal stanoviť zoznam prvkov, ktoré sa majú zahrnúť do výpočtu celkového čistého ročného obratu.

(30) Okrem správnych peňažných sankcií by príslušné orgány mali byť splnomocnené ukladať pravidelné penále inštitúciám, finančným holdingovým spoločnostiam, zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam a tým členom riadiaceho orgánu v jeho riadiacej funkcii, vrcholového manažmentu, osobám zastávajúcim kľúčové funkcie, iným osobám prijímajúcim významné riziko a akýmkoľvek iným fyzickým osobám, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva identifikované ako zodpovedné za porušenie povinnosti dodržiavať vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa transponuje smernica 2013/36/EÚ, ich povinností vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo z rozhodnutia, ktoré prijal príslušný orgán na základe uvedených ustanovení alebo uvedeného nariadenia. Členské štáty by mali stanoviť osobitné pravidlá a účinné mechanizmy týkajúce sa uplatňovania pravidelného penále. Pravidelné penále by sa malo uložiť, ak porušovanie pretrváva. Bez toho, aby boli dotknuté práva dotknutých osôb na riadny proces podľa uplatniteľného práva vrátane ich práva na vypočutie, príslušné orgány by mali mať možnosť uložiť pravidelné penále bez toho, aby museli strane, ktorá sa dopustila porušenia, zasielať predchádzajúcu žiadosť, príkaz alebo varovanie, v ktorých by požadovali, aby si opäť začala plniť svoje záväzky. Keďže účelom pravidelného penále je prinútiť fyzické alebo právnické osoby, aby ukončili pretrvávajúce porušovanie predpisov, uplatňovanie pravidelného penále by nemalo brániť príslušným orgánom v tom, aby ukladali následné správne sankcie za to isté porušenie. Pravidelné penále by malo byť možné uložiť k určitému dátumu a začať ho uplatňovať neskôr. Pokiaľ členské štáty nestanovia inak, pravidelné penále by sa malo vypočítavať na dennej báze.

(31) S cieľom zabezpečiť čo najväčší rozsah opatrení v nadväznosti na porušenie a pomôcť predchádzať ďalším porušeniam bez ohľadu na to, či takéto porušenia podliehajú správnej sankcii alebo inému správnemu opatreniu podľa vnútroštátneho práva by členské štáty mali mať možnosť stanoviť dodatočné správne sankcie a vyššiu úroveň správnych peňažných sankcií a pravidelného penále.

(32) Príslušný orgán by pri ukladaní pravidelného penále mal zohľadniť možný vplyv pravidelného penále na finančnú situáciu fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá porušuje pravidlá, a snažiť sa zabrániť tomu, aby sankcia spôsobila platobnú neschopnosť fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá porušuje pravidlá, doviedla ju do vážnych finančných ťažkostí alebo aby predstavovala neprimeraný percentuálny podiel ročného príjmu fyzickej osoby alebo celkového ročného obratu právnickej osoby. Príslušné orgány by mali takisto zabezpečiť, aby sa pravidelné penále uplatňovalo na členov riadiaceho orgánu, vrcholového manažmentu, osôb zastávajúcich kľúčové funkcie, iné osoby prijímajúce významné riziko a na akékoľvek iné fyzické osoby, ktoré sú individuálne alebo kolektívne identifikované ako osoby priamo zodpovedné za porušenie.

(33) Vo výnimočných prípadoch, ak právny systém členského štátu neumožňuje uloženie správnych sankcií stanovených v tejto smernici, malo by byť možné výnimočne uplatniť pravidlá o správnych sankciách tak, že sankciu navrhne príslušný orgán a uloží ju justičný orgán. Je však potrebné, aby uvedené členské štáty zabezpečili, aby uplatňovanie takýchto pravidiel a sankcií malo rovnaký účinok ako správne sankcie, ktoré uložili príslušné orgány. Stanovené sankcie by preto mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(34) S cieľom stanoviť primerané sankcie za porušenia vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje smernica 2013/36/EÚ, a za porušenia nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa mal doplniť zoznam porušení, na ktoré sa vzťahujú správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia. Zoznam porušení stanovený v smernici 2013/36/EÚ by sa mal preto zmeniť.

(35) Po zavedení medzinárodného štandardu finančného výkazníctva 9 – finančné nástroje (IFRS 9) 1. januára 2018 má výsledok výpočtov očakávaných kreditných strát, ktorý vychádza z prístupov založených na modelovaní, priamy vplyv na výšku vlastných zdrojov inštitúcií a ich podielov stanovených predpismi. Z tých istých prístupov založených na modelovaní vychádza aj výpočet očakávaných kreditných strát, ak inštitúcie uplatňujú národné účtovné rámce. Z tohto dôvodu je dôležité, aby príslušné orgány a orgán EBA mali jasný prehľad o vplyve, ktorý majú tieto výpočty na rozsah hodnôt pre rizikovo vážené aktíva a požiadavky na vlastné zdroje, ktoré vznikajú pri podobných expozíciách. Na tento účel by referenčné porovnávanie malo zahŕňať aj tieto prístupy založené na modelovaní. Vzhľadom na to, že inštitúcie, ktoré vypočítavajú požiadavky na vlastné zdroje v súlade so

(36) Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019 , ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 1 ). sa zmenilo nariadenie (EÚ) č. 575/2013 zavedením revidovaného rámca trhového rizika, ktorý vypracoval Bazilejský výbor pre bankový dohľad. Alternatívny štandardizovaný prístup, ktorý je súčasťou tohto nového rámca, inštitúciám umožňuje modelovať niektoré parametre používané pri výpočte rizikovo vážených aktív a požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko. Z tohto dôvodu je dôležité, aby príslušné orgány a orgán EBA mali jasný prehľad o rozsahu hodnôt pre rizikovo vážené aktíva a požiadavkách na vlastné zdroje, ktoré vznikajú pri podobných expozíciách nielen v rámci alternatívneho prístupu založeného na internom modeli, ale aj v rámci alternatívneho štandardizovaného prístupu. Referenčné porovnávanie trhového rizika by preto malo zahŕňať revidované štandardizované prístupy a revidované prístupy interného modelu, pričom je potrebné zohľadniť zásadu proporcionality.

(37) Globálny prechod na udržateľné hospodárstvo, ako je zakotvený v Parížskej dohodeÚ. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4 . prijatej 12. decembra 2015 v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len Parížska dohoda), a v Agende OSN 2030 pre udržateľný rozvoj, si bude vyžadovať zásadné sociálno-ekonomické zmeny a bude závisieť od mobilizácie významných finančných zdrojov z verejného a súkromného sektora. Európska zelená dohoda, ktorú zaviedla Komisia vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 , zaväzuje Úniu, aby sa do roku 2050 stala klimaticky neutrálnou. Finančný systém zohráva dôležitú úlohu pri podporovaní tohto prechodu, čo nesúvisí len s uchopením a podporou nových príležitostí, ktoré z neho vzniknú, ale aj so správnym riadením rizík, ktoré môže so sebou priniesť. Keďže tieto riziká môžu mať vplyv na stabilitu jednotlivých inštitúcií aj finančného systému ako celku, je potrebný posilnený regulačný prudenciálny rámec založený na riziku, ktorým sa lepšie integrujú súvisiace riziká.

(38) Nevídaný rozsah prechodu na udržateľné, klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo bude mať výrazný vplyv na finančný systém. V roku 2018 Sieť centrálnych bánk a orgánov dohľadu pre ekologizáciu finančného systému uznala, že riziká súvisiace s klímou predstavujú finančné riziko. V oznámení Komisie zo 6. júla 2021 s názvom Stratégia financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo (ďalej len obnovená stratégia udržateľného financovania) sa zdôrazňuje, že riziká ESG a riziká vyplývajúce z fyzického vplyvu zmeny klímy, straty biodiverzity a širšej environmentálnej degradácie ekosystémov predstavujú bezprecedentnú výzvu pre hospodárstvo Únie a stabilitu finančného systému. Tieto riziká sa vyznačujú špecifikami, ako je napríklad ich výhľadový charakter a špecifický vplyv v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. Špecifickosť rizík súvisiacich s klímou a iných environmentálnych rizík, napríklad rizík vyplývajúcich z environmentálnej degradácie a straty biodiverzity, pokiaľ ide o riziko prechodu aj fyzické riziko, si vyžaduje najmä riadenie týchto rizík v rámci dlhodobého, najmenej desaťročného horizontu.

(39) Dlhodobá povaha a hĺbka prechodu na udržateľné, klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo bude znamenať významné zmeny obchodných modelov inštitúcií. Na dosiahnutie cieľa neutrality emisií skleníkových plynov v rámci hospodárstva Únie do roku 2050 pri udržaní súvisiacich rizík pod kontrolou je potrebné primerané nastavenie finančného sektora, a najmä úverových inštitúcií. Príslušné orgány by preto mali mať možnosť posúdiť tento proces nastavenia a zasiahnuť v prípadoch, keď inštitúcie riadia riziká súvisiace s klímou, ako aj riziká vyplývajúce z environmentálnej degradácie a straty biodiverzity spôsobom, ktorý ohrozuje stabilitu jednotlivých inštitúcií alebo celkovú finančnú stabilitu. Príslušné orgány by zároveň mali monitorovať situácie a byť oprávnené konať, keď existujú riziká vyplývajúce z trendov prechodu v kontexte príslušných regulačných cieľov Únie a členských štátov súvisiacich s faktormi ESG, stanovených napríklad v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021 , ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1 ). , oznámení Komisie zo 14. júla 2021 s názvom Fit for 55: plnenie cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 na ceste ku klimatickej neutralite“ (ďalej len balík Fit for 55) a v Kunminsko-Montrealskom globálnom rámci pre biodiverzitu, ktorý bol prijatý 19. decembra 2022 na konferencii zmluvných strán Dohovoru Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite, a ak je to relevantné pre medzinárodne aktívne inštitúcie, aj v kontexte

(40) Aby si inštitúcie udržali primeranú odolnosť voči negatívnym vplyvom faktorov ESG, stanovili v Únii potrebu schopnosti systematického určovania, merania a riadenia rizík ESG a od ich orgánov dohľadu by sa malo vyžadovať, aby posudzovali tieto riziká na úrovni jednotlivých inštitúcií, ako aj na systémovej úrovni, pričom by sa uprednostňovali environmentálne faktory a postupovalo by sa k iným faktorom udržateľnosti v súlade s vývojom metodík a nástrojov na posudzovanie. Od inštitúcií by sa malo vyžadovať, aby posudzovali zosúladenie svojich portfólií s ambíciou Únie dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu a zároveň odvrátiť environmentálnu degradáciu a stratu biodiverzity. Inštitúcie by mali mať povinnosť stanoviť osobitné plány na riešenie finančných rizík, ktoré v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte vyplývajú z ESG faktorov, a to aj z trendov prechodu v kontexte príslušných regulačných cieľov Únie a členských štátov, stanovených napríklad v Parížskej dohode, nariadení (EÚ) 2021/1119, balíku Fit for 55 a globálnom rámci pre biodiverzitu po roku 2020, a ak je to relevantné pre inštitúcie pôsobiace na medzinárodnej úrovni, aj v kontexte právnych a regulačných cieľov tretích krajín. Od inštitúcií by sa mali vyžadovať spoľahlivé mechanizmy správy a riadenia a interné procesy pre riadenie rizík ESG a zavedenie stratégií schválených ich riadiacimi orgánmi, v ktorých sa nezohľadňujú iba aktuálne, ale aj výhľadové vplyvy faktorov ESG. Kolektívne znalosti a informovanosť v súvislosti s faktormi ESG zo strany riadiacich orgánov inštitúcií a alokácia interného kapitálu na riešenie rizík ESG budú takisto kľúčové na posilnenie odolnosti voči negatívnym vplyvom týchto rizík. Špecifiká rizík ESG znamenajú, že chápanie, meranie a postupy riadenie sa môžu medzi jednotlivými inštitúciami významne líšiť. V rámci pre prudenciálnu reguláciu by sa mali stanoviť vhodné definície a minimálne normy na posudzovanie rizík ESG, aby sa zabezpečila konvergencia v Únii a jednotné chápanie týchto rizík. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa v smernici 2013/36/EÚ mali zaviesť vymedzenia pojmov a orgánu EBA by sa mala udeliť právomoc presne stanoviť minimálny súbor referenčných metodík na posudzovanie vplyvu rizík ESG na finančnú stabilitu inštitúcií, pričom by sa mal uprednostniť vplyv environmentálnych faktorov. Keďže výhľadová povaha rizík ESG znamená, že analýza scenárov a stresové testovanie spolu s plánmi na riešenie týchto rizík predstavujú osobitne informatívne nástroje posudzovania, orgánu EBA by sa mala udeliť aj právomoc vypracovať jednotné kritériá pre obsah plánov na riešenie týchto rizík, pre vypracovanie scenárov a pre uplatňovanie metodík stresového testovania. Orgán EBA by mal vo svojich scenároch vychádzať z dostupných vedeckých dôkazov, pričom by mal nadviazať na prácu Siete centrálnych bánk a orgánov dohľadu pre ekologizáciu finančného systému a úsilie Komisie o posilnenie spolupráce medzi všetkými príslušnými verejnými orgánmi s cieľom vytvoriť spoločnú metodickú základňu, ako sa uvádza v obnovenej stratégii udržateľného financovania. Environmentálne riziká vrátane rizík súvisiacich s klímou a rizík vyplývajúcich z environmentálnej degradácie a straty biodiverzity by mali mať prioritu vzhľadom na ich naliehavosť a na osobitný význam analýzy scenárov a stresového testovania pre ich posudzovanie.

(41) Inštitúcie ako hlavní poskytovatelia finančných prostriedkov pre podniky a domácnosti v Únii zohrávajú relevantnú úlohu pri podpore udržateľného rozvoja v celej Únii. Na to, aby Únia splnila svoj celkový cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/1119, musia inštitúcie do svojich politík a činností začleniť úlohu podpory udržateľného rozvoja. S cieľom zabezpečiť tento proces integrácie sa obchodné modely a stratégie inštitúcií musia testovať na základe príslušných regulačných cieľov Únie v oblasti udržateľného hospodárstva, a to napríklad aj na základe opatrení stanovených Európskou vedeckou poradnou radou pre zmenu klímy, v záujme identifikácie rizík ESG vyplývajúcich z nesúladu. Ak inštitúcie zverejňujú svoje ciele a záväzky v oblasti udržateľnosti podľa iných povinných alebo dobrovoľných rámcov udržateľnosti, napríklad podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚSmernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19 ). , tieto ciele a záväzky by mali byť v súlade s konkrétnymi plánmi na riešenie rizík ESG, ktorým čelia v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. Príslušné orgány by mali prostredníctvom svojich relevantných činností dohľadu posúdiť rozsah, v akom inštitúcie čelia rizikám ESG, a mali by mať sprievodné politiky riadenia a operačné opatrenia zohľadnené v cieľoch a míľnikoch stanovených v ich

(42) Riziká ESG môžu mať ďalekosiahle dôsledky pre stabilitu jednotlivých inštitúcií, ako aj finančného systému ako celku. Príslušné orgány by preto mali konzistentne zohľadňovať tieto riziká vo svojich príslušných činnostiach dohľadu vrátane postupu preskúmania a hodnotenia týchto rizík orgánmi dohľadu a ich stresového testovania. Komisia prostredníctvom Nástroja technickej podpory zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 z 10. februára 2021 , ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej podpory (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 1 ). poskytuje podporu vnútroštátnym príslušným orgánom pri vývoji a vykonávaní metodík stresového testovania a v tejto súvislosti bude naďalej poskytovať technickú podporu. Metodiky stresového testovania rizík ESG sa však doteraz uplatňovali najmä prieskumným spôsobom. Aby sa stresové testovanie rizík ESG pevne a konzistentne zaradilo do dohľadu, orgán EBA, európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len orgán EIOPA), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010 , ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48 ). , a európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len orgán ESMA), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010 , ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84 ). , by mali spoločne vypracovať usmernenia s cieľom zabezpečiť konzistentné hľadiská a spoločné metodiky pre stresové testovanie rizík ESG. Stresové testovanie týchto rizík by sa malo začať klimatickými a environmentálnymi faktormi a po získaní väčšieho množstva údajov a metodík v súvislosti s rizikami ESG na podporu rozvoja ďalších nástrojov na posudzovanie ich kvantitatívneho vplyvu na finančné riziká by príslušné orgány mali čoraz viac posudzovať vplyv týchto rizík pri svojom posudzovaní primeranosti úverových inštitúcií. V záujme zabezpečenia konvergencie postupov dohľadu by mal orgán EBA vydať usmernenia týkajúce sa jednotného zahrnutia rizík ESG do postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu.

(43) Ustanovenia smernice 2013/36/EÚ o rámci pre vankúš na krytie systémového rizika sa už môžu používať na riešenie rôznych druhov systémových rizík vrátane systémových rizík súvisiacich so zmenou klímy. V rozsahu, v akom sa príslušné orgány alebo určené orgány inštitúcií nazdávajú, že riziká súvisiace so zmenou klímy majú potenciál vážnych negatívnych dôsledkov pre finančný systém a reálnu ekonomiku v členských štátoch, mali by zaviesť mieru vankúša na krytie systémového rizika, ktorá by sa uplatňovala aj na určité súbory alebo podsúbory expozícií, napríklad na tie, na ktoré sa vzťahujú fyzické riziko a riziko prechodu súvisiace so zmenou klímy, ak sa domnievajú, že zavedenie takejto miery je účinný a primeraný prostriedok zmiernenie týchto rizík.

(44) Trhy s kryptoaktívami v posledných rokoch rýchlo rástli. S cieľom riešiť potenciálne riziká pre inštitúcie spôsobené ich expozíciami voči kryptoaktívam, na ktoré sa dostatočne nevzťahuje existujúci prudenciálny rámec, Bazilejský výbor pre bankový dohľad vypracoval normu pre prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami voči kryptoaktívam. Časť tejto normy sa týka riadenia rizík inštitúciami a uplatňovania postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu nad inštitúciami. Od inštitúcií s priamymi alebo nepriamymi expozíciami voči kryptoaktívam alebo inštitúcií, ktoré poskytujú súvisiace služby pre akúkoľvek formu kryptoaktív, by sa malo vyžadovať, aby mali zavedené politiky, procesy a postupy riadenia rizík s cieľom primerane riadiť riziká spôsobené ich expozíciami voči kryptoaktívam. Inštitúcie by vo svojich činnostiach riadenia rizík mali zohľadňovať najmä riziká súvisiace s technológiami kryptoaktív, všeobecnými informačnými a komunikačnými technológiami (ďalej len IKT) a kybernetické riziká, právne riziká, riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a riziká oceňovania. Príslušné orgány by mali mať možnosť prijať potrebné opatrenia dohľadu, ak sa postupy riadenia rizík inštitúcií považujú za nedostatočné.

(45) Účelom posudzovania vhodnosti členov riadiacich orgánov je zabezpečiť, aby boli títo členovia kvalifikovaní na svoje funkcie a mali dobrú povesť. Spoľahlivý rámec pre odbornosť a vhodnosť na posudzovanie vhodnosti členov riadiaceho orgánu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie je zásadným faktorom na zabezpečenie primeraného chodu inštitúcií a náležitého riadenia ich rizík. Existujúce pravidlá nezabezpečujú včasné posúdenie vhodnosti členov riadiaceho orgánu zo strany inštitúcie, ktorá ich vymenúva. Okrem toho v súčasnosti neexistujú žiadne pravidlá posudzovania vhodnosti osôb zastávajúcich kľúčové funkcie. Navyše cezhraničné inštitúcie sa musia zorientovať voodbornosť a vhodnosť. Podporí sa tým konvergencia dohľadu, posilní sa vzájomná dôvera medzi príslušnými orgánmi a poskytne sa viac právnej istoty inštitúciám. Posúdenia odbornosti a vhodnosti sú dôležitým prvkom dohľadu spolu s ďalšími mechanizmami, ako je postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu a pravidlá odmeňovania, ktoré spolu zabezpečujú riadnu správu a riadenie inštitúcií.

(46) S cieľom zabezpečiť riadnu správu a riadenie, uľahčiť nezávislé stanoviská a kritické výzvy a prezentovať rôzne názory a skúsenosti by riadiace orgány mali byť dostatočne rozmanité, pokiaľ ide o vek, pohlavie, zemepisný pôvod a vzdelanie a profesionálne skúsenosti. Rodová rovnováha má osobitný význam pre zabezpečenie primeraného zastúpenia obyvateľstva a mala by sa podporovať.

(47) Keďže inštitúcie a finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti nesú primárnu zodpovednosť za posúdenie vhodnosti každého člena riadiaceho orgánu, mali by vykonať počiatočné posúdenie vhodnosti pred tým, ako nový člen nastúpi do funkcie, s výhradou určitých výnimiek, po ktorom nasleduje overenie príslušnými orgánmi. Uvedené subjekty by mali zabezpečiť, aby informácie o vhodnosti členov riadiaceho orgánu zostali aktuálne. Uvedené subjekty by mali tieto informácie oznamovať príslušnému orgánu. Hneď ako sa zistia akékoľvek nové skutočnosti alebo iné okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť vhodnosť členov riadiaceho orgánu, tieto subjekty by o tom mali bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány. Tieto subjekty by mali prijať potrebné opatrenia, ak dospejú k záveru, že člen alebo potenciálny člen riadiaceho orgánu nespĺňa požiadavky vhodnosti. Rovnaké požiadavky by sa mali vzťahovať aj na osoby zastávajúce kľúčové funkcie.

(48) V záujme zabezpečenia právnej istoty a predvídateľnosti pre subjekty je potrebné zaviesť procedurálne pravidlá overovania vhodnosti členov riadiaceho orgánu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie vo veľkých inštitúciách zo strany príslušných orgánov. Takéto procedurálne pravidlá by mali príslušným orgánom umožniť, aby v prípade potreby požiadali o akékoľvek dodatočné informácie, a to aj prostredníctvom dokumentácie, rozhovorov a vypočutí. Informácie a dokumenty, ktoré sú potrebné na posúdenie vhodnosti príslušnými orgánmi, a to aj v súvislosti so žiadosťou o posúdenie vhodnosti, ktorú majú poskytnúť pred tým, ako potenciálny člen prevzal pozíciu (ďalej len žiadosť o predbežné posúdenie vhodnosti), veľké inštitúcie v prípade členov riadiaceho orgánu v jeho riadiacej funkcii alebo v prípade predsedu riadiaceho orgánu v jeho funkcii dohľadu, by sa mali sprístupniť príslušným orgánom prostriedkami, ktoré určia príslušné orgány. Príslušné orgány by mali opätovne posúdiť vhodnosť člena, ak sa relevantné informácie týkajúce sa vhodnosti tohto člena zmenili. Príslušné orgány by nemali vyžadovať opätovné posúdenie vhodnosti členov riadiaceho orgánu pri obnovení ich mandátu, s výnimkou situácie, keď sa relevantné informácie, ktoré sú príslušným orgánom známe, zmenili a takáto zmena môže ovplyvniť vhodnosť dotknutého člena. Príslušné orgány by mali mať právomoc prijať potrebné opatrenia, ak dospejú k záveru, že požiadavky na vhodnosť nie sú splnené. Príslušné orgány by mali mať možnosť požiadať orgán zodpovedný za dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849, aby za podmienky zohľadnenia rizika nahliadali do relevantných informácií týkajúcich sa členov riadiaceho orgánu a aby mali prístup do centrálnej databázy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(49) Vzhľadom na riziká, ktoré predstavujú veľké inštitúcie a ktoré vyplývajú najmä z potenciálnych účinkov nákazy, príslušné orgány členských štátov, v ktorých orgán dohľadu vykonáva posúdenie vhodnosti po tom, ako člen prevzal pozíciu v riadiacom orgáne v súlade s vnútroštátnym právom, by mali byť bez zbytočného odkladu informované, hneď ako existuje jasný zámer vymenovať člena riadiaceho orgánu v jeho riadiacej funkcii alebo predsedu riadiaceho orgánu v jeho funkcii dohľadu. Veľké inštitúcie by mali v každom prípade zabezpečiť, aby príslušné orgány dostali žiadosť o predbežné posúdenie vhodnosti najneskôr 30 pracovných dní pred tým, ako potenciálny člen prevezme pozíciu. K žiadosti o predbežné posúdenie vhodnosti by mali byť priložené všetky relevantné dokumenty a informácie, ktoré sú potrebné na posúdenie, a to bez ohľadu na to, či je posúdenie vhodnosti príslušnými orgánmi dokončené pred prevzatím pozície danej osoby alebo po nej. Ak sa v neskoršej fáze sprístupnia výpisy z registra trestov alebo iné dokumenty vyžadované podľa vnútroštátneho práva alebo uvedené príslušnými orgánmi, príslušné orgány by mali aj tieto dokumenty alebo informácie dostať bez zbytočného odkladu. Žiadosť o predbežné posúdenie vhodnosti by mala príslušným orgánom umožniť začať analýzu a prijať opatrenia v súvislosti s posudzovaním. Takéto opatrenia môžu zahŕňať zabránenie potenciálnemu členovi v prevzatí pozície, pokiaľ príslušný orgán nedostane dostatočné informácie, alebo zapojenie sa do posilneného dialógu v prípade, že má príslušný orgán obavy týkajúce sa vhodnosti potenciálneho člena s cieľom zabezpečiť, aby potenciálny člen bol alebo sa stal vhodným pri prevzatí pozície. Orgán EBA by mal vydať usmernenia o spôsoboch cieleného a hĺbkového dialógu medzi príslušným orgánom a veľkou inštitúciou s cieľom odstrániť akékoľvek prekážky týkajúce sa vhodnosti

(50) Okrem toho, pokiaľ ide o veľké inštitúcie, príslušné orgány by mali náležite zvážiť stanovenie maximálnej lehoty na dokončenie posúdenia vhodnosti, aspoň pokiaľ ide o vymenovanie členov riadiaceho orgánu a vymenovanie vedúceho pracovníka na čele funkcií vnútornej kontroly a finančného riaditeľa na pozíciu v takýchto inštitúciách. V príslušných prípadoch by malo byť možné predĺžiť toto maximálne obdobie.

(51) Posúdením vhodnosti členov riadiaceho orgánu by nemalo byť dotknuté vnútroštátne právo o vymenovaní zástupcov zamestnancov v riadiacom orgáne a o vymenovaní členov riadiaceho orgánu v jeho funkcii dohľadu regionálnymi alebo miestnymi volenými orgánmi. V týchto prípadoch by sa mali zaviesť primerané záruky na zabezpečenie vhodnosti týchto členov riadiaceho orgánu.

(52) Orgán EBA by mal do 31. decembra 2029 v úzkej spolupráci s ECB preskúmať uplatňovanie a efektívnosť rámca odbornosti a vhodnosti a podať o ňom správu, pričom zohľadní aj zásadu proporcionality, najmä pokiaľ ide o malé a menej zložité inštitúcie.

(53) Orgán EBA by mal vypracovať usmernenia týkajúce sa kritérií na určenie toho, či v súvislosti so subjektom existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu alebo k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, alebo či existuje zvýšené riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Pri vypracúvaní týchto usmernení by mal orgán EBA spolupracovať s orgánom ESMA a s Úradom pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1620Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1620 z 31. mája 2024 , ktorým sa zriaďuje Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L, 2024/1620, 19.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1620/oj). (ďalej len Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu). V prípade, že Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu nebude v čase prípravy týchto usmernení funkčný, EBA by mal tieto usmernenia prijať bez toho, aby s ním musel spolupracovať.

(54) Vzhľadom na úlohu posudzovania vhodnosti pre obozretné a zdravé riadenie inštitúcií je potrebné vybaviť príslušné orgány novými nástrojmi na posúdenie vhodnosti členov riadiacich orgánov, vrcholového manažmentu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie, ako sú napríklad vyhlásenia o zodpovedností a prehľad povinností. Týmito novými nástrojmi by sa mala podporiť práca príslušných orgánov pri preskúmavaní mechanizmov správy a riadenia inštitúcií v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu. Bez ohľadu na celkovú kolektívnu zodpovednosť riadiaceho orgánu by sa od inštitúcií malo vyžadovať, aby vypracovali individuálne vyhlásenia, v ktorých uvedú úlohy a povinnosti všetkých členov riadiaceho orgánu v jeho riadiacej funkcii, vrcholového manažmentu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie a prehľad povinností vrátane podrobností o hierarchických líniách, líniách zodpovednosti a o osobách, ktoré sú súčasťou mechanizmov správy a riadenia inštitúcie, a o ich povinnostiach. Ich individuálne povinnosti a zodpovednosti nie sú vždy jasne alebo konzistentne vymedzené a môžu nastať situácie, pri ktorých sa dve alebo viaceré funkcie navzájom prekrývajú alebo pri ktorých sa oblasti povinností a zodpovednosti prehliadajú, pretože jasne nespadajú do pôsobnosti jednej osoby. Rozsah povinností a zodpovednosti jednotlivcov by mal byť jasne vymedzený a žiadne úlohy by nemali zostať bez toho, aby za ne nebola priradená zodpovednosť. Tieto nástroje by mali zabezpečiť ďalšiu zodpovednosť členov riadiaceho orgánu v jeho riadiacej funkcii, vrcholového manažmentu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie. Okrem toho, ak to členské štáty považujú za potrebné, mali by mať možnosť prijať alebo zachovať prísnejšie požiadavky na takéto nástroje.

(55) Dodatočná požiadavka na vlastné zdroje stanovená príslušným orgánom inštitúcie v súlade so smernicou 2013/36/EÚ na riešenie iných rizík, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky, by sa nemala zvýšiť v dôsledku toho, že sa pre inštitúciu stala záväznou spodná hranica pre výstupné hodnoty stanovená v nariadení (EÚ) č. 575/2013, pričom ostatné požiadavky sú rovnaké. Okrem toho, keď sa pre inštitúciu stane záväznou spodná hranica pre výstupné hodnoty, príslušný orgán by mal preskúmať dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje tejto inštitúcie a posúdiť najmä to, či a do akej miery sú takéto požiadavky už plne pokryté skutočnosťou, že inštitúcia je viazaná spodnou hranicou pre výstupné hodnoty. V takomto prípade by sa dodatočná požiadavka na vlastné zdroje inštitúcie mala považovať za prekrývajúcu sa s rizikami zachytenými spodnou hranicou pre výstupné hodnoty

(56) Podobne, po tom, ako sa pre inštitúciu stala záväznou spodná hranica pre výstupné hodnoty, by sa nominálna hodnota vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie požadovaná v rámci vankúša na krytie systémového rizika a vankúša pre O-SII mohla zvýšiť, hoci nedošlo k zodpovedajúcemu zvýšeniu makroprudenciálnych alebo systémových rizík spojených s inštitúciou. V takých prípadoch by mal príslušný orgán alebo určený orgán inštitúcie preskúmať kalibráciu mier vankúša na krytie systémového rizika a uistiť sa, že sú stále primerané a nezapočítavajú dvojito riziká, ktoré sú už pokryté na základe skutočnosti, že inštitúcia je viazaná spodnou hranicou pre výstupné hodnoty. Takéto preskúmanie by sa malo vykonávať rovnako často ako preskúmanie vankúšov, ktoré sa vykonáva každoročne v prípade vankúša pre O-SII a každé dva roky pre vankúš na krytie systémového rizika. Príslušný orgán inštitúcie alebo určený orgán by však mali mať možnosť upravovať kalibráciu vankúšov častejšie.

(57) Na umožnenie včasnej a účinnej aktivácie vankúša na krytie systémového rizika je potrebné objasniť uplatňovanie príslušných ustanovení a zjednodušiť a zosúladiť platné postupy. Stanovenie vankúša na krytie systémového rizika by sa malo umožniť určeným orgánom vo všetkých členských štátoch, aby sa zabezpečilo, že orgány budú oprávnené včas, primerane a účinne riešiť systémové riziká, a aby sa umožnilo uznanie mier vankúša na krytie systémového rizika stanovených orgánmi v iných členských štátoch. Na uznanie miery vankúša na krytie systémového rizika stanovenej v inom členskom štáte by malo byť potrebné iba oznámenie zo strany orgánu uznávajúceho túto mieru. S cieľom predísť zbytočným postupom udeľovania povolenia, v rámci ktorých má rozhodnutie o stanovení miery vankúša za následok zníženie miery alebo žiadnu zmenu oproti predchádzajúcim stanoveným mieram, sa postup stanovený v článku 131 ods. 15 smernice 2013/36/EÚ musí zosúladiť s postupom uvedeným v článku 133 ods. 9 uvedenej smernice. Postupy stanovené v článku 133 ods. 11 a 12 uvedenej smernice by sa mali objasniť a prípadne by sa mal posilniť ich súlad s postupmi platnými pre iné miery vankúša na krytie systémového rizika.

(58) Komisia by mala byť splnomocnená na prijatie regulačných technických predpisov vypracovaných orgánom EBA, pokiaľ ide o oslobodenie od udeľovania povolení investičným spoločnostiam ako úverovým inštitúciám, zoznam minimálnych informácií, ktoré sa majú poskytnúť na posúdenie významných operácií, postup posudzovania významných operácií, účtovné opatrenia pre pobočky z tretích krajín, mechanizmus spolupráce a fungovanie kolégií orgánov dohľadu, pojem expozície voči riziku zlyhania významné v absolútnom ponímaní a prahové hodnoty pre veľké počty významných protistrán a pozícií v obchodných dlhových alebo kapitálových nástrojoch rôznych emitentov a minimálny obsah dotazníka o vhodnosti, životopisov a interného posúdenia vhodnosti. Komisia by mala prijať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len ZFEÚ) a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(59) Komisia by mala byť splnomocnená na prijatie vykonávacích technických predpisov vypracovaných orgánom EBA, pokiaľ ide o jednotné formáty a vymedzenia pojmov pre vykazovanie materských podnikov na medzistupni; konzultačný proces medzi príslušnými orgánmi v súvislosti s nadobudnutím kvalifikovanej účasti; konzultačný proces medzi príslušnými orgánmi v súvislosti so zlúčením a splynutím alebo rozdelením; regulačné a finančné informácie o pobočkách z tretích krajín a o hlavných podnikoch. Komisia by mala tieto vykonávacie technické predpisy prijať prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(60) Pri vypracúvaní technických predpisov a usmernení a pri odpovediach na otázky týkajúce sa ich praktického uplatňovania alebo vykonávania by mal orgán EBA náležite zohľadniť zásadu proporcionality a zabezpečiť, aby tieto normy a usmernenia mohli bez zbytočného úsilia uplatňovať aj malé a menej zložité inštitúcie.

(61) Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jej rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(62) Smernica 2013/36/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

Členské štáty prijmú a uverejnia do 10. januára 2026 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Uvedené opatrenia uplatňujú od 11. januára 2026 .

Členské štáty však uplatňujú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so zmenami stanovenými v článku 1 bodoch 9 a 13 od 11. januára 2027 .

Odchylne od tretieho pododseku tohto odseku členské štáty uplatňujú ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu so zmenami stanovenými v článku 1 bode 13 tejto smernice, pokiaľ ide o články 48k a 48l smernice 2013/36/EÚ od 11. januára 2026 , a so zmenami stanovenými v článku 1 bode 9 tejto smernice, pokiaľ ide o článok 21c ods. 5 smernice 2013/36/EÚ, od 11. júla 2026 .

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Pozícia Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 30. mája 2024 .

Článok 2 Článok 2 Transpozícia 1.Členské štáty prijmú a uverejnia do 10. januára 2026 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Uvedené opatrenia uplatňujú od 11. januára 2026 . Členské štáty však uplatňujú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so zmenami stanovenými v článku 1 bodoch 9 a 13 od 11. januára 2027 . Odchylne od tretieho pododseku tohto odseku členské štáty uplatňujú ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu so zmenami stanovenými v článku 1 bode 13 tejto smernice, pokiaľ ide o články 48k a 48l smernice 2013/36/EÚ od 11. januára 2026 , a so zmenami stanovenými v článku 1 bode 9 tejto smernice, pokiaľ ide o článok 21c ods. 5 smernice 2013/36/EÚ, od 11. júla 2026 . Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. 2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3 Článok 3 Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Článok 4a Článok 4a Nezávislosť príslušných orgánov v oblasti dohľadu 1.Na účely tohto článku členovia orgánu správy a riadenia príslušného orgánu sú fyzické osoby, ktoré sú súčasťou najvyššieho kolektívneho rozhodovacieho orgánu príslušného orgánu a ktorým bola zverená právomoc vykonávať výkonné funkcie týkajúce sa každodenného riadenia funkcie dohľadu príslušného orgánu, s výnimkou guvernérov národných centrálnych bánk. 2.Na účely zachovania nezávislosti príslušných orgánov pri vykonávaní ich právomocí členské štáty poskytnú potrebné mechanizmy na zabezpečenie toho, aby uvedené príslušné orgány vrátane ich zamestnancov a členov ich orgánov správy a riadenia mohli vykonávať svoje právomoci v oblasti dohľadu nezávisle a objektívne, bez toho, aby požadovali alebo prijímali pokyny od dohliadaných inštitúcií, od ktoréhokoľvek orgánu Únie alebo ktorejkoľvek vlády členského štátu alebo od akéhokoľvek iného verejného alebo súkromného orgánu. Členské štáty zabezpečia, aby orgány správy a riadenia príslušných orgánov boli funkčne nezávislé od iných verejných a súkromných subjektov. Týmito dojednaniami nie sú dotknuté opatrenia podľa vnútroštátneho práva, podľa ktorých príslušné orgány podliehajú verejnej a demokratickej zodpovednosti. Členské štáty zabezpečia, aby žiadny člen orgánu správy a riadenia príslušného orgánu, ktorý je vymenovaný po 11. januári 2026 , nezostal vo funkcii dlhšie ako 14 rokov. Členské štáty zabezpečia, aby členovia orgánu správy a riadenia príslušného orgánu boli vymenovaní na základe uverejnených kritérií, ktoré sú objektívne a transparentné, a aby títo členovia mohli byť odvolaní, ak už nespĺňajú kritériá vymenovania alebo boli odsúdení za závažný trestný čin. Dôvody odvolania sa zverejnia, pokiaľ člen dotknutého orgánu správy a riadenia príslušného orgánu nevznesie námietku proti zverejneniu. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zverejňovali svoje ciele, zodpovedali za plnenie svojich povinností v súvislosti s týmito cieľmi a podliehali finančnej kontrole spôsobom, ktorý neovplyvňuje ich nezávislosť. Týmto odsekom nie sú dotknuté práva a povinnosti príslušných orgánov podľa medzinárodných alebo európskych systémov finančného dohľadu, najmä Európskeho systému finančného dohľadu zriadeného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010 , ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12 ). , jednotného mechanizmu dohľadu zriadeného podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013 , ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63 ). a nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (ECB/2014/17) (Ú. v. EÚ L 141, 14.5.2014, s. 1 ). a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií zriadeného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014 , ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1 ). . 3.Členské štáty predovšetkým zabezpečia, aby príslušné orgány zaviedli všetky potrebné opatrenia na zabránenie konfliktom záujmov svojich zamestnancov a členov svojich orgánov správy a riadenia. Na tieto účely členské štáty stanovia pravidlá úmerné úlohe a zodpovednostiam uvedených zamestnancov a členov orgánov správy a riadenia, pričom budú mať zakázané minimálne: a) obchodovať s finančnými nástrojmi emitovanými inštitúciami alebo viazanými na inštitúcie, ktoré sú pod dohľadom ich príslušných orgánov, a ich priamymi alebo nepriamymi materskými spoločnosťami, dcérskymi spoločnosťami alebo pridruženými spoločnosťami uvedených inštitúcií, s výnimkou:i) nástrojov spravovaných tretími stranami za predpokladu, že vlastníci týchto nástrojov nemôžu zasahovať do riadenia portfólia;ii) investícií v podnikoch kolektívneho investovania; b) byť prijatí do zamestnania na základe akéhokoľvek druhu zmluvy o poskytovaní odborných služieb alebo akceptovať akýkoľvek druh zmluvy o poskytovaní odborných služieb počas určitého obdobia (ďalej len čakacia lehota) u ktoréhokoľvek z týchto subjektov:i) inštitúcií, v prípade ktorých bol zamestnanec alebo člen orgánu správy a riadenia príslušného orgánu priamo zapojený do dohľadu alebo rozhodovania, vrátane priamych alebo nepriamych materských spoločností, dcérskych spoločností alebo pridružených spoločností uvedených inštitúcií;ii) subjektov poskytujúcich služby ktorémukoľvek zo subjektov uvedených v bode i), pokiaľ sa zamestnancovi príslušného orgánu alebo členovi jeho orgánu správy a riadenia prísne nebráni v účasti na poskytovaní týchto služieb v priebehu čakacej lehoty;iii) subjektov vykonávajúcich lobistické a propagačné činnosti zamerané na príslušný orgán v záležitostiach, za ktoré bol zamestnanec alebo člen orgánu správy a riadenia príslušného orgánu zodpovedný počas svojho zamestnania alebo funkčného obdobia. Výnimky stanovené v prvom pododseku písm. a) bodoch i) a ii) sa uplatňujú len vtedy, ak tretie strany a podniky kolektívneho investovania neinvestujú prevažne do nástrojov emitovaných subjektmi uvedenými v písmene a) alebo do nástrojov, ktoré sú na ne viazané. 4.Čakacia lehota začína plynúť odo dňa, keď sa skončilo priame zapojenie do dohľadu nad subjektmi uvedenými v odseku 3 písm. b) bode i). Príslušné orgány zabezpečia, aby ich zamestnanci a členovia ich orgánov správy a riadenia nemali počas čakacej lehoty prístup k dôverným alebo citlivým informáciám týkajúcim sa daných subjektov. V prípade prijímania do zamestnania subjektmi uvedenými v odseku 3 písm. b) bodoch i) a ii) nesmie byť čakacia lehota kratšia ako šesť mesiacov v prípade zamestnancov priamo zapojených do dohľadu nad subjektmi uvedenými v odseku 3 písm. b) bode i) a kratšia ako 12 mesiacov v prípade členov orgánu správy a riadenia príslušného orgánu. V prípade prijímania do zamestnania subjektmi uvedenými v odseku 3 písm. b) bode iii) nesmie byť čakacia lehota kratšia ako tri mesiace v prípade zamestnancov ako aj v prípade členov orgánu správy a riadenia príslušného orgánu. Členské štáty môžu príslušným orgánom povoliť, aby na svojich zamestnancov a členov svojich orgánov správy a riadenia, na ktorých sa vzťahuje odsek 3 písm. b) bod i), uplatňovali čakaciu lehotu v prípade, že ich do zamestnania prijímajú priami konkurenti jedného zo subjektov stanovených v uvedenom bode. Na tieto účely nesmie byť čakacia lehota kratšia ako tri mesiace v prípade zamestnancov priamo zapojených do dohľadu nad uvedenými subjektmi a kratšia ako šesť mesiacov v prípade členov orgánu správy a riadenia príslušného orgánu. 5.Odchylne od odseku 4 môžu členské štáty povoliť príslušným orgánom, aby uplatňovali kratšie čakacie lehoty v trvaní najmenej troch mesiacov v prípade zamestnancov, ktorí sú priamo zapojení do dohľadu nad inštitúciami, len ak by dlhšia čakacia lehota: a) neprimerane obmedzovala schopnosť príslušného orgánu prijímať nových zamestnancov s primeranými alebo potrebnými zručnosťami na výkon jeho funkcií dohľadu, najmä vzhľadom na malú veľkosť vnútroštátneho trhu práce, alebob) predstavovala porušenie akéhokoľvek príslušného základného práva uznaného v ústave dotknutého členského štátu, Charte základných práv Európskej únie alebo akýchkoľvek príslušných práv pracovníkov stanovených vo vnútroštátnom pracovnom práve. 6.Zamestnanci príslušného orgánu a členovia jeho orgánu správy a riadenia, na ktorých sa vzťahuje zákaz stanovený v odseku 3 písm. b), majú nárok na primeranú náhradu za uvedený zákaz. Členské štáty rozhodnú o vhodnej forme takejto náhrady. 7.Členské štáty zabezpečia, aby sa na zamestnancov príslušného orgánu a členov jeho orgánu správy a riadenia vzťahovalo vyhlásenie o záujmoch. Toto vyhlásenie obsahuje informácie o podieloch členov vo forme akcií, dlhopisov, podielových fondov, podielov v investičných fondoch, zmiešaných fondoch, hedžových fondoch a fondoch obchodovaných na burze, ktoré môžu vyvolať obavy súvisiace s konfliktom záujmov. Dotknuté osoby predložia vyhlásenie o záujmoch pred svojím vymenovaním a následne každoročne. Vyhlásením o záujmoch nie sú dotknuté žiadne požiadavky na predloženie vyhlásenia o majetku podľa uplatniteľných vnútroštátnych pravidiel. 8.Ak zamestnanec alebo člen orgánu správy a riadenia príslušného orgánu vlastní v čase, keď je prijatý do zamestnania alebo vymenovaný, alebo kedykoľvek neskôr, finančné nástroje, ktoré môžu viesť ku konfliktu záujmov, príslušný orgán má právomoc v jednotlivých prípadoch požadovať, aby sa tieto nástroje v primeranej lehote predali alebo scudzili. Príslušné orgány majú takisto právomoc v jednotlivých prípadoch povoliť, aby uvedení členovia predali alebo scudzili finančné nástroje, ktoré vlastnili v čase prijatia do zamestnania alebo vymenovania. 9.S cieľom zabezpečiť primerané uplatňovanie tohto článku orgán EBA do 10. júla 2026 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 určené príslušným orgánom o predchádzaní konfliktom záujmov v príslušných orgánoch a o ich nezávislosti, pričom zohľadní najlepšie medzinárodné postupy.

Článok 21c Článok 21c Požiadavka zriadiť pobočku podnikmi z tretích krajín na poskytovanie bankových služieb 1.Členské štáty vyžadujú, aby podniky usadené v tretej krajine podľa článku 47 zriadili pobočku na ich území a požiadali o povolenie v súlade s hlavou VI, ak chcú začať vykonávať činnosti uvedené v článku 47 ods. 1 v príslušnom členskom štáte alebo pokračovať vo vykonávaní týchto činností. 2.Požiadavka stanovená v odseku 1 tohto článku sa neuplatňuje, ak podnik usadený v tretej krajine poskytuje službu alebo činnosť klientovi alebo protistrane usadenej alebo nachádzajúcej sa v Únii, ktorá je: a) retailovým klientom, oprávnenou protistrana alebo profesionálnym klientom v zmysle oddielov I a II prílohy II k smernici 2014/65/EÚ usadeným alebo nachádzajúcim sa v Únii, ak sa takýto klient alebo protistrana obráti na podnik usadený v tretej krajine z vlastného výlučného podnetu na poskytovanie akejkoľvek služby alebo činnosti uvedenej v článku 47 ods. 1 tejto smernice;b) úverovou inštitúciou;c) podnikom tej istej skupiny ako podnik usadený v tretej krajine. Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek písm. c), ak podnik z tretej krajiny oslovuje klienta alebo protistranu alebo potenciálneho klienta alebo potenciálnu protistranu uvedených v písmene a) uvedeného pododseku prostredníctvom subjektu, ktorý koná vo vlastnom mene alebo má úzke prepojenie s takýmto podnikom z tretej krajiny, alebo prostredníctvom akejkoľvek inej osoby, ktorá koná v mene takéhoto podniku, nepovažuje sa za poskytovateľa služby z vlastného výlučného podnetu klienta alebo protistrany alebo potenciálneho klienta alebo potenciálnej protistrany. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali právomoc požadovať od úverových inštitúcií a pobočiek usadených na ich území, aby im poskytovali informácie, ktoré potrebujú na monitorovanie služieb poskytovaných z vlastného výlučného podnetu klienta alebo protistrany usadených alebo nachádzajúcich sa na ich území, ak takéto služby poskytujú podniky usadené v tretích krajinách, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny. 3.Podnet zo strany klienta alebo protistrany uvedený v odseku 2 neoprávňuje podnik z tretej krajiny obchodovať s inými kategóriami produktov, činností alebo služieb než s tými, ktoré si klient alebo protistrana vyžiadali, inak ako prostredníctvom pobočky z tretej krajiny usadenej v členskom štáte. Zriadenie pobočky z tretej krajiny sa však nevyžaduje v prípade akýchkoľvek služieb, činností alebo produktov, ktoré sú potrebné na poskytovanie služby, produktu alebo činnosti pôvodne vyžiadané klientom alebo protistranou alebo s nimi úzko súvisia, a to ani vtedy, keď sa takéto úzko súvisiace služby, činnosti alebo produkty poskytujú následne po pôvodne vyžiadaných službách, činnostiach alebo produktoch. 4.Požiadavka stanovená v odseku 1 tohto článku sa nevzťahuje na služby alebo činnosti uvedené v oddiele A prílohy I k smernici 2014/65/EÚ vrátane akýchkoľvek doplnkových služieb, ako je prijímanie súvisiacich vkladov alebo poskytovanie úverov alebo pôžičiek, ktorých účelom je poskytovať služby podľa uvedenej smernice. 5.S cieľom zachovať nadobudnuté práva klientov podľa existujúcich zmlúv, požiadavkou stanovenou v odseku 1 nie sú dotknuté existujúce zmluvy, ktoré nadobudli platnosť pred 11. júlom 2026 . 6.Do 10. júla 2025 orgán EBA po konzultácii s orgánmi EIOPA a ESMA preskúma, či by akýkoľvek subjekt finančného sektora okrem úverových inštitúcií nemal byť oslobodený od požiadavky zriadiť pobočku na účely poskytovania bankových služieb podnikmi z tretích krajín v súlade s týmto článkom. Orgán EBA o tom podá správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. V tejto správe sa zohľadnia obavy týkajúce sa finančnej stability a vplyv na konkurencieschopnosť Únie. Na základe uvedenej správy Komisia v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh.

Článok 27a Článok 27a Oznámenie a posúdenie nadobudnutia 1.Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti v rozsahu pôsobnosti článku 21a ods. 1 (ďalej len navrhovaný nadobúdateľ) vopred písomne oznámili svojmu príslušnému orgánu, že majú v úmysle priamo alebo nepriamo nadobudnúť významný podiel (ďalej len navrhované nadobudnutie). V oznámení sa uvedie rozsah navrhovaného nadobudnutia a príslušné informácie uvedené v článku 27b ods. 5. 2.Na účely odseku 1 sa podiel považuje za významný, ak sa rovná alebo je vyšší ako 15 % prípustného kapitálu navrhovaného nadobúdateľa. 3.Na účely odseku 1, ak je navrhovaným nadobúdateľom inštitúcia, prahová hodnota uvedená v odseku 2 sa uplatňuje na individuálnom základe, ako aj na základe konsolidovanej situácie skupiny. Ak sa prahová hodnota uvedená v odseku 2 prekročí len na individuálnom základe, navrhovaný nadobúdateľ to oznámi príslušnému orgánu v členskom štáte, v ktorom je usadený. Príslušný orgán navrhované nadobudnutie posúdi. Ak sa táto prahová hodnota prekročí na individuálnom základe a na základe konsolidovanej situácie skupiny, navrhovaný nadobúdateľ to oznámi aj orgánu konsolidovaného dohľadu. Uvedený orgán konsolidovaného dohľadu tiež posúdi navrhované nadobudnutie. 4.Ak je navrhovaným nadobúdateľom finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v rozsahu pôsobnosti článku 21a ods. 1, prahová hodnota uvedená v odseku 2 tohto článku sa uplatňuje na základe konsolidovanej situácie a orgánom konsolidovaného dohľadu je príslušný orgán na účely odseku 1 tohto článku. 5.Príslušný orgán bezodkladne a v každom prípade do 10 pracovných dní od doručenia oznámenia alebo dodatočných informácií písomne potvrdí doručenie oznámenia uvedeného v odseku 1 alebo akýchkoľvek dodatočných informácií v súlade s odsekom 9. 6.Príslušný orgán má 60 pracovných dní od dátumu písomného potvrdenia o doručení oznámenia a od doručenia všetkých dokumentov vrátane tých, ktorých priloženie k oznámeniu v súlade s článkom 27b ods. 5 členský štát požaduje, (ďalej len lehota na posúdenie), na posúdenie stanovené v článku 27b ods. 1. Ak sa navrhované nadobudnutie týka kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii podľa článku 22 ods. 1, na navrhovaného nadobúdateľa sa vzťahuje aj požiadavka na oznamovanie a posúdenie v zmysle uvedeného článku. V takom prípade lehota, ktorú má príslušný orgán na vykonanie posúdenia stanoveného v článku 27b ods. 1 ako aj posúdenia uvedeného v článku 22 ods. 2, uplynie až po uplynutí neskoršej z dvoch relevantných lehôt na posúdenie. 7.Ak sa navrhované nadobudnutie významného podielu vykonáva medzi subjektmi tej istej skupiny, ako sa uvádza v článku 113 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo medzi subjektmi v rámci tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 113 ods. 7 uvedeného nariadenia, príslušný orgán nie je povinný vykonať posúdenie stanovené v článku 27b ods. 1 tejto smernice. 8.Príslušný orgán informuje navrhovaného nadobúdateľa o dátume uplynutia lehoty na posúdenie v čase potvrdenia o doručení uvedeného v odseku 5. 9.Príslušný orgán môže, ak je to potrebné, počas lehoty na posúdenie, najneskôr však do 50. pracovného dňa lehoty na posúdenie požiadať o dodatočné informácie, ktoré sú potrebné na dokončenie posúdenia stanoveného v článku 27b ods. 1. Táto žiadosť musí byť písomná a musí sa v nej uviesť, ktoré dodatočné informácie sa vyžadujú. 10.Lehota na posúdenie sa pozastaví od dátumu vyžiadania dodatočných informácií príslušným orgánom do dátumu doručenia odpovede zo strany navrhovaného nadobúdateľa, ktorý poskytne všetky požadované informácie. Pozastavenie nesmie byť dlhšie ako 20 pracovných dní. Príslušný orgán môže na základe vlastného uváženia požiadať o ďalšie doplnenie alebo spresnenie poskytnutých informácií, táto žiadosť však nesmie viesť k pozastaveniu lehoty na posúdenie. 11.Príslušný orgán môže predĺžiť pozastavenie uvedené v odseku 10 na najviac 30 pracovných dní, a to v týchto situáciách: a) ak sa nadobúdaný subjekt nachádza v tretej krajine alebo podlieha regulačnému rámcu tretej krajiny;b) ak je na vykonanie posúdenia stanoveného v článku 27b ods. 1 tejto smernice potrebná výmena informácií s orgánmi zodpovednými za dohľad nad navrhovaným nadobúdateľom v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849. 12.Ak sa schválenie finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa článku 21a ods. 1 uskutoční súbežne s posúdením stanoveným v článku 27b ods. 1, príslušný orgán na účely článku 21a ods. 1 podľa potreby koordinuje s orgánom konsolidovaného dohľadu a, ak ním nie je príslušný orgán, s príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť usadená. V tomto prípade sa plynutie lehoty na posúdenie pozastaví do dokončenia postupu stanoveného v článku 21a. 13.Ak sa príslušný orgán rozhodne vyjadriť nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím, do dvoch pracovných dní od dokončenia posúdenia stanoveného v článku 27b ods. 1 a pred uplynutím lehoty na posúdenie o tom písomne informuje navrhovaného nadobúdateľa a uvedie dôvody svojho nesúhlasu. 14.Ak príslušný orgán v lehote na posúdenie nevyjadrí písomne nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím, navrhované nadobudnutie sa považuje za schválené. 15.Príslušný orgán môže stanoviť maximálnu lehotu na dokončenie navrhovaného nadobudnutia a v prípade potreby ju predĺžiť.

Článok 27b Článok 27b Kritériá posudzovania 1.Pri posudzovaní oznámenia navrhovaného nadobudnutia ustanoveného článkom 27a ods. 1 a informácií uvedených v článku 27a ods. 9 príslušný orgán vykoná posúdenie perspektívy zdravého a obozretného riadenia navrhovaným nadobúdateľom, a najmä posúdenie rizík, ktorým navrhovaný nadobúdateľ je alebo by mohol byť po navrhovanom nadobudnutí vystavený, v súlade s týmito kritériami: a) či bude navrhovaný nadobúdateľ schopný dodržať a priebežne dodržiavať prudenciálne požiadavky stanovené v tejto smernici a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a prípadne v iných právnych aktoch Únie;b) či existujú opodstatnené dôvody na podozrenie, že v súvislosti s navrhovaným nadobudnutím dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, alebo došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849, alebo že by navrhované nadobudnutie mohlo zvýšiť riziko takéhoto konania. 2.Na účely posúdenia kritéria uvedeného v odseku 1 písm. b) tohto článku príslušný orgán vedie konzultácie v rámci svojho overovania s orgánmi zodpovednými za vykonávanie dohľadu nad navrhovaným nadobúdateľom v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849. 3.Príslušný orgán môže vyjadriť nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím len vtedy, ak na to existujú opodstatnené dôvody na základe kritérií stanovených v odseku 1 tohto článku, alebo ak informácie, ktoré poskytol navrhovaný nadobúdateľ, nie sú úplné, a to aj napriek žiadosti predloženej v súlade s článkom 27a ods. 9. Na účely tohto odseku a so zreteľom na kritérium stanovené v odseku 1 písm. b) tohto článku príslušné orgány pri posudzovaní navrhovaného nadobudnutia náležite zohľadnia záporné stanovisko orgánov zodpovedných za dohľad nad navrhovaným nadobúdateľom v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849, ktoré bolo príslušným orgánom doručené do 30 pracovných dní od prvej žiadosti, a môže predstavovať primeraný dôvod na vyjadrenie nesúhlasu. 4.Členské štáty nesmú uložiť žiadne predchádzajúce podmienky v súvislosti s rozsahom navrhovaného nadobudnutia, ani nesmú príslušnému orgánu umožniť, aby navrhované nadobudnutie skúmal z hľadiska hospodárskych potrieb trhu. 5.Členské štáty zverejnia zoznam s informáciami požadovanými na vykonanie posúdenia. Tieto informácie poskytne navrhovaný nadobúdateľ príslušnému orgánu v čase oznámenia uvedeného v článku 27a ods. 1. Požadované informácie musia byť primerané a musia zodpovedať povahe navrhovaného nadobudnutia. Členské štáty nesmú vyžadovať informácie, ktoré nie sú relevantné pre obozretné posudzovanie podľa tohto článku. 6.Bez toho, aby bol dotknutý článok 27a ods. 5 až 11, ak sa oznámili dva alebo viaceré návrhy na nadobudnutie významných podielov v tom istom subjekte, príslušný orgán zaobchádza s navrhovanými nadobúdateľmi nediskriminačne. 7.Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť: a) zoznam minimálnych informácií, ktoré má navrhovaný nadobúdateľ poskytnúť príslušným orgánom v čase oznámenia uvedeného v článku 23a ods. 1, článku 27f ods. 1, článku 27i ods. 1;b) spoločnú metodiku posudzovania kritérií stanovených v tomto článku a článku 27j;c) postup uplatniteľný na oznamovanie a prudenciálne posudzovanie vyžadované podľa článku 27a článku 27i. Na účely prvého pododseku tohto odseku orgán EBA zohľadní hlavu II smernice (EÚ) 2017/1132. Orgán EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 10. júla 2026 . Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 27c Článok 27c Spolupráca medzi príslušnými orgánmi 1.Pri posudzovaní stanovenom v článku 27b ods. 1 príslušný orgán konzultuje s orgánmi poverenými verejnou úlohou dohľadu nad inými dotknutými subjektmi finančného sektora, ak sa navrhované nadobudnutie týka jedného z týchto subjektov: a) úverovej inštitúcie, poisťovne, zaisťovne, investičnej spoločnosti alebo správcovskej spoločnosti s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, než je sektor navrhovaného nadobúdateľa;b) materskej spoločnosti úverovej inštitúcie, poisťovne, zaisťovne, investičnej spoločnosti alebo správcovskej spoločnosti s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, než je sektor navrhovaného nadobúdateľa;c) právnickej osoby kontrolujúcej úverovú inštitúciu, poisťovňu, zaisťovňu, investičnú spoločnosť alebo správcovskú spoločnosť s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, než je ten, v ktorom sa nadobudnutie navrhuje. 2.Ak je navrhovaný nadobúdateľ inštitúciou a prahová hodnota uvedená v článku 27a ods. 2 sa prekročila len na individuálnom základe, príslušný orgán posudzujúci navrhované nadobudnutie oznámi orgánu konsolidovaného dohľadu navrhované nadobudnutie do 10 pracovných dní od doručenia oznámenia od navrhovaného nadobúdateľa, ak je navrhovaný nadobúdateľ súčasťou skupiny a príslušný orgán nie je orgánom konsolidovaného dohľadu. Príslušný orgán postúpi svoje posúdenie aj orgánu konsolidovaného dohľadu. Ak je navrhovaným nadobúdateľom finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v rozsahu pôsobnosti článku 21a ods. 1, orgán konsolidovaného dohľadu posudzujúci navrhované nadobudnutie oznámi navrhované nadobudnutie príslušnému orgánu v členskom štáte, v ktorom je navrhovaný nadobúdateľ usadený, do 10 pracovných dní od doručenia oznámenia od navrhovaného nadobúdateľa, ak tento príslušný orgán nie je orgánom konsolidovaného dohľadu. Orgán konsolidovaného dohľadu postúpi svoje posúdenie aj uvedenému príslušnému orgánu. Ak je navrhovaný nadobúdateľ inštitúciou a prahová hodnota uvedená v článku 27a ods. 2 sa prekročí na individuálnom základe, ako aj na základe konsolidovanej situácie skupiny, príslušný orgán a orgán konsolidovaného dohľadu posudzujúci navrhované nadobudnutie sa snažia koordinovať svoje posúdenia, najmä pokiaľ ide o konzultácie, ktoré viedli s relevantnými orgánmi uvedenými v odseku 1 tohto článku. 3.Ak posúdenie navrhovaného nadobudnutia musí vykonať orgán konsolidovaného dohľadu uvedený v článku 27a ods. 3 a orgán konsolidovaného dohľadu nie je príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom je navrhovaný nadobúdateľ usadený, oba orgány spolupracujú a vedú v plnom rozsahu vzájomné konzultácie. Orgán konsolidovaného dohľadu vypracuje posúdenie navrhovaného nadobudnutia a postúpi toto posúdenie príslušnému orgánu v členskom štáte, v ktorom je nadobúdateľ usadený. Tieto dva orgány urobia všetko, čo je v ich právomociach, aby dosiahli spoločné rozhodnutie do dvoch mesiacov od doručenia uvedeného posúdenia. Spoločné rozhodnutie sa náležite zdokumentuje a odôvodní. Orgán konsolidovaného dohľadu oznámi spoločné rozhodnutie navrhovanému nadobúdateľovi. V prípade, ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do dvoch mesiacov od doručenia posúdenia, orgán konsolidovaného dohľadu alebo príslušný orgán v členskom štáte, v ktorom je nadobúdateľ usadený, sa zdrží prijatia rozhodnutia a postúpi vec orgánu EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Orgán EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca od prevzatia záležitosti, ktorá mu bola postúpená. Dotknuté orgány prijmú spoločné rozhodnutie v súlade s rozhodnutím orgánu EBA. 4.Príslušné orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytnú akékoľvek informácie, ktoré sú podstatné alebo relevantné pre posudzovanie. V tejto súvislosti si príslušné orgány na žiadosť alebo z vlastného podnetu navzájom oznámia všetky informácie relevantné pre posudzovanie. Príslušné orgány sa snažia koordinovať svoje posúdenia a zabezpečiť konzistentnosť svojich rozhodnutí. Na tento účel sa v rozhodnutí príslušného orgánu zodpovedného za posúdenie uvedú všetky názory alebo výhrady ďalších relevantných príslušných orgánov. 5.Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť spoločné postupy a formuláre a vypracuje vzory pre konzultačný postup medzi relevantnými príslušnými orgánmi uvedenými v tomto článku. Orgán EBA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do 10. júla 2026 . Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 27d Článok 27d Oznámenie o odpredaji

Článok 27e Článok 27e Informačné povinnosti a sankcie

Článok 27f Článok 27f Oznamovanie významných prevodov aktív a záväzkov 1.Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie a finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 21a ods. 1, vopred písomne oznámili svojmu príslušnému orgánu akýkoľvek významný prevod aktív alebo záväzkov, ktorý vykonajú buď prostredníctvom predaja alebo akéhokoľvek iného druhu transakcie (ďalej len navrhovaná operácia). Ak navrhovaná operácia zahŕňa iba subjekty z tej istej skupiny, prvý pododsek sa vzťahuje aj na tieto subjekty. Na účely prvého a druhého pododseku sa na každý zo subjektov zapojených do tej istej navrhovanej operácie individuálne vzťahuje oznamovacia povinnosť stanovená v týchto pododsekoch. 2.Na účely odseku 1 sa navrhovaná operácia považuje za významnú pre subjekt, ak sa rovná aspoň 10 % jeho celkových aktív alebo záväzkov, pokiaľ sa navrhovaná operácia nevykonáva medzi subjektmi tej istej skupiny, pričom v takom prípade sa navrhovaná operácia považuje za významnú pre subjekt, ak predstavuje aspoň 15 % jeho celkových aktív alebo záväzkov. Na účely prvého pododseku tohto odseku sa v prípade materských finančných holdingových spoločností a materských zmiešaných finančných holdingových spoločností uvedených v odseku 1 uvedené percentuálne hodnoty uplatňujú na základe ich konsolidovanej situácie; Pri výpočte percentuálnych hodnôt uvedených v prvom pododseku tohto odseku sa neberú do úvahy: a) prevody nesplácaných aktív;b) prevody aktív na účely zahrnutia do krycieho súboru v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 z 27. novembra 2019 o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa menia smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ (Ú. v. EÚ L 328, 18.12.2019, s. 29 ). ;c) prevody aktív, ktoré sa majú sekuritizovať;d) prevody aktív alebo záväzkov v súvislosti s používaním nástrojov, právomocí a mechanizmov na riešenie krízových situácií ustanovených v hlave IV smernice 2014/59/EÚ. 3.Príslušný orgán bezodkladne a v každom prípade do 10 pracovných dní od doručenia oznámenia písomne potvrdí doručenie oznámenia podľa odseku 1.

Článok 27g Článok 27g Informačné povinnosti a sankcie

Článok 27h Článok 27h Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 27i Článok 27i Oznámenie a posúdenie zlúčenia alebo splynutia alebo rozdelenia 1.Členské štáty vyžadujú od inštitúcií a finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností v rozsahu pôsobnosti článku 21a ods. 1 (ďalej len finančné zainteresované strany), ktoré uskutočňujú zlúčenie alebo splynutie alebo rozdelenie (ďalej len navrhovaná operácia), aby po prijatí návrhu podmienok navrhovanej operácie a pred dokončením navrhovanej operácie zaslali príslušnému orgánu, ktorý bude zodpovedný za dohľad nad subjektmi, ktoré sú výsledkom takejto navrhovanej operácie, oznámenie, pričom uvedú relevantné informácie stanovené v súlade s článkom 27j ods. 5. Na účely prvého pododseku tohto odseku, v prípade, že navrhovaná operácia pozostáva z rozdelenia, je príslušným orgánom zodpovedným za dohľad nad subjektom, ktorý vykonáva navrhovanú operáciu, príslušný orgán, ktorý má byť informovaný a ktorý je zodpovedný za posúdenie stanovené v článku 27j ods. 1. 2.Odchylne od odseku 1 tohto článku, ak je navrhovaná operácia zlúčením alebo splynutím, ktoré zahŕňa len finančné zainteresované strany z tej istej skupiny vrátane skupiny úverových inštitúcií, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu a nad ktorými sa vykonáva dohľad ako nad skupinou, príslušný orgán nevyžaduje vykonanie posúdenia stanoveného v článku 27j ods. 1. 3.Posúdenie stanovené v článku 27j ods. 1 sa nevykoná, ak si navrhovaná operácia vyžaduje povolenie v súlade s článkom 8 alebo schválenie v súlade s článkom 21a. 4.Príslušné orgány bezodkladne a v každom prípade do 10 pracovných dní od doručenia oznámenia alebo dodatočných informácií písomne potvrdia doručenie oznámenia uvedeného v odseku 1 alebo dodatočných informácií predložených v súlade s odsekom 5. Ak sa navrhovaná operácia týka iba finančných zainteresovaných strán z tej istej skupiny, príslušné orgány majú najviac 60 pracovných dní od dátumu písomného potvrdenia o doručení oznámenia a všetkých dokumentov požadovaných členským štátom, ktoré majú byť priložené k oznámeniu v súlade s článkom 27j ods. 5 (ďalej len lehota na posúdenie), na vykonanie posúdenia v zmysle článku 27j ods. 1. Príslušný orgán informuje finančné zainteresované strany o dátume uplynutia lehoty na posúdenie v čase potvrdenia o doručení. 5.Príslušný orgán môže požiadať o ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na dokončenie posúdenia stanoveného v článku 27j ods. 1. Táto žiadosť musí byť písomná a musí sa v nej uviesť, ktoré dodatočné informácie sa vyžadujú. Ak sa navrhovaná operácia týka iba finančných zainteresovaných strán z tej istej skupiny, príslušný orgán môže požiadať o dodatočné informácie najneskôr do 50. pracovného dňa lehoty na posúdenie. Lehota na posúdenie sa pozastaví od dátumu vyžiadania dodatočných informácií príslušným orgánom do dátumu doručenia odpovede príslušnému orgánu finančnými zainteresovanými stranami, ktoré poskytnú všetky požadované informácie. Uvedené pozastavenie nesmie byť dlhšie ako 20 pracovných dní. Príslušný orgán môže na základe vlastného uváženia požiadať o ďalšie doplnenie alebo spresnenie poskytnutých informácií, táto žiadosť však nesmie viesť k pozastaveniu lehoty na posúdenie. 6.Príslušný orgán môže predĺžiť pozastavenie uvedené v odseku 5 treťom pododseku až na 30 pracovných dní, a to v týchto situáciách: a) ak aspoň jedna z finančných zainteresovaných strán sa nachádza v tretej krajine alebo podlieha regulačnému rámcu tretej krajiny;b) ak na vykonanie posúdenia stanoveného v článku 27j ods. 1 tejto smernice je potrebná výmena informácií s orgánmi zodpovednými za dohľad nad finančnými zainteresovanými stranami v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849. 7.Navrhovaná operácia sa neukončí skôr, ako príslušný orgán vydá kladné stanovisko. 8.Príslušný orgán do dvoch pracovných dní od ukončenia svojho posudzovania vydá finančným zainteresovaným stranám písomné odôvodnené kladné alebo záporné stanovisko. Finančné zainteresované strany zašlú toto odôvodnené stanovisko orgánom, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za kontrolu navrhovanej operácie. 9.Ak sa navrhovaná operácia týka iba finančných zainteresovaných strán z tej istej skupiny a príslušný orgán nevyjadrí písomne nesúhlas s navrhovanou operáciou v lehote na posúdenie, stanovisko sa považuje za kladné. 10.V odôvodnenom kladnom stanovisku, ktoré vydal príslušný orgán, sa môže stanoviť obmedzené obdobie, počas ktorého sa má navrhovaná operácia vykonať.

Článok 27j Článok 27j Kritériá posudzovania 1.Pri posudzovaní oznámenia navrhovanej operácie ustanoveného v článku 27i ods. 1 a informácií uvedených v článku 27i ods. 5 príslušný orgán s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť prudenciálneho profilu finančných zainteresovaných strán po dokončení navrhovanej operácie a najmä riešiť riziká, ktorým je alebo by mohla byť finančná zainteresovaná strana vystavená v priebehu navrhovanej operácie, a riziká, ktorým by mohol byť vystavený subjekt, ktorý je výsledkom navrhovanej operácie, posúdi navrhovanú operáciu v súlade s týmito kritériami: a) povesť finančných zainteresovaných strán zapojených do navrhovanej operácie;b) finančné zdravie finančných zainteresovaných strán zapojených do navrhovanej operácie, najmä v súvislosti s druhom činnosti vykonávanej a plánovanej v prípade subjektu, ktorý je výsledkom navrhovanej operácie;c) či bude subjekt, ktorý je výsledkom navrhovanej operácie, schopný dodržať a priebežne dodržiavať prudenciálne požiadavky stanovené v tejto smernici a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a prípadne v iných aktoch práva Únie, najmä v smerniciach 2002/87/ES a 2009/110/ES;d) či je plán vykonávania navrhovanej operácie z prudenciálneho hľadiska realistický a zdravý;e) či existujú opodstatnené dôvody na podozrenie, že v súvislosti s navrhovanou operáciou dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, alebo došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849, alebo že by zamýšľaná operácia mohla zvýšiť riziko takéhoto konania.Plán vykonávania uvedený v prvom pododseku písm. d) podlieha primeranému monitorovaniu zo strany príslušného orgánu až do dokončenia navrhovanej operácie. 2.Na účely posúdenia kritéria uvedeného v odseku 1 písm. e) tohto článku príslušný orgán vedie v rámci svojho overovania konzultácie s orgánmi zodpovednými pre dohľad nad finančnými zainteresovanými stranami v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849. 3.Príslušný orgán môže vydať záporné stanovisko k navrhovanej operácii len vtedy, ak nie sú splnené kritériá stanovené v odseku 1 tohto článku, alebo ak informácie, ktoré poskytla finančná zainteresovaná strana, nie sú úplné napriek žiadosti predloženej v súlade s článkom 27i ods. 5. Pokiaľ ide o kritérium stanovené v odseku 1 písm. e) tohto článku, príslušný orgán pri posudzovaní navrhovanej operácie náležite zohľadní záporné stanovisko orgánov zodpovedných za dohľad nad finančnými zainteresovanými stranami v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849, ktoré bolo príslušnému orgánu doručené do 30 pracovných dní od prvej žiadosti a môže predstavovať primeraný dôvod na záporné stanovisko, ako sa uvádza v prvom pododseku tohto odseku. 4.Členské štáty nesmú umožniť príslušným orgánom, aby navrhovanú operáciu skúmali z hľadiska ekonomických potrieb trhu. 5.Členské štáty uverejnia zoznam s informáciami, ktoré sú potrebné na vykonanie posúdenia stanoveného v odseku 1 tohto článku. Finančné zainteresované strany poskytnú tieto informácie príslušným orgánom v čase oznámenia uvedeného v článku 27i ods. 1. Požadované informácie musia byť z hľadiska navrhovanej operácie primerané a vhodné. Členské štáty nesmú vyžadovať informácie, ktoré nie sú relevantné pre obozretné posudzovanie podľa tohto článku.

Článok 27k Článok 27k Spolupráca medzi príslušnými orgánmi 1.Pri posudzovaní stanovenom v článku 27j ods. 1 príslušný orgán konzultuje s orgánmi poverenými verejnou úlohou dohľadu nad inými dotknutými subjektmi finančného sektora, ak sú do navrhovanej operácie okrem finančných zainteresovaných strán zapojené aj subjekty, ktoré sú jedným z týchto subjektov: a) úverová inštitúcia, poisťovňa, zaisťovňa, investičná spoločnosť alebo správcovská spoločnosť s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, než je ten, v ktorom sa navrhovaná operácia vykonáva;b) materská spoločnosť úverovej inštitúcie, poisťovne, zaisťovne, investičnej spoločnosť alebo správcovskej spoločnosti s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, než je ten, v ktorom sa navrhovaná operácia vykonáva;c) právnická osoba kontrolujúca úverovú inštitúciu, poisťovňu, zaisťovňu, investičnú spoločnosť alebo správcovskú spoločnosť s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, než je ten, v ktorom sa navrhovaná operácia vykonáva. 2.Príslušné orgány si bezodkladne navzájom poskytujú akékoľvek informácie, ktoré sú podstatné alebo relevantné pre posudzovanie. V tejto súvislosti si príslušné orgány na žiadosť alebo z vlastného podnetu navzájom oznámia všetky informácie relevantné pre posudzovanie. V stanovisku príslušného orgánu o finančnej zainteresovanej strane sa uvedú všetky názory alebo výhrady, ktoré vyjadril príslušný orgán vykonávajúci dohľad nad jedným alebo viacerými subjektmi uvedenými v odseku 1. Príslušné orgány sa snažia koordinovať svoje posúdenia a zabezpečiť konzistentnosť svojich stanovísk. 3.Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť spoločné postupy a formuláre a vypracuje vzory pre konzultačný postup medzi relevantnými príslušnými orgánmi uvedenými v tomto článku. Na účely prvého pododseku orgán EBA zohľadní hlavu II smernice (EÚ) 2017/1132. Orgán EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 10. januára 2027 . Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 27l Článok 27l Informačné povinnosti a sankcie

Článok 47 Článok 47 Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov 1.V tejto kapitole sa stanovujú minimálne požiadavky, ktoré sa týkajú prípadu, keď pobočka z tretej krajiny vykonáva v členskom štáte tieto činnosti: a) ktorúkoľvek z činností uvedených v bodoch 2 a 6 prílohy I k tejto smernici vykonávaných podnikom zriadeným v tretej krajine, ktorý by sa kvalifikoval ako úverová inštitúcia alebo ktorý by spĺňal kritériá stanovené v článku 4 ods. 1 bode 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak by bol tento podnik zriadený v Únii;b) činnosť uvedenú v bode 1 prílohy I k tejto smernici vykonávanú podnikom zriadeným v tretej krajine. 2.Ak podnik zriadený v tretej krajine vykonáva činnosti a poskytuje služby uvedené v oddiele A prílohy I k smernici 2014/65/EÚ a akékoľvek doplnkové služby, ako je prijímanie súvisiacich vkladov alebo poskytovanie úverov alebo pôžičiek, ktorých účelom je poskytovať služby podľa uvedenej smernice, tento podnik nie je zahrnutý do rozsahu pôsobnosti odseku 1 tohto článku. 3.Na účely tejto hlavy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov: 1. pobočka z tretej krajiny je pobočka zriadená v členskom štáte buď:a) podnikom, ktorý má ústredie v tretej krajine, na účely vykonávania ktorejkoľvek z činností uvedených v odseku 1;b) úverovou inštitúciou, ktorá má ústredie v tretej krajine; 2. hlavný podnik je podnik, ktorý má ústredie v tretej krajine a ktorý v členskom štáte zriadil pobočku z tretej krajiny, a prípadne materská spoločnosť na medzistupni alebo konečná materská spoločnosť tohto podniku.

Článok 48 Článok 48 Zákaz diskriminácie

Článok 48a Článok 48a Klasifikácia pobočiek z tretích krajín 1.Členské štáty zaradia pobočky z tretích krajín do triedy 1, ak tieto pobočky spĺňajú ktorúkoľvek z týchto podmienok: a) celková hodnota aktív zaúčtovaných pobočkou z tretej krajiny v členskom štáte alebo pochádzajúcich z tejto pobočky sa rovná alebo je vyššia ako 5 miliárd EUR vykázaných za bezprostredne predchádzajúce ročné obdobie vykazovania v súlade s oddielom II pododdielom 4;b) povolené činnosti pobočky z tretej krajiny zahŕňajú prijímanie vkladov alebo iných návratných zdrojov od retailových klientov za predpokladu, že suma takýchto vkladov a iných návratných zdrojov sa rovná alebo je vyššia ako 5 % celkových záväzkov pobočky z tretej krajiny alebo že suma takýchto vkladov a iných návratných zdrojov presahuje 50 miliónov EUR;c) pobočka z tretej krajiny nie je kvalifikovanou pobočkou z tretej krajiny v zmysle článku 48b. 2.Členské štáty zaradia pobočky z tretích krajín, ktoré nespĺňajú žiadnu z podmienok stanovených v odseku 1, do triedy 2. 3.Príslušné orgány aktualizujú klasifikáciu pobočiek z tretích krajín takto: a) ak pobočka z tretej krajiny zaradená do triedy 1 prestane spĺňať podmienky stanovené v odseku 1, okamžite sa preradí do triedy 2;b) ak pobočka z tretej krajiny zaradená do triedy 2 začne spĺňať jednu z podmienok stanovených v odseku 1, za pobočku triedy 1 sa považuje až po uplynutí štyroch mesiacov odo dňa, keď tieto podmienky začala spĺňať. 4.Členské štáty môžu na pobočky z tretích krajín, ktorým bolo udelené povolenie na ich území, alebo na určité ich kategórie uplatňovať rovnaké požiadavky, aké sa uplatňujú na úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie podľa tejto smernice, namiesto požiadaviek stanovených v tejto hlave. Ak sa zaobchádzanie stanovené v tomto odseku uplatňuje len na určité kategórie pobočiek z tretích krajín, členské štáty stanovia na účely tohto zaobchádzania príslušné klasifikačné kritériá. Odseky 1, 2 a 3 tohto článku sa na tieto pobočky z tretích krajín neuplatňujú, s výnimkou prípadov na účely článku 48p.

Článok 48b Článok 48b Podmienky pre kvalifikované pobočky z tretích krajín 1.Ak sú vo vzťahu k pobočke z tretej krajiny splnené nasledujúce podmienky, táto pobočka sa na účely tejto hlavy považuje za kvalifikovanú pobočku z tretej krajiny: a) hlavný podnik je zriadený v krajine, ktorá uplatňuje prudenciálne normy a dohľad v súlade s bankovým regulačným rámcom tretej krajiny, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s touto smernicou a s nariadením (EÚ) č. 575/2013;b) orgány dohľadu hlavného podniku podliehajú požiadavkám na dôvernosť, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave VII kapitole 1 oddiele II tejto smernice;c) hlavný podnik je zriadený v krajine, ktorá nie je uvedená ako vysoko riziková tretia krajina, ktorá má strategické nedostatky vo svojom režime boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, v súlade s článkom 9 smernice (EÚ) 2015/849. 2.Komisia môže vo vzťahu k bankovému regulačnému rámcu tretej krajiny prijať prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutia o tom, či sú splnené podmienky stanovené v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 147 ods. 2. 3.Pred prijatím rozhodnutia uvedeného v odseku 2 tohto článku môže Komisia požiadať orgán EBA o pomoc v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom vykonať posúdenie príslušného bankového regulačného rámca tretej krajiny a požiadaviek na dôvernosť a vydať správu o súlade tohto rámca a týchto požiadaviek s podmienkami stanovenými v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku. Orgán EBA zverejní výsledok svojho posúdenia na svojom webovom sídle. 4.Orgán EBA vedie verejný register tretích krajín a orgánov tretích krajín, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1. 5.Po prijatí žiadosti o povolenie v súlade s článkom 48c príslušný orgán posúdi podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku a v článku 48a s cieľom zaradiť pobočku z tretej krajiny do triedy 1 alebo triedy 2. Ak príslušná tretia krajina nie je vedená vo verejnom registri uvedenom v odseku 4 tohto článku, príslušný orgán požiada Komisiu, aby na účely odseku 2 tohto článku posúdila bankový regulačný rámec a požiadavky na dôvernosť tretej krajiny, a to za predpokladu, že je splnená podmienka uvedená v odseku 1 písm. c) tohto článku. Príslušný orgán ponechá pobočku z tretej krajiny zaradenú do triedy 1 dovtedy, kým Komisia neprijme rozhodnutie v súlade s odsekom 2 tohto článku.

Článok 48c Článok 48c Minimálne podmienky pre udeľovanie povolenia pobočkám z tretích krajín 1.Členské štáty v súlade s článkom 21c vyžadujú, aby podniky z tretích krajín zriadili pobočku na ich území pred začatím alebo pokračovaním vykonávania činností uvedených v článku 47 ods. 1. Zriadenie pobočky z tretej krajiny podlieha predchádzajúcemu povoleniu v súlade s touto kapitolou. 2.Príslušné orgány sa usilujú uzavrieť administratívne dohody alebo iné dojednania s relevantnými príslušnými orgánmi tretej krajiny pred tým, ako pobočka z tretej krajiny začne vykonávať svoje činnosti v dotknutom členskom štáte. Takéto dohody sú založené na vzorových administratívnych dohodách vypracovaných orgánom EBA v súlade s článkom 33 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Táto požiadavka sa neuplatňuje, ak pobočky z tretích krajín podliehajú prísnejším vnútroštátnym požiadavkám. Príslušné orgány bezodkladne predložia orgánu EBA informácie o akýchkoľvek administratívnych dohodách alebo iných dojednaniach uzavretých s príslušnými orgánmi tretích krajín. 3.Členské štáty vyžadujú, aby bol k žiadostiam o udelenie povolenia pobočkám z tretích krajín priložený plán činnosti, v ktorom je uvedená plánovaná obchodná činnosť, činnosti, ktoré sa majú vykonávať v rámci činností uvedených v článku 47 ods. 1, a organizačná štruktúra a riadenie rizika pobočky v príslušnom členskom štáte v súlade s článkom 48g. 4.Pobočky z tretích krajín získajú povolenie len vtedy, ak sú splnené minimálne všetky tieto podmienky: a) pobočka z tretej krajiny spĺňa minimálne regulačné požiadavky stanovené v pododdiele 2;b) na činnosti, pre ktoré sa hlavný podnik uchádza o povolenie v členskom štáte, sa vzťahuje povolenie, ktoré bolo tomuto hlavnému podniku udelené v tretej krajine, v ktorej je zriadený, a tieto činnosti podliehajú v tejto krajine dohľadu;c) orgánu dohľadu hlavného podniku v tretej krajine bola oznámená a poskytnutá žiadosť o zriadenie pobočky v členskom štáte a sprievodné dokumenty uvedené v odseku 3;d) v povolení sa stanovuje, že pobočka z tretej krajiny môže vykonávať povolené činnosti iba v členskom štáte, v ktorom je zriadená, a pobočke z tretej krajiny sa výslovne zakazuje ponúkať alebo vykonávať činnosti v iných členských štátoch na cezhraničnom základe s výnimkou finančných transakcií v rámci skupiny uzavretých s inými pobočkami z tretích krajín s tým istým hlavným podnikom a transakcií uzavretých na základe investovania z vlastného podnetu v súlade s článkom 21c;e) na účely výkonu svojich funkcií dohľadu má príslušný orgán možnosť získať prístup k všetkým potrebným informáciám o hlavnom podniku od orgánov dohľadu tohto hlavného podniku a účinne koordinovať svoje činnosti dohľadu s činnosťami orgánov dohľadu tretích krajín, najmä pokiaľ ide o obdobia krízy alebo finančných ťažkostí, ktoré majú vplyv na hlavný podnik, jeho skupinu alebo finančný systém tretej krajiny;f) neexistujú žiadne opodstatnené dôvody na podozrenie, že pobočka z tretej krajiny by bola použitá na páchanie alebo uľahčenie páchania prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849. 5.Na účely posúdenia, či je podmienka stanovená v odseku 4 písm. f) tohto článku splnená, príslušný orgán vedie konzultácie s orgánom zodpovedným za dohľad v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí alebo boja proti financovaniu terorizmu v členskom štáte v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849 a skôr, ako pristúpia k povoleniu pobočky z tretej krajiny, získajú písomné potvrdenie o tom, že podmienka je splnená. 6.Príslušné orgány môžu rozhodnúť, že povolenia pobočiek z tretích krajín udelené do 10. januára 2027 zostávajú v platnosti za predpokladu, že pobočky z tretích krajín, ktorým boli tieto povolenia udelené, spĺňajú minimálne požiadavky stanovené v tejto hlave. 7.Orgán EBA monitoruje operácie medzi pobočkami z tretích krajín toho istého hlavného podniku, ktorému bolo udelené povolenie v rôznych členských štátoch, a predloží Komisii správu, v ktorej uvedie svoje zistenia do 10. júla 2028 . 8.Orgán EBA do 10. júla 2026 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých bližšie určí: a) informácie, ktoré sa majú poskytnúť príslušným orgánom na základe žiadosti o povolenie pobočky z tretej krajiny, vrátane plánu činnosti a organizačnej štruktúry a riadenia rizika, ako sa uvádzajú v odseku 3;b) postup udeľovania povolenia pre pobočku z tretej krajiny, ako aj štandardné formuláre a vzory na poskytovanie informácií uvedených v písmene a) tohto odseku;c) podmienky povolenia uvedené v odseku 4;d) podmienky, za ktorých sa príslušné orgány môžu spoľahnúť na informácie, ktoré už boli poskytnuté v procese udelenia akéhokoľvek predchádzajúceho povolenia pobočke z tretej krajiny.

Článok 48d Článok 48d Podmienky odmietnutia udeliť povolenie pobočke z tretej krajiny alebo odňatia takéhoto povolenia 1.Členské štáty stanovia prinajmenšom tieto podmienky odmietnutia udeliť povolenie pobočke z tretej krajiny alebo odňatia takéhoto povolenia: a) pobočka z tretej krajiny nespĺňa požiadavky na udelenie povolenia stanovené v článku 48c alebo vo vnútroštátnom práve;b) hlavný podnik alebo jeho skupina nespĺňajú prudenciálne požiadavky, ktoré sa na ne vzťahujú podľa právnych predpisov tretej krajiny, alebo existujú opodstatnené dôvody na podozrenie, že tieto požiadavky nespĺňajú alebo že ich v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov porušia.Na účely prvého pododseku písm. b) pobočky z tretích krajín bezodkladne oznámia svojim príslušným orgánom vznik okolností uvedených v uvedenom písmene. 2.Príslušné orgány môžu tiež odňať povolenie udelené pobočke z tretej krajiny, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok: a) pobočka z tretej krajiny nevyužije povolenie do 12 mesiacov, výslovne sa vzdá povolenia alebo prestane podnikať počas obdobia presahujúceho šesť mesiacov, pokiaľ dotknutý členský štát nestanovil, že v takom prípade platnosť povolenia zaniká;b) pobočka z tretej krajiny získala povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným neregulárnym spôsobom;c) pobočka z tretej krajiny prestala spĺňať jednu alebo viac z dodatočných podmienok alebo požiadaviek, na základe ktorých bolo povolenie udelené;d) v súvislosti s pobočkou z tretej krajiny sa už nedá spoliehať na to, že bude plniť svoje záväzky voči veriteľom, a najmä už neposkytuje záruku na aktíva, ktoré jej zverili jej vkladatelia;e) v súvislosti s pobočkou z tretej krajiny nastal jeden z iných prípadov, v ktorých sa vo vnútroštátnom práve stanovuje odňatie povolenia;f) pobočka z tretej krajiny poruší jedno z ustanovení uvedených v článku 67 ods. 1;g) existujú opodstatnené dôvody na podozrenie, že v súvislosti s pobočkou z tretej krajiny, jej hlavným podnikom alebo jej skupinou dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849, alebo dochádza či došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, alebo že v súvislosti s pobočkou z tretej krajiny, jej hlavným podnikom alebo jej skupinou existuje zvýšené riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu alebo pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu. 3.Na účely posúdenia, či je podmienka stanovená v odseku 2 písm. g) tohto článku splnená, príslušný orgán vedie konzultácie s orgánom zodpovedným za dohľad v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v členskom štáte v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849. 4.Členské štáty stanovia jasné postupy na zamietnutie alebo odňatie povolenia pre pobočku z tretej krajiny v súlade s odsekmi 1, 2 a 3.

Článok 48e Článok 48e Požiadavka na kapitálovú vybavenosť 1.Bez toho, aby boli dotknuté iné platné kapitálové požiadavky v súlade s vnútroštátnym právom, členské štáty od pobočiek z tretích krajín požadujú, aby vždy udržiavali minimálnu kapitálovú vybavenosť, ktorá sa rovná: a) v prípade pobočiek z tretej krajiny zaradených do triedy 1 aspoň 2,5 % priemerných záväzkov pobočky za tri bezprostredne predchádzajúce ročné obdobia vykazovania, alebo, v prípade novopovolených pobočiek z tretích krajín, záväzkov pobočky v čase udelenia povolenia vykázaných v súlade s pododdielom 4, pričom minimálna suma predstavuje 10 miliónov EUR;b) v prípade pobočiek z tretej krajiny zaradených do triedy 2 aspoň 0,5 % priemerných záväzkov pobočky za tri bezprostredne predchádzajúce ročné obdobia vykazovania, alebo, v prípade novopovolených pobočiek z tretích krajín, záväzkov pobočky v čase udelenia povolenia vykázaných v súlade s pododdielom 4, pričom minimálna suma predstavuje 5 miliónov EUR. 2.Pobočky z tretích krajín musia spĺňať požiadavku na minimálnu kapitálovú vybavenosť uvedenú v odseku 1 prostredníctvom aktív v niektorej z týchto foriem: a) hotovosť alebo nástroje hotovostného typu v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bodu 60 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;b) dlhové cenné papiere emitované ústrednými vládami alebo centrálnymi bankami členských štátov aleboc) akýkoľvek iný nástroj, ktorý má pobočka z tretej krajiny k dispozícii na neobmedzené a okamžité použitie na krytie rizík alebo strát hneď, ako tieto riziká alebo straty vzniknú. 3.Členské štáty od pobočiek z tretích krajín požadujú, aby uložili nástroje kapitálovej vybavenosti uvedené v odseku 2 tohto článku na viazaný účet vedený v členskom štáte, v ktorom bolo pobočke udelené povolenie, v úverovej inštitúcii, ktorá nie je súčasťou skupiny hlavného podniku, alebo, ak je to možné podľa vnútroštátneho práva, v centrálnej banke členského štátu. Nástroje kapitálovej vybavenosti uložené na viazanom účte sú k dispozícii na použitie na účely článku 96 smernice 2014/59/EÚ v prípade riešenia krízovej situácie pobočky z tretej krajiny a na účely likvidácie pobočky z tretej krajiny v súlade s vnútroštátnym právom. 4.Orgán EBA do 10. júla 2026 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých určí požiadavku ustanovenú v odseku 2 písm. c) tohto článku vo vzťahu k nástrojom, ktoré sú k dispozícii na neobmedzené a okamžité použitie na krytie rizík alebo strát hneď, ako tieto riziká alebo straty vzniknú.

Článok 48f Článok 48f Požiadavky na likviditu 1.Bez toho, aby boli dotknuté ostatné platné požiadavky na likviditu v súlade s vnútroštátnym právom, členské štáty vyžadujú prinajmenšom to, aby pobočky z tretích krajín neustále udržiavali dostatočný objem nezaťažených a likvidných aktív na pokrytie záporných tokov likvidity počas minimálneho obdobia 30 dní. 2.Na účely odseku 1 tohto článku členské štáty požadujú, aby pobočky z tretej krajiny zaradené do triedy 1 spĺňali požiadavku na krytie likvidity stanovenú v šiestej časti hlave I nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/61Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z 10. októbra 2014 , ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie (Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015, s. 1 ). . 3.Členské štáty od pobočiek z tretích krajín požadujú, aby uložili likvidné aktíva držané na účely dosiahnutia súladu s týmto článkom na účet vedený v členskom štáte, v ktorom bolo pobočke udelené povolenie, v úverovej inštitúcii, ktorá nie je súčasťou skupiny hlavného podniku, alebo, ak je to možné podľa vnútroštátneho práva, v centrálnej banke členského štátu Ak na účte zostávajú likvidné aktíva po ich uplatnení na pokrytie záporných tokov likvidity v súlade s odsekom 1 tohto článku, tieto zostávajúce likvidné aktíva sú k dispozícii na použitie na účely článku 96 smernice 2014/59/EÚ v prípade riešenia krízovej situácie pobočky z tretej krajiny a na účely likvidácie pobočky z tretej krajiny v súlade s vnútroštátnym právom. 4.Príslušné orgány môžu kvalifikované pobočky z tretích krajín oslobodiť od požiadaviek na likviditu uvedených v tomto článku.

Článok 48g Článok 48g Vnútorná správa a riadenie a riadenie rizika 1.Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín mali aspoň dve osoby v danom členskom štáte, ktoré účinne riadia ich obchodnú činnosť a ktoré podliehajú predchádzajúcemu schváleniu zo strany príslušných orgánov. Tieto osoby musia mať dobrú povesť a dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti a musia venovať dostatok času výkonu svojich povinností. 2.Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretej krajiny zaradené do triedy 1 dodržiavali podmienky článkov 74 a 75, článku 76 ods. 5 a 6 a článkov 92, 94 a 95. Príslušné orgány môžu vyžadovať, aby pobočky z tretích krajín zriadili miestny riadiaci výbor s cieľom zabezpečiť primeranú správu a riadenie pobočky. 3.Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretej krajiny zaradené do triedy 2 dodržiavali podmienky článkov 74, 75, 92, 94 a 95 a aby vytvorili funkcie vnútornej kontroly v zmysle článku 76 ods. 5 a ods. 6 prvého, druhého a štvrtého pododseku. Príslušné orgány môžu vyžadovať, aby pobočky z tretej krajiny zaradené do triedy 2 v závislosti od svojej veľkosti, vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti svojich činností vymenovali vedúcich pracovníkov na čele funkcií vnútornej kontroly v zmysle článku 76 ods. 6 tretieho a piateho pododseku. 4.Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín vytvorili s riadiacim orgánom hlavného podniku hierarchické vzťahy, ktoré pokrývajú všetky závažné riziká, všetky politiky riadenia rizík a všetky ich zmeny, a aby mali zavedené primerané systémy informačných a komunikačných technológií (IKT systémy) a opatrenia kontroly na zabezpečenie riadneho dodržiavania politík. 5.Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín monitorovali a riadili dohody o externom zabezpečovaní činností a aby pre svoje príslušné orgány zabezpečili úplný prístup k všetkým informáciám, ktoré tieto orgány potrebujú na vykonávanie funkcie dohľadu. 6.Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín, ktoré sa zapájajú do nadväzných alebo vnútroskupinových operácií, mali primerané zdroje na identifikáciu a riadne spravovanie ich kreditného rizika protistrany, ak sa významné riziká súvisiace s aktívami zaúčtovanými pobočkou z tretej krajiny prenášajú na protistranu. 7.Ak kritické alebo dôležité funkcie pobočky z tretej krajiny vykonáva jej hlavný podnik, tieto funkcie sa vykonávajú v súlade s vnútornými dojednaniami alebo dohodami v rámci skupiny. Príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad pobočkami z tretích krajín musia mať prístup k všetkým informáciám potrebným na vykonávanie ich funkcie dohľadu. 8.Príslušné orgány vyžadujú, aby zavádzanie požiadaviek uvedených v tomto článku a ich priebežné dodržiavanie zo strany pobočky z tretej krajiny pravidelne posudzovala nezávislá tretia strana a aby príslušnému orgánu predložila správu so svojimi zisteniami a závermi. 9.Orgán EBA do 10. januára 2027 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 o uplatňovaní opatrení, postupov a mechanizmov uvedených v článku 74 ods. 1 tejto smernice, so zreteľom na článok 74 ods. 2, na pobočky z tretích krajín a o uplatňovaní článku 75 a článku 76 ods. 5 a 6 tejto smernice na pobočky z tretích krajín.

Článok 48h Článok 48h Požiadavky na vedenie účtovníctva 1.Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín viedli knihy o evidencii, ktoré týmto pobočkám z tretích krajín umožnia sledovať a viesť komplexné a presné záznamy o všetkých aktívach a záväzkoch zaúčtovaných pobočkou z tretej krajiny v členskom štáte alebo pochádzajúcich z tejto pobočky a spravovať tieto aktíva a záväzky autonómne v rámci pobočky z tretej krajiny. Kniha o evidencii musí poskytovať všetky potrebné a dostatočné informácie o rizikách vytvorených pobočkou z tretej krajiny a o spôsobe ich riadenia. 2.Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín vypracovali a pravidelne preskúmavali a aktualizovali politiku pre účtovné opatrenia na správu knihy o evidencii uvedenej v odseku 1. Takúto politiku zdokumentuje a schváli príslušný riadiaci orgán hlavného podniku. Takáto politika musí obsahovať jasné odôvodnenia pre účtovné opatrenia a musí sa v nej uvádzať, akým spôsobom sú tieto opatrenia zosúladené s obchodnou stratégiou pobočky z tretej krajiny. 3.Členské štáty od pobočiek z tretích krajín vyžadujú, aby zabezpečili, že sa bude pravidelne vypracúvať nezávislé písomné a odôvodnené stanovisko k zavádzaniu a priebežnému dodržiavaniu požiadaviek uvedených v tomto článku obsahujúce zistenia a závery a že sa bude predkladať príslušnému orgánu. 4.Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť účtovné opatrenia, ktoré majú pobočky z tretích krajín uplatňovať na účely tohto článku, najmä pokiaľ ide o: a) metodiku na identifikáciu a vedenie komplexných a presných záznamov o aktívach a záväzkoch zaúčtovaných pobočkou z tretej krajiny v členskom štáte, ab) metodiku na identifikáciu a vedenie záznamov o podsúvahových položkách a o aktívach a záväzkoch, ktorých pôvodcom je pobočka z tretej krajiny, a zaúčtovaných alebo držaných na diaľku v iných pobočkách alebo dcérskych spoločnostiach tej istej skupiny v mene alebo v prospech pobočky z tretej krajiny, ktorá je ich pôvodcom. Orgán EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 10. januára 2026 . Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 48i Článok 48i Právomoc vyžadovať zriadenie dcérskej spoločnosti 1.Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali právomoc vyžadovať od pobočiek z tretích krajín, aby požiadali o povolenie podľa hlavy III kapitoly 1 aspoň v týchto prípadoch: a) pobočka z tretej krajiny v minulosti vykonávala alebo v súčasnosti vykonáva činnosti uvedené v článku 47 ods. 1 s klientmi alebo protistranami v iných členských štátoch bez toho, aby boli dotknuté výnimky uvedené v článku 48c ods. 4 písm. d);b) pobočka z tretej krajiny spĺňa ukazovatele systémového významu uvedené v článku 131 ods. 3 alebo sa považuje za pobočku so systémovým významom v súlade s článkom 48j a predstavuje významné riziká pre finančnú stabilitu v Únii alebo členskom štáte, v ktorom je zriadená; aleboc) súhrnná suma aktív všetkých pobočiek z tretích krajín v Únii, ktoré patria do tej istej skupiny z tretej krajiny, sa rovná 40 miliardám EUR alebo je vyššia ako 40 miliárd EUR alebo suma aktív pobočky z tretej krajiny v jej účtovnej hodnote v členskom štáte, v ktorom je zriadená, sa rovná 10 miliardám EUR alebo je vyššia ako 10 miliárd EUR.Právomoc uvedená v prvom pododseku tohto odseku sa môže použiť po uplatnení opatrení uvedených v článku 48j, prípadne 48o, alebo ak príslušný orgán môže z iných dôvodov, ako sú dôvody uvedené v prvom pododseku tohto odseku, odôvodniť, že tieto opatrenia by neboli dostatočné na riešenie závažných obáv v oblasti dohľadu. 2.Pred výkonom právomoci uvedenej v odseku 1, príslušné orgány konzultujú s orgánom EBA a príslušnými orgánmi členských štátov, v ktorých daná skupina z tretej krajiny zriadila iné pobočky z tretích krajín alebo dcérske inštitúcie. Na účely odseku 1 písm. b) a c) tohto článku a pri vykonávaní posúdenia uvedeného v článku 48j príslušné orgány alebo prípadne určené orgány zohľadnia primerané ukazovatele na posúdenie systémového významu pobočiek z tretích krajín, ktoré zahŕňajú najmä: a) veľkosť pobočky z tretej krajiny;b) zložitosť štruktúry, organizácie a obchodného modelu pobočky z tretej krajiny;c) mieru prepojenosti pobočky z tretej krajiny s finančným systémom Únie a členského štátu, v ktorom je zriadená;d) nahraditeľnosť činností, služieb alebo operácií, ktoré vykonáva pobočka z tretej krajiny, alebo finančnej infraštruktúry, ktorú zabezpečuje pobočka z tretej krajiny;e) trhový podiel pobočky z tretej krajiny v Únii a členskom štáte, v ktorom je zriadená, pokiaľ ide o celkové bankové aktíva a v súvislosti s činnosťami a službami, ktoré poskytuje, a operáciami, ktoré vykonáva;f) pravdepodobný vplyv pozastavenia alebo ukončenia operácií alebo obchodnej činnosti pobočky z tretej krajiny na likviditu finančného systému členského štátu, v ktorom je zriadená, alebo na platobné systémy a systémy zúčtovania a vyrovnania v Únii a v tomto členskom štáte;g) úlohu a význam pobočky z tretej krajiny pre činnosti, služby a operácie skupiny z tretej krajiny v Únii a v členskom štáte, v ktorom je zriadená;h) úlohu a význam pobočky z tretej krajiny v kontexte riešenia krízových situácií alebo likvidácie na základe informácií, ktoré poskytol orgán pre riešenie krízových situácií;i) objem obchodnej činnosti skupiny z tretej krajiny, ktorú vykonáva prostredníctvom pobočiek z tretích krajín, vzhľadom na obchodnú činnosť tejto skupiny, ktorú vykonáva prostredníctvom dcérskych inštitúcií povolených v Únii a v členskom štáte, v ktorom sú pobočky z tretích krajín zriadené.

Článok 48j Článok 48j Posúdenie systémového významu a požiadavky na pobočky z tretích krajín, ktoré majú systémový význam 1.Na pobočku z tretej krajiny sa vzťahuje posúdenie stanovené v odseku 2 tohto článku, ak súhrnná suma aktív v Únii, ktoré sa vykazujú v súlade s pododdielom 4, všetkých pobočiek z tretích krajín v Únii, ktoré patria do tej istej skupiny z tretej krajiny, sa rovná 40 miliardám EUR alebo je vyššia ako 40 miliárd EUR, a to buď: a) v priemere počas troch bezprostredne predchádzajúcich ročných období vykazovania; alebob) v absolútnom vyjadrení počas aspoň troch ročných období vykazovania počas piatich bezprostredne predchádzajúcich ročných období vykazovania.Prahová hodnota aktív uvedená v prvom pododseku nezahŕňa aktíva v držbe pobočiek z tretích krajín v súvislosti s trhovými operáciami centrálnej banky uzavretými s centrálnymi bankami ESCB. 2.Príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad pobočkou z tretej krajiny, ktorá patrí do skupiny z tretej krajiny, v prípade, že súhrnná suma aktív v Únii všetkých pobočiek z tretích krajín v Únii sa rovná 40 miliardám EUR alebo je vyššia ako 40 miliárd EUR, posúdi, či má pobočka z tretej krajiny pod jeho dohľadom systémový význam a či predstavuje závažné riziká pre finančnú stabilitu Únie alebo pre členský štát, v ktorom je zriadená. Na tieto účely príslušné orgány zohľadnia najmä ukazovatele systémového významu uvedené v článku 48i ods. 2 a článku 131 ods. 3. 3.V rámci posúdenia uvedeného v odseku 2 príslušný orgán alebo prípadne určený orgán konzultuje s orgánom EBA a príslušnými orgánmi členských štátov, v ktorých daná skupina z tretej krajiny zriadila iné pobočky alebo dcérske inštitúcie z tretích krajín, s cieľom posúdiť riziká pre finančnú stabilitu, ktoré daná pobočka z tretej krajiny predstavuje pre členské štáty iné ako ten členský štát, v ktorom je zriadená. Príslušný orgán alebo prípadne určený orgán poskytne svoje odôvodnené posúdenie systémového významu pobočky z tretej krajiny pre Úniu alebo členský štát, v ktorom je zriadená, orgánu EBA a príslušným orgánom členských štátov, v ktorých daná skupina z tretej krajiny zriadila iné pobočky alebo dcérske inštitúcie z tretích krajín. Ak príslušné orgány, s ktorými sa konzultuje, nesúhlasia s posúdením systémového významu pobočky z tretej krajiny, informujú o tom príslušný orgán, ktorý posúdenie uvedené v odseku 2 vykonal, do 10 pracovných dní od doručenia posúdenia. Príslušné orgány s pomocou orgánu EBA vynaložia maximálne úsilie na dosiahnutie konsenzu o posúdení a prípadne o cielených požiadavkách uvedených v odseku 4 najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď príslušný orgán alebo prípadne určený orgán vzniesol námietku. Po uplynutí uvedenej lehoty príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad posudzovanou pobočkou z tretej krajiny rozhodne o posúdení systémového významu pobočky z tretej krajiny a o cielených požiadavkách uvedených v odseku 4. 4.Ak je to vhodné na účely riešenia zistených rizík, môže príslušný orgán alebo prípadne určený orgán stanoviť, aby sa na pobočku z tretej krajiny vzťahovali cielené požiadavky, ktoré môžu zahŕňať: a) požiadavku, aby daná pobočka z tretej krajiny reštrukturalizovala svoje aktíva alebo činnosti takým spôsobom, aby sa prestala považovať za majúcu systémový význam v súlade s odsekom 2 alebo aby prestala predstavovať neprimerané riziko pre finančnú stabilitu Únie alebo členských štátov, v ktorých je zriadená; alebob) stanovenie dodatočných prudenciálnych požiadaviek pre danú pobočku z tretej krajiny.Ak sa príslušný orgán alebo prípadne určený orgán domnieva, že pobočka z tretej krajiny má systémový význam, ale rozhodne sa nevykonať žiadnu z právomocí uvedených v prvom pododseku písm. a) tohto odseku alebo v článku 48i, poskytne orgánu EBA a príslušným orgánom členských štátov, v ktorých daná skupina z tretej krajiny zriadila iné pobočky alebo dcérske inštitúcie z tretích krajín, odôvodnené oznámenie, prečo sa rozhodol, že tieto právomoci nebude vykonávať. 5.Orgán EBA do 31. decembra 2028 podá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o: a) posúdení uvedenom v odseku 3 tohto článku, najmä pokiaľ ide o identifikáciu pobočiek z tretích krajín toho istého hlavného podniku a o fungovanie konzultačného procesu stanoveného v uvedenom odseku;b) využívaní právomocí v oblasti dohľadu stanovených v odseku 4 tohto článku a v článku 48i.

Článok 48k Článok 48k Regulačné a finančné informácie o pobočkách z tretích krajín a o hlavnom podniku 1.Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín pravidelne podávali svojim príslušným orgánom informácie o: a) aktívach a záväzkoch, ktoré majú zaúčtované v súlade s článkom 48h a o aktívach a záväzkoch, ktorých pôvodcami sú pobočky z tretích krajín, v členení, ktoré vymedzuje:i) najväčšie zaznamenané aktíva a záväzky klasifikované podľa sektora a typu protistrany zahŕňajúce najmä expozície voči finančnému sektoru;ii) významné koncentrácie expozícií a zdrojov financovania voči osobitným typom protistrán;iii) významné medzinárodné transakcie s hlavným podnikom a členmi skupiny hlavného podniku; b) dodržiavaní požiadaviek zo strany pobočiek z tretích krajín, ktoré sa na ne vzťahujú v zmysle tejto smernice;c) opatreniach na ochranu vkladov dostupných pre vkladateľov v pobočkách z tretej krajiny v súlade s článkom 15 ods. 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚSmernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149 ). na báze ad hoc ;d) dodatočných regulačných požiadavkách, ktoré členské štáty uložili pobočkám z tretích krajín v súlade s vnútroštátnym právom.Na účely vykazovania informácií o zaúčtovaných aktívach a záväzkoch v súlade s prvým pododsekom písm. a) pobočky z tretích krajín uplatňujú medzinárodné účtovné štandardy uplatňované v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1 ). alebo platné všeobecne uznávané účtovné zásady v členskom štáte. 2.Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín predkladali príslušným orgánom tieto informácie o ich hlavnom podniku: a) v pravidelných intervaloch súhrnné informácie o aktívach a záväzkoch držaných alebo zaúčtovaných dcérskymi spoločnosťami a inými pobočkami z tretích krajín skupiny daného hlavného podniku v Únii;b) v pravidelných intervaloch informácie o dodržiavaní platných prudenciálnych požiadaviek zo strany hlavného podniku na individuálnom a konsolidovanom základe;c) významné preskúmania a posúdenia orgánmi dohľadu v súvislosti s hlavným podnikom a následné rozhodnutia týkajúce sa dohľadu na báze ad hoc ;d) plány ozdravenia hlavného podniku a osobitné opatrenia, ktoré by sa mohli prijať voči pobočkám z tretích krajín v súlade s týmito plánmi a ich následnými aktualizáciami a zmenami;e) obchodná stratégia hlavného podniku v súvislosti s pobočkami z tretích krajín a všetky jej následné zmeny;f) služby, ktoré poskytuje hlavný podnik klientom, ktorí sú zriadení alebo sa nachádzajú v Únii, na základe investovania z vlastného podnetu v súlade s článkom 21c. 3.Povinnosť podávať správy stanovená v tomto článku nebráni príslušnému orgánu ukladať pobočkám z tretích krajín dodatočné požiadavky na podávanie správ, ak príslušný orgán považuje dodatočné informácie za potrebné na získanie komplexného prehľadu o obchodnej činnosti, činnostiach alebo finančnom zdraví pobočiek z tretích krajín alebo ich hlavných podnikov, na overenie dodržiavania platných právnych predpisov zo strany pobočiek z tretích krajín a ich hlavných podnikov a na zabezpečenie dodržiavania týchto právnych predpisov zo strany pobočiek z tretích krajín.

Článok 48l Článok 48l Štandardné formuláre a vzory a frekvencia podávania správ 1.Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť jednotné formáty a vymedzenie pojmov pre správy a frekvenciu ich podávania a vypracuje IT riešenia, ktoré sa majú uplatňovať na účely článku 48k. Požiadavky na podávanie správ uvedené v článku 48k musia byť úmerné zaradeniu pobočiek z tretích krajín do triedy 1 alebo triedy 2. Orgán EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 10. januára 2026 . Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. 2.Pobočky z tretích krajín zaradené do triedy 1 vykazujú regulačné a finančné informácie uvedené v článku 48k aspoň dvakrát za rok a pobočky z tretích krajín zaradené do triedy 2 aspoň raz za rok. 3.Príslušný orgán môže upustiť od všetkých alebo niektorých požiadaviek na oznamovanie informácií o hlavnom podniku stanovených v článku 48k ods. 2 pre kvalifikované pobočky z tretích krajín pod podmienkou, že uvedený príslušný orgán je schopný získať relevantné informácie priamo od orgánov dohľadu príslušnej tretej krajiny.

Článok 48m Článok 48m Dohľad nad pobočkami z tretích krajín a program previerok v oblasti dohľadu 1.Členské štáty od príslušných orgánov vyžadujú, aby na účely dohľadu nad pobočkami z tretích krajín dodržiavali ustanovenia tohto oddielu a, mutatis mutandis , hlavy VII. 2.Príslušné orgány zahŕňajú pobočky z tretích krajín do programu previerok v oblasti dohľadu uvedeného v článku 99.

Článok 48n Článok 48n Postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu 1.Členské štáty od príslušných orgánov vyžadujú, aby preskúmali opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy realizované pobočkami z tretích krajín v záujme dodržania ustanovení, ktoré sa na ne podľa tejto smernice vzťahujú, a prípadne dodržania všetkých dodatočných regulačných požiadaviek podľa vnútroštátneho práva. 2.Na základe preskúmania uvedeného v odseku 1 príslušné orgány vyhodnotia, či opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy uplatňované pobočkami z tretích krajín a ich kapitálová vybavenosť a likvidita zabezpečujú správne riadenie a krytie ich významných rizík a životaschopnosť pobočiek z tretích krajín. 3.Príslušné orgány vykonávajú preskúmanie a hodnotenie podľa odsekov 1 a 2 tohto článku v súlade s kritériami uplatňovania zásady proporcionality uverejnenými v súlade s článkom 143 ods. 1 písm. c). Príslušné orgány určia najmä úroveň frekvencie a intenzity preskúmania podľa odseku 1 tohto článku, ktoré sú úmerné zaradeniu pobočiek z tretích krajín do triedy 1 a triedy 2 a v ktorom sa zohľadňujú iné relevantné kritériá, ako napríklad povaha, rozsah a zložitosť činností pobočiek z tretích krajín. 4.Ak má príslušný orgán na základe preskúmania najmä mechanizmu správy a riadenia, obchodného modelu alebo činností pobočky z tretej krajiny opodstatnené dôvody na podozrenie, že v súvislosti s danou pobočkou z tretej krajiny dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu alebo k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849, alebo že existuje zvýšené riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, príslušný orgán okamžite informuje orgán EBA, ako aj orgán, ktorý je zodpovedný za dohľad nad pobočkou z tretej krajiny v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849. V prípade zvýšeného rizika prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu príslušný orgán a orgán, ktorý je zodpovedný za dohľad nad pobočkou z tretej krajiny v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849, okamžite nadviažu kontakt s orgánom EBA a informujú ho o svojom spoločnom posúdení. Príslušný orgán v prípade potreby prijme opatrenia v súlade s touto smernicou, ktoré môžu zahŕňať odňatie povolenia pobočke z tretej krajiny podľa článku 48d ods. 2 písm. g) tejto smernice. 5.Príslušný orgán, finančná spravodajská jednotka a orgán, ktorý je zodpovedný za vykonávanie dohľadu nad pobočkou z tretej krajiny podľa smernice (EÚ) 2015/849, navzájom úzko spolupracujú v rámci svojich príslušných právomocí a navzájom si vymieňajú informácie relevantné z hľadiska tejto smernice za predpokladu, že takáto spolupráca a výmena informácií nezasahuje do žiadneho prebiehajúceho šetrenia, vyšetrovania alebo konania podľa trestného alebo správneho práva členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušný orgán, finančná spravodajská jednotka alebo orgán, ktorý je zodpovedný za vykonávanie dohľadu nad pobočkou z tretej krajiny podľa smernice (EÚ) 2015/849. Orgán EBA môže v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849 príslušným orgánom a orgánom zodpovedným za dohľad nad pobočkou z tretej krajiny z vlastnej iniciatívy pomôcť v prípade sporu týkajúceho sa koordinácie činností dohľadu podľa tohto článku. V takom prípade orgán EBA koná v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. 6.Orgán EBA do 10. júla 2026 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých bližšie určí: a) spoločné postupy a metodiky pre postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu podľa tohto článku a pre posúdenie zaobchádzania s významnými rizikami;b) mechanizmy spolupráce a výmeny informácií medzi orgánmi uvedené v odseku 5 tohto článku, najmä v kontexte identifikácie závažných porušení pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí alebo boja proti financovaniu terorizmu;c) orgán zodpovedný za dohľad v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí alebo boja proti financovaniu terorizmu v členskom štáte v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849 v kontexte uplatňovania článku 27b ods. 2, článku 48c ods. 5 a článku 48d ods. 3 tejto smernice.Na účely prvého pododseku písmena a) sa v ňom uvedené postupy a metodiky stanovia spôsobom, ktorý je úmerný zaradeniu pobočiek z tretích krajín do triedy 1 alebo triedy 2 a iným vhodným kritériám, ako je povaha, rozsah a zložitosť ich činností.

Článok 48o Článok 48o Opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu 1.Príslušné orgány vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín včas prijali potrebné opatrenia s cieľom: a) zabezpečiť, aby pobočky z tretích krajín dodržiavali požiadavky, ktoré sa na ne podľa tejto smernice a vnútroštátneho práva vzťahujú, alebo obnoviť súlad s týmito požiadavkami, ab) zabezpečiť, aby sa významné riziká, ktorým sú pobočky z tretích krajín vystavené, kryli a riadili správnym a dostatočným spôsobom tak, aby tieto pobočky zostali životaschopné. 2.Na účely odseku 1 právomoci príslušných orgánov zahŕňajú aspoň právomoc vyžadovať od pobočiek z tretích krajín, aby: a) držali kapitálovú vybavenosť vo výške presahujúcej minimálne kapitálové požiadavky stanovené v článku 48e alebo spĺňali iné dodatočné kapitálové požiadavky; akákoľvek dodatočná suma kapitálovej vybavenosti držaná pobočkou z tretej krajiny v súlade s týmto písmenom musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 48e;b) spĺňali popri požiadavkách stanovených v článku 48f aj ďalšie osobitné požiadavky na likviditu; akékoľvek dodatočné likvidné aktíva držané pobočkou z tretej krajiny v súlade s týmto písmenom musia spĺňať požiadavku uvedenú v článku 48f;c) posilnili svoje opatrenia v oblasti správy a riadenia, riadenia rizík alebo vedenia účtovníctva;d) obmedzili alebo zúžili rozsah svojej obchodnej činnosti alebo činností, ktoré vykonávajú, a to aj v postavení protistrany týchto činností;e) obmedzili riziko spojené so svojou činnosťou, produktmi a systémami vrátane externe zabezpečovaných činností a prestali sa zapájať do takýchto činností alebo ponúkať takéto produkty;f) spĺňali dodatočné požiadavky na podávanie správ v súlade s článkom 48k ods. 3 alebo zvýšili frekvenciu pravidelného podávania správ;g) zverejňovali informácie.

Článok 48p Článok 48p Spolupráca medzi príslušnými orgánmi a kolégiami orgánov dohľadu 1.Príslušné orgány, ktoré vykonávajú dohľad nad pobočkami z tretích krajín a dcérskymi inštitúciami tej istej skupiny z tretích krajín, medzi sebou úzko spolupracujú a poskytujú si navzájom informácie. Príslušné orgány majú uzatvorené písomné dohody o koordinácii a spolupráci v súlade s článkom 115. 2.Na účely odseku 1 tohto článku pobočky z tretích krajín triedy 1 podliehajú komplexnému dohľadu zo strany kolégia orgánov dohľadu v súlade s článkom 116. Na tieto účely sa uplatňujú tieto požiadavky: a) ak bolo kolégium orgánov dohľadu zriadené vo vzťahu k dcérskym inštitúciám skupiny z tretích krajín, pobočky z tretích krajín zaradené do triedy 1 tej istej skupiny sa zahrnú do rozsahu pôsobnosti tohto kolégia orgánov dohľadu;b) ak má skupina z tretej krajiny pobočky z tretích krajín zaradené do triedy 1 vo viac ako jednom členskom štáte, ale žiadne dcérske inštitúcie v Únii, na ktoré sa vzťahuje článok 116, v súvislosti s týmito pobočkami z tretích krajín zaradenými do triedy 1 sa zriadi kolégium orgánov dohľadu;c) ak má skupina z tretej krajiny pobočky z tretích krajín zaradené do triedy 1 vo viac ako jednom členskom štáte alebo aspoň jednu pobočku z tretej krajiny zaradenú do triedy 1 a jednu alebo viac dcérskych inštitúcií v Únii, na ktoré sa nevzťahuje článok 116, v súvislosti s týmito pobočkami z tretích krajín a dcérskymi inštitúciami sa zriadi kolégium orgánov dohľadu. 3.Na účely odseku 2 písm. b) a c) tohto článku členské štáty zabezpečia, že sa zriadi hlavný príslušný orgán, ktorý plní rovnakú úlohu ako orgán konsolidovaného dohľadu v súlade s článkom 116. Hlavný príslušný orgán je orgán členského štátu s najväčšou pobočkou z tretej krajiny z hľadiska celkovej hodnoty zaúčtovaných aktív. 4.Popri úlohách uvedených v článku 116 kolégium orgánov dohľadu: a) vypracúva správu o štruktúre a činnostiach skupiny z tretej krajiny v Únii a každý rok túto správu aktualizuje;b) zabezpečuje výmenu informácií o výsledkoch postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu uvedeného v článku 48n;c) snaží sa zosúladiť uplatňovanie opatrení a právomocí v oblasti dohľadu uvedených v článku 48o. 5.Kolégium orgánov dohľadu zabezpečuje primeranú koordináciu a spoluprácu s príslušnými orgánmi dohľadu z tretích krajín, ak je to vhodné. 6.Orgán EBA prispieva k podpore a monitorovaniu efektívneho, účinného a uceleného fungovania kolégií orgánov dohľadu uvedených v tomto článku v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. 7.Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť: a) mechanizmy spolupráce a návrhy vzorových dohôd medzi príslušnými orgánmi na účely odseku 1 ab) podmienky fungovania kolégií orgánov dohľadu na účely odsekov 2 až 6. Orgán EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 10. januára 2026 . Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 48q Článok 48q Oznamovanie orgánu EBA

Článok 48r Článok 48r Spolupráca s orgánmi dohľadu tretích krajín v oblasti dohľadu na konsolidovanom základe 1.Únia môže uzavrieť dohody s jednou alebo viacerými tretími krajinami, pokiaľ ide o prostriedky vykonávania dohľadu na konsolidovanom základe nad: a) inštitúciami, ktorých materské spoločnosti majú ústredie v tretej krajine;b) inštitúciami nachádzajúcimi sa v tretích krajinách, ktorých materské spoločnosti – či už inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti – majú ústredie v Únii. 2.Dohodami uvedenými v odseku 1 by sa malo zabezpečiť najmä to, aby: a) príslušné orgány členských štátov mali možnosť získať informácie potrebné na dohľad na základe konsolidovanej finančnej situácie nad inštitúciami, finančnými holdingovými spoločnosťami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, ktoré sa nachádzajú v Únii, ktoré majú dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami nachádzajúcimi sa v tretej krajine, alebo majú v takýchto subjektoch účasť;b) orgány dohľadu tretích krajín mali možnosť získať informácie potrebné na dohľad nad materskými spoločnosťami, ktorých ústredia sa nachádzajú na ich územiach a ktoré majú dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami nachádzajúcimi sa v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, alebo majú v takýchto subjektoch účasť, ac) EBA mohol získať od príslušných orgánov členských štátov informácie, ktoré získali od vnútroštátnych orgánov tretích krajín v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. 3.Bez toho, aby bol dotknutý článok 218 ZFEÚ, Komisia s pomocou Európskeho bankového výboru posúdi výsledky rokovaní uvedených v odseku 1 tohto článku, ako aj výslednú situáciu. 4.Na účely tohto článku EBA pomáha Komisii v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 70 Článok 70 Účinné uplatňovanie správnych sankcií a iných správnych opatrení a výkon právomocí ukladať sankcie príslušnými orgánmi 1.Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri určovaní druhu a výšky správnych sankcií alebo iných správnych opatrení zohľadnili všetky relevantné okolnosti, vrátane, ak je to vhodné: a) závažnosti a trvania porušenia;b) miery zodpovednosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie;c) finančnej sily fyzickej alebo právnickej osoby zodpovednej za porušenie, ako je uvedené, okrem iného celkového obratu právnickej osoby alebo ročného príjmu fyzickej osoby;d) významu ziskov, ktoré dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zodpovedná za porušenie, pokiaľ je možné ich určiť;e) strát tretích strán spôsobených porušením, pokiaľ ich možno určiť;f) úrovne spolupráce fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie, s príslušným orgánom;g) predchádzajúcich porušení, ktorých sa dopustila fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zodpovedná za porušenie;h) akýchkoľvek potenciálnych systémových dôsledkov porušenia;i) trestných sankcií, ktoré boli predtým uložené za rovnaké porušenie fyzickej alebo právnickej osobe zodpovednej za toto porušenie. 2.Príslušné orgány pri výkone svojich právomocí ukladať správne sankcie a iné správne opatrenia úzko spolupracujú, aby zabezpečili, že uvedené sankcie a opatrenia prinesú výsledky, ktorých dosiahnutie má táto smernica za cieľ. Pri uplatňovaní správnych sankcií a iných správnych opatrení na cezhraničné prípady takisto koordinujú svoje činnosti s cieľom zabrániť ich hromadeniu a prekrývaniu. 3.Príslušné orgány môžu uplatniť sankcie vo vzťahu k tej istej fyzickej alebo právnickej osobe zodpovednej za ten istý čin alebo opomenutie v prípade nahromadenia správnych a trestných konaní týkajúcich sa toho istého porušenia. Takéto nahromadenie konaní a sankcií však musí byť nevyhnutne potrebné a primerané na sledovanie rôznych a doplnkových cieľov všeobecného záujmu. 4.Členské štáty zavedú vhodné mechanizmy na zabezpečenie toho, aby príslušné orgány a justičné orgány boli riadne a včas informované o začatí správneho konania a trestného konania proti tej istej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá môže byť braná na zodpovednosť za to isté počínanie v oboch konaniach. 5.Orgán EBA do 18. júla 2029 predloží Komisii správu o spolupráci medzi príslušnými orgánmi v súvislosti s uplatňovaním správnych sankcií, pravidelných penále a iných správnych opatrení. Orgán EBA navyše v tomto ohľade posúdi akékoľvek rozdiely v uplatňovaní správnych sankcií medzi príslušnými orgánmi. Orgán EBA predovšetkým posúdi: a) úroveň spolupráce medzi príslušnými orgánmi v súvislosti so sankciami uplatniteľnými na cezhraničné prípady alebo v prípade hromadenia správnych a trestných konaní;b) výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi pri riešení cezhraničných prípadov;c) najlepšie postupy vypracované ktorýmkoľvek príslušným orgánom, ktorých prijatie v oblasti správnych sankcií, pravidelných penále a iných správnych opatrení by mohlo byť prínosom pre iné príslušné orgány;d) účinnosť a stupeň konvergencie dosiahnutý v súvislosti s presadzovaním vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica a nariadenie (EÚ) č. 575/2013, vrátane správnych sankcií, pravidelných penále a iných správnych opatrení uložených fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva identifikované ako zodpovedné za porušenie.

Článok 81 Článok 81 Riziko koncentrácie

Článok 87a Článok 87a Environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia 1.Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie mali ako súčasť svojich mechanizmov správy a riadenia vrátane rámca riadenia rizík požadovaného podľa článku 74 ods. 1 spoľahlivé stratégie, politiky, procesy a systémy na identifikáciu, meranie, riadenie a monitorovanie rizík ESG v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. 2.Stratégie, politiky, procesy a systémy uvedené v odseku 1 musia byť primerané rozsahu, povahe a zložitosti rizík ESG obchodného modelu a rozsahu činností inštitúcie a musí sa v nich zohľadňovať krátkodobý, strednodobý a dlhodobý časový horizont v dĺžke aspoň 10 rokov. 3.Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie testovali svoju odolnosť voči dlhodobým negatívnym vplyvom faktorov ESG v rámci základného aj nepriaznivého scenára v danom časovom rámci, počnúc faktormi súvisiacimi s klímou. Na účely takého testovania odolnosti príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie zahrnuli určitý počet scenárov ESG, ktoré odzrkadľujú potenciálne vplyvy environmentálnych a sociálnych zmien a súvisiacich verejných politík na dlhodobé podnikateľské prostredie. Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie v procese testovania odolnosti používali dôveryhodné scenáre založené na scenároch vypracovaných medzinárodnými organizáciami. 4.Príslušné orgány posudzujú a monitorujú vývoj postupov inštitúcií týkajúcich sa ich stratégií ESG a riadenia rizík vrátane plánov, ktoré zahŕňajú kvantifikovateľné ciele a postupy na monitorovanie a riešenie rizík ESG vznikajúcich v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte, ktoré sa majú pripraviť v súlade s článkom 76 ods. 2. V uvedenom posúdení sa zohľadní ponuka produktov súvisiacich s udržateľnosťou inštitúcií, ich politiky financovania transformácie, súvisiace politiky poskytovania úverov a ciele a limity týkajúce sa ESG. Príslušné orgány posudzujú spoľahlivosť uvedených plánov v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu. V prípade potreby môžu príslušné orgány pri posudzovaní uvedenom v prvom pododseku spolupracovať s orgánmi alebo verejnými subjektmi zodpovednými za otázky zmeny klímy a dohľadu nad životným prostredím. 5.Orgán EBA do 10. januára 2026 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých určí: a) minimálne normy a referenčné metodiky na identifikáciu, meranie, riadenie a monitorovanie rizík ESG;b) obsah plánov, ktoré sa majú vypracovať v súlade s článkom 76 ods. 2 a ktoré majú zahŕňať konkrétne časové harmonogramy a priebežné kvantifikovateľné ciele a míľniky s cieľom monitorovať a riešiť finančné riziká vyplývajúce z faktorov ESG vrátane rizík vyplývajúcich z procesu prispôsobovania sa a z trendov prechodu v kontexte príslušných regulačných cieľov a právnych aktov Únie a členských štátov, pokiaľ ide o faktory ESG, najmä cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu, a v prípade, že je to relevantné pre inštitúcie pôsobiace na medzinárodnej úrovni, aj právnych a regulačných cieľov tretích krajín;c) kvalitatívne a kvantitatívne kritériá na posúdenie vplyvu rizík ESG na rizikový profil a platobnú schopnosť inštitúcií v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte;d) kritériá na stanovenie scenárov uvedených v odseku 3 vrátane parametrov a predpokladov, ktoré sa majú použiť v každom zo scenárov, špecifických rizík a časových horizontov. V relevantných prípadoch musia byť metodiky a predpoklady na udržanie cieľov, záväzky a strategické rozhodnutia zverejnené prostredníctvom obsahu plánov uvedených v článku 19a alebo 29a smernice 2013/34/EÚ alebo iných relevantných rámcov zverejňovania a náležitej starostlivosti v súlade s kritériami, metodikami a cieľmi uvedenými v prvom pododseku tohto odseku, ako aj s predpokladmi a záväzkami zahrnutými v týchto plánoch. Orgán EBA usmernenia uvedené v prvom pododseku pravidelne aktualizuje, aby odzrkadľovali pokrok dosiahnutý pri meraní a riadení rizík ESG, ako aj vývoj regulačných cieľov Únie v oblasti udržateľnosti.

Článok 91 Článok 91 Riadiaci orgán a posúdenie udržateľnosti 1.Inštitúcie a finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktoré boli schválené podľa článku 21a ods. 1 (ďalej len subjekty) nesú hlavnú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby členovia riadiaceho orgánu mali neustále dostatočne dobrú povesť, konali čestne, bezúhonne a s nezávislým úsudkom a mali dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti na vykonávanie svojich povinností a plnenie požiadaviek stanovených v odsekoch 2 až 6 tohto článku, s výnimkou dočasných správcov vymenovaných príslušnými orgánmi podľa článku 29 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ a osobitných správcov vymenovaných orgánmi pre riešenie krízových situácií podľa článku 35 ods. 1 uvedenej smernice. Absencia odsúdenia v trestnom konaní alebo prebiehajúceho trestného stíhania za trestný čin sama osebe nestačí na splnenie požiadavky dobrej povesti a čestného a bezúhonného konania. 1a.Subjekty zabezpečia, aby členovia riadiaceho orgánu neustále spĺňali kritériá a požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 6, a posudzujú vhodnosť členov riadiaceho orgánu pred nástupom do funkcie a pravidelne, berúc do úvahy očakávania v oblasti dohľadu stanovené v uplatniteľných zákonoch a iných právnych predpisoch, usmerneniach a interných politikách vhodnosti. Ak sa však väčšina členov riadiaceho orgánu má súčasne nahradiť novovymenovanými členmi a uplatňovanie prvého pododseku by viedlo k situácii, keď by posúdenie vhodnosti prichádzajúcich členov vykonali odchádzajúci členovia, členské štáty môžu povoliť, aby sa posúdenie uskutočnilo po tom, ako novovymenovaní členovia nastúpia do funkcie. Pri predkladaní žiadosti príslušnému orgánu v súlade s odsekom 1f subjekt takisto potvrdí existenciu týchto podmienok. 1b.Ak subjekty na základe interného posúdenia vhodnosti uvedeného v odseku 1a dospejú k záveru, že dotknutý člen alebo potenciálny člen nespĺňa kritériá a požiadavky stanovené v odseku 1, subjekty: a) zabezpečia, aby dotknutý potenciálny člen nenastúpil do zvažovanej funkcie, ak sa posúdenie dokončí pred tým, ako potenciálny člen nastúpi do funkcie;b) včas odvolajú takéhoto člena z riadiaceho orgánu; aleboc) prijmú včas ďalšie opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby takýto člen bol vhodný alebo sa stal vhodným na danú funkciu. 1c.Subjekty zabezpečia, aby informácie o vhodnosti členov riadiaceho orgánu zostali aktuálne. Subjekty na požiadanie poskytnú tieto informácie príslušnému orgánu prostriedkami, ktoré určí príslušný orgán. 1d.Členské štáty zabezpečia, aby sa príslušnému orgánu doručila žiadosť o posúdenie vhodnosti bez zbytočného odkladu a hneď, ako existuje jasný zámer vymenovať člena riadiaceho orgánu v jeho riadiacej funkcii alebo predsedu riadiaceho orgánu v jeho funkcii dohľadu, najneskôr však 30 pracovných dní pred nástupom potenciálnych členov do ich funkcie, a to aspoň v prípade týchto subjektov: a) materské inštitúcie v EÚ, ktoré sa kvalifikujú ako veľké inštitúcie;b) materské inštitúcie v členskom štáte, ktoré sa kvalifikujú ako veľké inštitúcie, okrem prípadov, keď sú pridružené k ústrednému orgánu;c) ústredné orgány, ktoré sa kvalifikujú ako veľké inštitúcie alebo ktoré vykonávajú dohľad nad veľkými inštitúciami, ktoré sú k nim pridružené;d) samostatné inštitúcie v EÚ, ktoré sa kvalifikujú ako veľké inštitúcie;e) veľké dcérske spoločnosti v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 147 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;f) materské finančné holdingové spoločnosti v členskom štáte, materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v členskom štáte, materské finančné holdingové spoločnosti v EÚ a materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v EÚ, ktoré majú vo svojej skupine veľké inštitúcie, s výnimkou tých, na ktoré sa vzťahuje článok 21a ods. 4 tejto smernice. 1e.K žiadosti o posúdenie vhodnosti uvedenej v odseku 1d sa priloží: a) dotazník o vhodnosti a životopis;b) interné posúdenie vhodnosti uvedené v odseku 1a, pokiaľ sa neuplatňuje druhý pododsek uvedeného odseku;c) výpis z registra trestov, hneď ako je k dispozícii;d) akékoľvek iné dokumenty požadované podľa vnútroštátneho práva, hneď ako sú k dispozícii;e) akékoľvek iné dokumenty, ktoré uviedol príslušný orgán, hneď ako sú k dispozícii, af) uvedenie dátumu vymenovania a dátumu skutočného nástupu do funkcie. Subjekty predložia žiadosť o posúdenie vhodnosti a sprievodné dokumenty príslušnému orgánu prostriedkami, ktoré určí tento príslušný orgán. Ak príslušný orgán nemá dostatočné informácie na vykonanie posúdenia vhodnosti na základe podkladov uvedených v prvom pododseku tohto odseku, môže požadovať, aby potenciálny člen nenastúpil do funkcie pred poskytnutím požadovaných informácií, pokiaľ tento príslušný orgán nie je presvedčený, že takéto informácie nie je možné poskytnúť. Ak má príslušný orgán obavy, či potenciálny člen spĺňa kritériá a požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 6 tohto článku, nadviaže posilnený dialóg s inštitúciou na riešenie zistených obáv s cieľom zabezpečiť, aby potenciálny člen bol alebo sa stal vhodným pri nástupe do funkcie. Orgán EBA vydá v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia s cieľom stanoviť, ako sa má viesť posilnený dialóg, v rámci ktorého sa majú riešiť obavy týkajúce sa vhodnosti. 1f.Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány posúdili, či členovia riadiaceho orgánu neustále spĺňajú kritériá a požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 6. Subjekty predložia žiadosť o posúdenie vhodnosti a iné informácie potrebné na posúdenie vhodnosti členov ich riadiaceho orgánu príslušnému orgánu prostriedkami, ktoré určí tento príslušný orgán. Príslušné orgány môžu požiadať o dodatočné informácie alebo dokumentáciu vrátane rozhovorov alebo vypočutí. 1g.Príslušné orgány overia najmä to, či sú kritériá a požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 6 tohto článku stále splnené, ak majú opodstatnené dôvody domnievať sa, že dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849 alebo k pokusu o takéto konanie, alebo že v súvislosti s týmto subjektom existuje zvýšené riziko takéhoto konania. 1h.Ak členovia riadiaceho orgánu kedykoľvek nespĺňajú kritériá a požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 6, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali potrebné právomoci na tieto opatrenia: a) v prípade predbežného posúdenia zabrániť tomu, aby sa tieto osoby stali členmi riadiaceho orgánu alebo aby boli z neho odvolaní;b) v prípade následného posúdenia odvolať takýchto členov z riadiaceho orgánu aleboc) požadovať od dotknutých subjektov, aby prijali dodatočné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby takýto členovia boli vhodní alebo sa stali vhodnými na danú funkciu. Hneď ako sú známe akékoľvek nové skutočnosti alebo iné okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť vhodnosť členov riadiaceho orgánu, subjekty opätovne posúdia vhodnosť týchto členov a bez zbytočného odkladu o tom informujú príslušné orgány. Ak príslušný orgán zistí, že sa relevantné informácie týkajúce sa vhodnosti členov riadiaceho orgánu zmenili a takáto zmena by mohla ovplyvniť vhodnosť dotknutých členov, príslušný orgán opätovne posúdi ich vhodnosť. Príslušné orgány nepožadujú opätovné posúdenie vhodnosti členov riadiaceho orgánu po obnovení ich mandátu, s výnimkou prípadu, keď sa relevantné informácie, ktoré sú príslušným orgánom známe, zmenili a takáto zmena by mohla ovplyvniť vhodnosť dotknutého člena. 1i.Príslušné orgány môžu požiadať orgán zodpovedný za dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849, aby v rámci svojho overovania a so zohľadnením rizika konzultovali relevantné informácie týkajúce sa členov riadiaceho orgánu. Príslušné orgány môžu požiadať aj o prístup do centrálnej databázy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uvedenej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1620Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1620 z 31. mája 2024 , ktorým sa zriaďuje Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L, 2024/1620, 19.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1620/oj). . Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu rozhodne o udelení takéhoto prístupu. 1j.Aspoň pokiaľ ide o vymenovanie členov riadiaceho orgánu na pozíciu v subjektoch uvedených v odseku 1d, príslušné orgány náležite zvážia stanovenie maximálnej lehoty na dokončenie posúdenia vhodnosti. Táto maximálna lehota sa môže v prípade potreby predĺžiť. 2.Každý člen riadiaceho orgánu sa zaviaže venovať dostatok času výkonu svojich funkcií v subjektoch. 2a.Každý člen riadiaceho orgánu musí mať dobrú povesť, musí konať čestne, bezúhonne a s nezávislým úsudkom, aby efektívne posudzoval rozhodnutia riadiaceho orgánu a v prípade potreby efektívne vykonával dohľad nad rozhodovaním manažmentu a efektívne ho monitoroval. Členstvo v riadiacom orgáne úverovej inštitúcie, ktorá je trvalo pridružená k ústrednému orgánu, samo osebe nepredstavuje prekážku pre nezávislé konanie. 2b.Riadiaci orgán musí mať primerané kolektívne vedomosti, zručnosti a skúsenosti na to, aby bol schopný porozumieť činnostiam subjektu, ako aj súvisiacim rizikám, ktorým je vystavený, a vplyvom, ktoré vytvára, a to v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte, so zreteľom na faktory ESG. Celkové zloženie riadiaceho orgánu musí byť dostatočne diverzifikované, aby odzrkadľovalo primerane široký rozsah skúseností. 3.Pri počte riadiacich funkcií, ktoré môže naraz zastávať člen riadiaceho orgánu, sa zohľadňujú individuálne okolnosti a povaha, rozsah a zložitosť činností subjektu. Pokiaľ členovia riadiaceho orgánu nezastupujú záujmy členského štátu, členovia riadiaceho orgánu subjektu, ktorý je významným z hľadiska svojej veľkosti, vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti svojich činností, nesmú od 1. júla 2014 zastávať súčasne viac ako jednu z týchto kombinácií riadiacich funkcií: a) jedna výkonná riadiaca funkcia s dvomi nevýkonnými riadiacimi funkciami;b) štyri nevýkonné riadiace funkcie. 4.Na účely odseku 3 sa za jednu riadiacu funkciu považuje: a) výkonná alebo nevýkonná riadiaca funkcia, ktorá sa zastáva v jednej a tej istej skupine;b) výkonná alebo nevýkonná riadiaca funkcia, ktorá sa zastáva v jednom z týchto subjektov:i) v subjektoch, ktoré sú členmi tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ak sú splnené podmienky stanované v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo v subjektoch, v prípade ktorých jedna a tá istá schéma inštitucionálneho zabezpečenia má v držbe kvalifikovanú účasť;ii) v podnikoch (vrátane nefinančných subjektov), v ktorých má inštitúcia kvalifikovanú účasť. Na účely prvého pododseku písm. a) tohto odseku je skupinou skupina podnikov, ktoré sú navzájom prepojené, ako sa uvádza v článku 22 smernice 2013/34/EÚ, alebo skupina podnikov, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami tej istej finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti. 5.Riadiace funkcie v organizáciách, ktoré sledujú prevažne iné ako obchodné ciele, sa na účely odseku 3 nezohľadňujú. 6.Príslušné orgány môžu členom riadiaceho orgánu povoliť zastávať jednu dodatočnú nevýkonnú riadiacu funkciu. 7.Subjekty venujú primerané ľudské a finančné zdroje na zaškolenie a odbornú prípravu členov riadiaceho orgánu, a to aj v oblasti rizík ESG a vplyvov a IKT rizika v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 52c nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 8.Členské štáty alebo príslušné orgány vyžadujú od subjektov a ich príslušných nominačných výborov, ak sú zriadené, aby pri nábore členov do riadiaceho orgánu využívali široký súbor vlastností a kompetencií a aby proporcionálne podporovali rozmanitosť a rodovú rovnováhu v riadiacom orgáne. Na tento účel zavedú subjekty politiku podporujúcu rozmanitosť v riadiacom orgáne. 9.Príslušné orgány zhromažďujú informácie zverejnené v súlade s článkom 435 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a tieto informácie použijú na referenčné porovnávanie postupov v oblasti rozmanitosti. Príslušné orgány poskytujú tieto informácie orgánu EBA. Orgán EBA použije tieto informácie na referenčné porovnávanie postupov v oblasti rozmanitosti na úrovni Únie. 10.Na účely tohto článku a článku 91 a článku 91a vypracuje orgán EBA návrh regulačných technických predpisov pre subjekty uvedené v odseku 1d tohto článku s cieľom presne stanoviť minimálny obsah dotazníka o vhodnosti, životopisov a interného posúdenia vhodnosti, ktoré sa majú predložiť príslušným orgánom na vykonanie posúdenia vhodnosti uvedeného v odseku 1f tohto článku a v článku 91a ods. 5. Členské štáty zabezpečia, aby sa pre iné subjekty ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1d tohto článku, vypracovali vhodné normy. Orgán EBA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do 10. júla 2026 . Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. 11.Orgán EBA do 10. júla 2026 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 týkajúce sa: a) pojmu záväzok člena riadiaceho orgánu venovať dostatok času výkonu svojich funkcií, a to vzhľadom na individuálne okolnosti a povahu, rozsah a zložitosť činností subjektu;b) pojmov dobrá povesť, čestnosť, bezúhonnosť a nezávislý úsudok člena riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v odseku 2a;c) pojmov primerané kolektívne vedomosti, zručnosti a skúsenosti riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v odseku 2b;d) pojmov primerané ľudské a finančné zdroje, ktoré sa venujú zaškoleniu a odbornej príprave členov riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v odseku 7;e) pojmu rozmanitosť, ktorá sa má zohľadniť pri výbere členov riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v odseku 8;f) kritérií na určenie toho, či existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že v súvislosti so subjektom dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849 alebo že existuje zvýšené riziko takéhoto konania.Na účely prvého pododseku písm. f) orgán EBA úzko spolupracuje s orgánom ESMA a s Úradom pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. 12.Orgán EBA do 31. decembra 2029 v úzkej spolupráci s ECB preskúma uplatňovanie odsekov 1d až 1j a ich účinnosti pri zabezpečovaní toho, aby rámec odbornosti a vhodnosti spĺňal svoj účel, a podá o tom správu, pričom zohľadní zásadu proporcionality. Orgán EBA predloží uvedenú správu Európskemu parlamentu a Rade. Komisia predloží na základe tejto správy v prípade potreby legislatívny návrh. 13.Týmto článkom a článkom 91a nie sú dotknuté ustanovenia členských štátov o zastúpení zamestnancov v riadiacom orgáne. 14.Týmto článkom a článkom 91a nie sú dotknuté ustanovenia členských štátov o vymenúvaní členov riadiaceho orgánu v jeho funkcii dohľadu regionálnymi alebo miestnymi volenými orgánmi alebo o vymenúvaní v prípade, keď riadiaci orgán nemá žiadnu právomoc v procese výberu a vymenovania svojich členov. V týchto prípadoch sa zavedú primerané záruky na zabezpečenie vhodnosti týchto členov riadiaceho orgánu.

Článok 91a Článok 91a Osoby zastávajúce kľúčové funkcie a posúdenie vhodnosti 1.Subjekty uvedené v článku 91 ods. 1 nesú hlavnú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby osoby zastávajúce kľúčové funkcie mali neustále dobrú povesť, konali čestne a bezúhonne a mali dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti potrebné na vykonávanie svojich povinností. Absencia odsúdenia v trestnom konaní alebo prebiehajúceho trestného stíhania za trestný čin sama osebe nestačí na splnenie požiadavky dobrej povesti a čestného a bezúhonného konania. 2.Subjekty zabezpečia, aby osoby zastávajúce kľúčové funkcie neustále spĺňali kritériá a požiadavky stanovené v odseku 1, a posudzujú vhodnosť osôb zastávajúcich kľúčové funkcie pred ich nástupom do funkcie a pravidelne, pričom berú do úvahy očakávania v oblasti dohľadu stanovené v uplatniteľných zákonoch a iných právnych predpisoch, usmerneniach a interných politikách vhodnosti. 3.Ak subjekty na základe interného posúdenia vhodnosti uvedeného v odseku 2 a dospejú k záveru osoba nespĺňa kritériá a požiadavky stanovené v odseku 1, subjekty: a) nevymenujú túto osobu za osobu zastávajúcu kľúčovú funkciu, ak je posúdenie dokončené pred tým, ako osoba nastúpi do funkcie;b) včas odvolajú túto osobu z pozície osoby zastávajúcej kľúčovú funkciu aleboc) prijmú včas dodatočné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby takáto osoba bola alebo sa stala vhodnou na danú funkciu. Subjekty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie primeraného fungovania pozície osoby zastávajúcej kľúčovú funkciu vrátane nahradenia osoby zastávajúcej kľúčovú funkciu, ak táto osoba prestane spĺňať kritériá a požiadavky vhodnosti. 4.Subjekty zabezpečia, aby informácie o vhodnosti osôb zastávajúcich kľúčové funkcie zostali aktuálne. Subjekty na požiadanie poskytnú tieto informácie príslušnému orgánu prostriedkami, ktoré určí tento príslušný orgán. 5.Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány posúdili, či vedúci pracovníci na čele funkcií vnútornej kontroly a finančný riaditeľ spĺňajú neustále kritériá a požiadavky stanovené v odseku 1, ak títo vedúci pracovníci alebo riaditeľ sú vymenovaní do funkcií aspoň v týchto subjektoch: a) materské inštitúcie v EÚ, ktoré sa kvalifikujú ako veľké inštitúcie;b) materské inštitúcie v členskom štáte, ktoré sa kvalifikujú ako veľké inštitúcie, s výnimkou prípadu, keď sú pridružené k ústrednému orgánu;c) ústredné orgány, ktoré sa kvalifikujú ako veľké inštitúcie alebo ktoré vykonávajú dohľad nad veľkými inštitúciami, ktoré sú k nim pridružené;d) samostatné inštitúcie v EÚ, ktoré sa kvalifikujú ako veľké inštitúcie;e) veľké dcérske spoločnosti v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 147 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;f) materské finančné holdingové spoločnosti v členskom štáte, materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v členskom štáte, materské finančné holdingové spoločnosti v EÚ a materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v EÚ, ktoré majú vo svojej skupine veľké inštitúcie, s výnimkou tých, na ktoré sa vzťahuje článok 21a ods. 4 tejto smernice. 6.Ak vedúci pracovníci na čele funkcií vnútornej kontroly a finančný riaditeľ kedykoľvek nespĺňajú kritériá a požiadavky stanovené v odseku 1, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali potrebné právomoci na tieto opatrenia: a) v prípade predbežného posúdenia zabrániť tomu, aby títo vedúci pracovníci alebo tento riaditeľ nastúpili do týchto funkcií, alebo ich odvolať z týchto funkcií;b) v prípade následného posúdenia odvolať týchto vedúcich pracovníkov alebo riaditeľa alebo požiadať subjekt, aby ich z funkcie odvolal;c) požadovať od dotknutých subjektov, aby prijali dodatočné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby takýto vedúci pracovníci alebo riaditeľ boli vhodní alebo sa stali vhodnými na danú funkciu. Hneď ako sú známe akékoľvek nové skutočnosti alebo iné okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť vhodnosť vedúcich pracovníkov na čele funkcií vnútornej kontroly a finančného riaditeľa, subjekty uvedené v odseku 5 opätovne posúdia vhodnosť týchto vedúcich pracovníkov a tohto riaditeľa a informujú o tom bez zbytočného odkladu informujú relevantné príslušné orgány. Ak príslušný orgán zistí, že sa relevantné informácie týkajúce sa vhodnosti vedúcich pracovníkov na čele funkcií vnútornej kontroly a finančného riaditeľa zmenili a takáto zmena by mohla ovplyvniť vhodnosť dotknutých vedúcich pracovníkov alebo riaditeľa, príslušný orgán opätovne posúdi ich vhodnosť. Príslušné orgány nepožadujú opätovné posúdenie vhodnosti takýchto vedúcich pracovníkov alebo riaditeľa po obnovení alebo predĺžení ich zmluvy, s výnimkou prípadu, keď by sa relevantné informácie, ktoré sú príslušným orgánom známe, zmenili a takáto zmena by mohla ovplyvniť vhodnosť dotknutých vedúcich pracovníkov alebo riaditeľa. Aspoň pokiaľ ide o vymenovanie týchto vedúcich pracovníkov na čele funkcií vnútornej kontroly a tohto finančného riaditeľa na pozíciu v subjektoch uvedených v odseku 5, príslušné orgány náležite zvážia stanovenie maximálnej lehoty na dokončenie posúdenia vhodnosti. Táto maximálna lehota sa môže v prípade potreby predĺžiť. 7.Príslušné orgány môžu požiadať orgán zodpovedný za dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849, aby v rámci svojho overovania a so zohľadnením rizika konzultoval relevantné informácie týkajúce sa vedúcich pracovníkov na čele funkcií vnútornej kontroly a finančného riaditeľa. Príslušné orgány môžu požiadať aj o prístup do centrálnej databázy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uvedenej v nariadení (EÚ) 2024/1620. Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu rozhodne o udelení takéhoto prístupu. 8.Orgán EBA do 10. júla 2026 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 týkajúce sa: a) pojmov dobrá povesť, čestnosť a bezúhonnosť, ako sa uvádza v odseku 1;b) pojmov dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti, ako sa uvádza v odseku 1;c) kritérií na určenie toho, či existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že v súvislosti so subjektom dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849 alebo že existuje zvýšené riziko takéhoto konania. Na účely prvého pododseku písm. c) orgán EBA úzko spolupracuje s orgánom ESMA a s Úradom pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 1 bod 44 písm. c) a článok 1 bod 45 písm. c) sa uplatňujú od 29. júla 2024 .

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338 ).

Článok 110a Článok 110a Rozsah uplatňovania na skupiny investičných spoločností

Článok 121 Článok 121 Kvalifikácie členov riadiaceho orgánu

Na účely tohto článku členovia orgánu správy a riadenia príslušného orgánu sú fyzické osoby, ktoré sú súčasťou najvyššieho kolektívneho rozhodovacieho orgánu príslušného orgánu a ktorým bola zverená právomoc vykonávať výkonné funkcie týkajúce sa každodenného riadenia funkcie dohľadu príslušného orgánu, s výnimkou guvernérov národných centrálnych bánk.

Na účely zachovania nezávislosti príslušných orgánov pri vykonávaní ich právomocí členské štáty poskytnú potrebné mechanizmy na zabezpečenie toho, aby uvedené príslušné orgány vrátane ich zamestnancov a členov ich orgánov správy a riadenia mohli vykonávať svoje právomoci v oblasti dohľadu nezávisle a objektívne, bez toho, aby požadovali alebo prijímali pokyny od dohliadaných inštitúcií, od ktoréhokoľvek orgánu Únie alebo ktorejkoľvek vlády členského štátu alebo od akéhokoľvek iného verejného alebo súkromného orgánu. Členské štáty zabezpečia, aby orgány správy a riadenia príslušných orgánov boli funkčne nezávislé od iných verejných a súkromných subjektov. Týmito dojednaniami nie sú dotknuté opatrenia podľa vnútroštátneho práva, podľa ktorých príslušné orgány podliehajú verejnej a demokratickej zodpovednosti.

Členské štáty zabezpečia, aby žiadny člen orgánu správy a riadenia príslušného orgánu, ktorý je vymenovaný po 11. januári 2026 , nezostal vo funkcii dlhšie ako 14 rokov. Členské štáty zabezpečia, aby členovia orgánu správy a riadenia príslušného orgánu boli vymenovaní na základe uverejnených kritérií, ktoré sú objektívne a transparentné, a aby títo členovia mohli byť odvolaní, ak už nespĺňajú kritériá vymenovania alebo boli odsúdení za závažný trestný čin. Dôvody odvolania sa zverejnia, pokiaľ člen dotknutého orgánu správy a riadenia príslušného orgánu nevznesie námietku proti zverejneniu.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zverejňovali svoje ciele, zodpovedali za plnenie svojich povinností v súvislosti s týmito cieľmi a podliehali finančnej kontrole spôsobom, ktorý neovplyvňuje ich nezávislosť.

Týmto odsekom nie sú dotknuté práva a povinnosti príslušných orgánov podľa medzinárodných alebo európskych systémov finančného dohľadu, najmä Európskeho systému finančného dohľadu zriadeného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010 , ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12 ). , jednotného mechanizmu dohľadu zriadeného podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013 , ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63 ). a nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (ECB/2014/17) (Ú. v. EÚ L 141, 14.5.2014, s. 1 ). a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií zriadeného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014 , ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1 ). .

Členské štáty predovšetkým zabezpečia, aby príslušné orgány zaviedli všetky potrebné opatrenia na zabránenie konfliktom záujmov svojich zamestnancov a členov svojich orgánov správy a riadenia. Na tieto účely členské štáty stanovia pravidlá úmerné úlohe a zodpovednostiam uvedených zamestnancov a členov orgánov správy a riadenia, pričom budú mať zakázané minimálne: Výnimky stanovené v prvom pododseku písm. a) bodoch i) a ii) sa uplatňujú len vtedy, ak tretie strany a podniky kolektívneho investovania neinvestujú prevažne do nástrojov emitovaných subjektmi uvedenými v písmene a) alebo do nástrojov, ktoré sú na ne viazané.

a) obchodovať s finančnými nástrojmi emitovanými inštitúciami alebo viazanými na inštitúcie, ktoré sú pod dohľadom ich príslušných orgánov, a ich priamymi alebo nepriamymi materskými spoločnosťami, dcérskymi spoločnosťami alebo pridruženými spoločnosťami uvedených inštitúcií, s výnimkou:i) nástrojov spravovaných tretími stranami za predpokladu, že vlastníci týchto nástrojov nemôžu zasahovať do riadenia portfólia;ii) investícií v podnikoch kolektívneho investovania;

i) nástrojov spravovaných tretími stranami za predpokladu, že vlastníci týchto nástrojov nemôžu zasahovať do riadenia portfólia;

ii) investícií v podnikoch kolektívneho investovania;

b) byť prijatí do zamestnania na základe akéhokoľvek druhu zmluvy o poskytovaní odborných služieb alebo akceptovať akýkoľvek druh zmluvy o poskytovaní odborných služieb počas určitého obdobia (ďalej len čakacia lehota) u ktoréhokoľvek z týchto subjektov:i) inštitúcií, v prípade ktorých bol zamestnanec alebo člen orgánu správy a riadenia príslušného orgánu priamo zapojený do dohľadu alebo rozhodovania, vrátane priamych alebo nepriamych materských spoločností, dcérskych spoločností alebo pridružených spoločností uvedených inštitúcií;ii) subjektov poskytujúcich služby ktorémukoľvek zo subjektov uvedených v bode i), pokiaľ sa zamestnancovi príslušného orgánu alebo členovi jeho orgánu správy a riadenia prísne nebráni v účasti na poskytovaní týchto služieb v priebehu čakacej lehoty;iii) subjektov vykonávajúcich lobistické a propagačné činnosti zamerané na príslušný orgán v záležitostiach, za ktoré bol zamestnanec alebo člen orgánu správy a riadenia príslušného orgánu zodpovedný počas svojho zamestnania alebo funkčného obdobia.

i) inštitúcií, v prípade ktorých bol zamestnanec alebo člen orgánu správy a riadenia príslušného orgánu priamo zapojený do dohľadu alebo rozhodovania, vrátane priamych alebo nepriamych materských spoločností, dcérskych spoločností alebo pridružených spoločností uvedených inštitúcií;

ii) subjektov poskytujúcich služby ktorémukoľvek zo subjektov uvedených v bode i), pokiaľ sa zamestnancovi príslušného orgánu alebo členovi jeho orgánu správy a riadenia prísne nebráni v účasti na poskytovaní týchto služieb v priebehu čakacej lehoty;

iii) subjektov vykonávajúcich lobistické a propagačné činnosti zamerané na príslušný orgán v záležitostiach, za ktoré bol zamestnanec alebo člen orgánu správy a riadenia príslušného orgánu zodpovedný počas svojho zamestnania alebo funkčného obdobia.

Čakacia lehota začína plynúť odo dňa, keď sa skončilo priame zapojenie do dohľadu nad subjektmi uvedenými v odseku 3 písm. b) bode i). Príslušné orgány zabezpečia, aby ich zamestnanci a členovia ich orgánov správy a riadenia nemali počas čakacej lehoty prístup k dôverným alebo citlivým informáciám týkajúcim sa daných subjektov. V prípade prijímania do zamestnania subjektmi uvedenými v odseku 3 písm. b) bodoch i) a ii) nesmie byť čakacia lehota kratšia ako šesť mesiacov v prípade zamestnancov priamo zapojených do dohľadu nad subjektmi uvedenými v odseku 3 písm. b) bode i) a kratšia ako 12 mesiacov v prípade členov orgánu správy a riadenia príslušného orgánu. V prípade prijímania do zamestnania subjektmi uvedenými v odseku 3 písm. b) bode iii) nesmie byť čakacia lehota kratšia ako tri mesiace v prípade zamestnancov ako aj v prípade členov orgánu správy a riadenia príslušného orgánu.

Členské štáty môžu príslušným orgánom povoliť, aby na svojich zamestnancov a členov svojich orgánov správy a riadenia, na ktorých sa vzťahuje odsek 3 písm. b) bod i), uplatňovali čakaciu lehotu v prípade, že ich do zamestnania prijímajú priami konkurenti jedného zo subjektov stanovených v uvedenom bode. Na tieto účely nesmie byť čakacia lehota kratšia ako tri mesiace v prípade zamestnancov priamo zapojených do dohľadu nad uvedenými subjektmi a kratšia ako šesť mesiacov v prípade členov orgánu správy a riadenia príslušného orgánu.

Odchylne od odseku 4 môžu členské štáty povoliť príslušným orgánom, aby uplatňovali kratšie čakacie lehoty v trvaní najmenej troch mesiacov v prípade zamestnancov, ktorí sú priamo zapojení do dohľadu nad inštitúciami, len ak by dlhšia čakacia lehota:

a) neprimerane obmedzovala schopnosť príslušného orgánu prijímať nových zamestnancov s primeranými alebo potrebnými zručnosťami na výkon jeho funkcií dohľadu, najmä vzhľadom na malú veľkosť vnútroštátneho trhu práce, alebo

b) predstavovala porušenie akéhokoľvek príslušného základného práva uznaného v ústave dotknutého členského štátu, Charte základných práv Európskej únie alebo akýchkoľvek príslušných práv pracovníkov stanovených vo vnútroštátnom pracovnom práve.

Zamestnanci príslušného orgánu a členovia jeho orgánu správy a riadenia, na ktorých sa vzťahuje zákaz stanovený v odseku 3 písm. b), majú nárok na primeranú náhradu za uvedený zákaz. Členské štáty rozhodnú o vhodnej forme takejto náhrady.

Členské štáty zabezpečia, aby sa na zamestnancov príslušného orgánu a členov jeho orgánu správy a riadenia vzťahovalo vyhlásenie o záujmoch. Toto vyhlásenie obsahuje informácie o podieloch členov vo forme akcií, dlhopisov, podielových fondov, podielov v investičných fondoch, zmiešaných fondoch, hedžových fondoch a fondoch obchodovaných na burze, ktoré môžu vyvolať obavy súvisiace s konfliktom záujmov. Dotknuté osoby predložia vyhlásenie o záujmoch pred svojím vymenovaním a následne každoročne.

Vyhlásením o záujmoch nie sú dotknuté žiadne požiadavky na predloženie vyhlásenia o majetku podľa uplatniteľných vnútroštátnych pravidiel.

Ak zamestnanec alebo člen orgánu správy a riadenia príslušného orgánu vlastní v čase, keď je prijatý do zamestnania alebo vymenovaný, alebo kedykoľvek neskôr, finančné nástroje, ktoré môžu viesť ku konfliktu záujmov, príslušný orgán má právomoc v jednotlivých prípadoch požadovať, aby sa tieto nástroje v primeranej lehote predali alebo scudzili. Príslušné orgány majú takisto právomoc v jednotlivých prípadoch povoliť, aby uvedení členovia predali alebo scudzili finančné nástroje, ktoré vlastnili v čase prijatia do zamestnania alebo vymenovania.

S cieľom zabezpečiť primerané uplatňovanie tohto článku orgán EBA do 10. júla 2026 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 určené príslušným orgánom o predchádzaní konfliktom záujmov v príslušných orgánoch a o ich nezávislosti, pričom zohľadní najlepšie medzinárodné postupy.

Táto smernica je určená členským štátom.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010 , ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12 ).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349 ).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1 ).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73 ).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019 , ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 253 ).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1 ).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46 ).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011 , ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13 ).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019 , ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 1 ).

Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4 .

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021 , ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1 ).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19 ).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 z 10. februára 2021 , ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej podpory (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 1 ).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010 , ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48 ).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010 , ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84 ).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1620 z 31. mája 2024 , ktorým sa zriaďuje Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L, 2024/1620, 19.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1620/oj).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021 , ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 („európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1 ).

Členské štáty vyžadujú, aby podniky usadené v tretej krajine podľa článku 47 zriadili pobočku na ich území a požiadali o povolenie v súlade s hlavou VI, ak chcú začať vykonávať činnosti uvedené v článku 47 ods. 1 v príslušnom členskom štáte alebo pokračovať vo vykonávaní týchto činností.

Požiadavka stanovená v odseku 1 tohto článku sa neuplatňuje, ak podnik usadený v tretej krajine poskytuje službu alebo činnosť klientovi alebo protistrane usadenej alebo nachádzajúcej sa v Únii, ktorá je:

a) retailovým klientom, oprávnenou protistrana alebo profesionálnym klientom v zmysle oddielov I a II prílohy II k smernici 2014/65/EÚ usadeným alebo nachádzajúcim sa v Únii, ak sa takýto klient alebo protistrana obráti na podnik usadený v tretej krajine z vlastného výlučného podnetu na poskytovanie akejkoľvek služby alebo činnosti uvedenej v článku 47 ods. 1 tejto smernice;

b) úverovou inštitúciou;

c) podnikom tej istej skupiny ako podnik usadený v tretej krajine.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek písm. c), ak podnik z tretej krajiny oslovuje klienta alebo protistranu alebo potenciálneho klienta alebo potenciálnu protistranu uvedených v písmene a) uvedeného pododseku prostredníctvom subjektu, ktorý koná vo vlastnom mene alebo má úzke prepojenie s takýmto podnikom z tretej krajiny, alebo prostredníctvom akejkoľvek inej osoby, ktorá koná v mene takéhoto podniku, nepovažuje sa za poskytovateľa služby z vlastného výlučného podnetu klienta alebo protistrany alebo potenciálneho klienta alebo potenciálnej protistrany.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali právomoc požadovať od úverových inštitúcií a pobočiek usadených na ich území, aby im poskytovali informácie, ktoré potrebujú na monitorovanie služieb poskytovaných z vlastného výlučného podnetu klienta alebo protistrany usadených alebo nachádzajúcich sa na ich území, ak takéto služby poskytujú podniky usadené v tretích krajinách, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny.

Podnet zo strany klienta alebo protistrany uvedený v odseku 2 neoprávňuje podnik z tretej krajiny obchodovať s inými kategóriami produktov, činností alebo služieb než s tými, ktoré si klient alebo protistrana vyžiadali, inak ako prostredníctvom pobočky z tretej krajiny usadenej v členskom štáte. Zriadenie pobočky z tretej krajiny sa však nevyžaduje v prípade akýchkoľvek služieb, činností alebo produktov, ktoré sú potrebné na poskytovanie služby, produktu alebo činnosti pôvodne vyžiadané klientom alebo protistranou alebo s nimi úzko súvisia, a to ani vtedy, keď sa takéto úzko súvisiace služby, činnosti alebo produkty poskytujú následne po pôvodne vyžiadaných službách, činnostiach alebo produktoch.

Požiadavka stanovená v odseku 1 tohto článku sa nevzťahuje na služby alebo činnosti uvedené v oddiele A prílohy I k smernici 2014/65/EÚ vrátane akýchkoľvek doplnkových služieb, ako je prijímanie súvisiacich vkladov alebo poskytovanie úverov alebo pôžičiek, ktorých účelom je poskytovať služby podľa uvedenej smernice.

S cieľom zachovať nadobudnuté práva klientov podľa existujúcich zmlúv, požiadavkou stanovenou v odseku 1 nie sú dotknuté existujúce zmluvy, ktoré nadobudli platnosť pred 11. júlom 2026 .

Do 10. júla 2025 orgán EBA po konzultácii s orgánmi EIOPA a ESMA preskúma, či by akýkoľvek subjekt finančného sektora okrem úverových inštitúcií nemal byť oslobodený od požiadavky zriadiť pobočku na účely poskytovania bankových služieb podnikmi z tretích krajín v súlade s týmto článkom. Orgán EBA o tom podá správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. V tejto správe sa zohľadnia obavy týkajúce sa finančnej stability a vplyv na konkurencieschopnosť Únie.

Na základe uvedenej správy Komisia v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023, s. 40 ).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010 , ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12 ).

Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013 , ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63 ).

Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (ECB/2014/17) (Ú. v. EÚ L 141, 14.5.2014, s. 1 ).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014 , ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1 ).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73 ).;

Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti v rozsahu pôsobnosti článku 21a ods. 1 (ďalej len navrhovaný nadobúdateľ) vopred písomne oznámili svojmu príslušnému orgánu, že majú v úmysle priamo alebo nepriamo nadobudnúť významný podiel (ďalej len navrhované nadobudnutie). V oznámení sa uvedie rozsah navrhovaného nadobudnutia a príslušné informácie uvedené v článku 27b ods. 5.

Na účely odseku 1 sa podiel považuje za významný, ak sa rovná alebo je vyšší ako 15 % prípustného kapitálu navrhovaného nadobúdateľa.

Na účely odseku 1, ak je navrhovaným nadobúdateľom inštitúcia, prahová hodnota uvedená v odseku 2 sa uplatňuje na individuálnom základe, ako aj na základe konsolidovanej situácie skupiny. Ak sa prahová hodnota uvedená v odseku 2 prekročí len na individuálnom základe, navrhovaný nadobúdateľ to oznámi príslušnému orgánu v členskom štáte, v ktorom je usadený. Príslušný orgán navrhované nadobudnutie posúdi. Ak sa táto prahová hodnota prekročí na individuálnom základe a na základe konsolidovanej situácie skupiny, navrhovaný nadobúdateľ to oznámi aj orgánu konsolidovaného dohľadu. Uvedený orgán konsolidovaného dohľadu tiež posúdi navrhované nadobudnutie.

Ak je navrhovaným nadobúdateľom finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v rozsahu pôsobnosti článku 21a ods. 1, prahová hodnota uvedená v odseku 2 tohto článku sa uplatňuje na základe konsolidovanej situácie a orgánom konsolidovaného dohľadu je príslušný orgán na účely odseku 1 tohto článku.

Príslušný orgán bezodkladne a v každom prípade do 10 pracovných dní od doručenia oznámenia alebo dodatočných informácií písomne potvrdí doručenie oznámenia uvedeného v odseku 1 alebo akýchkoľvek dodatočných informácií v súlade s odsekom 9.

Príslušný orgán má 60 pracovných dní od dátumu písomného potvrdenia o doručení oznámenia a od doručenia všetkých dokumentov vrátane tých, ktorých priloženie k oznámeniu v súlade s článkom 27b ods. 5 členský štát požaduje, (ďalej len lehota na posúdenie), na posúdenie stanovené v článku 27b ods. 1.

Ak sa navrhované nadobudnutie týka kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii podľa článku 22 ods. 1, na navrhovaného nadobúdateľa sa vzťahuje aj požiadavka na oznamovanie a posúdenie v zmysle uvedeného článku. V takom prípade lehota, ktorú má príslušný orgán na vykonanie posúdenia stanoveného v článku 27b ods. 1 ako aj posúdenia uvedeného v článku 22 ods. 2, uplynie až po uplynutí neskoršej z dvoch relevantných lehôt na posúdenie.

Ak sa navrhované nadobudnutie významného podielu vykonáva medzi subjektmi tej istej skupiny, ako sa uvádza v článku 113 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo medzi subjektmi v rámci tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 113 ods. 7 uvedeného nariadenia, príslušný orgán nie je povinný vykonať posúdenie stanovené v článku 27b ods. 1 tejto smernice.

Príslušný orgán informuje navrhovaného nadobúdateľa o dátume uplynutia lehoty na posúdenie v čase potvrdenia o doručení uvedeného v odseku 5.

Príslušný orgán môže, ak je to potrebné, počas lehoty na posúdenie, najneskôr však do 50. pracovného dňa lehoty na posúdenie požiadať o dodatočné informácie, ktoré sú potrebné na dokončenie posúdenia stanoveného v článku 27b ods. 1. Táto žiadosť musí byť písomná a musí sa v nej uviesť, ktoré dodatočné informácie sa vyžadujú.

Lehota na posúdenie sa pozastaví od dátumu vyžiadania dodatočných informácií príslušným orgánom do dátumu doručenia odpovede zo strany navrhovaného nadobúdateľa, ktorý poskytne všetky požadované informácie. Pozastavenie nesmie byť dlhšie ako 20 pracovných dní. Príslušný orgán môže na základe vlastného uváženia požiadať o ďalšie doplnenie alebo spresnenie poskytnutých informácií, táto žiadosť však nesmie viesť k pozastaveniu lehoty na posúdenie.

Príslušný orgán môže predĺžiť pozastavenie uvedené v odseku 10 na najviac 30 pracovných dní, a to v týchto situáciách:

a) ak sa nadobúdaný subjekt nachádza v tretej krajine alebo podlieha regulačnému rámcu tretej krajiny;

b) ak je na vykonanie posúdenia stanoveného v článku 27b ods. 1 tejto smernice potrebná výmena informácií s orgánmi zodpovednými za dohľad nad navrhovaným nadobúdateľom v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849.

Ak sa schválenie finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa článku 21a ods. 1 uskutoční súbežne s posúdením stanoveným v článku 27b ods. 1, príslušný orgán na účely článku 21a ods. 1 podľa potreby koordinuje s orgánom konsolidovaného dohľadu a, ak ním nie je príslušný orgán, s príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť usadená. V tomto prípade sa plynutie lehoty na posúdenie pozastaví do dokončenia postupu stanoveného v článku 21a.

Ak sa príslušný orgán rozhodne vyjadriť nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím, do dvoch pracovných dní od dokončenia posúdenia stanoveného v článku 27b ods. 1 a pred uplynutím lehoty na posúdenie o tom písomne informuje navrhovaného nadobúdateľa a uvedie dôvody svojho nesúhlasu.

Ak príslušný orgán v lehote na posúdenie nevyjadrí písomne nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím, navrhované nadobudnutie sa považuje za schválené.

Príslušný orgán môže stanoviť maximálnu lehotu na dokončenie navrhovaného nadobudnutia a v prípade potreby ju predĺžiť.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46 ).

Pri posudzovaní oznámenia navrhovaného nadobudnutia ustanoveného článkom 27a ods. 1 a informácií uvedených v článku 27a ods. 9 príslušný orgán vykoná posúdenie perspektívy zdravého a obozretného riadenia navrhovaným nadobúdateľom, a najmä posúdenie rizík, ktorým navrhovaný nadobúdateľ je alebo by mohol byť po navrhovanom nadobudnutí vystavený, v súlade s týmito kritériami:

a) či bude navrhovaný nadobúdateľ schopný dodržať a priebežne dodržiavať prudenciálne požiadavky stanovené v tejto smernici a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a prípadne v iných právnych aktoch Únie;

b) či existujú opodstatnené dôvody na podozrenie, že v súvislosti s navrhovaným nadobudnutím dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, alebo došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849, alebo že by navrhované nadobudnutie mohlo zvýšiť riziko takéhoto konania.

Na účely posúdenia kritéria uvedeného v odseku 1 písm. b) tohto článku príslušný orgán vedie konzultácie v rámci svojho overovania s orgánmi zodpovednými za vykonávanie dohľadu nad navrhovaným nadobúdateľom v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849.

Príslušný orgán môže vyjadriť nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím len vtedy, ak na to existujú opodstatnené dôvody na základe kritérií stanovených v odseku 1 tohto článku, alebo ak informácie, ktoré poskytol navrhovaný nadobúdateľ, nie sú úplné, a to aj napriek žiadosti predloženej v súlade s článkom 27a ods. 9.

Na účely tohto odseku a so zreteľom na kritérium stanovené v odseku 1 písm. b) tohto článku príslušné orgány pri posudzovaní navrhovaného nadobudnutia náležite zohľadnia záporné stanovisko orgánov zodpovedných za dohľad nad navrhovaným nadobúdateľom v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849, ktoré bolo príslušným orgánom doručené do 30 pracovných dní od prvej žiadosti, a môže predstavovať primeraný dôvod na vyjadrenie nesúhlasu.

Členské štáty nesmú uložiť žiadne predchádzajúce podmienky v súvislosti s rozsahom navrhovaného nadobudnutia, ani nesmú príslušnému orgánu umožniť, aby navrhované nadobudnutie skúmal z hľadiska hospodárskych potrieb trhu.

Členské štáty zverejnia zoznam s informáciami požadovanými na vykonanie posúdenia. Tieto informácie poskytne navrhovaný nadobúdateľ príslušnému orgánu v čase oznámenia uvedeného v článku 27a ods. 1. Požadované informácie musia byť primerané a musia zodpovedať povahe navrhovaného nadobudnutia. Členské štáty nesmú vyžadovať informácie, ktoré nie sú relevantné pre obozretné posudzovanie podľa tohto článku.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 27a ods. 5 až 11, ak sa oznámili dva alebo viaceré návrhy na nadobudnutie významných podielov v tom istom subjekte, príslušný orgán zaobchádza s navrhovanými nadobúdateľmi nediskriminačne.

Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a) zoznam minimálnych informácií, ktoré má navrhovaný nadobúdateľ poskytnúť príslušným orgánom v čase oznámenia uvedeného v článku 23a ods. 1, článku 27f ods. 1, článku 27i ods. 1;

b) spoločnú metodiku posudzovania kritérií stanovených v tomto článku a článku 27j;

c) postup uplatniteľný na oznamovanie a prudenciálne posudzovanie vyžadované podľa článku 27a článku 27i.

Na účely prvého pododseku tohto odseku orgán EBA zohľadní hlavu II smernice (EÚ) 2017/1132.

Orgán EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 10. júla 2026 .

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 z 27. novembra 2019 o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa menia smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ (Ú. v. EÚ L 328, 18.12.2019, s. 29 ).

Pri posudzovaní stanovenom v článku 27b ods. 1 príslušný orgán konzultuje s orgánmi poverenými verejnou úlohou dohľadu nad inými dotknutými subjektmi finančného sektora, ak sa navrhované nadobudnutie týka jedného z týchto subjektov:

a) úverovej inštitúcie, poisťovne, zaisťovne, investičnej spoločnosti alebo správcovskej spoločnosti s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, než je sektor navrhovaného nadobúdateľa;

b) materskej spoločnosti úverovej inštitúcie, poisťovne, zaisťovne, investičnej spoločnosti alebo správcovskej spoločnosti s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, než je sektor navrhovaného nadobúdateľa;

c) právnickej osoby kontrolujúcej úverovú inštitúciu, poisťovňu, zaisťovňu, investičnú spoločnosť alebo správcovskú spoločnosť s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, než je ten, v ktorom sa nadobudnutie navrhuje.

Ak je navrhovaný nadobúdateľ inštitúciou a prahová hodnota uvedená v článku 27a ods. 2 sa prekročila len na individuálnom základe, príslušný orgán posudzujúci navrhované nadobudnutie oznámi orgánu konsolidovaného dohľadu navrhované nadobudnutie do 10 pracovných dní od doručenia oznámenia od navrhovaného nadobúdateľa, ak je navrhovaný nadobúdateľ súčasťou skupiny a príslušný orgán nie je orgánom konsolidovaného dohľadu. Príslušný orgán postúpi svoje posúdenie aj orgánu konsolidovaného dohľadu.

Ak je navrhovaným nadobúdateľom finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v rozsahu pôsobnosti článku 21a ods. 1, orgán konsolidovaného dohľadu posudzujúci navrhované nadobudnutie oznámi navrhované nadobudnutie príslušnému orgánu v členskom štáte, v ktorom je navrhovaný nadobúdateľ usadený, do 10 pracovných dní od doručenia oznámenia od navrhovaného nadobúdateľa, ak tento príslušný orgán nie je orgánom konsolidovaného dohľadu. Orgán konsolidovaného dohľadu postúpi svoje posúdenie aj uvedenému príslušnému orgánu.

Ak je navrhovaný nadobúdateľ inštitúciou a prahová hodnota uvedená v článku 27a ods. 2 sa prekročí na individuálnom základe, ako aj na základe konsolidovanej situácie skupiny, príslušný orgán a orgán konsolidovaného dohľadu posudzujúci navrhované nadobudnutie sa snažia koordinovať svoje posúdenia, najmä pokiaľ ide o konzultácie, ktoré viedli s relevantnými orgánmi uvedenými v odseku 1 tohto článku.

Ak posúdenie navrhovaného nadobudnutia musí vykonať orgán konsolidovaného dohľadu uvedený v článku 27a ods. 3 a orgán konsolidovaného dohľadu nie je príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom je navrhovaný nadobúdateľ usadený, oba orgány spolupracujú a vedú v plnom rozsahu vzájomné konzultácie. Orgán konsolidovaného dohľadu vypracuje posúdenie navrhovaného nadobudnutia a postúpi toto posúdenie príslušnému orgánu v členskom štáte, v ktorom je nadobúdateľ usadený. Tieto dva orgány urobia všetko, čo je v ich právomociach, aby dosiahli spoločné rozhodnutie do dvoch mesiacov od doručenia uvedeného posúdenia. Spoločné rozhodnutie sa náležite zdokumentuje a odôvodní. Orgán konsolidovaného dohľadu oznámi spoločné rozhodnutie navrhovanému nadobúdateľovi.

V prípade, ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do dvoch mesiacov od doručenia posúdenia, orgán konsolidovaného dohľadu alebo príslušný orgán v členskom štáte, v ktorom je nadobúdateľ usadený, sa zdrží prijatia rozhodnutia a postúpi vec orgánu EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Orgán EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca od prevzatia záležitosti, ktorá mu bola postúpená. Dotknuté orgány prijmú spoločné rozhodnutie v súlade s rozhodnutím orgánu EBA.

Príslušné orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytnú akékoľvek informácie, ktoré sú podstatné alebo relevantné pre posudzovanie. V tejto súvislosti si príslušné orgány na žiadosť alebo z vlastného podnetu navzájom oznámia všetky informácie relevantné pre posudzovanie.

Príslušné orgány sa snažia koordinovať svoje posúdenia a zabezpečiť konzistentnosť svojich rozhodnutí. Na tento účel sa v rozhodnutí príslušného orgánu zodpovedného za posúdenie uvedú všetky názory alebo výhrady ďalších relevantných príslušných orgánov.

Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť spoločné postupy a formuláre a vypracuje vzory pre konzultačný postup medzi relevantnými príslušnými orgánmi uvedenými v tomto článku.

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do 10. júla 2026 .

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1 ).

Členské štáty od inštitúcií a finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností v rozsahu pôsobnosti článku 21a ods. 1 vyžadujú, aby príslušnému orgánu oznámili, ak majú v úmysle priamo alebo nepriamo odpredať významný podiel, ako sa určuje v článku 27a ods. 2. Toto oznámenie sa podáva písomne a pred odpredajom s uvedením veľkosti daného podielu.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z 10. októbra 2014 , ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie (Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015, s. 1 ).

Ak navrhovaný nadobúdateľ neoznámi navrhované nadobudnutie vopred v súlade s článkom 27a ods. 1, alebo ak nadobudne významný podiel, ako sa stanovuje v uvedenom článku, napriek nesúhlasu príslušného orgánu, členské štáty vyžadujú, aby tento príslušný orgán prijal primerané opatrenia. Ak dôjde k nadobudnutiu významného podielu napriek nesúhlasu príslušného orgánu, členské štáty bez toho, aby boli dotknuté prípadné sankcie, zabezpečia, aby sa výkon zodpovedajúcich hlasovacích práv pozastavil, alebo aby boli odovzdané hlasy vyhlásené za neplatné.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149 ).

Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie a finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 21a ods. 1, vopred písomne oznámili svojmu príslušnému orgánu akýkoľvek významný prevod aktív alebo záväzkov, ktorý vykonajú buď prostredníctvom predaja alebo akéhokoľvek iného druhu transakcie (ďalej len navrhovaná operácia).

Ak navrhovaná operácia zahŕňa iba subjekty z tej istej skupiny, prvý pododsek sa vzťahuje aj na tieto subjekty.

Na účely prvého a druhého pododseku sa na každý zo subjektov zapojených do tej istej navrhovanej operácie individuálne vzťahuje oznamovacia povinnosť stanovená v týchto pododsekoch.

Na účely odseku 1 sa navrhovaná operácia považuje za významnú pre subjekt, ak sa rovná aspoň 10 % jeho celkových aktív alebo záväzkov, pokiaľ sa navrhovaná operácia nevykonáva medzi subjektmi tej istej skupiny, pričom v takom prípade sa navrhovaná operácia považuje za významnú pre subjekt, ak predstavuje aspoň 15 % jeho celkových aktív alebo záväzkov.

Na účely prvého pododseku tohto odseku sa v prípade materských finančných holdingových spoločností a materských zmiešaných finančných holdingových spoločností uvedených v odseku 1 uvedené percentuálne hodnoty uplatňujú na základe ich konsolidovanej situácie;

Pri výpočte percentuálnych hodnôt uvedených v prvom pododseku tohto odseku sa neberú do úvahy:

a) prevody nesplácaných aktív;

b) prevody aktív na účely zahrnutia do krycieho súboru v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 z 27. novembra 2019 o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa menia smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ (Ú. v. EÚ L 328, 18.12.2019, s. 29 ). ;

c) prevody aktív, ktoré sa majú sekuritizovať;

d) prevody aktív alebo záväzkov v súvislosti s používaním nástrojov, právomocí a mechanizmov na riešenie krízových situácií ustanovených v hlave IV smernice 2014/59/EÚ.

Príslušný orgán bezodkladne a v každom prípade do 10 pracovných dní od doručenia oznámenia písomne potvrdí doručenie oznámenia podľa odseku 1.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1 ).

Ak subjekty neoznámia navrhovanú operáciu vopred v súlade s článkom 27f ods. 1, členské štáty požiadajú príslušné orgány, aby prijali primerané opatrenia.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 1 ).

Touto kapitolou nie je dotknuté uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 139/2004Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1 ). a smernice (EÚ) 2017/1132.

Na zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia, ktoré vyplývajú z uplatňovania smernice 2014/59/EÚ, sa nevzťahujú povinnosti uvedené v tejto kapitole.

Na účely tejto kapitoly sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/451 zo 17. decembra 2020 , ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy na uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu, a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 680/2014 (Ú. v. EÚ L 97, 19.3.2021, s. 1 ).

1. zlúčenie alebo splynutie je ktorákoľvek z týchto operácií, pri ktorej:a) jedna alebo viac spoločností ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedú všetky svoje aktíva a záväzky alebo ich časť na inú existujúcu spoločnosť, nadobúdajúcu spoločnosť, výmenou za emisiu cenných papierov alebo akcií predstavujúcich základné imanie uvedenej nadobúdajúcej spoločnosti určenú ich spoločníkom, a prípadne za platbu v peniazoch, ktorá nesmie prekročiť 10 % nominálnej hodnoty, ak sa v platnom vnútroštátnom práve nestanovuje inak, alebo, ak takáto nominálna hodnota neexistuje, 10 % účtovnej hodnoty týchto cenných papierov alebo akcií;b) jedna alebo viac spoločností ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedú všetky svoje aktíva a záväzky alebo ich časť na inú existujúcu spoločnosť, nadobúdajúcu spoločnosť, bez toho, aby nadobúdajúca spoločnosť emitovala akékoľvek nové cenné papiere alebo akcie, a to za predpokladu, že jedna osoba má v držbe priamo alebo nepriamo všetky akcie v spoločnostiach, ktoré sú predmetom zlúčenia alebo splynutia, alebo že spoločníci spoločností, ktoré sú predmetom zlúčenia alebo splynutia, majú v držbe svoje cenné papiere a akcie v rovnakom pomere vo všetkých spoločnostiach, ktoré sú predmetom zlúčenia alebo splynutia;c) dve alebo viac spoločností ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedú všetky svoje aktíva a záväzky alebo ich časť na nimi založenú novú spoločnosť, výmenou za emisiu cenných papierov alebo akcií predstavujúcich základné imanie tejto novej spoločnosti určenú ich spoločníkom, a prípadne za platbu v peniazoch, ktorá nesmie prekročiť 10 % nominálnej hodnoty, ak sa v uplatniteľnom vnútroštátnom práve nestanovuje inak, alebo, ak takáto nominálna hodnota neexistuje, 10 % účtovnej hodnoty týchto cenných papierov alebo akcií;d) jedna spoločnosť ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedie všetky svoje aktíva a záväzky alebo ich časť na spoločnosť, ktorá má v držbe všetky cenné papiere alebo akcie predstavujúce jej základné imanie;

a) jedna alebo viac spoločností ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedú všetky svoje aktíva a záväzky alebo ich časť na inú existujúcu spoločnosť, nadobúdajúcu spoločnosť, výmenou za emisiu cenných papierov alebo akcií predstavujúcich základné imanie uvedenej nadobúdajúcej spoločnosti určenú ich spoločníkom, a prípadne za platbu v peniazoch, ktorá nesmie prekročiť 10 % nominálnej hodnoty, ak sa v platnom vnútroštátnom práve nestanovuje inak, alebo, ak takáto nominálna hodnota neexistuje, 10 % účtovnej hodnoty týchto cenných papierov alebo akcií;

b) jedna alebo viac spoločností ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedú všetky svoje aktíva a záväzky alebo ich časť na inú existujúcu spoločnosť, nadobúdajúcu spoločnosť, bez toho, aby nadobúdajúca spoločnosť emitovala akékoľvek nové cenné papiere alebo akcie, a to za predpokladu, že jedna osoba má v držbe priamo alebo nepriamo všetky akcie v spoločnostiach, ktoré sú predmetom zlúčenia alebo splynutia, alebo že spoločníci spoločností, ktoré sú predmetom zlúčenia alebo splynutia, majú v držbe svoje cenné papiere a akcie v rovnakom pomere vo všetkých spoločnostiach, ktoré sú predmetom zlúčenia alebo splynutia;

c) dve alebo viac spoločností ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedú všetky svoje aktíva a záväzky alebo ich časť na nimi založenú novú spoločnosť, výmenou za emisiu cenných papierov alebo akcií predstavujúcich základné imanie tejto novej spoločnosti určenú ich spoločníkom, a prípadne za platbu v peniazoch, ktorá nesmie prekročiť 10 % nominálnej hodnoty, ak sa v uplatniteľnom vnútroštátnom práve nestanovuje inak, alebo, ak takáto nominálna hodnota neexistuje, 10 % účtovnej hodnoty týchto cenných papierov alebo akcií;

d) jedna spoločnosť ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedie všetky svoje aktíva a záväzky alebo ich časť na spoločnosť, ktorá má v držbe všetky cenné papiere alebo akcie predstavujúce jej základné imanie;

2. rozdelenie je ktorákoľvek z týchto operácií:a) operácia, prostredníctvom ktorej spoločnosť po zrušení bez likvidácie prevedie na viaceré spoločnosti všetky svoje aktíva a záväzky s tým, že sa akcionárom rozdeľovanej spoločnosti na výmenu pridelia cenné papiere alebo akcie v spoločnostiach, ktoré dostávajú vklad vyplývajúci z rozdelenia, a prípadne platba v peniazoch, ktorá nesmie prekročiť 10 % nominálnej hodnoty, ak sa v platnom vnútroštátnom práve nestanovuje inak, alebo, ak takáto nominálna hodnota neexistuje, 10 % účtovnej hodnoty týchto cenných papierov alebo akcií;b) operácia, prostredníctvom ktorej spoločnosť po zrušení bez likvidácie prevedie na viaceré novozaložené spoločnosti všetky svoje aktíva a záväzky s tým, že sa akcionárom rozdeľovanej spoločnosti pridelia cenné papiere alebo akcie prijímajúcich spoločností a prípadne platba v peniazoch, ktorá nesmie prekročiť 10 % nominálnej hodnoty ak sa v platnom vnútroštátnom práve nestanovuje inak, alebo, ak takáto nominálna hodnota neexistuje, 10 % účtovnej hodnoty týchto cenných papierov alebo akcií;c) operácia pozostávajúca z kombinácie operácií opísaných v písmenách a) a b);d) operácia, prostredníctvom ktorej rozdeľovaná spoločnosť prevedie časť svojich aktív a záväzkov na jednu alebo viaceré prijímajúce spoločnosti výmenou za emisiu cenných papierov alebo akcií prijímajúcich spoločností, rozdeľovanej spoločnosti alebo prijímajúcich spoločností aj rozdeľovanej spoločnosti, určenú členom rozdeľovanej spoločnosti, a prípadne za platbu v peniazoch, ktorá nesmie prekročiť 10 % nominálnej hodnoty, ak sa v platnom vnútroštátnom práve nestanovuje inak, alebo, ak takáto nominálna hodnota neexistuje, 10 % účtovnej hodnoty týchto cenných papierov alebo akcií;e) operácia, prostredníctvom ktorej rozdeľovaná spoločnosť prevedie časť svojich aktív a záväzkov na jednu alebo viaceré prijímajúce spoločnosti výmenou za emisiu cenných papierov alebo akcií prijímajúcich spoločností určenú rozdeľovanej spoločnosti.

a) operácia, prostredníctvom ktorej spoločnosť po zrušení bez likvidácie prevedie na viaceré spoločnosti všetky svoje aktíva a záväzky s tým, že sa akcionárom rozdeľovanej spoločnosti na výmenu pridelia cenné papiere alebo akcie v spoločnostiach, ktoré dostávajú vklad vyplývajúci z rozdelenia, a prípadne platba v peniazoch, ktorá nesmie prekročiť 10 % nominálnej hodnoty, ak sa v platnom vnútroštátnom práve nestanovuje inak, alebo, ak takáto nominálna hodnota neexistuje, 10 % účtovnej hodnoty týchto cenných papierov alebo akcií;

b) operácia, prostredníctvom ktorej spoločnosť po zrušení bez likvidácie prevedie na viaceré novozaložené spoločnosti všetky svoje aktíva a záväzky s tým, že sa akcionárom rozdeľovanej spoločnosti pridelia cenné papiere alebo akcie prijímajúcich spoločností a prípadne platba v peniazoch, ktorá nesmie prekročiť 10 % nominálnej hodnoty ak sa v platnom vnútroštátnom práve nestanovuje inak, alebo, ak takáto nominálna hodnota neexistuje, 10 % účtovnej hodnoty týchto cenných papierov alebo akcií;

c) operácia pozostávajúca z kombinácie operácií opísaných v písmenách a) a b);

d) operácia, prostredníctvom ktorej rozdeľovaná spoločnosť prevedie časť svojich aktív a záväzkov na jednu alebo viaceré prijímajúce spoločnosti výmenou za emisiu cenných papierov alebo akcií prijímajúcich spoločností, rozdeľovanej spoločnosti alebo prijímajúcich spoločností aj rozdeľovanej spoločnosti, určenú členom rozdeľovanej spoločnosti, a prípadne za platbu v peniazoch, ktorá nesmie prekročiť 10 % nominálnej hodnoty, ak sa v platnom vnútroštátnom práve nestanovuje inak, alebo, ak takáto nominálna hodnota neexistuje, 10 % účtovnej hodnoty týchto cenných papierov alebo akcií;

e) operácia, prostredníctvom ktorej rozdeľovaná spoločnosť prevedie časť svojich aktív a záväzkov na jednu alebo viaceré prijímajúce spoločnosti výmenou za emisiu cenných papierov alebo akcií prijímajúcich spoločností určenú rozdeľovanej spoločnosti.

Členské štáty vyžadujú od inštitúcií a finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností v rozsahu pôsobnosti článku 21a ods. 1 (ďalej len finančné zainteresované strany), ktoré uskutočňujú zlúčenie alebo splynutie alebo rozdelenie (ďalej len navrhovaná operácia), aby po prijatí návrhu podmienok navrhovanej operácie a pred dokončením navrhovanej operácie zaslali príslušnému orgánu, ktorý bude zodpovedný za dohľad nad subjektmi, ktoré sú výsledkom takejto navrhovanej operácie, oznámenie, pričom uvedú relevantné informácie stanovené v súlade s článkom 27j ods. 5.

Na účely prvého pododseku tohto odseku, v prípade, že navrhovaná operácia pozostáva z rozdelenia, je príslušným orgánom zodpovedným za dohľad nad subjektom, ktorý vykonáva navrhovanú operáciu, príslušný orgán, ktorý má byť informovaný a ktorý je zodpovedný za posúdenie stanovené v článku 27j ods. 1.

Odchylne od odseku 1 tohto článku, ak je navrhovaná operácia zlúčením alebo splynutím, ktoré zahŕňa len finančné zainteresované strany z tej istej skupiny vrátane skupiny úverových inštitúcií, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu a nad ktorými sa vykonáva dohľad ako nad skupinou, príslušný orgán nevyžaduje vykonanie posúdenia stanoveného v článku 27j ods. 1.

Posúdenie stanovené v článku 27j ods. 1 sa nevykoná, ak si navrhovaná operácia vyžaduje povolenie v súlade s článkom 8 alebo schválenie v súlade s článkom 21a.

Príslušné orgány bezodkladne a v každom prípade do 10 pracovných dní od doručenia oznámenia alebo dodatočných informácií písomne potvrdia doručenie oznámenia uvedeného v odseku 1 alebo dodatočných informácií predložených v súlade s odsekom 5.

Ak sa navrhovaná operácia týka iba finančných zainteresovaných strán z tej istej skupiny, príslušné orgány majú najviac 60 pracovných dní od dátumu písomného potvrdenia o doručení oznámenia a všetkých dokumentov požadovaných členským štátom, ktoré majú byť priložené k oznámeniu v súlade s článkom 27j ods. 5 (ďalej len lehota na posúdenie), na vykonanie posúdenia v zmysle článku 27j ods. 1.

Príslušný orgán informuje finančné zainteresované strany o dátume uplynutia lehoty na posúdenie v čase potvrdenia o doručení.

Príslušný orgán môže požiadať o ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na dokončenie posúdenia stanoveného v článku 27j ods. 1. Táto žiadosť musí byť písomná a musí sa v nej uviesť, ktoré dodatočné informácie sa vyžadujú.

Ak sa navrhovaná operácia týka iba finančných zainteresovaných strán z tej istej skupiny, príslušný orgán môže požiadať o dodatočné informácie najneskôr do 50. pracovného dňa lehoty na posúdenie.

Lehota na posúdenie sa pozastaví od dátumu vyžiadania dodatočných informácií príslušným orgánom do dátumu doručenia odpovede príslušnému orgánu finančnými zainteresovanými stranami, ktoré poskytnú všetky požadované informácie. Uvedené pozastavenie nesmie byť dlhšie ako 20 pracovných dní. Príslušný orgán môže na základe vlastného uváženia požiadať o ďalšie doplnenie alebo spresnenie poskytnutých informácií, táto žiadosť však nesmie viesť k pozastaveniu lehoty na posúdenie.

Príslušný orgán môže predĺžiť pozastavenie uvedené v odseku 5 treťom pododseku až na 30 pracovných dní, a to v týchto situáciách:

a) ak aspoň jedna z finančných zainteresovaných strán sa nachádza v tretej krajine alebo podlieha regulačnému rámcu tretej krajiny;

b) ak na vykonanie posúdenia stanoveného v článku 27j ods. 1 tejto smernice je potrebná výmena informácií s orgánmi zodpovednými za dohľad nad finančnými zainteresovanými stranami v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849.

Navrhovaná operácia sa neukončí skôr, ako príslušný orgán vydá kladné stanovisko.

Príslušný orgán do dvoch pracovných dní od ukončenia svojho posudzovania vydá finančným zainteresovaným stranám písomné odôvodnené kladné alebo záporné stanovisko. Finančné zainteresované strany zašlú toto odôvodnené stanovisko orgánom, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za kontrolu navrhovanej operácie.

Ak sa navrhovaná operácia týka iba finančných zainteresovaných strán z tej istej skupiny a príslušný orgán nevyjadrí písomne nesúhlas s navrhovanou operáciou v lehote na posúdenie, stanovisko sa považuje za kladné.

V odôvodnenom kladnom stanovisku, ktoré vydal príslušný orgán, sa môže stanoviť obmedzené obdobie, počas ktorého sa má navrhovaná operácia vykonať.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19 ).;

Pri posudzovaní oznámenia navrhovanej operácie ustanoveného v článku 27i ods. 1 a informácií uvedených v článku 27i ods. 5 príslušný orgán s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť prudenciálneho profilu finančných zainteresovaných strán po dokončení navrhovanej operácie a najmä riešiť riziká, ktorým je alebo by mohla byť finančná zainteresovaná strana vystavená v priebehu navrhovanej operácie, a riziká, ktorým by mohol byť vystavený subjekt, ktorý je výsledkom navrhovanej operácie, posúdi navrhovanú operáciu v súlade s týmito kritériami: Plán vykonávania uvedený v prvom pododseku písm. d) podlieha primeranému monitorovaniu zo strany príslušného orgánu až do dokončenia navrhovanej operácie.

a) povesť finančných zainteresovaných strán zapojených do navrhovanej operácie;

b) finančné zdravie finančných zainteresovaných strán zapojených do navrhovanej operácie, najmä v súvislosti s druhom činnosti vykonávanej a plánovanej v prípade subjektu, ktorý je výsledkom navrhovanej operácie;

c) či bude subjekt, ktorý je výsledkom navrhovanej operácie, schopný dodržať a priebežne dodržiavať prudenciálne požiadavky stanovené v tejto smernici a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a prípadne v iných aktoch práva Únie, najmä v smerniciach 2002/87/ES a 2009/110/ES;

d) či je plán vykonávania navrhovanej operácie z prudenciálneho hľadiska realistický a zdravý;

e) či existujú opodstatnené dôvody na podozrenie, že v súvislosti s navrhovanou operáciou dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, alebo došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849, alebo že by zamýšľaná operácia mohla zvýšiť riziko takéhoto konania.

Na účely posúdenia kritéria uvedeného v odseku 1 písm. e) tohto článku príslušný orgán vedie v rámci svojho overovania konzultácie s orgánmi zodpovednými pre dohľad nad finančnými zainteresovanými stranami v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849.

Príslušný orgán môže vydať záporné stanovisko k navrhovanej operácii len vtedy, ak nie sú splnené kritériá stanovené v odseku 1 tohto článku, alebo ak informácie, ktoré poskytla finančná zainteresovaná strana, nie sú úplné napriek žiadosti predloženej v súlade s článkom 27i ods. 5.

Pokiaľ ide o kritérium stanovené v odseku 1 písm. e) tohto článku, príslušný orgán pri posudzovaní navrhovanej operácie náležite zohľadní záporné stanovisko orgánov zodpovedných za dohľad nad finančnými zainteresovanými stranami v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849, ktoré bolo príslušnému orgánu doručené do 30 pracovných dní od prvej žiadosti a môže predstavovať primeraný dôvod na záporné stanovisko, ako sa uvádza v prvom pododseku tohto odseku.

Členské štáty nesmú umožniť príslušným orgánom, aby navrhovanú operáciu skúmali z hľadiska ekonomických potrieb trhu.

Členské štáty uverejnia zoznam s informáciami, ktoré sú potrebné na vykonanie posúdenia stanoveného v odseku 1 tohto článku. Finančné zainteresované strany poskytnú tieto informácie príslušným orgánom v čase oznámenia uvedeného v článku 27i ods. 1. Požadované informácie musia byť z hľadiska navrhovanej operácie primerané a vhodné. Členské štáty nesmú vyžadovať informácie, ktoré nie sú relevantné pre obozretné posudzovanie podľa tohto článku.

Smernica Komisie 2006/73/ES z 10. augusta 2006 , ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 26 ).;

Pri posudzovaní stanovenom v článku 27j ods. 1 príslušný orgán konzultuje s orgánmi poverenými verejnou úlohou dohľadu nad inými dotknutými subjektmi finančného sektora, ak sú do navrhovanej operácie okrem finančných zainteresovaných strán zapojené aj subjekty, ktoré sú jedným z týchto subjektov:

a) úverová inštitúcia, poisťovňa, zaisťovňa, investičná spoločnosť alebo správcovská spoločnosť s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, než je ten, v ktorom sa navrhovaná operácia vykonáva;

b) materská spoločnosť úverovej inštitúcie, poisťovne, zaisťovne, investičnej spoločnosť alebo správcovskej spoločnosti s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, než je ten, v ktorom sa navrhovaná operácia vykonáva;

c) právnická osoba kontrolujúca úverovú inštitúciu, poisťovňu, zaisťovňu, investičnú spoločnosť alebo správcovskú spoločnosť s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, než je ten, v ktorom sa navrhovaná operácia vykonáva.

Príslušné orgány si bezodkladne navzájom poskytujú akékoľvek informácie, ktoré sú podstatné alebo relevantné pre posudzovanie. V tejto súvislosti si príslušné orgány na žiadosť alebo z vlastného podnetu navzájom oznámia všetky informácie relevantné pre posudzovanie. V stanovisku príslušného orgánu o finančnej zainteresovanej strane sa uvedú všetky názory alebo výhrady, ktoré vyjadril príslušný orgán vykonávajúci dohľad nad jedným alebo viacerými subjektmi uvedenými v odseku 1.

Príslušné orgány sa snažia koordinovať svoje posúdenia a zabezpečiť konzistentnosť svojich stanovísk.

Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť spoločné postupy a formuláre a vypracuje vzory pre konzultačný postup medzi relevantnými príslušnými orgánmi uvedenými v tomto článku.

Na účely prvého pododseku orgán EBA zohľadní hlavu II smernice (EÚ) 2017/1132.

Orgán EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 10. januára 2027 .

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1 ).;

Členské štáty požadujú, aby príslušné orgány prijali vhodné opatrenia v prípade, ak finančné zainteresované strany neposkytnú vopred oznámenie o navrhovanej operácii v súlade s článkom 27i ods. 1 alebo vykonali navrhovanú operáciu podľa uvedeného článku bez predchádzajúceho kladného stanoviska príslušných orgánov.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1620 z 31. mája 2024 , ktorým sa zriaďuje Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L, 2024/1620, 19.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1620/oj).

V tejto kapitole sa stanovujú minimálne požiadavky, ktoré sa týkajú prípadu, keď pobočka z tretej krajiny vykonáva v členskom štáte tieto činnosti:

a) ktorúkoľvek z činností uvedených v bodoch 2 a 6 prílohy I k tejto smernici vykonávaných podnikom zriadeným v tretej krajine, ktorý by sa kvalifikoval ako úverová inštitúcia alebo ktorý by spĺňal kritériá stanovené v článku 4 ods. 1 bode 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak by bol tento podnik zriadený v Únii;

b) činnosť uvedenú v bode 1 prílohy I k tejto smernici vykonávanú podnikom zriadeným v tretej krajine.

Ak podnik zriadený v tretej krajine vykonáva činnosti a poskytuje služby uvedené v oddiele A prílohy I k smernici 2014/65/EÚ a akékoľvek doplnkové služby, ako je prijímanie súvisiacich vkladov alebo poskytovanie úverov alebo pôžičiek, ktorých účelom je poskytovať služby podľa uvedenej smernice, tento podnik nie je zahrnutý do rozsahu pôsobnosti odseku 1 tohto článku.

Na účely tejto hlavy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1. pobočka z tretej krajiny je pobočka zriadená v členskom štáte buď:a) podnikom, ktorý má ústredie v tretej krajine, na účely vykonávania ktorejkoľvek z činností uvedených v odseku 1;b) úverovou inštitúciou, ktorá má ústredie v tretej krajine;

a) podnikom, ktorý má ústredie v tretej krajine, na účely vykonávania ktorejkoľvek z činností uvedených v odseku 1;

b) úverovou inštitúciou, ktorá má ústredie v tretej krajine;

2. hlavný podnik je podnik, ktorý má ústredie v tretej krajine a ktorý v členskom štáte zriadil pobočku z tretej krajiny, a prípadne materská spoločnosť na medzistupni alebo konečná materská spoločnosť tohto podniku.

Členské štáty na pobočky z tretích krajín, ak tieto pobočky začínajú výkon svojej činnosti alebo v ňom pokračujú, neuplatňujú ustanovenia, ktorými by sa im poskytovali výhodnejšie podmienky než pobočkám inštitúcií s ústredím v inom členskom štáte.

Členské štáty zaradia pobočky z tretích krajín do triedy 1, ak tieto pobočky spĺňajú ktorúkoľvek z týchto podmienok:

a) celková hodnota aktív zaúčtovaných pobočkou z tretej krajiny v členskom štáte alebo pochádzajúcich z tejto pobočky sa rovná alebo je vyššia ako 5 miliárd EUR vykázaných za bezprostredne predchádzajúce ročné obdobie vykazovania v súlade s oddielom II pododdielom 4;

b) povolené činnosti pobočky z tretej krajiny zahŕňajú prijímanie vkladov alebo iných návratných zdrojov od retailových klientov za predpokladu, že suma takýchto vkladov a iných návratných zdrojov sa rovná alebo je vyššia ako 5 % celkových záväzkov pobočky z tretej krajiny alebo že suma takýchto vkladov a iných návratných zdrojov presahuje 50 miliónov EUR;

c) pobočka z tretej krajiny nie je kvalifikovanou pobočkou z tretej krajiny v zmysle článku 48b.

Členské štáty zaradia pobočky z tretích krajín, ktoré nespĺňajú žiadnu z podmienok stanovených v odseku 1, do triedy 2.

Príslušné orgány aktualizujú klasifikáciu pobočiek z tretích krajín takto:

a) ak pobočka z tretej krajiny zaradená do triedy 1 prestane spĺňať podmienky stanovené v odseku 1, okamžite sa preradí do triedy 2;

b) ak pobočka z tretej krajiny zaradená do triedy 2 začne spĺňať jednu z podmienok stanovených v odseku 1, za pobočku triedy 1 sa považuje až po uplynutí štyroch mesiacov odo dňa, keď tieto podmienky začala spĺňať.

Členské štáty môžu na pobočky z tretích krajín, ktorým bolo udelené povolenie na ich území, alebo na určité ich kategórie uplatňovať rovnaké požiadavky, aké sa uplatňujú na úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie podľa tejto smernice, namiesto požiadaviek stanovených v tejto hlave. Ak sa zaobchádzanie stanovené v tomto odseku uplatňuje len na určité kategórie pobočiek z tretích krajín, členské štáty stanovia na účely tohto zaobchádzania príslušné klasifikačné kritériá. Odseky 1, 2 a 3 tohto článku sa na tieto pobočky z tretích krajín neuplatňujú, s výnimkou prípadov na účely článku 48p.

Ak sú vo vzťahu k pobočke z tretej krajiny splnené nasledujúce podmienky, táto pobočka sa na účely tejto hlavy považuje za kvalifikovanú pobočku z tretej krajiny:

a) hlavný podnik je zriadený v krajine, ktorá uplatňuje prudenciálne normy a dohľad v súlade s bankovým regulačným rámcom tretej krajiny, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s touto smernicou a s nariadením (EÚ) č. 575/2013;

b) orgány dohľadu hlavného podniku podliehajú požiadavkám na dôvernosť, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s požiadavkami stanovenými v hlave VII kapitole 1 oddiele II tejto smernice;

c) hlavný podnik je zriadený v krajine, ktorá nie je uvedená ako vysoko riziková tretia krajina, ktorá má strategické nedostatky vo svojom režime boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, v súlade s článkom 9 smernice (EÚ) 2015/849.

Komisia môže vo vzťahu k bankovému regulačnému rámcu tretej krajiny prijať prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutia o tom, či sú splnené podmienky stanovené v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 147 ods. 2.

Pred prijatím rozhodnutia uvedeného v odseku 2 tohto článku môže Komisia požiadať orgán EBA o pomoc v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom vykonať posúdenie príslušného bankového regulačného rámca tretej krajiny a požiadaviek na dôvernosť a vydať správu o súlade tohto rámca a týchto požiadaviek s podmienkami stanovenými v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku. Orgán EBA zverejní výsledok svojho posúdenia na svojom webovom sídle.

Orgán EBA vedie verejný register tretích krajín a orgánov tretích krajín, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1.

Po prijatí žiadosti o povolenie v súlade s článkom 48c príslušný orgán posúdi podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku a v článku 48a s cieľom zaradiť pobočku z tretej krajiny do triedy 1 alebo triedy 2. Ak príslušná tretia krajina nie je vedená vo verejnom registri uvedenom v odseku 4 tohto článku, príslušný orgán požiada Komisiu, aby na účely odseku 2 tohto článku posúdila bankový regulačný rámec a požiadavky na dôvernosť tretej krajiny, a to za predpokladu, že je splnená podmienka uvedená v odseku 1 písm. c) tohto článku. Príslušný orgán ponechá pobočku z tretej krajiny zaradenú do triedy 1 dovtedy, kým Komisia neprijme rozhodnutie v súlade s odsekom 2 tohto článku.

Členské štáty v súlade s článkom 21c vyžadujú, aby podniky z tretích krajín zriadili pobočku na ich území pred začatím alebo pokračovaním vykonávania činností uvedených v článku 47 ods. 1. Zriadenie pobočky z tretej krajiny podlieha predchádzajúcemu povoleniu v súlade s touto kapitolou.

Príslušné orgány sa usilujú uzavrieť administratívne dohody alebo iné dojednania s relevantnými príslušnými orgánmi tretej krajiny pred tým, ako pobočka z tretej krajiny začne vykonávať svoje činnosti v dotknutom členskom štáte. Takéto dohody sú založené na vzorových administratívnych dohodách vypracovaných orgánom EBA v súlade s článkom 33 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Táto požiadavka sa neuplatňuje, ak pobočky z tretích krajín podliehajú prísnejším vnútroštátnym požiadavkám. Príslušné orgány bezodkladne predložia orgánu EBA informácie o akýchkoľvek administratívnych dohodách alebo iných dojednaniach uzavretých s príslušnými orgánmi tretích krajín.

Členské štáty vyžadujú, aby bol k žiadostiam o udelenie povolenia pobočkám z tretích krajín priložený plán činnosti, v ktorom je uvedená plánovaná obchodná činnosť, činnosti, ktoré sa majú vykonávať v rámci činností uvedených v článku 47 ods. 1, a organizačná štruktúra a riadenie rizika pobočky v príslušnom členskom štáte v súlade s článkom 48g.

Pobočky z tretích krajín získajú povolenie len vtedy, ak sú splnené minimálne všetky tieto podmienky:

a) pobočka z tretej krajiny spĺňa minimálne regulačné požiadavky stanovené v pododdiele 2;

b) na činnosti, pre ktoré sa hlavný podnik uchádza o povolenie v členskom štáte, sa vzťahuje povolenie, ktoré bolo tomuto hlavnému podniku udelené v tretej krajine, v ktorej je zriadený, a tieto činnosti podliehajú v tejto krajine dohľadu;

c) orgánu dohľadu hlavného podniku v tretej krajine bola oznámená a poskytnutá žiadosť o zriadenie pobočky v členskom štáte a sprievodné dokumenty uvedené v odseku 3;

d) v povolení sa stanovuje, že pobočka z tretej krajiny môže vykonávať povolené činnosti iba v členskom štáte, v ktorom je zriadená, a pobočke z tretej krajiny sa výslovne zakazuje ponúkať alebo vykonávať činnosti v iných členských štátoch na cezhraničnom základe s výnimkou finančných transakcií v rámci skupiny uzavretých s inými pobočkami z tretích krajín s tým istým hlavným podnikom a transakcií uzavretých na základe investovania z vlastného podnetu v súlade s článkom 21c;

e) na účely výkonu svojich funkcií dohľadu má príslušný orgán možnosť získať prístup k všetkým potrebným informáciám o hlavnom podniku od orgánov dohľadu tohto hlavného podniku a účinne koordinovať svoje činnosti dohľadu s činnosťami orgánov dohľadu tretích krajín, najmä pokiaľ ide o obdobia krízy alebo finančných ťažkostí, ktoré majú vplyv na hlavný podnik, jeho skupinu alebo finančný systém tretej krajiny;

f) neexistujú žiadne opodstatnené dôvody na podozrenie, že pobočka z tretej krajiny by bola použitá na páchanie alebo uľahčenie páchania prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849.

Na účely posúdenia, či je podmienka stanovená v odseku 4 písm. f) tohto článku splnená, príslušný orgán vedie konzultácie s orgánom zodpovedným za dohľad v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí alebo boja proti financovaniu terorizmu v členskom štáte v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849 a skôr, ako pristúpia k povoleniu pobočky z tretej krajiny, získajú písomné potvrdenie o tom, že podmienka je splnená.

Príslušné orgány môžu rozhodnúť, že povolenia pobočiek z tretích krajín udelené do 10. januára 2027 zostávajú v platnosti za predpokladu, že pobočky z tretích krajín, ktorým boli tieto povolenia udelené, spĺňajú minimálne požiadavky stanovené v tejto hlave.

Orgán EBA monitoruje operácie medzi pobočkami z tretích krajín toho istého hlavného podniku, ktorému bolo udelené povolenie v rôznych členských štátoch, a predloží Komisii správu, v ktorej uvedie svoje zistenia do 10. júla 2028 .

Orgán EBA do 10. júla 2026 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých bližšie určí:

a) informácie, ktoré sa majú poskytnúť príslušným orgánom na základe žiadosti o povolenie pobočky z tretej krajiny, vrátane plánu činnosti a organizačnej štruktúry a riadenia rizika, ako sa uvádzajú v odseku 3;

b) postup udeľovania povolenia pre pobočku z tretej krajiny, ako aj štandardné formuláre a vzory na poskytovanie informácií uvedených v písmene a) tohto odseku;

c) podmienky povolenia uvedené v odseku 4;

d) podmienky, za ktorých sa príslušné orgány môžu spoľahnúť na informácie, ktoré už boli poskytnuté v procese udelenia akéhokoľvek predchádzajúceho povolenia pobočke z tretej krajiny.

Členské štáty stanovia prinajmenšom tieto podmienky odmietnutia udeliť povolenie pobočke z tretej krajiny alebo odňatia takéhoto povolenia: Na účely prvého pododseku písm. b) pobočky z tretích krajín bezodkladne oznámia svojim príslušným orgánom vznik okolností uvedených v uvedenom písmene.

a) pobočka z tretej krajiny nespĺňa požiadavky na udelenie povolenia stanovené v článku 48c alebo vo vnútroštátnom práve;

b) hlavný podnik alebo jeho skupina nespĺňajú prudenciálne požiadavky, ktoré sa na ne vzťahujú podľa právnych predpisov tretej krajiny, alebo existujú opodstatnené dôvody na podozrenie, že tieto požiadavky nespĺňajú alebo že ich v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov porušia.

Príslušné orgány môžu tiež odňať povolenie udelené pobočke z tretej krajiny, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a) pobočka z tretej krajiny nevyužije povolenie do 12 mesiacov, výslovne sa vzdá povolenia alebo prestane podnikať počas obdobia presahujúceho šesť mesiacov, pokiaľ dotknutý členský štát nestanovil, že v takom prípade platnosť povolenia zaniká;

b) pobočka z tretej krajiny získala povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným neregulárnym spôsobom;

c) pobočka z tretej krajiny prestala spĺňať jednu alebo viac z dodatočných podmienok alebo požiadaviek, na základe ktorých bolo povolenie udelené;

d) v súvislosti s pobočkou z tretej krajiny sa už nedá spoliehať na to, že bude plniť svoje záväzky voči veriteľom, a najmä už neposkytuje záruku na aktíva, ktoré jej zverili jej vkladatelia;

e) v súvislosti s pobočkou z tretej krajiny nastal jeden z iných prípadov, v ktorých sa vo vnútroštátnom práve stanovuje odňatie povolenia;

f) pobočka z tretej krajiny poruší jedno z ustanovení uvedených v článku 67 ods. 1;

g) existujú opodstatnené dôvody na podozrenie, že v súvislosti s pobočkou z tretej krajiny, jej hlavným podnikom alebo jej skupinou dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849, alebo dochádza či došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, alebo že v súvislosti s pobočkou z tretej krajiny, jej hlavným podnikom alebo jej skupinou existuje zvýšené riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu alebo pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu.

Na účely posúdenia, či je podmienka stanovená v odseku 2 písm. g) tohto článku splnená, príslušný orgán vedie konzultácie s orgánom zodpovedným za dohľad v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v členskom štáte v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849.

Členské štáty stanovia jasné postupy na zamietnutie alebo odňatie povolenia pre pobočku z tretej krajiny v súlade s odsekmi 1, 2 a 3.

Bez toho, aby boli dotknuté iné platné kapitálové požiadavky v súlade s vnútroštátnym právom, členské štáty od pobočiek z tretích krajín požadujú, aby vždy udržiavali minimálnu kapitálovú vybavenosť, ktorá sa rovná:

a) v prípade pobočiek z tretej krajiny zaradených do triedy 1 aspoň 2,5 % priemerných záväzkov pobočky za tri bezprostredne predchádzajúce ročné obdobia vykazovania, alebo, v prípade novopovolených pobočiek z tretích krajín, záväzkov pobočky v čase udelenia povolenia vykázaných v súlade s pododdielom 4, pričom minimálna suma predstavuje 10 miliónov EUR;

b) v prípade pobočiek z tretej krajiny zaradených do triedy 2 aspoň 0,5 % priemerných záväzkov pobočky za tri bezprostredne predchádzajúce ročné obdobia vykazovania, alebo, v prípade novopovolených pobočiek z tretích krajín, záväzkov pobočky v čase udelenia povolenia vykázaných v súlade s pododdielom 4, pričom minimálna suma predstavuje 5 miliónov EUR.

Pobočky z tretích krajín musia spĺňať požiadavku na minimálnu kapitálovú vybavenosť uvedenú v odseku 1 prostredníctvom aktív v niektorej z týchto foriem:

a) hotovosť alebo nástroje hotovostného typu v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bodu 60 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b) dlhové cenné papiere emitované ústrednými vládami alebo centrálnymi bankami členských štátov alebo

c) akýkoľvek iný nástroj, ktorý má pobočka z tretej krajiny k dispozícii na neobmedzené a okamžité použitie na krytie rizík alebo strát hneď, ako tieto riziká alebo straty vzniknú.

Členské štáty od pobočiek z tretích krajín požadujú, aby uložili nástroje kapitálovej vybavenosti uvedené v odseku 2 tohto článku na viazaný účet vedený v členskom štáte, v ktorom bolo pobočke udelené povolenie, v úverovej inštitúcii, ktorá nie je súčasťou skupiny hlavného podniku, alebo, ak je to možné podľa vnútroštátneho práva, v centrálnej banke členského štátu. Nástroje kapitálovej vybavenosti uložené na viazanom účte sú k dispozícii na použitie na účely článku 96 smernice 2014/59/EÚ v prípade riešenia krízovej situácie pobočky z tretej krajiny a na účely likvidácie pobočky z tretej krajiny v súlade s vnútroštátnym právom.

Orgán EBA do 10. júla 2026 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých určí požiadavku ustanovenú v odseku 2 písm. c) tohto článku vo vzťahu k nástrojom, ktoré sú k dispozícii na neobmedzené a okamžité použitie na krytie rizík alebo strát hneď, ako tieto riziká alebo straty vzniknú.

Bez toho, aby boli dotknuté ostatné platné požiadavky na likviditu v súlade s vnútroštátnym právom, členské štáty vyžadujú prinajmenšom to, aby pobočky z tretích krajín neustále udržiavali dostatočný objem nezaťažených a likvidných aktív na pokrytie záporných tokov likvidity počas minimálneho obdobia 30 dní.

Na účely odseku 1 tohto článku členské štáty požadujú, aby pobočky z tretej krajiny zaradené do triedy 1 spĺňali požiadavku na krytie likvidity stanovenú v šiestej časti hlave I nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/61Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z 10. októbra 2014 , ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie (Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015, s. 1 ). .

Členské štáty od pobočiek z tretích krajín požadujú, aby uložili likvidné aktíva držané na účely dosiahnutia súladu s týmto článkom na účet vedený v členskom štáte, v ktorom bolo pobočke udelené povolenie, v úverovej inštitúcii, ktorá nie je súčasťou skupiny hlavného podniku, alebo, ak je to možné podľa vnútroštátneho práva, v centrálnej banke členského štátu Ak na účte zostávajú likvidné aktíva po ich uplatnení na pokrytie záporných tokov likvidity v súlade s odsekom 1 tohto článku, tieto zostávajúce likvidné aktíva sú k dispozícii na použitie na účely článku 96 smernice 2014/59/EÚ v prípade riešenia krízovej situácie pobočky z tretej krajiny a na účely likvidácie pobočky z tretej krajiny v súlade s vnútroštátnym právom.

Príslušné orgány môžu kvalifikované pobočky z tretích krajín oslobodiť od požiadaviek na likviditu uvedených v tomto článku.

Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín mali aspoň dve osoby v danom členskom štáte, ktoré účinne riadia ich obchodnú činnosť a ktoré podliehajú predchádzajúcemu schváleniu zo strany príslušných orgánov. Tieto osoby musia mať dobrú povesť a dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti a musia venovať dostatok času výkonu svojich povinností.

Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretej krajiny zaradené do triedy 1 dodržiavali podmienky článkov 74 a 75, článku 76 ods. 5 a 6 a článkov 92, 94 a 95. Príslušné orgány môžu vyžadovať, aby pobočky z tretích krajín zriadili miestny riadiaci výbor s cieľom zabezpečiť primeranú správu a riadenie pobočky.

Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretej krajiny zaradené do triedy 2 dodržiavali podmienky článkov 74, 75, 92, 94 a 95 a aby vytvorili funkcie vnútornej kontroly v zmysle článku 76 ods. 5 a ods. 6 prvého, druhého a štvrtého pododseku.

Príslušné orgány môžu vyžadovať, aby pobočky z tretej krajiny zaradené do triedy 2 v závislosti od svojej veľkosti, vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti svojich činností vymenovali vedúcich pracovníkov na čele funkcií vnútornej kontroly v zmysle článku 76 ods. 6 tretieho a piateho pododseku.

Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín vytvorili s riadiacim orgánom hlavného podniku hierarchické vzťahy, ktoré pokrývajú všetky závažné riziká, všetky politiky riadenia rizík a všetky ich zmeny, a aby mali zavedené primerané systémy informačných a komunikačných technológií (IKT systémy) a opatrenia kontroly na zabezpečenie riadneho dodržiavania politík.

Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín monitorovali a riadili dohody o externom zabezpečovaní činností a aby pre svoje príslušné orgány zabezpečili úplný prístup k všetkým informáciám, ktoré tieto orgány potrebujú na vykonávanie funkcie dohľadu.

Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín, ktoré sa zapájajú do nadväzných alebo vnútroskupinových operácií, mali primerané zdroje na identifikáciu a riadne spravovanie ich kreditného rizika protistrany, ak sa významné riziká súvisiace s aktívami zaúčtovanými pobočkou z tretej krajiny prenášajú na protistranu.

Ak kritické alebo dôležité funkcie pobočky z tretej krajiny vykonáva jej hlavný podnik, tieto funkcie sa vykonávajú v súlade s vnútornými dojednaniami alebo dohodami v rámci skupiny. Príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad pobočkami z tretích krajín musia mať prístup k všetkým informáciám potrebným na vykonávanie ich funkcie dohľadu.

Príslušné orgány vyžadujú, aby zavádzanie požiadaviek uvedených v tomto článku a ich priebežné dodržiavanie zo strany pobočky z tretej krajiny pravidelne posudzovala nezávislá tretia strana a aby príslušnému orgánu predložila správu so svojimi zisteniami a závermi.

Orgán EBA do 10. januára 2027 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 o uplatňovaní opatrení, postupov a mechanizmov uvedených v článku 74 ods. 1 tejto smernice, so zreteľom na článok 74 ods. 2, na pobočky z tretích krajín a o uplatňovaní článku 75 a článku 76 ods. 5 a 6 tejto smernice na pobočky z tretích krajín.

Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín viedli knihy o evidencii, ktoré týmto pobočkám z tretích krajín umožnia sledovať a viesť komplexné a presné záznamy o všetkých aktívach a záväzkoch zaúčtovaných pobočkou z tretej krajiny v členskom štáte alebo pochádzajúcich z tejto pobočky a spravovať tieto aktíva a záväzky autonómne v rámci pobočky z tretej krajiny. Kniha o evidencii musí poskytovať všetky potrebné a dostatočné informácie o rizikách vytvorených pobočkou z tretej krajiny a o spôsobe ich riadenia.

Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín vypracovali a pravidelne preskúmavali a aktualizovali politiku pre účtovné opatrenia na správu knihy o evidencii uvedenej v odseku 1. Takúto politiku zdokumentuje a schváli príslušný riadiaci orgán hlavného podniku. Takáto politika musí obsahovať jasné odôvodnenia pre účtovné opatrenia a musí sa v nej uvádzať, akým spôsobom sú tieto opatrenia zosúladené s obchodnou stratégiou pobočky z tretej krajiny.

Členské štáty od pobočiek z tretích krajín vyžadujú, aby zabezpečili, že sa bude pravidelne vypracúvať nezávislé písomné a odôvodnené stanovisko k zavádzaniu a priebežnému dodržiavaniu požiadaviek uvedených v tomto článku obsahujúce zistenia a závery a že sa bude predkladať príslušnému orgánu.

Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť účtovné opatrenia, ktoré majú pobočky z tretích krajín uplatňovať na účely tohto článku, najmä pokiaľ ide o:

a) metodiku na identifikáciu a vedenie komplexných a presných záznamov o aktívach a záväzkoch zaúčtovaných pobočkou z tretej krajiny v členskom štáte, a

b) metodiku na identifikáciu a vedenie záznamov o podsúvahových položkách a o aktívach a záväzkoch, ktorých pôvodcom je pobočka z tretej krajiny, a zaúčtovaných alebo držaných na diaľku v iných pobočkách alebo dcérskych spoločnostiach tej istej skupiny v mene alebo v prospech pobočky z tretej krajiny, ktorá je ich pôvodcom.

Orgán EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 10. januára 2026 .

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali právomoc vyžadovať od pobočiek z tretích krajín, aby požiadali o povolenie podľa hlavy III kapitoly 1 aspoň v týchto prípadoch: Právomoc uvedená v prvom pododseku tohto odseku sa môže použiť po uplatnení opatrení uvedených v článku 48j, prípadne 48o, alebo ak príslušný orgán môže z iných dôvodov, ako sú dôvody uvedené v prvom pododseku tohto odseku, odôvodniť, že tieto opatrenia by neboli dostatočné na riešenie závažných obáv v oblasti dohľadu.

a) pobočka z tretej krajiny v minulosti vykonávala alebo v súčasnosti vykonáva činnosti uvedené v článku 47 ods. 1 s klientmi alebo protistranami v iných členských štátoch bez toho, aby boli dotknuté výnimky uvedené v článku 48c ods. 4 písm. d);

b) pobočka z tretej krajiny spĺňa ukazovatele systémového významu uvedené v článku 131 ods. 3 alebo sa považuje za pobočku so systémovým významom v súlade s článkom 48j a predstavuje významné riziká pre finančnú stabilitu v Únii alebo členskom štáte, v ktorom je zriadená; alebo

c) súhrnná suma aktív všetkých pobočiek z tretích krajín v Únii, ktoré patria do tej istej skupiny z tretej krajiny, sa rovná 40 miliardám EUR alebo je vyššia ako 40 miliárd EUR alebo suma aktív pobočky z tretej krajiny v jej účtovnej hodnote v členskom štáte, v ktorom je zriadená, sa rovná 10 miliardám EUR alebo je vyššia ako 10 miliárd EUR.

Pred výkonom právomoci uvedenej v odseku 1, príslušné orgány konzultujú s orgánom EBA a príslušnými orgánmi členských štátov, v ktorých daná skupina z tretej krajiny zriadila iné pobočky z tretích krajín alebo dcérske inštitúcie.

Na účely odseku 1 písm. b) a c) tohto článku a pri vykonávaní posúdenia uvedeného v článku 48j príslušné orgány alebo prípadne určené orgány zohľadnia primerané ukazovatele na posúdenie systémového významu pobočiek z tretích krajín, ktoré zahŕňajú najmä:

a) veľkosť pobočky z tretej krajiny;

b) zložitosť štruktúry, organizácie a obchodného modelu pobočky z tretej krajiny;

c) mieru prepojenosti pobočky z tretej krajiny s finančným systémom Únie a členského štátu, v ktorom je zriadená;

d) nahraditeľnosť činností, služieb alebo operácií, ktoré vykonáva pobočka z tretej krajiny, alebo finančnej infraštruktúry, ktorú zabezpečuje pobočka z tretej krajiny;

e) trhový podiel pobočky z tretej krajiny v Únii a členskom štáte, v ktorom je zriadená, pokiaľ ide o celkové bankové aktíva a v súvislosti s činnosťami a službami, ktoré poskytuje, a operáciami, ktoré vykonáva;

f) pravdepodobný vplyv pozastavenia alebo ukončenia operácií alebo obchodnej činnosti pobočky z tretej krajiny na likviditu finančného systému členského štátu, v ktorom je zriadená, alebo na platobné systémy a systémy zúčtovania a vyrovnania v Únii a v tomto členskom štáte;

g) úlohu a význam pobočky z tretej krajiny pre činnosti, služby a operácie skupiny z tretej krajiny v Únii a v členskom štáte, v ktorom je zriadená;

h) úlohu a význam pobočky z tretej krajiny v kontexte riešenia krízových situácií alebo likvidácie na základe informácií, ktoré poskytol orgán pre riešenie krízových situácií;

i) objem obchodnej činnosti skupiny z tretej krajiny, ktorú vykonáva prostredníctvom pobočiek z tretích krajín, vzhľadom na obchodnú činnosť tejto skupiny, ktorú vykonáva prostredníctvom dcérskych inštitúcií povolených v Únii a v členskom štáte, v ktorom sú pobočky z tretích krajín zriadené.

Na pobočku z tretej krajiny sa vzťahuje posúdenie stanovené v odseku 2 tohto článku, ak súhrnná suma aktív v Únii, ktoré sa vykazujú v súlade s pododdielom 4, všetkých pobočiek z tretích krajín v Únii, ktoré patria do tej istej skupiny z tretej krajiny, sa rovná 40 miliardám EUR alebo je vyššia ako 40 miliárd EUR, a to buď: Prahová hodnota aktív uvedená v prvom pododseku nezahŕňa aktíva v držbe pobočiek z tretích krajín v súvislosti s trhovými operáciami centrálnej banky uzavretými s centrálnymi bankami ESCB.

a) v priemere počas troch bezprostredne predchádzajúcich ročných období vykazovania; alebo

b) v absolútnom vyjadrení počas aspoň troch ročných období vykazovania počas piatich bezprostredne predchádzajúcich ročných období vykazovania.

Príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad pobočkou z tretej krajiny, ktorá patrí do skupiny z tretej krajiny, v prípade, že súhrnná suma aktív v Únii všetkých pobočiek z tretích krajín v Únii sa rovná 40 miliardám EUR alebo je vyššia ako 40 miliárd EUR, posúdi, či má pobočka z tretej krajiny pod jeho dohľadom systémový význam a či predstavuje závažné riziká pre finančnú stabilitu Únie alebo pre členský štát, v ktorom je zriadená. Na tieto účely príslušné orgány zohľadnia najmä ukazovatele systémového významu uvedené v článku 48i ods. 2 a článku 131 ods. 3.

V rámci posúdenia uvedeného v odseku 2 príslušný orgán alebo prípadne určený orgán konzultuje s orgánom EBA a príslušnými orgánmi členských štátov, v ktorých daná skupina z tretej krajiny zriadila iné pobočky alebo dcérske inštitúcie z tretích krajín, s cieľom posúdiť riziká pre finančnú stabilitu, ktoré daná pobočka z tretej krajiny predstavuje pre členské štáty iné ako ten členský štát, v ktorom je zriadená.

Príslušný orgán alebo prípadne určený orgán poskytne svoje odôvodnené posúdenie systémového významu pobočky z tretej krajiny pre Úniu alebo členský štát, v ktorom je zriadená, orgánu EBA a príslušným orgánom členských štátov, v ktorých daná skupina z tretej krajiny zriadila iné pobočky alebo dcérske inštitúcie z tretích krajín.

Ak príslušné orgány, s ktorými sa konzultuje, nesúhlasia s posúdením systémového významu pobočky z tretej krajiny, informujú o tom príslušný orgán, ktorý posúdenie uvedené v odseku 2 vykonal, do 10 pracovných dní od doručenia posúdenia. Príslušné orgány s pomocou orgánu EBA vynaložia maximálne úsilie na dosiahnutie konsenzu o posúdení a prípadne o cielených požiadavkách uvedených v odseku 4 najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď príslušný orgán alebo prípadne určený orgán vzniesol námietku. Po uplynutí uvedenej lehoty príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad posudzovanou pobočkou z tretej krajiny rozhodne o posúdení systémového významu pobočky z tretej krajiny a o cielených požiadavkách uvedených v odseku 4.

Ak je to vhodné na účely riešenia zistených rizík, môže príslušný orgán alebo prípadne určený orgán stanoviť, aby sa na pobočku z tretej krajiny vzťahovali cielené požiadavky, ktoré môžu zahŕňať: Ak sa príslušný orgán alebo prípadne určený orgán domnieva, že pobočka z tretej krajiny má systémový význam, ale rozhodne sa nevykonať žiadnu z právomocí uvedených v prvom pododseku písm. a) tohto odseku alebo v článku 48i, poskytne orgánu EBA a príslušným orgánom členských štátov, v ktorých daná skupina z tretej krajiny zriadila iné pobočky alebo dcérske inštitúcie z tretích krajín, odôvodnené oznámenie, prečo sa rozhodol, že tieto právomoci nebude vykonávať.

a) požiadavku, aby daná pobočka z tretej krajiny reštrukturalizovala svoje aktíva alebo činnosti takým spôsobom, aby sa prestala považovať za majúcu systémový význam v súlade s odsekom 2 alebo aby prestala predstavovať neprimerané riziko pre finančnú stabilitu Únie alebo členských štátov, v ktorých je zriadená; alebo

b) stanovenie dodatočných prudenciálnych požiadaviek pre danú pobočku z tretej krajiny.

Orgán EBA do 31. decembra 2028 podá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o:

a) posúdení uvedenom v odseku 3 tohto článku, najmä pokiaľ ide o identifikáciu pobočiek z tretích krajín toho istého hlavného podniku a o fungovanie konzultačného procesu stanoveného v uvedenom odseku;

b) využívaní právomocí v oblasti dohľadu stanovených v odseku 4 tohto článku a v článku 48i.

Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín pravidelne podávali svojim príslušným orgánom informácie o: Na účely vykazovania informácií o zaúčtovaných aktívach a záväzkoch v súlade s prvým pododsekom písm. a) pobočky z tretích krajín uplatňujú medzinárodné účtovné štandardy uplatňované v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1 ). alebo platné všeobecne uznávané účtovné zásady v členskom štáte.

a) aktívach a záväzkoch, ktoré majú zaúčtované v súlade s článkom 48h a o aktívach a záväzkoch, ktorých pôvodcami sú pobočky z tretích krajín, v členení, ktoré vymedzuje:i) najväčšie zaznamenané aktíva a záväzky klasifikované podľa sektora a typu protistrany zahŕňajúce najmä expozície voči finančnému sektoru;ii) významné koncentrácie expozícií a zdrojov financovania voči osobitným typom protistrán;iii) významné medzinárodné transakcie s hlavným podnikom a členmi skupiny hlavného podniku;

i) najväčšie zaznamenané aktíva a záväzky klasifikované podľa sektora a typu protistrany zahŕňajúce najmä expozície voči finančnému sektoru;

ii) významné koncentrácie expozícií a zdrojov financovania voči osobitným typom protistrán;

iii) významné medzinárodné transakcie s hlavným podnikom a členmi skupiny hlavného podniku;

b) dodržiavaní požiadaviek zo strany pobočiek z tretích krajín, ktoré sa na ne vzťahujú v zmysle tejto smernice;

c) opatreniach na ochranu vkladov dostupných pre vkladateľov v pobočkách z tretej krajiny v súlade s článkom 15 ods. 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚSmernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149 ). na báze ad hoc ;

d) dodatočných regulačných požiadavkách, ktoré členské štáty uložili pobočkám z tretích krajín v súlade s vnútroštátnym právom.

Členské štáty vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín predkladali príslušným orgánom tieto informácie o ich hlavnom podniku:

a) v pravidelných intervaloch súhrnné informácie o aktívach a záväzkoch držaných alebo zaúčtovaných dcérskymi spoločnosťami a inými pobočkami z tretích krajín skupiny daného hlavného podniku v Únii;

b) v pravidelných intervaloch informácie o dodržiavaní platných prudenciálnych požiadaviek zo strany hlavného podniku na individuálnom a konsolidovanom základe;

c) významné preskúmania a posúdenia orgánmi dohľadu v súvislosti s hlavným podnikom a následné rozhodnutia týkajúce sa dohľadu na báze ad hoc ;

d) plány ozdravenia hlavného podniku a osobitné opatrenia, ktoré by sa mohli prijať voči pobočkám z tretích krajín v súlade s týmito plánmi a ich následnými aktualizáciami a zmenami;

e) obchodná stratégia hlavného podniku v súvislosti s pobočkami z tretích krajín a všetky jej následné zmeny;

f) služby, ktoré poskytuje hlavný podnik klientom, ktorí sú zriadení alebo sa nachádzajú v Únii, na základe investovania z vlastného podnetu v súlade s článkom 21c.

Povinnosť podávať správy stanovená v tomto článku nebráni príslušnému orgánu ukladať pobočkám z tretích krajín dodatočné požiadavky na podávanie správ, ak príslušný orgán považuje dodatočné informácie za potrebné na získanie komplexného prehľadu o obchodnej činnosti, činnostiach alebo finančnom zdraví pobočiek z tretích krajín alebo ich hlavných podnikov, na overenie dodržiavania platných právnych predpisov zo strany pobočiek z tretích krajín a ich hlavných podnikov a na zabezpečenie dodržiavania týchto právnych predpisov zo strany pobočiek z tretích krajín.

Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť jednotné formáty a vymedzenie pojmov pre správy a frekvenciu ich podávania a vypracuje IT riešenia, ktoré sa majú uplatňovať na účely článku 48k.

Požiadavky na podávanie správ uvedené v článku 48k musia byť úmerné zaradeniu pobočiek z tretích krajín do triedy 1 alebo triedy 2.

Orgán EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 10. januára 2026 .

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Pobočky z tretích krajín zaradené do triedy 1 vykazujú regulačné a finančné informácie uvedené v článku 48k aspoň dvakrát za rok a pobočky z tretích krajín zaradené do triedy 2 aspoň raz za rok.

Príslušný orgán môže upustiť od všetkých alebo niektorých požiadaviek na oznamovanie informácií o hlavnom podniku stanovených v článku 48k ods. 2 pre kvalifikované pobočky z tretích krajín pod podmienkou, že uvedený príslušný orgán je schopný získať relevantné informácie priamo od orgánov dohľadu príslušnej tretej krajiny.

Členské štáty od príslušných orgánov vyžadujú, aby na účely dohľadu nad pobočkami z tretích krajín dodržiavali ustanovenia tohto oddielu a, mutatis mutandis , hlavy VII.

Príslušné orgány zahŕňajú pobočky z tretích krajín do programu previerok v oblasti dohľadu uvedeného v článku 99.

Členské štáty od príslušných orgánov vyžadujú, aby preskúmali opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy realizované pobočkami z tretích krajín v záujme dodržania ustanovení, ktoré sa na ne podľa tejto smernice vzťahujú, a prípadne dodržania všetkých dodatočných regulačných požiadaviek podľa vnútroštátneho práva.

Na základe preskúmania uvedeného v odseku 1 príslušné orgány vyhodnotia, či opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy uplatňované pobočkami z tretích krajín a ich kapitálová vybavenosť a likvidita zabezpečujú správne riadenie a krytie ich významných rizík a životaschopnosť pobočiek z tretích krajín.

Príslušné orgány vykonávajú preskúmanie a hodnotenie podľa odsekov 1 a 2 tohto článku v súlade s kritériami uplatňovania zásady proporcionality uverejnenými v súlade s článkom 143 ods. 1 písm. c). Príslušné orgány určia najmä úroveň frekvencie a intenzity preskúmania podľa odseku 1 tohto článku, ktoré sú úmerné zaradeniu pobočiek z tretích krajín do triedy 1 a triedy 2 a v ktorom sa zohľadňujú iné relevantné kritériá, ako napríklad povaha, rozsah a zložitosť činností pobočiek z tretích krajín.

Ak má príslušný orgán na základe preskúmania najmä mechanizmu správy a riadenia, obchodného modelu alebo činností pobočky z tretej krajiny opodstatnené dôvody na podozrenie, že v súvislosti s danou pobočkou z tretej krajiny dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu alebo k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849, alebo že existuje zvýšené riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, príslušný orgán okamžite informuje orgán EBA, ako aj orgán, ktorý je zodpovedný za dohľad nad pobočkou z tretej krajiny v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849. V prípade zvýšeného rizika prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu príslušný orgán a orgán, ktorý je zodpovedný za dohľad nad pobočkou z tretej krajiny v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849, okamžite nadviažu kontakt s orgánom EBA a informujú ho o svojom spoločnom posúdení. Príslušný orgán v prípade potreby prijme opatrenia v súlade s touto smernicou, ktoré môžu zahŕňať odňatie povolenia pobočke z tretej krajiny podľa článku 48d ods. 2 písm. g) tejto smernice.

Príslušný orgán, finančná spravodajská jednotka a orgán, ktorý je zodpovedný za vykonávanie dohľadu nad pobočkou z tretej krajiny podľa smernice (EÚ) 2015/849, navzájom úzko spolupracujú v rámci svojich príslušných právomocí a navzájom si vymieňajú informácie relevantné z hľadiska tejto smernice za predpokladu, že takáto spolupráca a výmena informácií nezasahuje do žiadneho prebiehajúceho šetrenia, vyšetrovania alebo konania podľa trestného alebo správneho práva členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušný orgán, finančná spravodajská jednotka alebo orgán, ktorý je zodpovedný za vykonávanie dohľadu nad pobočkou z tretej krajiny podľa smernice (EÚ) 2015/849. Orgán EBA môže v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849 príslušným orgánom a orgánom zodpovedným za dohľad nad pobočkou z tretej krajiny z vlastnej iniciatívy pomôcť v prípade sporu týkajúceho sa koordinácie činností dohľadu podľa tohto článku. V takom prípade orgán EBA koná v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Orgán EBA do 10. júla 2026 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých bližšie určí: Na účely prvého pododseku písmena a) sa v ňom uvedené postupy a metodiky stanovia spôsobom, ktorý je úmerný zaradeniu pobočiek z tretích krajín do triedy 1 alebo triedy 2 a iným vhodným kritériám, ako je povaha, rozsah a zložitosť ich činností.

a) spoločné postupy a metodiky pre postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu podľa tohto článku a pre posúdenie zaobchádzania s významnými rizikami;

b) mechanizmy spolupráce a výmeny informácií medzi orgánmi uvedené v odseku 5 tohto článku, najmä v kontexte identifikácie závažných porušení pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí alebo boja proti financovaniu terorizmu;

c) orgán zodpovedný za dohľad v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí alebo boja proti financovaniu terorizmu v členskom štáte v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849 v kontexte uplatňovania článku 27b ods. 2, článku 48c ods. 5 a článku 48d ods. 3 tejto smernice.

Príslušné orgány vyžadujú, aby pobočky z tretích krajín včas prijali potrebné opatrenia s cieľom:

a) zabezpečiť, aby pobočky z tretích krajín dodržiavali požiadavky, ktoré sa na ne podľa tejto smernice a vnútroštátneho práva vzťahujú, alebo obnoviť súlad s týmito požiadavkami, a

b) zabezpečiť, aby sa významné riziká, ktorým sú pobočky z tretích krajín vystavené, kryli a riadili správnym a dostatočným spôsobom tak, aby tieto pobočky zostali životaschopné.

Na účely odseku 1 právomoci príslušných orgánov zahŕňajú aspoň právomoc vyžadovať od pobočiek z tretích krajín, aby:

a) držali kapitálovú vybavenosť vo výške presahujúcej minimálne kapitálové požiadavky stanovené v článku 48e alebo spĺňali iné dodatočné kapitálové požiadavky; akákoľvek dodatočná suma kapitálovej vybavenosti držaná pobočkou z tretej krajiny v súlade s týmto písmenom musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 48e;

b) spĺňali popri požiadavkách stanovených v článku 48f aj ďalšie osobitné požiadavky na likviditu; akékoľvek dodatočné likvidné aktíva držané pobočkou z tretej krajiny v súlade s týmto písmenom musia spĺňať požiadavku uvedenú v článku 48f;

c) posilnili svoje opatrenia v oblasti správy a riadenia, riadenia rizík alebo vedenia účtovníctva;

d) obmedzili alebo zúžili rozsah svojej obchodnej činnosti alebo činností, ktoré vykonávajú, a to aj v postavení protistrany týchto činností;

e) obmedzili riziko spojené so svojou činnosťou, produktmi a systémami vrátane externe zabezpečovaných činností a prestali sa zapájať do takýchto činností alebo ponúkať takéto produkty;

f) spĺňali dodatočné požiadavky na podávanie správ v súlade s článkom 48k ods. 3 alebo zvýšili frekvenciu pravidelného podávania správ;

g) zverejňovali informácie.

Príslušné orgány, ktoré vykonávajú dohľad nad pobočkami z tretích krajín a dcérskymi inštitúciami tej istej skupiny z tretích krajín, medzi sebou úzko spolupracujú a poskytujú si navzájom informácie. Príslušné orgány majú uzatvorené písomné dohody o koordinácii a spolupráci v súlade s článkom 115.

Na účely odseku 1 tohto článku pobočky z tretích krajín triedy 1 podliehajú komplexnému dohľadu zo strany kolégia orgánov dohľadu v súlade s článkom 116. Na tieto účely sa uplatňujú tieto požiadavky:

a) ak bolo kolégium orgánov dohľadu zriadené vo vzťahu k dcérskym inštitúciám skupiny z tretích krajín, pobočky z tretích krajín zaradené do triedy 1 tej istej skupiny sa zahrnú do rozsahu pôsobnosti tohto kolégia orgánov dohľadu;

b) ak má skupina z tretej krajiny pobočky z tretích krajín zaradené do triedy 1 vo viac ako jednom členskom štáte, ale žiadne dcérske inštitúcie v Únii, na ktoré sa vzťahuje článok 116, v súvislosti s týmito pobočkami z tretích krajín zaradenými do triedy 1 sa zriadi kolégium orgánov dohľadu;

c) ak má skupina z tretej krajiny pobočky z tretích krajín zaradené do triedy 1 vo viac ako jednom členskom štáte alebo aspoň jednu pobočku z tretej krajiny zaradenú do triedy 1 a jednu alebo viac dcérskych inštitúcií v Únii, na ktoré sa nevzťahuje článok 116, v súvislosti s týmito pobočkami z tretích krajín a dcérskymi inštitúciami sa zriadi kolégium orgánov dohľadu.

Na účely odseku 2 písm. b) a c) tohto článku členské štáty zabezpečia, že sa zriadi hlavný príslušný orgán, ktorý plní rovnakú úlohu ako orgán konsolidovaného dohľadu v súlade s článkom 116. Hlavný príslušný orgán je orgán členského štátu s najväčšou pobočkou z tretej krajiny z hľadiska celkovej hodnoty zaúčtovaných aktív.

Popri úlohách uvedených v článku 116 kolégium orgánov dohľadu:

a) vypracúva správu o štruktúre a činnostiach skupiny z tretej krajiny v Únii a každý rok túto správu aktualizuje;

b) zabezpečuje výmenu informácií o výsledkoch postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu uvedeného v článku 48n;

c) snaží sa zosúladiť uplatňovanie opatrení a právomocí v oblasti dohľadu uvedených v článku 48o.

Kolégium orgánov dohľadu zabezpečuje primeranú koordináciu a spoluprácu s príslušnými orgánmi dohľadu z tretích krajín, ak je to vhodné.

Orgán EBA prispieva k podpore a monitorovaniu efektívneho, účinného a uceleného fungovania kolégií orgánov dohľadu uvedených v tomto článku v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a) mechanizmy spolupráce a návrhy vzorových dohôd medzi príslušnými orgánmi na účely odseku 1 a

b) podmienky fungovania kolégií orgánov dohľadu na účely odsekov 2 až 6.

Orgán EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 10. januára 2026 .

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Príslušné orgány oznamujú orgánu EBA: Orgán EBA na svojom webovom sídle zverejní zoznam všetkých pobočiek z tretích krajín, ktorým bolo udelené povolenie vykonávať činnosť v Únii v súlade s touto hlavou, pričom sa uvedú členské štáty, v ktorých im bolo udelené povolenie vykonávať činnosť.

a) všetky povolenia udelené pobočkám z tretích krajín a všetky následné zmeny týchto povolení;

b) celkové aktíva a záväzky zaúčtované pobočkami z tretích krajín, ktorým bolo udelené povolenie, ako sú pravidelne vykazované;

c) názov skupiny z tretej krajiny, ku ktorej patrí pobočka z tretej krajiny, ktorej bolo udelené povolenie.

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci príslušných orgánov v oblasti dohľadu uvedených v článku 64 tejto smernice, a bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanovovať a ukladať trestnoprávne sankcie, členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa správnych sankcií, pravidelných penále a iných správnych opatrení, pokiaľ ide o porušenia vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a rozhodnutí, ktoré na základe uvedených ustanovení alebo uvedeného nariadenia prijal príslušný orgán, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Členské štáty zabezpečia, aby – ak sa povinnosti uvedené v odseku 1 tohto článku vzťahujú na inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti – mohli príslušné orgány v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, porušenia nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo rozhodnutí, ktoré na základe uvedených ustanovení alebo uvedeného nariadenia prijal príslušný orgán, uplatniť správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia voči členom riadiaceho orgánu, vrcholovému manažmentu, osobám zastávajúcim kľúčové funkcie, iným zamestnancom, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie, ako sa uvádza v článku 92 ods. 3 tejto smernice, a iným fyzickým osobám za predpokladu, že sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za toto porušenie.

Uplatňovanie pravidelného penále nebráni príslušným orgánom uložiť za rovnaké porušenie správne sankcie alebo iné správne opatrenia.

Príslušné orgány majú všetky právomoci na zhromažďovanie informácií a vyšetrovacie právomoci, ktoré sú potrebné na vykonávanie ich funkcií. Tieto právomoci zahŕňajú:

a) právomoc požadovať poskytnutie všetkých informácií, ktoré sú potrebné na to, aby príslušné orgány mohli vykonávať svoje úlohy, vrátane informácií, ktoré sa majú poskytovať v pravidelných intervaloch a v určených formátoch na účely dohľadu a súvisiace štatistické účely, od týchto fyzických alebo právnických osôb:i) inštitúcie zriadené v dotknutom členskom štáte;ii) finančné holdingové spoločnosti zriadené v dotknutom členskom štáte;iii) zmiešané finančné holdingové spoločnosti zriadené v dotknutom členskom štáte;iv) holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou zriadené v dotknutom členskom štáte;v) osoby patriace k subjektom uvedeným v bodoch i) až iv);vi) tretie strany, ktoré pre subjekty uvedené v bodoch i) až iv) tohto písmena externe vykonávajú funkcie alebo činnosti, vrátane poskytovateľov služieb IKT, ktorí sú treťou stranou, uvedených v kapitole V nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 1 ). ;

i) inštitúcie zriadené v dotknutom členskom štáte;

ii) finančné holdingové spoločnosti zriadené v dotknutom členskom štáte;

iii) zmiešané finančné holdingové spoločnosti zriadené v dotknutom členskom štáte;

iv) holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou zriadené v dotknutom členskom štáte;

v) osoby patriace k subjektom uvedeným v bodoch i) až iv);

vi) tretie strany, ktoré pre subjekty uvedené v bodoch i) až iv) tohto písmena externe vykonávajú funkcie alebo činnosti, vrátane poskytovateľov služieb IKT, ktorí sú treťou stranou, uvedených v kapitole V nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 1 ). ;

b) právomoc viesť všetky potrebné vyšetrovania akejkoľvek osoby uvedenej v písmene a) bodoch i) až vi) zriadenej alebo nachádzajúcej sa v dotknutom členskom štáte, ak je to potrebné na vykonávanie úloh príslušných orgánov, vrátane právomoci:i) vyžadovať predloženie dokumentov;ii) preskúmavať účtovné knihy a záznamy osôb uvedených v písmene a) bodoch i) až vi) a robiť kópie takýchto účtovných kníh a záznamov alebo výpisy z nich;iii) získavať písomné alebo ústne vysvetlenia od akejkoľvek osoby uvedenej v písmene a) bodoch i) až vi) alebo od ich zástupcov alebo zamestnancov;iv) vypočuť akúkoľvek inú osobu, ktorá s týmto vypočutím súhlasí, s cieľom zhromaždiť informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania av) vykonávať všetky potrebné vyšetrovania v obchodných priestoroch právnických osôb uvedených v písmene a) bodoch i) až vi) a akýchkoľvek iných spoločností zahrnutých do konsolidovaného dohľadu, keď je príslušný orgán orgánom konsolidovaného dohľadu, a to pod podmienkou predchádzajúceho oznámenia dotknutým príslušným orgánom a v súlade s ostatnými podmienkami podľa práva Únie; ak si vyšetrovanie vyžaduje povolenie justičného orgánu podľa vnútroštátneho práva, podá sa žiadosť o takéto povolenie.

i) vyžadovať predloženie dokumentov;

ii) preskúmavať účtovné knihy a záznamy osôb uvedených v písmene a) bodoch i) až vi) a robiť kópie takýchto účtovných kníh a záznamov alebo výpisy z nich;

iii) získavať písomné alebo ústne vysvetlenia od akejkoľvek osoby uvedenej v písmene a) bodoch i) až vi) alebo od ich zástupcov alebo zamestnancov;

iv) vypočuť akúkoľvek inú osobu, ktorá s týmto vypočutím súhlasí, s cieľom zhromaždiť informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania a

v) vykonávať všetky potrebné vyšetrovania v obchodných priestoroch právnických osôb uvedených v písmene a) bodoch i) až vi) a akýchkoľvek iných spoločností zahrnutých do konsolidovaného dohľadu, keď je príslušný orgán orgánom konsolidovaného dohľadu, a to pod podmienkou predchádzajúceho oznámenia dotknutým príslušným orgánom a v súlade s ostatnými podmienkami podľa práva Únie; ak si vyšetrovanie vyžaduje povolenie justičného orgánu podľa vnútroštátneho práva, podá sa žiadosť o takéto povolenie.

Odchylne od odseku 1, ak sa v právnom systéme členského štátu nestanovujú správne sankcie, tento článok sa môže uplatňovať tak, že sankciu môže navrhnúť príslušný orgán a uloží ju justičný orgán, pričom sa zabezpečí, aby tieto právne prostriedky nápravy boli účinné a mali rovnocenný účinok ako správne sankcie ukladané príslušnými orgánmi. Ukladané sankcie musia byť v každom prípade účinné, primerané a odrádzajúce.

Členské štáty uvedené v prvom pododseku oznámia Komisii opatrenia vnútroštátneho práva, ktoré prijmú podľa tohto odseku, do 10. januára 2026 a bezodkladne oznámia všetky ich následné zmeny.

Únia môže uzavrieť dohody s jednou alebo viacerými tretími krajinami, pokiaľ ide o prostriedky vykonávania dohľadu na konsolidovanom základe nad:

a) inštitúciami, ktorých materské spoločnosti majú ústredie v tretej krajine;

b) inštitúciami nachádzajúcimi sa v tretích krajinách, ktorých materské spoločnosti – či už inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti – majú ústredie v Únii.

Dohodami uvedenými v odseku 1 by sa malo zabezpečiť najmä to, aby:

a) príslušné orgány členských štátov mali možnosť získať informácie potrebné na dohľad na základe konsolidovanej finančnej situácie nad inštitúciami, finančnými holdingovými spoločnosťami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, ktoré sa nachádzajú v Únii, ktoré majú dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami nachádzajúcimi sa v tretej krajine, alebo majú v takýchto subjektoch účasť;

b) orgány dohľadu tretích krajín mali možnosť získať informácie potrebné na dohľad nad materskými spoločnosťami, ktorých ústredia sa nachádzajú na ich územiach a ktoré majú dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami nachádzajúcimi sa v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, alebo majú v takýchto subjektoch účasť, a

c) EBA mohol získať od príslušných orgánov členských štátov informácie, ktoré získali od vnútroštátnych orgánov tretích krajín v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 218 ZFEÚ, Komisia s pomocou Európskeho bankového výboru posúdi výsledky rokovaní uvedených v odseku 1 tohto článku, ako aj výslednú situáciu.

Na účely tohto článku EBA pomáha Komisii v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Členské štáty zabezpečia, aby sa v ich zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach stanovili správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia, aspoň pokiaľ ide o:

a) začatie činností úverovej inštitúcie bez získania predchádzajúceho povolenia, čo je v rozpore s článkom 8 tejto smernice;

b) vykonávanie aspoň jednej z činností uvedených v článku 4 ods. 1 bode 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 subjektom, ktorý dosahuje prahovú hodnotu uvedenú v uvedenom písmene a ktorému nebolo udelené povolenie na činnosť úverovej inštitúcie, s výnimkou subjektov žiadajúcich o oslobodenie podľa článku 8a tejto smernice;

c) podnikanie v oblasti prijímania vkladov a iných návratných zdrojov od verejnosti bez udelenia povolenia na činnosť úverovej inštitúcie, čo je v rozpore s článkom 9 tejto smernice;

d) priame alebo nepriame nadobudnutie kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii alebo jej ďalšie priame alebo nepriame zvyšovanie, v dôsledku čoho by podiel na hlasovacích právach alebo kapitáli v držbe dosiahol alebo presiahol prahové hodnoty uvedené v článku 22 ods. 1 tejto smernice, alebo také, že by sa úverová inštitúcia stala dcérskou spoločnosťou nadobúdateľa, bez toho, aby boli počas lehoty na posúdenie písomne informované príslušné orgány úverovej inštitúcie, v ktorej nadobúdateľ plánuje nadobudnúť alebo zvýšiť kvalifikovanú účasť, alebo napriek nesúhlasu príslušných orgánov, čo je v rozpore s uvedeným článkom;

e) priame alebo nepriame scudzenie kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii alebo zníženie kvalifikovanej účasti tak, že podiel na hlasovacích právach alebo kapitáli v držbe klesne pod prahové hodnoty uvedené v článku 25 tejto smernice alebo úverová inštitúcia prestane byť dcérskou spoločnosťou právnickej osoby scudzujúcej kvalifikovanú účasť, bez toho, aby o tom boli písomne informované príslušné orgány, čo je v rozpore s uvedeným článkom;

f) finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v rozsahu pôsobnosti článku 21a ods. 1 tejto smernice, ktorá nepožiada o schválenie, čím poruší uvedený článok, alebo poruší akúkoľvek inú požiadavku stanovenú v uvedenom článku;

g) navrhovaného nadobúdateľa v zmysle vymedzenia v článku 27a ods. 1 tejto smernice, ktorí neoznámi dotknutému príslušnému orgánu priame alebo nepriame nadobudnutie významného podielu v rozpore s uvedeným článkom;

h) ktorýkoľvek zo subjektov uvedených v článku 27d tejto smernice, ktorý neoznámi dotknutému príslušnému orgánu priame alebo nepriame scudzenie významného podielu, ktorý presahuje 15 % prípustného kapitálu tohto subjektu;

i) ktorýkoľvek zo subjektov uvedených v článku 27f ods. 1 tejto smernice, ktorý vykonáva významný prevod aktív a záväzkov bez toho, aby o tom boli informované príslušné orgány, čo je v rozpore s uvedeným článkom;

j) ktorýkoľvek zo subjektov uvedených v článku 27i ods. 1 tejto smernice, ktorý vykonáva zlúčenie alebo splynutie alebo rozdelenie v rozpore s uvedeným článkom.

Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch uvedených v odseku 1 opatrenia, ktoré možno uplatniť, zahŕňali aspoň:

a) správne sankcie:i) v prípade právnickej osoby správne peňažné sankcie až do výšky 10 % celkového čistého ročného obratu podniku;ii) v prípade fyzickej osoby správne peňažné sankcie až do výšky 5 miliónov EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúcej hodnoty v národnej mene k 17. júlu 2013 ;iii) správne peňažné sankcie až do výšky dvojnásobku sumy ziskov, ktoré sa dosiahli, alebo strát, ktorým sa podarilo zabrániť z dôvodu porušenia, ak je možné takéto dosiahnuté zisky alebo zabránené straty určiť;

i) v prípade právnickej osoby správne peňažné sankcie až do výšky 10 % celkového čistého ročného obratu podniku;

ii) v prípade fyzickej osoby správne peňažné sankcie až do výšky 5 miliónov EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúcej hodnoty v národnej mene k 17. júlu 2013 ;

iii) správne peňažné sankcie až do výšky dvojnásobku sumy ziskov, ktoré sa dosiahli, alebo strát, ktorým sa podarilo zabrániť z dôvodu porušenia, ak je možné takéto dosiahnuté zisky alebo zabránené straty určiť;

b) pravidelné penále:i) v prípade právnickej osoby pravidelné penále až do výšky 5 % priemerného denného čistého obratu, ktoré je v prípade pokračujúceho porušovania právnická osoba povinná platiť za každý deň porušenia až do obnovenia plnenia povinnosti; pravidelné penále možno uložiť až na šesť mesiacov odo dňa stanoveného v rozhodnutí príslušného orgánu, ktorým sa vyžaduje ukončenie porušovania a ukladá pravidelné penále;ii) v prípade fyzickej osoby pravidelné penále až do výšky 50000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 9. júlu 2024 , ktoré je v prípade pretrvávajúceho porušovania fyzická osoba povinná platiť za každý deň porušenia až do obnovenia plnenia povinnosti; pravidelné penále možno uložiť až na šesť mesiacov odo dňa stanoveného v rozhodnutí príslušného orgánu, ktorým sa vyžaduje ukončenie porušovania a ukladá pravidelné penále;

i) v prípade právnickej osoby pravidelné penále až do výšky 5 % priemerného denného čistého obratu, ktoré je v prípade pokračujúceho porušovania právnická osoba povinná platiť za každý deň porušenia až do obnovenia plnenia povinnosti; pravidelné penále možno uložiť až na šesť mesiacov odo dňa stanoveného v rozhodnutí príslušného orgánu, ktorým sa vyžaduje ukončenie porušovania a ukladá pravidelné penále;

ii) v prípade fyzickej osoby pravidelné penále až do výšky 50000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 9. júlu 2024 , ktoré je v prípade pretrvávajúceho porušovania fyzická osoba povinná platiť za každý deň porušenia až do obnovenia plnenia povinnosti; pravidelné penále možno uložiť až na šesť mesiacov odo dňa stanoveného v rozhodnutí príslušného orgánu, ktorým sa vyžaduje ukončenie porušovania a ukladá pravidelné penále;

c) iné správne opatrenia:i) verejné vyhlásenie, ktoré identifikuje zodpovednú fyzickú osobu, inštitúciu, finančnú holdingovú spoločnosť, zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť alebo materskú spoločnosť v EÚ na medzistupni a povahu porušenia;ii) príkaz, aby zodpovedná fyzická alebo právnická osoba upustila od konania a zdržala sa opakovania tohto konania;iii) pozastavenie hlasovacích práv akcionára alebo akcionárov zodpovedných za porušenia uvedené v odseku 1;iv) s výhradou článku 65 ods. 2 dočasný zákaz vykonávať funkcie v inštitúciách členovi riadiaceho orgánu alebo akejkoľvek inej fyzickej osobe, ktorá je zodpovedná za porušenie.

i) verejné vyhlásenie, ktoré identifikuje zodpovednú fyzickú osobu, inštitúciu, finančnú holdingovú spoločnosť, zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť alebo materskú spoločnosť v EÚ na medzistupni a povahu porušenia;

ii) príkaz, aby zodpovedná fyzická alebo právnická osoba upustila od konania a zdržala sa opakovania tohto konania;

iii) pozastavenie hlasovacích práv akcionára alebo akcionárov zodpovedných za porušenia uvedené v odseku 1;

iv) s výhradou článku 65 ods. 2 dočasný zákaz vykonávať funkcie v inštitúciách členovi riadiaceho orgánu alebo akejkoľvek inej fyzickej osobe, ktorá je zodpovedná za porušenie.

Na účely prvého pododseku písm. b) môžu členské štáty stanoviť vyššiu maximálnu výšku pravidelného penále, ktoré sa má uplatňovať za každý deň porušenia.

Odchylne od prvého pododseku písm. b) môžu členské štáty uplatňovať pravidelné penále týždenne alebo mesačne. V tomto prípade maximálna výška pravidelného penále, ktorá sa má uplatniť za príslušné týždenné alebo mesačné obdobie, keď dôjde k porušeniu, nepresiahne maximálnu výšku pravidelného penále, ktorá by sa uplatňovala denne v súlade s uvedeným písmenom za príslušné obdobie.

Pravidelné penále možno uložiť k určitému dátumu a začať ich uplatňovať neskôr.

Celkový čistý ročný obrat uvedený v odseku 2 písm. a) bode i) tohto článku je súčtom týchto položiek určených v súlade s prílohami III a IV k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2021/451Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/451 zo 17. decembra 2020 , ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy na uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu, a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 680/2014 (Ú. v. EÚ L 97, 19.3.2021, s. 1 ). : Na účely tohto článku, základom pre výpočet sú najnovšie ročné finančné informácie dohľadu, pri ktorých je výsledok ukazovateľa vyšší ako nula. Ak sa na právnickú osobu uvedenú v odseku 2 tohto článku nevzťahuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/451, príslušným celkovým čistým ročným obratom je celkový čistý ročný obrat alebo zodpovedajúci druh príjmu v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom. Ak je dotknutý podnik súčasťou skupiny, príslušným celkovým čistým ročným obratom je celkový čistý ročný obrat vyplývajúci z konsolidovanej účtovnej závierky konečnej materskej spoločnosti.

a) úrokové príjmy;

b) úrokové náklady;

c) výdavky na akciový kapitál splatný na požiadanie;

d) príjem z dividend;

e) príjem z poplatkov a provízií;

f) výdavky na poplatky a provízie;

g) čisté zisky alebo straty z finančných aktív a záväzkov držaných na obchodovanie;

h) čisté zisky alebo straty z finančných aktív a záväzkov v reálnej hodnote cez výsledok hospodárenia;

i) čisté zisky alebo straty z účtovania hedžingu;

j) čisté kurzové rozdiely (zisk alebo strata);

k) ostatný prevádzkový príjem;

l) ostatné prevádzkové náklady.

Priemerným denným čistým obratom uvedeným v odseku 2 písm. b) bode i) je celkový čistý ročný obrat uvedený v odseku 3 vydelený 365.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri určovaní druhu a výšky správnych sankcií alebo iných správnych opatrení zohľadnili všetky relevantné okolnosti, vrátane, ak je to vhodné:

a) závažnosti a trvania porušenia;

b) miery zodpovednosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie;

c) finančnej sily fyzickej alebo právnickej osoby zodpovednej za porušenie, ako je uvedené, okrem iného celkového obratu právnickej osoby alebo ročného príjmu fyzickej osoby;

d) významu ziskov, ktoré dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zodpovedná za porušenie, pokiaľ je možné ich určiť;

e) strát tretích strán spôsobených porušením, pokiaľ ich možno určiť;

f) úrovne spolupráce fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie, s príslušným orgánom;

g) predchádzajúcich porušení, ktorých sa dopustila fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zodpovedná za porušenie;

h) akýchkoľvek potenciálnych systémových dôsledkov porušenia;

i) trestných sankcií, ktoré boli predtým uložené za rovnaké porušenie fyzickej alebo právnickej osobe zodpovednej za toto porušenie.

Príslušné orgány pri výkone svojich právomocí ukladať správne sankcie a iné správne opatrenia úzko spolupracujú, aby zabezpečili, že uvedené sankcie a opatrenia prinesú výsledky, ktorých dosiahnutie má táto smernica za cieľ. Pri uplatňovaní správnych sankcií a iných správnych opatrení na cezhraničné prípady takisto koordinujú svoje činnosti s cieľom zabrániť ich hromadeniu a prekrývaniu.

Príslušné orgány môžu uplatniť sankcie vo vzťahu k tej istej fyzickej alebo právnickej osobe zodpovednej za ten istý čin alebo opomenutie v prípade nahromadenia správnych a trestných konaní týkajúcich sa toho istého porušenia. Takéto nahromadenie konaní a sankcií však musí byť nevyhnutne potrebné a primerané na sledovanie rôznych a doplnkových cieľov všeobecného záujmu.

Členské štáty zavedú vhodné mechanizmy na zabezpečenie toho, aby príslušné orgány a justičné orgány boli riadne a včas informované o začatí správneho konania a trestného konania proti tej istej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá môže byť braná na zodpovednosť za to isté počínanie v oboch konaniach.

Orgán EBA do 18. júla 2029 predloží Komisii správu o spolupráci medzi príslušnými orgánmi v súvislosti s uplatňovaním správnych sankcií, pravidelných penále a iných správnych opatrení. Orgán EBA navyše v tomto ohľade posúdi akékoľvek rozdiely v uplatňovaní správnych sankcií medzi príslušnými orgánmi. Orgán EBA predovšetkým posúdi:

a) úroveň spolupráce medzi príslušnými orgánmi v súvislosti so sankciami uplatniteľnými na cezhraničné prípady alebo v prípade hromadenia správnych a trestných konaní;

b) výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi pri riešení cezhraničných prípadov;

c) najlepšie postupy vypracované ktorýmkoľvek príslušným orgánom, ktorých prijatie v oblasti správnych sankcií, pravidelných penále a iných správnych opatrení by mohlo byť prínosom pre iné príslušné orgány;

d) účinnosť a stupeň konvergencie dosiahnutý v súvislosti s presadzovaním vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica a nariadenie (EÚ) č. 575/2013, vrátane správnych sankcií, pravidelných penále a iných správnych opatrení uložených fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva identifikované ako zodpovedné za porušenie.

Príslušné orgány zabezpečia, aby sa riziko koncentrácie vyplývajúce z expozícií voči každej samostatnej protistrane vrátane centrálnych protistrán, skupinám prepojených protistrán a voči protistranám z rovnakého hospodárskeho odvetvia, geografického regiónu alebo pôsobiacich v rovnakej oblasti činností alebo komodít, alebo riziko vyplývajúce z používania postupov na zmierňovanie kreditného rizika, a predovšetkým riziká spojené s veľkými nepriamymi expozíciami voči kreditným rizikám, ako napríklad voči jedinému emitentovi kolaterálu, riešili a kontrolovali okrem iného pomocou písomne podložených politík a postupov. V prípade kryptoaktív bez identifikovateľného emitenta sa riziko koncentrácie zvažuje z hľadiska expozície voči kryptoaktívam s podobnými vlastnosťami.

Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie mali ako súčasť svojich mechanizmov správy a riadenia vrátane rámca riadenia rizík požadovaného podľa článku 74 ods. 1 spoľahlivé stratégie, politiky, procesy a systémy na identifikáciu, meranie, riadenie a monitorovanie rizík ESG v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte.

Stratégie, politiky, procesy a systémy uvedené v odseku 1 musia byť primerané rozsahu, povahe a zložitosti rizík ESG obchodného modelu a rozsahu činností inštitúcie a musí sa v nich zohľadňovať krátkodobý, strednodobý a dlhodobý časový horizont v dĺžke aspoň 10 rokov.

Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie testovali svoju odolnosť voči dlhodobým negatívnym vplyvom faktorov ESG v rámci základného aj nepriaznivého scenára v danom časovom rámci, počnúc faktormi súvisiacimi s klímou. Na účely takého testovania odolnosti príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie zahrnuli určitý počet scenárov ESG, ktoré odzrkadľujú potenciálne vplyvy environmentálnych a sociálnych zmien a súvisiacich verejných politík na dlhodobé podnikateľské prostredie. Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie v procese testovania odolnosti používali dôveryhodné scenáre založené na scenároch vypracovaných medzinárodnými organizáciami.

Príslušné orgány posudzujú a monitorujú vývoj postupov inštitúcií týkajúcich sa ich stratégií ESG a riadenia rizík vrátane plánov, ktoré zahŕňajú kvantifikovateľné ciele a postupy na monitorovanie a riešenie rizík ESG vznikajúcich v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte, ktoré sa majú pripraviť v súlade s článkom 76 ods. 2. V uvedenom posúdení sa zohľadní ponuka produktov súvisiacich s udržateľnosťou inštitúcií, ich politiky financovania transformácie, súvisiace politiky poskytovania úverov a ciele a limity týkajúce sa ESG. Príslušné orgány posudzujú spoľahlivosť uvedených plánov v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu.

V prípade potreby môžu príslušné orgány pri posudzovaní uvedenom v prvom pododseku spolupracovať s orgánmi alebo verejnými subjektmi zodpovednými za otázky zmeny klímy a dohľadu nad životným prostredím.

Orgán EBA do 10. januára 2026 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých určí:

a) minimálne normy a referenčné metodiky na identifikáciu, meranie, riadenie a monitorovanie rizík ESG;

b) obsah plánov, ktoré sa majú vypracovať v súlade s článkom 76 ods. 2 a ktoré majú zahŕňať konkrétne časové harmonogramy a priebežné kvantifikovateľné ciele a míľniky s cieľom monitorovať a riešiť finančné riziká vyplývajúce z faktorov ESG vrátane rizík vyplývajúcich z procesu prispôsobovania sa a z trendov prechodu v kontexte príslušných regulačných cieľov a právnych aktov Únie a členských štátov, pokiaľ ide o faktory ESG, najmä cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu, a v prípade, že je to relevantné pre inštitúcie pôsobiace na medzinárodnej úrovni, aj právnych a regulačných cieľov tretích krajín;

c) kvalitatívne a kvantitatívne kritériá na posúdenie vplyvu rizík ESG na rizikový profil a platobnú schopnosť inštitúcií v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte;

d) kritériá na stanovenie scenárov uvedených v odseku 3 vrátane parametrov a predpokladov, ktoré sa majú použiť v každom zo scenárov, špecifických rizík a časových horizontov.

V relevantných prípadoch musia byť metodiky a predpoklady na udržanie cieľov, záväzky a strategické rozhodnutia zverejnené prostredníctvom obsahu plánov uvedených v článku 19a alebo 29a smernice 2013/34/EÚ alebo iných relevantných rámcov zverejňovania a náležitej starostlivosti v súlade s kritériami, metodikami a cieľmi uvedenými v prvom pododseku tohto odseku, ako aj s predpokladmi a záväzkami zahrnutými v týchto plánoch.

Orgán EBA usmernenia uvedené v prvom pododseku pravidelne aktualizuje, aby odzrkadľovali pokrok dosiahnutý pri meraní a riadení rizík ESG, ako aj vývoj regulačných cieľov Únie v oblasti udržateľnosti.

Inštitúcie a finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktoré boli schválené podľa článku 21a ods. 1 (ďalej len subjekty) nesú hlavnú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby členovia riadiaceho orgánu mali neustále dostatočne dobrú povesť, konali čestne, bezúhonne a s nezávislým úsudkom a mali dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti na vykonávanie svojich povinností a plnenie požiadaviek stanovených v odsekoch 2 až 6 tohto článku, s výnimkou dočasných správcov vymenovaných príslušnými orgánmi podľa článku 29 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ a osobitných správcov vymenovaných orgánmi pre riešenie krízových situácií podľa článku 35 ods. 1 uvedenej smernice. Absencia odsúdenia v trestnom konaní alebo prebiehajúceho trestného stíhania za trestný čin sama osebe nestačí na splnenie požiadavky dobrej povesti a čestného a bezúhonného konania.

Subjekty zabezpečia, aby členovia riadiaceho orgánu neustále spĺňali kritériá a požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 6, a posudzujú vhodnosť členov riadiaceho orgánu pred nástupom do funkcie a pravidelne, berúc do úvahy očakávania v oblasti dohľadu stanovené v uplatniteľných zákonoch a iných právnych predpisoch, usmerneniach a interných politikách vhodnosti.

Ak sa však väčšina členov riadiaceho orgánu má súčasne nahradiť novovymenovanými členmi a uplatňovanie prvého pododseku by viedlo k situácii, keď by posúdenie vhodnosti prichádzajúcich členov vykonali odchádzajúci členovia, členské štáty môžu povoliť, aby sa posúdenie uskutočnilo po tom, ako novovymenovaní členovia nastúpia do funkcie. Pri predkladaní žiadosti príslušnému orgánu v súlade s odsekom 1f subjekt takisto potvrdí existenciu týchto podmienok.

Ak subjekty na základe interného posúdenia vhodnosti uvedeného v odseku 1a dospejú k záveru, že dotknutý člen alebo potenciálny člen nespĺňa kritériá a požiadavky stanovené v odseku 1, subjekty:

a) zabezpečia, aby dotknutý potenciálny člen nenastúpil do zvažovanej funkcie, ak sa posúdenie dokončí pred tým, ako potenciálny člen nastúpi do funkcie;

b) včas odvolajú takéhoto člena z riadiaceho orgánu; alebo

c) prijmú včas ďalšie opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby takýto člen bol vhodný alebo sa stal vhodným na danú funkciu.

Subjekty zabezpečia, aby informácie o vhodnosti členov riadiaceho orgánu zostali aktuálne. Subjekty na požiadanie poskytnú tieto informácie príslušnému orgánu prostriedkami, ktoré určí príslušný orgán.

Členské štáty zabezpečia, aby sa príslušnému orgánu doručila žiadosť o posúdenie vhodnosti bez zbytočného odkladu a hneď, ako existuje jasný zámer vymenovať člena riadiaceho orgánu v jeho riadiacej funkcii alebo predsedu riadiaceho orgánu v jeho funkcii dohľadu, najneskôr však 30 pracovných dní pred nástupom potenciálnych členov do ich funkcie, a to aspoň v prípade týchto subjektov:

a) materské inštitúcie v EÚ, ktoré sa kvalifikujú ako veľké inštitúcie;

b) materské inštitúcie v členskom štáte, ktoré sa kvalifikujú ako veľké inštitúcie, okrem prípadov, keď sú pridružené k ústrednému orgánu;

c) ústredné orgány, ktoré sa kvalifikujú ako veľké inštitúcie alebo ktoré vykonávajú dohľad nad veľkými inštitúciami, ktoré sú k nim pridružené;

d) samostatné inštitúcie v EÚ, ktoré sa kvalifikujú ako veľké inštitúcie;

e) veľké dcérske spoločnosti v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 147 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

f) materské finančné holdingové spoločnosti v členskom štáte, materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v členskom štáte, materské finančné holdingové spoločnosti v EÚ a materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v EÚ, ktoré majú vo svojej skupine veľké inštitúcie, s výnimkou tých, na ktoré sa vzťahuje článok 21a ods. 4 tejto smernice.

K žiadosti o posúdenie vhodnosti uvedenej v odseku 1d sa priloží:

a) dotazník o vhodnosti a životopis;

b) interné posúdenie vhodnosti uvedené v odseku 1a, pokiaľ sa neuplatňuje druhý pododsek uvedeného odseku;

c) výpis z registra trestov, hneď ako je k dispozícii;

d) akékoľvek iné dokumenty požadované podľa vnútroštátneho práva, hneď ako sú k dispozícii;

e) akékoľvek iné dokumenty, ktoré uviedol príslušný orgán, hneď ako sú k dispozícii, a

f) uvedenie dátumu vymenovania a dátumu skutočného nástupu do funkcie.

Subjekty predložia žiadosť o posúdenie vhodnosti a sprievodné dokumenty príslušnému orgánu prostriedkami, ktoré určí tento príslušný orgán.

Ak príslušný orgán nemá dostatočné informácie na vykonanie posúdenia vhodnosti na základe podkladov uvedených v prvom pododseku tohto odseku, môže požadovať, aby potenciálny člen nenastúpil do funkcie pred poskytnutím požadovaných informácií, pokiaľ tento príslušný orgán nie je presvedčený, že takéto informácie nie je možné poskytnúť.

Ak má príslušný orgán obavy, či potenciálny člen spĺňa kritériá a požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 6 tohto článku, nadviaže posilnený dialóg s inštitúciou na riešenie zistených obáv s cieľom zabezpečiť, aby potenciálny člen bol alebo sa stal vhodným pri nástupe do funkcie.

Orgán EBA vydá v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia s cieľom stanoviť, ako sa má viesť posilnený dialóg, v rámci ktorého sa majú riešiť obavy týkajúce sa vhodnosti.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány posúdili, či členovia riadiaceho orgánu neustále spĺňajú kritériá a požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 6. Subjekty predložia žiadosť o posúdenie vhodnosti a iné informácie potrebné na posúdenie vhodnosti členov ich riadiaceho orgánu príslušnému orgánu prostriedkami, ktoré určí tento príslušný orgán.

Príslušné orgány môžu požiadať o dodatočné informácie alebo dokumentáciu vrátane rozhovorov alebo vypočutí.

Príslušné orgány overia najmä to, či sú kritériá a požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 6 tohto článku stále splnené, ak majú opodstatnené dôvody domnievať sa, že dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849 alebo k pokusu o takéto konanie, alebo že v súvislosti s týmto subjektom existuje zvýšené riziko takéhoto konania.

Ak členovia riadiaceho orgánu kedykoľvek nespĺňajú kritériá a požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 6, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali potrebné právomoci na tieto opatrenia:

a) v prípade predbežného posúdenia zabrániť tomu, aby sa tieto osoby stali členmi riadiaceho orgánu alebo aby boli z neho odvolaní;

b) v prípade následného posúdenia odvolať takýchto členov z riadiaceho orgánu alebo

c) požadovať od dotknutých subjektov, aby prijali dodatočné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby takýto členovia boli vhodní alebo sa stali vhodnými na danú funkciu.

Hneď ako sú známe akékoľvek nové skutočnosti alebo iné okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť vhodnosť členov riadiaceho orgánu, subjekty opätovne posúdia vhodnosť týchto členov a bez zbytočného odkladu o tom informujú príslušné orgány.

Ak príslušný orgán zistí, že sa relevantné informácie týkajúce sa vhodnosti členov riadiaceho orgánu zmenili a takáto zmena by mohla ovplyvniť vhodnosť dotknutých členov, príslušný orgán opätovne posúdi ich vhodnosť.

Príslušné orgány nepožadujú opätovné posúdenie vhodnosti členov riadiaceho orgánu po obnovení ich mandátu, s výnimkou prípadu, keď sa relevantné informácie, ktoré sú príslušným orgánom známe, zmenili a takáto zmena by mohla ovplyvniť vhodnosť dotknutého člena.

Príslušné orgány môžu požiadať orgán zodpovedný za dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849, aby v rámci svojho overovania a so zohľadnením rizika konzultovali relevantné informácie týkajúce sa členov riadiaceho orgánu. Príslušné orgány môžu požiadať aj o prístup do centrálnej databázy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uvedenej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1620Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1620 z 31. mája 2024 , ktorým sa zriaďuje Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L, 2024/1620, 19.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1620/oj). . Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu rozhodne o udelení takéhoto prístupu.

Aspoň pokiaľ ide o vymenovanie členov riadiaceho orgánu na pozíciu v subjektoch uvedených v odseku 1d, príslušné orgány náležite zvážia stanovenie maximálnej lehoty na dokončenie posúdenia vhodnosti. Táto maximálna lehota sa môže v prípade potreby predĺžiť.

Každý člen riadiaceho orgánu sa zaviaže venovať dostatok času výkonu svojich funkcií v subjektoch.

Každý člen riadiaceho orgánu musí mať dobrú povesť, musí konať čestne, bezúhonne a s nezávislým úsudkom, aby efektívne posudzoval rozhodnutia riadiaceho orgánu a v prípade potreby efektívne vykonával dohľad nad rozhodovaním manažmentu a efektívne ho monitoroval. Členstvo v riadiacom orgáne úverovej inštitúcie, ktorá je trvalo pridružená k ústrednému orgánu, samo osebe nepredstavuje prekážku pre nezávislé konanie.

Riadiaci orgán musí mať primerané kolektívne vedomosti, zručnosti a skúsenosti na to, aby bol schopný porozumieť činnostiam subjektu, ako aj súvisiacim rizikám, ktorým je vystavený, a vplyvom, ktoré vytvára, a to v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte, so zreteľom na faktory ESG. Celkové zloženie riadiaceho orgánu musí byť dostatočne diverzifikované, aby odzrkadľovalo primerane široký rozsah skúseností.

Pri počte riadiacich funkcií, ktoré môže naraz zastávať člen riadiaceho orgánu, sa zohľadňujú individuálne okolnosti a povaha, rozsah a zložitosť činností subjektu. Pokiaľ členovia riadiaceho orgánu nezastupujú záujmy členského štátu, členovia riadiaceho orgánu subjektu, ktorý je významným z hľadiska svojej veľkosti, vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti svojich činností, nesmú od 1. júla 2014 zastávať súčasne viac ako jednu z týchto kombinácií riadiacich funkcií:

a) jedna výkonná riadiaca funkcia s dvomi nevýkonnými riadiacimi funkciami;

b) štyri nevýkonné riadiace funkcie.

Na účely odseku 3 sa za jednu riadiacu funkciu považuje: Na účely prvého pododseku písm. a) tohto odseku je skupinou skupina podnikov, ktoré sú navzájom prepojené, ako sa uvádza v článku 22 smernice 2013/34/EÚ, alebo skupina podnikov, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami tej istej finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

a) výkonná alebo nevýkonná riadiaca funkcia, ktorá sa zastáva v jednej a tej istej skupine;

b) výkonná alebo nevýkonná riadiaca funkcia, ktorá sa zastáva v jednom z týchto subjektov:i) v subjektoch, ktoré sú členmi tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ak sú splnené podmienky stanované v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo v subjektoch, v prípade ktorých jedna a tá istá schéma inštitucionálneho zabezpečenia má v držbe kvalifikovanú účasť;ii) v podnikoch (vrátane nefinančných subjektov), v ktorých má inštitúcia kvalifikovanú účasť.

i) v subjektoch, ktoré sú členmi tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ak sú splnené podmienky stanované v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo v subjektoch, v prípade ktorých jedna a tá istá schéma inštitucionálneho zabezpečenia má v držbe kvalifikovanú účasť;

ii) v podnikoch (vrátane nefinančných subjektov), v ktorých má inštitúcia kvalifikovanú účasť.

Riadiace funkcie v organizáciách, ktoré sledujú prevažne iné ako obchodné ciele, sa na účely odseku 3 nezohľadňujú.

Príslušné orgány môžu členom riadiaceho orgánu povoliť zastávať jednu dodatočnú nevýkonnú riadiacu funkciu.

Subjekty venujú primerané ľudské a finančné zdroje na zaškolenie a odbornú prípravu členov riadiaceho orgánu, a to aj v oblasti rizík ESG a vplyvov a IKT rizika v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 52c nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Členské štáty alebo príslušné orgány vyžadujú od subjektov a ich príslušných nominačných výborov, ak sú zriadené, aby pri nábore členov do riadiaceho orgánu využívali široký súbor vlastností a kompetencií a aby proporcionálne podporovali rozmanitosť a rodovú rovnováhu v riadiacom orgáne. Na tento účel zavedú subjekty politiku podporujúcu rozmanitosť v riadiacom orgáne.

Príslušné orgány zhromažďujú informácie zverejnené v súlade s článkom 435 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a tieto informácie použijú na referenčné porovnávanie postupov v oblasti rozmanitosti. Príslušné orgány poskytujú tieto informácie orgánu EBA. Orgán EBA použije tieto informácie na referenčné porovnávanie postupov v oblasti rozmanitosti na úrovni Únie.

Na účely tohto článku a článku 91 a článku 91a vypracuje orgán EBA návrh regulačných technických predpisov pre subjekty uvedené v odseku 1d tohto článku s cieľom presne stanoviť minimálny obsah dotazníka o vhodnosti, životopisov a interného posúdenia vhodnosti, ktoré sa majú predložiť príslušným orgánom na vykonanie posúdenia vhodnosti uvedeného v odseku 1f tohto článku a v článku 91a ods. 5.

Členské štáty zabezpečia, aby sa pre iné subjekty ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1d tohto článku, vypracovali vhodné normy.

Orgán EBA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do 10. júla 2026 .

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Orgán EBA do 10. júla 2026 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 týkajúce sa: Na účely prvého pododseku písm. f) orgán EBA úzko spolupracuje s orgánom ESMA a s Úradom pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

a) pojmu záväzok člena riadiaceho orgánu venovať dostatok času výkonu svojich funkcií, a to vzhľadom na individuálne okolnosti a povahu, rozsah a zložitosť činností subjektu;

b) pojmov dobrá povesť, čestnosť, bezúhonnosť a nezávislý úsudok člena riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v odseku 2a;

c) pojmov primerané kolektívne vedomosti, zručnosti a skúsenosti riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v odseku 2b;

d) pojmov primerané ľudské a finančné zdroje, ktoré sa venujú zaškoleniu a odbornej príprave členov riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v odseku 7;

e) pojmu rozmanitosť, ktorá sa má zohľadniť pri výbere členov riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v odseku 8;

f) kritérií na určenie toho, či existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že v súvislosti so subjektom dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849 alebo že existuje zvýšené riziko takéhoto konania.

Orgán EBA do 31. decembra 2029 v úzkej spolupráci s ECB preskúma uplatňovanie odsekov 1d až 1j a ich účinnosti pri zabezpečovaní toho, aby rámec odbornosti a vhodnosti spĺňal svoj účel, a podá o tom správu, pričom zohľadní zásadu proporcionality. Orgán EBA predloží uvedenú správu Európskemu parlamentu a Rade. Komisia predloží na základe tejto správy v prípade potreby legislatívny návrh.

Týmto článkom a článkom 91a nie sú dotknuté ustanovenia členských štátov o zastúpení zamestnancov v riadiacom orgáne.

Týmto článkom a článkom 91a nie sú dotknuté ustanovenia členských štátov o vymenúvaní členov riadiaceho orgánu v jeho funkcii dohľadu regionálnymi alebo miestnymi volenými orgánmi alebo o vymenúvaní v prípade, keď riadiaci orgán nemá žiadnu právomoc v procese výberu a vymenovania svojich členov. V týchto prípadoch sa zavedú primerané záruky na zabezpečenie vhodnosti týchto členov riadiaceho orgánu.

Subjekty uvedené v článku 91 ods. 1 nesú hlavnú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby osoby zastávajúce kľúčové funkcie mali neustále dobrú povesť, konali čestne a bezúhonne a mali dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti potrebné na vykonávanie svojich povinností. Absencia odsúdenia v trestnom konaní alebo prebiehajúceho trestného stíhania za trestný čin sama osebe nestačí na splnenie požiadavky dobrej povesti a čestného a bezúhonného konania.

Subjekty zabezpečia, aby osoby zastávajúce kľúčové funkcie neustále spĺňali kritériá a požiadavky stanovené v odseku 1, a posudzujú vhodnosť osôb zastávajúcich kľúčové funkcie pred ich nástupom do funkcie a pravidelne, pričom berú do úvahy očakávania v oblasti dohľadu stanovené v uplatniteľných zákonoch a iných právnych predpisoch, usmerneniach a interných politikách vhodnosti.

Ak subjekty na základe interného posúdenia vhodnosti uvedeného v odseku 2 a dospejú k záveru osoba nespĺňa kritériá a požiadavky stanovené v odseku 1, subjekty:

a) nevymenujú túto osobu za osobu zastávajúcu kľúčovú funkciu, ak je posúdenie dokončené pred tým, ako osoba nastúpi do funkcie;

b) včas odvolajú túto osobu z pozície osoby zastávajúcej kľúčovú funkciu alebo

c) prijmú včas dodatočné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby takáto osoba bola alebo sa stala vhodnou na danú funkciu.

Subjekty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie primeraného fungovania pozície osoby zastávajúcej kľúčovú funkciu vrátane nahradenia osoby zastávajúcej kľúčovú funkciu, ak táto osoba prestane spĺňať kritériá a požiadavky vhodnosti.

Subjekty zabezpečia, aby informácie o vhodnosti osôb zastávajúcich kľúčové funkcie zostali aktuálne. Subjekty na požiadanie poskytnú tieto informácie príslušnému orgánu prostriedkami, ktoré určí tento príslušný orgán.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány posúdili, či vedúci pracovníci na čele funkcií vnútornej kontroly a finančný riaditeľ spĺňajú neustále kritériá a požiadavky stanovené v odseku 1, ak títo vedúci pracovníci alebo riaditeľ sú vymenovaní do funkcií aspoň v týchto subjektoch:

a) materské inštitúcie v EÚ, ktoré sa kvalifikujú ako veľké inštitúcie;

b) materské inštitúcie v členskom štáte, ktoré sa kvalifikujú ako veľké inštitúcie, s výnimkou prípadu, keď sú pridružené k ústrednému orgánu;

c) ústredné orgány, ktoré sa kvalifikujú ako veľké inštitúcie alebo ktoré vykonávajú dohľad nad veľkými inštitúciami, ktoré sú k nim pridružené;

d) samostatné inštitúcie v EÚ, ktoré sa kvalifikujú ako veľké inštitúcie;

e) veľké dcérske spoločnosti v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 147 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

f) materské finančné holdingové spoločnosti v členskom štáte, materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v členskom štáte, materské finančné holdingové spoločnosti v EÚ a materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v EÚ, ktoré majú vo svojej skupine veľké inštitúcie, s výnimkou tých, na ktoré sa vzťahuje článok 21a ods. 4 tejto smernice.

Ak vedúci pracovníci na čele funkcií vnútornej kontroly a finančný riaditeľ kedykoľvek nespĺňajú kritériá a požiadavky stanovené v odseku 1, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali potrebné právomoci na tieto opatrenia:

a) v prípade predbežného posúdenia zabrániť tomu, aby títo vedúci pracovníci alebo tento riaditeľ nastúpili do týchto funkcií, alebo ich odvolať z týchto funkcií;

b) v prípade následného posúdenia odvolať týchto vedúcich pracovníkov alebo riaditeľa alebo požiadať subjekt, aby ich z funkcie odvolal;

c) požadovať od dotknutých subjektov, aby prijali dodatočné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby takýto vedúci pracovníci alebo riaditeľ boli vhodní alebo sa stali vhodnými na danú funkciu.

Hneď ako sú známe akékoľvek nové skutočnosti alebo iné okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť vhodnosť vedúcich pracovníkov na čele funkcií vnútornej kontroly a finančného riaditeľa, subjekty uvedené v odseku 5 opätovne posúdia vhodnosť týchto vedúcich pracovníkov a tohto riaditeľa a informujú o tom bez zbytočného odkladu informujú relevantné príslušné orgány.

Ak príslušný orgán zistí, že sa relevantné informácie týkajúce sa vhodnosti vedúcich pracovníkov na čele funkcií vnútornej kontroly a finančného riaditeľa zmenili a takáto zmena by mohla ovplyvniť vhodnosť dotknutých vedúcich pracovníkov alebo riaditeľa, príslušný orgán opätovne posúdi ich vhodnosť.

Príslušné orgány nepožadujú opätovné posúdenie vhodnosti takýchto vedúcich pracovníkov alebo riaditeľa po obnovení alebo predĺžení ich zmluvy, s výnimkou prípadu, keď by sa relevantné informácie, ktoré sú príslušným orgánom známe, zmenili a takáto zmena by mohla ovplyvniť vhodnosť dotknutých vedúcich pracovníkov alebo riaditeľa.

Aspoň pokiaľ ide o vymenovanie týchto vedúcich pracovníkov na čele funkcií vnútornej kontroly a tohto finančného riaditeľa na pozíciu v subjektoch uvedených v odseku 5, príslušné orgány náležite zvážia stanovenie maximálnej lehoty na dokončenie posúdenia vhodnosti. Táto maximálna lehota sa môže v prípade potreby predĺžiť.

Príslušné orgány môžu požiadať orgán zodpovedný za dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849, aby v rámci svojho overovania a so zohľadnením rizika konzultoval relevantné informácie týkajúce sa vedúcich pracovníkov na čele funkcií vnútornej kontroly a finančného riaditeľa. Príslušné orgány môžu požiadať aj o prístup do centrálnej databázy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uvedenej v nariadení (EÚ) 2024/1620. Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu rozhodne o udelení takéhoto prístupu.

Orgán EBA do 10. júla 2026 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 týkajúce sa:

a) pojmov dobrá povesť, čestnosť a bezúhonnosť, ako sa uvádza v odseku 1;

b) pojmov dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti, ako sa uvádza v odseku 1;

c) kritérií na určenie toho, či existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že v súvislosti so subjektom dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849 alebo že existuje zvýšené riziko takéhoto konania.

Na účely prvého pododseku písm. c) orgán EBA úzko spolupracuje s orgánom ESMA a s Úradom pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Táto kapitola sa vzťahuje na skupiny investičných spoločností v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 25 nariadenia (EÚ) 2019/2033, ak aspoň jedna investičná spoločnosť v tejto skupine podlieha nariadeniu (EÚ) č. 575/2013 podľa článku 1 ods. 2 alebo ods. 5 nariadenia (EÚ) 2019/2033.

Táto kapitola sa nevzťahuje na skupiny investičných spoločností, ak žiadna investičná spoločnosť v tejto skupine nepodlieha nariadeniu (EÚ) č. 575/2013 podľa článku 1 ods. 2 alebo ods. 5 nariadenia (EÚ) 2019/2033.

Členské štáty vyžadujú, aby členovia riadiaceho orgánu inej finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, než ktorej bolo udelené schválenie v súlade s článkom 21a ods. 1, mali dostatočne dobrú povesť a dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti, ako sa uvádza v článku 91 ods. 1, na plnenie týchto povinností, pričom sa zohľadňuje osobitná úloha finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti. Finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti nesú primárnu zodpovednosť za zabezpečenie vhodnosti členov svojho riadiaceho orgánu.

PRIJALI TÚTO SMERNICU: